Päť ľudí ovláda Slovensko.
zdroj: http://www.konzervativnyvyber.sk/boris-kollar-katastrofa-pat-ludi-ovlada-tuto-krajinu/4055/
Boris KOLLÁR: Katastrofa, päť ľudí ovláda túto krajinu
V novembri 1989 mal zarobené už 4 milióny korún. Svojím spôsobom obdivuje Fica, no jeho vládu charakterizuje ako katastrofu. Má veľa homosexuálnych kamarátov, ale nechce vidieť, ako sa na ulici držia za ruky. Nevylučuje vstup do politiky, je presvedčený, že štát nesmie nalievať peniaze do vrecák oligarchov. Svoj doterajší život označuje ako jeden veľký rokenrol.
Boris Kollár (49) sa narodil 14. augusta 1965 v Bratislave. Od mladosti podniká, vlastní Fun rádio, lyžiarske stredisko na Donovaloch a má mnohé ďalšie podnikateľské aktivity. Je otcom ôsmich detí.
Z akej rodiny pochádzate? Čím boli Vaši rodičia?
Mama bola fotografka, má spravenú umeleckú priemyslovku a otec bol pilot.
Vojenský alebo civilný?
Civilný. Neskôr, keď už mal vyšší vek, robil v spoločnosti SlovAir, v leteckých opravovniach.
Aké ste mali detstvo a mladosť?
Mal som pomerne dobré detstvo. Nežili sme síce v hojnosti, pretože nás dvoch s bratom vychovávala mama sama za pomoci starej mamy, no snažila sa nám dať aspoň úroveň socialistického štandardu. (Smiech.)
Chodili sme lyžovať, chodili sme k moru, no nemali sme všetko, na čo sme si zmysleli.
Mladosť bola dravá. Vedel som, že čo si nevydobyjem, tak to nemám.
V novembri 1989 ste mali 24 rokov. Čo pre Vás znamenala Nežná revolúcia vtedy a čo pre Vás znamená dnes, s odstupom 25 rokov?
Už v tom čase som sa mal dobre, mňa osobne to nijako neobmedzovalo. Ten život by som vedel prežiť asi aj v komunizme. Vedel som sa prispôsobiť a vedel som si zarobiť už v tom čase peniaze.
Keď padol režim, mal som 4 milióny korún. Taká suma peňazí v komunizme znamenala na dnešný prepočet – vlastniť PENTU.
Cítili ste sa za komunizmu slobodný?
To nie, slobodu sme nemali a museli sme si dávať veľký pozor, pretože sme sa pohybovali po veľmi tenkom ľade… Nechodili sme na Miami, chodili sme do Juhoslávie, raz za čas sme sa dostali na Západ, no vedeli sme si tú Ameriku spraviť na Slovensku. Mne sa páčilo, že tá zmena režimu nastala, priniesla nám slobodu, no priniesla nám aj veľa nepekných vecí.
Aké boli Vaše podnikateľské začiatky a čo je Vašou podnikateľskou doménou dnes?
Akonáhle sa spustila tzv. malá privatizácia, kúpili sme lyžiarske stredisko na Donovaloch a prevádzkujeme ho dodnes.
Pred niekoľkými rokmi ste sa pokúsili o vstup do politiky. Prečo?
Chcel som niečo zmeniť. Keby sa nám to vtedy podarilo, tak by som bol podporil zmenu legislatívy v cestovnom ruchu, nastavil štandardy ako v Rakúsku.
Ten pokus vtedy nevyšiel. Chcel by ste si to ešte niekedy skúsiť?
Nevylučujem.
Aká by podľa Vás mala byť úloha štátu?
Úloha štátu by určite nemala byť taká, aby sa štát zameriaval len na to, ako naplniť kapsy oligarchom. Mám dnes taký pocit.
Sú Vám niektorí politici aspoň trochu sympatickí? Môžete im veriť?
Áno, sú. Je mi sympatický aj Fico. Keď sa vrátime do minulosti, tak sme mali len troch naozajstných politikov. Mečiara, Dzurindu a Fica. Tí ostatní boli len druhá liga.
Fico je mi sympatický tým, čo dokázal. Dokázal niečo neuveriteľné – jedna strana na seba stiahla taký veľký voličský potenciál, že dokáže vládnuť sama. Druhá vec je, ako vládne. Je mi sympatické, že dokázal získať moc, no keby som sa mal začať vyjadrovať k tomu, ako Fico vládne, tak mu začnem nakladať. To oddeľujme.
Ako vnímate pád Radičovej vlády?
To bola tragédia. Jeden veľmi zlý bod pripisujem Dzurindovi, nezvládol to. Aj tak z SDKÚ odišiel, tak to žezlo mal vtedy Radičovej nechať. Vtedy sa mala stať predsedníčkou SDKÚ a nemal jej hádzať polená pod nohy. Toto zazlievam Dzurindovi.
Pád vlády veľmi zazlievam aj Sulíkovi. Neprekonal svoje vlastné ego a kvôli vlastným pseudoideám a predstavám položil niečo, čo mu ľud tejto krajiny odovzdal do rúk. Naložil s tým tým najhorším spôsobom; teraz tu máme SMER, tak nech sa nediví.
Prekvapili Vás informácie, ktoré boli zverejnené v spise Gorila?
Vôbec ma neprekvapili. Takto to u nás funguje.
Štvorročná jednofarebná vláda SMERu o chvíľu končí. Ako ju hodnotíte?
Centralizácia moci. Oligarchia. Päť ľudí ovláda túto krajinu. Katastrofa.
Ako ste pred pár mesiacmi vnímali kauzy v zdravotníctve, ktoré dostali do ulíc tisíce ľudí?
Smejem sa na tom. Ľudia vedia pochopiť, keď niekto ukradne vrece cementu. Keď ukradne 500 eur. Ešte vedeli pochopiť, že CT má stáť 500 tisíc, no stálo jeden a pol milióna. To ich vie nahnevať. Ale to, že v zdravotníctve sa ukradnú miliardy, to nevedia pochopiť, to si nevedia predstaviť. A to sa im každý rok ukradne. To keby vedeli, tak idú a vyhodia všetkých zlodejov z okien, zrovnajú parlament so zemou. CT bola len kvapka.
Čo by mali politické strany urobiť, aby si získali dôveru ľudí?
Smejem sa, keď idem po ulici a vidím tie stupídne, tupé heslá typu: Zastavím korupciu, Sme za transparentnosť. Hitparáda kravín. Nikto nejde nič zastaviť.
A čo by mali urobiť? Radšej nech rovno povedia, že chcú zbohatnúť. Skôr by som im to uveril.
Pred referendom ste poriadne priliali olej do ohňa svojím expresívnym vyjadrením voči požiadavkám homosexuálov na adopciu detí, či homosexuálnym manželstvám. Vaše Fun Rádio ako jedno z mála elektronických médií vysielalo reklamný spot Aliancie za rodinu. Pohybujete sa v pomerne liberálnom prostredí. Nemáte odvtedy menej kamarátov?
Vytkli mi to. No ja sa vždy vyjadrujem za seba, nikomu nevnucujem svoj názor a netvrdím, že môj názor je jediný správny. O svojich názoroch som presvedčený.
Rodina je muž, žena a deti. Rodina je tvorená primárne tými, ktorí môžu deti splodiť – a to ženou a mužom. Rodina, to nie je chlap – chlap, žena – žena. Na toto mám jasný názor, tu som vyhranený.
Čo si myslíte o sobášoch a manželstvách homosexuálov a o registrovaných partnerstvách?
Jasný názor mám aj na sobáš. Sobáš vznikol veľmi dávno, medzi mužom a ženou. Nehrajme sa po dvetisíc rokoch, že zrazu to zmeníme na niečo iné. Lebo potom to môžeme zmeniť aj na to, že si chcem zobrať svojho psa. Sobáš patrí iba mužovi a žene.
Som však zároveň presvedčený, že treba zákonne upraviť registrované partnerstvá. Je potrebné, aby aj oni mali nejakú právnu istotu. Homosexuáli mi nevadia, ja ich neodsudzujem. Mám veľa homosexuálnych kamarátov, sú to výborní ľudia. Je s nimi sranda, majú obrovský talent. Mám ich rád. Určite však nechcem vidieť dvoch homosexuálov, ako sa v kostole držia za ruky a bozkávajú sa.
Vyslovene mi vadí a prekáža, keď vidím na ulici dvoch chlapov, ako sa držia za ruky.
Nechcem, aby moje deti takéto niečo videli. Z môjho pohľadu to na verejnosť nepatrí.
Aký máte názor na adopciu detí homosexuálmi?
Som proti. Nevidím však problém v tom, ak žena má s mužom dieťa a po čase zistí, že chce žiť so ženou. Ak potom také dve ženy vychovávajú dieťa, v tom naozaj nevidím problém.
Rozhodne by som bol proti tomu, keby existoval nejaký stupídny zákon, ktorý by im tie deti bral. To v žiadnom prípade!
Som proti možnosti, aby si dvaja homosexuáli mohli adoptovať dieťa. V tejto téme som na veľmi tenkom ľade, pretože je tu veľmi veľa liberálne orientovaných ľudí, ktorí to naopak podporujú a miestami až napádajú tých, ktorí majú opačný názor.
Máte veľa detí. Aký je Váš názor na interrupcie?
Nemám s tým problém. Je iba na matke, ktorá má právo sa rozhodnúť, či interrupcia áno alebo nie. Som absolútne kategoricky proti tomu, aby niekto rozhodoval za ženu. Nemá jej do toho kecať žiadny politik, žiadna strana, žiadny blázon.
Keď vyznáva svoje hodnoty, svoju vieru, tak si to dieťa nechá. Nevnucujme ľuďom rozhodovanie o ich absolútnej intimite.
Mal by mať človek právo na eutanáziu?
Myslím si, že áno.
Často sa dozvedáme o Vašich charitatívnych počinoch, niektoré prípady, kedy pomáhate, sú naozaj veľmi smutné. Prečo poskytujete pomoc iným ľuďom?
Myslím si, že každý človek, ktorý sa má trošku lepšie ako bežný priemer, by mal niečo vrátiť do systému. Také poďakovanie vesmíru, že vám je lepšie.
Ste veriaci?
Som veriaci. Som presvedčený, že existuje Boh. Niekto ho nazve Bohom, niekto Láskou, niekto Vesmírom, niekto Šťastím. Je to niečo vyššie nad nami.
Vytvorili sme si rôzne náboženstvá. Kresťanstvo, hinduizmus, islam, budhizmus, Indiáni majú svoju vieru… V princípe ide stále o to isté. Všetci sa chceme dostať k Bohu. Je to ako výstup na vrchol. Každý sa štveráme z inej strany, každý máme svoju techniku výstupu.
Neverím v cirkev, verím v Boha, verím vo veci, ktoré na tomto svete sú.
V lete oslávite 50 rokov. Ako by ste zbilancovali svoj doterajší život?
Jeden veľký rokenrol. (Smiech.)
Čo ešte od života očakávate? Čo ešte chcete dosiahnuť?
Pokoj. Chcem sa už prestať rozčuľovať nad vecami, ktoré sa dejú v spoločnosti okolo nás.
S Borisom Kollárom sa zhovárali Vladimír Pčolinský a Peter Pčolinský.
17.12.2014 zdroj: http://www.vyvlastnenie.sk/postreh/a/slovensko-v-moci-oligarchov/ , http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-50/slovensko-v-moci-oligarchov.html
Slovensko v moci oligarchov
Dvadsaťpäť rokov po nežnej revolúcii visí vo vzduchu otázka, či od autoritatívneho minulého režimu sa Slovensko neposunulo k neželanej oligarchizácii demokracie. Udalosti z roka 2014 urobili z tejto otázky ešte dôležitejšiu tému. O tom, či finančné skupiny a podnikatelia napojení na štátne zákazky ovládajú túto krajinu, sa povedalo už veľa. TREND sa pokúsil vyčísliť ich vplyv na ekonomiku podľa oficiálnych a dostupných údajov, čo doteraz nikto neurobil. Výsledky prekvapili
Pomenovanie „oligarchia“ má pôvod v gréčtine a znamená „vládnuca menšina“. Tá môže byť rôznorodá – od kráľovských rodov, boháčov cez rodinné väzby, korporácie až po cirkvi či vojsko. V prípade oligarchie na Slovensku odborníci hovoria o ekonomicky silných finančných skupinách a podnikateľoch napojených na štát.
Pohľad na oficiálne údaje, ku ktorým sa slovenskí oligarchovia priznávajú, prekvapí. Pretože podľa nich nevyzerajú ako tí, ktorí by domácu ekonomiku mali ovládať. Skutočnosť však môže byť celkom iná.
Viac ako automobilky
Z oficiálne dostupných údajov vyplýva, že TRENDOM vybrané mená podnikateľov a skupín majú vplyv na aktíva firiem v hodnote takmer 37 miliárd eur. Pre lepší obraz v porovnaní s aktívami, ktoré majú na Slovensku tri automobilky Volkswagen, PSA Peugeot Citroën a Kia, je to približne osemkrát viac. Ak porovnáme aktíva za 192-tisíc firiem pôsobiacich na Slovensku, podiel vybraných finančných skupín a podnikateľov je vyše 12 percent. A do tretice ešte jeden údaj. Tržby, ktoré dosahujú, sú v porovnaní s hrubým domácim produktom krajiny na úrovni štyroch percent.
TREND došiel k týmto záverom v spolupráci s portálom Finstat. Na začiatku TREND vybral šestnásť kľúčových mien podnikateľov či firiem, ktoré sa s definíciou oligarchie či záujmových skupín spomínajú na Slovensku najčastejšie. Ide o J&T, Pentu až po podnikateľov označovaných za mecenášov vládnej strany Smer-SD – Jozefa Brhela, Vladimíra Širokého, Vladimíra Poóra a Miroslava Výboha.
Cieľ bol jasný. Pokúsiť sa urobiť obraz o tom, čo všetko im patrí, v akej hodnote sa pohybujú aktíva pod ich vplyvom a aké boli ich tržby. Zdrojom oficiálnych a verejne dostupných údajov bol Obchodný register SR a jednotlivé účtovné závierky. TREND sa nesústredil len na vlastníctvo firiem. V rámci dát z obchodného registra sa brali do úvahy zmienky o spoločníkoch, akcionároch, ale aj štatutárnom orgáne či členstve v dozornej rade. Aby vo finále bolo jasnejšie, aký veľký je ich priznaný vplyv v biznise. Skúmali sa pritom len firmy na Slovensku a nie kapitál, ktorý majú v cudzine alebo ukrytý v schránkach.
J&T valcuje
Čo hovoria výsledky – ovládajú málo alebo veľa? Podľa zakladateľa portálu Finstat Filipa Glasu je napríklad prirodzené, že oligarchovia majú vyššie aktíva a menej kapitálu ako bežná výrobná firma, akou je aj zo zahraničia založená automobilka. Pretože všetky peniaze, ktoré do firmy prídu, použijú na nákup ďalších aktív. „Chcú v biznise ovládať. Pri finančných skupinách je pritom ťažšie to spočítať, lebo časť ich peňazí môže byť skonsolidovaná v inej firme, čím štruktúry nie sú celkom prehľadné,“ hovorí F. Glasa. Kým finančná skupina sa snaží rásť a ovládnuť celý reťazec v rámci jedného odvetvia, automobilke stačí hala s prístrojmi a nepotrebuje skupovať subdodávateľov.
Takým príkladom je podnikanie Penty v zdravotníctve, ktorá od menších kliník ProCare, nemocníc cez lekárne Dr. Max až po poisťovňu Dôvera ovláda veľkú časť odvetvia. Penta dnes podľa hovorcu skupiny Martina Danka zamestnáva na Slovensku okolo 15-tisíc ľudí. A podľa Finstatu má vplyv na aktíva v hodnote 3,3 miliardy eur. Je to druhé najvyššie číslo v rámci porovnávaných skupín a mien. Ide o aktíva len za biznis na Slovensku, podľa výročnej správy z minulého roka ich celkové aktíva vrátane zahraničia sú 6,5 miliardy eur. Pri pohľade na čísla konkurenčnej skupiny J&T je však trpaslík rovnako ako aj ostatní v rebríčku. Finančníci, ktorých sídlo je na bratislavskom nábreží Dunaja, majú totiž vplyv na aktíva v hodnote takmer 28 miliárd eur. Nejde o sumu, ktorá sa dá pripísať len im. Vyše 16 miliárd predstavuje len ich účasť v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP) a v jeho dcérskych firmách, kde im robí partnera štát. Skupine pomohlo aj oficiálne spojenie s aktivitami Mária Hoffmanna.
Čo je vidieť a čo nie
Na prvý pohľad je zrejmé, že J&T je v súčasnosti najsilnejšia záujmová skupina na Slovensku. Istá časť biznisu oligarchov však môže byť skrytá. „Ak ovládajú spoločne na Slovensku dohľadateľných 37 miliárd, je tam ďalších ,iks‘ miliárd, ktoré dohľadať nevieme. Pri akciovkách nevieme presne, kto je akcionárom,“ konštatuje F. Glasa.
Skupina J&T sa napríklad spája s firmou SkyToll, ktorá vyhrala tender na výber mýta s najdrahšou ponukou, čo neskôr kritizovala aj Európska komisia. J&T spojenie s touto firmou vytrvalo popiera. Penta zasa dodnes neukázala, ktorý z akcionárov vlastní aký podiel skupiny. Podľa Finstatu najviac aktív je naviazaných na jedného z piatich partnerov – Jozefa Oravkina, ktorý má na starosti najmä realitné projekty. O Jaroslavovi Haščákovi sa na verejnosti hovorí, že má najväčší vplyv, podľa aktív je však jeden z najslabších. V skutočnosti môže byť silnejší cez skryté aktíva ale aj v rámci akcionárskych podielov, ktoré nevidieť.
Paradoxne, finančné skupiny sú v súčasnosti najtransparentnejšie z pohľadu objemu priznania svojich podnikateľských aktivít. Pre TREND to potvrdil aj vysokopostavený manažér, ktorý nechcel byť menovaný pre možný konflikt záujmov, z takzvanej veľkej štvorky konzultačných firiem pôsobiacich aj na Slovensku. Dôvodom je, že chcú vyzerať dobre pred veriteľmi. Zadlženosť podnikov v správe J&T či Penty sa pohybuje často v desiatkach percent, pričom v niektorých prípadoch prekračuje hranicu stovky. Prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž sa obáva, že vplyv finančných skupín a podnikateľov blízkych politickým stranám je rádovo vyšší, ako reálne vidieť na dostupných číslach. Už len skutočnosť, že podnikajú v kľúčových odvetviach, ako sú energetika, zdravotníctvo, potravinárstvo či médiá, môže byť problém. Všetky sektory priamo ovplyvňujú život ľudí v krajine a jeho úroveň. „Otázka je, do akej miery sa priznávajú veci. Keď niekto chce, tak neukáže nič. Preto som voči týmto porovnaniam skeptický, aj keď môžu poskytnúť aký-taký obraz,“ dodáva V. Baláž.
Podľa riaditeľa Transparency International Slovensko Gabriela Šípoša je moc oligarchov najmä v tom, že dokážu ovplyvňovať domácu politiku, čo je skutočná ekonomická sila. Hovorí, že je dôležité preto merať aj zmenu o päť či desať rokov. „Trvalá moc postupne korumpuje nielen politiku, ale aj biznis.“
Veľkí tvrdia politiku
Vplyv finančných skupín a oligarchov v legislatíve je pritom zjavný. Často sa v parlamente menia narýchlo pravidlá cez iné zákony, takzvané prílepky, takým spôsobom, že to vyhovuje len určitým silným záujmovým skupinám. V daňovej a sociálnej oblasti je to často na úkor verejného záujmu alebo menších zamestnávateľov.
Nedávno Smer-SD potichu zmenil zákon tak, aby štátnu úľavu mohli firmy dostať tiež potichu – bez diskusie a súhlasu vlády. Ministerstvo hospodárstva vzápätí schválilo daňové prázdniny v hodnote 60 miliónov eur pre Duslo Šaľa z portfólia slovenského miliardára a českého ministra financií Andreja Babiša. Brusel momentálne skúma, či nešlo o nedovolenú štátnu pomoc. Tá prišla pre Duslo v období, keď štát v mene ozdravovania verejných financií zvyšuje daňovú záťaž pre ostatných podnikateľov.
Jedno z najkontroverznejších opatrení v legislatívnej oblasti tiež bolo, keď na jednej strane parlament v boji proti platbám do offshore centier zaviedol na nich vlani až 35-percentnú zrážkovú daň. Na druhej strane prešla vlani superrýchla výnimka na zrušenie automatického zdanenia úrokov z dlhopisov, ktoré tesne po zmene pravidiel vydali Eustream zo skupiny SPP či Západoslovenská energetika. Stalo sa tak v čase, keď do SPP vstúpil Energetický průmyslový holding Daniela Křetinského a J&T.
Ide pritom o ojedinelú vec v daňovom systéme. „Jedinou jasnou výnimkou, pri ktorej platba do zahraničia na Slovensku nepodlieha žiadnemu zdaneniu, sú výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok vrátane úrokov, a to aj ak ide o slovenských platiteľov a príjemca sa nenachádza v štáte na white liste. Táto výnimka vznikla pri takzvanej prílepkovej novele colného zákona,“ hovorí daňová poradkyňa, zakladajúca partnerka BMB Leitner Renáta Bláhová.
Iný príklad, keď štát uplatňuje iný meter na menších podnikateľov a finančné skupiny, je pravidlo nízkej kapitalizácie. Na rozdiel od konceptu, ktorý sa uplatňuje vo väčšine krajín Európskej únie, Slovensko zaviedlo od januára 2015 nové pravidlo – strop na daňové uznanie úrokov vo výške 25 percent EBITDA (zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi). Uplatní sa na úvery a pôžičky medzi spriaznenými osobami. Nevzťahuje sa to na finančné inštitúcie, ktoré si vybavili výnimky cez pozmeňujúce návrhy poslancov.
Penta lobing priznáva, J&T mlčí
Prepojenia finančníkov na politikov sú známe už dávno. Do histórie politických vplyvov sa vpísal pobyt Jána Počiatka, ktorý bol ministrom financií, na jachte J&T tesne predtým, ako Slovensko vstupovalo do eurozóny. Neprajníci dávali vtedy zábavu v Monaku do súvislosti s tým, že banka J&T zarobila na zmene meny tak, akoby vopred poznala kurz koruny a eura.
Depeše amerických diplomatov zo Slovenska, ktoré zverejnili WikiLeaks, zase uvádzajú, že poslanci počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu hlasovali za zdravotnícku reformu za úplatky. V tejto súvislosti dokumenty spomínajú finančnú skupinu Penta. Tá to odmietla, rovnako ako J&T spojenie jachty a údajného prezradenia kurzu. Penta odmieta aj skutočnosti popísane v údajnom spise SIS Gorila, ktorý opisuje korupčné praktiky za druhej vlády M. Dzurindu v réžii finančnej skupiny.
Penta pritom lobing pri legislatíve priznáva, samozrejme, v zákonných medziach. „Vedieme s predstaviteľmi verejnej moci štandardnú komunikáciu, a to najmä prostredníctvom top manažmentu našich firiem, ktorých sa prípadná regulačná zmena môže týkať,“ povedal M. Danko. Vzhľadom na to, že Penta na slovenskom trhu pôsobí už dvadsať rokov, podľa neho jej predstavitelia, samozrejme, poznajú kľúčových politických činiteľov. „O nadštandardných vzťahoch sa určite nedá hovoriť a ani o pravidelnom stretávaní sa,“ tvrdí M. Danko. J&T sa k otázkam TRENDU o lobingu a vzťahoch s politikmi nevyjadrila.
U Brhela vidno veľa, u Výboha nič
Podľa údajov Finstatu majú veľký vplyv podnikatelia, ktorí sú označovaní za vplyvných ľudí v pozadí vládneho Smeru-SD. Spolu majú dosah na spoločnosti s aktívami za zhruba 2,7 miliardy eur.
Najmenej viditeľný je Miroslav Výboh, o ktorom sa v politických kuloároch hovorí ako o najvplyvnejšom lobistovi a osobnom priateľovi premiéra Roberta Fica. Začal podnikať so spoločnosťou Willing, ktorá získala kľúčové zákazky v armáde, pred časom však tvrdil, že ju predal. Skutočnosť, že M. Výboh de facto nefiguruje priamo v žiadnych spoločnostiach, analytika F. Glasu neprekvapila. „Ak sa angažuje v zbrojárskom priemysle, nemá dôvod o sebe zverejňovať údaje, keďže neberie peniaze od veriteľov, nemusí mať dobré meno,“ poznamenáva. Vplyv podľa neho neznamená len vlastníctvo firiem, môže spravovať peniaze niekoho iného.
Viac vidno do podnikania Jozefa Brhela, ktorý je tiež označovaný za oligarchu blízkeho Smeru. Niekdajší poslanec HZDS, ktorý zarobil na IT zákazkách, donedávna svoj majetok tajil. Pred rokom sa k časti svojho impéria priznal pre TREND. Bolo to v čase, keď chcel expandovať do zahraničia, teda potreboval ukázať istú mieru transparentnosti. Podľa Finstatu má J. Brhel dosah na spoločnosti s aktívami až 1,3 miliardy eur. Významnú časť z nich však tvoria aktíva OTP banky. J. Brhel sedí v dozornej rade OTP, ale odmieta, že by banku mohol zásadne ovplyvňovať. „Je členom bez akéhokoľvek vlastníctva alebo manažérskeho vplyvu na chod banky. Ide o takzvanú spoločenskú pozíciu,“ odkázal cez hovorcu Juraja Puchého bez bližších podrobností.
Kým J. Brhelovi počiatočný biznis so štátom pomohol expandovať aj za hranice, ďalší údajný oligarcha Smeru Juraj Široký, mimochodom jeho svat, vyzerá byť podľa čísel Finstatu v horšom „finančnom zdraví“. S aktívami za 300 miliónov eur malo portfólio firiem, na ktoré vplýva, podľa Finstatu takmer 14-miliónovú stratu. Väčšinu z toho tvorí strata z „výstavby ciest a diaľnic“, napriek tomu, že Širokého Váhostav má miliónové zákazky od štátu. Podobné aktíva ako má Široký napočítal Finstat aj podnikateľovi Vladimírovi Poórovi, ktorému sa tiež pripisujú dobré vzťahy so Smerom. Rovnako ako ostatní, aj on má biznis postavený vo veľkej miere na štáte. Okrem opravy vozňov pre štátne železnice má podľa Finstatu veľa peňazí v nehnuteľnostiach.
Pod drobnohľadom
Téma o oligarchoch nie je prítomná len na Slovensku. Len nedávno rozvírila hladinu USA štúdia z dielne dvoch prestížnych univerzít – Princeton a Northwestern. Z nej vyplýva, že americká vláda nereprezentuje záujmy väčšiny občanov, ale len ekonomické elity a silné záujmové skupiny.
Jej autori k tomu došli štúdiom takmer 1 800 legislatívnych zmien, ktoré vláda v USA zaviedla v rokoch 1981 až 2002. Tie následne porovnali s vyjadrenými preferenciami priemerných Američanov, bohatých a tiež silných záujmových skupín. „Keď väčšina občanov nesúhlasí s ekonomickými elitami alebo so záujmovými skupinami, všeobecne stráca najviac. Dôvodom je silný status quo amerického politického systému. A to aj napriek tomu, že pomerne veľká časť Američanov by privítala zmenu,“ píše sa v stanovisku autorov štúdie.
Či rovnako hrozivá situácia je aj v tejto krajine, zatiaľ nikto neskúmal. Ale už pohľad na vplyv, ku ktorému sa priznávajú, a poznanie, že tieto „elity“ ovládajú kľúčové odvetvia v krajine, hovoria, že sa nimi treba zaoberať.
http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/komu-patri-slovensko/
Komu patrí Slovensko
Slovensko nepatrí oligarchom. Toto tvrdenie je v čase demonštrácií proti korupcii, ovládnutia médií či zverejneného údajného spisu SIS Gorila odvážne. S najväčšou pravdepodobnosťou ide proti prúdu, ale platí.
Teda aspoň podľa oficiálnych údajov, ktoré TREND spolu s portálom Finstat zozbieral o kľúčových finančných skupinách a podnikateľoch na Slovensku.
Výber nebol náhodný, ich mená sa v rámci definície „oligarchia na Slovensku“ vyslovujú najčastejšie. Napríklad Penta, J&T, Andrej Babiš či veľká štvorka vládneho Smeru-SD – Juraj Široký, Jozef Brhel, Vladimír Poór a Miroslav Výboh.
Výsledky hovoria jasne. Ich priznané tržby spolu tvoria len štyri percentá hrubého domáceho produktu tejto krajiny. Pri pohľade na oficiálne aktíva to už vyzerá zaujímavejšie. Finančné skupiny a najvplyvnejší oligarchovia majú dosah na viac ako desatinu z celkovej hodnoty aktív 192-tisíc firiem na Slovensku. V porovnaní s troma automobilkami valcujú. Ale aj tak je to zlomok. Nie je to ani štvrtina, ani polovica a ani väčšina ekonomiky.
Lenže všetko má minimálne dve strany. Nechať sa učičíkať verejne dostupnými údajmi by bola chyba. Pretože skryť biznis patrí stále k najjednoduchším činnostiam v podnikaní. Keď ide o kontroverzný tender, štátu netreba chodiť ďaleko. Prípad firmy SkyToll, ktorá vyhrala súťaž na prevádzkovanie mýta s najdrahšou ponukou, je toho jasným príkladom.
Sila oligarchov je v kontaktoch a vzťahoch s politikmi, ktoré im často zabezpečia keď nie rovno výhodný biznis, tak aspoň na mieru ušitý zákon. Cesta k úspešnému podnikaniu je potom vydláždená skôr, ako by po nej ktokoľvek prešiel. Nie náhodou sa potichu rozdávajú daňové stimuly v hodnote desiatok miliónov eur vybraným záujemcom, zatiaľ čo ostatní musia platiť každý rok štátu viac. A nie náhodou kvôli tomu vznikajú potichu zákony.
Finančné skupiny a niekoľko pár ďalších podnikateľov majú kľúče od najdôležitejších odvetví, ktoré priamo súvisia so štátom. Či už ide o energetiku, zdravotníctvo, potravinárstvo, všetky ovplyvňujú bežný život ľudí. Ak sa púšťajú aj do médií, ktorých úlohou je ich kontrolovať, riziko zásadne rastie.
Aj preto je nevyhnutné mapovať ich aktivity, vplyv a kroky. Paradoxne práve z dôvodu, že Slovensko nie je len ich. Slovensko patrí všetkým občanom a v rámci toho aj desiatkam tisíc podnikateľov, ktorí nemajú „tie správne“ kontakty. Ak si to všetci neuvedomíme, vrátane oligarchov, ich moc ešte viac prerastie aj do oficiálnych čísel.
