Umelcom sa nepáči daňovo-odvodová reforma, kde prídu o daňové výhody.
Autorské ochranné zväzy ktoré vás skasírujú : Slovgram, (Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam). Okrem Slovgramu má právo vyberať poplatky za verejné vysielanie hudby aj ďalší ochranný zväz, SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský) Ďalšie zvazy sú OZIS (Ochranné združenie interpretov Slovenska) , LITA, autorská spoločnosť, SAPA, Slovenská asociácia producentov v audiovízii, AGICOA Europe Slovensko
zdrfoj: financveb.eu , júl 2011
Umelci kritizujú návrh daňovo-odvodovej reformy
Umelci, združení v Slovenskej koalícii pre kultúrnu diverzitu (SKKD), kritizujú vládny návrh daňovo-odvodovej reformy. Navrhovaná reforma podľa nich drasticky doľahne na niektoré skupiny samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a dôchodcov. Ako na tlačovej besede uviedla členka grémia SKKD Miroslava Brezovská, umelci sú najmä proti zavedeniu horného limitu na 40-percentné paušálne výdavky v sume 200 eur mesačne. Upozornila na to, že niektoré výdavky umelcov sa dajú veľmi ťažko vyčísliť. Preto je podľa nej prospešné, ak existuje možnosť uplatniť si výdavky vo výške 40 % z príjmu. Ak podľa Brezovskej väčšina SZČO prejde na vedenie si účtovníctva a uplatňovanie si reálnych nákladov, tak to bude znamenať zvýšenie ich administratívnej záťaže.
Za problém Brezovská považuje aj zavedenie sociálnych odvodov na neaktívne príjmy v podobe tantiém, čo zhorší príjmovú situáciu dôchodcov. Takéto neaktívne príjmy by sa podľa nej nemali zaťažovať odvodmi rovnako, ako sa zdravotnými odvodmi prestali zaťažovať príjmy z prenájmu. Zdôraznila, že umelci nepatria do kategórie nepravých, tzv. vynútených živností. "V súčasnej podobe je pre nás reforma neprijateľná," povedal podpredseda SKKD Jozef Švoňavský. Umelci pritom podľa neho podporujú šesť požiadaviek, ktoré vo vzťahu k reforme daní a odvodov sformulovali predstavitelia Občianskej konzervatívnej strany (OKS). Po ich splnení by sa podľa OKS odvody pre živnostníkov nezvyšovali a pre dohodárov nezavádzali. Jednou z požiadaviek OKS je, aby sa uplatňovanie paušálnych výdavkov vrátilo do pôvodného stavu platného ku koncu polroka vlaňajška. Znamenalo by to nielen zachovanie 40-percentných paušálnych výdavkov, ale aj opätovné zavedenie 60-percentných paušálnych výdavkov pre remeselné činnosti.
Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR by sa umelci nemali skrývať za živnostníkov a dôchodcov, ale priamo povedať, že im ide len o ich vlastné výhody. Umelci, ktorí protestujú proti zmenám v daniach a odvodoch, sú podľa rezortu najlepším príkladom pokrivenosti dnešného daňovo-odvodového systému. "Koľko v tomto roku zaplatia umelec s príjmom 24 000 eur ročne a živnostník s príjmom 6 000 eur ročne na dani a odvodoch? Umelec 12 % a živnostník až 28 %," upozornilo ministerstvo. Umelci s vysokými príjmami sú tak podľa ministerstva v súčasnosti pred drobnými živnostníkmi neprimerane zvýhodnení, pričom na to neexistuje žiaden relevantný dôvod.
Rezort práce odmieta tvrdenie umelcov o tom, že reforma drasticky doľahne na SZČO a dôchodcov. "Tí dôchodcovia, ktorí si privyrábajú k penzii na dohodu a takýto ich príjem nepresiahne 190 eur mesačne, žiadnu zmenu nepocítia," konštatuje ministerstvo. Tí dôchodcovia, ktorí sú naďalej zamestnancami, sa majú posudzovať rovnako ako všetci ostatní zamestnanci. Reforma pritom podľa rezortu administratívu zjednodušuje. "Len v tom prípade, ak si chce umelec alebo SZČO uplatniť výdavky nad 2400 eur ročne, bude ich musieť vydokladovať. Takúto transparentnosť v žiadnom prípade nie je možné považovať za nárast administratívy," uvádza ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Vláda v polovici mája schválila koncepciu reformy daní a odvodov
Základom pre výpočet daní a odvodov sa má od začiatku budúceho roka stať superhrubá mzda. Má ísť o hrubú mzdu zamestnanca zvýšenú o odvody zamestnávateľa s výnimkou súčasného poistného na úrazové poistenie. Reforma má súčasne zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod, ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní. Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 % s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov, ktorých odvod má byť polovičný. Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 %, pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 13 % a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 %. Paušálne výdavky pre SZČO vo výške 40 % by sa mali obmedziť horným limitom na úrovni životného minima v sume približne 200 eur mesačne. Súčasťou koaličnej dohody je aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 percentuálne body.
Vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov sa má zvýšiť, keďže by sa pri určovaní vymeriavacích základov mali prestať uplatňovať koeficienty 2 pri sociálnom poistení a 2,14 pri zdravotnom poistení. Základ pre daň z príjmu sa nemá znižovať o zaplatené odvody. SZČO nemajú mať v uznateľných daňových nákladoch platby na sociálne a zdravotné poistenie. Minimálny vymeriavací základ SZČO má tvoriť 3,3-násobok životného minima, čím by sa minimálne mesačné poistné na sociálne a zdravotné poistenie malo znížiť zo 160,47 eura na 137,67 eura. Maximálny vymeriavací základ pre zdravotný a sociálny odvod sa má nahradiť novou veličinou „maximálne poistné“. Pre rok 2012 má byť maximálne poistné na sociálne poistenie 8 965,42 eur ročne a na zdravotné poistenie 4 246,77 eur ročne.
Pri príjmoch z dohôd sa má zaviesť tzv. odvodová odpočítateľná položka do výšky 190 eur mesačne. Tento príjem tak nebude podliehať zdravotnému ani sociálnemu odvodu. Takáto odpočítateľná položka sa má vzťahovať na každú osobu s príjmom z dohôd, avšak pri osobe so súbehom príjmov (SZČO, zamestnanec, dohodár) sa bude odpočítateľná položka znižovať o výšku príjmu z iných druhov činností.
STV:
Za každú pesničku, ktorú počujete v podniku, či na kúpalisku a trhu z reproduktorov, treba platiť. Robí to však iba asi polovica prevádzkovateľov. Po Slovensku preto začali cestovať inšpektori Slovgramu. Zisťujú, či je za to, čo počúvajú návštevníci, aj zaplatené. Platiť za reprodukovanie zvuku a obrazu prikazuje autorský zákon. Prevádzkovatelia často o tejto povinnosti nevedia a platbu si mýlia s inými, napríklad s koncesionárskymi poplatkami. Richard Pienčak, Slovgram „Koncesionársky poplatok sa platí na základe iného zákona a to je zákon o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase a slúži na financovanie verejnoprávnych médií a nemá žiadnu súvislosť s poplatkami v zmysle Autorského zákona.“ Peniaze, ktoré Slovgram vyzbiera, rozdeľuje ako tantiém umelcom. Za hudbu v podniku s rozlohou do 100 m2 by mal prevádzkovateľ ročne zaplatiť asi tisíc korún. Pavol Čeporan, majiteľ kaviarne „Dali nám v podstate hneď šek, vyjadrenie, že do nejakého obdobia to treba zaplatiť, ta sme si to vybavili a je to a je to zaplatené. Máme to z krku.“ Tomáš Mihlovič, manažér „Mne sa to zdá byť ako samozrejmosť. Už od novootvorenia našej prevádzky platíme tieto poplatky.“ Tí, ktorí neplatia sa na kameru nepriznajú. Richard Pienčak, Slovgram „Sa pozerajú na to tak, že sú to nízke čiastky, za ktoré ich asi nebude nikto naháňať.“ Za neplatenie hrozí prevádzkovateľom obvinenie z páchania trestného činu. Richard Pienčak, Slovgram „Trestná sadzba v prípade porušovania autorského práva, tam to samozrejmé závisí od výšky spôsobenej škody, ale je to tam do piatich rokov.“ Ak sa prevádzkovatelia neplatiči prihlásia sami, nehrozia im od Slovgramu žiadne pokuty a nebudú musieť doplatiť ani za predchádzajúce obdobie.
pravda.sk: SOZA nebude vymáhať polatky za vložené klipy na webe
Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) ustúpil od vyberania poplatkov a pokút od prevádzkovateľov internetových stránok so sídlom na Slovensku, ktoré prostredníctvom vložených videoklipov z iných webstránok sprístupňovali diela autorov.
SOZA tak reagoval na kritiku viacerých dotknutých subjektov a jednotlivcov, ktoré jeho postup kritizovali predovšetkým pre neznalosť technologických špecifík týkajúcich sa vkladania videoklipov. Ako zväz konštatuje v stanovisku, použitie hypertextových odkazov a takzvaných embedovacích kódov nie je verejným prenosom, respektíve sprístupňovaním autorského diela verejnosti podľa platného Autorského zákona a teda nepodlieha licencovaniu.
SOZA v polovici mája oslovil viacero webových portálov, ktoré mali na svojich stránkach vložené oficiálne videoklipy interpretov, s požiadavkou na uhradenie licenčných poplatkov vo výške 33,2 eur mesačne. V prípade nezaplatenia hrozila prevádzkovateľom stránok pokuta vo výške 99,6 eur. SOZA sa po vlne kritiky všetkým, ktorí sa cítili jeho sankciami dotknutí, ospravedlnil a zároveň zverejnil upravenú interpretáciu autorského zákona. V nej zväz konštatuje, že v prípade hypertextového odkazu a embedovacieho kódu odkazujúceho na server iného prevádzkovateľa, ide v princípe o informáciu pre používateľa webovej stránky, kde je daný videoklip umiestnený. "V takomto prípade nejde o verejný prenos, ale o sprístupnenie autorského diela z pôvodnej webovej stránky. V tomto prípade licencia SOZA nie je potrebná," uvádza sa v stanovisku zväzu. Ako zväz dodáva, za vysporiadanie autorských práv teda nie je zodpovedný ten, kto vloží embedované video napríklad na Facebook, ale vlastník domény, ktorý je používateľom autorských diel.
Na problém žiadostí SOZA upozornilo Rádio_FM. Tento krok zväzu vyvolal značný ohlas na internete, kde vznikli stránky kritizujúce či parodujúce SOZA. Užívatelia Facebooku zapĺňali profil zväzu kritikou a embedovanými videami. Zväz bude o tejto problematike viesť online diskusiu na svojej stránke vo štvrtok o 11:00.
Embedované video nie je súčasťou stránky, na ktorej je uverejnené. Súbor je totiž uložený je na iných serveroch, ako je napríklad služba YouTube. Prehrávanie využíva aj ovládacie prvky na pôvodnom serveri
sme.sk : Hotely a reštaurácie kritizujú platby ochranným zväzom autorov
Súčasný stav v oblasti ochrany autorských práv je podľa Zväzu hotelov a reštaurácií SR (ZHR) absolútne nevyhovujúci ako v legislatívnej tak aj v praktickej rovine.
Hotely a reštaurácie totiž musia odvádzať ochranným zväzom poplatky za každý televízny a rozhlasový prijímač na každej jednej hotelovej izbe i v reštaurácii bez ohľadu na to, či je obsadená, ako aj za hudbu počas konferencie alebo firemného podujatia.
"Oprávnenie na ich vyberanie a následné prerozdelenie udeľuje Ministerstvo kultúry SR. Neurčuje však, v akej výške si autorské odmeny správca stanoví, ani ako má celá organizácia platenia vyzerať," uvádza sa v stanovisku ZHR.
Sadzbu poplatkov si tak ochranné zväzy stanovujú samé, pričom mnohokrát musia hotely a reštaurácie platiť viacerým zväzom súčasne. Na Slovensku totiž v súčasnosti pôsobí Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA), Slovgram, Ochranné združenie interpretov Slovenska (OZIS) ako aj LITA. "Problém spočíva v tom, že správcov sa môže teoreticky objaviť hocikoľko a že ich sadzobníky sú vytvorené podľa ich vlastných predstáv," kritizujú ZHR.
Zväz hotelov a reštaurácií nesúhlasí predovšetkým s povinnosťou platiť za takzvaný verejný prenos aj za izby, v ktorých sa síce nachádza rádio alebo televízor, no sú neobsadené. Pri kritike sa opierajú o rozsudok Európskeho súdneho dvora v spore španielskej hotelovej siete Raffaell Hotels s tamojším kolektívnym správcom SGAE, podľa ktorého verejný prenos nemôže existovať v izbách, ktoré sú neobsadené.
"V dnešnej situácii je už päťdesiatpercentná obsadenosť hotela veľmi dobré číslo a pre mnohých nedosiahnuteľné. Nuž predsa nie je možné platiť za verejný prenos, ktorý vo všetkých neobsadených, prázdnych izbách vlastne vôbec nenastal," uviedol člen Predstavenstva ZHR Ivan Banič.
Rovnako hotely a reštaurácie nesúhlasia s platením autorských odmien v konferenčných priestoroch a reštauráciách podľa ich kapacity a nie podľa skutočnej návštevnosti. "O takéto bezdôvodné obohacovanie sa snažia kolektívni správcovia nielen pri podujatiach, na ktoré hotel či reštaurácia predávajú vstupenky, ale aj pri bezplatných animačných sprievodných programoch hotelov," dodáva zväz vo vyjadrení.
Poz.
AUTORSKÉ ORGANIZÁCIE - Ochrancovia alebo výpalníci?
Autorské odmeny spravujú monopoly
Ochranné autorské zväzy sú zastaralé
