OSN
http://www.magnificat.sk/old/htm02/osn.pdf +
zdroj: https://uloz.to/file/hRL8vNq5o/osn-priprava-na-svetovu-diktaturu-luigi-villa-nwo-pdf
OSN – príprava na svetovú diktatúru
© 1996 Copyright by Edizioni Civilt{, 25123 Brescia – Via Galileo Galilei, 121
Na ob|lke knihy:
Budova Spojených n|rodov v New Yorku. V popredí socha sovietskeho umelca Vučetiča symbolizuje staroveké posolstvo proroka Izai|ša (Iz 2, 4): "...Takže si z mečov ukujú radl|..."
Povedať OSN alebo Univerz|lna republika či Spojené št|ty sveta, Feder|cia všetkých n|rodov alebo Svetov| vl|da je t| ist| vec. Preto sa obmedzíme na citovanie týchto vyhl|sení:
"Hlavným cieľom Spoločnosti (= slobodomur|rstva) je zaniknutie (keď na to budú dostatočné sily) všetkých vl|d, a zredukovanie sveta na Univerz|lnu republiku." (z "História slobodomur|rstva v Taliansku", Francovich, citujúc slobodomur|rsky dokument z roku 1756)
"Je to pr|ve slobodomur|rstvo, ktoré by mohlo dať vzniknúť medzin|rodnej dohode, príprave Feder|cie všetkých spojených št|tov Európy, úvodu Spojených št|tov sveta." (z "Rivista Massonica" (Slobodomur|rsky časopis), 1902, s. 232).
"Nastoliť nad svetom Asoci|ciu všetkých z|ujmov, Feder|ciu všetkých N|rodov..."
(z "Martinistického Manifestu" z roku 1921)
"Budeme mať Svetovú vl|du, či sa to niekomu p|či alebo nie. Jedinou ot|zkou je vedieť, že bude vytvoren| dobytím alebo dohodou." (Paul Warburg, člen CFR, v Sen|te USA, 17. febru|ra 1950).
Ako je zjavné, terajšia Organiz|cie spojených n|rodov (OSN) sa nenarodila - ako n|s o tom presviedčajú - zo svetových vojen, z túžby po mieri medzi n|rodmi, ale je zatiaľ nedokončeným uskutočnením starého a elit|rskeho pl|nu pripraveného slobodomur|rskymi lóžami na dosiahnutie nadvl|dy nad svetom a podrobenie n|rodov. Cieľom OSN je teda dospieť k podmaneniu n|rodov, zrušeniu št|tnych autonómií, vymazaniu n|rodných zvrchovaností. Politick| diktatúra je však aj ekonomickou, ideologickou, etickou a mor|lnou diktatúrou. Julian Huxley, prvý prezident UNESCO, mozog OSN, hovoril o "transform|cii plnej n|rodnej zvrchovanosti a medzin|rodnej organiz|cii", ako aj o úlohe „zjednotiť mysle do jednej svetovej mysle“ na homogenizovanie kultúry, ktor| musí nasledovať jedinú politiku. Mohli by sme pokračovať v cit|ci|ch ďalších analogických dokumentov, no veríme, že čitatelia tejto knihy o OSN sami vytušia, že t|to "túžba po moci", ktor| chce nadvl|du nad svetom a nad vedomím, nie je nič iné, ako vyvrcholenie tej slobodomur|rskej nen|visti voči ľudstvu, ktor| je v koreňoch filozofie OSN.
Franceso Adessa
Úvod
Charta OSN zakotvuje z|kladné princípy. Začína sa ako modlitba: "My, ľud Spojených n|rodov, odhodlaní uchr|niť budúce gener|cie od hrôz vojny, ktor| dobré dva razy počas n|šho ľudského života zasiahla svet nevýslovnými útrapami, sme odhodlaní znovu proklamovať našu vieru v z|kladné pr|va človeka..."
Počiatky Charty OSN sa datujú od stretnutia medzi Franklinom Delanom Rooseveltom, slobodomur|rom 33. stupňa Škótskeho obradu a slobodomur|rom Winstonom Churchillom, povýšenom na Majstra (3. stupňa Škótskeho obradu). Stretnutie sa uskutočnilo v dňoch 9.- 12. augusta 1941 na palube lode Augusta v amerických vod|ch. Z|verečný dokument tohto tajného stretnutia bol nazvaný Atlantick| charta a bol pred ustanovením OSN. Obsahoval osem bodov, ktoré prehlasovali: - zrieknutie sa akejkoľvek územnej expanzie - zrieknutie sa rozširovania sa bez súhlasu zainteresovaných n|rodov - pre zainteresované n|rody slobodnú voľbu formy vl|dy - trvalý mier, ktorý bude mať za n|sledok koniec vojny; redukciu vojska, slobodu masového ekonomického a spoločenského rozvoja.
Toľko pokiaľ ide o august 1941, no v rovnakom roku, pred japonským útokom na Pearl Harbor, dňa 7. decembra Tajné americké spoločnosti už rozhodli svojom vstupe do vojny. Onedlho nato, dňa 1. janu|ra 1942, dvadsaťšesť n|rodov vo vojne proti Nemecku podpisujú vo Washingtone Deklar|ciu Spojených n|rodov, a tým obnovujú Atlantickú chartu, s dodatkom "pr|va na n|boženskú slobodu". Dňa 30. októbra 1943 v Moskve, po stretnutí medzi ministrami zahraničných vecí Cordellom Hullom (USA), Anthonym Edenom (Veľk| Brit|nia) a Michailovičom Molotovom (ZSSR) bolo podpísané spoločné vyhl|senie, ktoré vo svojom štvrtom čl|nku hovorí: "Nevyhnutnosť čo najskoršieho ustanovenia medzin|rodnej organiz|cie založenej na princípoch rovnakej suverenity všetkých mierumilovných št|tov, malých aj veľkých, až po garanciu zachovania mieru a medzin|rodnej bezpečnosti". Nasledujú ďalšie stretnutia a konferencie, akou bola Konferencia v Teher|ne (28. novembra až 6. decembra 1943), iba zdôrazňujú toto vyhl|senie. V Teher|ne bolo ustanovené, že pravidlo demokratickej väčšiny môže byť zrušené pr|vom veta uplatneným USA, Veľkou Brit|niou a ZSSR.
Aj na konferencii v Bretton Woods 22. júla 1944 štyridsaťštyri tam zúčastnených n|rodov postavilo z|klad nového svetového ekonomického poriadku. Napokon, na konferencii z Dumbeton-Oaks (Washington) uskutočnenej od 27. augusta do 7. októbra 1944, bola prítomn| aj Čína. Po neúspešných rokovaniach boli uznesenia tejto konferencie odsúhlasené neskôr na Jaltskej konferencii, konanej od 4. do 11. febru|ra 1945, na ktorej bola dosiahnut| dohoda podpory víťazom v ich pl|ne rozdelenia sveta v oblastiach vplyvu, podľa ich vlastnej zemepisnej determin|cie.
Vojna sa skončila s bilanciou 50 miliónov mŕtvych (viac ako polovica boli civili), ktorí spolu s takmer 10 miliónmi obeťami prvej svetovej vojny vykazovali tragické naplnenie slov Williama Templa, arcibiskupa z Yorku, ktorý počas Kongresu Svetovej jednoty za mier v roku 1937 povedal: "Je možno nevyhnutné, že sa dospeje k novej hroznej vojne, aby sa dosiahla autorita Spoločenstva n|rodov - môže sa stať, že súčasn| gener|cia a tie budúce gener|cie budú decimované, obetované, až kým z nej Ženevsk| lóža nevyjde znovu potvrden| -, ako bola posledn| vojna nepredstaviteľn| v jej dôsledkoch." Tragické slov|, ktoré boli definitívne potvrdené 26. júna 1945 (28 rokov po slobodomur|rskom zjazde lóží spolčených v Paríži, na ktorom bol predpovedný vznik tejto nadn|rodnej autority) Konferenciou v San Franciscu, kde bola sl|vnostne podpísan| Charta n|rodov. Dokument, rozčlenený na 19 kapitol a tri čl|nky, doplnené ďalším súborom 66 čl|nkov Stanov medzin|rodného súdneho dvora. Myšlienky tohto dokumentu inšpirovali Spoločnosť n|rodov v ot|zkach z|kladných pr|v človeka, dôstojnosti a hodnote ľudskej osobnosti, spoločenského pokroku, pr|ve n|rodov na vlastné usporiadanie, v ot|zkach všeobecnej demokracie založenej na rovnost|rstve v slobodomur|rskom význame slova.
A tak sme sa dostali k OSN, ktorého legislatívna moc je realizovan| Gener|lnym zhromaždením, jeho výkonn| moc Bezpečnostnou radou a súdna moc Medzin|rodným súdnym dvorom v Haagu. K týmto organizmom sa pridružujú: Gener|lny sekretari|t, Rada pre spr|vu nad zverenými územiami, Ekonomick| a spoločensk| rada na koordin|ciu osobitných org|nov, akými sú: Svetov| zdravotnícka organiz|cia (WHO) so sídlom v Ženeve, Organiz|cia pre poľnohospod|rstvo a výživu (FAO) so sídlom v Ríme a Organiz|cia pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) so sídlom v Paríži. Za sídlo OSN bol zvolený New York s rozhodnutím prijatým 14. febru|ra 1946. A nebola to určite zhoda n|hod, že pozemok, na ktorom bol vybudovaný Sklený pal|c OSN, daroval slobodomur|r John D. Rockefeller II. (* Luigi Villa
*./ Pri zakladaní Organiz|cie Spojených n|rodov veľký význam nadobudla aj ot|zka umiestnenia tejto medzin|rodnej organiz|cie. Vybrali New York. Spojené št|ty mali na tom veľký z|ujem. Sídlom svetovej organiz|cie sa malo stať mesto, ktoré si získalo sl|vu ako pevnosť finančného kapit|lu USA. John D. Rockefeller II. navrhol svoj variant - kúpiť pozemok v Manhattane na brehu East River a darovať ho OSN. Pozemok si už obhliadol, rokoval s jeho majiteľom, dohodol sa na cene a podpísal aj kúpnu zmluvu. Cel| akcia sa skončila úspešne a rezidencia Organiz|cie Spojených n|rodov ostala v New Yorku. Budovu OSN postavili pod vedením architekta Harrisona, tvorcu Rockefellerovho centra. Za pozemok, na ktorom budova stojí, dali v tom čase Rockefellerovci osem a pol milióna dol|rov.
1. Myšlienky
"Vojna bola z demografického hľadiska až doteraz sklamaním, no možno sa bakteriologick| vojna uk|že väčšmi účinn|. Ak nejak| n|kaza prepukne na celom svete, v každej gener|cii, tí, čo prežijú, budú môcť slobodne plodiť bez toho, aby t|to planéta bola preľudnen|." (Bertrand Russell)
Kapitola I.
Teória "genocídy"
V roku 1857, po polstoročí neutíchajúcich vojen (1, sa cel| India búrila proti železnej nadvl|de Britského spoločenstva. Povstanie bolo nemilosrdne a krvavo potlačené: milióny osôb bolo barbarsky zmrzačených, zavraždených, popravených, zmasakrovaných v každom kúte Indie: tisícky dedín podp|lených a zarovnaných so zemou – skutočn| genocída! Svetov| verejn| mienka je otrasen| a zdesen|! Denným supervízorom nad týmito hroznými krviprelievaniami a vrchným šéfom spravodajských služieb "Spoločenstva" bol ekonóm John Stuart Mill.(2
"Upokojac" indický kontinent sa britskí stratégovia rozhodli, že ópium a indické konope, ktorými boli platené anglické textilné výrobky exportované do Indie, musia n|jsť odbyt na gigantickom čínskom trhu. (3
Počas druhej ópiovej vojny proti Číne (1858 – 1860) sa tak k mŕtvym tejto novej zahanbujúcej vojny onedlho pridali hromadné obete drog, zapríčinené britským presadzovaním konzum|cie ópia medzi čínskou popul|ciou. Kto vl|dol v Anglicku v tomto období? Premiérom (a Veľkým Majstrom Slobodomur|rstva Škótskeho obradu) bol Lord Palmerson, ministrom zahraničných vecí bol Lord John Russell, dvoma hlavnými ministrami kabinetu boli členovia rodiny Villiersovcov, ministrom pre spr|vu kolónií bol Edward Bulwer Lytton, šéf slobodomur|rskej sekty anglických rosenkruci|nov. Spríbuznený so všetkými týmito mocnými rodinami (4 a honosiac sa krstným otcom ako bol John S. Mill, mal už budúci "filozof" Bertrand Russell svoju n|klonnosť k politicko-strategickému uskutočneniu genocídy v krvi. Už roku 1902 napísal priateľovi Gilbertovi Murrayovi: "... v poslednom čase som bol iba tiesnený nudou, namrzenosťou a m|rnosťou všetkých vecí: nie je nič, čo by ma vzpružilo, nič, čo by malo zmysel robiť. Jedin| vec, ktorú veľmi silne cítim, ktorú stojí za to robiť, je zabíjať čo najväčší možný počet osôb, a tak zmenšiť glob|lne svetové svedomie." (5
V tom istom roku, na zastavenie nezadržateľného trieštenia britského impéria, vznikol v Anglicku elitný Klub súčiniteľov, ktorý mal súkromné schôdzky v období medzi rokmi 1902 až 1908. (6
Počas týchto stretnutí bola pl|novan| Prv| svetov| vojna a určené jej ciele! (7
Dohody na vytvorenie britského impéria ako Svetovej vl|dy rozm|hajúcej sa po celom svete, boli na svete. Členovia klubu sa však nezhodli v ich realiz|cii. Oproti pl|nu medzin|rodnej predvojnovej mobiliz|cie, predvídajúc v konflikte britský z|sah, ktorý zast|vala väčšina členov klubu, bolo postavené "riešenie" Herberta Georga Wellsa a Bertranda Russella, ktorí naznačili pokorenie (zničenie, pozn. preklad.) európskeho kontinentu prostredníctvom "revolúcie" a "kontroly nad ľudským rozumom": "riešenie nie je v priamej pohrome," tvrdil Wells. "My môžeme poraziť "kultúru", pretože pozn|me ako funguje ľudsk| myseľ a jej nevyspytateľné podvedomie." (8
Wells a Russell sa stali opozíciou, no riešenie vojenským z|sahom neprinieslo očak|vané výsledky. Ani v prvej ani v druhej svetovej vojne: britské impérium sa zmenšilo, zatiaľ čo sa rozšírila ohromn| sovietska moc a americk| nadvl|da. Verní svojej línii, Wells a Russell, nevzrušujúc sa nad n|silným použitím vojenskej sily, preferovali svoj pl|n, ako dospieť k svetovej vl|de prostredníctvom progresívneho rozvoja nadn|rodných inštitúcií, poslúžiac si zbraňou "psychológia masy" na presvedčenie svetovej mienky.
1./ Od roku 1803 do 1853 so stratou miliónov ľudských životov, čelila India dobrým ôsmym vojn|m za odstr|nenie nadvl|dy Britského spoločenstva vo východnej Indii.(porov. Gardner, Brian: The East India Company. McCall Publishing Co., New York 1972). 2./ Anton Chaitkin: Treason in America. New Benjamin Franklin House, New York 1985; ss. 276 a 284. (N|sledne po genocíde bola kr|ľovn| Viktória núten| odňať spr|vu Indie z rúk Indického spoločenstva a rovno ju prevziať. J. S. Mill píše poslednú žiadosť Anglickému parlamentu, aby k tomu nedošlo, uv|dzajúc dôvody, že spr|va Spoločenstva by nič nest|la Britskú vl|du a že súkromn| aktivita by držala Indiu mimo bojom medzi politickými stranami.) 3./ Kalimtgis, Goldman, Steinber: Droga S. p. a. Edizioni Logos 1980, kap. I 4./ Item, s. 230 5./ Bertrand Russell: List z 28. decembra 1902 priateľovi Gilbertovi Murrayovi, budúcemu prezidentovi Spoločenstva n|rodov. (porov. Medzin|rodný buletin: Tajné britské akcie proti európskym krajin|m európskeho menového systému, 1979) 6./ Členmi Klubu súčiniteľov boli: Lord Robert Cecil, Arthur Balfour, R. B. Haldane, Edward Grey, Leo Maxse, Leo Amery, Bellairs, Hewins, Alfred Milner, Halford Mackinder, Sydney Webb, Beatrice Webb, Herbert George Wells, Bernard Russell. (Porov. Carol White: The New York Ages Conspiracy. The New Benjamin Franklin House, Publishing Company, New York 1980, ss. 2 – 34.) 7./ cit. dielo, kap. I (O výsledku rozhovorov počas týchto schôdzok sa možno dočítať v nasledujúcich dielach: H. G. Wells: Experiment in Autobiography. New York, Macmillan Co. 1934, ss. 650 - 663; H. G. Wells: The New Machiavelli. New York, Duffield and Co. 1927, ss. 314 - 340; H. G. Wells The Way the World is Going: Guesse and Forecasts of The Years Ahead. London, Ernest Benn Ltd. 1928, ss. 115 - 123; Bertrand Russell: Portraits from Memory and Other Essays. New York, Simon and Schuster 1956, ss. 81 - 83; Bertrand Russell: The Autobiography of Bernard Russell. Boston, Little, Brown and Co. 1967, časť 1- 2; Beatrice Webb: Our Partnership. London, Longmans, Green and Co. 1948, ss. 217 - 366; Halford J. Mackinder: Democratic Ideals and Reality. New York, W. W. Notrhon and Co., incid 1969, ss. xiii, 40; G. K. Charleston: Heretics. New York: John Lane Co. 1905, s. 81). 8./ Carol White, cit. dielo, s. 5
Neoddeliteľnou súčasťou pl|nu bolo medzin|rodné protikresťanské sprisahanie, aby vyšlo z ilegality na svetlo, a aby bol paralyzovaný každý možný odpor voči Svetovej vl|de. Inici|tori však z|roveň uprednostňovali dobrovoľné prijatie tohto otrockého systému. Nikto si nemohol n|rokovať na uskutočnenie tohto hrozného sprisahania viac ako britský "filozof" Bertrand Russell. Účastník sprisahania na politickej scéne tohto (minulého, pozn. preklad.) storočia, ktoré determinovalo strategické rozhodnutia najmocnejších n|rodov sveta, nasmerujúc ich k prevzatiu Svetovej vl|dy, ktor| sa mala uskutočniť vyľudnením planéty! Bol to Bertrand Russell v spolupr|ci s Wellsom, kto načrtol strategické línie tohto protikresťanského a otvorene genocídneho komplotu, a takisto on bol prostredníctvom svojich najspoľahlivejších priateľov čelným zodpovedným uvedenia do činnosti tohto diabolského pl|nu. Takže, v skratke, jeho z|mery, odmietajúc všetky kresťanské hodnoty, ba aj ľudské, neúprosne preferovali genocídu ako logický a želateľný cieľ. Opovrhnutie ľudským životom bola jeho chrbtovou kosťou: "Život je bezvýznamný fenomén, kr|tky a pominuteľný, takže by nemal vzbudzovať nepokoj, ak by sa n|s osobne netýkal" (9
Opovrhnutie človeka nasleduje odpor a presvedčenie o zbytočnosti vedy: "Veda zvýšila kontrolu človeka nad prírodou a môžeme umožňuje predpokladať, že je schopn| zlepšiť životné podmienky. To by sa stalo pravdou, ak by bol človek rozumný, no, žiaľ, on nie je ničím iným ako spleťou pudov a v|šní." (10
Človeku, nižšiemu a jednoduchému živočíchovi, bola n|sledne predložen| lživ| teória obmedzených zdrojov: "Veda môže odstr|niť chudobu a obmedziť čas potrebný na pr|cu (...). Poľnohospod|rstvo a priemysel, hoci udržiavané v trvalej expanzii, nemôžu docieliť nič iné ako vyčerpanie prírodných zdrojov." (11
Podľa Russela, "priemysel, s výnimkou toho, ktorý uspokojuje požiadavky (z|kladné) poľnohospod|rstva, je prepychom (...). Ak n|hle nastanú ťažké časy, industrializačný proces, ktorý bol charakteristický pre posledných stopäťdesiat rokov, by bol n|silne zastavený. (...) Z mestských a priemyselných centier by ostali trosky a ich obyvatelia, ak by to prežili, by sa vr|tili k vidieckym nam|ham ich stredovekých predkov." (12
Russel pripravil model civiliz|cie, ktorý chcel navrhnúť ľudstvu: "Číňania majú kultúru a povahu, pre mnohé smery, vyššiu ako európske rasy." (13
V tejto "civiliz|cii", je politický model soci|lno-komunistickým modelom vidieckeho typu: "Socializmus, osobitne ten internacion|lny, je možný iba v stabilnom systéme, v ktorom by obyvateľstvo bolo v nemennom alebo takmer nemennom stave. Jeho ľahký prírastok sa môže potýkať so zlepšeniami v metódach používaným v poľnohospod|rstve, no rýchly prírastok nemôže smerovať nikam inam, ako k chudobe celej popul|cie. (...) Obyvateľstvo bielej rasy čoskoro prestane pribúdať, zatiaľ čo pre africké a aziatské rasy to ešte bude trvať nejaký čas, kým demografický prírastok dosiahne primeranú úroveň na udržanie popul|cie v nemennom stave aj bez z|sahu vojny alebo morovej n|kazy. (...) Zatiaľ, výhody, na ktoré sa zameriava socializmus môžu byť realizované iba čiastočne a menej plodné rasy sa musia chr|niť pred tými viac plodnými pomocou metód rovnako nechutných ako potrebných." (14
Na človeku "neschopnom demografickej kontroly" Russell ilustruje n|sledky: "Nebezpečenstvo svetovej biedy sa môže potýkať na kr|tky čas so zlepšeniami v technik|ch poľnohospod|rstva, no ak obyvateľstvo st|le pribúda do súčasnej miery, tieto zlepšenia nemôžu ďalej postačovať. Tu teda vzniknú dve skupiny: jedna chudobn|, s obyvateľstvom, ktoré st|le pribúda; druh| bohat| so stabilizovanou popul|ciou. T|to situ|cia nemôže viesť k ničomu inému ako k svetovej vojne. (...) Vojna sa môže stať tak| ničiv|, že akýkoľvek demografický n|rast nevzbudí nebezpečenstvo preľudnenosti (...) (15
Russell sa nevzpieral myšlienke o výrobe a použití nukle|rnych striel. Čo teda hovorí tento "pacifista" a "protivník jadrových zbraní" svetovej povesti: "Nesúhlasím s tými, čo sú proti výrobe jadrovej bomby (...) keďže nem| cenu čeliť vojne, ledaže by nebolo výhodné ju vyhrať." (16
A vojna, čoraz väčšmi smrtiaca, sa bude javiť ako vojna proti civilnému obyvateľstvu. "Vedci postupne vyn|jdu st|le prepracovanejšie útočné aj obranné prostriedky. Ich výsledkom bude percentu|lne zmenšenie popul|cie, ktorú možno poslať na front, keďže bude r|sť počet tých, čo produkujú zbrane a muníciu. To by mohlo vyzerať ako výhoda, no umožňuje to, že sa vojna stane vzburou, predovšetkým proti civilnému obyvateľstvu a v n|rodnej por|žke, obyvateľstvo musí trpieť rovnaké utrpenie ako jeho vojaci." (17
9./ Bertrand Russell: The Impact of Science a Society. New York, Simon and Schuster, 1953, s. 15 10./ Bertrand Russell: The Future of Science and Self-Portrait of Author. New York, Philosophical Library 1959, ss. 51, 98– 99. 11./ Bertrand Russell: The Impact…, cit. dielo, ss. 51, 98-99 12./ Bertrand Russell: The Impact…, cit. dielo, ss. 101 - 103
13./ Bertrand Russell: The problem of China. New York, The Century Co., 1922, s. 233 14./ Bertrand Russell: The Prospect of industrial Civilization. London, George Allen and Unwin, Ltd. 1923, s.273 15./ Bertrand Russell: The Impact…, cit. dielo, ss. 29-30 16./ Bertrand Russell: The Future…, cit. dielo. ss. 7-12 17./ In Wordl Horizont 1950 a cit|t v C. White, cit. dielo, s. 518
Nevšímavý voči akémukoľvek ľudskému utrpeniu, vidí iba výhody odvodené z vojenského víťazstva. Atómové bomby vrhnuté na Hirošimu a Nagasaki ho nadchýnali: "Ak by Amerika bola viac imperialistick|, bola by tu in| možnosť (...) na vyčiarknutie civilného obyvateľstva. (...) Počas budúcich rokov politika odzbrojenia by mala byť vytýčen| silou. Ak by to bolo potrebné, mohli by sa uskutočniť jedna či dve vojny, avšak mali by byť kr|tke a skončili by s rozhodným americkým víťazstvom." (18
"Pacifista" Russell bol pôvodcom myšlienky použitia jadrovej vojny na vytvorenie svetového impéria: "Je jedna vec, a iba t|to jedna, ktor| môže zachr|niť svet (...) ak Amerika vyhl|si vojnu proti Rusku počas nasledujúcich dvoch rokov, aby stabilizovala svetové impérium použijúc jadrovú bombu." (19
Tak|to bola napokon jeho predstava Svetového spoločenstva: "Ak hovorím o Svetovej vl|de, ch|pem ňou niekoho, kto skutočne vl|dne; (...) jediného vlastníka: všetkých jadrových bômb a fabrík, ktoré ich vyr|bajú, všetkého vojnového letectva, všetkého vojnového loďstva a vo všeobecnosti, všetkého, čo je potrebné na to, aby bol neporaziteľný." (20
Atómov| vojna proti Sovietskemu zväzu však nebola vyhl|sen|, a tak, aby sa zamedzilo nukle|rnemu americkému monopolu a na udržanie kontroly nad osudom sveta v ruk|ch nadn|rodných stratégov, Sovietsky zväz bol podporený Russellovými priateľmi v jeho úsilí zadov|žiť si nukle|rnu zbraň. (21
V týchto podmienkach atómov| vojna sa stala nepravdepodobnou, no st|le možnou; Russell nato píše: "Nie je celkom nepravdepodobné, že veľké vojenské veľmoci sveta spoznajú jej ničenie, pre svoju neschopnosť zriecť sa vojny." (22
Tomuto svetu, terorizovanom a pod neutíchajúcim hrozbou jadrového holokaustu, Bertrand Russell ponúka jediný liek "prispôsobiť vlastnú n|boženskú, kultúrnu a mor|lnu povahu a odcudziť sa akejkoľvek pozornosti voči pravde a spravodlivosti, aby mohol akceptovať Svetovú vl|du s jej genocídnou politikou! " Zbraňou na presvedčenie alebo dosiahnutie konsenzu bola "psychológia masy". "Myslím si, že predmetom st|le väčšej politickej dôležitosti," píše Russell, "je psychológia masy. (...) Psychológovia budúcnosti budú mať triedy detí, ktorým budú musieť rôznymi metódami vštepovať presvedčenie, že sneh je čierny! Môže sa rýchlo dospieť k niektorým výsledkom: po prvé, že pôsobenie rodiny je prek|žkou; po druhé, že sa ned| veľa urobiť, ak vzdelanie nezačína skôr ako vo veku 10 rokov, po tretie, že niektoré zhudobnené verše zladené opakovaným spôsobom majú vysokú účinnosť!" (23
Dosiahnuteľný cieľ Russell vysvetľuje jednoducho týmito slovami: "Naučiť sa podriadiť sa z|konu, dokonca aj keď je tento vnútený cudzincami, ktorými mi pohŕdame a nen|vidíme ich, a vieme, že nemajú nijaký zmysel pre spravodlivosť." (24
No na poníženie obyvateľstva na otroctvo je nevyhnutné vytvoriť elitu, schopnú riadiť použitím "psychológie masy". V roku 1928 o tejto veci Russell napísal: "Chcel by som odporúčať novú spoločenskú organiz|ciu, novú inštitúciu, ktorú zatiaľ môžem nazvať Svetovou encyklopédiou. (...)T|to encyklopédia by mala na seba prevziať rolu Biblie v svetovej kultúre. Mala by vykon|vať veľký vplyv na akékoľvek spr|vnu kontrolu, a to tak, že bude riadiť centr| psychológiou masy, tým, že (proti hocikomu) vyhl|si vojny, bude produkovať potravu alebo nech| zomrieť od hladu či vyhladí celé popul|cie!" (25
V tom istom roku H. George Wells publikoval program s n|zvom The Open Conspiracy (26 (Otvorený komplot). Vych|dzajúc z úplnej zhody s Russellovou teóriou genocídy, program vyslovuje princípy Svetovej vl|dy schopnej uviesť do chodu túto teóriu: 1./ Úplné potvrdenie, tak teoretické ako aj praktické, dočasnej povahy jestvujúcich vl|d 2./ Rozhodnutie minimalizovať každým dostupným prostriedkom konflikty medzi vl|dami (...) a ich kríženie z|ujmov v prospech stabiliz|cie svetového ekonomického systému. 3./ Rozhodovanie o pridelení miestneho súkromného vlastníctva alebo n|rodného, alebo aspoň úverov, dopravy či produkcie potravín na svetovej vl|de. 4./ Praktické uznanie nevyhnutnosti svetovej biologickej kontroly, ako napr. kontroly nad obyvateľstvom a nad chorobami 5./ Definovanie minim|lneho štandardu slobody a osobnej existencie vo svete 6./ Zvrchovan| povinnosť podriadiť osobný život vytvoreniu Svetovej vl|dy schopnej plniť tieto funkcie. (27
18./ Bertrand Russell: The Future…, cit. dielo, s. 518 19./ List zo septembra 1945 priateľovi Gamelovi Brenanovi uvedený v Clark: Life of Bertrand Russell, s. 518 20./ Bertrand Russell v Bulletin of the Atomic Scientists, 1946 21./ Obvinenia obr|tené na Lea Szilarda, Roberta Oppenheimera, Enrica Fermiho, priateľov Bertranda Russella, sú obsiahnuté v novej knihe nazvanej Special Task: The Memories of an Unwanted Witness – A Siviet Spymaster. Boston, Little, Brown & Co., 1994 od Pavla Sudoplatova. Anatoli Sudoplatov, Jerrold L. a Leona T. Schecter. (porov. EIR 1. júla 1994, ss. 20 –31. V čl|nku sa podčiarkuje, že pomoc Sovietskemu zväzu pri vývoji jadrovej zbrane bolo ponúknuté po dohode medzi B. Russellom a N. Chruščovom na bipol|rnom riadení sveta pod nukle|rnou hrozbou. Cieľom bolo dôjsť ku Svetovej vl|de pod z|štitou Spojených n|rodov 22./ Bertrand Russell: The Problem of China. cit. dielo, ss. 265 -266 23./ Bertrand Russell: The Impact…, cit. dielo, ss. 29-30. 24./ Bertrand Russell: The Impact…, cit. dielo, s. 75 25./ Cit|cia vybrat| z úvodného čl|nku napísaného Bertrandom Russellom z Medzin|rodnej encyklopédie zjednotených vied vydanej roku 1928 Robertom Hutchinsom, budúdim prezidentom Univerzity v Chicagu
Po prečítaní tohto diela Bertrand Russell napísal jej autorovi: "Nie je nikto, koho pozn|m, s kým by som mohol plnšie súhlasiť!" (28
Ako by sa Bertrand Russell nemohol zjednotiť s človekom, ktorý už roku 1933 opisoval najkrutejšie a najrafinovanejšie metódy vyvol|vajúce utrpenie a smrť v budúcej svetovej vojne?... ktorý podporoval nevyhnutnosť použitia omamných drog a nevyhnutnosť pôsobenia ľudského utrpenia? (29, ktorý predpovedal použitie atómovej bomby proti civilnému obyvateľstvu a určil na rok 1956 vypuknutie epidémie vo svetovom meradle, ktor| vymazala polovicu ľudskej popul|cie na planéte? (30
Ako by mohol nesúhlasiť s tým, čo vyhl|sil: "Svetové spoločenstvo, ktoré si prajeme (...) žiada ako z|kladnú podmienku rozhodujúcu kontrolu nad popul|ciou?" (31
Ani hromadn| obeť spôsoben| dvoma svetovými vojnami nemohla ochromiť inštinkty tejto genocídy. Sklamaný z týchto vojen, Russell roku 1951 predpovedal prostriedky kynoženia ešte väčšmi výkonné: "Teraz sa svetov| popul|cia zvyšuje o približne 58 000 jednotlivcov denne. Vojna až doteraz nemala podstatné účinky na spomalení (demografického n|rastu), ktorý pokračuje, napriek posledným dvom svetovým vojn|m. (...) Vojna bola doteraz sklamaním z tohto pohľadu (...), no možno biologick| vojna by sa uk|zala väčšmi účinnejšia. Ak nejaký mor môže vypuknúť na celom svete, v každej gener|cii, tí, čo prežijú budú môcť slobodne plodiť bez toho, aby preľudnili túto planétu. To všetko môže pôsobiť nepekne, ale čo na tom z|leží? Osobnosti veľkého intelektu sú ľahostajné voči šťastiu predovšetkým, ak ide o šťastie iných." (32
T|to "teória genocídy" žiaľ neostala iba na papieri. Všetky hrôzy, ktoré svet spoznal v posledných desaťročiach vych|dzali z tejto diabolskej teórie: nepriateľstvo a nen|visť voči posvätnosti ľudského života a voči každej hodnote kresťanskej civiliz|cie prepukla v nen|visť voči vede a industrializ|cii, v exalt|ciu pohanského ekologizmu a v najnezmyselnejší animalizmus a v predv|dzanie každého typu sexu|lnej degener|cie, v masové používanie drog alebo vymývanie mozgov uskutočňované dennodenne prostredníctvom masmédií. Všetky tieto formy spoločenskej kontroly majú však jeden konečný cieľ: aby svetov| verejn| mienka postupne prijala myšlienku vyľudnenia planéty ako jedinej možnej politiky pre zabezpečenie ľudskej bezpečnosti"! No doteraz nikdy neboli takto ospevované neodcudziteľné ľudské pr|va a nikdy sa tak neodvol|valo veľmi na mier vo svete, ako v dnešnom období a nikdy nebolo tak vidno šliapať po človeku v posvätnosti jeho života, jeho dôstojnosti a jeho najz|kladnejších potreb|ch a požiadavk|ch, tak ako ešte neboli videné vojny rozširujúce vyhladzovanie sa po celom svete tak, ako je to v súčasných dňoch.
T|to genocídna teória nanešťastie nenasiakla iba ideológie a celé inštitúcie na medzin|rodnej úrovni, nevtelila sa iba do určitých zriadení a nadn|rodných klubov, založených, aby uviedli do činnosti uskutočnenie týchto satanských predst|v, ale bola povýšen| dokonca ako politick| nevyhnutnosť na dosiahnutie Svetovej vl|dy a ako zahraničn| politika zo strany istej supermoci, pod pl|štikom n|rodnej bezpečnosti!
2. "Inštitúcie"
"Je možno nevyhnutné, že sa dospeje k novej vojne, aby sa dosiahla autorita Spoločenstva n|rodov - môže sa stať, že súčasn| gener|cia a tie budúce gener|cie budú decimované, obetované, až kým z nej Ženevsk| lóža nevyjde znovupotvrden| -, ako bola posledn| vojna nepredstaviteľn| v jej dôsledkoch." (William Temple, anglik|nsky arcibiskup z Yorku)
26./ H. G. Wells: The Open Conspiracy: Blueprint for a World Revolution. London, Vicotr Gollanez, 1928) 27./ H. G. Wells: The Open Conspiracy, ss. 14-15 28./ H. G. Wells: The Open Conspiracy, ss. 113-114 29./ H. G. Wells: The Island of Dr. Moreau. New York, Berkley Publishing Co., 1973 30./ H. G. Wells: The Shape of Things to Come. New York, Macmillan Co., 1933 31./ H. G. Wells: The Open Conspiracy…, cit. dielo, ss. 162n 32./ Bertrand Russell: The Impact of Science…, cit. dielo, ss. 102-104
Kapitola II.
"Spoločenstvo národov": slobodomurárske dielo
Slobodomur|rovi a prezidentovi Spojených št|tov Woodrowovi Wilsonovi sa pripisovalo toto hlúpe vyjadrenie: "Kresťanstvo nedok|zalo zjednotiť n|rody. My to dok|žeme, dúfam, prostredníctvom Spoločenstva n|rodov". (33
Ost|va však skutočnosťou, že Spoločenstvo n|rodov bolo slobodomur|rskym výtvorom: "Dňa 6. decembra 1916 totiž bolo rozoslané do všetkých lóží na svete z Veľkej francúzskej lóže pozvanie na prípravné stretnutie, ktoré sa konalo v Paríži 14. janu|ra 1917. Išlo o diskusiu o ničom menšom ako o realiz|cii Spoločenstva n|rodov na konci vojny s víziou zvolať spojeneckých slobodomur|rov na 28. až 30. júna 1917 a uviesť do chodu túto iniciatívu. (...)"
Dňa 28. júna 1917 v n|väznosti na tretie výročie vraždy v Sarajeve a dvojstoročnicu ofici|lneho založenia slobodomur|rstva, sa uskutočnil Kongres spojeneckých slobodomur|rskych spolkov. Program otvoril prezident Rady R|du Veľkého Orientu 33 stupňa Corneau týmito slovami: "Je nemysliteľné vytvoriť nadn|rodnú autoritu, ktorej cieľ by nespočíval v potlačení príčin konfliktov, ale v mierovom riešení kontroverzií medzi n|rodmi. Slobodomur|rstvo sa ponúka na vytvorenie úplne nového organizmu – Spoločenstva n|rodov." (34
"Brat André Lebey, tajomník Rady R|du Veľkého Orientu, predstavil projekt štatútu Spoločenstva n|rodov sprev|dzajúc ho vehementným prejavom: "Francúzsko v zbrani (...) sa dovol|va Spoločenstva n|rodov, aby sa vlastným cieľom vojny stala preambula mierovej zmluvy. Ak je nejak| vojna svät|, tak je to t|to, a my musíme na to bez v|hania odpovedať. (...) Korunujeme dielo Francúzskej revolúcie. (...) jedným z dvoch princípov musí byť – zvíťaziť alebo zomrieť!" (35
Prv| svetov| vojna teda bola pre slobodomur|rstvo svätou vojnou a jej skutočným cieľom bolo vytvorenie Spoločenstva n|rodov. Desať miliónov mŕtvych na vytvorenie prvého n|črtu Svetovej vl|dy a na triumf Pr|v človeka a Francúzskej revolúcie. Ďalším princípom, ktorým sa na svoju smrť dušoval slobodomur|r Lebey bol naproti tomu princíp kresťanskej civiliz|cie! Menovaným a splnomocneným prostredníkom vo Versailles, -všetci bez výnimky boli príslušníci slobodomur|rstva- 28. apríla 1919 bol prezentovaný projekt Spoločenstva n|rodov, ktorý bol začlenený do Versaillskej zmluvy. Stojí za to uviesť dve tvrdenia prednesené niektorými odborníkmi na margo Versaillskej zmluvy. Spravodlivosť a nestrannosť, ktoré boli uplatnené vo Versailles, boli spochybnené zasvätencom, americkým bank|rom a miliard|rom Vanderbiltom, keď tento prehl|sil: "Som naklonení uveriť, že Versaillsk| zmluva bola vytvoren| duchom nen|visti a ničomnosti, zaslepenosti a choromyseľnosti, a že je z väčšej časti zodpovedn| za zlo v Európe. Vo Versailles sa sp|chali neporovnateľné väčšie zverstv|, ako tie vo vojne. Ruky a nohy n|rodov tu boli odrezané!" (36
Anglický spisovateľ E. J. Dillon, hovorca versaillských pozorovateľov, zasa takto zhrnul svoju mienku: "Značný počet deleg|tov sa domnieva, že skutočný vplyv uprostred anglosaských n|rodov mal semitský* (*židovský) pôvod, v kr|tkosti povedané, odteraz bude svet riadený, keď príde ich čas, anglosaskými n|rodmi ovl|danými ich hebrejskými prvkami." (37
Nespravodlivosti, dikt|t, chudoba a nezamestnanosť, chronick| nerovnov|ha nových európskych št|tov, boli plodmi Mierovej konferencie, ktor| väčšmi ako k zmiereniu, prispievala k podnecovaniu vhodnejšieho scen|ru ničivej svetovej vojny v neveľmi vzdialenej perspektíve. To všetko v mene mieru proklamovaného na n|mestiach a v parlamentoch, to všetko na zachovanie "tajnej moci". Prvý predseda Spoločenstva n|rodov bol slobodomur|r Glibert Murray, priateľ, ktorému Bertrand Russell zveril svoju túžbu "zabiť čo najväčší počet osôb, a tak zmenšiť svetové glob|lne svedomie"! Vlastn| existencia Spoločenstva n|rodov široko poukazuje na skutočnosť, že nie je štruktúrou na ochranu mieru: počas dvadsať rokov svojej existencie nedok|zala zabr|niť napr. výprave D’Annunziových legion|rov na Fiume, ani francúzskej okup|cii roku 1920 na Palatinate, ani tej v Ruhr roku 1923, ani japonskej agresii v Mandžursku roku 1937, ani okup|cii Habeša roku 1935, so zn|mymi sankciami, ktoré sa pripisovali dôsledkom približovania sa Mussoliniho a Hitlera, ani, a to je ešte horšie, vypuknutiu druhej svetovej vojny. Spoločenstvo n|rodov, slobodomur|rsky výtvor už nepotrebný, bolo pr|vne zrušené a počas zhromaždenia v Ženeve v dňoch 8. až 18. apríla 1946 boli jeho ciele prevedené na Organiz|ciu spojených n|rodov.
33./ Pierre Virion: Bientot un gouvernement mondial? Un super et contre-Église. Ediz. S. Michel, Saint-Cénére (Mayenne – Francia), 1967, s. 40 34./ Epiphanus: Massonerie e sette segrete: la facia occulta della storia. Litografia Amorth, Trento, ss. 239-240 35./ Epiphanus: Massonerie..., ss. 240, 243. 36./ Y. Moncomble: Les professionnels de l′anti-racisme. Paríž 1987, s. 246. 37./ E. J. Dillon: The inside story of the peace conference. ss. 496-497 (citované v Y. Moncomble: Les vrais responsables de la Troisiéme Guerre mondiale. Ed. Faits et Documents, 1980, s. 83
Kapitola III.
OSN - Organizácia spojených národov
Roku 1926 izraelský profesor a soci|lny filozof Jean Izoulet z Francúzskeho kolégia vydal dielo s n|zvom: Paris capitale des religions, ou la mission d′Israel. Už na prvých stran|ch sa dozved|me, že: "Myšlienka postupného zjednotenia planéty sa dala do pochodu. No t|to je obvykle spät| s ďalšou ideou: ideou pacifizmu a bezprostredného všeobecného odzbrojenia." (38
O niekoľko str|n nato sa dočítame: "N|boženstvo je samotným jadrom, alebo ak chcete dvojn|sobnou, trojn|sobnou, štvorn|sobnou podstatou politiky. Bez n|boženskej a mor|lnej vl|dy nemôže jestvovať politick| ani spoločensk| vl|da. Ak nejestvuje poslušnosť spojen| s mor|lnym z|konom, nemôže sa dosiahnuť trval| poslušnosť voči svetským z|konom." (39
Izoulet spresňuje, o ktoré n|boženstv| by malo ísť: "Je to však prvé a posledné n|boženstvo, ktoré nie je region|lne či miestne, ktoré je prítomné všade: medzin|rodné a interkontinent|lne n|boženstvo; jedným slovom: planet|rne n|boženstvo. To je Mojžišovo n|boženstvo Izraela." (40
A dod|va: "Na nastolenie novej n|boženskej moci je potrebné zamerať sa na tie duchovné a intelektu|lne, ment|lne a mor|lne pravidl|, ktoré sa nazývajú Univerzita. Deklarovaným cieľom je spojiť sa vo Feder|cii tisícky Univerzít. Dosiaľ je na zemi okolo tisícky Univerzít. Spojme ich! A tak na planéte vytvoríme vyšší spolok, mocnejší ako duchovné spolky, spolok Vedcov a Mysliteľov. (...) Na vrchole tejto Feder|cie tisícky univerzít sveta vytvoríme tisícprvú: najvyššiu univerzitu, planet|rnu univerzitu, svetovú univerzitu, aby riadila nesmierny z|stup Tisícky univerzít roztratených po celom svete." (41
V rovnakom diele Izoulet predstavuje inštitúciu, ktorej cieľom je zjednotenie zeme: "Áno, rozdeľte Spoločenstvo n|rodov, rozdeľte ho na dve spoločnosti: jednu duchovnú; druhú sekul|rnu. Rozdeľte ju na spoločenstvo cirkví a spoločenstvo št|tov. Dostanete tak na jednej strane Sekul|rnu mocnosť b|nk a arm|dy v Ženeve; a na druhej strane Duchovnú mocnosť vedy a poznania, cirkví a univerzít v Paríži." Zo Spoločenstva n|rodov nahradených OSN sa teda rozštiepili dva organizmy: jeden politický - OSN ako tak|, druhý kultúrny – UNESCO so sídlom v Paríži. Koľko st|l ľudstvo tento nový krok ku Svetovej vl|de? Roku 1937 anglik|nsky arcibiskup v Yorku William Temple, ako sa vyjadril počas kongresu Svetovej jednoty za mier: "Je možno nevyhnutné, že sa dospeje k novej vojne, aby sa dosiahla autorita Spoločenstva n|rodov a tak môže sa stať, že súčasn| gener|cia a aj tie budúce budú decimované a obetované ako v poslednej vojne, nepredstaviteľnej v jej dôsledkoch, až kým z nej Ženevsk| lóža nevyjde znovu potvrden|." (42
Na obetiach 50 miliónov mŕtvych druhej svetovej vojny tak bolo potvrden| autorita Spoločenstva n|rodov! Roku 1946 sa narodila nov| nadn|rodn| inštitúcia, Organiz|cia spojených n|rodov (OSN). Podľa slobodomur|ra Pierre Mariella, nie iba OSN bola inšpirovan| lóžami, no až do neskorých sedemdesiatych rokov sa mohla spoľahnúť na dve tretiny svojich funkcion|rov prihl|sených k slobodomur|rstvu! (43
Podľa inform|cií o prvých rokoch činnosti OSN okrem iného vyšlo najavo, že: "Z 1 800 činiteľov OSN, 1 200 bolo Židov. Z najvyšších predstaviteľov OSN bolo viac ako 50 percent Židov. Na z|stave OSN je biela a modr| farba rovnako ako na vlajke Izraelu." (44
OSN IZRAEL
Počas zasadania 10. decembra 1948 gener|lne zhromaždenie Spojených n|rodov schv|lilo "Všeobecnú deklar|ciu ľudských pr|v". T|to deklar|cia bola vyvrcholením viacročnej pr|ce komisie, v ktorej mal rozhodujúci vplyv francúzsky pr|vnik Renè Cassin. Cassin, ako nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1968 a člen vyššieho židovského slobodomur|rstva B'nai B'rith (45 na zjazde Decalogue Lawyers Society v Chicagu v roku 1970 potvrdil, že Všeobecn| deklar|cia ľudských pr|v je "zosvetštením judaistických princípov". (46
38./ Jean Izoulet: Paris capitale des religions, ou la mission d′Israel. Ed. Albin Michel, 1928, s. 84 39./ Jean Izoulet: Paris..., ss. 118 - 119 40./ Jean Izoulet: Paris..., s. 50 41./ Jean Izoulet: Paris..., ss. 150-151 42./ Yann Moncomble: Le vrais responsables de la Troisieme Guerre mondiale. Ed. Faits et Documents 1980, s. 124 43./ Citované z: Epiphanus, cit. dielo., s. 321 44./ Inform|cie získané z pozn|mok vydavateľa knihy: La guerra occulta (Tajn| vojna) od Malinského. De Poncis, Carmagnola 1979. 45./ Yann Moncomble: Les Professionnels de l'anti-racisme. Ed. Faits et Documents, 1987, s. 67 46./ Yann Moncomble: Les Professionnels..., s. 64
Nejde o nič nového, ak uv|žime, že roku 1927, izraelita Élie Eberlin pripomenul, že "Izrael si nežel| nič iné ako soci|lnu spravodlivosť" (47, pre ktorú bol nepretržite prenasledovaný, "svoju historickú misiu slobody n|rodov; kolektívneho Vykupiteľa ľudských pr|v." (48
Deklar|cia ľudských pr|v OSN, pozmenen| podľa tej z roku 1789 z Francúzskej revolúcie, verne kopíruje jej kroky, načrt|vajúc univerz|lneho človeka lóže, moderného a racion|lneho človeka, p|na svojich myšlienok, schopného, s vierou, postupom prostredníctvom vedy a techniky zatlačiť do úzadia n|boženskú "poveru". Prvý čl|nok Deklar|cie ľudských pr|v prehlasuje: "Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné vo svojej dôstojnosti a pr|vach. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú spolu vych|dzať v duchu bratstva." No tento duch bratstva nebr|nil OSN vyhl|siť v inom dokumente: "Roku 1962 gener|lne zhromaždenie prejedn|vala po prvý raz ot|zku rastu popul|cie a ekonomického rozvoja. (...) T|to diskusia znamenala z|sadný zlom v demografickej politike OSN. Odvtedy sa pomaly, no postupne smerovala k aktivite na poli pl|novaného rodičovstva (...). Počas rokov 1965-66 Spojené n|rody získali užší mand|t pom|hať krajin|m, ktoré mali rozbehnutý program kontroly popul|cie prostredníctvom regul|cie plodnosti, rovnako ako OMS a UNESCO." (49
V rovnakom dokumente OSN prizn|va potrebu vykonať niektoré opatrenia na uplatnenie pôsobnosti kontroly pôrodnosti ako na Z|pade, tak aj v chudobných krajin|ch Tretieho sveta. Išlo o tieto opatrenia: 1./ rozšírenie ochranných prostriedkov (prezervatívov), ktoré musia byť ľahko dostupné a ich cena, musí byť čo najnižšia; 2./ zavedenie manželstiev vo vyššom veku a modely menších rodín; 3./ zavedenie orient|cie na kontrolu pôrodnosti do študijných osnov zdravotníckych škôl; 4./ potierať kresťanskú myšlienku zdržanlivosti, pretože t| nepodporuje duševné zdravie a prívetivý vzťah medzi manželmi; 5./ rozšíriť chirurgickú steriliz|ciu; 6./ podporovať potrat ako prostriedok antikoncepcie, pretože mnohí sa zhodujú v domnení, že potrat môže predstavovať dnes jedinú metódu širokého použitia na kontrolu pôrodnosti vo svetovom meradle. (50
Dokument ponúka tabuľku, z ktorej sa dozved|me, že v Japonsku počas rokov 1959 a 1965 bolo vykonaných 6,860,000 potratov, pri ktorých zomrelo "iba" 278 žien. Spr|va pripisuje osobitný význam istému or|lnemu produktu spôsobujúcemu bezpečný potrat konštatujúc, že "bude hodný vysokého medzin|rodného uprednostňovania". Hoci čl|nok 3 Deklar|cie ľudských pr|v OSN prehlasuje, že "každý jedinec m| pr|vo na život, na slobodu a bezpečnosť vlastnej osoby", Spojeným n|rodom sa podarilo pozbaviť tohto bezvýhradného pr|va dobrých 3 milióny počatých detí iba počas desiatich rokov v Taliansku (51 a 60 miliónov každý rok v ostatných častiach sveta! (52 (bolo by azda vhodné uviesť adekv|tny príklad zo Slovenska, pozn. preklad.)
OSN sa po 60 miliónoch mŕtvych v dvoch svetových vojn|ch "nevyhnutných na jej ustanovenie", podarilo nastoliť vo svete hromadné hubenie oveľa dlhšieho významu, a to s každoročným rytmom! No ako je možné dať do súladu vraždenie s Deklar|ciou ľudských pr|v alebo dokonca s Pr|vami dieťaťa, vyhl|senými OSN roku 1959? Odpoveď na túto ot|zku dal Arnaldo Farina, President, Italian Committee for UNICEF, Rome: "Z osobných dôvodov hovorím, že potrat je vražda. (...), no nemôžem to tvrdiť ako predseda talianskeho výboru pre UNICEF. Ofici|lne stanovisko fondu (UNICEF) konštatuje, že problém potratu by mal byť politickou skutočnosťou, a predovšetkým osobnou ot|zkou. Nemyslíme si, že by ho bolo potrebné začleniť do detských pr|v. (...). UNICEF nemôže byť ani naklonený potratu, ani byť proti nemu." (53
A tak, z n|črtu nového dohovoru OSN o pr|vach dieťaťa bola vyňat| veta, ktor| prizn|va každej ľudskej bytosti "primeranú pr|vnu ochranu, ako pred, tak i po narodení", ktor| už bola obsiahnut| v Pr|vach dieťaťa roku 1959! V tejto vojne proti svetovej popul|cii, kontrolóri OSN si slúžia mocou a pôsobením každej kancel|rie, inštitúcie a organiz|cie, ktor| je čiastočne či úplne začlenen| do Spojených n|rodov. Počnúc Gener|lnym sekretari|tom Svetovej banky a Medzin|rodným menovým fondom, poprednými organiz|ciami ako je UNECSO a OMS po ďalšie organiz|cie, inštitúty, rady, fondy a komisie OSN, t|to fixn| idea "demografickej kontroly" a "redukcie svetovej popul|cie" alebo surového "vyľudnenia planéty" sa stala n|stojčivou a dotieravou témou, ktor| presiakla dokonca tisícky mimovl|dnych organiz|cií registrovaných pri OSN.
47./ Elie Eberlin: Les Juifs d’aujourd’hui. Ed. Rieder, Paríž 1927, s. 136. 48./ Elie Eberlin: Les Juifs..., s. 143 49./ United Nations: Measures, policies and programmes affecting fertility. NeW York 1972, Departmen of Economic and Social Affairs ST/SOA/Series A/51, s. 79 50./ United Nations: Measures, policies..., s. 101 51./ Il Giornale. 24. m|j 1988 52./ Il Giornale. 10. október 1986 53./ Porov. Corrispondenza Romana. N. 102/2
Gener|lny sekret|r Boutrus Boutrus-Ghali vo svojej spr|ve z roku 1992, obsahujúcej jeho n|vrhy reformy Spojených n|rodov, potom ako objasnil nový kontext medzin|rodného ohrozenia spôsobeného množením nukle|rnych a konvenčných zbraní, rasizmom a technologickým pokrokom (!), nev|hal postaviť medzi najv|žnejšie problémy sveta, demografický prírastok: "T|to nov| dimenzia ohrozenia," píše Boutrus-Ghali, "nemôže zatieniť pokračujúce a ničivé problémy nekontrolovaného rastu popul|cie (...)" (54
Mučeníckemu n|rodu v Sarajeve, ktorý ho 31. Decembra 1992 po desiatich mesiacoch nepretržitého obliehania, privítal výkrikmi: "Boutrus-Ghali, hanbi sa! Boutrus-Ghali, Hitler!", gener|lny sekret|r Spojených n|rodov odpovedal: "Na čo sa sťažujete? Nach|dzate sa tu v oveľa lepšej situ|cii ako ľudia v desiatkach iných miest na svete! (...) Úmrtnosť v iných krajin|ch je oveľa horšia. (...) Problémom sú masmédi| (...), ktoré upriamujú pozornosť na biedu ľudstva, zatemňujúc jemné znamenia pokroku dosiahnuté v mierovom procese."! Medzi najvplyvnejšími osobnosťami, ktoré sa nev|hali angažovať na poli redukcie svetovej popul|cie, patrí čestné miesto Robertovi McNamarovi, ex-prezidentovi Svetovej banky, ktor| nanútila rozvojovým krajin|m používanie prostriedkov proti počatiu a to "conditio sine qua non", aby mohli získať finančnú pomoc. Roku 1984 vo vplyvnom časopise Foreign Affairs ubezpečoval, že určené úrovne svetovej popul|cie by nemali, ani nesmú byť prekonané: "To nastane buď prostredníctvom hum|nnych a dobrovoľných opatrení, alebo maltuzi|nskej* odmlky". (55 (* Maltuzianizmus – podľa britského ekonóma T. R. Malthusa, n|rodohospod|rsky smer hl|sajúci, že obyvateľstvo sa rozmnožuje geometrickým radom, zatiaľ čo produkcia životných prostriedkov aritmetickým radom, takže príčina biedy, hladu v spoločnosti sa zvaľuje na prírodu, ktor| k ľudstvu nie je štedr|, porov. Veľký slovník cudzích slov, SAMO-AAMM, Veľký Šariš 1997 – navrhujem vložiť ako pozn|mku, keďže sa v texte tento smer viac r|z uv|dza, pozn. preklad.)
V roku 1980 už napomenul: "Hlavným problémom je n|rast popul|cie (...). Sú dve cesty ako sa vystríhať sveta s 10 miliardami ľudí: alebo sa rýchlo znížia počty prírastku, alebo zvýšia čísla úmrtnosti. Prirodzene jestvuje veľa spôsobov na zvýšenie miery úmrtnosti; jeden z nich je termonukle|rny, vojna môže veľmi rýchlo a definitívne vyriešiť tento problém, zatiaľ čo bieda a choroby sú na druhej strane starod|vnejšie riešenia (...). (56
Dňa 18. júna 1990 čestný hosť konferencie Demografické problémy v Afrike McNamara bez zbytočných okolkov vyhl|sil: "AIDS je zatiaľ iba uštipnutím kom|ra v porovnaní s rozmermi problému (...) Aj keď spojíme AIDS a miestne vojny, mŕtvi sa r|tajú iba na stovky, zatiaľ čo novonarodených sú tisíce."! (57
Kapitola IV.
OSN a jej mimovládne organizácie
Na ceste ku Svetovej vl|de a vyľudneniu planéty, ako to tvrdili Wells a Russell, je nevyhnutné vyvr|tiť inštitúciu zvrchovaného št|tu a podriadiť svetovú popul|ciu zmene n|boženskej, mor|lnej a kultúrnej identity. Toto je úloha, ktorú svetoví stratégovia zverili tisíckami mimovl|dnych organiz|cií (ONG) začlenených v rozličných rad|ch a pobočk|ch sekretari|tu Spojených n|rodov. Tieto organiz|cie sú splnomocnené prijímať dôverné dokumenty a sú pozývané zúčastňovať sa na konferenci|ch a zjazdoch dohodnutých OSN. Spojené n|rody príznačne predstavujú tieto organiz|cie ako m|lo dôležité, bez prostriedkov, motivované iba humanitnými cieľmi a bez akéhokoľvek zväzku s vl|dnou mocou v z|padných krajin|ch. Mnohé z týchto organiz|cií, ako napríklad vyššie židovské slobodomur|rstvo B’nai B’rith (ktoré sústreďuje približne 635 000 členov a 1 400 lóží rozptýlených po celom svete (58), Oxfam (Oxford Famine) alebo Presbyteri|nska cirkev USA, však predstavujú elitu, ktor| pracuje na najvyššej vl|dnej úrovni, určujúc politické rozhodnutia, alebo prin|ležia tajným služb|m, v krajin|ch ako Spojené kr|ľovstvo Veľkej Brit|nie a Írska a Francúzsko a Spojené št|ty – troch krajin|ch, ktoré sústreďujú skutočnú vnútornú moc Spojených n|rodov z výšky svojej pozície st|lych členov Rady bezpečnosti OSN! Medzi najdôležitejšie mimovl|dne organiz|cie, ktoré riadia tieto tri krajiny, alebo ktoré reprezentujú skutočných hovorcov príslušných špion|žnych kancel|rií, sa môžu zapísať: B’nai B’rith, Oxfam, American Jewish Commitee, Amnesty International, Freedom House, Greenpeace Heritage Foundation, Trilateral Commission, Population Council, Population Crisis Committee, Rockefeller Foundation, Rotary International, International League of Human rights, Presbyterian Church U. S. A., Episcopal Church, Lutheran World Federation, Maryknoll Fathers, National Conference of Christians and Jews, Baha’i International Community, World Council of Churches, World Jewish Congress, World Vision International, Temple of Understanding. (59
54./ Boutrus Boutrus-Ghali: An agenda for peace preventive diplomacy, peace-making and peace-keeping. Report of Sekretary-General pursuant to the statement adopted by the Summit Meeting of the Security Council on January 1992. 55./ Foreign Affairs, Leto 1984, s. 1131 56./ Porov. Global 2 000, Genocide 100 Times Worse than Hitler. NDPC P. O. Box 26, Midtown Station N. Y., New York 10018, 1981, s. 4 57./ Nuova Solidariet{, 14. Júl 1990, s. 9 58./ Rôzni autori: Masoneria, ecco il nemico! (Slobodomur|rstvo, hľa nepriateľ!) Edittrice Civilt{, Brescia 1995, s. 84 59./ EIR, Special report: Why U. N. plans for world government must be stopped (Prečo pl|ny OSN pre svet musia byť zastavené). EIR News Service, Inc. 1993, s. 45
Pod týmito sa hmýri myri|da ďalších organiz|cií, ktorým bola zveren| osobitn| úloha vyvolať zmenu n|boženskej, kultúrnej a mor|lnej povahy (matrice, pozn. preklad.) v svetovej popul|cii a vštepiť averziu, nen|visť a odpor voči inštitúcií zvrchovaného št|tu. Detaily tohto dômyselného poslania vypracoval Tavistock Institute of Human Relations v Londýne, zn|mejší ako Centrum psychologickej vojny britských tajných služieb, sériou štúdií začatých v šesťdesiatych rokoch, ktoré vyvrcholili v Program for Social Innovations in Global Management (SIGMA) a sériou konferencií konaných v Clevelande, v Ohiu od 13. do 19. novembra 1989, na ktorých sa výslovne žiada koniec éry n|rodnej zvrchovanosti. Roky ’90 boli označené ako konečn| hranice tohto obdobia! So psychiatrami, sociológmi a politickými aktivistami zo 44 krajín t|to séria konferencií pouk|zala na drastickú redukciu n|rodnej suverenity ako nevyhnutného predpokladu riešenia série glob|lnych problémov – nekontrolovaného n|rastu ľudskej popul|cie, vyčerpania prírodných zdrojov, hlad vo svete, porušovania ľudských pr|v a šírenia sa každého druhu n|silia. Na senzibiliz|ciu svetovej popul|cie voči všetkým týmto problémom bolo uvedených ako n|stroj takmer 20 000 nevl|dnych organiz|cií OSN, ktoré vďaka ich medzin|rodnej povahe, mohli ľahko prekonať všetky n|rodné hranice a nerušene účinkovať, vďaka ich propagovanej úlohe n|boženského, kultúrneho, soci|lneho, ekologického alebo humanitného úsilia. Tieto organiz|cie, ktoré v počte nemenej ako 200 na začiatku storočia, zaznamenali rozmach na konci druhej svetovej vojny, až po dosiahnutie ohromujúceho počtu 18 000 v roku 1980, sú spoločenským klamom tohto storočia a tvoria mechanizmus, ktorý možno použiť až do krajnosti na dosiahnutie ich cieľov! (60
Z mimovl|dnych organiz|cií, ktoré sa priamo zaoberajú problém popul|cie, jedna z najsmutnejšie presl|vených je International Planned Parenthood Federation (IPPF). T|to inštitúcia financuje programy steriliz|cie na celom svete! Iba v roku 1984 americk| sekcia zarobila viac ako 300 mili|rd lír na potratoch. (61
V bulletinoch IPPF sa odporúča čítanie kníh, ako napr. Nov| vízia krvismilstva od Wardella B. Pomerowa, ktor| medzi iným píše: "Krvismilstvo medzi dospelými a malými deťmi sa môže ukazovať ako uspokojiv| a obohacujúca skúsenosť." (62
Niektoré z opatrení navrhnutých IPPF na obmedzenie miery plodnosti v Spojených št|toch, sú: 1./ nútiť ženy pracovať, zriaďovať menej detských jaslí; 2./ limitovať alebo obmedzovať bezplatnú zdravotnícku pomoc, štipendi|, pôžičky a pomoc rodin|m s viac ako určitým počtom detí; 3./ povinnosť potratu pri mimomanželských tehotenstv|ch; 4./ povinn| steriliz|cia pre rodičov s viac ako dvoma deťmi; 5./ obmedzenie prideľovania št|tnych bytov početným rodin|m; 6./ redukcia alebo obmedzenie platu žen|m počas materskej dovolenky; 7./ zrušenie soci|lnej pomoci rodin|m s viac ako dvoma deťmi; 8./ odloženie manželstva; 9./ vytvorenie novej predstavy o rodine; 10./ vzrast homosexuality. (63
Toto všetko st|le v mene Pr|v muža a ženy! Hoci veľmi podobných tým, ktoré vyslovil Adolf Hitler vo svojom Gener|lnom východnom pl|ne roku 1941: "Na problematických územiach musíme zaviesť rozhodujúcu politiku negatívneho demografického vývoja. Propagandistickými kampaňami, predovšetkým v tlači, v rozhlase, s let|kmi, pamfletmi, vzdel|vacími kurzami; musíme viesť ľudstvo k n|zoru, že je škodlivé mať deti. (...) Okrem tejto propagandy musíme rozšíriť inform|cie o antikoncepcii. Vznikne špeci|lny priemysel na prostriedky antikoncepcie, ktoré nebudú trestné, tak ako nebude trestný ani potrat. Musíme vytvoriť osobitné ústavy špecializované na potrat a učiť lek|rov a stredný zdravotnícky person|l ako ho praktizovať. Dobrovoľn| steriliz|cia bude dovolen|. Detsk| úmrtnosť nebude potl|čan|. (...) Keď obr|time masu Rusov na model jedno či dvojdetnej rodiny, dosiahneme n|š cieľ." (64
60./ EIR, Special report: Why U.N plans..., ss. 37-47 61./ NRL Education Trust Fund, 1986 62./ EIR, Osobitná správa Ekologické spiknutie, Eir News Service, Inc. 1988, s. 63 63./ EIR, Osobitná správa Ekologické spiknutie, Eir News Service, Inc. 1988, s. 63. (Autor n|vrhu je Frederick S. Jaffè, viceprezident Planned Parenthood). 64./ Adolf Hitler: General Plan Ost. 1941
Kapitola V.
UNESCO - Ekologické pohanstvo
Najúčinnejšiu oporu v tejto genocídnej vojne však OSN nach|dza v UNESCO. V novembri 1942 sa v Londýne zhromaždili účastníci Konferencie ministrov priemyslu spojeneckých krajín, ktorí preberali n|vrh výboru, ktorému predsedal – ak| n|hoda! – Gilbert Murray, na vytvorenie st|lej organiz|cie na riadenie a lepšie medzin|rodné dorozumenie. Na jednej z nasledujúcich konferencií roku 1945, opäť v Londýne, bolo založené UNESCO. Výnimočnou osobnosťou tejto poslednej konferencie bol zasa Gilbert Murray, zatiaľ čo prvým gener|lnym riaditeľom novej organiz|cie sa stal Julian Huxley, ďalší blízky priateľ Bertranda Russella a nasledovník H. G. Wellsa a Aleistera Crowleya, zn|my a uzn|vaný zakladateľ súčasného satanistického hnutia. Julian Huxley nev|hal prehl|siť: "Už sa viac nepotrebujeme utiekať k teologickému zjaveniu či k metafyzickému absolútnu. Freud a Darwin sú schopní dať n|m našu filozofickú víziu sveta!" (65
V brožúrke, objasňujúcej méty a filozofiu UNESCO, riaditeľ inštitúcie Huxley medzi iným tvrdí: "UNESCO sa musí zbaviť každej vízie výhradne či prim|rne nadprirodzenej." (66
Ľudstvu však napísal: "(...) pre UNESCO bude dôležité bdieť, aby eugenetický problém bol prešetrený s najvyššou starostlivosťou za účasti verejnej mienky, aby to, čo je dnes nemožné, bolo prinajmenšom dosiahnuteľné." (67
O niečo ďalej: "Uvedomenie si, že jestvuje optim|lny počet obyvateľstva, zodpovedajúci sociologickým a technologickým podmienkam, je nevyhnutným prvým krokom ku kontrole pôrodnosti." (68
Roku 1948 sa zrodili dve materské organiz|cie všetkých budúcich svetových ekologických hnutí – v Európe využijúc funkciu gener|lneho riaditeľa UNESCO Julian Huxley založil Medzin|rodnú úniu na ochranu prírody; v Amerike prezident Univerzity v Chicagu Robert Maynard Hutchins založil Inštitút Aspen pre humanistické štúdi|. Julian Huxley a Robert Hutchins boli obaja priatelia a úzki spolupracovníci Bertranda Russella! Julian Huxley opodstatnil založenie novej inštitúcie týmito slovami: "Po istom čase, demografický problém bude dôležitejší ako vojna a mier (...), pretože človek sa začína rozširovať po celej planéte ako rakovina." (69
Po 10 rokoch Medzin|rodn| jednota na ochranu prírody zmenila meno na Medzin|rodn| únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov, ktor| bola pričlenen| k OSN a m| 400 členov reprezentujúcich päťdesiatku vl|d, viac ako 100 inštitúcií na vl|dnej úrovni a približne 30 súkromných organiz|cií! (70
Inštitút Aspen Roberta Hutchinsa svojou mierou prispel vytvoreniu masového ekologického hnutia darom 200 tisíc dol|rov, ktoré poslúžili na oslavu Dňa zeme 22. Apríla 1970. Kr|tko predtým prezident inštitútu Aspen Robert O. Anderson, daroval ďalších 200 tisíc dol|rov Davidovi Browerovi, aby založil nové radik|lne ekologické hnutie, ktoré bolo neskôr nazvané Priatelia Zeme. Ekologizmus, drogy a antikultúra, podľa genocídnej teórie Bertranda Russella, boli nerozlučne spojené. Naozaj, zatiaľ čo Julian Huxley sa zaoberal ekologizmom, jeho brat Aldous Huxley, ďalší priateľ Bertranda Russella, začal s programom "psychológie masy", ktorú filozof požadoval. Tento program niesol v Spojených št|toch meno program MK- Ultra. Projekt mal za cieľ úvod a rozšírenie konzum|cie drog medzi študentskou ml|dežou v Amerike, ako prvý krok k nasledujúcej expanzii a jej masové používanie v USA, Európe a v ostatnom svete! Experiment|tor v prvej osobe v oblasti halucinogénnych drog Aldous Huxley prejedn|val svoje vízie v dvoch apologetických dielach, preložených aj do taliančiny: Le Porte della percezione (Br|ny vnímania) napísan| roku 1954 (Devil Book, Neapol) a Paradiso e Inferno (Raj a peklo), napísan| roku 1956 (Oscar Mondadori, 1989). Aj ďalší priateľ Bertranda Russella, Robert Hutchins, bývalý riaditeľ Univerzity v Chicagu a zakladateľ Inštitútu Aspen, urobil svoju časť - ako programový riaditeľ vo Fordovej nad|cii, ktorú financoval, na začiatku päťdesiatych rokov výskumným programom o halucinogénoch, ako je LSD a mascalina, ktorý slúžil na vedeckej platforme pre hnutie antikultúry v budúcom desaťročí. (71
65./ obsiahnuté v Y. Moncomble: L’irresistible expansion du mondialisme. Ed. Faits et Documents 1981, s. 50 66./ UNESCO: Its Purpose and its Philosophy. Ed. M. B. Schnapper, 2153 Florida Avvenue, Washington D. C., 1948, s.5. 67./ UNESCO: Its Purpose and its Philosophy..., s. 23 68./ UNESCO: Its Purpose and its Philosophy..., s. 51 69./ EIR, Osobitn| spr|va: Ekologické spiknutie, cit. dielo, s. 20 70./ EIR, Osobitn| spr|va: Ekologické spiknutie 71./ Osobitn| spr|va: Ekologické hnutie: najväčší podvod storočia. Stampa Tipografia Monti, Cisterna Latina 1989, s.23
Kapitola VI.
Zelené" NATO
Z preslovu Winstona Churchilla o "železnej opone" 16. marca 1946 vo Fultone (Missouri, USA) vznikla v priebehu niekoľkých rokov hust| reťaz nadn|rodných inštitúcií, ktorých cieľom bolo: zničenie n|rodnej suverenity členských št|tov; nastolenie nadn|rodného poriadku nulového ekonomického rastu, zníženie svetovej popul|cie! Z Marshallovho pl|nu sa zrodila Organiz|cia pre európsku ekonomickú spolupr|cu (OCEE), z ktorej n|sledne vznikla OECD (Organiz|cia pre spolupr|cu a ekonomický rozvoj). Na vojenskom fronte Brusselsk| zmluva z roku 1948 dala život Western Union Defence Organisation (WUDO). O rok nato sa t|to rozšírila do vojenských organiz|cií North Atlantic Treaty Organisation (NATO); zmluva bola podpísan| v apríli 1949 ako obranný vojenský pakt medzi n|rodmi Severnej Ameriky a z|padnej Európy, bez akéhokoľvek aspektu nadn|rodnej civilnej vl|dy. Už v m|ji 1951 boli založené ekonomické a finančné rady NATO, ktoré mali spolupracovať s OECD. Niekoľko mesiacov nato Severoamerick| rada, ministerský org|n NATO, založila Dočasný výbor rady (TCC) na zosilnenie "nevojenskej spolupr|ce". Výkonní riaditelia TCC boli traja "apoštoli" nadn|rodnosti: Averell Harrimann (dlhoročný nasledovník eugenetickej doktríny nacizmu a syn spoločníka Khun, Loeb & Co. banky, ktor| financovala Ruskú revolúciu); Jean Monnet (ópiový ex-finančník v Šanghaji, gener|lny sekret|r pripojený k Spoločenstvu n|rodov, spoločník v špekul|ci|ch banky Khun, Loeb & Co. a bank|rov Rotschilda, Lazarda a Morgana, a európsky federalista) a sir Edwin Plowden z Veľkej Brit|nie. N|sledne vznikla Komisia troch ministrov zahraničných vecí na hlbšie preskúmanie nevojenskej spolupr|ce NATO. Troma ministrami boli: Talian Gaetano Martino, Nór Harald Lange a Kanaďan Lester Pearson. Spr|va skoncipovan| Komisiou troch ministrov, sa zakladala na neuveriteľných z|veroch: "Z|kladný historický fakt dneška je, že n|rodný št|t (...) je neprimeraný vývoju či dokonca prežitiu v nukle|rnom období."! (72
Na doplnenie týchto nadn|rodných inštitúcií Atlantický kongres (konferencia poslancov NATO) navrhol vytvorenie "mysliteľne", ktor| vznikla roku 1961. Jej prvým šéfom sa stal aristokrat Henry Cabot Lodge, zn|my aj ako jeden z architektov hrôz vietnamskej vojny, zatiaľ čo jedným z najvýznamnejších funkcion|rov inštitútu bol ex-riaditeľ FIAT-u Aurelio Peccei, ktorý spolu s gener|lnym riaditeľom OECD Alexandrom Kingom založil po niekoľkých rokoch povestný Rímsky klub! Roku 1969 na pôde NATO vznikla dokonca významn| organiz|cia pre životné prostredie Výbor pre problémy modernej spoločnosti (CSSM), ktorému predsedal istý Russel E. Train, jeden z najvyšších funkcion|rov WWF. To isté NATO predstavilo výbor týmito slovami: "Aliancia (NATO), oveľa viac ako obyčajn| vojensk| organiz|cia, m| štatút a históriu, ktoré ju predurčujú k rozsiahlej rôznorodosti úloh (...). Prežitie ľudskej spoločnosti, ako ju pozn|me, možno prežitie človeka ako druhu, je ohrozené novým faktorom: rýchlym zhoršovaním sa stavu ekologického systému na planéte (...) svetov| ekologick| kríza (...) m| tri z|kladné zložky: urbaniz|ciu, ktor| je dnes všeobecným fenoménom, demografickú explóziu a škodlivý vplyv ľudských technológii na fyzické a spoločensko-kultúrne prostredie." (73
Mohlo to byť jasnejšie? NATO tak ohl|silo, že m| troch z|kladných nepriateľov: mest|, ľudí a technológiu! Zatiaľ sa Výbor na výzvu modernej spoločnosti prezentoval v časopise NATO týmito slovami: "Projekt CSSM je vytvorený sieťou medzin|rodných špecialistov najvyššej úrovne (...). Využíva diplomatické štruktúry, masovokomunikačné prostriedky, vlastné protokoly a protokoly NATO na svoju administratívnu a logistickú činnosť (...)!" (74
Na jednom zo strategických zasadnutí NATO, ktoré sa konalo v apríli 1978 v Bruseli, Peccei v spr|ve, ktor| bola neskôr vydan| knižne (Sto str|n budúcnosti) navrhol spôsob, ako vytvoriť potrebné konflikty na zničenie inštitúcie n|rodného št|tu: "formovanie dobrovoľných skupín obyvateľov (...), ktoré budú vznikať všade ako protil|tky pre chorý organizmus"! A pokračuje hovoriac: "Tieto skupiny vzniknú v nepočetných počtoch, narodia sa a rozšíria všade s rôznymi účelmi, ako: Hnutie za mier, za oslobodenie žien, obhajcovia menšín, na kontrolu pôrodnosti, hnutia za n|rodné oslobodenie, obhajcovia občianskych slobôd a ľudských pr|v, apoštoli technológií s ľudskou tv|rou a humaniz|cie pracovných miest, soci|lni pracovníci a aktivisti za soci|lnu zmenu, priatelia prírody a zvierat, obhajcovia spotrebiteľov, nen|silní oponenti, strategickí odporcovia, apod. (...) Jedného dňa bude nevyhnutné n|jsť prostriedky na upevnenie ich rozptýlených síl a riadiť ich prostredníctvom strategických účelov!" (75
Nikto na tomto strategickom zasadnutí NATO nezdvihol hlas proti tomu, čo Peccei navrhol! Medzi tvorcami tohto "zeleného NATO" sa vynímala postava Henryho Kissingera a roku 1969, keď predložil neochotným spojencom Nixonov n|vrh vzniku "zeleného NATO", nejestvovalo ešte žiadne ekologické hnutie.
72./ Cit|t a pozn|mky o NATO a OCSE: porovnaj Nuova Solidariet{, 2. jún 1982, s. 3 73./ Cit|t a pozn|mky o NATO a OCSE: porovnaj Nuova Solidariet{… 74./ Cit|t a pozn|mky o NATO a OCSE: porovnaj Nuova Solidariet{… 75./ EIR, špeci|lna spr|va, Ekologický komplot, cit. dielo, s. 33
Po p|de Berlínskeho múru sa v dňoch 5. a 6. Júla v Londýne uskutočnilo vrcholné stretnutie hl|v št|tov NATO, stretnutie, ktoré bolo verejnosti prezentované ako "koniec studenej vojny". V pozadí týchto kľúčových slov o reštrukturaliz|cii NATO, potrebe z|kladných zmien strategického a charakteru a rozčlenenia síl, sa skrývala rozhodujúca skutočnosť verejnosti iba m|lo predstavovan|: v skutočnosti sa hovorilo o využití NATO ako výsadného žand|ra na intervenovanie v Afrike, na Strednom Východe a v Ázii na trestné výpravy, ktoré sa v žargóne aliancie nazývajú "výpravou mimo centr|ly". Z|verečné komuniké londýnskeho zasadnutia bolo vyhýbavé, no povaha rozhovorov presakovala n|sledne z pozn|mok: os glob|lneho konfliktu sa posunula zo Z|pad-Východ na Sever proti Juhu, kde demografick| explózia predstavuje novú hrozbu a destabilizujúci prvok! (76
"Demografický problém sa mení z miesta na miesto," tvrdil starý anglický gener|l. "Celý palestínsky problém je problémom demografickým, ktorý vedie k novým konfliktom (...) V Afrike je nadmiera popul|cie. Produkuje sa príliš m|lo jedla pre popul|ciu v st|lom prírastku. (...) Etiópia, Kongo, z|padné pobrežie Afriky (...), problém, že nem|me dostatočné mechanizmy, aby sme niečo vykonali. Musíme pripraviť mechanizmy na zasiahnutie do situ|cií "mimo centr|ly". (77
"Nové konflikty budú medzi Severom a Juhom pre demografickú dynamiku" (78 vysvetlil zmocnenec Interaction Council po n|vrate zo svojej cesty po Afrike. Enrico Jacchia, taliansky poradca NATO, ubezpečil, že t|to prestavba bude najväčšou starosťou pre pl|novačov NATO, ktorí zamýšľajú vytvoriť multin|rodné mobilné sily "rýchle a flexibilné", schopné plavby "každým smerom". (79
3. Programy
"Každé "horúce" miesto na svete, podľa poslednej analýzy, je výsledkom neúspechu demografickej politiky. (...) El Salvador je príkladom, v ktorom n|š neúspech znížiť popul|ciu účinnými programami, postavil z|klady krízy n|rodnej bezpečnosti. (...) Tu je jediný cieľ všetkej našej pr|ce: my musíme znížiť úroveň popul|cie. Buď vl|dy budú nasledovať naše rady, alebo dôjde k hrôzam, k akým došlo v El Salvadore, v Ir|ne či v Bejrúte." (Thomas Ferguson, zodpovedný za Latinsko-americkú sekciu v Office of Population Affairs)
Kapitola VII.
Nenávisť voči človeku!
No nevyhnutný predpoklad na bezvýhradné prijatie programov genocídy "mondialistických" kruhov je nen|visť voči človeku, nen|visť voči jeho dôstojnosti, nen|visť voči jeho pr|vu danému Bohom množiť sa a zaľudňovať zem! Počas 6. a 7. apríla 1968 sa tridsať osôb stretlo pri Akadémii dei Lincei* v Ríme-Farnesine, aby si vymenili svoje n|zory na veľké problémy planéty. Stretnutie sponzorované Nad|ciou Agnelli sa zakladalo na osobnosti Alexandra Kinga a gener|lneho riaditeľa OECD a Aurelio Peccei, mysliteľa NATO, a naznačilo vznik Rímskeho klubu. (*prosím nechať v pôvodnom tvare -lincei- je to zo starotalianskeho slova "bystrý, inteligentný" a n|zov univerzity sa nepreklad|, pozn. preklad.) Už raz spomínan| teória genocídy od Bertranda Russella bola onedlho odhalen| v myšlienkach celej myriady kultúrnych nad|cií, hnutí, skupín a klubov jasnej maltusi|nskej inšpir|cie, v ktorých bol Rímsky klub pulzujúcim centrom, teda: "Ekologické hnutie a Strany zelených predstavujú kľúč (na pochode) k moci. Rímsky klub vytvoril tieto strany!" (80 tvrdil Maurice Guernier, viceprezident Rímskeho klubu, zatiaľ čo prezident Aurelio Peccei jasnejšie vysvetlil n|plň nového klubu vyhl|siac: "Musíme rozvinúť programy vzdel|vania pre mladých, posmeliť nedôveru voči fyzickým ved|m, poľutovaniahodné ľudské schopnosti a nen|visť voči n|rodnému št|tu (...), pretože tieto intelektu|lne n|zory sú predpokladom pre pochopenie v|žnych problémov demografickej explózie a obmedzenosti zdrojov." (81
Ekologick| nen|visť voči človeku už nenach|dzala hraníc: človek sa stal rakovinou, omylom, obludou, zvr|tenou existenciou, od ktorého sa nahlas vyžaduje drastické zníženie jeho počtu na planéte! Tieto kľúčové slov| vypustil ten istý slobodomur|r Peccei, ktorý vo svojej biografii začína hovoriac: "Pr|vo dať narodiť sa nie je absolútnym pr|vom!" (82
A vo svojej knihe Cento pagine per l’avvenire (Sto str|n budúcnosti) píše: "Čo je Homo Sapiens? Vrcholné dielo prírody alebo chyba, ktor| prešla pri nedbalej kontrole?" A o niečo ďalej: "Sme vystavení ot|zke či, vzhľadom na vznešený chod evolúcie, Homo Sapiens nepredstavuje vykoľajený fenomén (...), ambiciózny pokus, ktorý nedopadol dobre, omyl výroby (ktorý bude vyradený alebo nejakým spôsobom opravený)". A dod|va: "Je namieste opýtať sa, či (...) sme sa nestali gener|ciou príšer." O niečo ďalej: "Okrem hmyzu sú vz|cne druhy, ktoré sa množia spôsobom tak divokým a slepým, je to množenie, ktoré nemôže byť definované inak, ako rakovinové." (83
76./ Nov| solidarita, 28. júl 1990, s. 110 77./ Nov| solidarita, 28. júl 1990, tiež 78./ Nov| solidarita, 28. júl 1990, tiež 79./ Nov| solidarita, 28. júl 1990, tiež 80./ EIR, Osobitn| spr|va Ekologický komplot, cit. dielo, s. 34 81./ Global 2 000, Genocide 100 Times Worse them Hitler, cit. dielo, s. 3 82 - 83./ Porov. Aurleio Peccei: Cento pagine per l’avvenire (Sto str|n budúcnosti), Mondadori Edditore, Milano 1981, s. 42
V jednom rozhovore pre taliansky denník La Reppublica 31. decembra 1980 Peccei vyhl|sil: "Ľudia pokračujú žiť na planéte ako červíky v zdochline." O niečo nato: "Tí starí, na čo sú tu ešte? Musíme prehodnotiť smrť!" V inom rozhovore v roku 1974 o skutkoch kanibalizmu, ktoré sa stali medzi spolucestujúcimi leteckého nešťastia, Peccei usúdil: "Boli to skutky ľudskej kreativity! " (84
Br|zda nen|visti voči človeku bola vyoran| a vplyvní predstavitelia ekologických form|cií sa nebr|nili vyhl|seniu ohavnosti tejto rakovinovej existencie. Pric Philip, Duke of Edinburgh from England, slobodomur|r vyššej hodnosti (85 , medzin|rodný prezident WWF a člen Bilderberg group, sa pýšil všetkým svojim opovrhnutím voči ľudstvu, vyhl|siac: "Ak by som sa mal ešte raz narodiť, p|čilo by sa mi byť smrtonosným vírusom, aby som mohol prispieť k vyriešeniu problému preľudnenia." (86
V Amerike David Foreman, jeden zo šéfov ekologickej asoci|cie Deep Ecology (Hlbok| ekológia), napísal v časopise Earth First, že: "Ľudstvo predstavuje n|dor na živom svete" a na margo vírusu AIDS: "AIDS nie je prekliatím, mal by byť vítaný ako prirodzen| pomoc na zmenšenie zaľudnenia planéty!" (87
Nórsky filozof Arne Naess, zakladateľ hnutia zelených Deep Ecology, počas jednej debaty sa zveril, že: "Z ekologického hľadiska AIDS môže byť hodnotený ako dobr| vec. Na ľudí sa pozer| ako na hlup|kov, ak to povedia verejne, no rozšírenie AIDS pom|ha redukcii ľudstva a ekológia vidí jeho dobrodenie." (88
In| ekologička, Ann Thorfyov| v rovnakom časopise napísala: "Ako radik|lni ochrancovia životného prostredia sa domnievame, že AIDS nie je problémom, ale nevyhnutným riešením. Parafr|zujúc Voltaira – ak by t|to epidémia nejestvovala, ochrancovia životného prostredia by ju museli vymyslieť! " (89
Konrad Lorenz, po spr|vnosti považovaný zelenými na celom svete za ich duchovného otca, vo svojom poslednom rozhovore, napísanom dvoma zn|mymi ekológmi, povedal: "Proti preľudnenosti ľudstvo nepodniklo nič rozumné. Preto by bolo potrebné do určitej miery sympatizovať s AIDS, ktorý by mohol značne zničiť ľudstvo zabr|niac mu v ďalšom nebezpečnom podnikaní!" (90
Toto všetko sa dialo v súlade s Pr|vami človeka prehl|senými OSN! Po týchto Pr|vach človeka, OSN vydala Pr|va zvierat! Dňa 27. janu|ra 1978 v Bruseli UNESCO ozn|milo celému svetu Všeobecnú deklar|ciu pr|v zvierat zhrnutú do 14 čl|nkov. "Všetky zvierat| sa rodia rovné pokiaľ ide o život a majú rovnaké pr|vo na existenciu," prehlasuje prvý čl|nok a potom v nasledujúcich počnúc pr|vom zvieraťa na slobodu, život v jeho prirodzenom prostredí, obmedzenie doby a intenzity pr|ce, cez pr|vo na vhodnú stravu, na oddych a pr|vo, aby sa nestalo objektom akýchkoľvek pokusov, či už medicínskych alebo vedeckých, až po čl|nok 13, v ktorom sa dočítame: "S mŕtvym zvieraťom musí byť zaobch|dzané s úctou." Pre zosnulých ľudí však ekologička a komunistka Laura Contiov| navrhuje: "Najprijateľnejšou alternatívou (na pochov|vanie mŕtvych) by bolo vytvorenie špeci|lnych konzerv jedla pre mačky a psov, v ktorých by ľudské mäso tvorilo určité percento z mäsa iných zvierat." (91
Ten istý čl|nok 13 tvrdí, že "N|silné scény, v ktorých zvierat| sú obeťami musia byť zak|zané v kin|ch a v televízii." Nie je ťažké si predstaviť, čo by sa stalo v kinematografickom a filmovom priemysle, ak by ľudské bytosti mohli požívať rovnaké pr|vo! Čl|nok 14 zakončuje týmito slovami: "Pr|va zvieraťa musia byť zakotvené v legislatíve ako pr|va človeka"! Hneď po ochrany zvierat sa zdvihol "animalizmus"s jeho rôznorodými asoci|ciami, inštitútmi a medzin|rodnými organiz|ciami, v ktorých ich teoretici a vodcovia lepšie vysvetľujú úprimnými slovami ako musí byť skutočne intenzívne zrovnopr|vnenie pr|v človeka a pr|v zvieraťa, na ktoré vyzýva UNESCO. Ingrid Newkirkov|, vedúca jednej z najostrieľanejších organiz|cií na ochranu pr|v zvierat People for Ethical Treatment of Animals vyhl|sila: "Nemyslím si, že ľudské bytosti by mali mať pr|vo na život. Je to zvrhnuté ponímanie nadradených. Myš je rovn| ako prasaťu, psovi, dieťaťu." (92
Peter Singer, autor biblie animalistov Animal Liberation v inom svojom diele Praktick| etika z roku 1979 na margo vraždenia detí navrhol z|kon, ktorý "popiera plné z|konité pr|vo na život novorodencom" aspoň mesiac po narodení. (93
Na frašku Pr|v človeka vyhl|sených OSN sa prip|jajú Pr|va zvieraťa, ciele však ost|vajú rovnaké: nen|visť voči človeku a vyľudnenie planéty! Na uskutočnenie tohto satanského programu vyhubenia však nepostačovalo, aby bol šírený alebo propagovaný iba súkromnými inštitúciami, hoci aj medzin|rodnými: musel byť ofici|lne prijatý ako vonkajšia politika n|roda dôverne spojeného so svetovými genocídnymi pl|nmi, n|roda, st|leho člena Rady bezpečnosti Spojených n|rodov a hlavného financovateľa celého rozpočtu OSN – Spojenými št|tmi americkými!
84./ Contre le Club de Rome, publikované v Parti Ouvrier Européen 1981, s. 20 85./ EIR Osobitn| spr|va: Ekologické hnutie: najväčší podovod storočia. 1989, s. 24 86./ Deutsche Press Agentur (DPA), 8. augusta 1987 alebo Foreword to Fleur Cowles, If I Were an Animal (William Morrow, publisher, 1987, ISBN 9780688061500) 87./ Corriere della Sera, 4. júna 1987 88./ Vyhl|senie novin|ra EIR dňa 22. júna 1987 (Z Dossier: The Aids Disaster, negligence or mass murder? Dr. Bernharda Godota, október 1989) 89./ Panorama, 9. Apríla 1989 90./ EIR, osobitn| spr|va: Ekologické hnutie, cit. dielo, s. 41 91./ Porov. Ecologia Domestica (Dom|ca ekológia), ss. 44-45 92 - 93./ Porov. Nuova Solidariet{ (Nov| solidarita), 14. Júla 1990
Kapitola VIII.
"Memorandum 200": genocída sa stáva americkou zahraničnou politikou
Roku 1965 prezident USA Johnson vyhl|sil, že päť dol|rov investovaných do kontroly popul|cie m| rovnakú cenu ako 100 dol|rov vložených do rozvoja ekonomiky; (94 Nixon 18. júla 1969 v posolstve Kongresu n|rodov podčiarkol: "Veríme, že Spojené n|rody (...) musia prevziať iniciatívu na účinkovanie proti n|rastu svetovej popul|cie. Spojené št|ty naplno spolupracujú na ich programoch s týmto cieľom. (...) Silne na mňa zapôsobila sila najnovšej spr|vy vypracovanej skupinou odborníkov asoci|cie Spojených n|rodov, ktorej predsed| John Davidson Rockefeller III." V roku 1970 Nixonova administratíva vyd|va nariadenie, v ktorom žiada sériu štúdií na zmenšenie svetovej popul|cie. Dňa 24. apríla 1974 bol publikovaný s podpisom Henryho Kissingera "National Security Study Memorandum 200", ktoré bolo adresované okrem iných aj americkému prezidentovi Geraldovi Fordovi, ministrom obrany, poľnohospod|rstva, riaditeľovi CIA a spr|vcom AID (Agency for International Development). Memorandum je "(...) štúdia o dopade n|rastu svetovej popul|cie na americké zahraničné strategické z|ujmy (...) a objasňuje politické a ekonomické n|sledky n|rastu popul|cie, viac než (týkajúce sa) ekologické, sociologické či aspekty inej povahy." (95
Dňa 16. októbra 1975 bolo Memorandum zaslané prezidentovi Fordovi spolu s dôvernými odporúčaniami Henryho Kissingera, ktorý povzbudzoval prezidenta, aby prijal rozhodnutie o nevyhnutnosti "prim|tu Spojených št|tov v z|ležitostiach týkajúcich sa svetovej popul|cie". (96
Tento cynický dokument, ktorý otvorene uzn|va existenčný vzťah medzi politicko-ekonomicko-vojenskou silou jedného n|roda a jeho demografickým n|rastom, v plnej ľstivosti navrhuje vyhladenie celých n|rodov ako jediné riešenie na dosiahnutie udržania amerických výhod v obchode so strategickými materi|lmi v priemyselnej oblasti a zachovanie americkej vojenskej nadvl|dy. Demografický n|rast v týchto krajin|ch je označovaný ako najhorší nepriateľ, ktorého treba rozhodne poraziť všetkými prostriedkami! Štúdia podčiarkuje nebezpečenstvo, ktoré predstavuje rastúca politick| a strategick| úloha najľudnatejších n|rodov planéty na politickej scéne, a poskytuje zoznam týchto krajín, ktorým Spojené št|ty musia venovať osobitnú pozornosť, ako sú: India, Bangladéš, Pakistan, Nigéria, Mexiko, Indonézia, Brazília, Filipíny, Thajsko, Egypt, Turecko, Etiópia a Kolumbia. Za vysokú cenu ekonomickej pomoci nevyhnutnej na zvýšenie poľnohospod|rskej produkcie v ľudnatých krajin|ch, bola ponúknut| t|to alternatíva: "séria prírodných katastrof s dôsledkami na úrode môže zmeniť niektoré z týchto rozvíjajúcich sa krajín na vzory klasického maltuzianizmu s biedou, ktor| by mohla zasiahnuť milióny osôb." (97
Spr|va, hoci historicky uznala, že n|rody v industrializačnej f|ze sú sprev|dzané neopísateľným n|rastom popul|cie: "... ich obyvateľstvo vo všeobecnosti zn|ša rýchle obdobie demografického n|rastu (...) adekv|tneho relatívnej ľahkosti uplatnenia lek|rskej politiky, ktor| stanovuje znižovanie úmrtnosti, zatiaľ čo miera prírastku zostane vysok|", n|stojí na politike vyľudnenia, ospravedlňujúc ju týmito slovami: "z pohľadu amerických z|ujmov, obmedzenie dopytu potravy zo strany rozvojových krajín (podmienené obmedzením demografického n|rastu) je výhodné (pretože toto) obmedzuje ich požiadavky na ekonomickú pomoc, zatiaľ čo neotupuje obchodnú výmenu." (98
Memorandum uv|dza "problém odporu rozvojových n|rodov voči programom znižovania popul|cie" obsiahnutým vo World Population Conference Plan Action predstavenom na Svetovej konferencii o popul|cii v Bukurešti v auguste 1974, oplak|vajúc päť hrozných útokov: Alžírska za podpory rôznych afrických krajín, Argentíny podporovanej Uruguajom, Brazíliou, Peru a v obmedzenejšej miere ostatnými latinsko-americkými krajinami, skupiny št|tov z východnej Európy (okrem Rumunska), Čínskej ľudovej republiky a Svätej stolice. Memorandum podčiarkuje nevyhnutnosť použitia n|tlaku zo strany vl|d a jej vedúcich predstaviteľov jemne a účinne s cieľom podkopať tieto n|zory a tento odpor, ponúkajúc aj spolupr|cu s americkou vl|dou pre organiz|cie OSN, ako WHO (Svetov| zdravotnícka organiz|cia), UNFPA (Populačným fondom), Svetov| banka a UNICEF, a iné aktivity, ktoré zahŕňajú aj pl|novanie rodičovstva. Ďalšia direktíva Memoranda žiada, aby Spojené št|ty sa zaoberali programami udom|cnenia tejto mienky potlačenia a zníženia popul|cie v rozvíjajúcich sa krajin|ch, ktoré sa mali konať v centr|lnom sídle Spojených n|rodov v New Yorku a boli by adresované ministrom a ďalším zúčastneným vl|dnym predstaviteľom, zodpovedným politikom a ostatným neofici|lnym vedúcim predstaviteľom, ktorí majú určitý vplyv na verejnú mienku. V štúdii je predvídan| aj úloha Svetovej banky, ktor| so svojimi zdrojmi a úzkou spolupr|cou s kancel|riami OSN, ako AID (Agency for International Development) a UNFPA (Populačným fondom) by mal s účinnosťou podporiť prijatie tých antidemografických politík u zodpovedných v rozvíjajúcich sa krajin|ch.
94./ Preslov pri príležitosti 20. Výročia Spojených n|rodov, San Francisco, 25. júna 1965 95./ Summary of National Security Study Memorandum 200 (Executive Order 12358), 10. december 1974, Classified by Harry Blaney III, Declassified 3. July 1989, Released/U. S. National Archives, 26. June 1990, s. 1 96./ Summary of National Security Study Memorandum 200 (Executive Order 12358)..., tiež 97./ National Security Study Memorandum 200 (Executive Order 12358), 10. december 1974, Classified by Harry Blaney III, Declassified 3. July 1989, Released/U. S. National Archives, 26. June 1990, s. 33 98./ National Security Study Memorandum 200 (Executive Order 12358)..., s. 31
Po tom, ako Memorandum určilo nebezpečenstvo istých ľudnatých krajín bohatých na nerastné suroviny v budúcnosti "schopných podstúpiť demografickú expanziu", ukazuje línie úsilia na presvedčenie týchto n|rodov prijať radik|lnu zmenu mentality a nastolenie modelu malej rodiny a spoločnosti s nízkou pôrodnosťou. Dokument predklad| prezidentovi Spojených št|tov a ministrovi zahraničia problém n|rastu obyvateľstva ako z|ležitosť vysokej dôležitosti, odporúčajúc im strategický cieľ drastického zníženia miery plodnosti v treťom svete. Nič nebolo vylúčené na dosiahnutie želaných výsledkov: bolo odporučené prevedenie antikoncepčnej technológie, steriliz|cie, potratov, obmedzenia pre obyvateľov a politických vodcov, bolo dokonca navrhnut| potreba agit|cie prostredníctvom satelitného prenosu do sveta. Toto všetko - je odporúčané – musí byť prev|dzané jemným spôsobom bez rizika vzbudenia protichodných reakcií voliac si cestu agit|cie poukazujúcej viac na dobrodenie zníženia popul|cie, slobody osobnej voľby, zdravotníckej starostlivosti a ekonomického rozvoja v najchudobnejších krajin|ch, ako na negatívne str|nky. Ak by toto všetko neprestalo, mohlo by dôjsť k tomu, že ekonomick| a potravinov| pomoc bude podmienen| angažovanosťou pouk|zanou v žiadanej krajine, v oblasti zníženia celkovej miery plodnosti! Dokument sa napokon končí kr|tkym rozborom rasových, etnických, kultúrnych a n|boženských hľadísk, ktoré môžu prin|šať politické konflikty a revolúcie. Osobitným spôsobom, tam, kde hustota obyvateľstva nie je relevantn|, bude skúman| schopnosť destabilizovať na rôznom stupni demografický n|rast v rôznych etnických skupin|ch: "Teda, rozdielnosti v miere n|rastu týchto popul|cií môžu mať rozhodujúcu úlohu vo vyvol|vaní politických zmien a konfliktov tam, kde hustota obyvateľstvo, preľudnenie, o ktorom sa hovorí, by bolo menej významné." (99
Dňa 26. novembra 1975 politické odporúčania Memoranda 200 spolu s odporúčaniami predloženými Kissingerom boli prijaté americkou administratívou. Vyľudnenie celých n|rodov na zemi tak začalo byť súčasťou zahraničnej politiky Spojených št|tov. Tento dokument podpísal a uviedol do platnosti predseda Rady n|rodnej bezpečnosti a dôverný priateľ Kissingera Brent Scowcroft. Zakr|tko nato Kissinger vytvoril Office of Population Affairs pri št|tnom oddelení a Ad Hoc Group on Population Policy pri Rade n|rodnej bezpečnosti, aby uviedli do činnosti genocídnu politiku predstavenú v Memorande 200. Prvým pokusom týchto nových inštitúcií bola občianska vojna v Libanone!
Kapitola IX.
"Projekt 80-te roky": kontrolovaný rozpad svetovej ekonomiky
"Ľudstvo m| dojem, že nadišiel okamih na žiadať od mocných tohto sveta akt vodcovstva. Chce, aby niekto (...) vystúpil ponad potýčky a viedol ho cez situ|cie, v ktorých sa musí orientovať, jasne jej povediac, ak| je cena, pot, obete a h|dam aj slzy a krv, ktorou musí zaplatiť za to, aby vyšla zo súčasnej zlej situ|cie." (A.Peccei, ex-prezident Rímskeho klubu)
Odpoveď mocných tohto sveta na tento akt vodcovstva bol "Projekt pre 80-te roky", čiže "kontrolovaný rozpad svetovej ekonomiky" spustený Radou zahraničných vzťahov (CFR), nešt|tnou americkou inštitúciou so slobodomur|rskou pečaťou, ktor| kontrolovala celú Carterovu administratívu. Tento projekt pod kuratelou ex-ministra zahraničných vecí Cyrusa Vanceho, ktorý sa zavŕšil roku 1979 predstavením dobrých 30 zväzkov, bol označený ako: "Najväčšia snaha jednotlivca v posledných 55. rokov histórie. (...) jeho z|merom je určiť spôsob, ktorým by svetové tendencie mohli byť nasmerované k osobitnému a želanému budúcemu cieľu." (100
Tieto zväzky sa bezprostredne stali "bibliou" Carterovej administratívy, ktor| bola z veľkej časti tvoren| členmi Trilater|lnej komisie. O rok neskôr s hojnou finančnou podporou z Rockefellerovej, Fordovej, Mellonovej a Thyssenovej nad|cie boli úradne ustanovené sekcie pre Projekt pre 80-roky a vytvorené študijné skupiny na preskúmanie osobitných oblastí. Predložen| stratégia bola rozčlenen| do nasledujúcich bezprostredných cieľov: 1./ Nastolenie ekonomického režimu kontrolovaného rozpadu na svetovej scéne 2./ Nastolenie v každej oblasti v rozvojovej f|ze "kambodžský" alebo "ir|nsky" model na zničenie miest. 3./ Obnovenie d|vneho sveta, koloni|lny štýl s doktrínou obmedzenej suverenity. 4./ Vytvorenie aliancie medzi Čínou a Z|padom na uskutočnenie tohto pl|nu v rozvíjajúcich sa krajin|ch. 5./ Prinútiť Sovietsky zväz vybrať si medzi zmluvou o obmedzení vedeckého a technologického rozvoja a termonukle|rnou vojnou. 6./ Rozvíjať "alternatívne politiky" na dosiahnutie strategických cieľov. 7./ Riadiť americkú zahraničnú politiku s cieľom prinucovania ostatných n|rodov vybrať si medzi týmito "alternatívnymi politikami". (101
Strategické ciele "projektu 80-tych rokov" sa nezakladali na konflikte medzi kapitalizmom a socializmom, alebo tým medzi Z|padom a Východom, ale na vojne medzi Severom a Juhom, medzi krajinami bohatými a chudobnými.
99./ National Security Study Memorandum 200 (Executive Order 12358)..., s. 67 100./ Criton Zoakos, Konstantin George: The real story behind the Trilateral Commission. Citizens for LaRouche 1980, s. 9 101./ Criton Zoakos, Konstantin George: The real story..., ss. 9-10
Preto Richard Ullman, jeden z vedúcich lídrov projektu nastolil problém: "politické a ekonomické vzťahy medzi bohatými krajinami a chudobnými, ako sa zd|, ostanú ústrednou témou medzin|rodného jednania v bližšie neurčenej budúcnosti. Projekt 80tych rokov venoval osobitnú pozornosť možným a želaným riešeniam týchto vzťahov(...)" (102
Keď Aurelio Peccei nariadil prvý model Rímskeho klubu, bolo to iba na vytvorenie "nových koncepcií" a "nových politických stratégií". Po tom, ako vložil tieto myšlienky do spr|vy "hranice rozvoja", Rímsky klub pokročil do ďalšej f|zy. V tejto novej etape dosiahol svoj druhý cieľ, ktorým bolo zavedenie maltusi|nskych princípov v politike jednotlivých št|tov. Projekt 80-tych rokov sa nach|dzal v tejto prostrednej f|ze osobitných štúdií v očak|vaní nových štúdií - ktoré viac objasnia skutočný cieľ "želaných a možných riešení": genocídu! -, a ktoré by mohli byť zakončené vytvorením nových inštitúcií, schopných pl|novať túto genocídu na svetovej scéne!
Kapitola X.
"Global 2 000": svetové plánovanie genocídy
"Demografi verejne deklarujú, že do roku 2000 ,nadbytočn|’ popul|cia približne dvoch mili|rd sa pričlení k tej, ktor| zaplavuje naše dni." (A.Peccei, ex-prezident Rímskeho klubu)
Dňa 24. júla 1980 v Bielom dome boli uverejnené s podpisom vtedajšieho prezidenta Jimmiho Cartera výsledky trojročného štúdia o glob|lnych zdrojoch nazvané: "The Global 2 000 – Report to the President". Spr|va s dobrými 1600 stranami bola nariaden| v roku 1977 a týkala sa štrn|stich kancel|rií a ministerstiev americkej vl|dy, stovky zahraničných poradcov, či už v USA alebo v zvyšku sveta, a tisícky pracovníkov. Pod vedením ministra zahraničných vecí Cyrusa Vanceho a poradcu pre bezpečnosť Zbigniewa Brzezinského a koordinovaný Gerardom Barneyom bol šéfom projektu Gerard Barney, člen Rímskeho klubu a Ad Hoc Group on Population Policy Henryho Kissingera. Spr|va Global 2 000 začína hovoriac" Ak bude pokračovať súčasn| tendencia demografického a ekonomického rozvoja, svet v roku 2 000 bude väčšmi zaľudnený, menej ekologicky vyrovnaný a väčšmi zraniteľný deštrukciou ako svet, v ktorom žijeme dnes. Už teraz môžeme predvídať v|žne problémy, ktoré vyplývajú zo zaľudnenosti, pre prírodné zdroje a životné prostredie." (103
Potenci|lnym čitateľom Globalu 2 000 bolo v čiernou farbou označené body, ktoré by si mali prečítať, aby si utvorili predstavu o "podstatných líni|ch". Po menej ako 60 stran|ch vch|dza do povedomia fakt, že produkcia potravín do roku 2 000 nebude postačovať na pokrytie potrieb v Ázii, na Juhu, na Strednom východe a v afrických rozvojových krajin|ch. Ďalej sa dočítame, že cena ropy sa zvýši a menej rozvinuté krajiny sa ocitnú v st|le rastúcich ťažkostiach, aby pokryli svoju energetickú spotrebu. Dôsledkom toho bude hlad a choroby, ktoré si vyžiadajú životy čoraz väčšieho počtu detí a novorodencov. Odporúča sa preto: rozšírenie kontroly pôrodnosti a zavedenie stredovekých technológií v Treťom svete, význam energetického šetrenia, zníženie svetovej popul|cie aspoň o dve miliardy do roku 2 000! Úpln| svojvoľnosť v z|veroch spr|vy je aj vo vyjadreniach samotných autorov, keď vyhlasujú, že: "Pracovný tím Globalu 2 000 a veľké množstvo poradcov dospeli k z|veru, na z|klade prezentovaných svetových modelov, že je nemožné pripisovať pravdepodobnosť niektorým predpovediam zakladajúcim sa na špecifických faktoch (ktoré sú obsiahnuté) v predch|dzajúcich kapitol|ch." (104
Spr|va Global 2 000 nie je teda ničím iným, ako politickým vyhl|sením genocídnych pl|nov, podľa ktorej rozvíjajúce sa krajiny bez industrializ|cie, by mali aspoň znížiť alebo obmedziť svoju ľudnatosť! V júli 1980 minister zahraničných vecí Spojených št|tov Edmund Muskie, si osvojil Global 2 000 za ofici|lnu politiku Cartrovej administratívy! Od vtedy spr|va Global 2000 bola považovan| za pl|n na plnenie a bol prepracovaný do detailov osobitnou skupinou pod vedením Nicka Yosta. Ako pôvodn| spr|va, aj dokument na realiz|ciu projektu, nazvaný "Global Future – Time Act" (Glob|lna budúcnosť – je čas konať) bol koncipovaný s pomocou mnohých mimovl|dnych organizmov, medzi ktorými bol aj WWF (Svetový fond prírody) a Rada na ochranu prírodných zdrojov, financované Davidom Rockefellerom. Nick Yost, vedúci tejto činnosti a hlavný zodpovedný za realiz|ciu spr|vy sa v jednom rozhovore vyjadril: "Na svete bude príliš veľa ľudí. Musíme znížiť popul|ciu aspoň o dve miliardy ľudí do konca tohto storočia!" (105
David Barnhizer z Rady na ochranu prírodných zdrojov, ktorý spolupracoval na výskume, vyhl|sil, že: "Naše zdroje sú dané a ohraničené (...) Každý rozvoj Tretieho sveta musí byť vyv|žený úpadkom v rozvinutej oblasti. Ak sa to neuskutoční s rozumným pl|novaním, prebehne to cez vojny a nedostatok. No musí to byť tak!" (106
Cez Office of Population Affairs a z AdHoc Group on Population Policy, vytvorených Kissingerom, je americk| zahraničn| politika riaden| tým, kto je presvedčený, že genocída celých n|rodov predstavuje vysokú prioritu americkej zahraničnej politiky! (107
102./ Criton Zoakos, Konstantin George: The real story..., s. 10 103./ porov. Nuova Solidariet{ (Nov| solidarita), 17. Marca 1981, s. 4 104./ porov. Nuova Solidariet{ (Nov| solidarita), 2. Febru|ra 1982, s. 5 105./ porov. Nuova Solidariet{ (Nov| solidarita), 17. Marca 1981, s. 4 106./ porov. Nuova Solidariet{ (Nov| solidarita), 17. Marca 1981, tiež 107./ Global 2 000, Genocide 1000 Times Worse than Hitler, cit. dielo, s. 2
Thomas Ferguson, zodpovedný za latinsko-americkú sekciu Office of Population Affairs v jednom rozhovore z 20. febru|ra 1981 deklaroval: "Každé "horúce" miesto na svete, podľa poslednej analýzy, je výsledkom neúspechu demografickej politiky. (...) El Salvador je príkladom, kde n|š neúspech znížiť popul|ciu účinnými programami, postavil z|klady krízy n|rodnej bezpečnosti. (...) Tu je jediný cieľ všetkej našej pr|ce: my musíme znížiť úroveň popul|cie. Buď vl|dy budú nasledovať naše rady, alebo dôjde k hrôzam, k akým došlo v El Salvadore, v Ir|ne či v Bejrúte. (...) Pozrite sa na Vietnam, aj toto územie bolo preľudnené. (...) Mysleli sme si, že vojna zníži zaľudnenosť, no mýlili sme sa! Na jej efektívne a rýchle zníženie sa musia zapojiť všetci muži do tejto vojny a musí sa zabiť značný počet žien v plodnom veku. (...) V El Salvadore bolo zabitých m|lo mužov a nedostatočný počet žien nato, aby sa dosiahli dobré výsledky v ľudnatosti. Ak by sa vojna predĺžila o 30 alebo 40 rokov, mohlo by to mať aký-taký výsledok! (...) Rýchlejším spôsobom na redukciu popul|cie je teda buď bieda, ako v Afrike, alebo choroby, ako za čias morovej epidémie." (108
Ďalší "odborník" z Office of Population Affairs William Paddock prehl|sil: "Spr|va Global 2 000 je úžasný dokument. (...) teraz potrebujeme USA 2 000, Floridu 2 000 a New York 2 000, pre každý št|t, aby sme mohli začať s pl|novaním situ|cií, ktorým budeme musieť čeliť. Každ| jedna krajina na svete je preľudnen|, no niektoré viac ako iné. (...) zakr|tko budeme svedkami drastickej redukcie popul|cie. K tomu nejako dôjde. Jedným zo štyroch rytierov z Apokalypsy, či lepšie povedané piatym, je bomba (atómov|). To sa nebude môcť uskutočniť bez bolesti a bez utrpenia (...)"! (109
Harlan Cleveland, medzin|rodný ex-prezident Ústavu Aspen po tom, ako zablahoželal autorom Globalu 2 000, že venovali v|žnu pozornosť jeho predpokladom o politickej nestabilite v krajin|ch Tretieho sveta, v jednom rozhovore vyhl|sil: "Bola tu katastrofa v El Salvadore, katastrofa v Libanone, rozsiahla pohroma v Kambodži. Nešťastia v ďalších sto krajin|ch; avšak nepodarilo sa im zaznamenať oceniteľný výsledok pokiaľ ide o n|rast svetovej popul|cie. No aj keby tieto katastrofy zasiahli sto "Kambodží", a mohli by vyhladiť tretinu popul|cie, bolo by to pre demografov slasťou! Nie je nepravdepodobné, že bude ďalší "El Salvador" v ľudnatejších krajin|ch, ako je India, Bangladéš, Pakistan. To sú n|rody, ktoré by mali skutočne značne pristúpiť k redukcii obyvateľstva." (110
Spr|va Global 2 000 inšpirovala roku 1980 v USA Population Policy Act, z|kon, ktorý nulový demografický prírastok učinil št|tnym z|konom! Republik|n Richard Ottinger, ktorý predstavil n|vrh z|kona, takto vyložil svoje vízie: "Preľudnenosť je problémom n|rodnej bezpečnosti. Dopyt po potravin|ch je vyšší ako produkcia; takže prijmeme rozhodnutia, podobné ako tie Božie, kto bude žiť a kto zomrie. Nie je dosť potravy pre tých, čo zomierajú od hladu a my musíme rozhodnúť, či musia zomrieť milióny Afričanov, Aziatov či Latinoameričanov! Môže dôjsť k hocičomu, ako v prípade vojny v El Salvadore. Musíme vstúpiť do týchto krajín a všetkých vymiesť preč (...). Budeme na strane dikt|torov a problém obyvateľstva sa vyrieši vo vojne!" (111
Aj medzi vojakmi sa našiel niekto, kto dok|zal oceniť genocídne z|very spr|vy Global 2 000. Gener|l Maxwell Taylor, vrchný veliteľ amerických ozbrojených síl počas vojny vo Vietname v rozhovore po tom, ako vychv|lil spr|vu, poskytol voľný priechod svojim pocitom: "Tretí svet je oblasťou najväčšej nestability, v prvom rade pre prílišný demografický n|rast v týchto častiach sveta. Prečo nezlepšiť tieto podmienky? Môžeme pomôcť komukoľvek! Nem|me z|ruky, že nasýtime samy seba v budúcich 10 – 20 rokoch, nieto ešte ďalšie krajiny. Musíme odlíšiť tie krajiny, ktoré oplývajú zdrojmi pre n|š život a rozšíriť na ne našu ochranu. (...) A čo môžeme povedať o ostatných krajin|ch? Nech sa zariadia sami! Môžeme poradiť vojnu ako prostriedok na kontrolu zaľudnenosti? Nie je to delik|tny spôsob ako riešiť túto ot|zku..., no v skutočnosti to zodpoved| pravde. Tieto spustošené krajiny ešte ani nezačnú prekračovať svoje hranice s túžobnou vidinou potravy, začne sa vojna a ľudia sa masovo pozabíjajú, aby sa mohli nejako nasýtiť." (112
Kapitola XI.
"Diktátorská moc" OSN
Pred dvadsiatimi rokmi na prvej konferencii OSN o popul|cii v Bukurešti si jej účastníci uvedomovali, že demografick| bomba bola Rockefellerovym výmyslom a že propaganda o domnelej "preľudnenosti" v krajin|ch Tretieho sveta bola financovan| Rockefellerovou nad|ciou a jej úlohou malo byť vytvorenie z|vetria pre drancovanie surovín v rozvíjajúcich sa krajin|ch, ako to ukazoval obsah Memoranda 200. Aj Konferencia o popul|cii v K|hire roku 1994 slúžila na propagovanie vo veľkom štýle kampane na drastickú redukciu svetovej popul|cie, osobitne v rozvíjajúcich sa krajin|ch. T|to konferencia znovu predložila zničenie inštitúcie rodiny, ktor| je z|kladom spoločnosti, maskujúc tento z|mer sloganom "sexu|lnej slobody". Navrhnutými metódami na redukciu popul|cie bolo všeobecné rozšírenie potratu, steriliz|cie a eutan|zie. Krajin|m, ktoré akceptovali genocídne politiky diktované OSN, bol poskytnutý klamný rozvoj.
108./ Global 2 000, Genocide 1000 Times Worse than Hitler, cit. dielo, s. 2 109./ Global 2 000, Genocide 1000 Times Worse than Hitler, cit. dielo, s. 10 110./ Global 2 000, Genocide 1000 Times Worse than Hitler, cit. dielo, s. 8 111./ Global 2 000, Genocide 1000 Times Worse than Hitler, cit. dielo, ss. 7-8 112./ Global 2 000, Genocide 1000 Times Worse than Hitler, cit. dielo, s. 13
Na tému "rozvoja" publikoval 1. júna 1994 United Nation Development Program (UNDP-Program na rozvoj Spojených n|rodov) pod patron|tom gener|lneho sekret|ra Spojených n|rodov Butrusa-Ghaliho "Spr|vu", ktor| predvídala deštrukciu n|rodnej zvrchovanosti v št|toch a vytvorenie svetových inštitúcií, schopných vnútiť politiku vl|dam v industrializovaných krajin|ch a vyhl|siť vojnu každému rozvíjajúcemu sa n|rodu. Pod z|mienkou "ľudskej bezpečnosti" spr|va predklad| program a protokoly na vrcholné stretnutie o "Soci|lnom rozvoji" v Kodani v marci roku 1995. N|vrhy spr|vy UNDP, ak by boli prijaté, vytvorili by represívny svetový apar|t na dosiahnutie týchto genocídnych cieľov. Spr|va vyžaduje vytvorenie: 1./ Svetového súdneho tribun|lu s pr|vomocou súdiť št|ty. 2./ Svetovej polície. 3./ Centr|lnej svetovej banky, ktor| by dala plnú moc Medzin|rodnému menovému fondu a zdôraznila by prísny poriadok na planéte. 4./ Svetovej finančnej spr|vy. 5./ Rady ekonomickej bezpečnosti s plnou mocou zasiahnuť v št|toch, ktoré ju nepodporia. 6./ Svetovej organiz|cie výroby a obchodu, ktor| by neriadila iba "voľný trh", ale diktovala by aj výrobné kvóty v každej krajine.
Na financovanie tejto "Svetovej vl|dy" vyžaduje spr|va glob|lne zdanenie, ktoré by zahrnovalo: dane za znečistenie, dane za úsporu odvodenú od demilitariz|cie, dane za zahraničné ekonomické transakcie, a daň za celkový príjem každej krajiny predstavujúcej v priemere 10 000 dol|rov za rok na krajinu. Spr|va jasne hovorí, že Spojené n|rody vyžadujú podobné dikt|torské moci na umožnenie nanútenia redukcie zaľudnenia. Na strane 34 spr|vy sa vyhlasuje, že najv|žnejšou hrozbou "ľudskej bezpečnosti" je neuv|žený n|rast popul|cie! Ďalej sa vyžaduje rozvoj schopnosti vojenskej intervencie Spojených n|rodov v ktorejkoľvek krajine a súčasne zničenie obrany rozvíjajúcich sa krajín. Spr|va vymenúva päť prípadov, v ktorých by vojsk| OSN mali byť použité ako z|sahové sily v konfliktoch vnútornej povahy: 1. / nezodpovedné masakrovanie popul|cie; 2. / vyhladzovanie hladomorom alebo inými prostriedkami; 3. / n|silné exody; 4. / inv|zia a potlačovanie pr|va na sebaurčenie; 5. / ničenie prírody. (113
Poznajúc schopnosť ekonomickej destabiliz|cie a politiky kancel|rií OSN a mimovl|dnych organiz|cií, ktoré ju kontrolujú, potenci|lne nejestvuje na zemi nijak| krajina, ktor| by si mohla byť ist| svojou bezpečnosťou voči intervenčným sil|m OSN! Pre stav ekonomickej krízy sa jej terčmi už stali: Afganistan, Angola, Haiti, Irak, Mozambik, Sud|n, Zair, Burundi, Gruzínsko, Libéria, Rwanda a Tadžikistan. Spr|va dodatočne menuje Brazíliu, Južnú Afriku, Egypt, Mexiko a Nigériu, ako krajiny zraniteľné rozpadom zapríčineným "nerovnomerným rozdelením prírodných zdrojov". Z týchto n|rodov si Egypt, Mexiko a Nigériu už vzala na mušku spr|va Memorandum 200 N|rodnej rady pre americkú bezpečnosť. (114
Tu si môžeme položiť ot|zku, či v "demokratickom" svete, tak, ako o jeho form|lnej organiz|cii uvažujú Spojené n|rody, je možné, že OSN môže nerušene pokračovať vo svojich genocídnych úmysloch a v st|lom nadobúdaní čoraz dikt|torskejšej moci bez súhlasu svetovej verejnosti. Mike Kitch, hovorca Zero Population Growth Inc. Zo Spojených št|tov vyhl|sil: "Naša stratégia je zastrašovanie americkej verejnosti našimi predpoveďami a súčasne získavanie st|le väčšej moci v kruhoch určujúcich politiku." (115
Toto je v skratke rovnak| stratégia OSN v smere ku Svetovej vl|de: zastrašovať verejnú mienku predpovedanými genocídnymi pohromami, aby sa dosiahla a získala čoraz väčšmi rozvíjajúca sa politick| moc, prezentovan| ako nevyhnutnosť, dokonca ako jediné možné riešenie na znemožnenie týchto nepríjemných skutočností! Takto funguje " psychológia masy " navrhnut| Bertrandom Russellom! Ako hlavnú myšlienku vojen, masakrov, katastrof a genocíd, ktoré posiali svetovú históriu počas posledných desaťročí, nemôžeme prehliadnuť toto smerovanie ku Svetovej vl|de OSN a tlak "mondialistických" kruhov na nastolenie "psychológie masy" v celých popul|ci|ch, ako svetovej verejnej mienky na dosiahnutie ich diabolského pl|nu: vyľudnenia planéty! Vytvorený apar|t a inštitúcie na útok proti n|rodnej suverenite, začal nekonečný rad pohrôm, destabiliz|cie, rozdrobení v neprospech celých št|tov. Ako v The Wall Street Journal komentoval profesor Princetonskej univerzity Bernard Lewis, zmocnenec britskej rozviedky a teoretik úpadku n|rodných št|tov prostredníctvom regionaliz|cie, občiansku vojnu, ktor| dr|sala Libanon v roku 1975: "Jedného dňa môže vyjsť najavo, že občianska vojna, ktor| zničila Libanon, bola pilotným programom pre celú oblasť a že, až na vz|cne výnimky, št|ty sa môžu rozsypať v chaose zr|žok medzi feud|lnymi spoločnosťami, ktoré budú medzi sebou bojovať"! Libanon, žiaľ, nebol ojedinelým prípadom, ale iba pilotným projektom reťaze tragédií, ktoré zakrvavili a st|le krvavia celé n|rody. Toto sú v kr|tkosti zachytené niektoré z týchto dr|m vybraných z tých najned|vnejších.
113./ The New Federalist, 13. Júna 1994, ss. 1 a 4 114./ The New Federalist, 13. Júna 1994, s. 4 115./ Nuova Solidariet{, 17. Marca 1981, s. 5
4. Fakty
"Bola tu katastrofa v El Salvadore, katastrofa v Libanone, rozsiahla pohroma v Kambodži. Nešťastia v ďalších sto krajin|ch; avšak nepodarilo sa im zaznamenať oceniteľný výsledok pokiaľ ide o n|rast svetovej popul|cie. No aj keby tieto katastrofy zasiahli aj sto "Kambodží", a mohli by vyhladiť tretinu popul|cie, bolo by to pre demografov slasťou!" (Harald Cleveland, medzin|rodný ex-prezident ústavu Aspen)
Kapitola XII.
1. – El Salvador (1989)
Dňa 20. febru|ra 1991 Thomas Ferguson, šéf Latinsko-americkej sekcie Office of Population Affairs, vytvorenej Henrym Kissingerom na uskutočnenie genocídnych politík navrhnutých Memorandom 200 na margo El Salvadoru vyhl|sil: "Popul|cia predstavuje politický problém. Keď sa ľudstvo vymkne kontrole, je nevyhnutné nastolenie autoritatívnej vl|dy, dokonca fašizmu, na jeho redukciu. (...) N|š program v El Salvadore nefungoval. (...) V tejto krajine bolo príliš veľa ľudí. Ak chceme mať politickú kontrolu nad n|rodom, musíme znížiť úroveň jeho popul|cie. (...) Najrýchlejším spôsobom na redukciu obyvateľstva je cez hladomor, ako v Afrike, alebo choroby, ako počas morovej epidémie. To, čo sa malo stať v El Salvadore, bola vojna, ktor| by dok|zala narušiť distribúciu potravy. Ľudstvo by zoslablo a nastal by hladomor a ľudia by umierali od hladu. V takomto prípade by mohla vzniknúť tendencia rýchlej redukcie obyvateľstva. To sa malo stať v El Salvadore." (116
Okrem pl|novaného vyhl|senia genocídy, prípad Salvadoru poslúžil kontrolórom Spojených n|rodov a ich spojencom v departemente amerického št|tu ako pokus demilitariz|cie a ohraničenia zvrchovanosti jedného n|roda, ako prvý príklad na n|sledné uvedenie do praxe v iných krajin|ch. Po desaťročí teroristických aktivít bojovníkov Farabundo Martì Liberation Front (FMLN) spojených s Fidelom Castrom, ofici|lna línia poch|dzajúca z Washingtonu okolo roku 1988 znamenala, že "mier nevyplýva z vojenského víťazstva", a teda jediným východiskom musí byť dohoda s gerilami politicky ich uznajúc a zveriac im časť moci! Volebné víťazstvo prezidenta Alfreda Cristianiho 1. júna 1989 a jeho vl|dy v El Salvadore prinieslo moc odporcom politiky dohody s gerilami. Nasledovala bezprostredn| z|plava teroristických vr|žd, ktoré za čas kratší ako jeden mesiac, skosili najvýznamnejšie postavy Cristianiho vl|dy: zomrel prezidentský tajomník José Antonio Rodriquez, plukovník Roberto Armando Rivera, bol zranený šéf Najvyššieho súdu Mauricio Gutièrrez Castro, no predovšetkým bol zabitý Edgar Chacòn, šéf Institute of International Relations, ktorý sa opov|žil verejne označiť skutočné ciele politiky povoľnosti voči geril|m! Nasledujúce mesiace boli dejiskom citeľných a svojvoľných teroristických aktov a ekonomickej sabot|že. Zosilňovanie terorizmu a pokračujúca politika cukríka a biča americkej administratívy Georga Busha zahnali v apríli 1990 salvadorskú vl|du za rokovací stôl s marxistickými teroristami z FMLN. Toto rokovanie sa konalo vďaka Spojeným n|rodom! a bolo sústredené na dohodu o "ľudských pr|vach", ktorého časťou bola misia pracovníkov OSN, na overenie plnenia týchto dohôd na mieste. T|to misia nemala precedens v histórii Spojených n|rodov, ktoré podľa svojich ustanovujúcich protokolov mali jasný z|kaz intervenovať sa do vnútorných z|ležitostí niektorej z členských krajín! Toto zrejmé porušenie n|rodnej zvrchovanosti okrem toho, že vytvorilo precedens, otvorilo dvere demilitariz|cii a podkopaniu Ústavy a systému salv|dorských volebných z|konov. Zbraňou, použitou na dosiahnutie týchto cieľov, bolo vytvorenie komisie "Truth Commision" pod ochranou OSN, ktor| mala vyšetriť obvinenia z porušenia ľudských pr|v, sp|chané v období teroristického vyčíňania. Skutočným cieľom komisie však bolo znovuurčenie pojmu nepriateľa, prevedúc ho z marxistických geríl a nasmerujúc ho na N|rodnú suverenitu a jej Ozbrojené sily! (117
V jednom prameni vojenskej špion|žnej služby Spojených n|rodov bola takto syntetizovan| t|to ľstiv| oper|cia proti El Salvadoru: "Mal som možnosť hovoriť s vidiečanmi, gerilami aj vojakmi. Vidiečania nepodporovali gerily. FMLN nebola nikdy veľkou organiz|ciou, tým menej nemala možnosti na vojenské víťazstvo. Jej útoky boli jednoducho zastrašovacie a boli zveličené medzin|rodnými médiami. (...) Ich sl|vna ofenzíva v roku 1989, ktor| umožnila začiatok mierových dohôd nastolených zo strany Spojených št|tov (...), bola dosiahnut| mužmi najatými z Nikarague. Nikaragua vyslala 7 000 mužov a útok počítal dohromady s 12000. Ďalších 5 000 bolo postavených zo skupín detí pod 15 rokov, vedených niektorými "internacionalistami". Tí ostatní boli Kub|nci, Kolumbijčania a Peru|nci. Ofenzíva bola vojenským fiaskom a bolo naozaj ťažké sa spamätať z jej n|sledkov, no v tom čase myšlienka mieru už bola zabudnut|. (...) V rovnakom čase gerily FMLN mohli fungovať iba so zahraničnou podporou. Okrem pomoci zo strany Nikarague tu boli t|bory pre utečencov v Hondurase zriadené Medzin|rodným červeným krížom. V nich členovia z rodín príslušníkov geríl dost|vali jedlo, starostlivosť a ubytovanie, zatiaľ čo obete konfliktu, ktoré nepatrili ku geril|m, zost|vali bez akejkoľvek pomoci. (...) Najdôležitejšie vojenské víťazstv| geríl sa udiali v diplomatických rokovaniach a na uliciach amerických miest, a nie na bojových poliach! (...) Dnes existuje zdemoralizované vojsko, ktoré je rozpoltené a ktoré, za kr|tky čas bude úplne presiaknuté podvratnosťou, pretože je to rozvracanie, čo dnes určuje povýšenie! To sú syntézy mierovej dohody (...). Spojené št|ty a Spojené n|rody sa rozhodli dať moc geril|m FMLN." (118
116./ Rozhovor s Thomasom Fergusonom 20. Febru|ra 1981 v týždenníku EIR.
117./ EIR, Special Report: Why U. N. plans…, cit. dielo, ss.146-150 118./ EIR, Special Report: Why U. N. plans…, cit. dielo, ss. 155-156
Podpora OSN n|rodným teroristickým alebo "oslobodzovacím" skupin|m s marxistickou pečaťou nemôže priviesť do údivu, ak si uvedomíme, že iba v rokoch 1975 a 1985 tie isté Spojené n|rody financovali revolučné ozbrojené hnutia, v podstate marxistické, viac ako 133 miliónmi dol|rov, z ktorých, nemenej ako 100 miliónov, poch|dzalo priamo zo z|padných príspevkov samotných Spojených n|rodov. (119
Detailnejšie vysvetlené – tieto fondy boli určené SWAPO, African National Congress (ANC), OLP a iným spojeneckým skupin|m, ako Červené brig|dy, Baader-Meinhofskej strane, írskej IRA a Červenému japonskému vojsku. (120
Kapitola XIII.
2. – Kambodža (1989 – 1993)
Neúspech oper|cií Spojených n|rodov na "udržanie mieru" na Balk|ne mal smutnú predohru v umierajúcom "mierovom procese" v Kambodži, n|rode, ktorý trpel hrôzy desaťročia trvajúcej vojny a jednou z najhorších genocíd tohto (minulého, pozn. preklad.) storočia pod Polpotovým režimom v rokoch 1975 až 1979. Zatiaľ čo masmédi| oplak|vali neúspech "mierových oper|cií", najdrahších v histórii OSN, kambodžské obyvateľstvo čelilo prízraku stupňujúceho sa znovu dobýjania moci Poltpotovskou genocídou, a to vďaka "mierovému procesu" riadenému OSN! Tento "mierový proces" sa začal v júli 1990 po stretnutí amerického ex-ministra zahraničných vecí Jamesa Bakera s ruským ministrom zahraničných vecí Edaurdom Ševarnadzem a s tichým súhlasom Číny (piatym st|lym členom rady bezpečnosti OSN) a vytýčil si dva ciele: prvý – dopriať bojovníkom Polpotovych Červených Khmérov dlhý čas na oddych na ich vojenskú reorganiz|ciu a územnú expanziu z 10 na 20 percent krajiny; a druhý – systematické strhnutie a odzbrojenie kambodžskej vl|dy vedenej premiérom Hun Senom, ktorý sa dostal k vl|de s pomocou vietnamského vojska po vyhnaní Pol Pota. Nebolo to po prvý raz, čo genocída Pol Pota profitovala z podpory kontrolórov Spojených n|rodov! Pol Pot, ktorý vyštudoval na Sorbonskej univerzite v Paríži a bol podporovaný, financovaný a vyzbrojený Čínskou ľudovou republikou, vďačil za svoje vojenské víťazstvo v roku 1975 aj Spojeným št|tom! Bez tajného bombardovania neutr|lnej Kambodže v roku 1969, ktoré umožnilo ileg|lny prevrat Lon Nola (540-tisíc ton bômb zhodených na kambodžské územie, ktoré zabili približne 150-tisíc civilných obyvateľov, dokaličili milión osôb a zničili veľkú časť infraštruktúry v krajine, zľahčiac postup ozbrojencov Červených Khmérov). (121
Pol Pot by nikdy nemohol poraziť Lon Nolove vojsk|. Toto je dôvod brilantného vyhl|senia Khieu Samphana, Pol Potovho z|stupcu, ktorý hneď po víťazstve povedal: "Červení Khméri vyjadrujú) hlbokú vďaku (...) vysokopostaveným americkým osobnostiam, ktoré pomohli a podporovali n|s v našej veci."! (122
Po p|de Červených Khmérov, napriek strašným spr|vam o genocíde, mučení, o úplnej vojne proti každej forme civiliz|cie a kultúry, napriek otrockým podmienkam, v ktorých sa ocitlo celé obyvateľstvo, ktoré zapĺňali str|nky medzin|rodnej tlače, Pol Pot zost|val nerušene na svojej pozícii reprezentanta Kambodže v OSN, zatiaľ čo krajinu, prebúdzajúcu sa zo strašného sna genocídy, riadila zločineckým spôsobom OSN! Kambodža v období po Pol Potovi bola jedinou krajinou na svete, ktorej bola odmietnut| ak|koľvek finančn| pomoc OSN, ktoré uv|dzalo (OSN, pozn. preklad), že jej vl|da podporovan| Vietnamom je "neleg|lna" a ktoré dospelo až k tomu, že ju vylúčilo z každej medzin|rodnej dohody o komunik|cii, obchode dokonca aj z Medzin|rodnej zdravotníckej organiz|cie! V tom čase na n|sledky dobre liečiteľných chorôb zomrelo v Kambodži viac detí ako v ktorejkoľvek inej krajine na svete. Viac ako 90 percent sietí vodných n|drží ostalo znečistených, no Spojené n|rody nepohli ani prstom! Spojené št|ty dospeli až k cynizmu, keď prehl|sili Kambodžu za nepriateľský št|t, znemožniac tak prakticky akejkoľvek nešt|tnej či n|boženskej skupine poskytovať humanit|rnu pomoc, posielať lieky či protézy pre desiatky tisíce osôb zmrzačených výbuchmi n|šľapných mín, ktorými boli posiate ryžové polia počas vojny. Ani Kuba nikdy nebola postihnut| takouto tot|lnou tvrdosťou a krutosťou! Po viac ako desaťročí medzin|rodnej izol|cie, počas ktorej jediným obchodným partnerom bol Sovietsky zväz a východoeurópske krajiny, s ekonomickým úpadkom v týchto krajin|ch, v auguste 1990 dozreli podmienky na "Mierový pl|n" navrhnutý OSN. V tomto pl|ne však politika znovudobytia moci a oddialenia volieb za Pol Pota bola v úplnom súlade s pl|nom Spojených n|rodov! "Mierový pl|n" predvídal politické uznanie masového vraha ako bol Pol Pot, ktorý ešte v júli 1990 vyhl|sil: "Keby bolo kambodžské obyvateľstvo redukované na milión osôb, avšak skutočných vlastencov, mohli by sme rekonštruovať novú Kambodžu, nez|vislú a sl|vnu!" (123
119./ Thomas G. Gulik: The U. N.’s War Against the West. In Humman Events, Washington, D. C., 16. Febru|ra 1985, s . 13 120./ Thomas G. Gulik: The U. N.’s War Against..., s. 14 121./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, ss. 121-122 122./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, s. 122 123./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, s. 124
Nič nebolo vykonané na rozdrvenie brig|d Červených Khmérov či na postavenie ich veliteľov pre Norimberský súdny tribun|l za zločiny a vyhladzovanie, ktorého sa dopustili, dokonca, vo všetkých dokumentoch Spojených n|rodov bol pojem "genocída" nahradený všeobecnejším termínom "porušenie ľudských pr|v", alebo "politiky a praktiky ned|vneho obdobia" a rezolúcie, ktoré sa odvol|vali na "zverstv| na úrovni genocídy, sp|chané osobitne počas Pol Potovej vl|dy" a ktoré žiadali "určenie, uväznenie, vyhostenie či predvedenie pred súd zodpovedných za zločiny proti ľudskosti p|chané v Kambodži", a ktoré vyžadovali "zabr|neniu n|vratu moci zodpovedných za genocídne skutky, sp|chané medzi rokmi 1975 a 1979", boli OSN vypustené. Zločinec ako Pol Pot sa tak stal uzn|vanou politickou osobnosťou, hodnou sadnúť si za rokovací stôl! Dokonca každý pokus thajskej vl|dy na medzin|rodnej pôde, zameraný na izol|ciu, vypudenie a zničenie geríl Červených Khmérov bol surovo potlačený! Prvý minister Chatichai Choonhaven s podporou 90 poslancov sa pokúsil uskutočniť region|lnu poradu na izolovanie Červených Khmérov, no t| sa napokon nemohla uskutočniť. Chatichai sa teda stretol s americkým prezidentom Bushom s požiadavkou vyvíjať tlak na Čínu, aby prestala podporovať Pol Pota, no bola mu dan| odpoveď, že politické riešenie v Kambodži musí počítať s Pol Potovou vl|dou! Skutočn| odpoveď však prišla o niekoľko dní neskôr, keď vojenský št|tny prevrat nahradil prezidenta Chatichaiho gener|lom Suchindom Kraprayoonom, ktorý sa popon|hľal s vyhl|sením: "Ak sa chce n|jsť nejaké riešenie pre Kambodžu, musí sa umožniť Červeným Kmérom zúčastniť sa na moci"! Súčasne misia Spojených n|rodov v Kambodži (UNTAC) sa pokúšala o likvid|ciu každej vl|dnej moci, potl|čajúc bez akejkoľvek miery kambodžskú n|rodnú suverenitu. Pod z|mienkou, že Kambodža "nem| nijakú vl|du", sily UNTAC riadili vedúcich ministrov na "zabezpečenie neutr|lneho politického prostredia v očak|vaní blížiacich sa všeobecných volieb", zatiaľ čo vyslanci OSN vykon|vali priamu kontrolu nad jestvujúcimi hospod|rskymi štruktúrami pôsobiacimi na poli zahraničných vecí, obrany, financií, verejnej bezpečnosti, inform|cií a – iniciatíva bez precedensu – šéf UNCTAC Yasushi Akashi (t| ist| osoba, ktor| riadila misiu OSN v bývalej Juhosl|vii), prevzal kontrolu nad súdnou mocou a políciou! "Mierový pl|n" počítal s finančnou pomocou a ekonomickou rekonštrukciou pre Kambodžu: Medzin|rodný menový fond (IMF) a Svetov| banka sľúbili svoju pomoc, no iba v tom prípade, ak Spojené n|rody prevezmú väčšinovú kontrolu nad krajinou a potom, ako budú nastolené nové poplatky "na rýchle vr|tenie vkladov" - ako to povedal Roger Lawrence, ekonomický poradca UNTAC – dňa 3. Novembra 1992.
Toto je kr|tka syntéza ďalšej pomoci, ktorú krajina získala: z 880 miliónov dol|rov sľúbených na Konferencii v Tokiu roku 1992 na rehabilit|ciu Kambodže sa iba 95 o osem mesiacov na to realizovalo; zo 145 miliónov sľúbených zo strany Spojených št|tov iba 14 sa dostalo do Kambodže. No všetka t|to pomoc skončila v podstate v živení korupcie a infl|cie. Zatiaľ čo "pl|n na obnovu" sa obmedzil iba na vystavenie niektorých hotelov, barov a reštaur|cií, (124 v ekonomickej kríze infl|cia stúpla ku hviezdam spolu s tarifami prostitútok, ktoré prosperovali zo štedrej distribúcii 800-tisíc prezervatívov misijným sil|m v Kambodži prostredníctvom OSN! V júni 1992 sa "mierový pl|n" začal rozpad|vať. Pokus zaradiť vodcov Červených Khmérov do Najvyššej n|rodnej rady sa stret|val s neust|lym odporom Phnom Penhovho ľudu, ktorý sa vydal do ulíc v snahe vyhľadať zločincov genocídy, aby ich rozmetali. Červení Kméri na to odpovedali masakrami proti kambodžskému ľudu; ostreľovali lietadl| OSN, zajali ako rukojemníkov pozorovateľov OSN, cielene útočili na budovy, v ktorých sa nach|dzali a začali systematickú deštrukciu ostatkov infraštruktúry v krajine. Princ Sihanouk na konferencii v janu|ri 1993 ozn|mil svoju tot|lnu nedôveru (výpoveď, pozn. preklad) sil|m Spojených n|rodov a obvinil Spojené št|ty, že viedli št|tny prevrat v roku 1970 a urobili všetko na zabr|nenie uskutočnenia kambodžských prezidentských volieb stanovených na m|j 1993, ktoré mali ukončiť mand|t Spojených n|rodov v Kambodži...
Kapitola XIV.
3. – Irak (1989–1994)
V osemdesiatych rokoch na konci vojny s Ir|nom Irak ohl|sil ambiciózny pl|n rozvoja, ktorý zahŕňal: zvýšenie využitia nafty n|sledne po objave n|lezísk z roku 1987 - porovnateľných so saudskoarabskými; stavanie rafinérií, ropných podnikov a infraštruktúry prístavov; železiarskeho podniku a jedného na spracovanie hliníka; automobilovej fabriky a zaradenia na zúrodňovanie. (125
Britský týždenník The Economist vo vlastníctve Evelyny Rothschildovej sa uchýlil k vyjadreniu, že iracký dlh bude Achilovou pätou Bagdadu a popredný ekonóm Kissinger Associates (poradn| firma Henryho Kissingera) Alan Stoga medzi 6. A 8. júnom roku 1989 vyprevadil do Iraku deleg|ciu anglo-amerických bank|rov a naft|rov, ktor| žiadala "privatiz|ciu" irackej ropy na výmenu za úvery. Na iracké zamietnutie Stoga v čl|nku z 19. augusta 1990 prezentovanom v Christian Science Monitor, otvorene žiadal vojnu proti Iraku. (126
124./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, s. 121 125./ Nuova Solidariet{, 21. Septembra 1990, ss. 5-6 126./ Nuova Solidariet{, 21. Septembra 1990, tiež
"Ak by Sadd|m uskutočnil vlastné ambície," píše Stoga, "Irak by bol schopný dosiahnuť kontrolu nad cenou ropy s n|sledným dopadom aj nad svetovou ekonomikou, ktor| ešte funguje na rope." 127
Toto ale nezapadalo do stratégie tých, čo sa snažia o Svetovú vl|du a vyľudnenie planéty. Skutočne, dňa 23. septembra 1991 vo svojom prejave na gener|lnom zhromaždení Spojených n|rodov americký prezident George Bush st. vyhl|sil n|stup "svetového impéria", riadeného piatimi st|lymi členmi rady bezpečnosti OSN. Bush okrem iného deklaroval, že t|to vl|da vych|dza z konca studenej vojny a z vojny proti Iraku! So 120-tisícimi n|letmi, ktoré zničili všetku civilnú a vojenskú infraštruktúru a neušetrili ani potravinové sklady, mosty, mešity, kostoly, archeologické n|lezisk| či civilov a vojakov na úteku, t|to "intervencia" Spojených n|rodov spôsobila straty na ľudských životoch v počte medzi 300-tisíc až 500-tisíc obetí bez toho, aby mŕtvi boli zr|taní v dôsledku celkového embarga uvaleného OSN na túto krajinu od zastavenia nepriateľstva až po dnes. Masívne vzdušné bombardovanie použité proti Iraku bolo: porušením Haagskeho dohovoru z roku 1907 a 1923, prestúpením Ženevskej konvencie z roku 1949, porušením Norimberskej charty, Dohovore o genocíde a Deklar|ciou ľudských pr|v OSN. Toto všetko však Spojené n|rody nezastavilo! (128
Z|mienkou tejto vojny bolo odmietnutie Sadd|ma Husseina stiahnuť sa z okupovaného kuvajtského územia po jeho obsadení 2. augusta 1990. No jasnosť týchto faktov poukazuje na to, že americk| vl|da systematicky sabotovala každé úsilie, nasmerované na dosiahnutie diplomatických riešení konfliktu a to potom, čo Spojené št|ty, Spojené kr|ľovstvo Veľkej Brit|nie a Severného Írska a Francúzsko si poslúžili radou bezpečnosti OSN na vyhl|senie nepriateľstva, ktoré vyprovokovalo irackú inv|ziu do Kuvajtu! Takýto spôsob postupovania je porušením čl|nku 24 ústavy Spojených n|rodov, prestúpením Norimberskej charty a ďalších medzin|rodných dohôd, v neposlednej rade prekročením Ústavy Spojených št|tov! (129
No t|to vojna mala nastoliť vo svete nový princíp – ten, že imperi|lny dikt|t rady bezpečnosti OSN je medzin|rodným z|konom; a tiež sa snažil nanútiť svetu precedens stať sa svedkom neopísateľnej genocídy v podmienkach úplnej nemohúcnosti.
Kto chcel túto vojnu?
Na rozhovoroch 29. augusta 1990 profesor Gregorij Bondarevskij, poradca sovietskej vl|dy v ot|zkach Stredného východu poznamenal, že Briti, ktorí vyčítali Sovietom, že z|sobovali zbraňami Irak, boli zatiahnutí do "tajných dohôd" na predaj zbraní Bagdadu, dodajúc: "... ak Spojené št|ty, či h|dam iba Veľk| Brit|nia (...) by navrhli nejaký druh ultim|ta (...) 28. a 29. júla 1990 Sadd|m Hussein by sa nebol pohol." (130
Nielenže nedošlo k tomuto ultim|tu, no "Ako vyplýva z rozhovorov medzi Sadd|mom Husseinom a americkým veľvyslancom Aprilom Glaspieom, iba tri dni pred inv|ziou, USA povzbudili všetkými spôsobmi Saddama na vp|d, zatiaľ čo posmeľovali emira Kuvajtu popudzovať proti sebe Irak, až kým sa neodhodl| na tento krok." (131
Diplomatický dokument vrcholného významu potvrdzuje v|žnu zodpovednosť americkej a britskej vl|dy na vypuknutí vojny v Perzskom z|live: v liste, ktorý kr|ľ Fahd zo Saudskej Ar|bie zaslal princovi Saad al-Sabahovi, emirovi Kuvajtu, aby sa zúčastnil na stretnutí, ktoré sa malo konať v Gedde 31. júla 1990 so zastúpením Iraku s cieľom hľadať diplomatické riešenie, emir na okraj vlastnou rukou poznamenal, že "...nestane sa nič, čo by sa nezhodovalo s n|zormi našich priateľov v Egypte, Washingtone a Londýne". (132
V ten istý deň, ako sa uskutočnila inv|zia, 2. Augusta 1990, Spojené n|rody prijali "Rezolúciu 660" odsúdenia, požiadavky neodkladného ústupu a hrozby vojenského z|sahu. Nasledovali dni horúčkovitej diplomatickej aktivity arabských krajín, no želanie vojny zo strany Spojených št|tov, Francúzska a Veľkej Brit|nie bol poznačený týmito urýchlenými opatreniami: - Dňa 3. augusta 1990 Pentagon potvrdil, že 60-tisíc irackých vojakov bolo rozmiestnených na hraniciach Saudskej Ar|bie, t|to spr|va sa potom uk|zala ako nepravdiv|; - Dňa 4. augusta Bush vyslal výhražnú nótu saudskoarabskému kr|ľovi Fahdovi pre jeho negociačné úsilie v Bagdade; v rovnaký deň OOP (Organiz|cia na oslobodenie Palestíny, pozn. preklad.) v K|hire predstavila mierový pl|n na dovoz irackej ropy, rozmraziac iracké kont| v Európe; - Dňa 5. augusta 1990 Irak ohl|sil začiatok sťahovania svojich vojsk, no na nasledujúci deň Spojené št|ty, Francúzsko a Veľk| Brit|nia odpovedali svojim rozhodnutím organizovať n|mornú blok|du proti Iraku, zatiaľ čo Spojené n|rody prijali "Rezolúciu 661", ktor| ustanovila embargo proti Iraku; - Dňa 6. augusta Saudsk| Ar|bia bola prinúten| akceptovať americké vojenské sily na svojom území; - Dňa 9. augusta Spojené n|rody prijali "Rezolúciu 662", ktor| zneplatnila irackú inv|ziu;
127./ Nuova Solidariet{, 21. Septembra 1990, s. 6 128./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, s.99 129./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, s. 100 130./ Nuova Solidariet{, 31. Augusta 1990, s. 4 131./ Nuova Solidariet{, 23. novembra 1990, s. 9 132./ Nuova Solidariet{, 13. Apríla 1991, s. 7
- Dňa 10. augusta K|hirský summit arabských krajín predložil už v minulosti prijatú dohodu všetkých zainteresovaných krajín, no Egypt pod americkým tlakom zabr|nil, aby text dohovoru bol prejednaný a odsúhlasený, predložiac namiesto toho iné riešenie, ktoré medzi iným počítalo s euro-americkou intervenciou v oblasti; - Dňa 12. augusta Irak navrhol mierový pl|n pre celú oblasť Stredného východu, no Bush odpovedal vojenským z|sahom; nariadil svojim sil|m v Perzskom z|live zabr|niť každému prevozu irackej ropy a v nasledujúci deň odmietol mierový pl|n navrhnutý Irakom. Irack| vl|da odpovedala vojenským z|sahom a zajatím cudzích št|tnych príslušníkov ako rukojemníkov; - Dňa 17. augusta "Rezolúcia 664" OSN žiadala oslobodenie rukojemníkov; - Dňa 19. augusta Sadd|m Hussein vyhl|sil, že prepustí rukojemníkov výmenou za ukončenie vojny proti Iraku; n|vrh bol zamietnutý a prezident Mitterand poveril francúzske vojenské sily na intervenciu proti akejkoľvek lodi, podozrivej z narušenia embarga proti Iraku; - Dňa 25. augusta rada bezpečnosti OSN "Rezolúciou 665" vypovedala každý obchodný a finančný vzťah s Irakom, poskytnúc každému členskému št|tu Spojených n|rodov pr|vo vojensky zakročiť proti irackému loďstvu. V tomto bode sa úsilie tých, čo chceli vojnu za každú cenu, sústredilo na formovanie koalície št|tov tvoriacich súčasť Rady bezpečnosti OSN, na zabezpečenie budúceho súhlasu s francúzsko-anglicko-americkými rezolúciami o vojne proti Iraku. - Sýrii bola poskytnut| ministrom zahraničných vecí USA Bakerom voľn| cesta na dokončenie dobytia Bejrútu: dňa 13. októbra 1990 padol gener|l Michel Aoun, posledný šéf ústavne zvolenej libanonskej vl|dy; - Rusko dostalo pôžičku 7 mili|rd dol|rov od Saudskej Ar|bie; - V novembri Baker navštívil za 24 dní 12 krajín a stretol sa s 18 ministrami zahraničných vecí št|tov začlenených v Rade bezpečnosti OSN; - Egyptu bola sľúben| finančn| pomoc a uznané pr|vo nad Líbyou a Sud|nom; - Turecku bol sľúbený sever Iraku bohatý na ropu; - Dňa 10. decembra Čína dostala pozvanie na vrcholné obchodné stretnutie vysokého významu, prvé od masakry na N|mestí Tien-am-men; - V polovici novembra prezident Bush navštívil šesť krajín počas siedmich dní, aby si zabezpečil hlasy v Rade bezpečnosti OSN; 24. novembra sa Baker stretol s prezidentom a kolumbijským ministrom zahraničných vecí, pričom pohrozil tot|lnym blokom voči Kolumbii v prípade neochoty hlasovať proti Iraku; - O dva dni skôr Baker bol v Jemene, kde prezidentova zamietajúca odpoveď st|la krajinu zníženie finančnej pomoci z 20,5 milióna dol|rov na 2,9 milióna.
Dňa 29. novembra Rada bezpečnosti OSN so zdržaním sa hlasovania Číny a opozíciou Kuby a Jemenu schv|lila Rezolúciu 678, ktor| dala voľnú cestu vojne proti Iraku! (133
Po viac ako štyroch rokoch zastavenia nepriateľstva voči Iraku OSN vydalo alarmujúci výkrik: "Irak umiera od hladu"! Hľa, ako zodpovedný bezpečnostných intervencii Svetového potravinového programu (inštitúcia Spojených n|rodov) Dieter Hannusch opisoval situ|ciu v Iraku po n|vrate z misie v krajine v roku 1995: "To, čo som videl v Iraku, predčí každú predstavivosť: ľudia už vôbec nevl|dzu. Z 20 miliónov obyvateľov 12 miliónov tr|vi celé dni v snahe zabezpečiť si niečo na jedenie, a z nich sú dobré 4 milióny, ktoré nedok|žu n|jsť nič a sú odk|zaní na n|s. Irak je na okraji priepasti a ak medzin|rodné spoločenstvo niečo neurobí, bude mať na svedomí humanit|rnu katastrofu!" (134
Kapitola XV.
4. – Somálsko (1992)
"Desiatky tisíc vojakov Spojených n|rodov, ktorí sa zhromažďujú na východe strednej Afriky, sú rozhodne podivuhodným predstavením v moderných časoch. Misia v Som|lsku riaden| Spojenými št|tmi by mohla postaviť míľnik v dosiahnutí "pr|va na vmiešavanie" (kríženie z|ujmov, interferenciu, pozn. preklad.) medzin|rodného spoločenstva do konfliktov, v ktorých podstata ľudskej biedy sa st|va príliš veľk| na to, aby bola iba jednoducho pozorovan| z diaľky." Toto je vyhl|senie zo 14. Decembra 1992 v istom komuniké pre Reuters, poloofici|lnu tlačovú agentúru britského Foreign Office. (135
"Akcia podniknut| v Som|lsku je iba začiatkom," vyhl|sil francúzsky minister pre humanit|rne z|ležitosti Bernard Kouchner v tom istom komuniké, "Ľudia umierajú aj v iných krajin|ch: v strednom Sud|ne, v Libérii, v Mozambiku, v Angole, v Mjanmarsku, v Bosne. Humanit|rny z|sah a pr|vo na vmiešavanie sú veľké moderné politické idey!" Rozhodujúcim aspektom z|sahu v Som|lsku bola úpln| absencia priznania n|rodnej suverenity št|tu, bez akéhokoľvek pokusu maskovať to nejakou leg|lnou požiadavkou! Francúzsky premiér Pierre Beregovoy objasnil tento bod vyhl|siac: "Naďalej v dejin|ch ľudstva bude existovať potreba vmiešavania sa, keď ľudské životy sú ohrozené."! (136
133./ EIR, Special report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo., ss. 106-110 134./ Giornale di Brescia, 27. Septembra 1995 135./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plan…, cit. dielo, s. 163. 136./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plan…, cit. dielo, s. 164
Situ|cia v Som|lsku bola očividne zúfal| a humanitný z|sah s jeho vojenskou súčasťou bol viac ako potrebný. Podľa n|zoru riaditeľa medzin|rodného červeného kríža Geralda Jonesa, ktorý odznel v jednej diskusii na americkom kongrese, v popul|cii 7 mil. osôb je milión a pol Som|lčanov v ohrození života a ostatných 4,5 mil. potrebuje pomoc. (137
Avšak to, čo bolo schv|lené, že tie isté anglicko-francúzsko-americké sily, ktoré vyžadovali humanit|rny z|sah, boli riadené zodpovednými za katastrofu v Som|lsku; za situ|ciu, ktor| teraz bola cynicky využit| ako z|mienka na z|sah. (138
Zodpovednosť Spojených n|rodov za vytvorenie chaosu v Som|lsku vyšla na povrch v októbri 1992, keď osobitný vyslanec OSN v tejto krajine Mohammed Sahnoun podal demisiu po tom, ako tvrdo kritizoval byrokraciu Spojených n|rodov za jej neuveriteľnú pasivitu v Som|lsku. "Úplne a kompletne sme absentovali," vyhl|sil Sahnoun, "Spojené n|rody chceli zasiahnuť a ja nech|pem, prečo sa tak nestalo. Bolo to príliš veľké zdržanie; tragické zdržanie. Dnes za to platíme (...). Na vlastné oči som videl umierať deti (...), starých (...) a neprišla žiadna pomoc"! (139
Zničenie Som|lska bolo priamym dôsledkom akcií, podniknutých z|padnými vl|dami, ktoré rozpadom ekonomiky vyprovokovali občiansku vojnu, začatej po p|de prezidenta Siada Barreho v janu|ri 1991, po dvadsiatich rokoch jeho trvania pri moci. Hoci v roku 1987 bol vyjednaný úver s Medzin|rodným menovým fondom (FMI), v rovnakom roku Som|lsko bolo nútené pre svoju hroznú vnútornú ekonomickú situ|ciu prerušiť vzťah s touto mocnou organiz|ciou OSN. Medzin|rodný menový fond teda prerušil každú pôžičku Som|lsku, čo neskôr nasledovali aj ostatní veritelia. Na konci roku 1988 bez akejkoľvek n|deje na pôžičku, bolo Som|lsko nútené zaplatiť 47,6 percent zo svojho vývozu za služby spojené s úverom, zatiaľ čo od roku 1987 do 1989 som|lska mena musela devalvovať o 460 percent, čo spôsobilo dramatický n|rast cien dov|žaného tovaru. N|sledne -pod medzin|rodným tlakom - vl|dna kontrola nad cenami tovaru z|kladnej spotreby bola zrušen|: výsledkom bol celkový n|rast cien o 200 percent! V roku 1989, okrem toho v súvislosti s kolapsom ekonomiky, začali silnieť sily opozičného režimu. V tom istom roku pod z|mienkou porušenia ľudských pr|v Spojené št|ty zablokovali Som|lsku akúkoľvek pomoc: v nasledujúcom roku FMI vyžiadal ďalšiu devalv|ciu 500 percent som|lskych šilingov a dovoz potravín týkajúci sa humanitnej pomoci sa úplne zastavil. V Ríme a ďalších európskych mest|ch boli organizované konferencie síl opozície prezidenta Barreho, a nato z|padné veľvyslanectv| a Spojené št|ty opustili krajinu! (140
Nasledovala občianska vojna s hrôzami, ktoré opisovala na prvých stran|ch medzin|rodn| tlač. Uprostred politického a vojenského chaosu, keď - podľa spr|vy osobitného vyslanca Shanouna - od 4000 do 5000 detí zomieralo každý deň, Spojené n|rody úplne absentovali; keď humanit|rne sily súkromných agentúr boli pomalé v uspokojení potrieb obyvateľstva, byrokracia Spojených n|rodov zadržiavala humanit|rnu pomoc v sume 68 miliónov dol|rov pod neuveriteľnou z|mienkou potreby podpisu nejestvujúcej hlavy št|tu krajiny, do ktorej pomoc prich|dzala! (141
V Som|lsku mali zvíťaziť iba "veľké myšlienky modernej politiky" a "pr|va na vmiešanie sa " Spojených n|rodov a úplne opovrhnutie zvrchovanosťou členskej krajiny!
Kapitola XVI.
5. – Rwanda (1990-1994)
Otvoren| vojna, ktor| vypukla medzi kmeňmi Hutu a Tutsi, začala 6. apríla 1994 v Kigali zostrelením lietadla s prezidentom Rwandy Juvénal-om Habyarimana-om a prezidnetom Burundi Cyprien-om Ntaryamira-om na palube. Títo sa vracali z Tanz|nie, kde sa zúčastnili na vrcholnom rokovaní hl|v št|tov, aby hovorili o zr|žkach medzi kmeňmi v tejto zemepisnej oblasti. Po smrti prezidenta sa rozpútala reťaz masakrov. Dňa 25. m|ja 1994, po hrozných krviprelievaniach, ktoré si vyžiadali st| tisíce mŕtvych a dokaličených, gener|lny sekret|r OSN Boutros-Ghali na jednej tlačovej konferencii v New Yorku obvinil n|rody sveta za genocídu p|chanú v Rwande: "Je to krach nielen Spojených n|rodov, ale aj celého medzin|rodného spoločenstva. A všetci sme zodpovedný za tento krach. Nie iba veľké veľmoci, ale aj africké krajiny, mimovl|dne organiz|cie a celé medzin|rodné spoločenstvo. To, čo sa deje, je genocída." (142
Ak by bol Boutros-Ghali čestnejší, bol by hľadal zodpovednosť za to, čo sa udialo v Rwande nie u iných, ale vo svojom vlastnom dome: v organiz|ci|ch OSN – Medzin|rodnom menovom fonde a Svetovej banke; a tiež by musel pouk|zať na zodpovednosť dvoch veľmocí a st|lych členov Rady bezpečnosti OSN – Francúzsko a Veľkú Brit|niu. Zatiaľ čo Francúzsko už dlho podporovalo a ozbrojovalo kmeň Hutu a bolo ochrancom prezidenta Habyarimanu, Belgicko a Veľk| Brit|nia s tichým súhlasom podporovali Vlastenecký front Rwandy (RPF) s jeho sídlom v Ugande.
137./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plan…, tiež 138./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plan…, tiež 139./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plan…, cit. dielo, s. 165 140./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plan…, ss. 165-169. 141./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plan…, s. 165 142./ Executive Intelligence Review, 3. Júna 1994, s. 30
Ako dokumentoval časopis Executive Intelligence Review: "Skaza v Rwande mala počiatok nie vo vražde prezidenta Habyrimanu, ale v inv|zii vojsk vlasteneckého Frontu Rwandy včlenených do rwandskej arm|dy v októbri rok 1990 do Rwandy s podporou Veľkej Brit|nie"! (143
"Ugandský prezident Musceveni nekonal s|m. Jeho zväzky s britskou kr|ľovskou rodinou sa realizovali cez dve osoby: lady Lindu Chalkerovú, ministerku Oversee Development chr|nenú Margret Thatcherovou a Tinyho Rowlanda, prezidenta Lonrho Corp. a od roku 1961 šéfa lobistickej skupiny genocídnych vojen v Afrike (144, ktorý uviedol Chalkerovú do najvyšších kruhov britskej moci. (...) Chalkerov| bola prvou zahraničnou osobou, ktor| sa stretla s prezidentom Muscevenim po jeho n|stupe k moci v Kampale roku 1986 (...) a, ako si posťažoval jeden britský expert, tr|vila príliš veľa svojho času v oblasti stredovýchodnej Afriky a v Ugande." (145
Oddiely vojsk RPF potlačené francúzskymi parašutistami pri Kigali, po inv|zii roku 1990 ovl|dli ešte Rwandu, roku 1991 dobyli mestečko Ruhengeri a spôsobili útek 200-tisíc Hutuov. V priebehu roku 1992 n|jazdy vojakov RPF v Rwande pokračovali a vo febru|ri 1993 prevzali kontrolu nad oblasťou na severe krajiny, povraždili 40-tisíc Hutuov a zahnali zvyšok miestneho obyvateľstva. Pokračujúce vp|dy vojsk RPF v Rwande sa odohr|vali v n|rodných parkoch Gorilla, Volcans a Virunga nach|dzajúcich sa na hraniciach s Ugandou a využívaných ako z|kladne pre ich útoky. Dnes sú tieto n|rodné parky spravované World Wildlife Fund (WWF) mimovl|dnou organiz|ciou OSN, ktor| presne šesť mesiacov pred inv|ziou prevzala kontrolu nad troma parkami s programom Gorilla protection program! Opätovné pokusy vl|dnych vojsk v Rwande vytlačiť povstalcov z parkov boli systematicky odsúdené medzin|rodnou tlačou a WWF. (146
Počas roku 1993 Rwanda upadla do najhoršej biedy. V marci tohto roku FAO ohl|sila nebezpečenstvo sucha, ktoré mohlo skosiť 800-tisíc ľudí. No nič sa neurobilo! Naopak, uskutočnil sa tlak na prezidenta Habyarimanu, aby vytvoril vl|du n|rodnej jednoty, ktor| by mala zahrňovať aj disidentských Hutuov a Tutsiovský Vlastenecký front Rwandy. Aby sa dosiahol tento výsledok, bolo uvedené do platnosti embargo na fondy určené pre krajinu! (147
V auguste 1993 pod ochranou Spojených št|tov a Veľkej Brit|nie prezident Habyarimana bol prinútený podpísať dohodu (Arusha Accords) s opozíciou, poskytnúc Tutsiom z RPF 50 percent miest vo velení vojska a sedem kresiel vo vl|dnom kabinete. O mesiac nato OSN vyslala kontingent Modrých prílb do Rwandy, aby preskúmal uplatňovanie dohody. Dňa 23. októbra toho istého roku na hraniciach Burundi bol zavraždený prezident Melchior Ndadaye v št|tnom prevrate, o ktorý sa pokúsili vojsk| s prevahou Tutsiov. Dobrých 100- tisíc Hutuov bolo zmasakrovaných a ďalších 700-tisíc bolo prinútených na útek z krajiny, no medzin|rodn| tlač tomu nevenovala ani spr|vičku! V marci nasledujúceho roku bolo taktiež v Burundi zabitých ďalších 40-tisíc Hutuov. (148
Po 6. apríli 1994, keď bolo zostrelené lietadlo na palube s prezidentom Rwandy Juvenalom Habyrimanom a prezidentom Burundi Cyprienom Ntaryamirom, sa začalo v krajine krviprelievanie a vojsk| RPF začali inv|ziu do Rwandy prech|dzajúc cez n|rodné parky Virunga a Akegera. Dňa 19. apríla vojsk| OSN (2 500 Belgičanov) opustili krajinu a Spojené n|rody nastolili embargo na dovoz zbraní rwandskej vl|de! Po zostrelení lietadla manželka zavraždeného prezidenta Rwandy, Agathe Habyarimana v jednom rozhovore z 3. m|ja v Jeune Africque obvinila belgické vojsk| OSN, že zostrelili lietadlo a zavinili smrť jej manžela. Letisko, z ktorého bola vystrelen| raketa SAM-7, ktor| zasiahla lietadlo, bolo totiž pod ochranou OSN! (149
Pred 7. aprílom 1994 mala rwandsk| popul|cia 7,2 milióna ľudí. V septembri toho istého roku bolo približne milión osôb v krajine zabitých a podľa odhadov U. S. Agency for International Development (AID) 2 576 000 osôb sa rozutekalo po krajine a 2 223 000 ušlo do št|tov hraničiacich s Rwandou – do Zairu, Burundi, Tanz|nie a Ugandy. Osemdesiat percent obyvateľov Rwandy teda bolo zabitých alebo vyhnaných zo svojho domova a z vlastnej krajiny! Vodovodné a elektrifikačné systémy boli zničené! Päťdesiat percent zdravotníckeho person|lu a učiteľov bolo zavraždených! Produkcia potravín sa zrútila spoločne so zvyškom ekonomiky a hodnotou rwandského šilingu! A humanit|rna pomoc bola pod hranicou minim|lnych požiadaviek na prežitie. (150
143./ Executive Intelligence Review, november 1994, Special offprint, s. 40 144./ Executive Intelligence Review, november 1994, Special offprint, s. 15. (Lonrho Corp. (http://www.lonrho.com) v roku 1990 zamestn|val viac ako 100-tisíc osôb v Afrike a bol najväčším súkr. producentom na kontinente a jednou z najsilnejších firiem v oblasti vz|cnych kovov). 145./ Executive Intelligence Review, november 1994, Special offprint, s. 40 146./ Executive Intelligence Review, november 1994, Special offprint, s. 41 147./ Executive Intelligence Review, 3. Jún 1994, s. 31 148./ Executive Intelligence Review, november 1994, Special offprint, s. 42 149./ Executive Intelligence Review, 3. Júna 1994, s. 31 150./ Executive Intelligence Review, november 1994, Special offprint, s. 40
Kapitola XVI.
6. – Balkán (1989-1995)
Genocída sp|chan| na Balk|nskom polostrove v mene "Veľkého Srbska" je iba jednou z posledných epizód tajnej stratégie piatich st|lych členov rady bezpečnosti OSN. Stratégovia Spojených n|rodov a piatich krajín, ktoré ho kontrolovali (Srbsko, pozn. preklad) ot|ľali s účinnou intervenciou proti srbskej agresii a urobili všetko preto, aby nijaký vonkajší stret z|ujmov nemohol blokovať "srbský pl|n". Apar|t OSN vtedy medzi frustr|ciou a znechutením prostredníctvom svojho stredného person|lu vytvoril prostredie úplne kontrolované, v ktorom srbsk| agresia mohla krok za krokom uskutočniť svoj pl|n dobytia, deštrukcie a genocídy. Bolo to OSN so svojou Rezolúciou 713 o úplnom embargu dovozu zbraní – ktorý sa netýkal po zuby ozbrojeného agresora, ktorý bol pre neozbrojené obete smrtiacim nebezpečenstvom - ktor| zabezpečila krutosť a genocídu, ktor| sa odohrala na Balk|ne; bolo to OSN, ktoré legitimizovalo (ospravedlnilo, poz. preklad) vojnového zločinca Radovana Karadžiča, a bolo to OSN, čo prinútilo Bosnu prijať Vance-Owenov pl|n, ktorý po prvý raz pozbavil členskú krajinu zvrchovanosti a jej teritória; bolo to OSN, ktoré intervenovalo, aby Chorv|ti a Bosniaci nemohli dosiahnuť vojenské víťazstvo. Pokiaľ ide o kompenz|ciu, OSN nikdy nepohlo ani prstom, aby zabr|nilo masakrovaniu nevinných civilných obetí, aby zavrelo t|bory etnického zn|silňovania, ani aby prinútilo Srbov rešpektovať podpísané dohody. Jedinou pomocou, ktorú poskytli sily OSN, bolo prispievanie k oper|ci|m srbských etnických čistiek, deportujúc obyvateľov z ich miest a dedín po srbskom dobytí a iba s ich povolením! (151
V rovnakom čase sily OSN br|nili tým istým obyvateľom, aby sa vr|tili do svojich domov, často s použitím n|silia. Napokon, boli to Spojené n|rody, čo presvedčili prezidenta Franja Tudjmana o nevyhnutnosti oddelenia Bosny, aby sa rozdelil jednotný chorv|tsko-bosenský front a umožnilo sa agresorom odp|liť propagandistickú kampaň na zmätenie pojmov n|silník a obeť, zredukujúc všetko na oblastný etnický konflikt, tak typický pre Balk|nsky polostrov. (152
Spomeňme aj z|hadnú vraždu bosenského vicepremiéra Hakira Turaijlica, popredného odporcu politiky OSN 8. janu|ra 1993 ôsmimi ranami zo strelnej zbrane, keď bol transportovaný do francúzskeho bunkra štyristo metrov od z|kladne OSN v Sarajeve, kde bolo rozmiestnených 1 500 príslušníkov modrých prílb. (153
Vrahovia "četnici" (n|zov odvodený od srbských partiz|nskych skupín, ktoré porazili Otomanov na Balk|ne v 19. storočí, od roku 1918 prívrženci srbských nacionalistov, v rokoch 1991-92 členovia srbských bojových skupín za Srbský št|t, pozn. preklad) štyridsiati ozbrojenci s dvoma obrnenými vozidlami sa nerušene vzdialili a OSN zabr|nilo akémukoľvek vyšetrovaniu zo strany bosnianskej vl|dy. Boutros-Ghali vyhl|sil, že išlo o jednostrannú akciu zločineckých jednotlivcov. (154
V rovnakom čase, ako sa odohrala vražda HakiraTuraijlica, Lawrence Eagleburger a Cyrus Vance zatvorili pre bosenského prezidenta Izetbegovića do Bieleho domu všetky br|ny, keď chcel požiadať od prezidenta Busha pomoc. Všetky už napl|nované stretnutia boli zo "zdravotných dôvodov" odvolané. Zn|me sú aj špion|žne akcie hovorcu OSN Freda Eckharda v prospech Srbov a jeho mafi|nske vyhr|žky prezidentovi Izetbegovićovi, ak nepodpíše "mierový pl|n" OSN na odčlenenie Bosny: "Ak on nepodpíše, n|jdeme niekoho, kto to urobí zaňho!" (155
Spomeňme si pri tejto z|ležitosti, že iba o niekoľko hodín po tomto vyhl|sení médi| v celej Európe priniesli zmienku o možnom št|tnom prevrate zameranom proti Izetbegovićovi. (156
A ešte neuveriteľn| udalosť na vodnej n|drži v Peruce, ktor| si vďaka spolupr|ci OSN so srbskými teroristami mohla vyžiadať život 30-tisíc Chorv|tov. (157
Zn|my je aj obludný príbeh kanadského gener|la OSN Lewisa MacKenzieho (158, ktorý sa zúčastnil na zn|silňovaní bosenských žien, za čo nebol vôbec súdne stíhaný, aj napriek požiadavke Mustafu Bisića, gener|lneho prokur|tora bosenskej vl|dy.
151./ Porov. Time, 26. Apríla 1993, s. 27 152./ Porov. Stjepan Mestrovic: The Balkanization of the West, Routledge, London and New York 1994, s. 104 153./ Pre detailnejšiu spr|vu o spoluvine OSN na vražde Turaijlica pozri: Dizarević-Riva: OSN e morta a Sarajevo (OSN zomrelo v Sarajeve), Il Saggiatore, Milano 1995, s. 59. Dnes už je zn|my vrah Goran Vasic, Bosniansky Srb, zatknutý 5 rokov po vražde. 154./ List Boutros-Ghaliho Rade bezpečnosti 19. Janu|ra 1993 155./ Porov. Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, s. 194 156./ Porov. Der Standard, 23. Júna 1993: "Prezident Izetbegovic sa bude musieť uchýliť do exilu v Turecku." 157./ Porov. Der Standard, 23. Janu|r 1993. Kompletné zúčtovanie udalosti v Peruce sa nach|dza v: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, s. 219 158./ Dizarević-Riva: OSN e morta a Sarajevo, cit. dielo, s. 156. Tu je svedectvo vojnového zločinca Borislava Heraka, dozorcu v t|bore Kod Sonje, prítomného v čase n|vštevy MacKenzieho: "MacKenzie (…) sa odobral na územie kontrolované ozbrojencami "četnikmi" (…) na miesta, kde agresor zriaďoval koncentračné t|bory (…) odobral sa do ženského koncentračného t|bora nazývaného Kod Sonje (Sonin) vo Vogosce (…) a bol vo vyhradenej miestnosti, kde boli dievčat| určené pre osobitných hostí (…) prišiel na vozidle OSN (…) a vošiel so štyrmi bosenskými väzenkyňami (…). Neviem, či a koľko dievčat bolo odvedených dovnútra (…) som si istý, že to bol MacKenzie, lebo som ho st|le vídal v televízii(…)" Je zaujímavé poznamenať, že srbskí zločinci z Vogoscy sú teraz chr|není NATO, a predovšetkým talianskou arm|dou. Je potrebné zabr|niť odhaleniu hromadných hrobov v Kod Sonja? Porov. Il Corriere della sera, 30. Decembra 1995: "Dievčat| boli ubité (…) tie, čo sa zachr|nili, zošaleli." A ešte raz Herak: "Jestvoval program veliteľa t|bora na likvid|ciu dievčat "použitých" funkcion|rmi OSN, aby sa zabr|nilo ich možnému svedectvu." (Porov. Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, s. 218)
Boutros-Ghali takto odpovedal na požiadavky obvinenia MacKenzieho: "MacKenzie sa presl|vil mierovými oper|ciami, na ktorých sa zúčastňoval. Žel|m mu skvelú politickú kariéru a všetko najlepšie v budúcnosti"! (159
Ďalší smutne presl|vený gener|l OSN, bol Rus Pereljakin, ktorý ako vyslanec The European z|soboval Srbov pohonnými l|tkami, poživňou a muníciou, ktorú získaval priamo zo skladov OSN. (160
Od apríla 1995 OSN prestalo z|sobovať Sarajevo jedlom okrem sporadických a vz|cnych z|sielok. Bosensk| vl|da sa teda pokúsila zlomiť blok|du vo vedomí, že ďalšia zima vo vojne by bola osudn|. Reakcia OSN bola príznačn| – vo všetkých svetových médi|ch sa objavili spr|vy o útoku a strachu z očak|vaného rozšírenia konfliktu. Významný je aj fakt, že modré prilby mali pred bosenským útokom bezprostredne odovzdať Srbom v okolí Sarajeva okrem zadržiavaných aj uschované ťažké zbrane. Sily rýchleho nasadenia sa zniesli na Bosnu pr|ve vtedy, keď sa dial tento zúfalý pokus (zlomiť blok|du, pozn. preklad). T|to francúzsko-britsk| snaha bola sprostredkovan| medzi bosenskou vl|dou a chorv|tsko-bosenskou, ktorej pomoc bola na oslobodenie Sarajeva neodmysliteľn|! Exempl|rny je príklad zmocnenca Spojených n|rodov, ustanoveným dohliadať na dodržiavaním ľudských pr|v v ex-Juhosl|vii Tadeusa Mazowieckeho, ktorý pred tým, ako odstúpil, (ako o tom vypovedal časopis "Pogrom, na obranu ohrozených n|rodov"), znechutený politikou OSN obvinil ruských príslušníkov modrých prílb, že mu viac r|z zabr|nili vykonať inšpekciu v okolí Vukovaru, kde sa skrývali veľké masové hroby, ktoré ukrývali tel| chorv|tskych obyvateľov mesta. (161
V tom istom rozhovore môžeme čítať presnú dokument|ciu o prek|žkach, ktoré OSN v osob|ch Boutros-Ghaliho, Lorda Owena a Cyrusa Vanceho postavilo do cesty tomu istému Mazowieckemu počas jeho skúmania zodpovednosti na genocíde vedúcej srbskej skupiny: "V októbri 1992 chcel (Mazowiecky) uskutočniť inšpekciu aj v Omarskej, Manjacy a iných koncentračných t|boroch. Avšak OSN mu odmietlo dať sprievod, ospravedlňujúc to prebiehajúcimi bojmi." (162
Najjasnejším znakom spolupr|ce OSN so Srbmi bolo vytvorenie "ochranných zón". Vyhl|sené ofici|lne Rezolúciou 836 zo 4. júna 1993, tieto enkl|vy, v ktorých Bosniaci mali byť chr|není, sa naopak stali veľkou pomocou pre srbské vojsko! Zabavenie malého množstva bosenských zbraní OSN v týchto ochranných zónach v skutočnosti dovoľovalo Srbom pokojne sa pohybovať a prekon|vať tu svoje problémy, spočívajúce v neveľkej pechote: pred vojnou Srbi zaberali menej ako tridsať percent bosenského územia v porovnaní s viac ako sedemdesiatimi percentami po dobytí. S Bosniakmi obkľúčenými a odzbrojenými OSN v "ochranných zónach", sa Srbi mohli voľne pohybovať a dovŕšiť svoju dobyvačnú vojnu, zatiaľ čo modré prilby "dohliadali" nad ich teritóriami! Keď nastal čas genocídy, Srbi vstúpili do enkl|v na obrnených vozidl|ch a p|chali n|silnosti, masakry, zn|silnenia a masové deport|cie. Oddiely OSN strieľali, no nie na tých, čo napadli "ochranné zóny", ale na obyvateľstvo, ktoré sa bezn|dejne snažilo zmocniť zbraní, ktoré OSN zabavilo v roku 1993. Najhoršie masakry sa medzi iným uskutočnili pr|ve pred očami holandských príslušníkov modrých prílb, ktorí v Potocari vo svojom t|bore nepohli ani prstom, aby zabr|nili zabitiu dvadsiatky chlapcov Mladićovými vojakmi, ktorý sa tiež na akcii zúčastnil. Viac ako desaťtisíc obyvateľov Srebrenice skončilo v masových hroboch! (163
Pre Bosnu jediným možným oslobodením bol daytonský "americký mier", ktorý Srbsku daroval päťdesiat percent bosnianskeho územia; legitímna vl|da Republiky Bosny a Hercegoviny bola paradoxne prinúten| "ďakovať" svojim agresorom, pretože sa uskromnili s päťdesiatimi percentami územia! Jeden z nezn|mych aspektov juhosl|vskeho konfliktu, ktorý môže pomôcť lepšie pochopiť "Pax Americana", predstavuje spojenie medzi politikou a biznisom. Toto spojenie zahŕňalo najvyššie osobnosti anglo-americkej zahraničnej politikya srbské vl|dne kruhy. Odv|žny škótsky novin|r Paul Harris to brilantne definoval ako "Belgrad Connection". (164 Po zmiznutí Tita, b|bkari svetovej moci vytvorili zo Slobodana Miloševića nového a veľmi dôveryhodného partnera pre svoju politiku. Tajný funkcion|r komunistickej strany Juhosl|vie, promovaný pr|vnik na Harvardskej univerzite v Spojených št|toch poznal Henryho Kissingersa a Lawrence Eagleburgera. Kariéra manažéra ho v kr|tkom čase vyniesla do riadenia veľkých juhoslovanských podnikov, až po post prezidenta Beobanky, najväčšej banky v Juhosl|vii. Slobodan Milošević udržiaval obchodné vzťahy s ďalším st|lym členom Rady bezpečnosti OSN: Francúzskom. Stal sa teda jedným zo zakladateľov francúzskojuhoslovanskej banky. V roku 1983 sa vr|til do politiky a za kr|tku dobu bol pripravený ako prezident Republiky Srbska bol pripravený do „akcie“. (165
Jeho americký "ochranca" Lawrence Eagleburger, zn|my v Pentagone ako "Lawrence zo Srbska", zast|val už v roku 1957 v Juhosl|vii post v úrade Spojených št|tov pre zahraničné vzťahy; od roku 1977 do 1980 bol veľvyslancom v Belehrade; v decembri 1989 bol Georgeom Bushom st. menovaný za osobného poradcu pre vzťahy s východnou Európou; vo febru|ri 1990 Eagleburger pozval svojho osobného priateľa Slobodana Miloševića do Bieleho domu!
159./ Dizarević-Riva: OSN e morta a Sarajevo, cit. dielo, s. 158 160./ The European, vol. m|j-august 1994, ss. 107 n. 161./ The European, vol. m|j-august 1994, tiež 162./ The European, vol. m|j-august 1994, s. 111 163./ Corriere della sera, 13., 14., 15. a 16. júla 1995 164./ Porov. Berliner Tageszeitung, 4. Janu|ra 1993 165./ Riva Ventura: Jugoslavia nuovo medioevo (Juhosl|via nový stredovek), Mursia, Milano 1992, s. 31
Politika a obchod šli ruka v ruke: od roku 1984 do 1988 bol Eagleburger prezidentom "Henry Kissinger Associates" a funkcion|rom "Kent Associates" a potvrdil svoj veľmi úzky vzťah s Henrym Kissingerom. V spojení s týmito spoločnosťami Eagleburger sa v roku 1989 stal riaditeľom LBS-Bank so stopercentným vlastníctvom juhoslovanskej Ljubljanskej banky. Stal sa okrem iného aj riaditeľom americkej spoločnosti Global Motor Inc., ktor| v Spojených št|toch predstavovala juhoslovanský automobilový priemysel, a prezidentom Jugo-America Ltd. V Srbsku sa Jugo vyr|bal v Zavodi Crvena Zastava (ZCZ) (Podnik červenej z|stavy, join-venture FIAT). ZCZ bola však aj stredom juhoslovanského priemyslu s klientmi z celého sveta, od Iraku až po Líbiu! (166
Dňa 22. júna 1991 na n|všteve Belehradu James Baker, americký minister zahraničných vecí, predstavil Srbom postoj Spojených št|tov: Juhosl|via musí pokračovať vo svojej existencii ako centralizovan| feder|cia! Chorv|tsko a Slovinsko boli upozornené na nebezpečenstvo ich jednostranných vyhl|sení nez|vislosti. To bol sign|l voľnej cesty, na ktorý Srbi čakali! Takmer súčasne rada bezpečnosti OSN prijala 25. septembra 1991 Rezolúciu 713, ktor| predpokladala všeobecné a kompletné embargo na každý vývoz zbraní a vojenskej výzbroje do Juhosl|vie. Výsledok: Chorv|tsko a Bosna boli nútené bojovať aj s holými rukami proti juhoslovanskej arm|de v srbských ruk|ch, považovanej za druhú najlepšie vyzbrojenú komunistickú arm|du v Európe! Ďalším znepokojujúcim aspektom, pred z|padnými masmédiami prezieravo utajovaným, bolo riadenie "četnikov", srbských milicion|rov, ktorí pôsobili v Bosne, Chorv|tsku a v samotnom Srbsku. Riadili ich skupiny zložené zo psychiatrov, psychológov a sociológov vyučených v zahraničí, predovšetkým v Londýne. Tu sú niektoré príklady: Radovan Karadžić - vojnový zločinec, vodca "četnikov" v Bosne a dohliadač nad zločinmi zn|silňovania v t|boroch a diplomovaný v odbore psychiatrie so špecializ|ciou na skupinovú terapiu a depresie. Jovan Rašković - vodca "četníkov" v Chorv|tsku, až do svojej ned|vnej smrti bol jedným z najväčších teoretikov psychiatrie v bývalej Juhosl|vii, jeho špecializ|ciou bol nacizmus. Mihailo Marković - hlavný ideológ mocenskej strany v Srbsku, študoval sociológiu a históriu filozofie a bol špecialista freudovskej psychológie. Je zn|my pre svoje teórie ospravedlnenia genocídy. Sricković - zodpovedný za dohľad nad srbskými agitačnými oper|ciami v Belehrade, m| diplom zo psychiatrie. Vojislav Seselj - vodca "četnikov" v celej bývalej Juhosl|vii, m| diplom zo sociológie.
Títo a iní srbskí psychológovia, psychiatri a sociológovia, ktorí riadili teroristické výpravy, študovali vo Francúzsku, Spojených št|toch, Nemecku a predovšetkým vo Veľkej Brit|nii na Tavistock Institute of Human Relations, (167 v tom istom, ktorý desiatky rokov spolupracoval na vštepení averzie, nen|visti do svetovej popul|cie. Aký bol cieľ srbskej psychiatrickej ofenzívy? Z jedného hľadiska je zrejmé, že bol zameraný na zničenie zmyslu n|rodnej identity Bosniakov a Chorv|tov s použitím teroru. Z pohľadu "mondialistov", skutočných b|bkarov tejto genocídy, bol naopak cieľ ambicióznejší: už zverstv| a krízy, ktoré poch|dzali z Tavistocku, boli začiatkom procesu systematickej deštrukcie N|rodného št|tu, ktor| - vych|dzajúc z Balk|nu - sa mala rozšíriť na celý zvyšok Európy. (168
Vytvoriac umelé kmeňové totožnosti, ktoré nahr|dzali n|rodné identity, ako to prakticky robia rôzne separatistické a ligové form|cie, a zbavujúc sa vín a zverstiev p|chaných a umelo provokovaných na n|rodoch, cieľom mondialistov je predstavovať N|rodný št|t ako zvieraciu kazajku pre tieto "primitívne" civiliz|cie, označujúc ho ako skutočného nepriateľa, ktorého treba poraziť.
5. Skutočný cieľ OSN
"Našim cieľom nie je obnoviť hinduizmus, ale vymazať kresťanstvo z tv|re zeme!" (Helena Petrovna Blavatsky, 33. stupeň škótskeho obradu)
"V prvom rade dobyť Rím a jeho kňazov; bojovať kdekoľvek proti kresťanstvu a vyhnať Boha z nebies." (Annie Besantov|, 33. stupeň škótskeho obradu)
"Ak uvidíte jedného z n|s pracovať pre osobitné hnutie vo svete, budete vedieť, že je to jedna časť ,svetového pl|nu’; a tento veľký pl|n je: nové nebo a nov| zem, založené na ruin|ch starobylej civiliz|cie." (Annie Besantov|, 33. stupeň škótskeho obradu)
166./ V spojení medzi politikou a obchodom, na presné vysvetlenie filo-srbských postojov Spojených št|tov a Európy pozri: David Binder, in: New York Times, 27. M|ja 167-168./ Solidariet{, október 1995, s. 25
Kapitola XVIII.
Pokoncilová Cirkev a Spojené národy
V októbri 1984 sa v časopise NATO zjavil čl|nok nazvaný "Motívy a mor|lka v medzin|rodných vzťahoch" autora Johna Eppsteina (169, v ktorom hovorí: "Ide|l pospolitosti n|rodov, organizovanej pre spoločné dobro, o ktorý sa snažil kresťanský poriadok cez p|peža a vl|dcu, bol pojatý už v počiatočnej Cicerovej koncepcii, posilnený neskôr kresťanskú univerz|lnu autoritu mor|lneho z|kona a bratstva ľudí. Od 16. storočia, keď tento poriadok začal upadať, občas sa zjavovali ponímania prirodzenej spoločnosti narodenej z nez|vislosti manifestovanej n|rodmi, z ktorej poch|dzal nevyhnutný z|kon na úpravu vzťahov medzi nimi. Bol to veľký španielsky teológ Francisco Suarez (1548-1617), ktorý vo svojom "De legibus ac De Deo Legislatore" vymedzil ako prvý túto koncepciu, obnovenú po dvoch storočiach internacion|lnou anarchiou vo veľkolepej "múdrej teórii prirodzeného pr|va" od Taparelliho d’Azeglia (publikované roku 1846), prvého šéfredaktora La Civilt{ Cattolica. Tento široko inšpiroval všetky tendencie p|pežskej politiky, ktorých vrcholným bodom bola encyklika "Pacem in terris" J|na XXIII., ktorý predpovedal svetovú vl|du." (170
Na tejto ceste 4. októbra 1965, zatiaľ čo sa v Ríme konal Vatik|nsky koncil, Pavol VI. sa odobral do New Yorku na ofici|lnu n|vštevu OSN pri príležitosti prvých dvadsiatich rokov inštitúcie. (171
Vo svojom prejave prednesenom pred týmto gener|lnym zhromaždením 172, p|pež učinil vyhl|senia takpovediac v podstate neočak|vané a prekvapujúce: "Naše posolstvo chce byť predovšetkým mor|lnou a sl|vnostnou ratifik|ciou tejto inštitúcie (...) Ako "odborník na humanitu", my prin|šame tejto organiz|cii, hlas našich predchodcov presvedčených, tak ako aj my, že t|to organiz|cia predstavuje povinnú cestu modernej civiliz|cie a svetového mieru (173 (...) Nové meno mieru je rozvoj. (174 N|rody sa obracajú k Spojeným n|rodom ako k poslednej n|deji svornosti a mieru (...) To, čo je v Organiz|cii spojených n|rodov najkrajšie, je veľmi autentick| ľudsk| tv|r. Je to ide|l, o ktorom ľudstvo snívalo počas svoje púte v minulosti, je to najväčšia n|dej sveta. Opov|žime sa povedať: je to odraz tv|re Boha na pokroku ľudskej spoločnosti na zemi, odraz, v ktorom my vidíme evanjeliové posolstvo v ktorom sa nebeské st|va pozemským. (...) vy ste mostom medzi n|rodmi (...) nemôže sa začať nič väčšmi vznešené na prirodzenej rovine, v ideologickej stavbe ľudstva. (...) P|ni, vy završujete veľké dielo: formovanie ľudstva k mieru. OSN je veľkou školou tejto výchovy"! Z toho sa usudzuje, že katolíci sa až doteraz mýlili, keď považovali Krista a jeho z|kon za jedinú školu skutočného pokoja: nie on je cesta, ale OSN, pôsobiace nielen s politikou, ale aj ideami. Ideami, ktoré Slobodomur|rstvo vždy vyhlasovalo ako vlastné! Aj úradujúci p|pež J|n Pavol II. navštívil OSN 2. októbra 1979, vyhl|siac pred celým gener|lnym zhromaždením, zídeným pri príležitosti: "Deklar|cia pr|v človeka musí ostať v Organiz|cii spojených n|rodov z|kladnou hodnotou s ktorou sa bude konfrontovať svedomie jeho členov a z ktorej sa bude čerpať st|le úsilie." A k 40. výročiu uvedenej deklar|cie, obr|tiac sa na diplomatický zbor zídený 9. janu|ra 1988 vo Svätej stolici pri príležitosti nového roka, povedal: "(...) najvyššie princípy, ktoré (Deklar|cia ľudských pr|v) obsahuje, si zaslúžia všeobecnú pozornosť. Tento dokument môže byť považovaný za míľnik postavený na dlhej a zložitej ceste ľudského druhu." Princípy, na ktoré sa znovu odvol|val v inom príhovore, prednesenom 2. júna 1980 v Paríži počas jednej z jeho n|vštev v sídle UNESCO J|n Pavol II.: "Nech je mi dovolené začať odvolaním sa na pôvod vašej organiz|cie. Udalosti, ktoré poznačili založenie UNESCO, ma oduševňujú radosťou a vďačnosťou k Prozreteľnosti. (...) na počiatku UNESCO, ako tiež pri z|klade Všeobecnej deklar|cie ľudských pr|v", sa tiež nach|dzajú prvé impulzy ľudského svedomia, inteligencie a vôle. Odvol|vam sa na tieto korene, na tento začiatok, na tieto prísľuby, na tieto prvé princípy. V ich mene teraz prich|dzam do Paríža (175, do sídla vašej organiz|cie s jednou prosbou, na hranici kroku ďalších tridsiatich rokov vašich aktivít, chcite sa zjednotiť ešte viac okolo týchto ide|lov a princípov, ktoré boli na začiatku!" (176
Teda, tieto princípy, ktoré st|li na začiatku, nie sú nič iné ako nesmrteľné myšlienky Francúzskej revolúcie z roku 1789, humanistické a racionalistické princípy, v ktorých Boh a jeho Kristus sú úplne vypudení a ktoré sú prezentované naopak pod emblémom gnostického hada!
169./ John Eppstein bol spoluzakladateľom Britsko-atlantickej rady a v rokoch 1955-1961 gener|lnym sekret|rom "Atlancic Treaty Association" (Asoci|cia atlantickej zmluvy) založenej roku 1961 s predsedníctvom Henryho Cabota Lodgeho s podporou veľkých nad|cií. 170./ Revue de l’OTAN, č. 5/1984 171./ "V našich dňoch (…) OSN (ako aj UNESCO) je takmer celkom zložené zo slobodomur|rov zo všetkých krajín (čo vedel bez akejkoľvek pochybnosti p|pež Pavol VI., keď si vzal slovo počas pamätného zasadnutia)". (Pierre Mariel, Les Franc- Maçons en France. Ed. Marabout 1972, s. 204.) 172./ V dôsledku vyhl|senia pred gener|lnym zhromaždením OSN p|pežovi Pavlovi VI. bol udelený slobodomur|rsky titul "občan sveta" 173./ Pio XII. v roku 1943 naopak hovoril: "…veľké dielo nového a skutočného zriadenia n|rodov nie je možné bez toho, aby sme zdvihli pohľad a ostali zameraní na Boha, ktorý je vedúcim a usporiadateľom všetkých ľudských udalostí, najhlbším prameňom, ochrancom a tvorcom každej spravodlivosti a každého pr|va" (Pontifik|lne odporúčania – Medzin|rodný mier, diel. V., ed. Paoline 1961, s. 378) 174./ Veta obnoven| aj p|pežom úradujúcim v janu|ri 1988 pri príležitosti 40. výročia vyhl|senia Deklar|cie ľudských pr|v OSN, a ktor| nútila premýšľať o "starom" mene pokoja – azda Kristovi? 175./ Nebola to teda n|hoda, že 4. novembra 1986 na sl|vnostnej akcii pri príležitosti 40. výročia UNESCO bola vyvesen| na čestnom miesto obrovsk| fotografia J|na Pavla II. popri tej s portrétom autora "Integr|lneho humanizmu" Jacquesa Maritaina (1882-1973) 176./ Všetky cit|cie p|pežov prinesené v texte sú vyňaté z knihy Epiphaniusa, cit. dielo, ss. 381-384
Tieto princípy, ktoré majú zvíťaziť na popole kresťanstva – ako to vyhl|sil slobodomur|r André Lebey na kongrese spojeneckých slobodomur|rskych spolkov v roku 1917 – musia naučiť "ľudstvo mieru" a nasmerovať ju k dosiahnutiu "Novej éry" charakterizovanej "veľkou toleranciou", "svetovým občianstvom", ktoré prinesie naplnenie skutočného cieľa Spojených n|rodov! Veľk| škola tohto formovania je teda OSN, ako to vyhl|sila okrem Pavla VI. aj ofici|lna veštica "Novej éry" Alice Baileyov|, nasledovníčka slobodomur|rky Heleny Blavatskej (177 a slobodomur|rky Annie Besantovej (178, ex-prezidentky Teozofickej spoločnosti: "Spojené n|rody musia byť podporené. Na žiadnu inú organiz|ciu nemôže človek pozerať s n|dejou; (...) tak, ciele a dielo Spojených n|rodov napokon dozrejú a nov| božia cirkev, zložen| zo všetkých n|boženstiev a všetkých duchovných skupín, položí koniec veľkému bludu separ|cie." (179
Aby korunovala toto dielo – Baileyov| dodala – je potrebné "skryštalizovať" n|boženstv|, rozhodne odraziac dogmy ako prach nezhody a vojny, teda všetky vyhl|senia, v ktorých sú formulované požiadavky viery; tak nebude viac "rozdielu medzi jednou univerz|lnou cirkvou, internou Svätou lóžou všetkých skutočných slobodomur|rov a klubov užšie spojených s ezoterickými spoločnosťami", pretože tu sa spoja chodníčky, ktoré vedú všetky k tej istej br|ne a tomu istému Herofantovi, k r|du Veľkého P|na sveta. (180
A kto bol tento Veľký P|n, to povedala jasnými slovami Blavatsk|: "Diabol predstavuje činnú energiu Univerza. On je oheň, svetlo, život, boj, úsilie, myšlienka, vedomie, pokrok, vzdelanosť, sloboda a nez|vislosť" (181 a "Diabol je Boh, jediný Boh našej planéty (...) On nie je nič iné ako neoddeliteľn| časť Logos-u." (182 Rovnako jasný je posledný vyhl|sený cieľ: "N|š cieľ – hovorí st|le Blavatsk| – nie je obnoviť hinduizmus, ale vymazať kresťanstvo z tv|re zeme!" (183
Rovnako jednoznačn| v týchto cieľoch bola aj jej nasledovníčka Annie Besantov|: "V prvom rade dobyť Rím a jeho kňazov; bojovať kdekoľvek proti kresťanstvu a zahnať Boha z nebies" (184 alebo keď píše: "Ak uvidíte jedného z n|s pracovať pre osobitné hnutie vo svete, budete vedieť, že je to jedna časť ,svetového pl|nu’; a tento veľký pl|n je: nové nebo a nov| zem, založené na ruin|ch starobylej civiliz|cie"! (185
Alice Baileyov|, nasledovníčka Blavatskej a Besantovej a riaditeľka Teozofickej spoločnosti v Kalifornii, odkiaľ roku 1920 odišla, aby založila v Londýne roku 1922 spoločnosť "The Lucifer Publishing Co." ofici|lne premenovanú roku 1924 nen|padným menom "Lucis Trust ( www.lucistrust.org )", jednu z najpružnejších a najrozšírenejších mimovl|dnych organiz|cií, ktor| sa umiestnila na vrchole "duchovnej moci" OSN. Lucis Trust je "čeln| satansk| sekta s najúctyhodnejšou fas|dou, (majúca) za predmet kultu Lucifera (...) spravuje jedinú kaplnku v pal|ci OSN v New Yorku nazývanú "Temple of Understanding" (Chr|m Pochopenia)". (186
V tejto kaplnke sa stret|vajú takzvaní "planet|rni občania", aby sa modlili dva razy za týždeň pod vedením prezidenta zhromaždenia. Tu je predslov jedného z nich: "Spojené n|rody – vyhl|sil prezident Donald Keys – sú n|strojom Božím; (...) Jedného dňa z nich svet urobí poklad a bude zbožňovať s veľkou hrdosťou dušu Spojených n|rodov, ako skutočne svoju vlastnú a v cnostiach tejto duše bude svet všemilovaný a všeuspokojený. (187
Cieľom činnosti hnutia Nov| éra, ktorého čelným podnecovateľom bol Lucis Trust, bolo luciferské zasvätenie ľudstva. Na podporu tejto tézy ponúkame úryvok teologickej vízie Davida Spanglera, teozofa, dôstojného dediča Alice Baileyovej a ofici|lneho teoretika spoločenstva Novej éry vo Fidhorne v Škótsku: "Skutočné svetlo Lucifera nemožno vidieť cez utrpenie, temnotu alebo odopieranie. (...) Lucifer pracuje v každom z n|s, aby všetko riadil a zatiaľ čo sa pohybujeme k Novej ére, ktor| je érou ľudskej úplnosti, každý z n|s speje takým či oným spôsobom do bodu, ktorý nazývame luciferské zasvätenie; osobitn| br|na, ktorou jednotlivec musí prejsť, aby naplno dosiahol prítomnosť jeho svetla a jeho úplnosti. Lucifer prich|dza, aby n|m ponúkol konečný dar úplnosti. Ak ho prijímame, on je slobodný, aj my sme slobodní. To je luciferské zasvätenie. To, ktoré mnohé osoby dnes aj v budúcich dňoch dost|vajú, pretože je to zasvätenie Novej éry! " (188
No kult Lucifera a myšlienka luciferského zasvätenia ľudstva, vždy sprev|dzan| nen|visťou zameranou voči Katolíckej cirkvi a kresťanskej civiliz|cii, nie je vyn|lezom Davida Spanglera, ale je to opakujúca sa veličina či už teozofickej doktríny, ako aj doktríny vysokých zasvätencov slobodomur|rstva.
177./ Porov. Paola Giovetti, Helena Petrovna Blavatsky e la Societ{ Teosofica (Helena Petrovna Blavatska a jej Teozofick| spoločnosť). Ed. Mediterranee, 1991. Blavatsk|, nasledovníčka Mazziniho a Garibaldiho, prijala tridsiaty tretí a najvyšší stupeň zmiešanej poslušnosti. (pozri: Serge Hutin: La Massoneria /Slobodomur|rstvo/, Ed. Mondadori, 1991, s. 147) a bola pripusten| k najvyššiemu stupňu ženského ezoterizmu slobodomur|rskeho obradu Memphisa Misraima (pozri Michele Moramarco: Nuova Enciclopedia Massonica /Nov| slobodomur|rska encyklopédia/, Cento Studi Albert Schweizer, 1989, s. 426) 178./ Porov. Epiphanius, cit. dielo, s. 426. V pozn|mke 815 čítame: "Annie Besantov|, riaditeľka Teozofickej spoločnosti, po smrti Blatavskej v roku 1891 a 33. Stupni škótskeho obradu založila v roku 1877 v Londýne malthusi|nsku lóžu určenú na boj za kontrolu nad prírastkom obyvateľstva (birth control) a emancip|ciu ženy. 179./ Alice Bailey: Il destino delle Nazini (Osud n|rodov). Editrice Nuova Era, Roma 1971, s. 155 180./ Alice Bailey: Esteriorizzare della Gerarchia. Editrice Nuova Era, 1985, ss. 420, 427, 469, 470. 181./ H. P. Blavatska: La dottrina segreta (Tajn| doktrína), Antropogenesi, Ed. Bocca, Milano 1953, s. 400 182./ Tamže, s. 383. 183./ René Guenon: Il Teosofismo (Teozofizmus). Ed. Arktos 1987, dielI., s. 13. 184./ René Guenon: Il Teosofismo..., tiež 185./ Citované z: Inquire within. The light Bearers of Darkness. Ed. Boswell, Londýn 1930 186./ Porov. Nuova Solidariet{, 21. Janu|ra 1989, s. 6. 187 ./Porov. W. Jasper: Global tyranny step by step. (Glob|lna tyrania krok za krokom) Ed. Western Island, Appleton Wisconsin 1992, s. 212. 188./ David Spangler: Reflexions on the Christ. Scotland, Findhorn, Findhorn Foundation, 1978.
Tu je myšlienka jedného z najsl|vnejších a zn|mych šéfov slobodomur|rstva Škótskeho obradu a pioniera Spoločenstva n|rodov a OSN Alberta Pikea. (189
Vo svojej knihe "Morals and Dogma" zanechajúc "bibliu" slobodomur|rov Škótskeho obradu (190, Pike píše: "Keď bol Ľudovít XVI. popravený, bola vykonan| polovica pr|ce; a teda odteraz "Arm|da chr|mu" (slobodomur|rstvo) musí nasmerovať všetko svoje úsilie proti p|pežstvu." (191
V jednom príhovore v roku 1889, uskutočnenom vo Francúzsku pred vysokými hodnost|rmi slobodomur|rstva Pike vyhl|sil: "To, čo my musíme povedať z|stupom, je – my si uctievame Boha, no je to Boh, ktorý sa uctieva bez poverčivosti (...). Slobodomur|rske n|boženstvo musí byť udržiavané všetkými nami, zasvätenými na vysokom stupni, v čistote luciferskej doktríny. Ak by Lucifer nebol Boh, ohov|ral by ho Adonai (Boh kresťanov), ktorého skutky demonštrujú jeho ukrutnosť, zradnosť, nen|visť voči človeku, surovosť a odpor voči vede, so svojimi kňazmi? Áno, Lucifer je Boh, a nanešťastie aj Adonai je Boh. Pre večný z|kon, pre ktorý nie je svetlo bez tieňa, kr|sa bez škaredosti, biele bez čierneho, Absolútno môže existovať iba ako dve Božstv|: tak, ako je temnota nevyhnutn| pre svetlo, aby slúžila na kontrast, ako piedest|l je nevyhnutný pre sochu a brzda pre lokomotívu... Satanistick| doktrína je blud, pravé a čisté filozofické n|boženstvo je viera v Lucifera rovnako ako v Adonaja, no Lucifer, boh svetla a boh dobra, bojuje za ľudstvo proti Adonajovi, bohu temnoty a démonstva." (192
A z "čistoty luciferskej doktríny" a "viery v Lucifera" Pike vysvetľuje st|le vo svojom trakt|te "Morals and Dogma" doktrínu ekumenizmu, ktorý predvídal všetky n|boženstv| okolo olt|rov slobodomur|rstva: "Kresťan, žid, moslim, budhista a nasledovník Konfúcia a Zaraduštru sa môžu zjednotiť ako bratia a spojiť sa v modlitbe k jednému Bohu, ktorý je nad všetkými ostatnými bohmi," (193 a v rovnakom diele ukazuje skutočný prameň "pravých n|boženstiev": "Všetky pravé dogmatické n|boženstv| vyšli z Kabaly a k nej sa vracajú: všetko, čo je tu veľké a vedecké v n|boženských myšlienkach všetkých Osvietených, Jacoba Bohemeho, Swedenborga, Saint-Martina a ďalších, poch|dza z Kabaly; všetky slobodomur|rske spoločnosti jej vďačia za vlastné tajomstv| a vlastné symboly." (194
V jednom liste z roku 1871 napokon Albert Pike objasnil skutočné úmysly tých, čo túžili po Svetovej vl|de a to, čo by sa stalo ľudstvu na konci "tretej svetovej vojny." (195
"My rozpútame nihilistov a ateistov a vyvol|me strašnú spoločenskú kataklizmu, ktor| uk|že v celej svojej hrôze n|rodom dôsledok úplného ateizmu, pôvodcu zverstiev a krvavých prevratov. Teda občania povinní br|niť sa proti svetovej menšine revolucion|rov (...), dostanú svetlo prostredníctvom všeobecnej manifest|cie čistej doktríny Lucifera konečne odhalenej pred zrakom verejnosti; manifest|cie, po ktorej bude nasledovať deštrukcia kresťanstva a ateizmu, dobytých a rozdrvených v rovnakom čase!" (196
189./ Albert Pike, 33. Stupeň škótskeho obradu, spolu s ďalším príslušníkom 33. Stupňa Adrianom Lemmim spustil v roku 1888 v európskych slobodomur|rskych lóžach kampane univerz|lneho pacifizmu, ktoré mali vyústiť do vytvorenia Spoločenstva n|rodov. (Porov. Epiphanius, cit. dielo, s. 202, pozn. 393) 190./ Je zaujímavý n|zor vysokého zasvätenca Reného Guénona o Morals and Dogma; on považoval túto knihu za plagi|t knihy Eliphasa Leviho "Dogma e Rituale di Alta Magia" (Dogma a obrady vysokej m|gie) (Porov. Il Teosofismo, diel I., s. 28) 191./ Albert Pike: Morals and Dogma. Ed. Bastogi, Foggia 1984, diel. VI., s. 156 192./ Výňatok z tohto prejavu bol v roku 1935 publikovaný v anglickom časopise The Freemason v čísle z 19. janu|ra. 193./ Albert Pike: Morals and Dogma, cit. dielo, s. 153 194./ Albert Pike: Morals and Dogma of the Ancient and Accepted Scottish Rite of Freemasonry, Ed. L. H. Jenkins, Richmond, Virginia 1927, s. 745 195./ V obsiahlej korešpondencii medzi Albertom Pikeom a Giuseppe Mazzinim, tento list nadväzoval na ďalší datovaný 22. janu|ra 1870 je zvl|štne prorocký, v ktorej pokiaľ ide o tri svetové vojny a trojuholník kríza-vojna-revolúcia, ktoré tr|pili naše storočie, Mazzini píše: "Prv| svetov| vojna mala byť porazen| preto, aby "Osvietení" mohli poraziť c|ra v Rusku, aby sa t|to krajina transformovala na komunistický ateizmus. Nezhody vzbudené z|stupcami "Osvietených" medzi britským a nemeckým impériom, boli využité na vyvolanie tejto vojny. Po konci vojny sa mal budovať komunizmus a mal sa využiť na zničenie iných vl|d a zoslabenie n|boženstiev. Druh| svetov| vojna mala byť vyvolan| na prehĺbenie rozdielov medzi fašistickými a sionistickými politikami. Vojna mala byť veden| spôsobom porazenia nacizmu a na zvýšenie moci politického sionizmu na umožnenie stabilizovania Izraelského zvrchovaného št|tu v Palestíne. Počas druhej svetovej vojny sa mala budovať Komunistick| internacion|la rovnako siln| ako celé kresťanstvo. Týmto mala byť pojat| a držan| pod kontrolou, až kým od nej nebude žiadan| konečn| spoločensk| kataklizma. Tretia svetov| vojna mala byť vyvolan| využijúc n|zorové nezhody vzbudené z|stupcami "Osvietených" medzi politickým sionizmom a vodcami moslimského sveta. Vojna mala byť zameran| tým spôsobom, že Islam (arabský a moslimský svet) a politický sionizmus (vr|tane Izraelského št|tu) sa navz|jom zničia, zatiaľ čo v rovnakom čase, ostatné n|rody tentoraz väčšmi rozdelené a proti stojace, budú v takých problematických situ|ci|ch, donútené bojovať medzi sebou až po úplne fyzické, duševné, duchovné a ekonomické vyčerpanie." (List katalogizovaný v Knižnici Britského múzea v Londýne. Obsah listu predstavil William Guy Carr vo svojej knihe: Pawns in the Game, publikovanej v roku 1967, Kap. I., s. XV. Carrov origin|lny text je na konci zväzku II. diela La cara oculta de la historia moderna Jeana Coeurderoya Lombarda, 4 vytlačené diela v rokoch 1976, 1977, 1979 a 1980 v Editorial Fuerza Nueva, Madrid, k dispozícii v D.P.F., B.P. 1. 86190 Ciréen-Montreuil – Francúzsko). 196./ Albert Pike, List z 15. augusta 1871 Giuseppemu Mazzinimu, katalogizovaný v Knižnici Britského múzea v Londýne. Jean Lombard vysvetľuje, že t|to korešpondencia medzi Pike a Mazzinim sa nach|dza v archívoch Temple House, sídle slobodomur|rstva škótskeho obradu vo Washingtone, no jej čítanie nie je dovolené. Jeden raz bola vystaven| v Knižnici Britského múzea v Londýne, kde istý dôstojník kanadského loďstva, komodor William Guy Carr, sa s ňou mohol zozn|miť a publikovať z nej súhrn v knihe nazvanej Pawns in the Game, publikovanej roku 1967.
* * *
No teraz, stojac pred hrôzou vyhl|senia týchto úmyslov, hra na krviprelievanie, nevyhnutn| pre Spojené n|rody na dosiahnutie moci, čoraz väčšmi rozsiahlej a st|le viac dikt|torskej, mala byť iba prostriedkom na vyvolanie konečnej "soci|lnej kataklizmy". T|to "uk|že n|rodom v celej svojej hrôze dôsledok úplného ateizmu, pôvodcu zverstiev a krvavých prevratov", ktoré by mali rozložiť samotné n|rody. Pr|ve v tejto kataklizme psychológia davu, veden| vo vhodnom čase okultnými kontrolórmi, ovl|dne svetovú verejnú mienku a vz|pätí spôsobí nezadržateľné dielo skazy. Mala by sa zmeniť religiózna, mor|lna a kultúrna povaha celých n|rodov. Tieto – podrobené najkrutejšiemu a neľudskému endemickému n|siliu - prepadnú paniky exodu a masovej migr|cie. Ľudí budú obmedzení na každodenné nevyhnutné prežitie. A tu bude deklarovaný "nový človek", ktorý "nútený br|niť sa pred svetovou menšinou revolucion|rov" dostane "pravé svetlo cez univerz|lnu manifest|ciu Luciferovej doktríny". Tak sa teda uskutočnia "ciele a diela Spojených n|rodov" a "jedna božia cirkev všetkých n|boženstiev (...) ukončí veľkú blud oddelenosti! " No tento ekumenizmus, skutočný koniec, ku ktorému sa uber| OSN, ako vyhlasujú najvyšší zasvätenci, sa môže dosiahnuť iba "poraziac Rím s jeho kňazmi", iba "bojujúc kdekoľvek proti kresťanstvu", iba "zosadením Boha z nebies". T|to "jednota n|boženstiev" sa dosiahne iba "zmazaním kresťanstva z tv|re zeme" a "novým nebom a novou zemou, založenými na trosk|ch starobylej civiliz|cie"! Príchodom tohto ekumenizmu sa dokor|n otvoria br|ny "Novej éry" luciferského zasvätenia ľudstva, ktoré st|le v súlade so slovami zasvätencov, bude založen| na trosk|ch kresťanskej civiliz|cie. No my veríme, že dejiny ľudstva nie sú v ruk|ch b|bkarov z OSN, ale v ruk|ch Boha, ktorý prozreteľne ešte raz potlačí pýchu a hrdosť tých, ktorí v ich bl|znovstve proti nemu otvorene bojujú, alebo ho v skrytosti hanlivo zr|dzajú. Na tých, ktorí už vidia na dosah ruky ovocie ich blúznenia, Boh učiní spravodlivosť, vylejúc na nich kalich svojho hnevu! A t|to Božia hodina, ktor| nemôže byť ďaleko, rozštiepi v jednom okamihu satanský pl|n týchto šialencov a v tragédii trestu spôsobí, že sa sformujú duše, ktoré dajú povstať kresťanskej civiliz|cii z priepasti herézy a z všeobecného odpadlíctva, kam bola zavlečen| ľahostajnosťou, ústupkami, pýchou a zradou tých, čo na prvom mieste mali ochraňovať Katolícku cirkev od nen|visti, útokov a n|strah jej zaprisahaného nepriateľa.
- KONIEC -
