Snahlas - on-line úložisko súborov a záloh

Irak, 1991. Vojenská operácia mnohonárodných síl MNF so súhlasom OSN

Dôvodom sporu bol vojenský útok Iraku na Kuvajt. V júli 1990 Bagdad obvinil Kuvajt, že vedie ekonomickú vojnu proti Iraku podhodnotením cien ropy na svetovom trhu, ako aj z nedovolenej ťažby ropy na irackom území v pohraničnej oblasti Rumaila. V dôsledku toho, v auguste 1990, iracká armáda napadla Kuvajt a obsadila ho ľahko. Bagdad oznámil anexiu krajiny, ktorá sa stala 19. provinciou Iraku a nazvala ju al-Saddámiou. V reakcii na režim Saddáma Husajna boli prijaté sankcie. Bola zvolaná mimoriadna bezpečnostná rada OSN, ktorá odsúdila akcie Iraku a predložila návrh vytvoriť medzinárodnú koalíciu vedenú Spojenými štátmi. Bol oznámený začiatok operácie s krycím názvom “Púštny štít”, ktorá zahŕňala koncentráciu koaličných síl v regióne. V januári 1991 sa začala operácia “Púštna búrka” a “Púštna šabľa” (oslobodenie Kuvajtu).

Bombardovanie Iraku medzinárodnou koalíciou, chrbticu ktorej tvorili americkí vojaci, sa začalo v januári 1991, pokračovalo vo februári nasadením pozemných síl, a skončilo sa drvivou porážkou irackej armády. V apríli roku 1991 boje ustali. Celkovo sa konfliktu zúčastnilo 665.500 vojakov zo Spojených štátov. Americká armáda stratila 383 mužov a 467 bolo zranených, strata Iraku činila 40.000 mŕtvych a asi 100 tisíc ľudí bolo zranených. Po dlhej vzdušné ofenzívy koalície za pár dní porazili Irak a skončili drvivým víťazstvom. Všetky rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o konflikte boli splnené, Kuvajt bol oslobodený.

Somálsko, rok 1993, intervencia zo strany USA a niekoľkých štátov na základe rezolúcie OSN

Operácia v Somálsku patrí k jednej z neslávnych stránok histórie USA od čias Vietnamu. Mnohým ľuďom je známa z filmu “Pád čierneho jastraba”. Začiatkom 80.rokov sa v Somálsku začala občianska vojna, somálska opozícia začala boj proti zákonnej vláde krajiny. Začiatkom 90. rokov sa krajina nachádzala uprostred rozsiahlej občianskej vojny, Somálsko sa dostalo na hranicu humanitárnej katastrofy. Podľa odhadov odborníkov, hlad v Somálsku začiatkom 90. rokov bol príčinou smrti bezmála 300.000 obyvateľov. V decembri 1992 boli do krajiny vyslané mierové sily OSN, ktoré pôsobili v rámci misie s názvom “Návrat nádeje”. V skutočnosti sa operácia začala výsadkom námornej pechoty USA v hlavnom meste Mogadišo. V r.1993 štartovala operácia “Pokračovanie nádeje”. Cieľom operácie bolo zajatie jedného z lídrov miestnej ozbrojenej skupiny, Mohameda Farraha Aidida.

Jeden z dvoch povstalcami zostrelených vrtuľnkov

Zajať sa ho však nepodarilo, snaha o zajatie jeho spoločníkov sa skončila mestským bojom v Mogadišo. Boje pokračovali aj 3. a 4. októbra 1993 a skončili sa zbytočne veľkými stratami členov mierových jednotiek. Američania stratili 18 mužov, 84 bolo zranených, 1 vojak zajatý, povstalcom sa podarilo zostreliť 2 vrtuľníky a zničiť niekoľko vozidiel. Operácia sa skončila úplným fiaskom a zapríčinila, že sa USA rozhodli svojich vojakov stiahnuť. Konflikt v Somálsku nie je dodnes vyriešený.

Juhoslávia, rok 1995, operácia NATO bez mandátu OSN

Prvá rozsiahla vojenská operácia v dejinách NATO prebehla v rozpore so zásadami medzinárodného práva. Bezpečnostná rada OSN neprijala uznesenie, ktoré by umožnilo použitie vojenskej sily zo strany členských krajín NATO. V r.1992, v rámci rozbiehajúcej sa bosnianskej vojny,  Washington a jeho spojenci z NATO otvorene zaujali antisrbskú pozíciu, otvorene podporujúc bosnianskych Moslimov. V roku 1995 NATO vykonala operáciu “Spojenecká sila”, ktorá prebiehala súčastne s leteckými údermi na pozície bosnianskych Srbov. V tejto operácii, prvýkrát od druhej svetovej vojny, sa zúčastnilo aj nemecké stíhacie letectvo. Výsledkom misie boli bosnianskosrbské vojenské schopnosti výrazne narušené, prinútili ich vodcov, aby sa dohodli cestou mierových rokovaní .

F-18A / Hornet

 

Afganistan a Sudán, r.1998, jednostranné akcie USA bez mandátu OSN

V roku 1998 boli uskutočnené rozsiahle teroristické útoky na veľvyslanectvá USA v Keni a Tanzánii. Podľa rozviedky USA, za útokmi stála vtedy málo známa teroristická sieť al-Kajda. Na tieto útoky sa vtedajší prezident USA Bill Clinton rozhodol odpovedať leteckými údermi, použitím rakiet Tomahawk proti táborom AL-Kajdy v Afganistane, ako aj proti farmakologickej fabrike v Sudáne. Vo fabrike sa podľa amerických predstaviteľov vyrábali chemické zbrane. Raketové údery boli uskutočnené v rámci operácie “Bezhraničný dosah”. Treba poznamenať, že daná fabrika bola najväčším výrobcom liekov v Sudáne.

Miesto výbuchu veľvyslanectva USA v Nairobi

V súčasnej dobe, historici a analytici hovoria, že daná operácia bola ocenená bin Ládinom, ktorý žartoval, že letecké údery zabili kurence a ťavy, ako aj o neschopnosi Spojených štátov zapojiť sa do priamej konfrontácii s jeho silami. Toto len vyprovokovalo ďalšiu teroristickú činnosť. V októbri 2000, sa uskutočnil samovražedný bombový útok skupiny A-Kájda, kde vyhodili do povetria americký torpédoborec USS Cole v okamihu , kedy tankoval v prístave Aden v Jemene. Pri výbuchu zahynulo 77 amerických vojakov. O rok neskôr, útoky 11. septembra v New Yorku a Washingtone zabili takmer tri tisícky civilistov.

Juhoslávia, r. 1999, intervencia NATO bez mandátu OSN

Dôvodom pre začatie intervencie USA s blokom NATO sa stala kosovská vojna, ktorá sa začala v r.1996. Pod zámienkou zabránenia zločinov proti ľudskosti a etnických čistiek a taktiež pre nesplnenie podmienky odchodu srbskej armády z územia Kosova a Metohije, sa v marci 1999 začala vojenská operácia “Spojenecká sila”. USA sa zúčastnili v kampani v rámci operácie “Blahodarná nákova”. Ako letecké údery na pozície bosnianskych Srbov v r.1995, tak aj túto operáciu zdôvodnil Washington ako “humanitárnu intervenciu”. V rámci uvedenej humanitárnej intervencie letectvo NATO v priebehu 2,5 mesiaca bombardovalo nielen objekty vojenského určenia, no aj civilné objekty, mosty a závody. Raketovým a bombovým úderom čelil Belehrad a ostatné veľké mestá.

Séria leteckých úderov spôsobila konečný rozpad Juhoslávie. Straty spôsobené bombardovaním činia vyše 1 miliardu dolárov. Ekonomike štátu bola zasadená kolosálna rana. Len na priemyselnú a sociálnu infraštruktúru bolo vykonaných 1991 útokov. V dôsledku bombardovania bolo čiastočne alebo úplne zničených 89 závodov a fabrík, 14 letísk, 120 energetických objektov, 128 objektov z oblasti služieb, 48 nemocníc (!), 82 mostov, 118 rádio a TV vysielačov, 61 tunelov a križovatiek, 35 kostolov a 29 kláštorov, 18 detských ihrísk, 70 škôl (!), 9 vysokých škôl a univerzít, 4 internáty. Vyše 500 tisíc ľudí zostalo bez práce. Straty na životoch civilného obyvateľstva dosiahli viac ako 500, z toho 88 (!) detí. (počet zranených neuvedený)

Kosovo získalo v dôsledku operácie nezávislosť. N súčasnosti uznalo Kosovo 103 štátov  OSN, zo 193 členov (53,4%). Súčasne 2 stáli členovia BR OSN (Rusko a Čína), ako aj viac ako 1/3 členov odmieta priznať nezávislosť Kosova, preto krajina nezaujme svoje miesto v OSN.

Afganistan, od r.2001 až súčasnosť, intervencia NATO bez mandátu OSN

Po zvláštnych útokoch 11. septembra 2001, žiada prezident USA G.Bush ml. afgánske hnutie Taliban o vydanie Usámu bin Ládina. Pritom talibovia opakovane odpovedali americkým predstaviteľom, tak ako aj v r.1998 po útokoch v Keni a Tanzánii. USA preto iniciovali vojenskú operáciu “Bezhraničná spravodlivosť”, ktorá bola krátko na to premenovaná na “Trvalú slobodu”. V októbri 2001 sa začalo bombardovanie a raketové útoky na pozície Talibanu. Rezolúcia OSN na vyslanie medzinárodných síl na zaistenie bezpečnosti, bola prijatá prakticky po začatí operácie. Tento konflikt patrí k najdlhšie pokračujúcim v histórii USA. V súčasnosti sa pechotné vojská USA pripravujú na opustenie krajiny.

Operáciu nemožno nazvať úspešnou, nakoľko sa nepodarilo v krajine obnoviť poriadok a normálny život. Počas operácie sa okolo 500.000 obyvateľov stalo utečencami, zomrelo od 14 do 34 tisíc ľudí. Pritom obeťami neboli len obyvatelia Afganistanu, no aj okolitých štátov. Američania aktívne používajú svoje bezpilotné lietadlá na údery proti teroristom na území Pakistanu, v dôsledku čoho prichádzajú o život aj mierumilovní obyvatelia. S pádom režimu došlo k zvýšeniu produkcie narkotík – hlavne opiátov.

Irak, rok 2003, intervencia USA a niektorých spojencov bez mandátu OSN

Washington pomocou vyfabrikovaných dôkazov a nedôveryhodných spravodajských informácií sa presvedčiť svet o tom, že Irak aktívne pracuje na výrobe zbraní hromadného ničenia a disponuje chemickými zbraňami. Súčasne hlasovanie o rezolúcii OSN, ktorú predložili USA bolo neúspešné. Predstavitelia Ruska, Francúzska a Číny dali jasne najavo, že budú vetovať hociktorý návrh rezolúcie, ktorý bude obsahovať ultimátum s možnosťou použitia sily proti Iraku. Nehľadiac na to, USA so svojimi partnermi v marci 2003 začali operáciu “Iracká sloboda”. Už v máji toho istého roku prezident USA George Bush ml. oznámil ukončenie aktívnej fázy boja. Podobne ako v r.1991, bola iracká armáda rýchlo zlomená a režim Saddáma Husseina padol, čo skončilo jeho popravou.

Oficiálne čísla operácie sú k r.2011, kedy boli stiahnutí poslední americkí vojaci, nasledovné. Vojenská kampaň stála USA 4.423 mŕtvych a 31.935 ranených, straty na životoch irackého civilného obyvateľstva ťažko odhadnúť, no prevyšujú 100.000 obetí. Po zvrhnutí režimu Saddáma Husseina krajinu zachvátila vlna teroru, výbuchy sú na dennom poriadku. Pritom je potrebné poznamenať, že USA nie len zvrhli Husseinov režim, no vložili obrovské prostriedky aj do obnovy krajiny. K r.2010 sa prostriedky vynaložené na obnovu sociálnej a priemyselnej infraštruktúry, vyšplhali na 44,6 miliárd dolárov.

Líbya, r.2011, intervencia NATO na základe rezolúcie OSN

Vo februári 2011 sa v Líbyi začali nepokoje, ktoré prerástli do ozbrojeného konfliktu medzi opozičnými skupinami a vládnymi vojskami na čele s Muammarom Kaddáfim. Na základe nedokázaného použitia letectva na potlačenie protestov vo februári 2011, BR OSN prijíma rezolúciu, ktorá zavádza sankcie proti Tripolisu. V marci 2011 bola prijatá ešte jedna rezolúcia, ktorá zriaďuje nad teritóriom Líbye bezletovú zónu. Po jej prijatí letectvo NATO pristúpilo k bombardovaniu pozícií vládnych vojsk a vojenských objektov.

Sirte po bombardovaní

Oficiálne sa občianska vojna v Líbyi skončila zavraždením Muammara Kaddáfiho. Zároveň dochádza k ozbrojeným stretom medzi milíciami a rozličnými ozbrojenými skupinami, ktoré trvajú dodnes.