Snahlas - on-line úložisko súborov a záloh

 zdroj: http://www.poslednykriziak.sk

Utajený partner v pozadí. Penta story I.

• 1.10.2014
• Ignác Milan Krajniak

Mordor Penta

Kde bolo, tam bolo, Haščák s Dospivom predávali na začiatku deväťdesiatych rokov čínske tričká a slipy na Obchodnej v Bratislave. Potom na konci roka 1993 založili piati spolužiaci firmu Penta Brokers. Poctivou a usilovnou prácou, vlastnou šikovnosťou a podnikateľskou invenciou sa postupne vypracovali na najsilnejšiu finančnú skupinu na Slovensku. Toľko rozprávka pre neinformovanú verejnosť. Lenže v realite to bolo trochu inak.

Penta sa už roky snaží tajiť viaceré podstatné skutočnosti zo svojej podnikateľskej minulosti, prípadne ich interpretovať pre verejnosť prijateľným spôsobom. Prečo to Penta robí? Dajme teraz slovo hovorcovi Penty Martinovi Dankovi:

“Ja to vnímam tak, že náš hlavný reputačný problém je vtedy, keď nás niekto v úvodzovkách verejne usvedčuje z toho, že zarábame neetickým spôsobom, to znamená korupčne.”

Martin Danko má ako šéf PR Penty veľmi ťažkú úlohu. V známom čínskom koáne sa uvádza: “Ťažko je hľadať čiernu mačku v tmavej miestnosti, najmä ak tam nie je.” Problém Martina Danka je presne opačný: “Ťažko je schovať čiernu mačku v svetlej miestnosti, najmä ak tam je.”

V tejto sérii textov o spoločnosti Penta budeme postupne osviežovať pamäť partnerov Penty a budeme odkrývať identitu tejto finančnej skupiny. To, čo budeme postupne vyťahovať z minulosti na svetlo, nebude veľmi pekné.

Budeme to robiť otvorene. Nebudeme vytvárať anonymné stránky, platiť anonymných aj neanonymných blogerov, aby kydali na Pentu klamstvá a dezinformácie. Nebudeme ani zneužívať bezpečnostné zložky štátu, aby sme vytvárali na Pentu tlak. Stačia nám iba fakty. Tieto fakty budeme dávať do kontextu. A čitateľ si už uzávery urobí sám.

Pozrime si teraz začiatok oficiálnej “Penta story”, tak ako ju Penta prezentuje na svojom webe.

“Penta Story

Príbeh spolužiakov, ktorí sa rozhodli spolu podnikať a chcú vytvoriť spoločnosť, ktorá by ich dokázala prežiť.

Ako to začalo?

Kapitál Penty pochádza z podnikania zakladajúcich partnerov Mareka Dospivu a Jaroslava Haščáka v Číne. Počas svojho študijného pobytu v Pekingu začali na začiatku deväťdesiatych rokov dovážať čínske textilné výrobky do obchodných reťazcov v Československu.

Spoločne s ďalším budúcim partnerom, Jozefom Oravkinom, začali Dospiva a Haščák v Bratislave obchodovať na rozvíjajúcom sa trhu s cennými papiermi. Na konci roku 1993 založili firmu Penta Brokers, do ktorej prizvali Martina Kúšika a Juraja Herka. Všetci partneri Penty boli spolužiakmi zo štúdií v Moskve a v Československu. Názov spoločnosti Penta tak vyjadruje päť partnerov, ktorí stáli pri zrode firmy.”

Aká bola skutočnosť? Spoločnost Penta Brokers bola podľa obchodného registra založená spoločenskou zmluvou zo dňa 31. augusta 1994. Nie na konci roku 1993, ako uvádza oficiálny text z webu Penty. A spoločníci v nej boli iba štyria: Jaroslav Haščák zo Starej Ľubovne, Marek Dospiva z Prahy, Juraj Herko a Martin Kúšik z Bratislavy. Vyvstáva otázka, ktorá pripomína slávny výrok z westernu Vtedy na západe: “Jeden kúň schází.”

Keď si pozrieme podrobnejšie text z oficiálneho webu Penty, je veľmi precízne naštylizovaný. Predpokladám, že to je dobrá práca Martina Danka. V skutočnosti netvrdí, že Oravkin bol v Pente od začiatku a bol piatym partnerom. Z textu iba vyplýva, že Oravkin, tak ako Dospiva a Haščák, začal v deväťdesiatych rokoch obchodovať na rozvíjajúcom sa trhu s cennými papiermi. Text už neuvádza, že Oravkin obchodoval s cennými papiermi niekde inde. A spolupracoval tam s veľmi zaujímavými ľuďmi. Firmy, v ktorých pôsobil, sídlili na veľmi zaujímavých adresách. A robili veľmi zaujímavé obchody.

Oficiálny text z webu tvrdí, že názov spoločnosti Penta vyjadruje päť partnerov, ktorí stáli pri zrode firmy. To je pravda. Haščák, Dospiva, Herko a Kúšik sú však iba štyria. Kto teda bol, a možno dodnes je, tajomným a skrytým piatym zakladajúcim partnerom Penty?

A tom, kedy a za akých okolností sa Oravkin reálne stal partnerom a spolumajiteľom Penty, ako aj  o mnohých ďalších zaujímavých skutočnostiach z histórie Penty niekedy nabudúce.

P.S: Autor má k dispozícii dostatočnú bázu dát z otvorených zdrojov. Ak by ste mu ale chceli pomôcť dokreslením kontextu niektorých udalostí z histórie Penty, s dôverou sa na neho obráťte: milan@krajniak.sk .

Lexovci. Penta story II.

• 3.10.2014
• Ignác Milan Krajniak
• Čítanosť: 15428

Mordor Penta

Vzťah Penty a Lexovcov mi pripomína vzťah milencov, ktorý svoj vzťah najskôr tajili. Potom ale nevydržali a “rozdali si to” spolu pred zrakmi celého Slovenska. Ale potom sa opäť tvária, že žiaden vzťah medzi nimi nie je. Občas sa ich niekto opýta: “Nemáte vy niečo spolu?” Ale oni cudne odpovedajú: “Párkrát sme sa rozprávali”.

V Rusku každý podnikateľ, ktorý chce úspešne a dlhodobo fungovať, potrebuje takzvanú “strechu”. Po slovensky by sme na to mohli použiť výraz “krytie”. Niekoho, kto je silný a vplyvný, má konexie v politckom aj bezpečnostno-spravodajskom prostredí. “Strecha” samozrejme nerobí “strechu” z lásky k blížnemu. Robiť “strechu” je v Rusku výnosnou podnikateľskou činnosťou. Krstný otec “kryje” svoje “deti”, ktorým dá svoje požehnanie a ochranu. A profituje z toho, keď sa im darí.

V tomto texte budeme pracovať s hypotézou, že “krytie” Jaroslava Haščáka a Mareka Dospivu robila v deväťdesiatych rokoch rodina Lexovcov.

Vladimír Lexa, hlava podnikateľského klanu Lexovcov, sa narodil v roku 1937. Už za komunizmu bol riaditeľom podniku Chemolak. Bol predsedom Štátnej plánovacej komisie (mal teda prehľad o stave vo všetkých slovenských podnikoch, čo veľmi dobre využil pri neskoršej privatizácii) a podpredsedom poslednej komunistickej vlády Slovenskej socialistickej republiky. V rovnakej funkcii zotrval aj vo vláde národného porozumenia Milan Čiča. Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 pôsobil do pádu prvej Mečiarovej vlády ako poradca ministra financií Michala Kováča.

Oficiálne začal podnikať 1. februára 1991, keď sa založiť obchodné družstvo LEKOR. Ako stratég sa podieľal na činnosti Harvadských privatizačných fondov zriadených pre prvú vlnu kupónovej privatizácie. Nemáme priestor rozoberať prepojenia na Juraja Širokého, Viktora Koženého a ďalších. Zostaňme len pri tom, že v harvardských fondoch sa hojne vyskytovali bývalí dôstojníci ŠtB.

Vladimír Lexa začal privatizovať  v polovici roka 1992 ešte za Čarnogurského vlády. Špecializoval sa okrem iného na mlyny a cestovinárne, a tento trh na Slovensku prakticky ovládol. To všetko ešte pred založením Penty.

Ivan Lexa, narodený 18. 8. 1961, patril už v osemdesiatych rokoch medzi prominentnú bratislavskú “zlatú” mládež, ktorá sa okrem iného združovala na diskotékach v hoteli Devín. Keď sa stal Vladimír Mečiar po voľbách v roku 1990 predsedom slovenskej vlády, prezentoval v médiách, že chce dať šancu mladým a šikovným ľuďom. Vyzval ich, aby sa prihlásili na konkurz. Neskôr za jedného z najšikovnejších mladých ľudí, ktorí sa do konkurzu prihlásili, označil práve Ivana Lexu. A nezostalo len pri slovách.

V januári 1991 bol 29 ročný Ivan Lexa vymenovaný za šéfa sekretariátu predsedu vlády Vladimíra Mečiara (A hneď vzápätí Vladimír Lexa odchádza z politiky do biznisu. Logicky, veď politické krytie už robil syn Ivan). Po návrate Vladimíra Mečiara do funkcie predsedu vlády v roku 1992 sa Ivan Lexa stáva vedúcim úradu vlády. V roku 1993 ho prezident Michal Kováč odmietol menovať do funkcie ministra privatizácie. Lexa bol potom vymenovaný za štátneho tajomníka na ministerstve privatizácie a keďže minister nebol menovaný, de facto ministerstvo riadil. V apríli 1995 sa stal 33 ročný Ivan Lexa riaditeľom Slovenskej informačnej služby a po Vladimírovi Mečiarovi druhým najmocnejším mužom v štáte. Krásna a rýchla cesta až na vrchol moci. Stačilo mať v roku 1990 odvahu a prihlásiť sa na konkurz…

Penta brokers, s.r.o. bola založená 31. 8. 1994. Do roka a do dňa, presnejšie 28. 8. 1995 valné zhromaždenie rozhodlo o transformovaní na akciovú spoločnosť a 30. 8. 1995 bola podpísaná jej zakladateľská zmluva – tak je to uvedené v obchodnom registri. Kto túto akciovú spoločnosť vlastnil? Ten, kto vlastnil 5 000 akcií na doručiteľa, ktoré Penta Brokers, a.s. emitovala.

V priebehu roka 1995 sa teda situácia vykryštalizovala takto: Vladimír Lexa bol jedným z najbohatších ľudí na Slovensku. Ivan Lexa bol po Vladimírovi Mečiarovi najmocnejší človek na Slovensku. Penta brokers sa pretransformovala na akciovú spoločnosť s akciami na doručiteľa.

Ak si položíme otázku, či Lexovci v tom čase “mohli” robiť krytie Penta, odpoveď je jednoznačná: ÁNO. Lexovci mali v tom čase takú silu, že mohli robiť krytie hocikomu.

Teraz sa dostávame k tomu, či existujú indície, že takéto krytie Lexovci pre naozaj Pentu robili. Najdôležitejšou indíciou by bolo prepojenie osôb. Existovalo takéto prepojenie? V tejto súvislosti sa stačí sústrediť na tri osoby: Karol Melocík, Jozef Oravkin a Ľuboš Ševčík.

Osoby Oravkina a Ševčíka sú verejnosti dostatočne známe zo spisu Gorila ako ľudia organicky začlenení do štruktúr Penty, konajúci v prospech Penty. Pozrime sa teraz na zaujímavú osobu Karola Melocíka.

Karol Melocík sa narodil v roku 1948. V roku 1992 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia za HZDS. Počas pôsobenia Ivana Lexu na úrade vlády bol jeho podriadeným, riaditeľom kontrolného odboru. Ich spolupráca pokračovala aj po nástupe Ivana Lexu do funkcie riaditeľa SIS  v roku 1995. Karol Melocík sa stal šéfom jeho kancelárie. Čoskoro však začal byť Melocík ako osoba, ktorá požívala plnú dôveru Ivana Lexu, poverovaný aj inými úlohami.

Najzaujímavejšie firmy, v ktorých Melocík pôsobil v rokoch tretej Mečiarovej vlády:

Slovenská poisťovňa, prezident v roku 1998, člen dozornej rady 1995 – 1998

VÚB, podpredseda dozornej rady 1996 – 1999

VÚB invest, predseda dozornej rady 1996 – 1998

VÚB invest holding, člen predstavenstva 1995 – 1998

Chemolak, člen predstavenstva 1996 – 2007

Spoločná istota, predseda dozornej rady 1996 – 1999, akcie na doručiteľa, údajná “spoločná pokladnica” vládnuceho HZDS

Firmy, v ktorých pôsobil Melocík spolu s Oravkinom v časoch tretej Mečiarovej vlády:

VÚB invest, Oravkin vo funkcii predsedu predstavenstva

Firmy, v ktorých pôsobil Melocík spolu so Ševčíkom v časoch tretej Mečiarovej vlády:

VÚB invest holding, Ševčík ako člen predstavenstva

Chemolak, Ševčík ako člen predstavenstva

Firmy, v ktorých pôsobili Melocík, Oravkin a Ševčík spoločne v časoch tretej Mečiarovej vlády:

Vinlan, Melocík ako predseda predstavenstva, Oravkin so Ševčíkom ako členovia predstavenstva, firma mala akcie na doručiteľa

Consult invest, Melocík ako predseda predstavenstva, Oravkin so Ševčíkom ako členovia predstavenstva, firma mala akcie na doručiteľa

S – invest, premenovaný na S – inter, Melocík ako predseda predstavenstva, Oravkin so Ševčíkom ako členovia predstavenstva, firma mala akcie na doručiteľa

Lanvin, všetci traja v nej pôsobili ako spoločníci.

Zhrňme si to: Melocík bol pravou rukou Ivana Lexu. Oravkin bol Haščákov a Dospivov spolužiak z Moskvy. Ševčík prešiel spolu s Oravkinom v roku 1998 do Penty. Všetci traja robili v časoch tretej Mečiarovej vlády spolu. Aký záver vám z toho vychádza? Mne z toho vychádza taký záver, že konali v zhode.

Táto zhoda v konaní sa naplno prejavila v roku 1997 v kauze VÚB kupón. Na začiatku roka 1997 mal VÚB kupón približne 320 tisíc drobných akcionárov a majetok v hodnote cca 9 mld. Sk. V priebehu roka 1997 zostalo vo VÚB kupóne 160 drobných tisíc akcionárov a majetok v hodnote cca. 7 mld. Sk. O nejaký čas všetky peniaze zmizli a 160 tisíc akcionárov nedostalo ani korunu.

K čomu presne prepojenie Lexu, Melocíka, Oravkina, Ševčíka, Haščáka a Dospivu dospelo v roku 1997 a v rokoch nasledujúcich, sa dostaneme už čoskoro.

Poznámka 1:

Denník SME v článku citujúcom hovorcu Penty Martina Danka uviedol, že Alojza Lorenca, posledného šéfa ŠtB, tajnej polície komunistického totalitného štátu, Pente doporučil Vladimír Lexa.

Prvá zaujímavosť spočíva v tom, že Penta odporúčanie Vladimíra Lexu akceptovala. Kladiem si otázku: Riadila sa Penta aj v iných situáciách odporúčaniami Vladimíra Lexu?

Druhá zaujímavosť spočíva v tom, čím bol Alojz Lorenc v Pente poverený. Mal na starosti bezpečnosť Penty. Mal na starosti ochranu najcitlivejších informácií. Kladiem si otázku: Akej kvality a dôvery musel byť vzťah Vladimíra Lexu a Penty, keď na Lexove odporúčanie zverili do Lorencových rúk všetky citlivé informácie o sebe a o svojej spoločnosti? Kladiem si aj ďalšiu otázku: Čo ak to celé bolo naopak a Lorenc nebol do Penty vyslaný iba preto, aby chránil záujmy Penty ale najmä záujmy Lexovcov v Pente?

Tretia zaujímavou skutočnosťou je fakt, že Penta akceptovala Alojza Lorenca napriek tomu, že jej veľmi záleží na dobrej reputácii. Pôsobenie Alojza Lorenca, šéfa ŠtB označovanej za zločineckú organizáciu, v spoločnosti usilujúcej sa o dobré meno, vyvoláva neustále mediálne problémy. Kladiem si otázku: Nemohlo to byť tak, že Penta musela Lorenca akceptovať?

ŠtB bola tajnou políciou totalitného komunistického štátu, podobne ako boli Gestapo alebo Sicherheitsdienst tajnými políciami nacistického totalitného štátu. Viete si predstaviť, že by seriózna firma v Nemecku 25 rokov po vojne otvorene spolupracovala napríklad s Heydrichom, ktorý bol šéfom oboch nacistických tajných služieb? A Penta s Lorencom dodnes spolupracuje. S tým Lorencom, ktorého im pred rokmi doporučil Vladimír Lexa.

Druhá poznámka:

Vladimír Lexa a Jaroslav Haščák sa o sebe v médiách viackrát pozitívne vyjadrili. Haščák dokonca Vladimíra Lexu pozval aj na svoju svadbu. Svedčí to o vzťahu na úrovni, ako sa o ňom vyjadril Vladimír Lexa – “párkrát sme sa rozprávali”?

Tretia poznámka:

Jaroslav Haščák sa aj so synom pred časom boli pozrieť na jazdeckých pretekoch v luxusnom dostihovom areáli Rozálka, ktorý vlastní Ivan Lexa. Lexa a Haščák sledovali preteky spoločne z VIP sektora.

Švrtá poznámka:

Rusko – slovenskými väzbami sa teraz nemáme priestor zaoberať, ale v obchodnom registri figuruje jedna zaujímavá spoločnosť. Berte to iba ako tip pre investigatívcov, ktorí nemajú po večeroch čo robiť:

RST – RUSKO SLOVENSKÝ TRADING, a.s.

Spoločnosť vznikla 15. 6. 1995, tesne po nástupe Ivana Lexu do SIS. V predstavenstve spoločnosti figurujú Juraj Široký, Vladimír Balaník a Ján Pačesa. V dozornej rade pôsobil Vladimír Lexa, Martin Mäsiar – údajný zať Vladimíra Lexu, Alexander Michajlovič Krapivin z Moskvy a Michail Michajlovič Krapivin z Moskvy. Táto spoločnosť mala samozrejme akcie na doručiteľa.

Michail Krapivin z Moskvy s tou istou adresou pôsobil v Česku v spoločnosti GAS – INVEST, a.s. , ktorá mala vytvorenú dcérsku spoločnosť ŠKODA – ENERGOGAS spolu s plzeňskou Škodovkou. Spolu s Aleksandrom Michajlovičom pôsobili v ďalších iks firmách, ktoré zastupovali ruské osoby alebo ruské firmy v Česku.

Nejaký Michail Krapivin pôsobil ako člen baletu v Moskve. Nejaký Jurij Krapivin bol generálom KGB a v roku 1996 šéfom Prezidentskej tajnej služby v Rusku. Nejaký Andrej Krapivin bol poradca šéfa ruských železníc Jakunina. Okrem toho je nejaký Aleksander Krapivin šachista.

Nie som špecialista na Krapivinovcov. Vôbec neviem, či majú nejaké prepojenie na Michaila a Aleksandra Krapivina zo RST – Rusko slovenského tradingu. A ani sa mi po tom nechce pátrať. Beztak žijem nezdravým životným štýlom a chcem zvýšiť pravdepodobnosť, že sa dožijem staroby.

Lúpež za bieleho dňa. Penta story III.

• 6.10.2014
• Ignác Milan Krajniak

Mordor Penta

Za najväčšiu bankovú lúpež v histórii Slovenska býva označované vykradnutie pobočky VÚB v Nitre v roku 1996. Páchatelia si so sebou zobrali 174 miliónov korún. Chlapci z podsvetia však boli iba trochári oproti bielym golierom, ktoré vybrali z VÚB kupónu postupne takmer 7 miliárd korún.

Všeobecná úverová banka založila pre prvú vlnu kupónovej privatizácie, ktorá v Česko-Slovensku prebehla v roku 1992, privatizačný fond VÚB kupón. Tento privatizačný fond sa stal najúspešnejším privatizačným fondom v Česko-Slovensku. Svoje akcie mu zverilo 530 tisíc ľudí. VÚB kupón za ne získal majetok v hodnote 13 miliárd korún.

Všeobecná úverová banka tento úspech dosiahla prísľubom, že garantuje každému občanovi, ktorý zainvestuje do VÚB kupónu, vyplatenie 12 tisíc korún. Na rozdiel od Viktora Koženého, Juraja Širokého a Vladimíra Lexu z Harvardských fondov, ktorí ponúkali občanom garanciu 10 tisíc korún a svoj sľub nedodržali, VÚB svoje slovo dodržala. Každému akcionárovi, ktorý o to požiadal, sľúbených 12 tisíc korún vyplatila.

Podiely týchto vyplatených akcionárov zostali vo VÚB a banka ich predala japonskej Nomure. Táto potom z VÚB kupónu odčlenila majetok približne v hodnote 4 miliardy Sk. Vo VÚB kupóne zostalo približne 320 tisíc akcionárov a majetok v hodnote približne 9 miliárd Sk. Prišiel rok 1997. Scéna bola pripravená, herci správne rozsadení a začalo sa veľké divadlo. Pre hercov akčný príbeh so šťastným koncom a životnými istotami, pre divákov tragédia.

Názov drámy: “Vylúpenie VÚB kupónu”

Herci v hlavných úlohách:

Vladimír Lexa, jeden z najbohatších ľudí na Slovensku

Ivan Lexa, riaditeľ SIS, druhý najmocnejší muž na Slovensku

Karol Melocík, požívajúci dôveru Ivana Lexu, de facto šéf VÚB invest holdingu, predseda dozornej rady VÚB investu, podpredseda dozornej rady VÚB, člen dozornej rady Slovenskej poisťovne a neskôr prezident Slovenskej poisťovne.

Jozef Oravkin, požívajúci dôveru Karola Melocíka aj Jaroslava Haščáka, Mareka Dospivu, Martina Kúšika a Juraja Herka, predseda predstavenstva VÚB invest.

Jaroslav Haščák,  od 2. 12. 1996 do 17. 4. 1998 nečlen predstavenstva Penta brokers, od 28. 1. 1997 do 18. 2. 1998 predseda predstavenstva novovzniknutej AKS, a.s., konateľ KVINTA, s.r.o.

Marek Dospiva, od 2. 12. 1996 podpredseda predstavenstva Penta brokers.

Juraj Herko, od 2. 12. 1996 predseda predstavenstva Penta Brokers, jediný spoločník a konateľ Pentum, s.r.o.

Martin Kúšik, od 2. 12. 1996 do 17. 4. 1998 nečlen predstavenstva Penta brokers, od 28. 1. 1997 do 12. 12. 1999 podpredseda predstavenstva AKS, a.s., konateľ Kvinta, s.r.o.

Ľuboš Ševčík, požívajúci dôveru Karola Melocíka a Jozefa Oravkina, začiatkom deväťdesiatych rokov pôsobil ako ekonomický poradca na úrade vlády podobne ako Ivan Lexa a Karol Melocík, člen predstavenstva VÚB invest holding, člen predstavenstva VÚB kupón.

Herci vo vedľajších úlohách:

Pavol Scholtz, požívajúci dôveru Vladimíra Lexu

Zoroslav Kollár, advokát, jeden z najbohatších ľudí na Slovensku, špecialista na konkurzy, neskôr označovaný za hlavu “konkurznej mafie” na Slovensku

Firmy v hlavných úlohách:

VÚB kupón, VÚB, Slovenská poisťovňa, Penta brokers, AKS, a.s., Pentum, s.r.o., Kvinta, s.r.o., Interfin group, a.s., Intermark, a.s., Istrofin, a.s.

Prvé dejstvo: Príprava

Začiatkom decembra 1996 sa Penta z taktických dôvodov rozdelila. V predstavenstve Penta brokers zostal Marek Dospiva ako podpredseda a Juraj Herko ako predseda. Haščák s Kúšikom formálne odišli a v januári 1997 sa zjavili ako predseda a podpredseda predstavenstva spoločnosti AKS, a.s. Obe tieto spoločnosti začali skupovať akcie VÚB kupónu od drobných akcionárov.

VÚB kupón s Ševčíkom v predstavenstve, spravovaný VÚB investom (Oravkin predseda predstaventva, Melocík predseda dozornej rady) mal koncom roka 1996 majetok v hodnote cca 9 mld. Sk, čistá hodnota aktív pripadajúcich na jednu akciu bola 1.290 Sk a za rok 1996 dosiahol zisk 332 miliónov Sk. Napriek tomu sa VÚB kupón rozhodol akcionárom vyplatiť dividendu iba vo výške 20 percent dosiahnutého zisku,  čo predstavovalo 10 Sk na akciu.

Tak sa začalo stláčanie ceny akcií VÚB kupónu. Malým akcionárom bolo naznačené, že nemá zmysel držať akcie a lepšie ich je predať. Jozef Špirko z Penta brokers, neskôr partner Penty, pre médiá v máji 1997 vyhlásil: „Celý trh dlhodobo stagnuje, jedinou zaujímavou udalosťou bol včerajší pokles akcií investičného fondu VÚB Kupón, ktorý zaznamenal pokles najmä na mimoburzovom trhu s cennými papiermi RMSystém Slovakia, a.s.“ Tieto udalosti umelo stláčali cenu akcií až na úroveň 330 Sk na akciu, aby ich Penta brokers a AKS mohli za lacnú cenu skupovať.

V júli 1997 začalo ísť do “tuhého”. 16. júla VÚB s Melocíkom ako podpredsedom dozornej rady predala 9,99 percentný podiel vo VÚB kupóne. Spoločnosť Penta brokers zrazu kontrolovala 13,99 percenta akcií a AKS kontrolovala 6,45 percenta akcií. Penta teda od 16. júla ovládala už viac ako 20 percent akcií VÚB kupónu a stala sa najväčším akcionárom. A VÚB, VÚB invest a VÚB invest holding s Melocíkom, Oravkinom a Ševčíkom v orgánoch sa nielenže nebránili nepriateľskému prevzatiu svojho “zlatého vajíčka”, oni na tom usilovne spolopracovali. Štátna banka teda aktívne pracovala na tom, aby prišla o najväčší privatizačný fond na Slovensku a aby ho mohla získať Penta. Asi im boli v tom čase 27 až 29 roční chlapci z Penty sympatickí svojou pracovitosťou a usilovnosťou.

Je tu ešte jedna dôležitá otázka: Odkiaľ mali mladí chlapci z Penty peniaze na také obrovské a masívne skupovanie akcií VÚB kupónu? Je nám jasné, že z predaja čínskeho textilu nie. Odpoveď je jednoduchá: 500 miliónov Sk im požičala Slovenská poisťovňa, v ktorej dozornej rade sedel Karol Melocík – neskorší prezident Slovenskej poisťovne. Týchto 500 miliónov poslala Slovenská poisťovňa do spoločnosti Pentum, s.r.o., ktorá mala základné imanie 100 tisíc korún. Jediným majiteľom a konateľom Pentum, s.r.o. bol 29 ročný Juraj Herko. Aby nemali chlapci z Penty na ovládnutie VÚB kupónu málo peňazí, od ďalšej štátnej banky pod kontrolou HZDS – Slovenskej sporiteľne – dostali ešte 350 miliónov korún.

Zhrňme si to: Štyria chlapci pod 30 rokov dostali len tak od štátnych finančných inštitúcií 850 miliónov korún, aby mohli od štátnej VÚB a od malých akcionárov skúpiť čo najväčší podiel akcií najväčšieho privatizačného fondu na Slovensku. A aby ho následne mohli ovládnuť.

Buď uveríme rozprávke o nesmiernej šikovnosti a pracovitosti spolužiakov z Penty, alebo Haščák, Dospiva, Herko a Kúšik boli iba biele kone niekoho iného. Napríklad rodiny Lexovcov. Veľmi dobre platené biele kone. Sami neskôr priznali, že na VÚB kupóne zarobili svoju prvú miliardu. Otázkou je, kde skončili tie ďalšie miliardy.

Nabudúce sa dostaneme k udalostiam z 18. júla 1997 a 22. augusta 1997, kedy sa začal VÚB kupón porcovať.

P.S: Ako to sformuloval hovorca Penty Martin Danko? “Ja to vnímam tak, že náš hlavný reputačný problém je vtedy, keď nás niekto v úvodzovkách verejne usvedčuje z toho, že zarábame neetickým spôsobom, to znamená korupčne.” Nuž v takom prípade, Martin, sa stávam vašim “hlavným reputačným problémom”. Už teraz je zrejmé, že Penta pred 17-timi rokmi pomáhala niekomu za štátne peniaze ovládnúť najväčší privatizačný fond na Slovensku, ktorý bol pod kontrolou štátu. Nie je to, ako by som to povedal, neetické? A to som ešte iba začal s pripomínaním “podnikateľského” príbehu Penty…