Afganistan

Udalosti z 11. septembra 2001 podnietili Američanov k vojenskej invázii do Afganistanu, kde sa podľa odhadov ukrýva vodca al-Kájdy Usáma bin Ládin. Koaličné sily na čele s USA koncom roka 2001 zvrhli režim náboženského hnutia Taliban, keď odmietol bin Ládina vydať. Obávaný vodca teroristov spojeneckým vojskám stále uniká a podľa všetkého sa ukrýva v hornatom regióne na afgansko-pakistanskej hranici. Útoky teroristov však nesmerovali len voči USA. Z pomsty za spojenectvo s Američanmi vo vojne v Iraku al-Kájda podnikla krvavé útoky na Londýn i Madrid, pri ktorých zahynuli stovky ľudí.

http://despiteborders.com/perspektivy-financovania-terorizmu-v-afganistane/

Perspektívy financovania terorizmu v Afganistane by Pavol Struhár

01.09.2005... Text je prevzatý zo stránky DespiteBorders: undefined/perspektivy-financovania-terorizmu-v-afganistane/

Afganistan patrí z pohľadu pestovania a pašovania drog medzi svetovú špičku – je jednotkou v pestovaní ópia, ktoré tvorí základ drogy heroín. Afganistanu však patrí ešte jedno smutné prvenstvo. Táto krajina sa po útokoch na „Dvojičky” stala prvým cieľom Bushovej vojny proti terorizmu. Ako hlavný dôvod sa uvádzala podpora vládneho hnutia Taliban teroristickým skupinám. Podľa amerických vládnych zdrojov, v Afganistane – s podporou vtedajšej vlády Talibanu – fungovali teroristické základne Al-Kaidy, kde sa bojovníci pripravovali na útoky proti USA a ich spojencom. Útok bol preto podľa nich nevyhnutný.

Druhým, Britmi preferovaným, dôvodom, ktorý mal legitimizovať útok na Afganistan, bol problém drog. Ako povedal Tony Blair pár dní pred útokom na Afganistan v októbri 2001, Taliban platí za zbrane životmi mladých Britov, ktorí si kupujú drogy na britských uliciach. Snahou USA, Veľkej Británie a ich spojencov tak bolo zvrhnutie hnutia Taliban, ktoré podľa nich zodpovedá tak za teroristické akcie ako aj za produkciu a predaj drog, z ktorých získané peniaze slúžia na ozbrojovanie.

Snahy afgánskych elít zakázať pestovanie ópia však boli zaznamenané už pred vojenskými operáciami s názvom Trvalá sloboda. Bez reálnej alternatívy živobytia pre farmárov a bez prijatia opatrení aj v iných oblastiach to neprinieslo dlhodobejší úspech. A hoci je Afganistan moslimskou krajinou s veľkým počtom ortodoxných moslimov, v boji s ópiom nepomohla ani fatwa (právny názor moslimského špecialistu na kontroverzné témy), ktorá vyhlásila pestovanie ópia za protiislamské. Ako to však ironicky komentovali pozorovatelia, sami duchovní sa živia práve ilegálnym pestovaním drog a verejne sa nesnažia pestovanie odsúdiť. Navyše afgánski ľudia sa obhajujú, že islam povoľuje pestovanie, ak ide o živobytie, tak ako povoľuje bravčové mäso, ak človeku hrozí smrť hladom.

V júli 2000 vládnuce hnutie Taliban aj napriek odporu farmárov vydalo zákaz pestovania ópia, ktorý sa aj vďaka obávanej polícii prísne dodržiaval. Porušenie zákazu sa trestalo aj trestom smrti, preto úspech tejto iniciatívy nebol prekvapením.V provinciách, ktoré boli pod kontrolu Talibanu (asi 85% územia) sa pestovanie ópia znížilo z 3500 ton iba na 185. Pokračovalo iba v oblastiach, ktoré ovládala Severná aliancia (alebo tiež Jednotný front), opozícia Talibanu podporovaná Západom. Severnej aliancii sa totiž na rozdiel od Talibanu nepodarilo podobný zákaz vynútiť, aj keď ho vydali už v roku 1999.

O úprimnosti predstaviteľov Talibanu riešiť drogový problém sa však pochybuje. Ako uvádzajú niektoré zdroje, Afganistan chcel zákazom len upokojiť zahraničie, ktoré čím ďalej tým viac tlačilo na Taliban, aby riešilo túto problematiku. V hre bola nepochybne aj snaha Talibanu získať uznanie v zahraničí a kreslo vo Valnom zhromaždení OSN, kde Afganistan zastupoval predstaviteľ opozičnej Severnej aliancie.

Druhý dôvod, uvádzaný najmä americkými predstaviteľmi, hovorí o premyslenom ekonomickom ťahu. Zákaz pestovania drog znížil ponuku na trhu, a preto cena heroínu prirodzene stúpla. To umožnilo vypredávať afgánske sklady za oveľa vyššie ceny, z čoho mal podľa Američanov profitovať práve Taliban. Podľa Bernarda Frahiho z Úradu pre drogy a kriminalitu OSN je to však nezmysel, keďže na zvýšených cenách nezarobil ani Taliban ani farmári, keďže tí dohliadali len na pestovanie a spracovanie drog. Zisky žali skôr narkobaróni a lokálni diktátori, ktorí zodpovedali za najviac ziskové pašovanie a samotný predaj.

Obchod s drogami tak počas zákazu prežíval iba vďaka americkému spojencovi, Severnej aliancii, ktorá kontrolovala časť Afganistanu nezávisle od centrálnej vlády v Kábule. Peniaze z ópia potom boli využívané na kúpu zbraní, čo pod prísahou potvrdil aj Wendy Chamberlin, bývalý veľvyslanec USA v Pakistane. Potvrdil tak, že Severná aliancia bola vo vojne proti terorizmu a Talibanu – okrem finančných injekcií americkej vlády – podporovaná tiež ziskami z obchodu s ópiom. Na povrch tak vyplával politický problém. Spojené štáty na jednej strane preferujú zákaz pestovania a predaja ópia v celom Afganistane, no na strane druhej, tiež nechcú stratiť spojencov, ktorí im pomohli poraziť Taliban a ktorí peniaze z drog stále využívajú ako zdroj príjmov pre svoje rodiny.

Je však pravda, že na pestovaní ópia zarobil i Taliban, keďže naň vyrubil islamské dane zakát a aj usher. Zakát (2,5%) je jedným z pilierov moslimskej viery a predstavuje pomoc pre chudobných resp. duchovenstvo či vládu. Usher (tithe) je 10 % daň, ktorá je uvalená na všetky pestované plodiny, a tak pochopiteľne aj na ópium. 50% z nej ide chudobným a druhá polovica duchovným a vládcom, teda v tom čase Talibanu. To je jeden z argumentov, prečo najmä Spojené štáty začali spájať boj s terorizmom s bojom proti drogám a neustále hľadajú spojenie medzi politicky motivovaným násilím a obchodom s drogami. Odborne sa to nazýva narkoterorizmom a podľa predstaviteľov DEA (Úrad pre boj proti narkotikám v USA) spojenie Talibanu, Gulbuddin Hekmatyarovej fundamentalistickej strany Hezb-i-Islami, či Al-Kaidy s drogami je evidentné. Práve DEA definuje narkoteroriristickú organizáciu ako organizovanú skupinu, ktorá sa spolupodieľa na aktivitách súvisiacich s pašovaním drog za účelom podpory premysleného, politicky motivovaného násilia proti civilným cieľom s úmyslom ovplyvniť rozhodovanie vlád.

Podľa Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických, až 12 teroristických organizácii z celkového počtu 28 nachádzajúcich sa na čiernej listine tohto ministerstva získava peniaze z obchodu s drogami. V rámci Afganistanu ide podľa amerických úradov hlavne o Al-Kaidu a jej lídra Usama bin Ladina.

Spojenia drog, terorizmu a jednotlivých skupín však nie je jasné. V prípade Talibanu a strany Hezbi-Islami skutočne existujú dôkazy o tom, že minimálne zatvárali oči pred čiernou ekonomikou, resp. získavali prostredníctvom daní peniaze z pestovania ópia. Strana Hezbi-Islami napríklad ziskami z drog financuje boj proti post-talibanskej proamerickej vláde Karzaja, tak ako to robila počas bojov proti Sovietom v 80. rokoch. V tomto prípade je však potrebné vnímať rozdiel medzi globálnym terorizmom, ktorého predstaviteľom je napr. Al-Kaida, a povstaleckými bojmi v Afganistane, čo vláda USA nezohľadňuje. Hezbi-Islami totiž v súčasnosti gerilovou taktikou bojujú proti proamerickej vláde, americkým jednotkám či mimovládnym organizáciám výlučne kvôli americkej prítomnosti v Afganistane a nie kvôli nenávisti k všetkému „liberálnemu a neveriacemu” ako Al-Kaida vo svete. Prioritou povstalcov je získať kontrolu nad územím, nie zastrašovať civilné obyvateľstvo, čo je cieľom teroristov. Navyše, tieto jednotky mudžahedínov boli samotnými Američanmi v 80. rokoch označované za „bojovníkov za slobodu”, keďže vtedy bojovali proti sovietskej okupácii. Dnes, keď bojujú proti americkej prítomnosti v Afganistane, sú odrazu na zozname teroristov. Spojenie tejto povstaleckej skupiny a terorizmu je preto diskutabilné.

Taliban síce ziskami z drog upevňoval moc v krajine, ale drogy podľa analytikov slúžili len ako doplnok finančných injekcií od siete Al-Kaidy, ktorej vodca bin Ladin pokojne žil v afgánskych horách s podporou tohto hnutia. Z toho tiež vyplýva, že Al-Kaida finančne podporovala Taliban, nie naopak. Je preto nepravdepodobné, že peniaze z drog Taliban využíval priamo na financovanie teroristických operácií vo svete. Slúžili skôr na kúpu zbraní, ktorými Taliban bojoval o kontrolu nad jednotlivými provinciami. Skutočnosť, že drogové peniaze slúžili na financovanie teroristických akcií vo svete, sa nepotvrdila, preto nie je jasné, či môžeme o Talibancoch hovoriť ako o narkoteroristoch.

Al-Kaida na rozdiel od Talibanu či Hezbi-Islami teroristickou skupinou nepochybne je. Na druhej strane, spojenie Al-Kaidy a drog je skôr želaním ako skutočnosťou. Vláda Spojených štátov argumentuje najmä tým, že v Perzskom zálive bola zachytená loď s drogami, na palube ktorej boli príslušníci Al-Kaidy, alebo bol zatknutý pašerák, ktorý mal v satelitných telefónoch kontakty na osoby podozrivé z terorizmu. Preto sa domnievajú, že síce príslušníci tejto organizácie drogy sami nepašujú, ale starajú sa o ochranu pašerákov a skladov. Dokonca senátor amerického Kongresu Kirk zašiel ďalej a chce, aby vláda prehodnotila svoju politiku voči Al-Kaide a zamerala sa skôr na drogy ako zdroj jej príjmov namiesto islamských nadácií a rodinných bankových kont. Podobný názor zastáva aj francúzsky minister obrany Michčle Alliot-Marie, ktorý sa domnieva, že obchod s afgánskym ópiom je hlavný zdroj príjmov pre Al-Kaidu.

Avšak ako priznal minister obrany USA Donald Rumsfeld, všetko sú len informácie spravodajských služieb, ktoré dokonca nevedia objasniť ani to, akým spôsobom a v akom množstve by Al Kaida využívala obchod s drogami. Navyše podľa výsledkov vyšetrovania komisie zaoberajúcej sa útokmi na WTC v New Yorku Al-Kaida nedôveruje ľudom pracujúcim v tomto biznise, a preto odporučila svojim členom na ňom neparticipovať. Pre teroristov sú tak stále významnejším príjmom islamské charity a podpora bohatých kmeňov, tak ako to tvrdia aj americké tajné služby. Spojenie medzi terorizmom a drogami preto v prípade Al-Kaidy nie je ani zďaleka také zreteľné, ako sa snažia niektorí americkí senátori naznačiť.

Aká je v súčasnosti situácia v Afganistane?
Po porážke Talibanu sa rozkvet pestovania a obchodu s drogami vysvetľuje nedostatkom politickej stability, bezpečnosti a legitimity vlády. Napriek tomu ,že sa podarilo obnoviť napríklad fungovanie Loya Jirgy (parlamentu), posilniť dodržiavanie ženských práv a zabezpečiť medzinárodnú podporu pre nový režim, problém s pestovaním ópia sa nepodarilo vyriešiť, situácia sa dokonca zhoršila. Ako však povedal generál Mohammad Daud, predstaviteľ ministerstva vnútra Afganistanu, napriek počiatočnému neúspechu má krajina len dve možnosti: buď príjme demokraciu alebo sa premení na narkotický štát.

Podľa najaktuálnejšieho výskumu z roku 2004 až 87 % svetovej produkcie ópia sa pestuje v Afganistane. Oproti roku 2003 je to značný nárast až o 11%. V absolútnych číslach to znamená, že v Afganistane ročne vypestujú až 4200 metrických ton ópia. Ako hovorí Antonio Maria Costa, výkonný riaditeľ UNODC, v roku 2004 dosiahol Afganistan dvojitý rekord: najviac pestovania drog vo svojej histórii a najrozsiahlejšie na celom svete. To, že sa v množstve ópia nepodarilo prekonať rekordný rok 1999, je spôsobené len horšími poveternostnými podmienkami – nedostatok dažďa a chladné počasie. Pestovalo sa totiž až na 131 000 hektároch, čo je rekord v histórii krajiny. Pestovanie sa rozšírilo do všetkých 32 provincií Afganistanu. Dokonca USA a spojenci nedokážu zabrániť ani tomu, aby sa pestovalo v oblastiach, ktoré sú pod kontrolou ich afgánskych spolubojovníkov.

Fakt, že drogová ekonomika nie je marginálny problém, potvrdzuje aj skutočnosť, že až 2,3 milióna občanov Afganistanu (z celkového počtu 23 miliónov) žije z tohto biznisu. A ten 2,5 biliónmi dolárov tvorí až 60 % HDP celej krajiny. Boj proti drogám v krajine ostáva veľmi citlivou sociálnou a ekonomickou záležitosťou. Pre veľa farmárov je to jediný spôsob obživy a pre lokálnych diktátorov zasa zdroj financovania ich armády. Podľa údajov z roku 2003 napríklad zvrhnutý Taliban z pestovania a predaja drog získal 150 miliónov dolárov. Je teda pravdepodobné, že peniaze z drog slúžia afgánskym kmeňom a skupinám na udržanie resp. získanie kontroly nad územím v nepokojnom Afganistane.

Demokracia je však napriek pokrokom ešte v plienkach a nedokáže tieto čísla zmeniť. Zvrhnutím Talibanu sa navyše moc v krajine okrem centrálnej vlády rozdelila medzi desať lokálnych diktátorov. Pozorovatelia pripomínajú, že vláda Karzaja má kontrolu len nad Kábulom a blízkym okolím, v ostatných regiónoch nemá možnosť ovplyvňovať dianie ani v oblasti pestovania ópia. Títo lokálni lídri sa snažia z obchodu s drogami čo najviac vyťažiť. Dokonca, napriek etnickým sporom, sú práve drogy oblasťou, v ktorej sú znepriatelené strany schopné a ochotné spolupracovať. Kým doteraz získavali peniaze prevažne z pestovania ópia, v súčasnosti sa chcú podieľať aj na spracovaní, pašovaní a predaji, keďže z toho sú zisky najvyššie. Dokumentuje to aj zistenie, že kým pred desiatimi rokmi sa v Afganistane spracovávalo len 20% ópia, v súčasnosti je to už 80%.

Nemalým problémom ostáva korupcia a klientelizmus, keď narkobaróni nemajú problém zaplatiť si políciu, guvernérov či obyčajných úradníkov. Podobne zlyhávajú aj pracovníci zodpovední za odstraňovanie ópiových polí. Prípadne ľudia v provinciách zodpovední za protidrogovú politiku sú v permanentnom nebezpečí, ktoré im hrozí od lokálnych vojenských skupín či samotných farmárov. Známe sú prípady, keď guvernéri museli újsť do Kábulu kvôli svojej prísnej protidrogovej politike. Situácia sa však podľa generála Dauda zlepšuje – v rámci plánu boja proti narkotikám vznikla Afgánska protidrogová jednotka. Táto inštitúcia sa môže pochváliť zničením 80 ton opiátov, 30 ton chemikálii a 70 laboratórií v priebehu troch mesiacov. Je trénovaná a materiálne vybavená Britmi, ktorí majú špecifický záujem obmedziť pestovanie ópia v Afganistane. Ako povedal britský premiér Tony Blair už pri obhajobe útoku na Afganistan, 90 % heroínu v britských uliciach totiž pochádza práve z Afganistanu. Tým sa problém pestovania ópia presúva do celej Európy vrátane Slovenskej republiky.

Drogy a Európa
Existujú dva hlavné smery, ktorými sa drogy z Afganistanu dostávajú na európsky trh. Každý smer obsahuje niekoľko desiatok popreplietaných ciest, keďže hlavným cieľom pašerákov je dopravovať tovar ani nie tak najlacnejšie ako najbezpečnejšie. V nepokojných oblastiach pašeráci radšej kooperujú s miestnymi lokálnymi lídrami, ktorí im dokážu zabezpečiť bezpečnosť. V tých pokojnejších je problémom polícia, preto pašeráci využívajú pomoc podsvetia.

Podľa UNODC okolo 65% ópia resp heroínu z Afganistanu smeruje do sveta cez Irán (východná alebo iránska cesta). Aj keď Irán po islamskej revolúcii v roku 1979 sprísnil drogovú politiku v krajine a výrazne posilnil hranicu s Afganistanom, množstvo drogovo závislých (1,2 mil.) a pašovaného heroínu je stále vysoké. Druhý smer prúdi cez štáty bývalého Sovietskeho zväzu v Strednej Ázii. Iránska cesta (východná cesta) vedie ďalej cez Turecko, pokračuje v Európe balkánskou cestou, ktorá vedie až k nám. Podľa ministerstva vnútra SR, práve touto cestou a zväčša albánski pašeráci zásobujú slovenský heroínový trh. Slovensko je však stále skôr tranzitnou krajinou – zo Slovenska drogy putujú ďalej smerom na Západ, kde je vzhľadom na veľkosť trhu dopyt po heroíne väčší. Navyše podľa štatistík je u nás väčší záujem o českú drogu pervitín ako o heroín.

Aj v rámci balkánskej cesty však existuje mnoho rôznych smerov, ktoré tvoria dokonale prepletenú sieť. Z tých dôležitejších ide jedna cez Bulharsko, Rumunsko bývalú Juhosláviu, Maďarsko, Slovensko, Česko až do Nemecka. Druhá alternatíva smeruje viac južne – cez štáty bývalej Juhoslávie, Albánsko, Taliansko alebo Slovinsko až do Rakúska. Netreba zabudnúť ani na menej využívanú morskú cestu , ktorá začína v Turecku a cez Stredozemné more pokračuje až do Talianska, Španielska, Veľkej Británie, či dokonca do USA a Kanady.

Severnou cestou sa dopravujú drogy do Európy cez štáty strednej Ázie (bývalý Sovietsky zväz), konkrétne Tadžikistan, Kirgizsko a Kazachstan. Po rozpade Sovietskeho zväzu je výhodou tejto trasy jej bezpečnosť, keďže etnické nepokoje, spory o územia, korupcia či vysoká kriminalita je vodou na mlyn ďalším kriminálnym živlom prevážajúcim drogy. Táto trasa má zastávku v Moskve, hlavnom meste Ruska, v ktorom je veľmi vysoký podiel drogovo závislých. Podľa ministra vnútra Ruskej federácie, v celom Rusku sú až 3 milióny ľudí závislých na heroíne. Cesta ďalej pokračuje cez Ukrajinu, ktorá zasa spolu s Ruskom dosahuje vysoké percento narkomanov trpiacich chorobou AIDS, keďže heroín užívajú zväčša nesterilnými ihlami a nie tradičným fajčením ako je vo zvyku v Afganistane či Pakistane. Cez Poľsko a Nemecko sa následne drogy dostávajú do centra západnej Európy.

Najlepšie riešenie…
Problém pestovania ópia resp. drog ako takých je podľa väčšiny pozorovateľov potrebné riešiť komplexne. Nestačí len zakázať pestovanie ópia ako by si laik myslel a ako to urobil Taliban. Podľa analytikov to malo tragickejšie dopady pre narkomanov ako aj pre spoločnosť. Na jednej strane sa zvýšili ceny za každodenné dávky, na ktoré sú narkomani odkázaní. Na druhej strane sa nedostatok heroínu kompenzoval rôznymi alternatívami, ktoré majú pre konzumentov viac smrtiace účinky ako samotný heroín. Zákaz pestovania tiež sociálne položil farmárov, pre ktorých je to jediný spôsob obživy. Navyše, ak na hektári s ópiom farmár zarobí dvanásť krát viac ako na hektári so pšenicou. Vláda musí tento problém riešiť citlivo aj s ohľadom na blížiace sa septembrové voľby. 10 % afgánskej populácie, ktorá pestuje ópium, je totiž dosť významný počet voličov, ktorých radikálne kroky vlády môžu znechutiť natoľko, že sa priklonia k islamistickej opozícii, čím by sa celkový demokratizačný proces v krajine zastavil.

Generál Daud pripomína, že všetko musí byť prepojené. Vláda musí ponúknuť farmárom iné možnosti živobytia a informovať ich o nelegálnosti pestovania ópia. Z hľadiska bezpečnosti je potrebná kooperácia ministerstiev obrany, vnútra a spravodlivosti, ktoré sú spolu s duchovnými vodcami schopné zabezpečiť dodržiavanie zákazu. V neposlednom rade je potrebné riešiť vysoký stupeň korupcie v polícii a v štátnej správe a postupne získavať kontrolu nad územím, ktoré je v súčasnosti kontrolované lokálnymi diktátormi.

Dnešná vláda Karzaja je však naštartovaná správnym smerom. Je ochotná problém riešiť a pomáha aj zahraničie. Európska únia dala v roku 2003 takmer miliardu eur na pomoc demokratickému Afganistanu. Európski a americkí špecialisti školia armádu, políciu, či špeciálne protidrogové jednotky. Pomoc z Európy smeruje aj k Iránu a stredoázijským republikám, ktoré majú zabrániť tranzitu drog do Európy. Afgánska hranica s Iránom je jedna z najstráženejších na svete, avšak proti sofistikovaným pašerákom potrebuje stále kvalitnejšie vybavenie. A preto Európska únia ponúka materiálnu pomoc.

Protiteroristické operácie v Afganistane mali jasný cieľ: zvrhnúť Taliban, ktorý podporoval teroristov a zároveň ich odrezať od príjmov z drogového biznisu. Ale hoci už Taliban nevládne, teroristické útoky vo svete s rovnakou intenzitou pokračujú. Tiež sa nepodarilo vyriešiť drogový problém, dokonca produkcia ópia stúpla. Hypotéza, že obchod s drogami je jedným z hlavných zdrojov financovania medzinárodného terorizmu, sa tiež nepotvrdila. Je skôr pravdepodobné, že financie z obchodu s drogami idú do vreciek lokálnych diktátorov a narkobarónov, ktorí sa nepodieľajú na teroristických akciách vo svete, ale bojujú o kontrolu nad územím v nepokojnom Afganistane. Medzinárodné teroristické skupiny ako Al-Kaida sa preto stále radšej spoliehajú na príjmy z tzv. islamských charít, či bohatstvo rodinných klanov ako drogový obchod.

Zvýšenou produkciou ópia v Afganistane je však priamo ohrozená Európa, v ktorej uliciach sa predáva heroín práve z tejto krajiny. Cieľovými krajinami sú prevažne západoeurópske štáty, kde je dopyt po drogách väčší. Európska únia vynakladá ročne milióny eur na pomoc Afganistanu a na zabezpečenie iránsko-afgánskej hranice.

Slovensko je z hľadiska drogy heroínu stále tranzitnou krajinou. Avšak operuje tu albánska mafia, ktorá časť distribuuje v rámci Slovenska. Aj preto je z hľadiska bezpečnosti v záujme Slovenska, aby sa pestovanie drog, resp. ich predaj obmedzil na minimum.

zdroj: http://www.amnesty.sk/afganistan-ziadna-spravodlivost-pre-tisicky-obeti-operacii-usa-a-nato/

Afganistan: Žiadna spravodlivosť pre tisícky obetí operácií USA a NATO

Od roku 2001 zabili medzinárodné jednotky tisícky afgánskych civilistov a ďalšie tisícky zranili. Podľa správy Amnesty International sa rodiny zabitých civilistov nedočkali spravodlivosti.

Správa kladie dôraz na letecké útoky a nočné nájazdy amerických jednotiek a naznačuje, že ani zjavné vojnové zločiny neboli vyšetrené a potrestané.

“Od začiatku invázie bolo americkými jednotkami zabitých či zranených tisíce Afgáncov, no obete a ich rodiny majú len malú šancu na nápravu. Kvôli nedostatkom v americkej vojenskej justícii nie sú vojaci takmer nikdy zodpovední za protiprávne zabíjanie a iné neprávosti”, povedal Richard Bennett, riaditeľ Amnesty International pre Áziu.

“Ani jeden z prípadov, ktoré sme skúmali, nebol vyšetrený americkou armádou. Dôkazy o prípadných vojnových zločinoch a protiprávnom zabíjaní boli podľa všetkého odignorované.”

Správa detailne dokumentuje zlyhania zodpovednosti za americké vojenské operácie v Afganistane. AI vyzýva afgánsku vládu, aby v budúcnosti zabezpečila v akýchkoľvek bilaterálnych dohodách podpísaných s NATO alebo s USA zaručenie zodpovednosti za protiprávne zabíjania civilistov.

Amnesty International viedla detailné vyšetrovanie 10 prípadov, ktoré sa stali v rokoch 2009 – 2013 a pri ktorých zomreli civilisti. Podľa zistení bolo zabitých minimálne 140 civilistov, vrátane tehotných žien a aspoň 50 detí. Organizácia vypočula okolo 125 svedkov, obete a ich rodiny a tiež ľudí, ktorí predtým nevypovedali pred nikým. Dva z prípadov zahŕňajú dostatok presvedčivých dôkazov o spáchaní vojnových zločinoch. Za žiadny z týchto prípadov však nebol nikto trestne stíhaný.

Qandi Agha, bývalý väzeň amerických špeciálnych jednotiek, povedal AI o každodennom mučení, ktoré prežíval. “Štyria ľudia ma bili s káblami, zviazali mi nohy po ktorých ma bili drevenou palicou. Udierali ma do tváre a kopali do mňa.” Qandi tiež povedal, že ho držali v sude s vodou a dávali mu elektrické šoky. Bývalý väzeň tvrdí, že na týchto týraniach sa podieľali rovnako afgánske ako aj americké jednotky.

Formálne vyšetrovania trestných činov zabíjaní civilistov v Afganistane sú veľmi zriedkavé. Amnesty International si je vedomá len 6 prípadov od roku 2009, kedy bol personál americkej armády postavený pred súd.

Podľa medzinárodného humanitárneho práva nie je každá smrť civilistu počas ozbrojeného konfliktu porušením práva. Ak sa však ukáže, že civilisti boli zabití úmyselne alebo ako súčasť neprimeraného útoku, prípad si vyžaduje rýchle, dôkladné a nestranné vyšetrovanie. Pokiaľ vyšetrovanie ukáže, že došlo k porušeniu práva, malo by nasledovať trestné stíhanie. Zo všetkých svedkov, obetí a ich rodinných príslušníkov, s ktorými Amnesty International hovorila, iba dvaja ľudia tvrdili, že boli vypočutí americkými vojenskými vyšetrovateľmi. V mnohých prípadoch americká armáda alebo hovorcovia NATO oznámili, že vyšetrovanie prebieha, no nepriniesli žiadne ďalšie informácie o postupe vyšetrovania alebo o jeho výsledkoch.

“Vyzývame americkú armádu, aby okamžite začala vyšetrovanie všetkých prípadov opísaných v našej správe, a takisto všetkých ďalších prípadov, pri ktorých došlo k zabitiu civilistov. Obete a ich rodiny si zaslúžia spravodlivosť,” povedal Richard Bennett.

Hlavnou prekážkou spravodlivosti pre afgánske obete a ich rodiny je chybný systém americkej vojenskej justície. V podstate funguje vo forme samoregulácie – vojenská justícia sa pri posudzovaní zákonnosti daných operácií do značnej miery spolieha na samotných vojakov. Keďže chýbajú nezávislé orgány, očakáva sa, že vojaci a velitelia sami nahlásia možné porušenie ľudských práv. Konflikt záujmov je však evidentne jasný. Keď sa prípad veľmi zriedkavo dostane do fázy trestného stíhania, existujú vážne obavy týkajúce sa nedostatku nezávislosti amerických vojenských súdov. Afgánci v týchto prípadoch svedčia len ojedinele.

“Systém americkej vojenskej justície treba reformovať. USA by sa mali učiť od iných krajín, z ktorých mnohé urobili v posledných rokoch obrovské pokroky v zlepšení svojho vojenského súdnictva,” povedal Richard Bennett.

Správa tiež dokumentuje nedostatok transparentnosti pri vyšetrovaní nezákonných zabíjaní civilistov v Afganistane. Americká armáda zadržiava celkové údaje o zodpovednosti za civilné obete a len zriedka poskytuje informácie o jednotlivých prípadoch. Vládny systém pre slobodu informácií vlády USA zabezpečujúci transparentnosť v prípadoch neposkytnutia informácií vládnymi orgánmi, nefunguje účinne pokiaľ ide o civilné obete.

Amnesty International tiež naliehavo vyzýva afganskú vládu, aby okamžite vytvorila svoj vlastný mechanizmus pre vyšetrovanie neprávostí ozbrojenými silami afganskej národnej bezpečnosti, ktorý prevezme plnú zodpovednosť do konca roka 2014.

Afganistan, po stopách peňazí - dokument sk

http://pravdaaloz.sk/category/afganistan/

Afganistan a slovenskí vojaci

Pravda dňa 28.11. 2013 uverejnila článok s názvom „Slovenskí vojaci sú špičkou v zneškodňovaní bômb“. Ide o činnosť slovenských vojakov v Afganistane. Škoda však, že článok sa nezamýšľa aj nad tým prečo v Afganistane vznikla vojna. Údajne vraj ako odpoveď na teroristické útoky z 11. septembra 2001. Cieľom malo byť nájdenie Usámu bin Ládina, vodcov Al – Kaidy a odstránenie režimu Talibanu. Inak Usámu bin Ládina svojho času školili tajné služby USA a tento človek pracoval pre nich. Neskôr spoluprácu skončil a stal sa pre USA nepohodlný. Bolo ho treba odstrániť.

Po vyhodnotení dostupných údajov však môžeme dospieť k záveru, že útoky na dvojičky boli naplánované tajnými službami USA a plánovane došlo k ich odpáleniu. USA potrebovali zámienku na vojenské útoky na Afganistan. Čo na tom, že zahynuli tisíce nevinných ľudí? Tomu sa hovorí bez servítky štátny terorizmus. Je predsa ľahšie vyvolať vo svete vojnu, zbaviť sa starých vojenských zásob a ešte na tom ekonomicky zarobiť. Operáciu nazvali „Trvalá sloboda“ a donútili aj iné krajiny, aby sa na útokoch proti Afganistanu podieľali. Do vojny sa zaangažovalo NATO (North Atlantic Terorist Organization).

Málo sa vie tiež o tom, že Afganistan je krajina, ktorá má obrovské nerastné bohatstvo. Má obrovské ložiská medi, železa, zlata. Ďalej kobalt, lítium, nobium, diamanty urán, striebro, chróm, ropa, zemný plyn atď. Zásoby nerastného bohatstva Afganistanu sa odhadujú asi na 1 bilión dolárov. USA sa chcú tohto bohatstva zmocniť a vojenské útoky na túto krajinu boli hlavne z tohto dôvodu.

Pri likvidácii bômb slovenskí vojaci riskovali svoje životy. To je fakt. Slovenská vláda však nikdy nemala súhlasiť s tým, aby tam naši vojaci de facto robili smetiarov po vojskách a vojnou vyprovokovanou USA. Theodore Sedgwick, americký veľvyslanec na Slovensku slovenským vojakom odovzdal vyznamenania ako predstaviť krajiny reprezentujúcej štátny terorizmus s cieľom ovládnuť svet.

Do NATO Slovenskú republiku vtiahla Dzurindova bábková vláda a keby bolo vypísané referendum o vstupe do NATO, určite by neprešlo. Je veľkou chybou aj súčasnej vlády Slovenskej republiky, že posiela na takého misie do zahraničia slovenských vojakov. Slovenskí vojaci totiž neslúžia slovenským záujmom, ale americkým. A dovoľujeme si tvrdiť, že to je aj v rozpore so slovenskou ústavou.

Máloktorý štát na svete mal v nedávnej minulosti v čele štátu vojnových zločincov ako sú Clinton alebo Bush. Títo ľudia majú na svojich rukách krv množstva nevinných ľudí a sú nepostihnuteľní lebo zatiaľ patria k štátu, ktorá si hovorí svetová veľmoc… Všetko je však len dočasu…

http://www.armadninoviny.cz/v-afghanistanu-eskaluje-tajna-valka-specialnich-jednotek.html

V Afghánistánu eskaluje tajná válka speciálních jednotek

Datum přidání 16.02.2015

Oficiálně mise ISAF skončila v Afghánistánu na konci minulého roku. Bojová iniciativa spojenců však rozhodně neskončila. Podle deníku The New York Times spojenci v čele se Spojenými státy zvýšili počty akcí speciálních jednotek.

Foto: Akce speciálních jednotek se odehrávají především v noci. / U.S. Army

Foto: Akce speciálních jednotek se odehrávají především v noci; ilustrační foto / U.S. Army

V říjnu minulého roku se afghánským zpravodajcům a americkým speciálním jednotkám podařil husarský kousek. Malý tým sestoupil jednu říjnovou noc roku 2014 do vesnice na afghánsko-pakistánské hranici v provincii Nangarhar.

Tým úspěšně identifikoval Abu Bara al-Kuwaitiho, vysoce postaveného může Al-Kaidy a navedl na něj bojový bezpilotní letoun. Při útoku Abu Bara zahynul.

Při ohledání místa navíc tým získal celou řadu dokumentů a také osobní přenosný počítač Abu Bary. V počítači se nacházely detailní informace o akcích al-Kaidy v Afghánistánu i Pákistánu.

Podle amerických vojenských činitelů se zpravodajská hodnota ukořistěných informací vyrovnala informacím získaných při nájezdu na dům Úsamy bin-Ládina v roce 2011. Díky datům z počítače mohli zpravodajci naplánovat řadu úderných akcí speciálních jednotek.

Oficiálně měly bojové operace zahraničních jednotek skončit v minulém roce. Podle novin The New York Times se však americké speciální jednotky úderných akcí nezúčastňovaly jen jako „poradci", ale zapojily se přímo do bojů.

Připomeňme, že podle dohody s afghánskou vládou zůstává v Afghánistánu 13 000 spojeneckých vojáků. Většina (10 800) jsou vojáci Spojených států. Podle současných plánů se počet amerických vojáků v Afghánistánu na konci roku sníží na 5500 žen a mužů.

„Je jasné, že protiteroristické akce jsou nadále součástí naší mise v Afghánistánu," řekl ve středu kontradmirál John Kirby, tiskový mluvčí Pentagonu. „Bylo také jasné, že budeme provádět tento typ akcí s našími afghánskými partnery, abychom odstranili hrozby pro naše síly, naše partnery a naše zájmy."

Minulý rok byl přitom nejtragičtější od zahájení spojenecké invaze do Afghánistánu v roce 2001. V roce 2014 zemřelo v Afghánistánu násilnou smrtí 3188 civilistů a více než 4600 afghánských vojáků a policistů.

Podle amerických vojenských představitelů je tempo vojenských akci pro toto roční období (zimu) „bezprecedentní". Afghánská a americká vláda se však počty nočních nájezdů speciálních jednotek snaží zachovávat v tajnosti, aby „předešla politickým důsledkům v obou zemích."

„Je to všechno ve stínu," řekl novinám The New York Times bývalý afghánský bezpečnostní expert. „Oficiální válka pro Američany – tedy ta část války, která byla na očích veřejnosti – skončila. Pokračuje pouze tajná válka a ta bude velmi těžká."

Kromě získaných zpravodajských informací umožnilo zvýšit počet akcí speciálních jednotek také zlepšující se afghánsko-americké vztahy. K jejich oteplení došlo se zvolením nového afghánského prezidenta Ašrafa Ghaní Ahmadzaje v záři minulého roku.

Opravdovou zkouškou pro Afghánistán však bude jaro a léto letošního roku, kdy začne nová „bojová sezóna". Bude to poprvé, kdy se afghánské ozbrojené síly musí spoléhat především na sebe.

Zdroj: The New York Times

http://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/amerika/tajne-dokumenty-odhaluji-tristni-situaci-v-afghanistanu_176450.html#.Vbzom1EUJnk

Tajné dokumenty odhalují tristní situaci v Afghánistánu 26.07.2010

Bezpečnostní situace v Afghánistánu je horší, než se obecně prezentuje. Vyplývá to z tajných dokumentů, které v USA unikly na internet. Hovoří se v nich o tajných akcích speciálních amerických komand, cíleném zabíjení vůdců Talibanu, bezmoci afghánské armády či o nezveřejněných incidentech s afghánskými civilisty.

Kromě toho se v nich naznačuje, že zpravodajská služba spojence USA v boji proti terorismu, Pákistánu, tajně udržuje styky s afghánskými povstalci. Pákistánský velvyslanec v USA Husain Hakkani označil zveřejnění tajných dokumentů o válce v Afghánistánu za "nezodpovědné" a potvrdil, že Pákistán nadále zůstává pevným spojencem USA v boji proti terorismu.

Jde o více než 90 tisíc dokumentů z období mezi lednem 2004 a prosincem 2009, které získala a o nichž informovala jako první americká internetová platforma Wikileaks. Ta shromažďuje tajné oficiální dokumenty z anonymních zdrojů, aby pak veřejně poukazovala na nepřístojnosti a nepravosti.

Již na konci května byl zatčen americký zpravodajský analytik v Iráku Bradley Manning. Manning WikiLeaks nejprve předal tajné video z útoku na civilisty v roce 2007 v Bagdádu, kteří byli omylem považováni za povstalce. Poté vynesl ještě video z útoku na afghánskou vesnici Garani z roku 2009, kde zahynulo sto civilistů, tajný dokument o tom, že americká armáda považuje WikiLeaks za hrozbu a hlavně 260 tisíc kabelogramů ministerstva zahraničí. O těch Manning psal v jednom e-mailu, že odhalují "téměř kriminální pozadí polických dohod".

"Hillary Clintonová a další tisíce diplomatů po celém světě dostanou infarkt, až se jednoho dne ráno probudí a zjistí, že sbírka utajovaných zahraničněpolitických dokumentů je k dispozici veřejnosti a dá se v ní vyhledávat," napsal Manning v e-mailu bývalému hackerovi Adrianu Lamovi.

V neděli večer zveřejnily zprávu o tajných dokumentech na svých internetových stránkách současně list The New York Times, německý magazín Der Spiegel a britský The Guardian. Podklady údajně získaly už před několika týdny a každý z nich provedl vlastní analýzu ohromného množství údajů obsažených v dokumentech.

Podle magazínu Der Spiegel ukazují podklady válku v Afghánistánu z pohledu amerických vojáků a poskytují tak o ní "nepřefiltrovaný" obraz. Všechny tři listy citují také podrobné popisy speciálních operací americké elitní jednotky Task Force 373, specializované údajně na "cílenou likvidaci" vysokých představitelů Talibanu a akce proti "vysoce ceněným povstaleckým a teroristickým cílům".

Některé z těchto operací vyústily v neúmyslné zabití afghánských civilistů.

Podle listu The New York Times dokumenty, včetně tajných telegramů a hodnotících zpráv mezi vojenskými představiteli a diplomaty, napovídají, že "Pákistán dovoluje pracovníkům své tajné služby přímá setkání se zástupci Talibanu na tajných strategických schůzkách k organizování sítě militantních skupin.

Ty bojují proti americkým vojákům v Afghánistánu, a dokonce připravují spiknutí k zavraždění afghánských vůdců".

The Guardian naproti tomu vyhodnotil dokumenty odlišně. Podle něj neposkytují přesvědčivé a nenapadnutelné důkazy o spřeženectví mezi pákistánskými tajnými službami a Talibanem.

Foto: ČTK/AP a Pentagon

http://disidenti.org/schmied/osn-produkce-opia-trha-v-afghanistanu-rekordy

OSN: Produkce opia trhá v Afghánistánu rekordy

9. 1. 2015 Jiří Schmied

Úřad pro drogy a kriminalitu (UNODC) spadající pod OSN vydal společně s afghánským ministerstvem pro boj s drogami v listopadu 2014 dokument o produkci opia v Afghánistánu. Podle této zprávy se produkce oproti roku 2013 v roce 2014 zvýšila a trhá tak rekordy i přes přítomnost vojáků zemí NATO, včetně USA.

V dokumentu o 67 stranách s názvem Afghanistan Opium Survey 2014 [1] je na začátku seznam klíčových zjištění, mezi které patří například:

– Celková plocha pro pěstování opiového máku byla v Afghánistánu byla odhadnuta na 224 000 hektarů v roce 2014, což představuje nárůst o 7% oproti předchozímu roku.

– Naprostá většina (89%) pěstovaného opiového pochází z devíti provincií na jihu a západě Afghánistánu, které zahrnují nejvíce nezajištěné části země.

– Hilmand je provincií s největší produkcí opia, za ní následují provincie Kandahár, Faráh a Nangarhár.

– V roce 2014 bylo zničeno 2 692 hektarů opiového máku, jedná se o pokles oproti předchozímu roku o 64%.

– Průměrný výnos opia činil 28,7 kg na hektar v roce 2014, jde o nárůst o 9% oproti roku 2013, kdy to bylo 26,3 kg na hektar.

– Potenciální produkce opia se odhaduje na 6 400 tun v roce 2014, což představuje nárůst o 17% oproti roku 2013 (5 500 tun). Tento nárůst lze přičíst především silnému nárůstu produkce v jižní oblasti, kde se výnosy zvýšily o 27% (z 23,2 kg/ha v roce 2013 na 29,5 kg/ha v roce 2014).

– V roce 2014 se ve všech oblastech Afghánistánu ceny opia snížily. Jedním z důvodů je pravděpodobně nárůst nabídky v důsledku zvýšení produkce.

Poznámky:
1) Množství v závorkách udává minimální a maximální odhad.
2) Sem patří provincie obsahující méně než 100 hektarů opiového máku.
3) Sem patří provincie obsahující více než 100 hektarů opiového máku.
4) Jedná se o usušené opium. Množství v závorkách udává minimální a maximální odhad.

Obrázek: Produkce opia v Afghánistánu v letech 1994 až 2014 v hektarech. Černá čára ukazuje minimální a maximální rozsah.

Podle jiné zprávy OSN (2014 World Drug Report) se Afghánistán podílel v roce 2013 se svými 5 500 tunami opia z cca 80% na potenciální globální produkci (6 883 tun).[2]

Jednotky USA a NATO v Afghánistánu po roce 2014

Afghánistán podepsal 30. září 2014 bilaterální dohodu se Spojenými státy o spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany (BSA) [3][4], smlouva vstoupila v platnost 1. ledna 2015. Afghánistán podepsal podobnou smlouvu také s NATO se stejným datem vstupu v platnost.[5] Podle obou smluv je domluveno, že v Afghánistánu po roce 2014 zůstane zhruba 9800 amerických vojáků a 2000 vojáků NATO.[6]

Dohody také zabraňuji stíhání vojenského personálu USA/NATO podle afghánských zákonů za jakékoliv zločiny, kterých se dopustí. Místo toho zůstane pravomoc nad trestním řízením nebo disciplinárním opatřením na straně USA/NATO. Toto ustanovení se nevztahuje na civilní kontraktory.

Dohody uvádí devět různých míst, kde můžou mít USA/NATO jednotlivé základny (Kábul, Bagrám, Mazár-e Šaríf, Herát, Kandahár, Shorab, Gardéz, Džalálábád a Shindand).

Zdroje