Mafia a Komunistická strana

G. Falcone v knihe "Cosa Nostra" okrem konkrétnych skúseností s bojom proti sicílskej mafii opisuje aj niektoré charakteristiky platné pre činnosť každej "mafie", a jej pôsobenie v skorumpovanom štáte: Ideologicky odôvodnené násilie smerujúce k získaniu moci a nedemokratických a nespravodlivých výhod. Slepá poslušnosť vedeniu organizácie. Vytvorenie paralelnej štruktúry - štátu v štáte - ktorá v skrytosti (Mafia) alebo verejne (Komunistická strana) diktuje štátu a jeho orgánom a úradom čo a ako majú robiť. Zabezpečí ľudom aj prácu a niektoré sociálne a bezpečnostné istoty, pokiaľ budú bezvýhradne poslúchať, súhlasiť s obmedzením vlastnej slobody a odvádzaním nejakého druhu výpalného v prospech mafie (KS). Likvidácia, keď treba aj fyzická, každého kto stojí v ceste ich mocenskému monopolu na danom území, a snaha rozširovať pole pôsobnosti. Po istom čase prenikanie do legálneho trhového podnikania, pri ktorom využíva nelegálne získané prostriedky a v prípade potreby sa vždy vráti k mafiánskym praktikám a zvlášť ku korupcii.

Keď na základe faktov ktoré som podrobnejšie uviedol v prvej časti tohto textu ("Červená mafia a zrodenie Gorily 1") porovnáme činnosť originálnej mafie s praxou totalitných politických strán a našou (post)komunistickou skúsenosťou, zistíme, medzi sicílskou mafiou a KS iba dva rozdiely:1. totalitná strana prenikne a podriadi si svojimi násilno-korupčnými metódami celú štátnu správu, ekonomiku i bezpečnosť v miere, o ktorej sa "klasickej" mafii ani nesníva.

2. KS svoju diktatúru v niektorých fázach ani nezakrýva, len ideologicky odôvodňuje heslami o šťastných zajtrajškoch pracujúcich, štátu či národa, ktorými obalamutí i časť slušných ľudí.

Štát a poriadok

„Som presvedčený, že práve nedostatočný zmysel pre štát splodil túto rozpoltenosť existujúcu v sicílskej mentalite: dualizmus medzi spoločnosťou a štátom; uzavretie sa do rodiny, klanu, skupiny; hľadanie alibi, ktoré by dovolilo každému žiť a pracovať v dokonalej bezzákonnosti bez odkazu na životné pravidlá kolektívu. Čo je podstatou mafie, ak nie zmes ľubovôle a primitívneho násilia? Tej mafie, ktorá ... nie je nič iné ako výraz potreby poriadku, teda štátu." (G.F.) Neschopnosť "kapitalistického" štátu a jeho politických a ekonomických elít zabezpečiť základnú sociálnu a politickú spravodlivosť je rovnako živnou pôdou pre mafie i pre komunizmus, od Sicílie po Južnú Ameriku, od Ruska začiatkom 20. storočia až po slovenské voľby 10.3.2012. Poriadok, stabilitu a istoty sľubuje Mečiar, Fico i Gašparovič. Komunizmus učil ľudí hovoriť ináč doma a ináč v škole a na verejnosti. KS nútila Cirkev a kresťanov aby ich viera zostala za múrmi kostolov a bytov a neovplyvňovala verejný život. Komunizmus hlása revolučné násilie ako základný prostriedok na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti. Prvú celoplošnú lúpež majetku - židovského- v modernej dobe u nás realizoval vojnový Slovenský štát, a priživilo sa na nej nemálo súkromníkov. V mnohonásobne väčšej miere to "znárodnením" spravili komunisti. Za nimi riadeného "reálneho socializmu" vzniklo, a prakticky sa uskutočňovalo heslo „kto neokráda štát, okráda rodinu". Samozrejme aj v možnostiach ťažiť a kradnúť zo štátneho už vtedy boli rovní a rovnejší. Goriliu korupciu nevymysleli politici za Dzurindovej vlády, ale zrodila sa z tejto tradície, transformovala za Mečiarovskej privatizácie a odvtedy za všetkých vlád pôsobila a rozvíjala.

Moc a bezmoc súdov

„Zákony sú nefunkčné, ak nie sú podporené skutočnou politickou vôľou, ak nie sú aplikovateľné kvôli nedostatku adekvátnych štruktúr a najmä, ak v týchto štruktúrach nie sú profesionálne kvalifikovaní ľudia … Len profesionálna prísnosť sudcov dá mafii na vedomie, že Sicília už nie je nádvorie jej domu a poslúži na skrotenie drzosti a arogancie mafiána, ktorý sa neskláňa pred autoritou štátu.“ (G.F.) Po novembri ´89 nikto nedal totalitným štruktúram dostatočne najavo, že Slovensko nie je „nádvorím ich domu“.... Kto sa u nás snažil zlikvidovať Špeciálny súd? „Po nekonečných procedurálnych pojednávaniach sa procesy proti mafii končili prázdnymi celami .. keď už záujem verejnosti upadol.“ Neskončila tak väčšina závažných káuz od vzniku SR, aj mnoho mediálne neznámych prípadov "obyčajných" občanov?

„Ako veľmi užitočný sa ukazuje La Torreho zákon pri majetkových vyšetrovaniach proti obvineným mafiánom, nakoľko povoľuje konfiškáciu nezákonne nadobudnutého majetku, zasahujúc mafiánov na ich slabom mieste: bohatstve a zárobkoch." (G.F.) Najväčšou chybou Dzurindovej vlády a Miklošových reforiem bolo, že ich zaplatili z daní a prostriedkov strednej vrstvy a nespravili ani najmenší pokus siahnuť na majetky tých, ktorí tú mizériu spôsobili a rozprávkovo a nespravodlivo a nezákonne na tom zarobili.

Na otázku aká bola najväčšia chyba po novembri 1989 odpovedal bývalý disident a biskup V. Malý: „Dosud v ČR není rozvinuta občanská společnost. Bohužel nedošlo k potrestání těch, kteří se průkazně v době komunismu dopustili trestných činů proti lidskosti. Chyběl právní rámec překotné ekonomické transformace. To podlomilo právní vědomí celé společnosti.” (ZRNO 20/2010) U nás od vzniku SR 1.1.1993 prvý krát až vo februári 2012 nejaká morálna autorita verejne žiadala nielen „dôkladné vyšetrenie všetkých indícií o korupčnom správaní, najmä v prípade verejných činiteľov," ale aj „aby sa vytvorili také podmienky pre políciu, vyšetrovateľov, prokuratúru a súdy, aby skutoční vinníci boli potrestaní a vlastným majetkom nahradili škodu, ktorú spôsobili“. Je to v dokumente Katolíckej Cirkvi odovzdanom predstaviteľom politických strán. Proticirkevným útočným pamfletom na to reagovala Ficovi blízka PRAVDA, a na blog.sme poslankyňa MZ za SaS, ktorá tak ako Pravda neuviedla korektne obsah dokumentu, ale aj doslovným citovaním PRAVDY žiadala by sa Cirkev nemiešala do politiky. Pritom najväčšou politickou chybou Cirkvi je, že sa (s výnimkou niekoľkých jednotlivcov ako biskup Baláž) takto jasne a dôsledne nevyjadrila omnoho skôr pri privatizačnej rabovačke, Mečiarových amnestiách a podobných neprávostiach.

Mafia na súdoch a vo voľbách

Mafiáni sú „uctievanými ctihodnými mužmi, ktorých platila silnejšia a váženejšia organizácia ako suverénny štát, ochraňovala ich bezchybná ochranka." U nás bola 40 rokov KS nadradená štátu. Mala vlastnú armádu - ľudové milície, a kontrolovala tajnú políciu ŠtB, vládu, súdy, ekonomiku i školstvo. Jej šéfov každoročne na prvomájových tribúnach uctievali tisícové davy.

„Myslím si, že Cosa Nostra sa zúčastňuje na všetkých dôležitých udalostiach sicílskeho života....až po menovanie mafiánskych starostov po oslobodení. ...nikto mi nenahovorí, že politické skupiny sa nespojili s Cosa Nostrou - pre evidentné zbližovanie záujmov - v snahe ovplyvňovať našu ešte nezrelú demokraciu." napísal Falcone na poslednej strane svojej knihy. Keby som v tejto jeho vete, a mnohých ktoré som citoval v 1. a 2. časti tejto úvahy/analýzy slová "mafia", "Cosa Nostra" a Sicília či Taliansko vymenil za "Komunistická strana" "Slovensko", "Gorila" a menovanie vyšších funkcionárov štátnej správy po oslobodení, a publikoval to bez udania zdroja, mnohí by si myslím vôbec nevšimli rozdiel a zámenu. Tak sa naša realita podobá tej mafiánsko-sicílskej. Čo s tým však robiť, „keď súčasná organizácia justičných úradov neuľahčuje prácu vyšetrujúcim sudcom, ktorí majú pred sebou organizáciu pevne začlenenú do mocenských štruktúr." (G.F.) Čo s tým, keď prezident aj menovaním predsedu súdnej rady a nemenovaním právoplatne zvoleného generálneho prokurátora bráni reforme justičných úradov? „Skutočnosť, že mafia kontroluje väčšinu volebných hlasov je známa." (G.F.) Kto získaval väčšinu volebných hlasov v prvých rokoch budovania slovenskej štátnosti, a kto ich získa 10.3.2012?

Stará a nová generácia

Na korupcii a zneužívaní štátu sa nepodieľajú iba komunisti, ani všetci bývalí komunisti. Oni ju nevymysleli, ale zaviedli u nás režim ktorý ju podporuje. Po jeho páde spolu s nacionalistami najviac brzdili demokratické reformy, a kládli základy korupčnému systému na ktorom sa potom podieľali zástupcovia všetkých strán. Za 20 rokov tak vychovali novú generáciu, ktorá tak ako deti mafiánov pokračuje v týchto praktikách. Najväčšiu vinu nesú politici, štátni úradníci a súdy, ale nie je to iba ich zásluha. Tvrdenie niektorých že na vine sú iba politici je omylom a zavádzaním, rovnako ako tvrdenie že za všetko zlé môžu Češi, Židia, Maďari, kapitalisti. Odvtedy ako po novembri 1989 opustil naše územie posledný sovietsky vojak, si politikov volíme slobodne sami, a tí robia to, čo si väčšina želá alebo im dovolí. Všetci nie sú rovnakí a je aj chybou voličov, že, ako vidíme z výsledkov, väčšinou vyberali zle. Aj tým že nešli voliť. Treba tiež pripomenúť, že Obyčajný Matovič, ktorý takmer 2 roky berie nemalý poslanecký plat a robí politiku je tiež politik. Šéfovia a zakladatelia 99%, ktorí majú majetky a príjmy otázneho pôvodu, mnohonásobne prevyšujúce príjmy 90% občanov robia zas všetko preto aby sa stali politikmi. Keď dokázali zariadiť, aby elektronické médiá beztrestne ich predvolebnou reklamou porušili zákon, a mnohé nasvedčuje, že podvádzali pri podpisových hárkoch, akú politiku budú robiť?

Ako ďalej

K zrodeniu a chovu Goríl na Slovensku výrazne prispeli bývalí komunisti, zlý súdny systém, nedostatok kultúrnosti a morálky vo verejnom živote, nedostatočné demokratické reformy štátnej správy a politického systému. Z toho je zrejmé, aké sú hlavné kritéria v rámci možností dobrej voľby. Tých, ktorí aj keď s chybami, ale predsa len v minulosti najviac usilovali o presadenie týchto hodnôt a reforiem, a dávajú najlepšie morálne a intelektuálne predpoklady že demokratické reformy súdnictva a politického systému budú ich prioritou. Na nápravu je potrebné ešte razantnejšie úsilie o reformu súdneho systému vrátane trestania vinníkov, zhabania nezákonne získaného majetku a zrušenia tých úradných rozhodnutí, pri ktorých bol porušený zákon.

SDKÚ alebo SMER?

Aj iné krajiny mali veľké kauzy, ako napr. aféra Watergate v USA, ktoré sa však vyriešili vďaka tomu, že fungoval demokratický systém. Slovenská „Gorila“ sa od toho zásadne líši tým, že je prejavom a produktom veľmi chorého politicko-právneho systému. Tento rozdiel zahmlieva aj R. Fico, ktorý sa intenzívne a občas i s nepriamou pomocou médií a niektorých aktivistov proti Gorile snaží vzbudiť dojem, že tu ide iba o kauzu SDKÚ a Dzurindovej vlády. Z prieskumov volebných preferencií vidno že úspešne. Ak bude jediným dôsledkom Gorily vypadnutie SDKÚ z parlamentu, úspech 99% a vláda R. Fica, bude to stonásobne horšie ako náklady na euroval, kvôli ktorým predčasne padla vláda I. Radičovej. Zatiaľ čo Dzurinda a SDKÚ pri všetkých chybách naozaj niečo spravili pre reformu a ozdravenie systému, R. Fico bol vždy na strane tých, ktorí jeho chorobu spôsobili, a ozdravenie sabotovali. Keď za Dzurindovej vlády mohlo vyšetrovanie Gorily začať, je nejaká šanca, že za pravicovo demokratickej koalície, ktorej by SDKÚ bola súčasťou, sa aj dorieši. Keď bolo za Ficovej vlády ututlané, nie je šanca že sa vyrieši teraz.

King-Kong SMER

„Nemo dat, quod non habet“ napísal už Tomáš Akvinský. Nikto nemôže dať to, čo nemá. R. Fico ktorý začínal kariéru v Komunistickej strane, ktorá demokraciu zlikvidovala, po Mečiarovi prevzal žezlo vodcu nacionalisticko-postkomunistickej koalície, ktorá demokratické reformy sabotovala, a od vzniku SR skorumpovaný systém tvorila, nemôže zariadiť jeho nápravu. Fico sa k moci dostal aj pomocou rečí o koupcii Dzurindovej vlády. Ani raz jasne a otvorene neodpovedal na otázku, či bol v byte spomínanom v spise Gorila, a prečo bolo za jeho vlády vyšetrovanie zastavené a ututlané. Polícia pod vedením R. Kaliňáka dokázala v plnej zbroji ako z akčného filmu a za asistencie komerčnej televízie prepadnúť kláštor Františkánov na základe nepodloženého obvinenia zo sexuálneho zneužívania, ale ani jeden prípad korupcie nevyšetrila. Zato Kaliňák zarábal okrem ministerského platu ročne 10-20 násobok z nijako nešpecifikovaného „iného súkromného podnikania“. Mečiar so Slotom, v parlamente ktorému predsedal I.Gašparovič, preniesli právomoci v privatizácii na FNM, ktorého stranícky nominované vedenie nenieslo zodpovednosť verejných činiteľov. Ten potom neverejne vybraným privatizérom predal vyše 100 miliardový majetok za 20% ceny. Niektoré z firiem cez ktoré za vlády R. Fica ministri SNS riešili nástenkové tendre, emisie a podobné kšefty, mali kancelárie priamo v budove ministrerstva a nepotrebovali sa schádzať v tajných bytoch. Akurát minister financií Počiatek (SMER) sa v r. 2008 ocitol na jachte finančných žralokov (J&T a Istrokapitál) ktorí potom o 3 dni zarobili stovky miliónov na "nečakanej" zmene kurzu koruny. Tiež vykazoval k ministerskému platu prilepšenie 600 tisíc až milión eur ročne z „iného podnikania“, a na Slavíne postavil supervilu v hodnote viac než desaťnásobku Figeľovho bytu, o ktorom sa toľko písalo. To nie je obyčajná gorila ale King-Kong.

Taliansky príklad

G. Falcone zahynul 23. 5. 1992 spolu s manželkou a osobnými strážcami pri výbuchu nálože, krátko po dopísaní tu citovanej knihy. 20. 5. 1996 bol zatknutý G. Brusca - mafiánsky boss zodpovedný za smrť G. Falconeho. Považovalo sa to za významný úspech novej Talianskej vlády. Zatkli ho štyri roky od atentátu, i keď spočiatku mala polícia menej faktov, ako naši vyšetrovatelia v prípade únosu M.Kováča ml. V demokratických právnych štátoch totiž výrazne klesá popularita vlády pri každom podozrení z korupcie, či spolupráce s mafiou a rastie popularita tých, ktorí odhaľujú mafiánske praktiky a bránia im. Neplatia tam amnestie brániace vyšetriť takéto skutky. Nikto tam nehlása teórie o samoúnosoch, a samovýbuchoch áut nepohodlných svedkov.

Podľa prof. P. Arlacchiho úspechy v boji proti mafii boli okrem hrdinského nasadenia niektorých "osamelých bojovníkov" možné i preto, lebo politici, ktorí vďaka mafii získavali hlasy, odchádzajú (často pre korupčné škandály), a bežní ľudia menej kryjú mafiu. Pomohli i zákroky proti praniu špinavých peňazí, práca dobre vybavených policajných oddielov, a zhabanie nelegálneho majetku. Hlavnou ochranou pred mafiami je výchova ku kultúre a morálke, a dôsledné budovanie právneho štátu. Pokiaľ však na Slovensku budú v hodnotení politiky prevažovať emócie nad racionálnym zvažovaním, a medzi voličmi mentalita futbalových fanúšikov, ktorí "svojmu" týmu a svojej hviezde odpustia všetky nečestné zákroky, alebo náboženských sektárov slepo veriacich svojmu vodcovi, nič sa nezmení.

 

PS. Týmto textom som neriešil v akej miere je spis "Gorila" pravdivý, ale snažil som sa ukázať ako a prečo je chorý celý spoločensko-politický a právny systém na Slovensku. A naznačiť ako ho ozdraviť.