Rudolf Zajac nepochybne patrí k najvýraznejším a najodvážnejším ministrom zdravotníctva. Bol pripravený, kompetentný a vedel, čo chce. Jeho reformy mali zlikvidovať socializmus v nemocniciach (ambulanciách) a posunúť zdravotníctvo dopredu. K moderným a výkonným verejným službám.
Otázne je však to, či sa mu to naozaj podarilo. A ešte otáznejšie je to, či nebol až príliš podriadený obchodným záujmom finančnej skupiny Penta.
Bol to práve Zajac, kto bol v rokoch 2002 až 2006 považovaný za „koňa“ Penty a Haščáka v druhej Dzurindovej vláde.
Podozrenia o prepojení Zajaca na Pentu vtedy opakovane riešila Koaličná rada (námietky mala najmä Bugárova SMK).
Biznis Penty
Medzičasom sa Penta stala – aj vďaka Zajcovym reformám – dominantným hráčom v slovenskom zdravotníctve. Vlastní poisťovňu Dôvera, sieť nemocníc Svet zdravia, sieť lekární Dr. Max. Viackrát čelila podozreniam, že sa pokúša kontrolovať aj ministerstvo (za Uhliarika z KDH, prezývaného Pentliarik).
V rukách Penty sa koncentruje veľká časť súkromného biznisu v zdravotníctve – bez účinnej štátnej regulácie. Zisky Dôvery napríklad dodnes nie sú dostatočne regulované, pomerne vysoké obchodné, resp. ziskové marže má aj Dr. Max a súkromné nemocnice.
Vo väčšine krajín EÚ je súkromné podnikanie vo verejných službách obmedzené, ceny a zisky súkromných firiem sú regulované (s presne definovanými stropmi - napr. v cenovej politike liekov). Na Slovensku sú pravidlá pomerne „gumené". Elastické.
Reformy zdravotníctva by mali byť zamerané aj na tento problém. Preto je dosť pochybné, ak v reformnom tíme opozičnej strany sedí aj človek spájaný s Pentou…
Kauza Gorila
Podozrenia o pozadí ministra Zajaca a Penty neživila len Bugárova SMK a zopár kritických novinárov. Objavovali sa aj neskôr pri kauze Gorila alebo pri úniku americkej diplomatickej pošty WikiLeaks (2011).
Citát z údajného spisu SIS Gorila: „Malchárek rozpráva Haščákovi o ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi, ktorý sa správa hystericky. Na koaličnej rade šuškal Malchárkovi, že zmenu stanov robí pre Sláva Haščáka.“
Spis Gorila nespresňuje, o aké stanovy išlo.
Spresnil to však Béla Bugár. V roku 2005 Bugár na koaličnej rade zablokoval zmenu stanov Všeobecnej zdravotnej pisťovne, ktorú pripravoval Zajac (vraj aby si zabezpečil vplyv v štátnej poisťovni).
Citát Bugára: „Neobávali sme sa vplyvu ministerstva, hovorili sme o inom vplyve, napríklad o vplyve rôznych finančných skupín“. Podľa denníka SME malo ísť o Pentu.
Inak, Bugár vtedy neriešil princíp, ale obchod. Aspoň podľa spisu Gorila, kde sa vec ďalej vysvetľuje: „Po dnešnej koaličnej rade, keď SMK útočila na ministra Zajaca, že celé zdravotníctvo je Penta, to nechce (Haščák) preháňať. Ak má mať Penta celé zdravotníctvo, SMK chce mať celé Slovenské elektrárne“.
WikiLeaks a americkí diplomati
Kauza WikiLeaks zas priniesla podozrenia o kupovaní poslancov pre Zajacove reformné zákony, za ktoré vzorne hlasovali aj tí nezávislí.
Z depeše veľvyslanectva USA v Bratislave z roku 2005, ktorú zverejnil portál WikiLeaks, vyplýva podozrenie, že „hlasy boli kúpené“. Pričom „zdrojom, podozrivým z kupovania hlasov, bola finančná skupina Penta“ (uvádza depeša).
Penta tieto podozrenia poprela. Zajac zas tvrdil, že s údajným kupovaním nezávislých poslancov nič nemal.
Môžeme mu veriť, no nemusíme. Pri neoficiálnych informáciách a dohadoch platí jednoduché pravidlo: ak informáciu potvrdia dva dôveryhodné zdroje, môžeme predpokladať, že má reálny základ.
Podozrenia o možných prepojeniach Zajaca na Pentu potvrdzovali tri zdroje. Béla Bugár, vtedy šéf SMK a člen koaličnej rady. Spis Gorila, považovaný za dokument SIS a americkí diplomati.
Rudolf Zajac je určite skvelý odborník na zdravotníctvo. Je však otázne, či je aj skvelý bojovník proti hlavnej chorobe slovenského zdravotníctva – klientelizmu.
A chobotnici, ktorá na ňom parazituje v pozadí.
