Choď na obsah Choď na menu
 


Praktiky USA, koho bombardovali za posledných 30 rokov.

 

http://www.hlavnespravy.sk/odtajnili-dokumenty-operacie-northwoods-zda-sa-ze-zazivame-deja-vu/651686

Odtajnili dokumenty operácie Northwoods – zdá sa že zažívame deja vu? 

USA 31. júla 2015 (HSP/wikipedia/Foto:TASR/AP-Peter Dejong, wikipedia)

Výraz Operácia Northwoods označuje tajný dokument, ktorý vytvoril americký generálny štáb USA. V marci 1962 bol predložený ministrovi obrany Robertovi McNamarovi, ktorý ho zamietol. Plán videl a osobne zamietol aj prezident John F. Kennedy. Operácia Northwoods nebola nikdy realizovaná a po štyridsiatich rokoch boli jej plány odtajnené

Účelom akcií, ktoré operácia plánovala, bolo získať všeobecnú podporu americkej verejnosti pre vojenskú inváziu na Kubu. Uvedené prostriedky obsahovali aj fingované teroristické akcie na území USA proti vlastným obyvateľom, počítajúce s desiatkami až stovkami obetí.

Operácia Northwoods bola v roku 1962 plán Amerického Ministerstva Obrany zahrať a simulovať terorizmus v Spojených Štátoch, následne zhodiť celú vinu na Kubu, s cieľom ovplyvniť verejnú mienku. Vďaka podpore verejnosti by mohla americká armáda začať vojnu proti vláde Fidela Castra. Ako súčasť vládnej operácie proti Fidelovi Castrovi „Mongoose“, plán nebol zrealizovaný. Jeho súčasťou boli operácie pod cudzou vlajkou vrátane simulovaného alebo skutočného štátom podporovaného terorizmu v Spojených Štátoch s cieľom pošpiniť Kubu. Plán bol navrhnutý vodcami vtedajšieho Amerického Ministerstva Obrany, vrátane Predsedu Zboru náčelníkov štábov Lymana Louisa Lemnitzera.

Dokument operácie Northwoods
Dokument operácie Northwoods

 

Návrhy zahŕňali

Rozšíriť zvesti o tom, že Kuba používa konšpiračné rádio.

Zinscenovať útok vo vnútri základne za pomoci spriatelených Kubáncov.

Vyvolanie nepokojov pri hlavnej bráne.

Vyhodiť do vzduchu muníciu a založiť ohne.

Previesť sabotáže na lietadlách a lodiach.

Zaútočiť na základňu pomocou mínometov.

Potopiť loď a spraviť pohreb údajných obetí.

Pripraviť teroristické útoky v Miami, Floride a Washingtonu D.C..

A konečne, zničenie diaľkovo riadeného lietadla nad Kubánskymi vodami.

Cestujúci budú federálni agenti preoblečení za vysokoškolákov na dovolenke.

Na leteckej základni v Egline bude vyhotovený duplikát lietadla, vrátane farby a registrácie, v skutočnosti patriaci CIA. Duplikát bude nahradený pôvodným lietadlom a obsadený cestujúcimi. Pôvodné lietadlo sa zmení na diaľkovo ovládané.

Obe sa stretnú na juh od Floridy. Lietadlo s pasažiermi pristane v Eglinu, kde ich vyloží a vráti sa mu pôvodní status.

Diaľkovo ovládané lietadlo prevezme pôvodný letový plán a nad kubánskymi vodami vyšle signál „MAYDAY“, ešte predtým, než ho na diaľku odpália.

Okrem projektu Northwood zastrešenom pod Operáciou Mongoose malo Ministerstvo Obrany veľa iných návrhov a možností ako podnikať kroky proti Kube. Dvanásť z takýchto návrhov pochádza z 2. februára 1962 ako memorandum nazvané“ Possible Actions to Provoke, Harass or Disrupt Cuba“ (Možné akcie provokujúce, znepokojujúce alebo narušujúce Kubu) ktoré napísal Gen. William H. Craig a schválil Gen. Edward Lansdale veliteľ operácie Mongoose. Ďalšia z dvanástky, operácia Bingo by podľa ich slov vytvorila incident so zdanlivým útokom na americké vybavenie na Kube a tak vytvorenie podmienok pre použitie americkej armády na zvrhnutie režimu. Tiež obsahuje „Operation Dirty Trick,“ operácia Špinavý Trik s cieľom obviniť Kubu z pádu vesmírneho letu Merkury s ľudskou posádkou. Mali byť vyrobené rôzne dôkazy, ktoré by potvrdili elektronickú interferenciu zo strany Kuby. Cieľmi útokov pod falošnou vlajkou mali byť aj Jamajka a Trinidad-Tobago, tieto boli členmi British Commonwealth a dúfali že po tajných útokoch budú môcť velitelia operácie zhodiť vinu na Kubu. Spojené Štáty by mohli podnecovať vládu Spojeného kráľovstva do podpornej vojny proti Kube. Pentagón dokonca navrhol spôsob platenia osôb, ktoré budú vo vláde Fileda Castra útočiť na Spojené Štáty a navrhoval podplatenie jedného z Castrových vedľajších veliteľov pre vyvolanie útoku na Guantanamo.

Dokument bol prvýkrát publikovaný on-line Národným bezpečnostným archívom 6. Novembra 1998 v spolupráci zo CNN ako súčasť dokumentu Studená Vojna.

 

 

 

 

zdroj: http://www.hlavnespravy.sk/byvaly-agent-cia-robert-baer-za-ucelom-rozdelenia-juhoslavie-nam-vlada-poskytla-miliony-dolarov/730905
 
 

Bývalý agent CIA Robert Baer: “Za účelom rozdelenia Juhoslávie nám vláda poskytla milióny dolárov”

Viedeň 14. januára 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Jim Cooper)

Rakúsky časopis Info-Direkt zverejnil preklad rozhovoru s bývalým agentom CIA Robertom Baerom, ktorý sa uskutočnil v Quebecu a bol najprv zverejnený na srbskom  internetovom portáli Web-Tribune

Robert Baer je v súčasnosti investigatívny novinár a spisovateľ
Robert Baer je v súčasnosti investigatívny novinár a spisovateľ
 

Robert Baer je v súčasnosti investigatívny novinár a spisovateľ. Nedávno oznámil vydanie svojej novej knihy „Tajomstva Bieleho domu“ /„Secrets of the White House“/. V rokoch  1991-1994 Rober Baer pôsobil ako vysoký agent CIA v Juhoslávii. Potom bol na ďalšej misii na Blízkom východe. Vytvoril niekoľko dokumentov pre National Geographic a obvinil Bushovu vládu, že na Strednom východe vedie vojny jedine kvôli rope.

Vo svojom rozhovore o udalostiach v Juhoslávii pred takmer 20 rokmi hovorí: „Ľudia, ktorí podnecovali vojnu v Juhoslávii, neskôr nadiktovali podmienky mieru. Sú to tí istí ľudia zo Spojených štátov, ktorým dnes na Balkáne patria spoločnosti, ktoré majú práva na užívanie rôznych nerastných a iných surovín!“ Ponúkame vám prepis rozhovoru.

Kde a kedy sa konala vaša prvá misia v Juhoslávii?

Priletel som vrtuľníkom spolu s troma ďalšími agentmi CIA. Pristáli sme 12. januára v Sarajeve. Našou úlohou bolo dohliadať na údajných teroristov srbskej národnosti, o ktorých sme tušili, že v Sarajeve spáchajú atentáty.

Kto boli títo údajní teroristi a prečo sa predpokladalo, že spáchajú atentáty?

Dali nám informácie o skupine zvanej „Vrhovna Srbija“ (Zvrchované Srbsko) spolu s podrobnými plánmi, ako má byť vykonaná séria bombových útokov na najvýznamnejšie budovy v Sarajeve. To malo Bosnu odstrašiť, aby neopustila juhoslovanskú federáciu.

Existovala niekedy táto skupina? Čo presne ste v Sarajeve pod vedením CIA vôbec robili?

Tato skupina nikdy neexistovala! Naši nadriadení nás klamali. Našou úlohou bolo šíriť  paniku medzi politikmi v Bosne a vštiepiť im myšlienku, že atentáty prídu zo srbskej strany. Na začiatku sme tomuto príbehu uverili, ale po určitom období sme sa začali pýtať sami seba, prečo by sme túto hystériu mali šíriť, keď taká skupina očividne neexistovala.

Ako a kedy vaša operácia skončila a pod akým kódovým označením prebiehala?

Pre mňa to všetko skončilo už po dvoch týždňoch, pretože som dostal novú úlohu v Slovinsku. Operácia v Bosne trvala mesiac a mala názov „Istina“ (Pravda). Bolo to pravdepodobne čokoľvek iné, len nie pravda…

Čo ste robil v Slovinsku?

Dostal som inštrukcie o tom, že Slovinsko je taktiež pripravené na nezávislosť. Dostali sme  peniaze, niekoľko miliónov dolárov pre rôzne mimovládne organizácie, opozičné strany a pre financovanie rôznych politikov. Týmto spôsobom sa mala vyvolať a zorganizovať nenávisť a následný odpor.

Čo si o tejto propagande myslíte vy a ako o nej premýšľali vaši kolegovia?

Samozrejme, nikto sa neodváži otvorene postaviť proti operáciám CIA predovšetkým preto, že sme boli všetci nervózni a náchylní k paranoji! Existovali určití agenti CIA a dokonca i vyšší dôstojníci, ktorí jednoducho zmizli, pretože sa odmietli podieľať na propagande proti Srbsku v Juhoslávii. Osobne som bol šokovaný dávkou lží, ktoré naše agentúry a politici šírili. Viacerí agenti CIA boli touto propagandou vedení a ani netušili, čo vlastne robia. Každý vedel iba zlomok príbehu. Ti, ktorí vyfabrikovali celý príbeh a vedeli skutočné pozadie, boli naši politici.

Takže to bola iba propaganda proti Srbom?

Áno, aj nie. Cieľom propagandy bolo juhoslovanské republiky od seba oddeliť tak, že odpadnú od materskej krajiny a stanú sa samostatnými. Potrebovali sme iba jedného obetného baránka, ktorý mal byť zo všetkého obvinený, vrátane vojny a násilia. Na túto rolu bolo zvolené  Srbsko, pretože v určitom zmysle bolo jadrom juhoslovanského štátu.

Môžete pomenovať politikov v bývalej Juhoslávie, ktorí boli platení z CIA?

Samozrejme, aj keď je to citlivá otázka. Na výplatnej listine CIA bol Stipe Mesić, Franjo Tuđman, Alija Izetbegović, ďalej veľa poradcov a členov vlády Juhoslávie; potom srbskí generáli, novinári, dokonca i niektoré vojenské jednotky. Radovan Karadžić bol taktiež  určitú dobu na výplatnej listine. Ďalšiu spoluprácu ale odmietol po tom, keď sa dozvedel, že má byť obetovaný a obvinený za vojenské zločiny spáchané v Bosne. Všetko to bolo zinscenované.

Zmienili ste sa, že médiá taktiež boli kontrolované a podplatené. Ako sa to presne stalo?

Pokiaľ viem, niektorí agenti CIA boli zodpovední za písanie oficiálnych prehlásení, ktoré moderátori prečítali v televízii. Ani moderátori nepoznali pravdu, pretože dostávali správy od svojho šéfa, ktorý ich zasa dostal od jedného človeka z CIA. Všetci ale mali rovnakú úlohu. Mali rozdúchavať nenávisť, šíriť nacionalizmus a prehĺbiť rozpory medzi národmi.

Všetci sme počuli o tragédii v Srebrenici. Čo o tom môžete povedať?

Takže v roku 1992 bol som opäť v Bosne. Našou úlohu tento raz bol výcvik vojenských jednotiek, ktoré mali vystúpiť v mene nového štátu Bosna, ktorý práve vyhlásil svoju nezávislosť. Srebrenica je nafúknutý príbeh, s ktorým bohužiaľ manipulovalo mnoho ľudí. Počet bosniacko-moslimských obetí je pomerne vysoký, ale ako aj zabitých Srbov a príslušníkov ostatných národností. V Srebrenici sa ale jedná o politický marketing. Môj šéf, bývalý americký senátor opakovane zdôrazňoval, že v Bosne sa má jednať o väčšiu lživú kampaň. Mesiac pred genocídou v Srebrenici mi povedal, že toto mesto bude na predných stránkach novín po celom svete a že by sme o tom mali informovať médiá. Keď som sa ho opýtal prečo, povedal: „Uvidíš to sám“. Nová bosniacka armáda musela na príkaz zaútočiť na civilné obyvateľstvo a jeho domovy. Jednalo sa o obyvateľov Srebrenice. Zároveň zaútočili na Srbov na druhej strane. Pravdepodobne im za to niekto zaplatil, aby tu vec vyvolali!

Kto je teda vinný za genocídu v Srebrenici?

Vina je rovnomerne rozdelená medzi Bosniakmi, Srbmi a Američanmi. V tom období však propaganda celú vinu hodila na Srbov. Mnohé z obetí, ktoré boli pochované ako údajní moslimovia, boli v skutočnosti Srbi a príslušníci mnohých ďalších národností. Pred niekoľkými rokmi mi môj priateľ a bývalý agent CIA, ktorý v súčasnosti pracuje v MMF, povedal, že Srebrenica bol produkt zločineckých dohôd medzi vládou USA a politikmi v Bosne. Mesto Srebrenica bolo obetované, aby Spojeným štátom dalo motív, a mohli tak napadnúť Srbov za ich údajné vojenské zločiny.

Prečo myslíte, že sa Juhoslávia nakoniec rozpadla a prečo to americká vláda chcela?

Také súvislosti sú dnes celkom jasné. Ľudia, ktorí podnecovali vojnu, potom nadiktovali podmienky mieru. Sú to tí istí ľudia, ktorým dnes patria spoločnosti, ktoré majú práva na užívanie rôznych nerastných a iných surovín. Jednoducho sme z vás urobili otrokov a v súčasnosti máte možnosť pracovať skoro zadarmo a suroviny pôjdu do Nemecka a do Ameriky. Tam sedí víťaz. Produkty, ktoré pôvodne pochádzali z práce vlastných rúk, ste nútení nakupovať a importovať. A pokiaľ nemáte peniaze, tak si ich môžete požičať. Takže takýto príbeh bol spustený na celom Balkáne!

Ako agent CIA ste nikdy nebol v Kosove, ale vedeli ste o tom, že tam Amerika taktiež vyvíjala tlak?

Samozrejme! Kosovo bolo v hľadáčiku zamierené z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že má cenné nerastné a ostatné suroviny, a je to taktiež aj vojenská základňa NATO! V srdci Európy  je to najväčšia vojenská základňa NATO.

Máte nejaký odkaz pre ľudí v bývalej Juhoslávii?

Zabudnite na minulosť, pretože bola zinscenovaná a je falošná. Dlhšie vás manipulovali, aby dosiahli to, čo chceli. Následkom toho ale nesmiete voči sebe i naďalej pociťovať nenávisť!  Musíte ukázať, že to nemôžete ignorovať a uvedomiť si, kto je v tejto situácii skutočným vinníkom! Rád by som sa úprimne ospravedlnil. To je taktiež dôvod, prečo tak dlhé obdobie pátram a píšem knihy a zaoberám sa zverejňovaním tajomstiev CIA a Bieleho domu.

 

 

 

 

 

 

zdroj: http://vaseforum.sk/blog/?p=79

Koho bombardovali USA za posledných 30 rokov a k čomu to viedlo

Ako je známe, Washington nemôže zostať bokom od udalostí, ktoré prebiehajú vo svete. Za posledných 30 

rokovpreviedla armáda viac ako 10 veľkých vojenských operácií “v záujme mieru vo svete”. Politiku Washingtonu, ktorý sa pasoval do role svetového žandára a nijako sa s ňou nemieni rozlúčiť, možno smelo charakterizovať známym vtipom “Vojna nebude, no bude taký boj za mier, že nezostane kameň na kameni”. V záujme spravodlivosti je potrebné konštatovať, že časť vojenských operácií Spojené Štáty previedli na základe súhlasu BR OSN. Zároveň ale nikto nezaručoval pozitívny efekt vojenského zásahu.

Daná téma je aktuálna v prvom rade kvôli situácii v Sýrii, kde bol dokázaný fakt použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu, nie je však jasné menovite kým, pravda.Pre intervenciu v Iraku r.2003 Američanom stačilo falošné obvinenie, že Saddám Hussein má zbrane hromadného ničenia, ktoré potom aj tak neboli nájdené.Súčasné situácia je pre Damask horšia, chemické zbrane Sýria má a ktosi ich aj masovo použil. Operáciu NATO proti Sýrii sa podarilo odvrátiť na najbližšie obdobie. Neočakávaná iniciatíva Ruska o úplnom zničení arzenálu chemických zbraní, pod dohľadom medzinárodných pozorovateľov, Washington podporil. Zároveň však nikto nevie na 100% zaručiť, že vyostrená situácia okolo Sýrie sa tým skončí.

Vojenské operácie USA za posledných 30 rokov

Grenada, r.1983. Jednostranná intervencia zo strany USA.

Po vojenskom prevrate, ktorý prebehol v Grenade r. 1979 sa k moci dostalo radikálne ľavicové hnutie New Jewel. V októbri r. 1983 pod zámienkou ochrany niekoľkých stoviek študentov – medikov z USA, ktorí sa nachádzali na území Grenady a taktiež na základe žiadosti viacerých krajín Organizácie Amerických Štátov – Antiguy a Barbudy, Svätej Lucie a Svätého Vincenta, Grenadíny a Dominikánskej republiky, americký prezident Ronald Reagan nariadil začatie vojenskej operácie s kódovým označením “prepuknutie hnevu”.

Zostrelený americký vrtuľník na grenadskej pláži

Americkej armáde sa v pomerne krátkom čase podarilo poraziť slabé, zle vyzbrojené ozbrojené sily Grenady, ktorých veľkosť neprevyšovala 1000 mužov.
Toto bola jedna z mála akcií, kedy USA nepodporili spojenci. Proti vojenskej operácii sa vyslovila V.Británia, Francúzsko, Švédsko, štáty socialistického bloku a štáty latinskej Ameriky. Pritom invázia do Grenady bola prvou operáciou USA v zahraničí, od skončenia vojny vo Vietname. Nehľadiac na niektoré miestne čiastkové neúspechy, operácia prebehla úspešne.Táto operácia hrala dôležitú úlohu v obnovení stratenej prestíže americkej armády.

Skúsenosti boli použité pri príprave oveľa väčšej invázie do Panamy. Okrem toho pre Grenadu, s výnimkou zmeny režimu, nemala operácia žiadny osobitný význam. USA vyplatili ostrovu 110 miliónov dolárov, ako kompenzáciu škôd, ktoré boli spôsobené pri operácii.

 

Panama , r. 1989 . Jednostranná intervencia USA .

V polovici 80. rokov minulého storočia sa vzťahy medzi Panamou a Spojenými štátmi začali zhoršovať. Príčinou konfliktu boli otázky kontroly Panamského prieplavu, ktorý má strategický význam. V čase, keď sa panamská vláda rozhodla presadzovať zahraničnú politiku, ktorá je nezávislá na USA a posilnila vzťahy s krajinami Južnej a Strednej Ameriky, Washington začal vážny ekonomický, diplomatický a informačný tlak. Zavedenie ekonomických sankcií proti Paname boli nasledované pokusom USA o prevrat, ktorý bol neúspešný. Výsledkom toho v decembri r. 1989, americký prezident George W. Bush senior, nariadil začatie vojenskej operácie ” spravodlivá vec  ”.

Кого бомбили США за последние 30 лет и к чему это привело
 
Výsledkom tejto operácie bola zmena režimu na proamerický. Nový prezident Guillermo Endara Galimani takmer okamžite začal proces proti bývalému prezidentovi krajiny Torihosemu, ktorý presadzoval znárodnenie Panamského prieplavu. Americká vojenská operácia v Paname sa stala prvým americkým zásahom v histórii, kedy pre zdôvodnenie operácie začal Washington používať slogan “ustanovenie a ochrana demokracie”.
Počas operácie v Paname americké armáda zasadila letecké a artilérske údery na mestské obytné štvrte. Zničené boli mnohé objekty občianskej vybavenosti, ako aj obytné domy. Celkové straty, ktoré utrpela ekonomika Panamy, predstavovali 1 miliardu dolárov. Ďalším dôsledkom  invázie USA bol pokles životnej úrovne obyvateľstva. Vo vyhlásení, medzinárodného výboru Červeného kríža sa uvádza nedostatok liekov, prostriedkov prvej pomoci, ktoré spôsobilo smrť niekoľkých ľudí, znefunkčnenie verejných služieb v krajine bolo príčinou prepuknutia epidémie. Taktiež počas bojov bola zastavená prevádzka Panamského prieplavu, čo poškodilo aj ekonomiky krajín, ktoré neboli zúčastnené v konflikte.
 
 
Líbya , r. 1986 . Vojenská operácia “El Dorado Canyon” 

Vojenská operácia pod krycím názvom “El Dorado Canyon” bola vykonaná voči Líbyi v apríli 1986 . Súčasťou prechodnej operácie bol bombový útok na dôležité vojenské a administratívne budovy v krajine. Údery boli vykonané s použitím taktických lietadiel. Všetky plánované objekty boli zničené. Na zemi bolo zabitých 17 líbyjských vojakov a 10 vojenských transportných lietadiel IL-76. Dôvodom k operácii bolo obvinenie Líbye z podpory medzinárodného terorizmu. Najmä bola obvinená zo zorganizovania radu teroristických útokov v Tripolise proti americkým a európskym občanom (výbuch na palube letu Rím – Atény 2.4.1986, výbuch na diskotéke La Belle v Západnom Berlíne, ktorú navštevovali americkí vojaci).

Кого бомбили США за последние 30 лет и к чему это привело
S najväčšou pravdepodobnosťou Líbya nebola zapojená do väčších teroristických útokov až do roku 1988, kedy na nebi nad Lockerbie v Škótsku, vybuchlo lietadlo spoločnosti Pan Am. Tento útok vzal životy 259 cestujúcich a členov posádky, ako aj 11 ľudí, ktorí boli zabití na zemi. V roku 2003  Líbya uznala zodpovednosť svojich orgánov za výbuch na palube letu Pan Am 103.
 

Irak, 1991. Vojenská operácia mnohonárodných síl MNF so súhlasom OSN

Dôvodom sporu bol vojenský útok Iraku na Kuvajt. V júli 1990 Bagdad obvinil Kuvajt, že vedie ekonomickú vojnu proti Iraku podhodnotením cien ropy na svetovom trhu, ako aj z nedovolenej ťažby ropy na irackom území v pohraničnej oblasti Rumaila. V dôsledku toho, v auguste 1990, iracká armáda napadla Kuvajt a obsadila ho ľahko. Bagdad oznámil anexiu krajiny, ktorá sa stala 19. provinciou Iraku a nazvala ju al-Saddámiou. V reakcii na režim Saddáma Husajna boli prijaté sankcie. Bola zvolaná mimoriadna bezpečnostná rada OSN, ktorá odsúdila akcie Iraku a predložila návrh vytvoriť medzinárodnú koalíciu vedenú Spojenými štátmi. Bol oznámený začiatok operácie s krycím názvom “Púštny štít”, ktorá zahŕňala koncentráciu koaličných síl v regióne. V januári 1991 sa začala operácia “Púštna búrka” a “Púštna šabľa” (oslobodenie Kuvajtu).

Кого бомбили США за последние 30 лет и к чему это привело

“Cesta smrti” medzi Kuwait City a Basrou

Bombardovanie Iraku medzinárodnou koalíciou, chrbticu ktorej tvorili americkí vojaci, sa začalo v januári 1991, pokračovalo vo februári nasadením pozemných síl, a skončilo sa drvivou porážkou irackej armády. V apríli roku 1991 boje ustali. Celkovo sa konfliktu zúčastnilo 665.500 vojakov zo Spojených štátov. Americká armáda stratila 383 mužov a 467 bolo zranených, strata Iraku činila 40.000 mŕtvych a asi 100 tisíc ľudí bolo zranených. Po dlhej vzdušné ofenzívy koalície za pár dní porazili Irak a skončili drvivým víťazstvom. Všetky rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o konflikte boli splnené, Kuvajt bol oslobodený.

 

Somálsko, rok 1993, intervencia zo strany USA a niekoľkých štátov na základe rezolúcie OSN

Operácia v Somálsku patrí k jednej z neslávnych stránok histórie USA od čias Vietnamu. Mnohým ľuďom je známa z filmu “Pád čierneho jastraba”. Začiatkom 80.rokov sa v Somálsku začala občianska vojna, somálska opozícia začala boj proti zákonnej vláde krajiny. Začiatkom 90. rokov sa krajina nachádzala uprostred rozsiahlej občianskej vojny, Somálsko sa dostalo na hranicu humanitárnej katastrofy. Podľa odhadov odborníkov, hlad v Somálsku začiatkom 90. rokov bol príčinou smrti bezmála 300.000 obyvateľov. V decembri 1992 boli do krajiny vyslané mierové sily OSN, ktoré pôsobili v rámci misie s názvom “Návrat nádeje”. V skutočnosti sa operácia začala výsadkom námornej pechoty USA v hlavnom meste Mogadišo. V r.1993 štartovala operácia “Pokračovanie nádeje”. Cieľom operácie bolo zajatie jedného z lídrov miestnej ozbrojenej skupiny, Mohameda Farraha Aidida.

Кого бомбили США за последние 30 лет и к чему это привело

Jeden z dvoch povstalcami zostrelených vrtuľnkov

Zajať sa ho však nepodarilo, snaha o zajatie jeho spoločníkov sa skončila mestským bojom v Mogadišo. Boje pokračovali aj 3. a 4. októbra 1993 a skončili sa zbytočne veľkými stratami členov mierových jednotiek. Američania stratili 18 mužov, 84 bolo zranených, 1 vojak zajatý, povstalcom sa podarilo zostreliť 2 vrtuľníky a zničiť niekoľko vozidiel. Operácia sa skončila úplným fiaskom a zapríčinila, že sa USA rozhodli svojich vojakov stiahnuť. Konflikt v Somálsku nie je dodnes vyriešený.

 

Juhoslávia, rok 1995, operácia NATO bez mandátu OSN

Prvá rozsiahla vojenská operácia v dejinách NATO prebehla v rozpore so zásadami medzinárodného práva. Bezpečnostná rada OSN neprijala uznesenie, ktoré by umožnilo použitie vojenskej sily zo strany členských krajín NATO. V r.1992, v rámci rozbiehajúcej sa bosnianskej vojny,  Washington a jeho spojenci z NATO otvorene zaujali antisrbskú pozíciu, otvorene podporujúc bosnianskych Moslimov. V roku 1995 NATO vykonala operáciu “Spojenecká sila”, ktorá prebiehala súčastne s leteckými údermi na pozície bosnianskych Srbov. V tejto operácii, prvýkrát od druhej svetovej vojny, sa zúčastnilo aj nemecké stíhacie letectvo. Výsledkom misie boli bosnianskosrbské vojenské schopnosti výrazne narušené, prinútili ich vodcov, aby sa dohodli cestou mierových rokovaní .

Кого бомбили США за последние 30 лет и к чему это привело

F-18A / Hornet

 

Afganistan a Sudán, r.1998, jednostranné akcie USA bez mandátu OSN

V roku 1998 boli uskutočnené rozsiahle teroristické útoky na veľvyslanectvá USA v Keni a Tanzánii. Podľa rozviedky USA, za útokmi stála vtedy málo známa teroristická sieť al-Kajda. Na tieto útoky sa vtedajší prezident USA Bill Clinton rozhodol odpovedať leteckými údermi, použitím rakiet Tomahawk proti táborom AL-Kajdy v Afganistane, ako aj proti farmakologickej fabrike v Sudáne. Vo fabrike sa podľa amerických predstaviteľov vyrábali chemické zbrane. Raketové údery boli uskutočnené v rámci operácie “Bezhraničný dosah”. Treba poznamenať, že daná fabrika bola najväčším výrobcom liekov v Sudáne.

Кого бомбили США за последние 30 лет и к чему это привело

Miesto výbuchu veľvyslanectva USA v Nairobi

V súčasnej dobe, historici a analytici hovoria, že daná operácia bola ocenená bin Ládinom, ktorý žartoval, že letecké údery zabili kurence a ťavy, ako aj o neschopnosi Spojených štátov zapojiť sa do priamej konfrontácii s jeho silami. Toto len vyprovokovalo ďalšiu teroristickú činnosť. V októbri 2000, sa uskutočnil samovražedný bombový útok skupiny A-Kájda, kde vyhodili do povetria americký torpédoborec USS Cole v okamihu , kedy tankoval v prístave Aden v Jemene. Pri výbuchu zahynulo 77 amerických vojakov. O rok neskôr, útoky 11. septembra v New Yorku a Washingtone zabili takmer tri tisícky civilistov.

 

Juhoslávia, r. 1999, intervencia NATO bez mandátu OSN

Dôvodom pre začatie intervencie USA s blokom NATO sa stala kosovská vojna, ktorá sa začala v r.1996. Pod zámienkou zabránenia zločinov proti ľudskosti a etnických čistiek a taktiež pre nesplnenie podmienky odchodu srbskej armády z územia Kosova a Metohije, sa v marci 1999 začala vojenská operácia “Spojenecká sila”. USA sa zúčastnili v kampani v rámci operácie “Blahodarná nákova”. Ako letecké údery na pozície bosnianskych Srbov v r.1995, tak aj túto operáciu zdôvodnil Washington ako “humanitárnu intervenciu”. V rámci uvedenej humanitárnej intervencie letectvo NATO v priebehu 2,5 mesiaca bombardovalo nielen objekty vojenského určenia, no aj civilné objekty, mosty a závody. Raketovým a bombovým úderom čelil Belehrad a ostatné veľké mestá.

Кого бомбили США за последние 30 лет и к чему это привело

Séria leteckých úderov spôsobila konečný rozpad Juhoslávie. Straty spôsobené bombardovaním činia vyše 1 miliardu dolárov. Ekonomike štátu bola zasadená kolosálna rana. Len na priemyselnú a sociálnu infraštruktúru bolo vykonaných 1991 útokov. V dôsledku bombardovania bolo čiastočne alebo úplne zničených 89 závodov a fabrík, 14 letísk, 120 energetických objektov, 128 objektov z oblasti služieb, 48 nemocníc (!), 82 mostov, 118 rádio a TV vysielačov, 61 tunelov a križovatiek, 35 kostolov a 29 kláštorov, 18 detských ihrísk, 70 škôl (!), 9 vysokých škôl a univerzít, 4 internáty. Vyše 500 tisíc ľudí zostalo bez práce. Straty na životoch civilného obyvateľstva dosiahli viac ako 500, z toho 88 (!) detí. (počet zranených neuvedený)

Kosovo získalo v dôsledku operácie nezávislosť. N súčasnosti uznalo Kosovo 103 štátov  OSN, zo 193 členov (53,4%). Súčasne 2 stáli členovia BR OSN (Rusko a Čína), ako aj viac ako 1/3 členov odmieta priznať nezávislosť Kosova, preto krajina nezaujme svoje miesto v OSN.

 

Afganistan, od r.2001 až súčasnosť, intervencia NATO bez mandátu OSN

Po zvláštnych útokoch 11. septembra 2001, žiada prezident USA G.Bush ml. afgánske hnutie Taliban o vydanie Usámu bin Ládina. Pritom talibovia opakovane odpovedali americkým predstaviteľom, tak ako aj v r.1998 po útokoch v Keni a Tanzánii. USA preto iniciovali vojenskú operáciu “Bezhraničná spravodlivosť”, ktorá bola krátko na to premenovaná na “Trvalú slobodu”. V októbri 2001 sa začalo bombardovanie a raketové útoky na pozície Talibanu. Rezolúcia OSN na vyslanie medzinárodných síl na zaistenie bezpečnosti, bola prijatá prakticky po začatí operácie. Tento konflikt patrí k najdlhšie pokračujúcim v histórii USA. V súčasnosti sa pechotné vojská USA pripravujú na opustenie krajiny.

Кого бомбили США за последние 30 лет и к чему это привело

Operáciu nemožno nazvať úspešnou, nakoľko sa nepodarilo v krajine obnoviť poriadok a normálny život. Počas operácie sa okolo 500.000 obyvateľov stalo utečencami, zomrelo od 14 do 34 tisíc ľudí. Pritom obeťami neboli len obyvatelia Afganistanu, no aj okolitých štátov. Američania aktívne používajú svoje bezpilotné lietadlá na údery proti teroristom na území Pakistanu, v dôsledku čoho prichádzajú o život aj mierumilovní obyvatelia. S pádom režimu došlo k zvýšeniu produkcie narkotík – hlavne opiátov.

 

Irak, rok 2003, intervencia USA a niektorých spojencov bez mandátu OSN

Washington pomocou vyfabrikovaných dôkazov a nedôveryhodných spravodajských informácií sa presvedčiť svet o tom, že Irak aktívne pracuje na výrobe zbraní hromadného ničenia a disponuje chemickými zbraňami. Súčasne hlasovanie o rezolúcii OSN, ktorú predložili USA bolo neúspešné. Predstavitelia Ruska, Francúzska a Číny dali jasne najavo, že budú vetovať hociktorý návrh rezolúcie, ktorý bude obsahovať ultimátum s možnosťou použitia sily proti Iraku. Nehľadiac na to, USA so svojimi partnermi v marci 2003 začali operáciu “Iracká sloboda”. Už v máji toho istého roku prezident USA George Bush ml. oznámil ukončenie aktívnej fázy boja. Podobne ako v r.1991, bola iracká armáda rýchlo zlomená a režim Saddáma Husseina padol, čo skončilo jeho popravou.

Кого бомбили США за последние 30 лет и к чему это привело

Oficiálne čísla operácie sú k r.2011, kedy boli stiahnutí poslední americkí vojaci, nasledovné. Vojenská kampaň stála USA 4.423 mŕtvych a 31.935 ranených, straty na životoch irackého civilného obyvateľstva ťažko odhadnúť, no prevyšujú 100.000 obetí. Po zvrhnutí režimu Saddáma Husseina krajinu zachvátila vlna teroru, výbuchy sú na dennom poriadku. Pritom je potrebné poznamenať, že USA nie len zvrhli Husseinov režim, no vložili obrovské prostriedky aj do obnovy krajiny. K r.2010 sa prostriedky vynaložené na obnovu sociálnej a priemyselnej infraštruktúry, vyšplhali na 44,6 miliárd dolárov.

 

Líbya, r.2011, intervencia NATO na základe rezolúcie OSN

Vo februári 2011 sa v Líbyi začali nepokoje, ktoré prerástli do ozbrojeného konfliktu medzi opozičnými skupinami a vládnymi vojskami na čele s Muammarom Kaddáfim. Na základe nedokázaného použitia letectva na potlačenie protestov vo februári 2011, BR OSN prijíma rezolúciu, ktorá zavádza sankcie proti Tripolisu. V marci 2011 bola prijatá ešte jedna rezolúcia, ktorá zriaďuje nad teritóriom Líbye bezletovú zónu. Po jej prijatí letectvo NATO pristúpilo k bombardovaniu pozícií vládnych vojsk a vojenských objektov.

Sirte po bombardovaní

Oficiálne sa občianska vojna v Líbyi skončila zavraždením Muammara Kaddáfiho. Zároveň dochádza k ozbrojeným stretom medzi milíciami a rozličnými ozbrojenými skupinami, ktoré trvajú dodnes.

Autor: Sergej Juferev
Zdroje informácií:
-http://www.vestifinance.ru/articles/31902
-http://mixednews.ru/archives/41233 
-http://www.pravda.ru/unknown/31-03-2003/838151-0
-http://ru.wikipedia.org
preklad : MP 
 

 

 

 

 

 

 

VIDEO : Oliver Stone: Neznámé dějiny Spojených států

2 3 4 5 6 7 8 9 10 

 

Americké století věk teroru 10 z10

 

Taxi na temnou stranu