Slovenskí poradcovia na Ukrajine? Haha. / Kauzy SDKU-DS
1.4.2015 zdroj: http://www.teraz.sk
Novým poradcom ukrajinského prezidenta Porošenka sa stal M. Dzurinda
Včera som tú ponuku dostal a po krátkom zvažovaní som sa rozhodol ju prijať, uviedol dnes expremiér Mikuláš Dzurinda EXKLUZÍVNE pre Teraz.sk.
foto: tasrBratislava 1. apríla (Teraz.sk) – Dvojnásobný slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda sa stane jedným zo zahraničných poradcov ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. „Včera som tú ponuku dostal a po krátkom zvažovaní som sa rozhodol ju prijať,“ povedal dnes Mikuláš Dzurinda pre Teraz.sk.
Ťažiskom jeho úlohy ako prezidentovho poradcu bude pomáhať Ukrajine realizovať kľúčové politické a ekonomické reformy. „Ukrajina chce patriť na západ a potrebuje veľkú modernizáciu,“ vysvetlil. Príbeh Slovenska je z toho hľadiska inšpiratívny, keďže prekonalo neľahké obdobie ekonomickej transformácie. „Ukrajina potrebuje vyvážať, nie iba dovážať, a teda zvýšiť svoju konkurencieschopnosť,“ objasnil expremiér.
Na otázku, či nepovažuje úlohu, ktorá stojí pred Ukrajinou za takmer neriešiteľnú, odpovedal negatívne. „Otázka stojí tak, buď sa postavíte, alebo podľahnete. Je výsostným záujmom mojej vlasti, aby malo v Ukrajine stabilného, pokojného a predvídateľného suseda,“ dodal Dzurinda.
Mikuláš Dzurinda nebude prvým Slovákom, ktorý radí čelným ukrajinským predstaviteľom. Jeho dlhoročný blízky spolupracovník Ivan Mikloš už dnes radí ukrajinskej ministerke financií Natalii Jareskovej a ukrajinskému ministrovi hospodárstva Aivarasovi Abromavičiusovi.
Poznámka: zdroj internet
4.2.2015 zdroj: http://finweb.hnonline.sk
Mikloš má novú prácu. Bude radiť ukrajinskej vláde
Bývalý minister Ivan Mikloš poradí Ukrajincom s reformami. Nedostane za to ani cent.
Ukrajina sa inšpiruje Slovenskom a jeho reformami, ktoré urobili vlády Mikuláša Dzurindu. So zmenami nášmu východnému susedovi poradí bývalý člen vlády Ivan Mikloš. Potvrdil to v rozhovore pre aktuálne.sk.
Ivan Mikloš už chodí na Ukrajinu pravidelne a novej vláde bude pomáhať s konsolidáciou verejných financií, ale aj so štrukturálnymi reformami. „Ukrajina má však najlepšiu vládu, akú kedy mala. Sú to väčšinou mladí manažéri s veľkým drajvom, no na druhej strane im chýbajú politické skúsenosti,“ povedal Mikloš s tým, že tu vidí problém aj v komunikácii medzi parlamentom a vládou. Tiež má trochu obavy, či parlament reformy schváli, aj kvôli tomu, že legislatívny proces je tu zložitejší.
„Reformy sú vlastne nikdy nekončiaci proces, ale do tej miery, aby sa ekonomika stabilizovala, aby začala lepšie fungovať, rástla a vyvíjala sa, sú nevyhnutné minimálne dva-tri roky veľmi intenzívnych reforiem. Ozdravenie verejných financií je však nutné urobiť čo najskôr, hneď. Štrukturálne reformy si samozrejme vyžadujú dlhší čas,“ dodáva Ivan Mikloš.
Problémov, ktoré Ukrajina momentálne má, je podľa neho obrovské množstvo. Najväčším problémom je však vojna. „ Môžem spomenúť prezamestnanosť vo verejnom sektore a samozrejme najväčším problémom je momentálne vojna na juhovýchode Ukrajiny, ktorá bola priemyselne veľmi významná ,“ dodal.
Zatiaľ bez výplaty
Okrem toho má náš sused oveľa vplyvnejších oligarchov, ako my. Silne regulované ceny energií, ktoré sú hlboko pod cenou nákladov, navyše vytvárajú živnú pôdu pre korupciu. „Vlastne práve táto prílišná regulácia bola jedným z hlavných zdrojov nárastu bohatstva oligarchov a tí potom bránili potrebným reformám a deregulácii, aby mohli ďalej bohatnúť,“ myslí si Mikloš.
Dodal, že problémy Ukrajiny sú dnes podobné, ako problémy Slovenska po konci mečiarizmu. S tým rozdielom, že na Ukrajine je korupcia ešte horšia a oligarchovia ešte mocnejší. „Napríklad my sme museli rovnako robiť fiškálnu konsolidáciu, teda ozdravenie verejných financií, lebo sme tiež mali vysoké dlhy a deficity. Museli sme tiež deregulovať ceny energií,“ dodal exminister.
Mikloša oslovila ukrajinská ministerka financií, či sa nezúčastní reformného procesu ako poradca. Práca pre ukrajinskú vládu je zatiaľ neplatená.
Poznámka: zdroj: internet
http://aktualne.atlas.sk
Ivan Mikloš má novú prácu v zahraničí: Pozrite sa, čo robí
3.2.2015 19:30 Veronika Cosculluela
BRATISLAVA - Roky slávy Ivana Mikloš na domácej scéne už zrejme pominuli. Meno bývalého ministra financií sa však v zahraničí viaže s úspechom reforiem Dzurindovej vlády a tak je po ňom stále veľký dopyt. Na jar minulého roka mu skončil ročný kontrakt poradcu jordánskeho kráľa pre financie a len pred pár týždňami začal radiť opäť. Tentokrát ukrajinskej vláde.
Odkiaľ prišla ponuka a kedy? Ponuku som dostal od ministerky financií a ministra hospodárstva pred niekoľkými týždňami. Na Ukrajinu však chodím už od jari minulého roka. Prvýkrát som tam bol v marci - apríli, odvtedy pomerne pravidelne.
V čom konkrétne radíte ukrajinskej vláde?
Som členom Národnej reformnej rady, ktorá je akousi koordinačnou reformnou organizáciou pri prezidentovi. Som aj členom jedného think-tanku - Vox Ukraine. Radím im v štrukturálnych reformách a v konsolidácii verejných financií.
Čo bude pre nich najťažšie zreformovať?
V tejto situácii bude zrejme najťažšie ozdraviť verejné financie. Majú veľmi malé rezervy zahraničnej meny, zároveň majú v rozpočte obrovské deficity a veľmi rýchlo im rastie dlh. Najväčším zdrojom deficitov sú deformované ceny energií, ktoré sú násobne nižšie ako je ich trhová cena.
Doteraz nerobili dereguláciu cien, neupravovali ich, a teda napríklad plyn pre domácnosti predávajú za veľmi silno regulované ceny, ktoré sú hlboko pod cenou nákladov. To pre štátny rozpočet znamená obrovskú záťaž a tiež je to zdrojom korupcie. Vlastne práve táto prílišná regulácia bola jedným z hlavných zdrojov nárastu bohatstva oligarchov a tí potom bránili potrebným reformám a deregulácii, aby mohli ďalej bohatnúť.
Tých problémov je však obrovské množstvo. Môžem spomenúť prezamestnanosť vo verejnom sektore a samozrejme najväčším problémom je momentálne vojna na juhovýchode Ukrajiny, ktorá bola priemyselne veľmi významná.
Ako dlho bude Ukrajine trvať zreformovať ekonomiku do takej miery, aby bola, ako vy hovoríte, životaschopná?
Reformy sú vlastne nikdy nekončiaci proces, ale do tej miery, aby sa ekonomika stabilizovala, aby začala lepšie fungovať, rástla a vyvíjala sa, sú nevyhnutné minimálne dva-tri roky veľmi intenzívnych reforiem. Ozdravenie verejných financií je však nutné urobiť čo najskôr, hneď. Štrukturálne reformy si samozrejme vyžadujú dlhší čas.
Ukrajina má však najlepšiu vládu, akú kedy mala. Sú to väčšinou mladí manažéri s veľkým drajvom, no na druhej strane im chýbajú politické skúsenosti. Veľkým problém je aj koordinácia politického manažmentu reforiem, lebo väčšina z nich sa musí schváliť v parlamente, kde je veľa nových strán, ktoré nemajú jasný program a trochu aj viazne komunikácia medzi vládou a parlamentom. Z tohto dôvodu parlamentná podpora potrebným reformným zákonom môže byť slabá.
Dá sa porovnať situácia Slovenska pred reformami a terajšej Ukrajiny?
Dá, isté podobnosti tam sú, avšak ich situácia je omnoho zložitejšia, pretože my sme tu nemali vojnu. Majú oveľa vplyvnejších oligarchov, ktorí bránia potrebným reformám. Ale v zásade, medzi Slovenskom spred roku 1998 - po vládnutí Vladimíra Mečiara a dnešnou Ukrajinou isté podobnosti sú. Majú oveľa väčšiu mieru korupcie. Napríklad my sme museli rovnako robiť fiškálnu konsolidáciu, teda ozdravenie verejných financií, lebo sme tiež mali vysoké dlhy a deficity. Museli sme tiež deregulovať ceny energií.
Ako často tam cestujete a koľko času vám práca poradcu pre Ukrajinu zaberá. Je táto práca platená?
Doteraz som zas až tak často necestoval, povedzme raz za dva mesiace na pár dní, ale samozrejme veľa vecí riešime e-mailom, telefónom, prípadne skypom. Práca zatiaľ nie je platená, uvidíme, ako to bude ďalej.
zdroj: http://www.noviny.sk
Dvaja poradcovia: Radičová mieri do Bruselu, Mikloš na Ukrajinu
BRATISLAVA/KYJEV - Bývalá slovenská premiérka Iveta Radičová pre Noviny TV JOJ exkluzívne uviedla, že sa stala špeciálnou poradkyňou pre kabinet Európskej komisie pre spravodlivosť spotrebiteľov a rodovej rovnosti.
Ivetu Radičovú prijali na základe využitia skúseností z predkladaného programu iniciatívy "Otvorené vládnutie" a protikorupčných opatrení. Svoje skúsenosti chce aplikovať na úrovni Európskej únie.
Mikloš na Ukrajinu
Bývalý minister financií a vicepremiér Ivan Mikloš sa stal šéfom poradcov ukrajinskej ministerky financií Natalije Jareškovej. Informoval o tom server Ukraine Today. Venovať by sa mal najmä daniam a verejným financiám.
Podľa informácií TV JOJ bude Mikloš poradcom aj na ministerstve hospodárstva.
Päťdesiatštyriročný ekonóm bol v rokoch 1998 až 2002 podpredsedom slovenskej vlády pre ekonomiku, následne zastával štyri roky funkciu ministra financií. Na tomto poste pôsobil aj v rokoch 2010 až 2012 za vlády premiérky Ivety Radičovej.
Posledný cudzinec
Ako napísal ukrajinský server Ukraine Today, Mikloš je posledným cudzincom, ktorí v nedávnych mesiacoch posilnil ukrajinskú vládu a tímy ukrajinských ministrov.
V októbri sa námestníkmi na ministerstve spravodlivosti stali dvaja zahraniční odborníci pochádzajúci z Gruzínska a Litvy. Poradcom ukrajinského vedenia je rovnako bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili.
Miklošov profil
Mikloša Ukrajincom predstavil spravodajský kanál Ukraine Today, ktorý vysiela v anglickom jazyku a je zameraný na Ukrajinu, východnú Európu a bývalý Sovietsky zväz. Založený bol v auguste 2014. Kanál je súčasťou mediálnej skupiny 1+1, ktorá sídli v Kyjeve.
Tak ako je to s tou odbornosťou, čestnosťou, úspechmi .....???
Vzostupy a pády tandemu Dzurinda - Mikloš
12.3.2015 zdroj: http://www.info.sk
Dzurinda mal Slovensko oklamať o miliardy korún, tvrdí Fico
Druhá vláda Mikuláša Dzurindu mala Slovensko oklamať o miliardy korún, čo sa malo stať pri privatizácii Slovenských elektrární. V tejto veci sa podľa premiéra už začalo aj trestné stíhanie.
Druhá vláda Mikuláša Dzurindu mala Slovensko oklamať o 20 miliárd slovenských korún, čo podľa výmenného kurzu pri prechode na spoločnú európsku menu predstavuje necelých 700 miliónov eur. Malo sa tak stať pri privatizácii Slovenských elektrární (SE). Počas parlamentnej Hodiny otázok to povedal premiér Robert Fico.
Fakty o predaji elektrární sú vraj odsúdeniahodné
"Kúpna cena Slovenských elektrární bola 32 miliárd slovenských korún, a o pár mesiacov na to došlo k prehodnoteniu majetku a zrazu to nebolo 32 ale 52 miliárd korún. Tak, kde je tých 20 miliárd korún, o ktoré sme boli všetci oklamaní pri privatizácii Slovenských elektrární," uviedol Fico. Viac....
Bubeníkovú dohodil Grékom na privatizáciu Mikloš
Anna Bubeníková radí Grékom, ako privatizovať. Informáciu o tomto jej novom pôsobení priniesla televízia Markíza. Podľa zatiaľ neoficiálnych informácií má byť členkou trojčlennej komisie, ktorá má nastaviť pravidlá, ako rozpredať grécky štátny majetok. Ako sa ukázalo, Bubeníkovú mal do komisie odporučiť exminister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS).
Anna Bubeníková sa viackrát spomína v uniknutom spise SIS Gorila. Pre pochybnosti, ktoré vznikli po jeho zverejnení, ju vláda odvolala aj z funkcie šéfky Fondu národného majetku (FNM). Podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša by nemala radiť ani Grékom. Igor Matovič z Obyčajných ľudí a nezávislých osobností zase hovorí, že gorily patria za mreže.
Odporučenie od Mikloša
Bubeníkovú do funkcie poradcu rady gréckeho privatizačného fondu nominoval bývalý šéf rezortu Ivan Mikloš. Urobil tak vlani v júli prostredníctvom vtedajšieho zástupcu SR v pracovnej skupine Eurogroup Martina Bruncka. Tvrdí to súčasné vedenie Ministerstva financií. Procedúra podľa MF neprebehla na úrovní vlády ani Národnej rady SR.
Gréci predávajú štátne majetky
Exšéfka Fondu národného majetku je jednou z troch členiek komisie, ktorú vytvorila Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond. Má poradiť Grékom, ako predať štátny majetok a splatiť tak dlhy. Poslanec Alojz Hlina chce Grékov oboznámiť s kauzou Gorila, preto na ich veľvyslanectvo v Bratislave odniesol nedávno vydanú knihu o celom prípade.
Spravodajská aplikácia Noviny TV JOJ pre iPhone TU. ZADARMO.
Autor: Alena Klepochová , Dárius Haraksin Zdroj: noviny,sk, SITA
Poznámka:Najhnusnejšia časť z Gorily?
zdroj: http://blogy.hnonline.sk/lucia-koncova
Štát predá zvyšok podnikov... ...už len počkať kedy predajú slovenských občanov...
Pravicová vláda spúšťa privatizáciu, majiteľa majú zmeniť štátne teplárne, nákladné železničné Cargo či bratislavské letisko.
Je to úplný nezmysel. Napríklad teplárne majú charakter lokálnych sieťových odvetví. Príchod súkromných peňazí spôsobí, že nový vlastník bude chcieť čo najviac zarobiť a ceny tepla sa tak budú zvyšovať. V prípade Carga zas štát príde o nemalé peniaze, ktoré by dostal v prípade zefektívnenia chodu firmy.
Vláda ak chce zvýšiť efektívnosť chodu štátnych firiem, nech do manažmentov dosadí odborníkov vybratých vo verejnom konkurze, a nie politických nominantov.
Kde sú tie stovky riešení krízy?Kde sú tí Vaši svetoví odborníci?
Máte moc v rukách ukážte nám obyčajným ako sa to robí!!!!!! Predávať a mať jednorazový zisk dokáže každý !!
.............. veď sa to dalo čakať.... čo už len SDKU a spol. vymyslí, pri moci už neboli dávno a kasa vyschla.
Čo všetko vlastne predajú? Samozrejme, že predajú všetko, veď oni predsa potrebujú veľa, veľa peniažkov. A keď nebude už čo predávať a na čom bohatnúť, tak potom budú vyciciavať národ. Zvýšia sa dane na všetkom, platy pôjdu dole, veď niekde sa len predsa tie peniaze pre nich musia nájsť.
Definovať koloniálny štát možno, možno aj ako štát ktorý nemá vlastný priemysel a ktorého zdroje využívajú cudzie koloniálne mocnosti. Podľa všetkého cieľom Mikloša je vytvoriť z pôvodne rozvinutej priemyselnej krajiny novú kolóniu bez vlastných zdrojov, ktorá žije len z daní lacnej pracovnej sily.
Je kríza.Ak sa predávajú fabriky v kríze , tak to môže byť výhodné iba pre kupujúceho. Môže to byť výhodné aj pre predávajúceho , no iba v prípade , že predávajúci je nie je vlastník, ale len správca tej fabriky , napr. minister . Potom ale vlastník - teda všetci obyvatelia Slovenska , na predaji veľa nezarobia. Je zaujímavé , že naše pravicové vlády si svoje vládnutie pravdepodobne ani nevedia predstaviť bez predávania všetkého , čo ešte predať môžu. Pritom ich úlohou by malo byť nie predávať ale aj SPRAVOVAŤ a zveľaďovať a rozvíjať štátne firmy.
Slovenský národ postupne nebude vlastniť nič, ba bude nádeníkom vo svojom dome.
Mikloš sa už načahuje po štátnom majetku. Mikloš majetkom štátu spláca svoje dlhy mecenášom SDKU. Skorumpovaní zločinci zlepenca dokončujú svoj zločin. Oni rozpredali Slovenské hospodárske poklady za špinavé provízie do zahraničia. To je jediná politika, ktorú vedia robiť a na ktorú boli s podporou budúcich majiteľom dosadení. Keď splnia svoju špinavú úlohu zostanú bezcenní a nepotrební so svojimi modrými klamstvami nad rozkradnutým a rozpredaným majetkom Slovenska.
Gratulujem všetkým voličom modrej skupiny, čo sa práve zobudili.Vám nestačilo 8 rokov ich šafárenia a rozkrádania?Ved práve SDKU s KDH rozkradli zvyšok štátnych podnikov ktorý ostal po Mečiarovej vláde.Ale vy nie, oni sú tí naj, treba ich dosadiť zase, aby sa taký ako Miklos a spol mohli zase nabaliť.Teraz dorazia teplárne a vodárne a som zvedavá na koho budete potom nadávať ak sa začne rapídne zdražovať.A to môžeme očakávať.Lebo ako súkromný majiteľ si môžem robiť s cenou čo chcem.Takže sa im to predsa len podarilo.Bande modrej.A zároveň ďakujem všetkým, ktorý ich v tom ešte aj podporili a dali im hlas.Super, ak by dávali Nobelovu cenu za hlúposť, tak voliči modrákov by si ju zaslúžili.
Privatizovať zvyšok toho mála čo ostalo aby súkromný investori mohli babrať s ludmi ako chcú, tak to sa nedá slušne nazvať.
Čo už dodať k vláde, ktorá podniky, ktoré pred krízou prosperovali, v kríze sa samozrejme dostali do problémov, tak ako všetky ostatné, a teda po kríze by mohli nosiť do štátneho rozpočtu peniaze, ide predávať - nič sa nepoučili, nič nezabudli - privatizovať, deregulovať, zdražovať.
zdroj: http://spravy2014.6f.sk
Rast daní nezabral, ministri sa prepočítali
Cesta zvyšovania spotrebných či firemných daní, ktorou sa začali uberať posledné dve vlády, nebola správna.
Exminister financií Ivan Mikloš stavil v roku 2011 pri ozdravovaní verejných financií na rast dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent, ale plánovaný výnos sa nedostavil. V druhom roku vyššej dane sa dokonca vybralo menej ako pred zvýšením.
Predstavitelia SDKÚ vtedy priznali nižší výber, ale rovnaký osud predpovedali aj pri zvýšení dane z príjmu pre firmy z 19 na 23 percent, na čo v roku 2013 stavil minister financií Peter Kažimír (Smer). Ukázalo sa, že Kažimír medziročne vybral viac o 138 miliónov eur, ale zároveň za plánovaným výnosom z vyššej dane zaostal až o 231 miliónov eur.
Aj preto sa vláda ostro zamerala na znižovanie únikov daní, a to pri dani z príjmov aj pri DPH. Ekonómovia sa teraz zhodujú, že na plošný rast daní už nie je priestor. Zvýšenie DPH prispelo k zdražovaniu a poslalo ľudí ešte viac za nákupmi do cudziny. Rast firemných daní zase podnikatelia obchádzajú cez umelé vytváranie strát.
Rezort financií preto zaviedol pre firmy daňové licencie od 480 eur ročne. Aby nezaťažovali začínajúcich podnikateľov, štát chce na jeseň predstaviť program podpory technologických startupov. „Program bude zameraný na zjednodušenie ich podnikania z právneho aj daňového hľadiska,“ tvrdí poradca ministra financií Radko Kuruc.
Kým rast firemnej dane z hľadiska výnosu dane nesplnil očakávania, napríklad zdanenie a odvody pri práci na dohodu štátnu kasu naplnili. Vyššie príjmy štát získal aj cez zvýšenie odvodov pre živnostníkov a lepšie zarábajúcich ľudí, pre ktorých platí popri vyšších odvodoch daň 25 percent.
Vláda v úvode tohto roka daň z príjmu pre firmy znížila na 22 percent okrem iného aj preto, aby firmy viac motivovala platiť dane. „Nižší výber dane z príjmu právnických osôb ovplyvnil predovšetkým slabší než pôvodne očakávaný ekonomický rast. Ten bol oproti predpokladom z rozpočtu zhruba len polovičný. Navyše vyššia sadzba dane z príjmu znamená aj vyššiu motiváciu podnikov optimalizovať platenie daní či už presunom aktivity a zisku do iných krajín u tých podnikov, kde je to možné, alebo sa mu podniky jednoducho vyhýbajú,“ povedal Andrej Arady, makroekonóm VÚB banky.
Exminister Mikloš zase pred dvoma rokmi doplatil nielen na nižšiu kúpyschopnosť ľudí, ale aj na nefunkčnú finančnú správu, ktorá vytvorila priestor na daňové
zdroj: http://krija.blog.pravda.sk
Ako sa kradlo za Dzurindu a Mikloša, tak sa na Slovensku ešte nekradlo!!!
Poznámka: Toto bola pôvodne moja reakcia na jeden z článkov (video) na web stránke www.dolezite.sk , čím ich zároveň týmto aj propagujem. Lenže administrátor tohto webu je pravicovo orientovaný a článok nezverejnil. Nezazlievam mu to, je to jeho právo. Zároveň je to reakcia na stránky prevádzkované Slovenským Divadielkom Končiacim Úpadkom – DoSvidania s názvami ako:
Už tu bola jedna reakcia vo forme článku na diskusiu pod článkom respektíve videom s príznačným názvom Ukradli nám Slovensko? Toto bude teda druhá, ale trocha z iného súdka. Mala by to byť malá upútavka na jeden môj väčší projekt (ktorý žiaľ už nebude asi prepracovaný resp. doplnený práve z nižšie spomínaného nedostatku času) pod pracovným názvom Showdown In Little Tokio – Zúčtovanie v Malom Tokiu. Z nedostatku času a práci na dôležitejších projektoch sa vyjadrím zatiaľ iba v bodoch, ku ktorým pridám nejaký ten komentár. To zúčtovanie sa týka v prevažnej väčšine oboch vlád Mikuláša Dzurindu a vrhnutie trochu iného svetla na jeho sofistikované rabovačky, vraj reformy!
Ako sa kradlo za Dzurindu a Mikloša, tak sa na Slovensku ešte nekradlo!!!
Na úvod: V predmetnom videu sa spomínajú komunisti a ich vyvlastňovacie akcie. Nechcem a nebudem tu obhajovať túto nekalú proti občanom založenú činnosť, ale zoštátňovať začal už Edvard Beneš v roku 1945. Vyvlastňoval majetky po Židoch, po sudetských Nemcoch, Maďaroch…Dokonca aj jeho predchodca na poste prezidenta ČSR Tomáš Garique Masaryk vyvlastňoval už v rokoch 1919/1920 (tzv. záborový zákon). Teda vyvlastňovanie nie je doménou iba komunistov.
To by úvodom snáď aj stačilo.
Mečiarova privatizácia a účtovná hodnota.
Spomínalo sa 109 mld. korún v účtovnej hodnote a majetok predaný za 31 mld. korún. V predmetnom videu sa žiaľ nespomína fakt, a to ten, že akým spôsobom bola prevádzaná privatizácia v tomto období. Prečo nespomenú pri privatizácii takého Slovnaftu, alebo Nafty Gbely, že privatizujúci sa zaviazali investovať peniaze do modernizácie privatizovaného majetku? Za vlády Vladimíra Mečiara sa začal Slovnaft modernizovať a to do takej podoby, že sa z neho stala rafinéria patriaca medzi tri najmodernejšie v Európe. V Nafte Gbely sa začali budovať nové zásobníky plynu… Alebo prečo nespomenú fakt, že aj Slovnaft sprivatizovali zamestnanci tejto firmy na čele s Hatinom? Prečo nespomenú, že firmu Slovnaft potopila práve nastupujúca Dzurindova vláda, ktorá zakázala poskytnúť firme preklenovací úver u každej v tom čase štátnej banke. Obe tieto spoločnosti po konci Mečiarovej vlády v roku 1998 Dzurinda prakticky zoštátnil a pri reprivatizácii umožnil sa nabaliť Maďarom (Slovnaft) a J&T (Nafta). Dzurinda bol tak arogantný, že zoštátnil aj VSŽ, ktorá bola sprivatizovaná ešte v dobe ministra pre privatizáciu Ivana Mikloša v roku 1991 počas takzvanej 1. Vlny kupónovej privatizácie. Za Mečiara bola už iba doprivatizovaná cca 32% časť. Pri opakovanej privatizácii sa nabalila pre zmenu Penta. Tá sa vyfarbila aj pri privatizácii Slovenskej poisťovne (Penta = Borci z karavanu).
Ale vráťme sa na začiatok.
Do roku 1989/1990. Na zasadnutie strany VPN prichádza vtedy v tom čase mladý cucák s menom Eugen Jurzyca. Reč padla na privatizáciu. Náš v tom čase mladý Eugen poradil starým komunistickým kádrom v tejto strane privatizovať štátny majetok za 1, slovom jednu korunu (vtedy Kčs). Starci ho vysmiali, ale neskôr sa riadili takmer do bodky jeho radou. Viete do ktorej strany pred nedávnom vstúpil tento expert? Áno, nemýlite sa, do SDKÚ-DS. Prišli na rad tie spomínané tzv. holandské dražby. Tie v plnom rozsahu zrežíroval opäť kto iný, Ivan Mikloš. Ak niekoho zaujíma bližšie toto obdobie, tak nech klikne na nasledovný link: Kto je vlastne zodpovedný? A za čo?
Takže sľúbené dve Dzurindove vlády.
Už som to tu v jednom článku spomínal, slávny výrok malého bicyklistu zo Spiša: „Kopete do otvorených dverí, my sme proti privatizácii strategických podnikov.“ Takto pred voľbami v roku 1998 oklamal prakticky celý národ. Národ odignoroval referendum o strategických podnikoch, Dzurindovci k tomu dokonca vyzývali voličov. Následne v roku 1999 zrušil zákon 192/1995, ktorý ochraňoval strategické podniky. Tým sa to začalo.
SPP
– Predražený poradca, tender vyhral ten s najvyššou cenou za poskytované služby. Druhý v poradí by radil za cca 13 000 000 USD lacnejšie. A takíto potom majú tú drzosť kritizovať tender na mýto v podaní zlodeja FICA?!
– V roku 2006 došlo k prehodnocovaniu majetku v tejto firme. Účtovná hodnota majetku bola navýšená o takmer 125 mld. Skk. Vyvstáva otázka, prečo sa tak nestalo už pred privatizáciou? Mohli sme dostať viac. Prvotná odhadovaná účtovná cena za 49% podiel tomu zodpovedá (185 mld. Skk). Dostali sme 127 mld. Skk no a k tomu tú kurzovú stratu ala – opäť Ivan Mikloš, ktorý ju pre týždenník Trend aj priznal, síce nie vo výške 7 mld. Skk, ale iba 4 mld.
– SPP predal do zahraničia plyn o 60 mld. Skk lacnejšie ako to robil český partner.
Slovenské elektrárne
– Účtovná hodnota podľa analýzy Júliusa Bindera bola odhadnutá vo výške 480 mld. Skk za všetky slovenské elektrárne.
– Za 66% podiel sme inkasovali chabých 30 mld. Skk
– 30 ročným prenájmom VD Gabčíkovo prichádza Slovensko o cca 30 mld. Skk, čiže 1 mld. korún ročne. Pre tých čo majú s matematikou problém: Za 66% SE sme dostali 0 korún!
– Omyl s 1 slovom jednou 1 000 korunovou akciou nás stál možnosť akokoľvek ovplyvniť riadenie, chod ba čo viac kontrolu nad touto spoločnosťou.
Banky
– Zaujímavá kapitola…
– Ozdravenie bankového sektora, ktorého takmer krach má taktiež na zodpovednosti hlavne a práve 1. Dzurindova vláda nás stálo 128 mld. Skk.
– Vám sú známe moje články: Ak sa dnes správate trhovo, zajtra…Addendum
– Za sprivatizované banky sme inkasovali necelých 58 mld. Skk.
– Na ilustráciu: Za ozdravenie IRB sme zaplatili 13 mld. Skk. Inkasovali sme 700 miliónov Skk.
– Pamätáte sa ešte na nedávnu správu o korupcii pri privatizácii týchto bánk?
Daňová reforma
– Nebudem to tu celé rozpisovať. Každý z Vás má možnosť overiť si moje nasledovné riadky na stránkach daňového úradu. Mnohokrát som sa stretol na nasledovné riadky s reakciou z pravicového tábora, že za to môže rast miezd. Tí z Vás, ktorí nemajú IQ hojdacieho koňa sa môžu zamyslieť nad vývojom DPH od vzniku samostatnej SR!
Sadzby zodpovedajú tomu, že výber na tejto dani sa nominálne za Dzurindu takmer strojnásobil! Z Mečiarových 55 miliárd korún na Dzurindových vyše 137 miliárd.
– O spotrebných daniach sa nebudem rozpisovať. Keď posedávala na ministerstve financií naša komunistka Brigita hrajúca sa na kapitalistku bola spotrebná daň na pohonné hmoty zvýšená trikrát. Do jej kresla zasadol v roku 2002 zlodej Ivan Mikloš, ktorý jej rekord v istom spôsobe prekonal. Túto spotrebnú daň zvýšil taktiež trikrát, ale stihol to do roku 2003. Raz ju dokonca zvýšil preto, lebo vo svojej nadutosti nebol ani schopný priznať, že pri návrhu štátneho rozpočtu sa parádne sekol. Holt, 1+1 robí niekedy problém aj takým samozvaným esám ako je náš Ivan. Že toto všetko sa podpísalo aj na raste cien, to ani nebudem spomínať. Inflácia úhrnne takmer 56% v priebehu 8 rokov hovorí sama za seba.
Dôchodková reforma
Moja obľúbená. Že táto reforma nič nerieši, je snáď už každému kto sa o túto problematiku zaujíma, viac než jasné. Mnohí si už všimli ako im klesli poplatky za správu dôchodkových fondov. V čase pred Ficovou úpravou si DSS-ky mesačne rozdelili 50 000 000 Skk. V roku 2030 by to už bolo ale 350 000 000 Skk mesačne a to prosím pekne, bez zahrnutia inflácie respektíve rastu miezd. Koľko by to hodilo DSS-kám ročne to si už snáď zvládnete vypočítať aj sami.
Že v Sociálnej poisťovni sa každoročne vytvára schodok (deficit) okolo 30 miliárd Skk, ktorý sa bude v roku 2030 pohybovať na úrovni 60-80 miliárd Skk to Dzurindovcov absolútne nezaujíma.
Tých Dzurindových káuz je ďaleko viac a ide prakticky už o niečo menšie sumy, ale tých súčasných „Ficových“ cca 91 mld. Skk je voči Dzurindovi, ale hlavne „odborníkovi“ Ivanovi Miklošovi trápnou sumou. Taktiež Ste si mali možnosť prečítať, kto koho ako zdieral, denne okrádal, kto koho oklamal a ako nás zadlžovali modrí vraj experti!?
PS: „Štát je zlý vlastník,“ tak nám svojho času (pred privatizovaním) tvrdili! Preto predali SPP, SE…štátnym firmám – zahraničným!
„Doslov“: Ospravedlňujem sa všetkým čitateľom, ktorí si prečítali môj článok a nebodaj ich aj zaujal, že som ich pripravil o nasledovné tiež zaujímavé čítanie OECD, NATO, EU? Cena?
Zlodejina sa vracia! Rodí sa ďalšia kauza, ktorú zaplatíme všetci
19.09.2013 (38/2013) Kriminalisti tomu vravia recidíva – keď niekto okráda iných viackrát, minimálne dvakrát. Presne to sa stáva s opätovným odkúpením akcií SPP.
Vláda SR predložila dokument, podľa ktorého plánuje odkúpenie menšinového podielu v SPP. Dôvodom má byť snaha či skôr záujem predsedu vlády, aby sa nezdražovala cena plynu pre domácnosti. Ak by bolo všetko v najlepšom poriadku, sotva by sa našiel niekto, kto by s tým nesúhlasil. Problém je však úplne niekde inde a výsledkom bude, že z takejto „transakcie“ bude strata, ktorú budeme musieť zaplatiť my všetci.
O čo ide?
Keď prvá Dzurindova vláda začiatkom tohto tisícročia predávala štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel nemeckým a francúzskym investorom, vravelo sa o tuneli storočia. Pri podpise zmluvy o predaji SPP v roku 2002 vraj vtedajší minister financií Ivan Mikloš zabudol uviesť, že kupujúca strana zaplatí v slovenských korunách takú sumu, aká bola v deň podpisu zmluvy. Štát tak prišiel podľa samotného Mikloša o 7,7 miliardy korún pre pokles kurzu dolára, čo mu vtedajšia opozícia (dnešná vládna strana) vyčítala. Vláda ho tak predala „pod cenu“ za 2,7 miliardy dolárov. Napriek tomu si štát ponechal väčšinový podiel vo firme – 51 percent, a ten stačil štátu na zisk i možnosť regulácie cien.
Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš „zabudli“ povedať, že predaj SPP nezahŕňa kurzové straty, a štát prišiel o 7,7 miliardy korún.
Francúzski a nemeckí investori však o niekoľko rokov predali svoje akcie investičnej skupine EPH, ktorej vlastníkmi je trojica zložená z finančnej skupiny J&T, Daniela Křetínskeho a Petra Kellnera. SPP ako firma pozostáva zo ziskových podskupín: z SPP Distribúcie, ktorá zabezpečuje rozvody plynu po Slovensku, z Eustreamu vlastniaceho mimoriadne ziskový veľký tranzitný plynovod a napokon z obchodnej firmy SPP. Tá nevlastní ani rúry, ale na krku má zmluvu s dodávateľom plynu ruským Gazpromom. Navyše SPP za prvej Ficovej vlády uzavrela ceny plynu na dvadsať rokov dopredu ešte pred krízou. Súčasťou kontraktu je dohodnutý objem odberu plynu. Keďže aj vinou krízy, aj šetrením v domácnostiach SPP nedokáže odkúpiť dohodnuté objemy plynu od Gazpromu, musí za to platiť penále. SPP tak nakupuje plyn za podstatne vyššiu cenu, než ho domácnostiam predáva. Je preto len otázka času, kedy bude prevádzka celého SPP stratová. Ceny tejto energetickej komodity pre podniky určuje a reguluje samotný trh, ceny pre domácnosti ÚRSO – Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ten na populistický príkaz Ficovej vlády už dlhodobo nezvyšuje ceny plynu pre domácnosti.
Chlapci to pochopili
Firma EPH už dávnejšie pohrozila, že ak vláda nepovolí zvýšiť ceny plynu pre domácnosti, obráti sa na medzinárodnú arbitráž a bude žiadať preplatenie zmareného zisku. Napokon však pravdepodobne našli všetky zainteresované strany „riešenie“. Čo na tom, že ho budeme musieť zaplatiť my. Hoci štát za symbolické euro odkúpi od EPH menšinový 49-percentný podiel v podniku, bude musieť vykryť vzniknutú stratu sám. A „sám“ sme my daňoví poplatníci. Inými slovami, „chlapcom“ z EPH sa nepáčilo ich podnikanie v SPP, rozhodli sa ho odpredať štátu. Preto aj premiér Fico už dávnejšie avizoval, že mieni pre štát opätovne získať stopercentnú kontrolu nad týmto strategickým podnikom. Potiaľ by to opäť bolo v poriadku, keby...
Premiér Robert Fico plánuje odkúpiť 49 percent akcií SPP a sľubuje, že plyn sa zdražovať nebude.
Zábudlivý úradník
Materiály o návrhu na odkúpenie menšinového balíka v SPP prišli na rokovanie vlády so záhlavím J&T vytvorenom na počítači. Opozícia si to okamžite všimla a upozornila na možné prepojenie finančnej skupiny EPH a vlády. Podľa opozície nie vláda má záujem o kúpu menšinového podielu v SPP, ale EPH má záujem o odpredaj rizikového podielu štátu. Presne podľa hesla – keď sa nedarí alebo vzniká veľké riziko, treba sa toho zbaviť. Ministerstvo hospodárstva vysvetľuje záhlavie J&T vo vládnych dokumentoch tým, že ich vypracoval človek, ktorý voľakedy v J&T pracoval a počítač mu zostal. Akosi zabudli vymazať tieto údaje na ministerstve hospodárstva. No fakty hovoria za všetko. Ako vravia bratia Česi – chybička se vloudila.
Dokument, ktorý sa dostal na rokovanie vlády aj so záhlavím J&T Investment Advisors, s.r.o
Čo štát získa?
Ako sme už spomenuli, štát sa takouto kúpou vyhne arbitráži, ktorú by s najväčšou pravdepodobnosťou prehral. Už dlhodobo totiž domácnostiam predáva plyn lacnejšie, než ho nakupuje, a na to je medzinárodná arbitráž zvlášť háklivá. Ak sa totiž nezvýšia ceny plynu pre domácnosti, výsledkom bude, resp. už aj je, strata. Tú bude musieť niekto zaplatiť. Kto? Na to si odpoviete asi aj sami.
Navyše, takýmto prepojením majiteľov menšinového podielu so štátom sa natíska ďalšia hrozba – nebude štát ako budúci stopercentný majiteľ akcií SPP napokon predávať pod cenu plyn aj iným „spriateleným“ podnikateľom, ktorí napríklad vlastnia veľké paroplynové elektrárne – ako napríklad finančná skupina Penta, Slavomír Hatina, Milan Fiľo či Jozef Brhel? Možno potom bude môcť premiér Fico prevziať ďalšie populistické vyhlásenie napríklad od maďarského premiéra Orbána. Ten totiž mieni odkúpiť takisto podiel v plynárenskom podniku od nemeckej firmy EON a dokonca chce zakázať všetkým energetickým obchodným firmám vykazovať zisk v snahe udržať čo najnižšie ceny plynu pre domácnosti. Pod takouto hrozbou sa možno aj nemecký EON rozhodne odpredať svoje akcie alebo bude bojovať a pôjde do arbitráže. To nás však už zaujímať nemusí.
Minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský obhajuje „neobhájiteľné“, ako vie.
Premiér Fico sľubuje, že ceny plynu pre domácnosti sa zvyšovať nebudú, a plánuje rokovať s Gazpromom o nových cenách za dodávky plynu. Možno sa s ním naša vláda napokon dohodne, ale určite to nebude zadarmo. Plyn je komodita, ktorou Rusi už dlhodobo úspešne „vydierajú“ Európu.
zdroj: http://afinabul.blog.cz
Šetríme s Miklošom: Aj na Ukrajine
5. února 2015 v 14:48 | afinabul | Z domova Mikloš má novú prácu. Bude radiť ukrajinskej vláde. Bývalý minister Ivan Mikloš poradí Ukrajincom s reformami. Ukrajina sa inšpiruje Slovenskom a jeho reformami, ktoré urobili vlády Mikuláša Dzurindu. So zmenami nášmu východnému susedovi poradí bývalý člen vlády Ivan Mikloš. Potvrdil to v rozhovore pre aktuálne.sk. http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/miklos-ma-novu-pracu-bude-radit-ukrajinskej-vlade-644765
Šetríme s Miklošom: Banky musíme zachraňovať
Šetríme s Miklošom_ Pôžičky k 16.05.2011
Americký miliardár George Soros - riaditeľom Národnej banky Ukrajiny?
Šetríme s Miklošom: Vláda dokazuje, že nevie ...
Vláda SR dokazuje, že nevie riadiť verejné financie a nevie riadiť krajinu. Na dnešnom brífingu to vyhlásil poslanec SDKÚ-DS a exminister financií Ivan Mikloš s tým, že prvý kabinet Roberta Fica (Smer-SD) najskôr profitoval z rekordného ekonomického rastu a neskôr, keď prišla kríza, pokračovali v rozdávaní cez rekordne rastúce zadlženie
zdroj: http://spravy.pravda.sk
Najväčšie kauzy SDKÚ
Prečítajte si prehľad najväčších káuz, ktoré otriasli stranou SDKÚ od jej vzniku.
financovanie strany – dlh strany 22 miliónov korún prevzala na seba neznáma eseročka Soul a kúpila od strany priestory v centre Bratislavy. SDKÚ obratom poslala peniaze na účet firmy Allied Wings v Londýne. Na rovnakej adrese sídlila aj firma Destor, ktorej patrilo bývalé logo SDKÚ a ktorej majiteľom bol pokladník SDKÚ Igor Kucej. Firma Destor mala rovnakého riaditeľa a sídlo ako spoločnosť, ktorá získala za Dzurindovej vlády hotel Forum
fiktívni darcovia – v roku 2004 polícia preverovala príjmy v hodnote 590-tisíc korún, ktoré SDKÚ vykázala ako dary. Viacerí ľudia zo zoznamu darcov však tvrdili, že strane nič nedali
kauza skupinka – v roku 2003 prepukla tzv. kauza skupinka, Dzurinda vtedy informoval, že v krajine operuje skupina ľudí, ktorí škodia jeho vláde a SDKÚ. Stranu opustili Ivan Šimko a Zuzana Martináková s ďalšími poslancami kauza vláčiky – tender na ľahké motorové vlaky. Korupčné správanie štátnych úradníkov v roku 2002 zlomilo krk pokladníkovi strany Gabrielovi Palackovi
tunelovanie tunela Branisko – vytunelovanie tunela Branisko sa prevalilo v roku 2003 počas druhej Dzurindovej vlády. Išlo o 230 miliónov Sk, ktoré sa „stratili“ pri jeho dostavbe, údajne skončili vo švajčiarskych bankách kupovanie poslancov – po tom, čo koalíciu opustila časť klubu ANO na čele s Pavlom Ruskom, potreboval Dzurinda na odblokovanie parlamentu dva hlasy. Tie získal podporou poslancov HZDS Eduarda Kolesára a Karola Džupu, ktorí prešli k vládnej koalícii
predaj SPP – kurzová strata pri predaji SPP. Pri podpise zmluvy o predaji SPP v roku 2002 vraj Ivan Mikloš zabudol uviesť, že kupujúca strana zaplatí v slovenských korunách takú sumu, aká zodpovedá kurzu platnému v deň podpisu zmluvy. Štát tak prišiel podľa samotného Mikloša o 7,7 miliardy korún
kauza Gorila – naznačuje silné korupčné správanie v politike počas druhej Dzurindovej vlády. V údajnom spise Gorila sa hovorí o vplyve finančných skupín na vrcholných predstaviteľov štátu či miliónových províziách pre SDKÚ, ale aj iné politické strany. V kauze už vyšetrovateľ začal viaceré trestné stíhania v súvislosti s privatizáciou či už bratislavského letiska, či Slovenských elektrární. Pochybné sú aj ďalšie privatizačné procesy či už pri predaji energetických rozvodných závodov, či Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy
kolaps daňového systému – šéf daňového riaditeľstva Miroslav Mikulčík podpísal dodatok k zmluve s firmou IBM o zavedení nového systému na výber daní. Systém skolaboval tesne pred termínom na podanie daňových priznaní. Škodu polícia vyčíslila na 8,8 milióna eur a finančná správa sa po kolapse vrátila k starému systému
budova daňového úradu – Daňové riaditeľstvo vedené Miroslavom Mikulčíkom, blízkym priateľom ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ), si vybralo firmu funkcionára strany Ondreja Ščurka, ktorý mal blízko k predsedovi SDKÚ Mikulášovi Dzurindovi. Firma získala zákazku bez verejnej súťaže na prenájom priestorov Daňovému úradu v Košiciach. Mikloš odmietol odvolať Mikulčíka, hoci to požadovala premiérka Iveta Radičová
zdroj: http://ref.mypage.sk/?p=27
Anamnéza SDKÚ-DS Kauzy, tendre, privatizácie, kšefty
Kópia stránky http://tv24.li/index.php/issues/26-domace/128-anamneza-sdku-ds-kauzy-tendre-privatizacie-ksefty&Itemid=82
Anton Smataník Skutočne kvalitná analýza kaúz, tendrov, privatizácií a kšeftov SDKÚ-DS by si vyžadovala pre ich komplexnosť, súvislosti, okolnosti a dopady venovať každej z nich samostatný článok, toľko času a energie však nemám. Budem ich preto rozoberať v odstavcoch(viac či menej dlhých), za ktorými budú následovať odkazy na relevantné články, rozhovory, blogy. Rozhodol som sa pre prehľadnosť použiť chronologické radenie udalostí.
1999 – tender na výber poradcu predaja Slovenských telekomunikácií. Podmienky tendra porušovali Obchodný zákonník – zvýhodňovali jednu spoločnosť pred druhou. Ako Gabriel Palacka, tak štátny tajomník František Kurej boli donútení odstúpiť z funkcií.
1999 – tender na mobilného operátora. Minister dopravy Gabriel Palacka zrušil tender na tretieho mobilného operátora, išlo o podozrenie z korupčného správania. Slovenský trh mobilných operátorov si následne dlhodobo delil duopol Globtel (dnes Orange) – Eurotel (dnes Telekom) avšetci veľmi dobre vieme,čo to pre nás znamenalo. V tendri opäť figurujú mená Gabriela Palacku a FrantiškaKureja (teraz ako štátneho úradníka), ktorí boli opäť donútení odstúpiť zo svojich funkcií.
1999 – kauza Nafta Gbely. Ide o dohru privatizácie z čias tzv. mečiarovskej éry (presnejšie 1996), teraz však nešlo opredaj, ale spätné odkúpenie 45,9 % podielu. Dzurinda sa rozhodol pre vrátenie časti majetku Nafty Gbely do FNM (Fondu národného majetku), pretože pri privatizácii boli porušené platné zákony. Deň pred predložením materiálu na rokovanie vlády Vladimír Poór predal svoju firmu Arad, ktorá kontrolovala Naftu Gbely, americkej spoločnosti Cinergy Corp. Prezident FNM Ľudovít Kaník poškodzoval záujem štátu v prospech súkromnej spoločnosti, keď rokoval s Poórom pri spätnom odkupovaní akcií Nafty Gbely. Kaník bol donútenýodísť z funkcie voFNM.
1999 – skrytý predaj Priemyselnej banky. Zlá koordinácia krokov ministerstva hospodárstva a ministerstva financií znamenala, že banku ovládli súkromné firmy. Tie zároveň ovládli akcie VSŽ, ktoré banka vlastnila. Spomenuté firmy boli však len sprostredkovateľmi a konali v záujme finančnej skupiny Slávia Capital. Aktérmi boli minister hospodárstva Ľudovít Černák a ministerka financií Brigita Schmögnerová.Zatiaľ čo Černák musel odísť zo svojho postu,Schmögnerovej sa všetko „prepieklo“ bez problémov.
http://www.sme.sk/c/2204972/politici-o-kauze-priemyselna-banka.html
2000 – tunelovanie Štátnych hmotných rezerv. SIS zverejnila správu o podozrení zo závažných ekonomických machinácií tohto štátneho podniku. Išlo o predaj obilia zo štátnych hmotných rezerv vopred určenej firme za nižšiu ako trhovú cenu, početné prípady daňových a colných podvodov. Najväčšie daňové úniky boli zaznamenané pri operáciách s minerálnymi olejmi.
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/sis-upozornila-na-tunelovanie-statnych-organizacii.html
2001 – pád Devín banky. Banka skrachovala pre nedostatky v hospodárení, inak povedané poskytovala veľké množstvo „zlých“úverov pri nedostatčnom pokrytí rizík. Štát jej i napriek zlej situácii požičal 60 miliónov dolárov, ktoré mala vrátiť v deblokácii. To sa jej však nepodarilo. NBS zistila, že japonská spoločnosť, ktorá chcela vstúpiť do banky a zachrániť ju, predložila falošné doklady. Zodpovednosť niesli Brigita Schmögnerová, Ivan Mikloš a Marián Jusko. Ani jeden z nich nebol žiadnym spôsobom potrestaný, hlavy síce padali, ale len na nižších postoch.
2001 – kauza vláčiky sa týkala tendra na obstaranie 35 ľahkých motorových vlakov. Predsedom výberovej komisie bol „náhodou“ brat Mikuláša Dzurindu Miroslav Dzurinda. Ministrom dopravy bol v tom čase Jozef Macejko, ktorého kauza politicky pochovala. Do užšieho výberu na dodávku vlakov sa dostali dvaja záujemci – švajčiarske konzorcium Stradler-ŽOS Vrútky a francúzska firma ALSTOM. Vtedy došlo k lobistickým zásahom. Víťazoslav Móric zastupujúci Stradler-ŽOS Vrútky oznámil na polícií, že od neho český podnikateľ Jozef Bakšay pýtal úplatok pre výberovú komisiu za to, že jeho ŽOS Vrútky uspejú. Bakšay však zároveň loboval u ministra Macejka v prospech ALSTOM-u, zaplatil „odlomáš“ v drahej reštaurácii, na ktorej bol minister a aj viacerí zástupcovia ministerstva. Macejko sa bránil tým, že chcel len to, aby vyhrala lepšia ponuka. Macejko veľmi dlho „podivne“ oddiaľoval podpis tendra, ktorý vyhralo konzorcium Stradler napriek stažnostiam ALSTOM-u a predložení novej ponuky, ktorá bola objektívne lepšia. Premiér Mikuláš Dzurinda sa do kauzy zapojil vtedy, keď sa na verejnosti 13. 6. 2002 objavil list, ktorý mu poslal poslanec z jeho strany Peter Kresánek. V liste okrem iného bolo, že “Gabo (údajne Palacka) berie vec alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké”. O štyri dni odvolal Dzurinda z funkcie Macejka a Kresánka vylúčili zo strany. Trestné stíhanie na Macejka však bolo tak, ako je tomu u nás zvykom, časom pozastavené. Zvíťazila teda drahšia ponuka Stradler-ŽOS Vrútky v cene 4,407 miliónov Sk oproti 3,585 miliónom Sk ALSTOM-u s výrazne nižšou účasťou slovenského priemyslu. Nezávislé odborné a technické posudky Žilinskej univerzity a Výskumného ústavu dopravného v Žiline hovoriace za ALSTOM neboli vzaté do úvahy.
http://rail.sk/arp/slovakia/rolstock/825.htm
http://www.sme.sk/c/1914125/macejko-baksay-mi-zaplatil-len-kavu-a-mineralku.html
http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.17+Domace+1+print
2002 – privatizácia SPP. Privatizácia strategického energetického podniku (ktoré by sa nemali za žiadných okolností predávať predovšetkým preto, že ichslužby využívajú všetky ako fyzické takprávnické osoby na území daného štátu a pretože výdavky na energiu tvoria značnú časť ich celkových výdakov) SPP bola špecialitkou predovšetkým v dvoch oblastiach. Pri podpise zmluvy opredaji v roku 2002 Ivan Mikloš zabudol uviesť, že kupujúca strana zaplatí v slovenských korunách takú sumu, aká bola v deň podpisu zmluvy. Štát tak prišiel už len podľa neho samotného o 7,7miliardy korún. Nie menej závažné však bolo a stále je, že predajom menšinového podielu akcií –49%dostalo konzorcium Gaz Ruhrgas AG a Gaz de France väčšinové rozhodovacie práva.Tento bod zmluvy sa prieči logike, pretože rozhodovacími právami disponuje vždy väčšinový vlastník, práve z titulu veľkosti svojho podielu. Do privatizácie SPP stratové ceny plynu dotovalo ziskami z tranzitu plynu z Ruskasmerom na západ. Krížové dotácie sa zrušili po vstupe do EÚ na príkaz z Bruselu. To, že ceny plynu budú obsahovať 100%všetkých nákladov, bola jedna z podmienok nemeckého GazRuhrgas AG (dnes E. ON Ruhrgas) a Gaz de France (dnes Gaz de France Suez) pri vstupe do plynární. Ako vždy krátko po privatizácií začali prudko narastať ceny plynu a došlo k viacerým prepúštaniam zamestnacov. Samozrejmosťou je, žepredaj SPP v cene 120 962 700 000 Sk bol hlboko pod cenu, pretože odhadovaná cena bola na úrovni 121až 193 mld. Sk. Nie poslednou chuťovkou bola odmena privatizačnému poradcovi – firme Credit Suisse First Boston vo výške 792 000 000 Sk, ktorá rozhodovala o jednej jedinej ponuke.
http://krija.blog.pravda.sk/2010/08/21/este-raz-o-privatizacii-spp-naposledy/
http://spravy.pravda.sk/privatizeri-zarobili-rychlo-spp-je-opat-na-predaj-fv2-/sk_ekonomika.asp?c=A120203_204355_sk_ekonomika_p29
http://www.sme.sk/c/261650/spp-odmena-poradcu-bude-792-milionov.html
2003 – kauza skupinka mala vážné dôsledky pre vtedajšiu vládnu koalíciu a zapríčinila jej štiepenie ako aj vznik Slobodného Fóra. Išlo o mocenský boj dvoch záujmových skupín o štátne zákazky. Hra bola odkrytá, ale občania opäť raz nereagovali. Ústredným prvkom kauzy bol systém, v ktorom museli firmy uchádzajúce sa o určité zákazky disponovať bezpečnostnou previerkou NBÚ (Národného bezpečnostného úradu). Vtedy platný zákon neumožňoval odvolanie ani preskúmanie postupu NBÚ, ak ten previerku odmietol vydať. Majitelia firiem sa cítili poškodení a považovali to za dielo konkurencie, ktorej pripisovali kontakty na jednu z ústredných postáv kauzy, riaditeľa NBÚ Jána Mojžiša. Zaujímavým bodom obratu v kauze bolo bleskové odvolanie ministra obrany Ivana Šimku potom, ako odmietol na príkaz Dzurindu podporiť odvolanie Mojžiša. Nový minister Juraj Liška tak urobil okamžite na najbližšom rokovaní. Šimka so Zuzanou Martinákovou založili už spomínané Slobodné Fórum, do ktorého prešlo šesť poslancov SDKÚ-DS. Kauzou skupinka sa vytvorili dva bloky – KDH s SMK na jednej strane, SDKÚ-DS s ANO na druhej strane a to až dovtedy, kým sa trojica SDKÚ, KDH a SMK nerozhodla odstaviť Pavla Ruska z vlády a jeho stranu z koalície.
http://aktualne.atlas.sk/pred-piatimi-rokmi-sa-zacala-kauza-skupinka/dnes/kauzy/
2003 – vytunelovanie tunela Branisko. Tak ako pri každej väčšej stavbe na Slovensku, aj pri budovaní tunela Branisko došlo k „strate“ značných finančných prostriedkov. V tomto prípade približne 260miliónov Sk, ktoré „zmizli“ pri jeho dostavbe a skončili vo švajčiarskych bankách. Pôvodný plán výstavby tunela z roku 1996 rátal s investíciou 6miliárd korún, ktorá sa neskôr zvýšila na viac ako 7,5miliardy. Predraženie zákazky viackrát konštatoval aj Najvyšší kontrolný úrad. Len pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodne sľubovaným 676 miliónom korún rozpočet zdvihol približne o miliardu. Tunel Branisko bol, jednoducho povedané, príliš drahý aj na slovenské „pomery“. Podľa doterajších výsledkov vyšetrovania mali Dušan M., Valerián H. a Roman V. ako riadiaci pracovníci Slovenskej správy ciest spolu s Jánom G. zastupujúcim švajčiarsku spoločnosť Erga suisse GmbH prostredníctvom nastrčenej firmy ZPA Křížik vystavovať fiktívne faktúry, ako aj navyšovať cenové ponuky, a tak podvodne získať finančné prostriedky, ktoré následne končili na ich osobných účtoch vo švajčiarskych bankách. Na účet Romana V. sa dostalo približne 20 miliónov, Dušan M. si pripísal 5,6 milióna a naúčte Valeriána H. 4,3 milióna korún.
http://www.sme.sk/c/3828300/policia-obvinila-vedenie-ssc-v-kauze-branisko.html
http://aktualne.atlas.sk/pred-rokom-obvinili-ludi-za-tunel-v-tuneli-branisko/dnes/kauzy/
2003 – 2006 – privatizácia nemocníc. Pod taktovkou ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca vzniklo svojho času jedno z typických opatrení SDKÚ-DS zapadajúce do paradigmy zlého vlastníka štátu a dobrého Laissez faire – transformácia nemocníc na akciové spoločnosti a ich postupný poloskrytý predaj súkromným firmám. Poloskrytý pretože sa neustále žonglovalo s formuláciami ako: „Vstup strategického investora.“, či: „Predaj nerentabilných prevádzok.“ V konečnom dôsledku mali skončiť nemocnice v „paprčách“ finančnej skupiny Penta, ktorá si v zdravotníctve ako takom doslova „rochní “. Je veľkým štastím, že koalícia na čele s SDKÚ-DS sa stihla rozpadnúť práve v čase keď sa Zajacov „ambiciózny“ plán ešte len začal rozbiehať.
2005 – kauza Kaníkové eurofondy pre brata. Typickým príkladom rodinkárstva bolo podporenie projektu firmy Ski Centrum – Banská Štiavnica, s.r.o., v ktorej bol konateľom brat ministra Ľudovíta Kaníka Norbert Kaník a manželka Ľudovíta Kaníka zastávala po istý čas miesto v dozornej rade. Firma Ski Centrum -Banská Štiavnica, s.r.o.dostala na výstavbu lyžiarskeho strediska Hodrušská dolina dotáciu z eurofondov vo výške 150 milión Sk. Nebola vyvodená žiadna zodpovednosť. Pán Kaník sa obhajoval nasledovne: „To, že je niekto mojím bratom, ho nediskvalifikuje uchádzať sa o príspevok.“
http://backup.transparency.sk/den_tlac/051102_urad_.htm
http://spravy.pravda.sk/kanikova-firma-nesiahne-na-eurofondy-ds1-/sk_ekonomika.asp?c=A050929_160916_sk_pludia_p01
2006 – kauza kupovania poslancov. Po tom, čo koalíciu opustila časť klubu ANO na čele s Pavlom Ruskom, potrebovala Dzurindova SDKÚ-DS na odblokovanie parlamentu dva hlasy. Netrvalo dlho a tieto aj získala vďaka poslancom HZDS Eduardovi Kolesárovi a Karolovi Džupovi, ktorí prešli k vládnej koalícii doslova zo dňa na deň. Kauza bola od samého začiatku maximálne priehľadná. Muselo by ísť naozaj o „super náhodičku“, keby dvaja poslanci opozičnej HZDS prešli bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu a vysvetlenia po 3 rokoch pôsobenia v nej ku koalícií práve včase, keď jej chýbali dva hlasy. „Výhodne“ nakupoval práve Jirko Malchárek, ex člen ÁNO.
http://www.sme.sk/c/4281304/lipsic-kupovanie-poslancov-bola-chyba.html
http://www.cas.sk/clanok/106536/exminister-pavol-rusko-dzurinda-vedel-o-kupovani-poslancov.html
http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2947&Itemid=89
2010 – 2012 – kauza financovania SDKÚ-DS. Tak ako už viac krát v minulosti (2003, 2004) mala SDKÚ-DS problém dôveryhodne vysvetliť, nie to ešte vydokladovať svoje financovanie. Znova sa objavili stopy na schránkové a garážové firmy v Anglicku, na Cypre a Kajmanských ostrovoch. Avšak pre nedostatok dôkazov (systém prevodu finančných prostriedkov nebol spravený hlúpo a triviálne, zároveň uplynul značný časod prvých nezrovnalostí a podozrení) dokázal Dzurinda opäť raz zahrať kauzu do autu.
http://aktualne.atlas.sk/sdku-financovanie-nevie-vysvetlit-nedlhuje-vsak-nic/slovensko/politika/
http://spravy.pravda.sk/stopy-kauz-sdku-koncili-v-anglicku-aj-v-minulosti-f7v-/sk_domace.asp?c=A111107_085206_sk_domace_p23
http://tv.sme.sk/v/20191/schrankove-firmy-radicovej-nevadia.html
http://www.rozhlas.sk/Financovanie-SDKU-DS?l=1&c=0&i=29984&p=1 http://www.finance.sk/spravy/finance/83697–sdku-ds-je-nepoucitelna-pokial-ide-o-peniaze-a-verejne-zakazky-2-/
2012 – kauza platinové sitká. Ide o minikauzu, pretože štát prerobil „len“ 1,4 milióna Eur, ale aj takéto „kauzičky“ sa počítajú. Platinové sitká, ktoré SŠHR (Správa štátnych hmotných rezerv) predala firme bývalého kandidáta SDKÚ-DS za 667 000 Eur, štát nakúpil postupne za viac ako milión Eur. Podľa prepočtov Slovensko po odrátaní nákladov na spracovanie sitiek, na predaji vzácneho kovu prerobilo 1,4 milióna eur. Tento výpočet zohľadňoval aj zoxidovanie sitiek, hoci niektorí chemickí experti túto možnosť vylúčili.
http://www.webnoviny.sk/slovensko/v-kauze-platinove-sitka-padli-prve-ob/457376-clanok.html
http://www.sme.sk/c/6130821/stat-kupil-platinove-sitka-drahsie-ako-predal.html
2012 – daňový informačnýsystém KONS. SDKÚ-DS oháňajúca sa už roky projektom Unitas, ktorého základným kameňom mal byť práve KONS kriticky zlyhala pri jeho uvádzaní do praxe. Tento daňový IS vyvíjaný pod IBM popri inom daňovom IS vyvíjaným taktiež pod IBM (ano čítate správne-súbežne boli vyvíjané 2 Informačné systémy pod rovnakou firmou, pre dve rôzne politické strany – Smer a SDKÚ-DS, pričom oba sú, samozrejme,neuveriteľne predražené. Smer-ácky IS sa ešte stále vyvíja a kým bude hotový počkáme si minimálne do polovice roku 2013), mal nahradiť IS od firmy Novitech. Okamžite po jeho nasadení začalo dochádzať k množstvu najrôznejších problémov, z ktorých mnohé boli kritické, daniari museli siahnúť po papieroch a kalkulačkách. Za KONS-om stojí predovšetkým Mikulčík (presadil systém na úkor už pripraveného systému od firmy Novitech) a Mikloš. Zaujímavé je, že doteraz nikto nevie koľko vôbec KONS stál, len neoficiálne sa hovorí o sume 18 miliónov Eur. Hlavy padali zase len na nižších miestach.
http://spravy.pravda.sk/nefunkcny-danovy-system-stal-uz-29-milionov-eur-fr4-/sk_ekonomika.asp?c=A120228_201749_sk_ekonomika_p29
http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/danovy-system-ma-nadalej-same-diery.html
http://www.bystricoviny.sk/spravy/sokujuce-svedectvo-odvolaneho-sefa-financneho-riaditelstva/
Priznám sa, že som síce človek zbavený iluzií minimálne v oblasti politiky, finančníctva, ekonomiky a spoločnosti,ale pri práci na druhej časti Anamnézy SDKÚ-DS sa ma zmocnil skutočný odpor a zhnusenie. Nevenoval som sa všetkým kauzám, pochybným tendrom, privatizáciam a kšeftom ako z dôvodu ich množstva, tak prepletenia a rozloženia medzi viacerými politickými stranami, ale mám dosť. V nasledujúcom článku sa pozriem na zúbok toľko ospevovaným „zázračným“reformám a opatreniam, ktoré z nás spravili „tigra“ Európy.
zdroj : internet KAUZY VLÁD
Krach Devín banky
O čom bola kauza: dôvodom jej krachu v roku 2001 boli nedostatky v hospodárení a nedostatočné pokrývanie rizík zo zlých úverov. Napriek zlej situácii v banke jej štát požičal 60 miliónov dolárov, ktoré mala vrátiť v deblokácii, čo sa jej však nepodarilo. NBS zistila, že japonská spoločnosť, ktorá chcela vstúpiť do banky a zachrániť ju, predložila falošné doklady.
Hlavní aktéri: ministerka financií Brigita Schmögnerová, vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš, guvernér NBS Marián Jusko.
Politická zodpovednosť: Brigita Schmögnerová, Ivan Mikloš, Marián Jusko.
Personálny dôsledok kauzy: žiadny, Brigita Schmögnerová z funkcie odišla z politických dôvodov.
Čo tvrdil aktér kauzy:
Marián Jusko: „Ja si myslím, že od začiatku môjho pôsobenia vo funkcii guvernéra som robil všetko preto, aby sa Devín banka zachránila. Napriek tomu, že ten záchranný plán nevyšiel, si myslím, že to bolo vtedy správne rozhodnutie.“
Výsledok preverovania: podľa guvernéra NBS Mariána Juska boli dvaja riaditelia odvolaní, ďalší štyria vedúci oddelení boli zbavení funkcií a nahradili ich noví ľudia. Dvaja funkcionári z bankového dohľadu – vrchný riaditeľ a riaditeľ odboru – dostali dekréty len na obmedzené obdobie. Vyšetrovanie stále prebieha, obvinených je zatiaľ asi desať osôb a jeden Japonec. V súvislosti s tunelovaním Devín banky bolo po vyhlásení konkurzu zavraždených niekoľko osôb.
Tender na výber poradcu predaja Slovenských telekomunikácií
O čom bola kauza: podmienky tendra z roku 1999 porušovali Obchodný zákonník. Zvýhodňovali jednu spoločnosť pred druhou.
Hlavný aktér: minister dopravy Palacka.
Politická zodpovednosť: Gabriel Palacka a štátny tajomník František Kurej.
Personálny dôsledok kauzy: obaja museli odstúpiť z funkcií.
Čo tvrdil aktér kauzy:
Gabriel Palacka o Kurejovi: „Môžete ako vodič prejsť cez križovatku na červenú, občas sa to kdekomu stane a je to porušenie zákona o cestnej premávke. Pokiaľ sa to stane niekde v noci, kde absolútne široko-ďaleko nie je ani živej duše, tak je to porušenie zákona, ale zjavne ste nespôsobili žiadnu škodu nikomu.“
Výsledok preverovania: Kontrola Úradu vlády zverejnila, že za nedostatky a viacnásobné porušenie zákona nesie osobnú zodpovednosť František Kurej. Škoda nebola zosobnená žiadnemu úradníkovi.
Tender na mobilného operátora
O čom bola kauza: minister dopravy Gabriel Palacka zrušil v roku 1999 tender na tretieho mobilného operátora. Išlo o podozrenie z korupčného správania.
Hlavný aktér: Gabriel Palacka.
Politická zodpovednosť: Gabriel Palacka a štátny úradník František Kurej.
Personálny dôsledok kauzy: obaja museli odstúpiť z funkcií.
Čo tvrdil aktér kauzy:
Palacka: „Úvahy o klientelizme a korupcii sa ukázali ako nepodložené.“
Výsledok preverovania: v tejto veci sa vôbec neviedlo vyšetrovanie.
Eurofondy
O čom bola kauza: išlo o podozrenie z korupčného správania pri používaní finančných prostriedkov z EÚ v roku 2001.
Hlavní aktéri: riaditeľ zahraničnej pomoci Úradu vlády Roland Tóth a vicepremiér Pavol Hamžík.
Politická zodpovednosť: Pavol Hamžík.
Personálny dôsledok kauzy: obaja museli odísť z funkcií.
Čo tvrdil aktér kauzy:
Tóth: „Ja nevidím žiadnu kauzu, pretože nikto neobjavil spreneveru jediného eura. Nechápem to.“
Výsledok preverovania: prípad bol odložený 23. apríla 2003 s tým, že nedošlo k spáchaniu trestného činu.
Návrat akcií Nafty Gbely
O čom bola kauza: prezident FNM Ľudovít Kaník mal v roku 1999 poškodzovať záujem štátu v prospech súkromnej spoločnosti.
Hlavní aktéri: Ľudovít Kaník verzus premiér Mikuláš Dzurinda a minister hospodárstva Ľudovít Černák.
Politická zodpovednosť: Ľudovít Kaník.
Personálny dôsledok kauzy: Kaník bol odvolaný z funkcie.
Čo tvrdil aktér kauzy:
Kaník: „Ukázalo sa, kto hovoril pravdu a kto klamal.“
Výsledok preverovania: policajné vyšetrovanie predstaviteľov FNM SR v kauze Nafta Gbely je odložené.
Skrytý predaj Priemyselnej banky
O čom bola kauza: zlá koordinácia krokov ministerstva hospodárstva a ministerstva financií v roku 1999 znamenala, že banku ovládli finančné skupiny. Tie zároveň ovládli akcie VSŽ, ktoré banka vlastnila.
Hlavní aktéri: minister hospodárstva Ľudovít Černák a vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš.
Politická zodpovednosť: Ľudovít Černák
Personálny dôsledok kauzy: aj vďaka kauze PB musel Černák odísť z postu.
Čo tvrdil aktér kauzy:
Ivan Mikloš: „Mieru zodpovednosti nie je možné zistiť vzhľadom na to, že tvrdenia týchto inštitúcií stoja proti sebe.“
Výsledok preverovania: polícia nevyšetruje žiadne politické pochybenia, iba škody spôsobené zlou úverovou politikou banky.
Tunelovanie Štátnych hmotných rezerv
O čom bola kauza: v roku 2000 na verejnosť prenikla tajná správa SIS, ktorá hovorila o podozrení z tunelovania a závažných ekonomických machinácií tohto štátneho podniku.
Hlavní aktéri: podpredseda správy Štefan Soták a predseda Ján Odzgan, informácia unikla z ministerstva pôdohospodárstva.
Personálny dôsledok kauzy: obaja odstúpili zo svojich funkcií, minister pôdohospodárstva Koncoš nevyvodil žiadne dôsledky.
Čo povedali aktéri kauzy:
Soták: „Akákoľvek obchodná činnosť SŠHR je v kompetencii predsedu.“ Odzgan: „Považujem to za kampaň proti Správe štátnych hmotných rezerv a proti sebe, rozhodol som sa odstúpiť.“
Výsledok preverovania: vyšetrovanie Najvyššieho kontrolného úradu obvinenia nepotvrdilo. Polícia v súvislosti so spomenutými vedúcimi predstaviteľmi neviedla žiadne vyšetrovanie. Stíhanie vo veci prezradenia tajnej informácie vyšetrovateľ prerušil, pretože sa mu nepodarilo preukázať, že skutok spáchala konkrétna osoba.
Kauza Slovenské elektrárne
O čom bola kauza: pochybnosti v kauze deblokačného tendra na splácanie ruského dlhu, vývoz jadrového paliva, boj záujmových energetických skupín v roku 1999 a na začiatku roka 2000.
Hlavní aktéri: riaditeľ elektrární Štefan Košovan, minister hospodárstva Ľubomír Harach.
Dôsledok kauzy: odvolanie Štefana Košovana.
Čo povedali aktéri kauzy:
Košovan: „Jednoznačne sme pravdepodobne narazili na záujmové skupiny.“
Výsledok preverovania: pravdepodobne sa nič nevyšetrovalo.
Tender na ľahké motorové vlaky
O čom bola kauza: tender na dodávku ľahkých motorových vlakov v roku 2002, korupčné správanie štátnych úradníkov.
Hlavný aktér: Jozef Macejko.
Politická zodpovednosť: Jozef Macejko.
Dôsledok kauzy: odvolanie Jozefa Macejka.
Čo tvrdil aktér kauzy:
Peter Kresánek: „Gabo (zrejme Palacka pozn. red.) berie vec alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké.“
Výsledok preverovania: exminister dopravy Jozef Macejko, štátny tajomník rezortu dopravy Michal Balogh a vedúci úradu ministerstva Peter Klučka čelia obvineniu z trestného činu zneužitia informácií v obchodnom styku. Pre pokus o korupciu šéfa výberovej komisie Miroslava Dzurindu obvinili bývalého federálneho ministra zahraničného obchodu Jozefa Bakšaya. Úrad špeciálneho prokurátora stíha istého muža, ktorý sa nemalým úplatkom pokúsil zastaviť vyšetrovanie exministra Jozefa Macejka.
Kurzová strata pri predaji SPP
O čom bola kauza: pri podpise zmluvy o predaji SPP v roku 2002 vraj Ivan Mikloš zabudol uviesť, že kupujúca strana zaplatí v slovenských korunách takú sumu, aká bola v deň podpisu zmluvy. Štát tak prišiel podľa samotného Mikloša o 7,7 miliardy korún.
Hlavný aktér: Ivan Mikloš.
Politická zodpovednosť: Ivan Mikloš.
Dôsledok kauzy: strata niekoľkých miliárd korún pre štátny rozpočet.
Čo tvrdil aktér kauzy:
Mikloš: „Neviem o jedinej transformujúcej sa krajine, kde by sa poisťovalo kurzové riziko.“
Výsledok preverovania: podľa hovorcu ministerstva vnútra Stanislava Rybana na odbore vyšetrovania závažnej trestnej činnosti na ničom takom nepracovali.
Čítajte viac: http://dolezite.sk/old/Kauzy_sucasnej_vlady.html#ixzz3WFj76YQb
zdroj: http://www.topky.sk/cl/10/1341058/
Tajný dokument: Mikloš údajne poslancom ponúkal zmazanie daňových dlhov!
22.02.2013 07:00 BRATISLAVA - Kauza úniku spravodajských informácií z veľvyslanectiev Spojených štátov ešte nedoznela. Na slovenskej verzii projektu Wikileaks sa objavil preklad jednej z údajných depeší bratislavského veľvyslanectva USA. Okrem iného spomína aj to ako istá politická strana presviedčala nezávislých poslancov, aby hlasovali "správne". Za odmenu by ich rodinným príslušníkom odpustili daňové nedoplatky.
Šokujúca zmienka o ponúkaní úplatkov za parlamentné hlasovania sa nachádza v depeši z éry druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Chargé d´affaires Scott Thayer posielal domov súhrnnú správu o ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Diplomat upozorňuje, že Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda majú leví podiel zásluh na úspešnej transformácii Slovenska po roku 1998 - z čiernej diery v strede Európy až po členskú krajinu EÚ s rekordným hospodárskym rastom.
Správa však hovorí aj o podozreniach z korupcie. "Obvinenia z korupcie prenasledovali Mikloša roky, ale ustúpili po volebnej kampani v roku 2002, kedy opozičný vodca Robert Fico verejne vyhlasoval, že Americké veľvyslanectvo ho oboznámilo o korupčných aktivitách Mikloša. Mikloš zažaloval Fica a vyhral," píše slovenský preklad depeše z Wikileaks. Thayer pripomína aj to, že veľvyslanectvo nikdy oficiálne nepotvrdilo, že by Fica takto informovalo.
Zaujímavá je však aj nasledujúca veta, ktorú odcitujeme celú: "Poradca predsedu parlamentu Pavla Hrušovského (KDH) povedal, že SDKÚ “presviedčalo” nezávislých poslancov, aby hlasovali za ich legislatívne návrhy odpustením daňových dlhov rodinných príslušníkov tvrdiac, že ´po návšteve Ministerstva financií bude ich hlas zaistený´."
Vzhľadom na to, že depeša spomína Ivana Mikloša ako ministra financií, Pavla Hrušovského ako šéfa parlamentu a nezávislých poslancov, ide zrejme o koniec druhej Dzurindovej vlády, keď mal kabinet menšinovú podporu, no viacero nezávislých poslancov "zázračne" podržalo vládu. Práve vtedy vznikla aféra okolo údajného kupovania poslancov. V tomto období vznikali aj nahrávky, ktorých prepisy neskôr vyplávali na internet pod názvom Gorila.
