Choď na obsah Choď na menu
 


VÁHOSTAV / Široký

21. 4. 2015

 

Objavili temné pozadie Váhostavu vahostav-afp.jpg

Súčasný generálny riaditeľ Váhostavu stojí podľa Aliancie Fair play za schránkovými spoločnosťami, ktoré od tejto stavebnej firmy vymáhajú pohľadávky. Konečným efektom tejto "reštrukturalizácie" môže byť takpo čase prechod Váhostavu do rúk oligarchu, ktorý má blízko k predsedovi vlády.

http://video.tyzden.sk/eugen-korda/2015/04/29/objavili-temne-pozadie-vahostavu/

 

 

 

 

 

zdroj TA3 : Politický Váhostav?

19.04.2015 13:55  Hosťami relácie V politike boli Robert Fico, predseda vlády, Ján Figeľ, podpredseda parlamentu, Andrej Danko, predseda SNS, Juraj Miškov, predseda Skoku a Eduard Chmelár, politický analytik.

 

 

 

zdroj: šas.sk

Od ŠtB cez privatizáciu až k Váhostavu: Takto sa veľkopodnikateľ Široký dostal k bohatstvu!

Od ŠtB cez privatizáciu až k Váhostavu: Takto sa veľkopodnikateľ Široký dostal k bohatstvu! Podnikateľ Juraj Široký.
 
19.04.2015, 10:00 | Kauza firmy Váhostav, ktorá od štátu dostala zákazky za miliardy, ale sama dostala na kolená stovky malých živnostníkov, ukázala biedu podnikania na Slovensku.

V tejto súvislosti sa spomína najmä meno Juraja Širokého (61), ktorý je členom predstavenstva Váhostavu. Zároveň je to jeden z najbohatších Slovákov, jeho majetok sa odhaduje na asi 250 miliónov eur. Cesta k nemu bola zaujímavá...

Juraj Široký je nepochybne veľmi šikovný a schopný človek. Vďaka svojej náture vždy vedel, kam sa postaviť, aby si zabezpečil dobré postavenie a príjmy.
Hviezdna kariéra rodáka z Košíc sa začala už za socializmu, keď pôsobil na československej ambasáde vo Washingtone a tiež pracoval v rozviedke komunistickej štátnej bezpečnosti pod krycím menom major Belan. Do ŠtB sa prihlásil vo veku 25 rokov.

„Chcem byť čo najviac prospešný nášmu socialistickému zriadeniu tým, že budem aktívne bojovať proti vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi,“ napísal v žiadosti. Prijali ho, lebo mal dobré zázemie, s tajnými spolupracoval aj jeho otec.
Hoci Širokého spis za záhadných okolností niekedy po roku 2000 zmizol z archívu Ústavu pamäti národa, neskôr denník SME publikoval výňatky z jeho kópie. Podľa nich Široký v mladosti donášal aj na vlastnú matku.

 

Podnikateľ Juraj Široký.

 

„Počas dovolenky v ČSSR som sa dozvedel, že moja matka Gabriela Široká udržuje písomný styk so svojím strýkom (brat jej nebojej matky) Albertom Ferdinandom... Domnievam sa, že brat matky nadviazal styk s menovaným na základe predstavy finančného prilepšenia, keď sa v tej dobe rozvádzal a žil s mladšou ženou, ktorá ho k tomu kroku doviedla...“ uvádza sa vo zverejnenej kópii dokumentu.

Štátna bezpečnosť bola s prácou ambiciózneho agenta spokojná, za svoju prácu v USA dostal neraz odmenu. Napríklad 2 000 korún za „pomoc sovietskym priateľom“.  Pôsobenie v tajných službách sa pre Širokého skončilo krátko po Nežnej revolúcii v novembri 1989. A začala sa tak ďalšia časť jeho kariéry...

 

 

 

zdroj: http://globalmagazin.sk/juraj-siroky-v-sluzbach-stb/

Juraj Široký v službách ŠtB

 
gašparovč paška širokýV štruktúrach Štátnej bezpečnosti (ŠtB) bola kontrarozviedka zameraná na boj proti tzv. vnútornému nepriateľovi, t. j. proti nepohodlným osobám a kritikom socialistického režimu. Fungovala pod hlavičkou II., X. a XII. Správy Zboru národnej bezpečnosti (ZNB). ZNB bola zložkou Štátnej bezpečnosti.

Rozviedka (tzv. I. Správa ZNB) bola zasa zameraná na zahraničie. Slúžila najmä ako predvoj KGB a v prospech politických a ideologických záujmov Sovietskeho zväzu.

Otec aj strýko v ŠtB

Ondrej Široký, strýko Juraja Širokého, vstúpil do Komunistickej strany v roku 1948. Od augusta 1966 do konca roku 1968 pôsobil ako náčelník oddelenia ŠtB v Čiernej nad Tisou. Od januára 1969 do konca apríla 1969 pôsobil ako náčelník III. odboru kontrarozviedky Hlavnej správy ŠtB v Bratislave.

Brat Ondreja Širokého, Juraj Široký st. vstúpil po vojne do Zboru národnej bezpečnosti. Aby si zabezpečil kariérny postup, zároveň vstúpil aj do KSČ. V ŠtB začínal ako obyčajný referent, no zakrátko už pôsobil v „sledovačke“. V rokoch krutých represií a politických procesov Juraj Široký st. kariérne stúpal. V roku 1955 pôsobil už ako okresný náčelník ŠtB v Levoči.

Ako spoľahlivý káder komunistického režimu a ŠtB absolvoval polročný kurz na Vysokej škole F. E. Džeržinského v Moskve (škola pre príslušníkov KBG, poprípade aj pre členov tajných služieb iných komunistických krajín). Od roku 1966 pôsobil na Správe ŠtB v Košiciach. O tri roky neskôr už mal hodnosť kapitána.

V roku 1969 bol prevelený do rozviedky. Pol roka pôsobil ako eštebák vo Viedni pod krytím ministerstva zahraničných vecí. V roku 1972 bol „služobne“ v Sýrii, Libanone a Iraku. V decembri 1975 bol normalizátor Juraj Široký st. s krycím menom Šiška prevelený do Prahy. Od roku 1976 pôsobil na rezidentúre ŠtB v Havane. V roku 1980 odišiel do dôchodku s hodnosťou majora.

Agilný komunista

Juraj Široký ml. bol v pionierskej organizácii odmenený vyznamenaním Mladý budovateľ. Ako člen Socialistického zväzu mládeže navštevoval ateistický krúžok. V rokoch 1973-1978 študoval na Strojníckej fakulte Vysokej škole technickej v Košiciach. Po štúdiách nastúpil do projektovej organizácie Stavoprojekt v Košiciach.

V júni a auguste 1978 absolvoval päť náborových pohovorov s príslušníkmi ŠtB. V auguste 1978 požiadal o vstup do zložiek ŠtB. „Vzhľadom na to, že mi otec dôkladne vysvetlil nutnosť vstupu spojeneckých armád varšavskej zmluvy, nezúčastnil som sa žiadnych podujatí, ktoré sa v tom období organizovali pod vedením pravice,“ uviedol o okupácii Československa. V žiadosti okrem iného tiež uviedol, že chce „aktívne bojovať proti vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi“. Požiadal o zaradenie do rozviedky, v ktorej v tom čase pôsobil aj jeho otec.

V zázname o pohovoroch, ktorý 30. augusta 1978 podpísal podplukovník Michal Ujvári, sa o. i. uvádza, že „žije a koná v duchu vedeckého svetového názoru, socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu“ a „má správne marxisticko-leninské názory a postoje“.

V rodinných stopách

Do služieb bol prijatý po skončení vojenskej služby, v septembri 1979, ako príslušník s osobným evidenčným číslom 196 592. V slávnostnej prísahe sa zaviazal „rozhodne bojovať proti nepriateľom ZSSR a ostatných spojeneckých socialistických krajín“.

Po absolvovaní Dôstojníckej školy I. Správy ZNB bol pod krycím menom Belan pridelený do 52. odboru Hlavnej správy rozviedky. Bol to tzv. odbor politickej rozviedky pre Latinskú Ameriku, Kanadu a Spojené štáty. Zjavne zavážilo eštebácke rodinné zázemie, pretože po španielsky ani portugalsky vôbec nevedel a z angličtiny ovládal len základy. V Prahe sa podieľal na riadení washingtonskej rezidentúry ŠtB.

V roku 1983 absolvoval kurz marxizmu-leninizmu na Vysokej škole politickej ÚV KSČ v Prahe. Bol prevelený do Washingtonu, kde sa v rozviednej funkcii staršieho referenta špecialistu podieľal na politickej koordinácii rezidentúry ŠtB. Oficiálne vystupoval ako 2. tajomník veľvyslanca ČSSR pre kultúrnu oblasť. V pohodlí veľvyslanectva vytváral akési ideologické zázemie pre prvú líniu eštebákov-rozviedčikov, t. j. špiónov. Politicky vyhodnocoval informácie terénnych rozviedčikov a posielal ich do centrály ŠtB v Prahe. Prepracoval sa na zástupcu rezidenta a mal hodnosť kapitána.

Tzv. rezidentúry boli pobočkami ŠtB pôsobiacimi pod krytím československých veľvyslanectiev. Pre československý režim boli z tohto hľadiska najdôležitejšie veľvyslanectvá v Bonne, Paríži, Londýne a Washingtone.

Tzv. legalizačným úradom pracovníkov zložiek ŠtB v rezidentúrach bolo ministerstvo zahraničných vecí, čo v praxi znamenalo, že príslušníci ŠtB pôsobili v zahraničí akoby zamestnanci československého ministerstva zahraničia.

Donášal na vlastnú matku

Široký informoval svojich nadriadených aj o korešpondencii svojej matky a v rámci toho „nabonzoval“ aj matkinho brata.

„Moja matka Gabriela Široká udržuje písomný styk so svojím strýkom (Albertom Ferdinandom, ktorý žil v USA, pozn. mb) (…). Tento styk bol nadviazaný asi pred 2 rokmi na podnet matkynho brata Ladislava Vargu, bytom Dlhá Ves, okr. Rožňava,“ uviedol v správe z 5. augusta 1987 Široký (gramatická chyba je presnou citáciou z uvedenej správy, pozn. mb).

 
Široký dostal počas svojej kariéry v ŠtB popri riadnej mzde viac ráz aj ďalšiu finančnú odmenu, celkovo vyše 15 tisíc korún. Napríklad v januári 1988 dostal odmenu dvetisíc korún „za pomoc sovietskym priateľom“. V roku 1980 dostal náborový príspevok vo výške päťtisíc korún.

V roku 1990 bol po zrušení ŠtB a zmenách bezpečnostných štruktúr prepustený zo služby. Voči prepusteniu sa odvolal, chcel zotrvať v spravodajských službách. Ján Langoš ako vtedajší federálny minister vnútra jeho žiadosti nevyhovel.

Juraj Široký ešte v roku 2009 na súdnom pojednávaní v spore s Petrom Šťastným svoju minulosť spojenú s ŠtB popieral. „Všetko čo som vo svojom živote v minulosti aj v súčasnosti urobil, sa nikdy nepriečilo zásadám slušnosti,“ uviedol Široký po tom, čo bola zverejnená kópia jeho personálneho spisu.

širokého odmeny v štb

Odmeny pre Juraja širokého. Aj z tohto dokumentu vidieť, že Široký bol zaradený do 52. odboru I. Správy ZNB, t. j. do jednej zo zložiek ŠtB.

 

  

Kauzy spájané s menom Juraja Širokého

Investičné fondy

V minulosti pôsobil v orgánoch viac ako štyridsiatich spoločností. Istý čas prostredníctvom spoločnosti Perex ovládal denník Pravda. V orgánoch spoločnosti Plastika bol napríklad aj s Ľubomírom Jahnátkom. Počas prvej vlády Roberta Fica mal vplyv najmä v rezorte hospodárstva. Má byť jedným z najvplyvnejších ľudí v pozadí Smeru.

V minulosti sa meno Juraja Širokého najviac spájalo s kauzou tunelovania Harvardských investičných fondov. Viktor Kožený, trestne stíhaný v kauze, obvinil Širokého, že rozkradol značnú časť harvardského majetku vo výške viac ako sto miliónov dolárov.

Ďalšie podozrenie spájané s osobou Juraja Širokého sa spája s presunom finančných prostriedkov a akcií z českých fondov do slovenských firiem ovládaných Druhou strategickou, ktorej členom predstavenstva bol aj Juraj Široký. Podľa likvidátora Harvardského priemyselného holdingu Zdeňka Častorála bolo z prostriedkov tohto holdingu presunuté na Slovensko 50 miliónov dolárov.

Pochybné pôžičky

Koncom deväťdesiatych rokov jedna z firiem Juraja Širokého poskytla Slovenskému hokejovému zväzu pôžičku vo výške 3,5 milióna korún s 24-percentným úrokom. V roku 2001 mal však hokejový zväz požičať Širokého Harvardskej investičnej spoločnosti milión korún bezúročne. Zmluvu za hokejový zväz podpísal vtedajší generálny sekretár Igor Nemeček. Bolo to v čase, keď bola uvedená firma v likvidácii. Jeden milión mal zväz požičať aj Slovanu Bratislava.

Miliónový schodok

V roku 2004 ministerstvo financií zistilo v účtovníctve hokejového zväzu schodok 35 miliónov korún.

Škandalózna rekonštrukcia zimného štadióna

V roku 2006 Široký ako šéf slovenského hokeja hovoril o výstavbe nového hokejového štadióna a tvrdil, že s financovaním nebudú problémy, pretože zväz už má niekoľko ponúk. Nakoniec sa však financie na novú halu „nenašli“ a pristúpilo sa k rekonštrukcii starého štadióna v centre Bratislavy. Presne toho štadióna, v ktorého tesnej blízkosti mal Široký dosah na nezastavané pozemky.

Z kontroly NKÚ v roku 2011 vyplýva, že pri príprave a realizácii rekonštrukcie zimného štadióna neboli dodržané viaceré všeobecne záväzné právne predpisy,  pri výbere zmluvných dodávateľov aj zhotoviteľa stavebných prác bol porušený zákon o verejnom obstarávaní, s financiami sa narábalo nehospodárne a rekonštrukcia zimného štadióna sa predražila o viac ako 90 percent. Po niekoľkonásobných výmenách pozemkov mesto Bratislava prišlo o stovky miliónov korún. Z kšeftov okolo rekonštrukcie štadióna i stavby hotela najviac získal Široký a hokejový Slovan na čele so Širokým a Krajčim.

Akciová spoločnosť Arena 2011 ako dcérska spoločnosť hokejového zväzu dostala počas prvej vlády Roberta Fica dotáciu 200 miliónov korún na projektovú dokumentáciu – na neexistujúcu multifunkčnú halu. V orgánoch akciovky boli Juraj Široký, Jozef Golonka či Dárius Rusnák.

Luxusný hotel – porušovanie a ignorovanie zákonov

V susedstve štadióna stojí luxusný hotel, ktorého vlastníkom je spoločnosť Tehelné pole. Pôvodne v nej malo Mesto Bratislava 40 percentný podiel, druhým akcionárom bola spoločnosť TP Slovan, v ktorej väčšinový podiel majú firmy Juraja Širokého. Akciovka Tehelné pole ako investor a Váhostav-SK ako zhotoviteľ začali v januári 2010 hotel stavať načierno, bez stavebného povolenia. Okrem toho akciovka Tehelné pole nedodržala zmluvu a na výstavbu so štadiónom spoločných prístupových a obslužných ciest neprispela. Predsedom predstavenstva spoločnosti Tehelné pole je Maroš Krajči, generálny manažér hokejového klubu Slovan Bratislava.

Spoločnosť Tehelné pole dostala na stavbu hotela od Privatbanky, ktorú kontroluje finančná skupina Penta, úver 5,3 milióna eur. V roku 2011 bol hotel založený v prospech Privatbanky. V období prvej vlády Roberta Fica bola Penta prepojená so Širokým vo viacerých biznisoch.

V roku 2012, teda ešte v čase primátora Milana Ftáčnika, kúpil Široký od Mesta Bratislava akcie hotela i pozemkov pod ním v podstate za symbolickú sumu.

 

 

 

zdroj: http://www.cas.sk/clanok/313144/kauza-vahostav-uvidia-zivnostnici-aspon-svojich-15.html

08.04.2015, 10:55 | Aké majú šance, že svoje peniaze ešte niekedy uvidia? Firma Váhostav veľkopodnikateľa Juraja Širokého, ktorá sa podieľa na množstve štátnych zákaziek za desiatky miliónov eur, neplatila svojim dodávateľom a ocitla sa v reštrukturalizácii. 

Veritelia Váhostavu sú v koncoch. Hoci prípad vyšetrujú elitní policajti z Národnej kriminálnej agentúry, drobní živnostníci nemajú dôveru, že kauza bude naozaj vyriešená, a rozhodli sa podať ďalšie trestné oznámenia. Potešujúca však nie je ani ďalšia správa. Podľa podrobností v reštrukturalizačnom pláne sa firmy a živnostníci k svojim peniazom dostanú len vtedy, keď bude Váhostav v zisku. Ten bol však ostatné tri roky v červených číslach.

 

Šéf predstavenstva Váhostavu Juraj Široký sa zatiaľ k celej kauze osobne nevyjadrili. Šéf predstavenstva Váhostavu Juraj Široký sa zatiaľ k celej kauze osobne nevyjadrili.Autor: anc

Spoločnosť veriteľom dlhuje 136 miliónov eur. Váhostav oznámil, že drobným firmám, s ktorými spolupracoval, vyplatí len 15 % z dlžnej sumy a bankám všetko. Aj to však nie je isté. Váhostav podľa Hospodárskych novín vyplatí peniaze len vtedy, ak bude vykazovať zisk. Čo môže byť problém, keďže ostatné tri roky bola firma v strate. „Po skončení reštrukturalizácie sa bude Váhostav správať štandardne ako obchodná spoločnosť a splácať svoje záväzky, medzi ktoré patria aj záväzky z reštrukturalizácie, štandardným spôsobom,“ povedal hovorca Váhostavu Tomáš Halán. Záväzky vyplývajúce z reštrukturalizácie začne Váhostav splácať počas budúceho roka. Ľudia sú z celej situácie bezradní a možnosť, že by nemuseli vidieť ani 15 % z dlžnej sumy, ich poriadne hnevá. „Inak ako krádežou sa to nazvať nedá. Ak avizujú 15 % splácaných v splátkach počas piatich rokov a ešte povedia, že to budú čarovať zo zisku, hovoríme o riziku, ktoré sa rovná krádeži. V lepšom prípade o almužne konvertujúcej k nule,“ povedal Milan Blaho, ktorý hovorí za 43 veriteľov z Banskobystrického kraja. Nový Čas sa pýtal Váhostavu, ako je možné, že napriek štátnym zákazkám niekoľko desiatok miliónov je firma v stratách. „Ak Nový Čas predá denne 100-tisíc výtlačkov po 0,49 eura, znamená to, že Nový Čas denne zarobí 49-tisíc eur?“ odpovedal dosť čudnou logikou hovorca.

 

Za Váhostavom stojí veľkopodnikateľ Juraj Široký. Za Váhostavom stojí veľkopodnikateľ Juraj Široký.Autor: anc

Pre poškodzovanie veriteľov začali minulý týždeň trestné stíhanie v prípade spoločnosti Váhostav Juraja Širokého elitní policajti z Národnej kriminálnej agentúry. Hoci sa kauzou už zaoberá NAKA, veritelia podávajú ďalšie trestné oznámenia. „Vzhľadom na to, že ide o Juraja Širokého, máme obavy, že to bude prihraté sympatizantom Smeru, ktorý to napokon nevyriešia a bude to len formálne. Nemáme dôveru v úrady v tomto prípade,“ povedal Blaho. Problémami živnostníkov, ktorých reštrukturalizácia veľkých firiem zasiahla, sa bude budúci týždeň zaoberať aj parlament na mimoriadnej schôdzi. Na rokovaní by mali byť prítomní aj členovia vlády, ktorí budú spolu s poslancami hľadať riešenia, ako proces reštrukturalizácie sprehľadniť a zlepšiť. „Očakávame, že Národná rada prijme uznesenia, ktorými zaviaže jednotlivých ministrov, aby urýchlene a razantne pripravili vo svojich oblastiach také úpravy, ktoré by mali celý tento proces stabilizovať. Tak, aby nedochádzalo k javom, ktoré vyvolávajú často zložité životné situácie,“ zdôraznil predseda parlamentu Peter Pellegrini.

 

Veritelia: My existujeme!

Po tom, ako Nový Čas zverejnil príbehy rodín, ktorých spolupráca s Váhostavom položila na kolená, reagovala hovorkyňa Michaela Kováčik Grendelová z Druhej strategickej, že firme Allesmont peniaze nedlhujú a ani firme ENVIS nedlhujú 100-tisíc eur. Veritelia sa bránia. „Je pravda, že nám dlhujú. Preveroval som si u právnika, či sme stihli termín prihlásenia sa do reštrukturalizácie, takže tam môže byť problém, že nás neevidujú. Existujeme a hlásime sa k veriteľom,“ uviedol Peter Chladnúch zo spoločnosti Allesmont. Daniel Zachar z Envisu zostal tiež zaskočený: „Je mi ľúto, že bezcitne útočia na ľudí, ktorí sú mnohí na pokraji síl. Spravili sme si svoju robotu a Váhostav by bez nás zákazky nezvládol, to my sme úverovali jeho podnikanie,“ povedal Daniel Zachar.

 

 

 

http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/vahostav-sa-posilnuje-pred-dalsim-bojom-546822

Váhostav sa posilňuje pred ďalším bojom

Stavebné giganty sú pre straty a nízke ceny odkázané na pomoc svojich akcionárov.

 
1
 

Stavebnú spoločnosť Váhostav-SK má oživiť finančná injekcia vo výške siedmich miliónov eur. Zabezpečiť ju má jej kľúčový vlastník Juraj Široký. Veľkopodnikateľ jej s najväčšou pravdepodobnosťou buď požičia, alebo sa za úver zaručí.

Firma potrebuje peniaze, aby mohla splatiť dlhy a získať kapitál potrebný na účasť v ďalších verejných súťažiach. V takmer identickej situácii je ďalší veľký hráč, spoločnosť Doprastav, v ktorom by sa mal zvýšiť kapitál o 10 až 17 miliónov eur. Dôvodov, prečo musia akcionári nosiť peniaze do svojich firiem, je viacero. Všetky majú korene v slabom dopyte po stavebných prácach.

S nízkymi cenami
Váhostav síce získal viacero zákaziek, no za rizikové ceny. Najviac škody mu napáchali komplikácie pri výstavbe úseku D1 pri Martine Dubná Skala – Turany. Zradila ho v prvom rade cena, s ktorou vyhral verejnú súťaž. Postupne sa ukázalo, že je vzhľadom na náklady až príliš nízka. Tento projekt, a následne aj Váhostav, preto skončili v strate. „Znamená to, že nám ubudlo z obežných prostriedkov. A tie treba nahradiť, aby sme vedeli plniť svoje záväzky voči investorom a subdodávateľom a aby sme vedeli financovať výrobu,“ vysvetlil pre HN generálny riaditeľ Váhostavu Ján Kato.
Gro pomoci od Širokého má putovať na účty firiem, ktorým Váhostav pre nedostatok peňazí neplatí načas. Podľa Kata má ísť prioritne o dodávateľov materiálov, subdodávateľské firmy a živnostníkov, s ktorými Váhostav spolupracuje pri výstavbe diaľnic.

 

Bez rezerv
Čiastočne sa tak potvrdzujú varovania, že na nízke ceny štátnych zákaziek doplatia subdodávatelia. O tejto hrozbe hovoria stavbári už dlhšie a v rozhovore pre HN ju spomenul aj minister dopravy Ján Počiatek. Okrem nej sa tiež veľa hovorí o riziku, že firmy skrachujú a stavby nedokončia, prípadne budú šetriť na materiáloch. Váhostav vysvetľuje svoju stratu tým, že veci nešli podľa plánu. „Tie ceny teoreticky spočítané boli. Ale boli na hranici. Nikdy nič nefunguje tak, ako sa predpokladá,“ hovorí Kato. Každá firma robí podľa neho chyby. A čelí aj ďalším rizikám. Napríklad že nedostane zaplatené. Za jeden z dôvodov vlaňajšej straty označuje aj skutočnosť, že mu odberatelia dlhujú. „V praxi sa ukázalo, že súčasné ceny nestačia na to, aby sme pri nich aspoň vyrovnane hospodárili,“ dopĺňa.

Stratové stavby majú viacerí
Stratové stavby majú podľa Kata aj ďalšie firmy, medzi nimi aj giganty Doprastav a rakúsky Strabag. Kým Váhostav má zákaziek dosť, no nevie na nich zarobiť, situácia Doprastavu je odlišná. „Hlavný problém je, že nemáme pracovnú náplň,“ hovorí jeden z vlastníkov Doprastavu a prezident materskej spoločnosti DDM Group Ivan Šesták. Firma stavia len jeden úsek na diaľnici D1, aj o ten sa delí so Strabagom. Preto musela znížiť stavy z 3 300 na 1 400 ľudí.
„Spočítajte si výpovednú lehotu a odstupné pre takmer 1 900 ľudí. To je päť mesiacov, takmer pol roka musíte platiť 1 900 ľuďom, ktorých nepotrebujete, ktorí nič neprodukujú. Máte budovy, kde musíte kúriť, platiť nájomné, máte stroje, ktoré sú nevyužité, máte ich napríklad na lízing, musíte ich splácať,“ hovorí Šesták.
Aj Doprastav teda potrebuje pomoc akcionárov. „Najjednoduchšie je zvýšiť základné imanie, to znamená vypísať ďalšie akcie a za akcie získať hotové peniaze, ktoré firme finančne pomôžu,“ vysvetľuje Šesták. Akcionári majú dostať možnosť zvýšiť podiely rovnakým dielom. Najviac by sa to dotklo českej sesterskej spoločnosti Metrostav, ktorá vlastní v Doprastave najväčší podiel. Podľa Šestáka je však v hre aj vstup finančného investora. Viac sa k tomu vyjadrovať nechcel, keďže s prípadnými záujemcami majú podpísané zmluvy o mlčanlivosti.
Krízu pocítil aj ďalší veľkopodnikateľ Miroslav Remeta, ktorý okrem iných aktivít vlastní menšiu stavebnú firmu Dúha. „Hospodárske výsledky za posledné dva roky boli horšie, ako predtým,“ povedal pre HN. Podľa neho aj Dúha potrebovala pomoc akcionára. V jej prípade však šlo o využitie rezervných fondov, ktoré pochádzali z lepšieho hospodárenia v minulých rokoch.
O niečo lepšie sú na tom nadnárodné firmy, ako je Strabag alebo Skanska. Tým banky veria viac, lebo majú za chrbtom silné materské spoločnosti.

Potrebujú sa nadýchnuť
Pomoc akcionárov Doprastavu a Váhostavu nie je iba ich nápad. Nútia ich do toho aj banky, bez ktorých sa vyčerpaní stavbári nemôžu zapojiť do boja o ďalšie zákazky. Potrebujú ich úverové linky na prekrytie obdobia, v ktorom stavbári čakajú na úhradu faktúr. Firmy totiž nedostávajú zaplatené ihneď v čase, keď na stavbe nechávajú svoje peniaze. Často čakajú na peniaze od štátu alebo Európskej komisie dlhé mesiace.
Firmy si potrebujú preto na mzdy či nákup stavebného materiálu požičať. Samy dosť peňazí nemajú, keďže zisky v odvetví na krytie náročných investičných projektov nepostačujú. Prístup k financovaniu v miliónoch eur je dokonca jednou z podmienok v štátnych tendroch.

 

 

http://www.konzervativnyvyber.sk/knockout-daga-danisa-za-vahostavom-je-ficov-kamarat-vyboh/688/

K.O. DAGA DANIŠA: Za Váhostavom je Ficov kamarát Výboh

Tento týždeň bol celý len o jednej veci. O nehoráznych klamstvách Roberta Fica, ktorými sa snaží vyviniť z kauzy Váhostav.

Dag Daniš

Zároveň týmito klamstvami potrebuje odraziť hnev ulice. A chrániť svojich oligarchov. Hlavne podnikateľa Širokého, ktorý vlastní Váhostav. A podnikateľa Výboha, Ficovho blízkeho priateľa, ktorý má stáť v pozadí reštrukturalizácie Doprastavu a Váhostavu. Všetko je ich biznis, ktorý nakoniec zaplatia oklamaní živnostníci a dodávatelia…

Prvé klamstvo: Zlá pravica

Fico tvrdí, že za reštrukturalizáciu Doprasatavu a Váhostavu je zodpovedná pravica a zlý Dzurindov zákon o konkurze. Je to nezmysel. Zákon nie je zlý, ale dobrý. Dokonca je výborný. Zákon totiž umožňuje reštrukturalizáciu (ochranu pred veriteľmi) len pod jednou dôležitou podmienkou – že je pre veriteľov výhodnejšia ako by bol konkurz. Inými slovami – oklamaný dodávateľ Váhostavu musí v reštrukturalizácii dostať viac, ako by dostal, keby Váhostav padol do konkurzu. Reštrukturalizácia je vlastne dar z neba pre živnostníkov (veriteľov). Tak hovorí zákon. A zákony sa predsa musia dodržiavať.

Iste, iste.

Lenže… Realita je v tomto prípade iná. Nezákonná. Áno, môžeme mať podozrenie, že Váhostav reštrukturalizáciou porušil zákon. Majetok Váhostavu je totiž vyšší ako priznané dlhy. Váhostav má majetok (aktíva) 147 miliónov. A dlhy vo výške 136 miliónov. Z čoho vyplýva, že aj správca, aj súd mali reštrukturalizáciu (ochranný režim) povoliť len v prípade, že by Váhostav splácal dlhy v plnej výške. To sa ale nestalo.

Aj správca, aj výbor veriteľov, aj súd veci zariadili tak, že živnostníci majú prísť takmer o všetko (85 percent sa im nevyplatí). Je jasné, že takýto brutálny zákrok – v rozpore so zákonom o konkurze – mohol zariadiť len niekto, kto má veľký vplyv. Na oligarchov, na veriteľov, na štát… A vyzerá to tak, že ten ,,Niekto” je oligarcha z pozadia Smeru a Ficov blízky priateľ Výboh.

Už minulý rok viaceré médiá informovali, že po voľbách, keď si oligarchovia Smeru delili korisť, mal dostať Široký dialnice, Brhel energetiku a Výboh rezort dopravy. Práve Výbohovi ľudia mali potom riešiť záchranu Doprastavu. A neskôr aj Váhostavu. Schéma bola jednoduchá. Krachujúci Doprastav (Váhostav) dostali miliónové záchranné pôžičky od spriaznených schránkových firiem, ktorých vlastníci sa ukryli na Cyprus, do Británie a do Karibiku. Tým sa dostali do výboru veriteľov, ktorý schvaľuje reštrukturalizáciu. Ďalej: reštrukturalizáciu Doprastavu zariaďujú právnici z firmy Bankruptcy & Recovery Service. Založili ju ľudia z advokátskej kancelárie Ecker – Kán. Čo sú Výbohovi právnici. Pracovali pre Výbohove firmy zo skupiny Willing. A sídlili v budove, ktorá patrila jednej z Výbohovych firiem. A nakoniec: správkyňa Váhostavu, mladá neskúsená 25 ročná právnička, pracuje tiež pre Výbohovych právnikov (Ecker – Kán).

Záver: môžeme smelo predpokladať, že za špinavou prácou so splachovaním dlhov Doprastavu a Váhostavu stojí Miroslav Výboh. Oligarcha z pozadia Smeru. A Ficov blízky priateľ. Často označovaný ako ,,pokladník”.

Druhé klamstvo: Dobrý Smer

Ďalším Ficovym klamstvom je tvrdenie, že vláda ide pomáhať živnostníkom. Nejde. Ide pomáhať Váhostavu Juraja Širokého. Štátna banka na seba prevezme dlhy Širokého, resp. Váhostavu. A potom ich splatí. Z našich, štátnych peňazí. Konkrétne zo štátnych finančných aktív z bankového fondu. Použije sa na to najmenej 40 miliónov eur.

A teraz len tak mimochodom: Ďalších 40 miliónov štátnych eur má dostať partia právnikov z Ecker – Kán. V čase, keď sa riešila reštrukturalizácia Doprastavu (2014) vyhrali Výbohovi právnici z Ecker – Kán súťaž na neuveriteľných 40 miliónov eur na právne služby a poradenstvo. Od ministerstva vnútra. Výbohovi právnici a správcovia reštrukturalizácie Doprastavu (Váhostavu) majú dostať od dobrého štátu dobrých 40 miliónov. Nie, nie je to preklep. Oni majú naozaj za dobré rady dostať 40 miliónov eur z verejných peňazí. Štát dá 40 miliónov eur. A dostane… Dostane rady.

Príde vám to celé ako nehorázna politická zlodejina a hovädizmus? Ak áno, potom máte výborný pozorovací talent. Pretože to naozaj vyzerá ako ukážková zlodejina a úplný vrchol hovädizmu.

Tretie klamstvo: Opustený Široký

A nakoniec sa Fico všetko snaží zachraňovať ešte jedným klamstvom – že Široký a Smer vraj nemajú nič spoločné. Pravda je pritom taká, že Široký a jeho ľudia stáli pri zakladaní Smeru od samého začiatku. Ako to priznal Mečiar už v roku 2006: Politiku Smeru deformujú miliardári Široký, Brhel a Poór. Široký mal a má svojich ľudí priamo vo vedení Smeru (Paška). Vo vláde (Jahnátek). V Národnej dialničnej spoločnosti, ktorá rozhoduje o dialničných tendroch… Juraj Široký je pravý, nefalšovaný oligarcha.

Priznanie

,,Za posledné roky sme iba klamali a kradli. Áno, kradli sme. Kradli sme ráno, večer aj v noci. Takmer som z toho skapal, keď som sa musel tváriť, že vládneme, hoci sme nevládli, ale iba klamali a kradli. Čo povieme ľuďom, keď sa nás spýtajú, čo sme urobili za posledné štyri roky?”

Pamätáte sa, kto to povedal? Správne, maďarský socialista Gyurcsány. Presne tieto slová by svedčali aj Ficovi. Keby sa aspoň raz odhodlal priznať pravdu.

Dag Daniš, komentátor Hospodárskych novín

 

 

 

http://www.topky.sk/cl/100371/1468167/

Širokého výsmech Slovákom: Útočisko v karibskom raji, EXKLUZÍVNE FOTO dokončenej luxusnej vily!

Pošlite nám tip

O Jurajovi Širokom sa hovorí ako o sponzorovi strany Smer.
O Jurajovi Širokom sa hovorí ako o sponzorovi strany Smer.
15.04.2015 20:00

OLD FORT BAY - Odhalili sme vilu Širokého! Luxusná rezidencia sa nachádza vo Old Fort Bay na Bahamách. Široký je šéf kontroverznej firmy Váhostav, o ktorom sa špekuluje, že je sponzorom Ficovho Smeru. Luxus Širokého vily bije do očí práve v kontraste s katastrofálnou finančnou situáciou jeho Váhostavu. Boháč nám k lukratívnej rezidencii poskytol vyjadrenie.

Luxusná rezidencia sa nachádza na slnečných Bahamách, na malom ostrove New Providence (pozn. red.: s hlavným mestom Nassau) v zátoke Old Fort. Vila sa nachádza v luxusnej lokalite, kde nie je núdza o podobné stavby. Ostrovček sa rozprestiera pár desiatok kilometrov juhovýchodne od americkej Floridy. Panenské ostrovy sú známou turistickou destináciou a lákajú milióny turistov z celého sveta.

 

Rezidencia Juraja Širokého
Širokého výsmech Slovákom: Útočisko

Letecký pohľad dokazuje, že takto pred dvomi rokmi bola vila ešte len rozostavaná. Podľa odhadov realitných maklérov sa ceny nehnuteľností pohybujú v tejto lokalite od 2 miliónov dolárov vyššie. Fotka, ktorú sme získali ukazuje, že dnes je už vilka v plnej paráde dostavaná.

 

Táto fotka je z roku 2013, kedy sa ešte len črtali kontúry luxusného sídla.
Širokého výsmech Slovákom: Útočisko

Široký reaguje na vilu

Chceli sme preto vedieť, čo na to hovorí sám Juraj Široký, keďže jeho firma krachuje a on má postavenú vilu v Karibiku. Z firmy Váhostav nechceli nič komentovať. „V prípade otázok týkajúcich sa pána Širokého sa, prosím, obráťte na jeho hovorkyňu pani Kováčik-Grendelovú,“ odkázal nám hovorca Váhostavu Tomáš Halán.

Asistentka Juraja Širokého Michaela Kováčik-Grendelová nám na naše otázky odpovedala vyhýbavo, ale nepriamo potvrdila, že luxusná rezidencia patrí bohatému podnikateľovi. "Ako sme už niekoľkokrát spomínali, zo spoločnosti Váhostav smerom k akcionárovi neodišli žiadne peniaze. Čo sa týka súkromia pána Širokého, k tomu sa nemáme dôvod vyjadrovať," odpovedala pre Topky hovorkyňa.

 

Širokého výsmech Slovákom: Útočisko

Letecký pohľad na Old Fort Bay na Bahamách

Pozrite si krásne pláže na ostrove New Providence na Bahamách

 

Širokého výsmech Slovákom: Útočisko

 

Širokého výsmech Slovákom: Útočisko

 

Širokého výsmech Slovákom: Útočisko

Kontroverzný Váhostav

Váhostav sa dostal do centra pozornosti iba prednedávnom kvôli finančným problémom. Jedna z troch najväčších stavebníckych firiem dostáva od štátu mnohomiliónové zákazky, ale aj napriek tomu sa jej nedarí. Navyše, dlhuje peniaze svojim subdodávateľom - čiže malým slovenským podnikateľom a živnostníkom.

 

Zisk Váhostavu z posledných rokov
Širokého výsmech Slovákom: Útočisko

Miliarda od štátu v zákazkách

Od roku 2005 do roku 2014 sa na účte firmy Váhostav objavilo podľa portálu znasichdani.sk Aliancia Fair-play presne 1 025 535 713,41 eur. Problémy s dlhom sú možno pre niekoho prekvapivé, pretože firma inkasuje tučné čiastky. Od Národnej diaľničnej spoločnosti zinkasovala firma 762,5 milióna eur. Od Kancelárie parlamentu 87 miliónov eur. Ďalej najväčšie čiastky pochádzajú od Považskej vodárenskej spoločnosti a Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici, zhruba 25 miliónov eur. Najviac sa darilo Váhostavu v roku 2013, keď získala formou zákaziek až 559 miliónov eur.

Tajomné vlastnícke pozadie

Nový Zéland a Cyprus. Na adrese týchto krajín sídlia schránkové firmy, kde končia vlastnícke štruktúry Širokého Váhostavu. Za stavebnou firmou sa tiež pohybujú exotické mená Kostaričanov ako Dan Alberto Hidalgo, Jurgan Gustav Nanne, Ignacio Dobles, Carlos Alberto Ayon či Randal Madriz Jimenez. Toto všetko sú ľudia a schránky, ktoré stoja za Váhostavom podľa Transparency International Slovensko.

 

Širokého výsmech Slovákom: Útočisko
Zdielať článok na Facebooku

 

 :

 

 

 

 

http://www.topky.sk/cl/10/1467339/Slovaci--toto-je-ucet-za-Sirokeho-krachujuci-Vahostav--Dostal-od-statu-rozpravkove-bohatstvo-?utm_source=facebook&utm_medium=topky&utm_campaign=apr2015

Slováci, toto je účet za Širokého krachujúci Váhostav: Dostal od štátu rozprávkové bohatstvo!

Pošlite nám tip

13.04.2015 19:00

BRATISLAVA – Vyše miliarda eur! Toľko zarobila Širokého firma Váhostav na verejných zákazkách od štátu. Kontroverzná firma, ktorá sa momentálne nachádza v reštrukturalizácii a má dlhy voči malým podnikateľom, čelí veľkému tlaku. Navyše, pozadie vlastníkov ukázalo, že zárobky môžu putovať na schránkové firmy do Cypru, Kostariky či Nového Zélandu. Pozrite sa, čo by sa dalo kúpiť za miliardu eur.

Od roku 2005 do roku 2014 sa na účte firmy Váhostav objavilo podľa portálu znasichdani.sk Aliancia Fair-play presne 1 025 535 713,41 eur. Problémy s dlhom sú možno pre niekoho prekvapivé, pretože firma inkasuje tučné čiastky. Od Národnej diaľničnej spoločnosti zinkasovala firma 762,5 milióna eur. Od Kancelárie parlamentu 87 miliónov eur. Ďalej najväčšie čiastky pochádzajú od Považskej vodárenskej spoločnosti a Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici, zhruba 25 miliónov eur. Najviac sa darilo Váhostavu v roku 2013, keď získala formou zákaziek až 559 miliónov eur.

Čo by sa dalo kúpiť za jednu miliardu eur

2 525 950 dôchodkov

Vyše 5 miliárd kusov toaletného papiera pre nemocnice

1 039 043 platov v zdravotníctve

1 027 524 platov v stavebníctve

227 896 825 kusov učebníc slovenčiny pre základné školy

423 775 088 kusov učebníc matematiky pre základné školy

Tajomné vlastnícke pozadie

Nový Zéland a Cyprus. Na adrese týchto krajín sídlia schránkové firmy, kde končia vlastnícke štruktúry Širokého Váhostavu. Za stavebnou firmou sa tiež pohybujú exotické mená Kostaričanov ako Dan Alberto Hidalgo, Jurgan Gustav Nanne, Ignacio Dobles, Carlos Alberto Ayon či Randal Madriz Jimenez. Toto všetko sú ľudia a schránky, ktoré stoja za Váhostavom podľa Transparency International Slovensko.

 

Slováci, toto je účet

Slovenská neziskovka odkryla pozadie Váhostavu a zverejnila ho na Facebooku. "Ak ste poctivý podnikateľ, nech aj milionár, nemáte dôvod skrývať svoje vlastníctvo po schránkových firmách. Nie je hanbou, ak biznis niekedy nevyjde a skončí trebárs aj konkurzom, ale je nehorázne nastaviť si firemnú štruktúru tak, že podfuky s obchodnými partnermi sa robia veľmi ľahko," napísali analytici.

Prvá slovenská tunelárska

Zaujímavosťou je, že od vzniku do roku 2001 sa volala firma Prvá slovenská tunelárska. Váhostav mrzia dlhy, preto zriadil stránku mrzinasto.sk. Váhostav sa radí medzi tri najvýznamnejšie stavebné spoločnosti v Slovenskej republike. Stavia najmä cesty, mosty, tunely, dopravnú infraštruktúru diaľnic a železné koridory. Zaoberá sa tiež na výstavbu priemyselných komplexov, priemyselné parky, ekologické a vodohospodárske stavby.

Živnostníkom vráti len 15 percent

Firma by mala v rámci reštrukturalizácie splatiť stavebným firmám a živnostníkom 15 % z dlžných peňazí. To predstavuje 15,7 milióna eur. Zabezpečení veritelia, ktorými sú predovšetkým banky, by mali dostať 100 % svojich záväzkov. Celkovo by tak mal Váhostav-SK v rámci reštrukturalizácie splatiť 32,3 % zo svojich dlhov, čo predstavuje 43,9 milióna eur. Všetky dlhy spoločnosti sú pritom vo výške viac ako 136 miliónov eur.

 

 

http://komentare.hnonline.sk/komentare-hn-152/dag-danis-fico-predviedol-vrchol-drzosti-727366#.VS9qkBRbTSI.facebook

Dag Daniš: Fico predviedol vrchol drzosti

 
1.3K

Najskôr to vyzeralo ako zlý vtip. Nakoniec je to však pravda: Fico chce za kauzu Váhostav odstreliť Figeľa. Čo je neuveriteľná, neuveriteľná bezočivosť. Bezočivosť voči faktom.

Finančné problémy Váhostavu totiž v plnom rozsahu zavinili dvaja muži. Šéf Smeru Fico. A oligarcha z obchodného pozadia Smeru Široký. Všetko sa začalo pred piatimi rokmi. Na konci prvej Ficovej vlády.

Fakt číslo 1. Ficova vláda v roku 2010 pripravila mamutiu štátnu zákazku – PPP projekt súkromnej diaľnice z Martina do Prešova. Hodnota zákazky bola rozprávkových 9 miliárd eur. Mal to byť najväčší a najdrahší diaľničný projekt v histórii Slovenska. Súťaž vyhral, samozrejme, Váhostav (v konzorciu). Široký sa tešil, že sa bude do smrti topiť v miliardách. Váhostav nakupoval stavebnú techniku, verboval ľudí, investoval. No... A potom prišla nehoda. Volebná nehoda. Novú vládu zostavovala Radičová. Jej vláda (v ktorej sedel aj dezorientovaný Figeľ) tento extrémne predražený projekt zastavila. Aj preto, že banky ho nedokázali financovať. Širokého sen o deviatich miliardách padol.

Fakt číslo 2. Váhostav bol nútený po krachu PPP projektu schudnúť. Ale – nechcelo sa mu. Namiesto toho, aby znížil náklady a prispôsobil sa trhu, prišli triky. Šéf Váhostavu nabehol za Figeľom a ponúkol sa, že jeden z menších diaľničných projektov (Martin) postaví so zľavou 200 miliónov eur. Váhostav vládu presvedčil, že nepodlieza reálne ceny a že to dokáže, pretože ceny stavebných prác klesli. Návrh Váhostavu vláda akceptovala.

Fakt číslo 3. Až vo februári 2014 Váhostav priznal, že podvádzal. Šéf Váhostavu verejne potvrdil, že martinský projekt bol od začiatku stratový. Preto neplatili dodávateľom. A narazili na finančné problémy. Ten istý šéf Váhostavu potom sľúbil, že faktúry preplatí z budúcich ziskov. Váhostav tým vlastne priznal dve veci. Že za pravicovej vlády nezákonne podliezal ceny a staval so stratami (ktoré zaplatili malí dodávatelia). A že za Ficovej vlády ráta s tučnými ziskami, z ktorých doženie staré straty a vyplatí živnostníkov.

Fakt číslo 4. Za druhej Ficovej vlády Váhostav naozaj získal výnosné diaľničné zákazky. Za stovky miliónov eur. Už v roku 2013 Váhostav dostal kľúčový úsek ružomberskej diaľnice za 224 miliónov eur. Napriek tomu, že v súťaži skončil ako štvrtý. Pretože: v ,,súťaži" sa vyškrtla prvá najlacnejšia ponuka. Po nej druhá. Potom tretia. Až nakoniec zákazku získal Váhostav. Širokému pri Ficovi opäť všetko fungovalo.

Fakt číslo 5. Napriek úspechom v štátnych zákazkách sa Široký a Váhostav rozhodli, že nebudú tlačiť dlhy pred sebou – a zahodia ich. Presnejšie: odpíšu ich. Tým, že dodávateľom zaplatia len 15 percent dlhov. A ako sa rozhodli, tak aj spravili. S pomocou právnikov Miroslava Výboha, Ficovho blízkeho priateľa a lobistu z pozadia ministerstva dopravy, rozbehli reštrukturalizáciu. Aby spláchli 90 miliónov eur. Na úkor živnostníkov. Široký, oligarcha z pozadia Smeru, predsa nebude doplácať na zlé rozhodnutia Váhostavu z čias, keď Smer nebol vo vláde...

A ako to všetko súvisí s Figeľom? Samozrejme nijako. Len tak, že Ficovi oligarchovia v rokoch 2011 a 2012 nemali na stole prestreté miliardy eur. Čo je (no uznajte) trestuhodné.

 

 

 

 

VAHOSTAV OKRADOL ZIVNOSTNIKOV PODNIKATELOV !!!!!!!!! SVINSTVO KTORE SA UDIALO NA PODE KTORU ROKY HNOJILA PRAVICA AJ LAVICA. BEZ VYNIMKY. Teraz busi opozicia do Smeru ako do jedineho vinnika. No tak ma napada. Preco tej cestnej, solidarnej, pravicovej opozicii ROVNAKO nevadi okradanie zamestnancov niektorymi podnikatelmi . Nepreplacaju zamestnancom dovolenky, o priplatkoch za nadcas ci sviatky mozu snivat, nezabezpecuju stravu zamestnancom, za minimalnu mzdu zamertnanec maka aj 200hodin mesacne..... Tak sa trochu divim pravicovym stranam ze si na adresu Fica otvaraju usta. Ked si predstavim, ze tieto pravicove strany by najradsej zrusili minimalnu mzdu a nechali cloveka dreť na 100eur mesacne, teda pod existencne naklady cloveka. Ved ako tvrdia :" Nech je min.mzda aj 100e, ved sto eur je viac ako nič." Tak podla tejto ich logiky si mozeme povedat, PRECO SI ZIVNOSTNICI PODNIKATELIA Z KAUZY VAHOSTAV stazuju, ved 40% z nepreplatenych faktur je viac ako nič. CO SI MYSLITE VY???