Rodinka s kráľovským platom! V rezorte obrany sa darí príbuzným
Dnes nezávislý odborník v oblasti obrany a bezpečnosti Jaroslav Naď zrejme rád spomína na svojho predošlého zamestnávateľa. Ako vedúci sekcie obrany Stálej delegácie SR pri NATO si prišiel na slušné peniaze. Šikovnosť majú asi v rodine, keďže jeho brat René pôsobil v tom istom čase tiež v Bruseli. A za Jaroslavom poputoval aj jeho švagor Anton Tretinár. O rodine s kráľovskými platmi informuje najnovšie vydanie týždenníka PLUS 7 DNÍ.
Odborník Jaroslav Naď za prvej Ficovej vlády pracoval na ministerstve obrany ako riaditeľ kancelárie štátneho tajomníka Daniela Duchoňa. Po výmene ministra Jaroslava Bašku sa spolu s manželkou presunul do Bruselu na post generálneho riaditeľa sekcie obranného plánovania medzinárodných vzťahov a legislatívy.
Šikovný špecialista sa však vyšvihol a koncom roka 2011 vyhral konkurz, kde nemal žiadneho súpera. Krátko nato začal viesť sekciu obrany Stálej delegácie SR pri NATO. Podľa informácií týždenníka PLUS 7 DNÍ mal mesačne zarobiť 13- až 16-tisíc eur. Jeho brata Reného Naďa vyslali do Bruselu ešte koncom roku 2009, pričom aj on pôsobil v Stálom zastúpení SR pri NATO.
Prísť si mal takmer na 6-tisíc eur mesačne. Jaroslavov švagor Anton Tretinár mal tiež veľké šťastie, keďže sa rovnako ako zvyšní dvaja členovia rodiny prebojoval do Bruselu. V komisii, ktorá vyberala uchádzačov na miesto šoféra, pritom sedel aj jeho švagor. Na výplatnej páske si vďaka vďačnému fleku mesačne našiel okolo 4-tisíc eur.
Ministerstvo obrany týždenníku PLUS 7 DNÍ potvrdilo, že všetci traja pracovali na zahraničnom pracovisku, ich platy však zverejniť nechceli s odvolaním sa na ochranu osobných údajov. Bratia Naďovci si nežijú zle ani dnes. Viac sa o nich dočítate v aktuálnom vydaní vášho obľúbeného týždenníka PLUS 7 DNÍ.
Jaroslav Naď z hnutia OĽaNO Igora Matoviča, už avizoval, že plánujú schváliť bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky, v ktorej bude zakotvená aj informácia o tom, že “Rusko je naša bezpečnostná hrozba.“
Bezpečnostný analytik a potenciálny budúci minister obrany Jaroslav Naď za OĽaNO/NOVA/KÚ/ZMENA ZDOLA chce však s Američanmi vytvoriť ešte väčšiu spoluprácu. V šľapajach Miroslava Lajčáka: Tvrdí, že by„okamžite podpísal zmluvu o spolupráci s USA a prijali by od nich peniaze na opravu našich letísk. Na vojenskú infraštruktúru by som prijal podporu od ktoréhokoľvek spojenca,“ povedal za seba Jaroslav Naď. https://soundcloud.com/euractivpodcasty/jaroslav-nad-na-vojensku-infrastrukturu-by-som-prijal-podporu-od-ktorehokolvek-spojenca
Pozadím úmyslu je bezpečnostná hrozba Ruska postavená na „anexii“ Krymu, konflikte Kyjev-Donbas-Rusko, spolupráca Ruska s Iránom plus aj polopravdy a lži o zasahovaní Ruska do záležitostí mocností Westernu… Jaroslav Naď je nepochybne jeden z lídrov OĽaNO a tohto volebného koaličného vreca s pestrými hodnotovými prienikmi a pozberanými voličskými hlasmi zo širokého okolia.
Jaroslav Naď pracoval desať rokov na ministerstve obrany, neskôr bol analytikom v mimovládnych think-tankoch; minulý rok sa rozhodol ísť do politiky, keď nasledovalo toto: https://dennikn.sk/minuta/1669165/
Obvinenie prišlo na základe podnetu šéfa Vojenského spravodajstva Jána Balciara. Poznámka: Balciar a jeho dokazovanie pôvodu majetku sa z verejného priestoru kamsi „stratili“.
Voličstvo posilnené víťazstvom práva a spravodlivosti budúceho poslanca parlamentu Jaroslava Naďa prekrúžkovalo za Matoviča, Grendela, Budaja, Kyselicu… https://www.hlavnespravy.sk/zoznam-zvolenych-poslancov-narodnej-rady-sr/2070661
Jaroslav Naď sa pripravuje na popredné líderstvo v OĽaNO a na prípadnú rolu slovenského ministra obrany.
Ak Matovičova víťazná volebná koalícia za OĽaNO vznesie požiadavku na obsadenie postu ministerstva obrany, môže ním byť Jaroslav Nagy.
Vieme, že minister zahraničia Lajčák za Smer navzdor nesúhlasu SNS pracoval na osobitnej zmluve SR-USA mimo a nad rámec NATO; má ísť o 90 miliónovú pomoc USA pri úprave dvoch slovenských letísk pre účely amerického vojenského letectva a muničné sklady (Kuchyňa a Sliač).
Problémom zmluvy nie je posilnenie bezpečnosti Slovenska v rámci NATO plus USA, ale naopak, jeho ohrozenie: Slovensko sa stane cieľom odvetného alebo preventívneho zásahu Ruska v rámci odvetného útoku.
Rusko v Sýrii dodržiava medzinárodné právo, o tom, že USA nie, niet pochýb, a pochybnosti možno vzniesť aj o tureckej vojenskej prítomnosti v Sýrii (účel).
Doktrínou Ruska je, že neútočí prvé. Útočiť sa zjavne chystá (cvičenia a sťahovanie vojsk na hranice s Ruskom) “obranná” aliancia NATO.
Preberie OĽaNO a Jaroslav Nagy Lajčákovu “bezpečnostnú” agendu?
Toto si ale voličstvo nevšimlo.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
Poníženie SNS cez osobu Andreja Danka a neschopnosť “národných síl” pre zjednotenie (volebné výsledky) môže aj po “zmene zdola” priniesť vážne problémy pre Slovensko a jeho bezpečnosť, suverenitu a zvrchovanosť.
Zmena za každú cenu nie je dobrá zmena. Všetko je vždy úplne inak. Vôľa väčšiny nerovná sa pravda. Len moc a jej prerozdelenie. A ďalšie problémy.
Rusko v “hodine H” nebude šetriť Slovensko len preto, že do Kremľa chodil Danko ako na oferu.
Úžasné “slovenské americké základne” a s ňou príslušné časti Slovenska padnú medzi prvými v prvej polhodine.
Ostatok príde na rad do pár hodín.
Koľko základní majú NATO a USA vo svete a koľko ich má Rusko? Kto je agresor? A kto má chronicky zatiahnutú a zapečenú mentálnu brzdu?
Vieme, že územie amerických základní je zvrchovaným územím USA?
Viaceré médiá včera informovali, že NAKA obvinila člena OĽaNO a bezpečnostného analytika Jaroslava Naďa z trestného činu ohrozovania utajovanej skutočnosti. Podľa vyšetrovateľa mal Jaroslav N. žiadať utajované skutočnosti na ochranu záujmov Slovenskej republiky a následne ich vyzradiť ďalším osobám. O čo konkrétne išlo, polícia nešpecifikovala.
Ako uvádza denník Sme: „Jaroslav Naď pracoval desať rokov na ministerstve obrany. Bol tam generálnym riaditeľom sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy a neskôr vedúcim obrannej sekcie Stálej delegácie Slovenska pri NATO. Po odchode z ministerstva pôsobil ako analytik vo viacerých mimovládkach. Koncom minulého roka vstúpil do OĽaNO, kde sa stal tieňovým ministrom obrany.“
Bloger Martin Bago k jeho osobe dodáva, že „to je práve Naď, kto ako bezpečnostnú hrozbu dlhodobo klasifikuje Rusko, Nočných vlkov, Slovenských brancov a kdekoho, kto nezdieľa jeho názorové prúdy. A teraz je odrazu tou bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko on sám…“
„Obávam sa, že ide o primitívnu pomstu šéfa Vojenského spravodajstva Balciara, o ktorom Jaro zverejnil závažné informácie, že záhadne vlastní desiatky drahých nehnuteľností a nevie hodnoverne vysvetliť spôsob ich nadobudnutia,“napísal šéf OĽaNO Igor Matovič na svojom facebookovom profile a tiež uviedol, že Naďovi polícia zhabala telefón.
Ako však vidno, každá palica má dva konce, a NAKA nemusí konať iba voči „konšpirátorom“ a „extrémistom“, ktorí sa previnili len tým, že vyslovili svoj názor.
Za posledné mesiace sa ako huby po daždi vyrojili v médiách, zvlášť v tých „správne orientovaných“ – rozumej tvrdo protiruských, celá plejáda „nezávislých“ analytikov a propagandistov. Možno by bolo dobré sa vždy pozrieť na históriu a pozadie takýchto ľudí.
K napísaniu tohto komentára ma viedol zaujímavý bulvárny článok, ktorý pojednáva o kariére rodinnej skupiny Naďovcov, ktorej hlavným a najčastejšie videným predstaviteľom je Jaroslav Naď. Tento, po ohromujúcej a finančne nesmierne zaujímavej kariére, sa stal zástupcom Stredoeurópskeho politického inštitútu (CEPI), ktorý je členom tzv. Stredoeurópskej strategickej rady (CESC – Central European Strategic Council)
Na stránke CESC si môžete nájsť, čo je cieľom CEPI, ktorú Naď zastupuje
Central European Policy Institute (CEPI) je regionálna názorová organizácia (think-tank), ktorá je členom Stredoeurópskej strategickej rady, so sídlom v Bratislave, na Slovensku. Jej poslaním je pomôcť ľuďom s rozhodovacou právomocou a tvorcom verejnej mienky v strednej Európe k vytvoreniu jednotnej reakcie na aktuálne výzvy, a na zlepšenie kvality ich príspevkov do diskusií v EÚ a NATO. Na dosiahnutie tohto cieľa, organizácia spája špičkových expertov a inštitúcie v regióne, podporuje inovatívne riešenia a úzko spolupracuje s vládami na premene odporúčaní do praktickej politiky.
Inými slovami CEPI hovorí, že ovplyvňuje politiku Slovenska v prospech Európskej Únie a NATO
Veľmi pozoruhodný je rozsah partnerskej spolupráce CEPI, čo neznamená nič iné než len označenie organizácie, ktoré proste nemá núdzu o peniaze. Tu by som sa rád zastavil. Hoci ide o organizáciu, ktorá má za cieľ ovplyvňovať politiku a verejnú mienku, žiadala by sa úplná transparentnosť, t.j. zverejnenie prostriedkov, ktoré táto organizácia dostáva, mená a názvy donorov a tiež na čo boli tieto financie použité. Zvlášť keď si medzi partnermi uvádzajú aj štátne orgány Slovenskej republiky. Nič také na stránke nenájdete.
Je to neuveriteľné, ale je to tak. Na stránke neexistujú žiadne finančné odkazy
Možno poznáte anglické heslo „Follow the money“ – v prenesenom význame „Kto platí„. Hovorí vlastne o tom, že ak chce niekto niečo dosiahnuť, musí zaplatiť, t.j. kúpiť si vplyv, ľudí a moc. Zásadou transparentnej existencie ľudí a organizácií vo verejnom priestore je práve transparentnosť použitia zdrojov, aby bolo jasné, kto platí. Ak takéto niečo chýba, ide o mafiánsky spôsob existencie, spôsob priamo nabádajúci ku korupcii a korumpovaniu.
Naviac je úplne zrejmé, že peniaze sú aj zo zahraničia – minimálne z NATO, keďže to majú uvedené na spodku stránky „This website is developed with the support of NATO“ = „Stránka bola vytvorená s podporou NATO„. Neviem o tom, že by bolo etické presadzovať záujmy neslovenského subjektu v slovenskej politike utajene. Práve to riešili zákonodarcovia demokracie v USA, keď v roku 1938 zaviedli tzv. zákon FARA (Foreign Agents Registration Act – Zákon o registrácii zahraničných agentov/sprostredkovateľov). Organizácia CEPI uvádza množstvo projektov, ktoré organizuje, pritom sa nedozvieme, pre aký účel, za koľko a koho záujmy CEPI a teda aj Jaroslav Naď zastupuje. Jediným návodom je cieľ samotnej organizácie, ktorá hovorí, že ide o presadzovanie cieľov NATO a EÚ
Kto je Jaroslav Naď?
Jaroslav Naď nie je nezávislý analytik, ale zahraničný agent – čo je zrejmé z jeho účasti v organizácii platenej zo zahraničných zdrojov a presadzujúci jej ciele. Z horeuvedeného tiež vyplýva, že bude s veľkou pravdepodobnosťou dobre platený agent. Jeho vyjadrenia a hodnotenia nevyjadrujú nezávislý a objektívny pohľad, je to manipulácia a propaganda voči slovenskej verejnosti v prospech cudzieho, potenciálne voči slovenským záujmom nepriateľského, subjektu. Ak by teda náhodou došlo k tomu, že záujem Slovenska sa bude diametrálne rozchádzať so záujmom NATO a Jaroslav Naď, ako občan Slovenskej republiky bude naďalej obhajovať voči Slovensku nepriateľskú politiku, ide o zradu Slovenska, teda vlastizradu. Ak je naviac CEPI platené aj z verejných zdrojov Slovenskej republiky, išlo by doslova o absurdnú situáciu, keď si Slovensko, t.j. daňoví poplatníci, t.j. my všetci platíme vlastného nepriateľa…
Záver
Organizácia CEPI a ďalšie organizácie s ktorými CEPI spolupracuje či už pod hlavičkou CESC, alebo v rámci partnerskej spolupráce, nevyjadrujú záujem Slovenska. Ich predstavitelia nemajú najmenšie právo vynášať hodnotové súdy ako nezávislí analytici, ale len ako lobisti v prospech NATO, Nemecka, Únie apod. Verejnoprávne médiá by sa teda podobným ľuďom mali širokým oblúkom vyhýbať alebo aspoň vytvárať protiváhu k ich prezentácii.
Jaroslav Naď a ďalší predstavitelia CEPI ako Marián Majer (mimochodom, čo robí člen parlamentnej strany SaS v subjekte, ktorý má potenciál negatívne ovplyvniť Slovensko?), Tomáš Valášek, či Tomáš Nagy by teda mali byť označovaní vždy ako závislé zdroje, s označením organizácie, ktorá háji a vyjadruje záujem, ktorý nemusí byť výhodný pre Slovensko
Bezpečnostný analytik Naď z OĽaNO: Rusko označíme za bezpečnostnú hrozbu a prijmeme peniaze od našich spojencov na opravu letísk
Bratislava 23. januára 2020 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian) Bezpečnostný expert a nádejný minister obrany Jaroslav Naď z OĽaNO nám priblížil, ako by vyzerala zahraničná politika Slovenska v prípade novej vlády vyskladanej zo štandardnej opozície. Rusko chcú označiť za bezpečnostnú hrozbu, čím sa vzťahy s našimi osloboditeľmi výrazne zhoršia. Na druhej strane sa chcú vrhnúť k nohám našich západnych spojencov
Na snímke Jaroslav Naď
V prípade vzniknutia novej liberálnej vlády po parlamentných voľbách nastane zmena nielen vo vnútornej politike, ale aj vo vonkajšej, respektíve zahranično-politickej.
Jaroslav Naď z hnutia OĽaNO Igora Matoviča, už avizoval, že plánujú schváliť bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky, v ktorej bude zakotvená aj informácia o tom , že “ Rusko je naša bezpečnostná hrozba.“
„V prípade Ruska, stále je anektovaná časť Ukrajiny, stále prebiehajú bojové operácie, do ktorých, či sa to niekomu páči, alebo nie, Ruská Federácia zapojená je. Stále môžeme hovoriť, že Rusko je zapojené do situácie v Sýrii, celkovo na Blízkom Východe aj spolupráca s Iránom atď.“
„Je tam jedoducho viac vecí, pre ktoré Rusko naozaj, samozrejme hybridné hrozby, ktoré nemôžem vynechať. Takže kvôli tomu všetkému je úplne oprávnené, keď Rusko považujeme za bezpečnostnú výzvu. V okolí každá krajina má v strategických dokumentoch Rusko za bezpečnostnú hrozbu, tak prečo pre Slovensko by tou hrozbou nemalo byť?“, povedal Naď pre portál Euractiv.
Rozoberme si jeho slová na drobné:
Keď je Rusko podľa tohto „experta“ bezpečnostnou hrozbou hlavne pre anektovanie Krymu, podľa tejto logiky by sme teda mali označiť za hrozbu aj Izrael, ktorý anektoval Golanské výšiny, „nášho spojenca“ Turecko, ktoré anektovalo časť ostrova Cyprus , či Kosovo, ktoré si anektovalo južnú časť Srbska.
Ďalším dôvodom sú podľa neho vojenské aktivity Ruska na Blízkom Východe, osobitne menoval Sýriu. Tento argument je už naozaj smiešny. Tak Rusko, ktoré vojensky operuje v Sýrii na požiadanie oficiálnej Sýrskej vlády, je agresorom a Spojené štáty americké, ktoré tam zhadzujú bomby bez povolenia, sú mierotvorcom?
Navyše, legitímnosť prítomnosti USA je otázna aj v susednom Iraku, ktorý požiadal Američanov, aby stiahli svojich vojakov z ich územia, no Spojené štáty to odmietajú a ostávajú v Iraku proti vôli jej občanov aj oficiálnej vlády.
Ďalším argumentom Naďa je, že Rusko spolupracuje s Iránom. Tak čo je vlastne väčšou hrozbou? To , že niekto sa snaží mať dobré vzťahy s Iránom a robí diplomatické kroky na odstránenie napätia, alebo to, že niekto v rozpore s medzinárodným právom spráchal teroristický čin na Iránskeho generála?
Z tohto všetkého následne (podľa logiky Naďa) vlastne vyplýva, že väčšou bezpečnostnou hrozbou sú Spojené štáty americké a nie Rusko.
Potencionálny budúci minister obrany Jaroslav Naď chce však s Američanmi vytvoriť ešte väčšiu spoluprácu. Tvrdí, že by okamžite podpísal zmluvu o spolupráci s USA a prijali by od nich peniaze na opravu našich letísk.
„Na vojenskú infraštruktúru by som prijal podporu od ktoréhokoľvek spojenca,“ povedal Naď.
Ako bezpečnostný expert však určite vie, že nič nie je zadarmo a nikto ani Američania nám nedajú peniaze len tak z dobrej vôle. Vždy je za to nejaká protislužba.
Jaroslav Naď veľmi pripomína komunistických pohlavárov, ktorí vykrikovali „so Sovietským Zväzom na večné časy a nikdy inak.“ Naď len vymenil ZSSR za USA.
Chcú ale Slováci takúto protirusky naladenú vládu? Podľa najnovšieho prieskumu je pre Slovákov väčšia hrozba USA než Rusko a ruský prezident Vladimír Putin je pre Slovákov najdôveryhodnjší svetový politik. Plány novej liberálnej vlády a potenciálneho ministra obrany Jaroslava Naďa sú teda v úplnom rozpore s mienkou ľudí na Slovensku.
Samuel Gdovin
zdroj. https://www.extraplus.sk/clanok/agenti-cudzieho-vplyvu/?fbclid=IwAR1pwBd5EYoXQ6kuuWshaYmxHyQFJqa91LeOKiub6VPFE2ST0FVYrj4iBdk
AGENTI CUDZIEHO VPLYVU
Tretí sektor verne slúži zahraničných chlebodarcom TextJán Ďuriník2017
Po rokoch v centre toho, čo sa dnes kolokviálne nazýva informačná vojna, som dávno dospel k záveru, že euroatlantické mimovládky u nás fungujú ako hybrid spravodajskej služby a propagandistickej kancelárie zahraničnej mocnosti. Tento názor môže pôsobiť dramaticky – a na dramatizovanie tu predsa máme ich s konšpiračnými teóriami o všadeprítomných ruských agentoch – no ich činnosť a prepojenia hovoria za všetko.
Koordinovaná propaganda
Ich aktivity majú dva rozmery. Prvý je smerovaný dovnútra a spočíva v snahe ovplyvniť myslenie Slovákov cez sponzorované kampane najmä na sociálnych sieťach. Vyhranené pohľady na geopolitiku a imigráciu sú najčastejším atribútom rôznych propagandistických videí a dokumentov, ktoré mimovládky publikujú. To sa často deje v spolupráci so štátnym aparátom a mainstreamovými médiami. Druhý rozmer činnosti euroatlantických neziskoviek je smerovaný von. Tak vznikajú rôzne podrobné zložky písané v angličtine, s cieľom informovať zahraničných chlebodarcov o situácii na Slovensku a dodať tak príslušným kádrom potrebné informácie. Pre maďarský think tank Political Capital takúto správu za GLOBSEC PI najnovšie vypracovali Radovan Bránik a Grigorij Mesežnikov. Kvalita podobných analýz je diskutabilná, keďže medzi hrozby pre geopolitickú rovnováhu v strednej Európe analytici z nejakého dôvodu zaradili aj moju satirickú stránku, o ktorej, samozrejme, predložili zmes poloprávd a dohadov. Do hľadáčika tretieho sektora sa dnes dostane ktokoľvek, kto si dovolí odkloniť sa od presne nalinkovaných globalistických hodnôt. V poslednom čase je pravidelným terčom útokov Matica slovenská, o ktorej napísala pamflet ďalšia GLOBSEC-árka Katarína Klingová, absolventka sorosovskej Stredoeurópskej univerzity v Budapešti.
Nejasné financovanie
Najväčším problémom týchto snáh je ich hlboko pokrytecká povaha. Na jednej strane sa treťosektoroví rytieri v euroatlantickej zbroji hrajú na bojovníkov za transparentnosť a lovcov agentov platených z Ruska, no na druhej strane reagujú podráždene vždy, keď príde reč na ich vlastné financovanie. GLOBSEC PI nám do uzávierky neodpovedal na otázku, akým finančným príspevkom ich spoločné aktivity s Jurajom Smatanom sponzoruje grantová schéma amerického kongresu NED. Bývalý GLOBSEC-ár Jaroslav Naď, ktorý v súčasnosti vedie think tank Slovak Security Policy Institute, zas rázne odmietol prezradiť bližšie informácie o financovaní svojej neziskovky. Ironicky sa tak stalo pod príspevkom SSPI na Facebooku, ktorý rozoberal, ako má vyzerať transparentné médium. Neskôr začal Naď mazať akékoľvek ďalšie komentáre, kde sa ho používatelia pýtali na finančné pozadie jeho mimovládky, čo nebolo prekvapujúce. Mazanie nepríjemných otázok a akejkoľvek polemiky je na sociálnych sieťach bežná prax slovenského tretieho sektora. Preto je zarážajúce, že štát naďalej spolupracuje s takými ostro jednostranne zameranými a očividne machiavellistickými organizáciami, o ktorých sa verejnosť ani nemá šancu dozvedieť, koho záujmy zastávajú. Povinnosť viesť si transparentný účet je to najmenšie, čo si v súvislosti s mimovládkami môžeme v záujme objektivity priať.
Spravodajstvo takzvanej verejnoprávnej televízie pod vedením veteránov z Lauder/CME televízie Markíza (generálny riaditeľ Václav Mika, programový riaditeľ Tibor Búza, riaditeľ spravodajstva Lukáš Diko) poskytuje svojim vyše 300 000 divákom vymývanie mozgov v transatlantickom duchu. Z príspevku pod názvom Propaganda na internete znepokojuje NATO vo večernom vysielaní RTVS sa divák dozvedel, aké prefíkané metódy využíva Moskva, aby zmiatla obyvateľa strednej a východnej Európy a vypestovala v ňom nedôveru k ochranným krídlam aliancie, ktorá nás chránia pred zlom, prichádzajúcim z ruských stepí s hordami Putinových hrdlorezov.
Odborníci z CEPI (Inštitútu pre stredoeurópsku politiku) Jaroslav Naď a Róbert Vass odhalili ruskú taktiku, príjmy proruských trolov, ktorí 12 hodín denne hustia do ľudí kremeľské stanoviská, zhubnosť konšpiračných teórií bez faktov a varovali, že informačná vojna môže viesť k vypuknutiu skutočnej vojny. Za všetko môžu PR agentúry, alternatívne internetové stránky, časopisy i jednotlivci, ktorých vrecká a účty praskajú od ruských miliardových zdrojov. No a v rámci obrazového pokrytia nesmeli v diskusii (z 5. 5. 2014) na neidentifikovateľnej stránke chýbať príspevky užívateľa s nickom Zem a Vek, s dodatkom o odstránení príspevku z dôvodu porušenia pravidiel diskusie. V akej súvislosti tam figuroval titul nežiaduceho mesačníka nevedno, ale svoju úlohu to v rámci zahlcovania divákovho podvedomia splnilo.
(Ne)verejnoprávny redaktor Mikovej RTVS Pavol Kalinský ako dodatočný dobrovoľný člen inštitútu CEPI pritvrdil propagandu a posťažoval sa, že mu neodpovedala ruská ambasáda na životunebezpečnú investigatívnu otázku ohľadne proruských trolov na internete. Z hľadiska skutočnej verejnoprávnosti by mal agilný redaktor zanechať svoje nekritické nadšenie len pre inštitút CEPI, aj keby mu ho prikázali cenzori v úlohe vedúcich vydaní vysielania a samotného šéfredaktora spravodajstva, a jeho novinárskou povinnosťou bolo osloviť aj druhú stranu. Čo tak proamerickí trolovia a americká ambasáda? Ak odhalil jednu stranu barikády, prečo sa nepozrieť aj na tú druhú? Tam už chýba odvaha alebo príkaz a povolenie?
Mikova (ne)verejnoprávna RTVS len zapadla do propagandistickej kampane jednotného frontu NATOmédií, pretože presne pred niekoľkými dňami uverejnila podobný príspevok aj internetová spravodajská stránka aktuality.sk, čuduj sa svete, s tým istým odborníkom Jaroslavom Naďom z CEPI o tom, ako si Putin kupuje Slovákov:
Len pre ozrejmenie spoločného informačného zdroja – CEPI. Koncom februára 2013 vyšla správa, že na Slovensku začína pôsobiť nový think-tank Inštitút pre stredoeurópsku politiku (CEPI). Ambíciou medzinárodného panelu expertov je pomôcť Slovensku rovnako ako iným krajinám strednej Európy aktívnejšie prispieť do formovania politiky EÚ a NATO. Poprednou mediálnou figúrkou z CEPI v slovenských mainstreamových médiách sa stal Jaroslav Naď, ktorý má v profile z marca 2014 uvedené:
„Popredný slovenský odborník v oblasti obrany a bezpečnosti. Už počas štúdia na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pôsobil v mimovládnych organizáciách Euroatlantické centrum a Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Po nástupe na Ministerstvo obrany SR si štúdium doplnil o špecializované kurzy zamerané na medzinárodnú bezpečnosť a obranu v Centre G. C. Marshalla pre bezpečnostné štúdie, a tiež v Škole NATO v Nemecku či na Európskej vysokej škole pre obranu a bezpečnosť v Bruseli. V rámci svojho pôsobenia na MO SR bol okrem iných pozícií tiež riaditeľom kancelárie a poradcom štátneho tajomníka a neskôr viedol Sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy. Následne riadil Sekciu obrany na Stálej delegácii Slovenskej republiky pri NATO. V súčasnosti je členom vedenia organizácie Strategy council (Strategická rada), ktorá zastrešuje mimovládne organizácie Slovenská atlantická komisia (SAC), Centrum pre európske vzťahy (CEA) a tiež think-tank Central European Policy Institute (CEPI), v ktorom pôsobí ako expert pre obranu a bezpečnosť.“
No a novinári v jednom šíku ponúkajú mikrofón, diktafón a kameru expertovi, ktorý na otázku, kto financuje CEPI, odpovedá vyhýbavo a bez konkrétnych informácií. Keďže experti v CEPI, ako vyplýva z ich mediálnych výstupov, vedia o finančných odmenách proruských trolov a ruských výdavkoch na propagandu, mohli by verejnosť oboznámiť so svojimi platmi a finančnými zdrojmi, prípadne koľko vydávajú na nezištnú mediálnu masáž NATO a Spojené štáty.“
O ruských troloch a propagande sme teda fundovane informovaní, ale čo robí druhá strana, je prikryté pláštikom mlčania a prefíkanej ignorancie. Prečo? Naozaj to robia bez finančnej motivácie a z čistého idealizmu pre vznešené posolstvo spoza Atlantiku s hviezdami a pruhmi? No ani v USA nemajú čisté svedomie. Napríklad si pripomeňme operáciu Mockingbird (drozd – vták schopný spievať rôznymi hlasmi). V roku 1948 Frank Wisner, bývalý právnik z Wall Street, ako riaditeľ Kancelárie špeciálnych projektov, ktorá sa čoskoro stala divíziou CIA, spustil operáciu Mockingbird s cieľom zapojenia korporačných médií do propagandistickej mašinérie pre finančnú elitu. Wisner do vedenia operácie zapojil Philipa Grahama z Washington Post. Už začiatkom päťdesiatych rokov mal Wisner „vo vrecku“ redaktorov New York Times, Newsweek a CBS, ako o tom píše Deborah Davisová vo svojej knihe Katharine the Great: Katharine Graham and The Washington Post. Do roku 1953 túto operáciu viedol riaditeľ CIA Allen Dulles a mala dosah na takmer všetky veľké mediálne koncerny vrátane The New York Times a magazínov Time a Life spolu s televíiznymi správami, hlavne CBS News. Navyše, CIA kontrolovala okrem novín a sietí televízneho spravodajstva i Hollywood a produkciu filmov. Dôkazy o propagandistickej sieti CIA, fungujúcej ešte ku koncu sedemdesiatych rokov 20. storočia, odhalila kongresová Churchova komisia. To všetko je už dávna minulosť a v súčasných USA nič také nemôže fungovať? Podľa amerických expertov operácia Mockingbird dodnes funguje pod rozmanitými krycími zásterkami.
Nemecký novinár Udo Ulfkotte, bývalý redaktor Frankfurter Allgemeine Zeitung, ktorý tiež pracoval pre CIA, napísal knihu Kúpení žurnalisti. Ako politici, tajné služby a veľké peniaze ovládajú nemecké médiá (Gekaufte Journalisten. Wie Politiker, Geheimdienste und Hochfinanz Deutschlands Massmedien lenken).
Udo Ulfkotte vyhlásil: „Bol som asi 25 rokov novinárom a bol som vzdelávaný v klamaní a zrádzaní verejnosti a v zamlčiavaní pravdy. Podporovala ma Ústredná spravodajská služba – CIA. Prečo? Pretože som proamerický.“
Politrukovia z Globsecu len prispievajú k chaosu, reaguje na tvrdenia mimovládky Chmelár
13.12.2019 | 20:51Globsec zverejnil analýzu, ktorá hovorí o vyššom vplyve alternatívnych médií na Facebooku v porovnaní s výtlakom mainstreamu.
Mimovládna organizácia Globsec tvrdí, že facebookové stránky s problematickým obsahom dosahujú vysoké počty interakcií. Medzi takéto stránky radí mimovládka aj akademika a predsedu strany Socialisti.sk Eduarda Chmelára, ktorý Globsec v minulosti otvorene kritizoval.
Globsec informoval, že facebookové stránky s tzv. problematickým obsahom dosahujú na jeden príspevok dvakrát väčšie počty lajkov a komentárov ako štandardné facebookové stránky spravodajských portálov alebo webstránok. Mimovládka skúmala 601 zdrojov informácií na najznámejšej sociálnej sieti od začiatku októbra do polovice novembra.
Najväčšie počty interakcií na jeden príspevok dosahujú podľa Globsecu stránky s obsahom, ktorý mimovládna organizácia označuje za problematický. Ide o stránky poslanca Smeru Ľuboša Blahu (4007), europoslanca za ĽSNS Milana Uhríka (3218), ale aj stránky Eduarda Chmelára (2317) a Štefana Harabina (1170).
Akademika, ktorého pred vstupom do politiky volali mienkotvorné televízie do diskusných relácií ako analytika, sme sa opýtali, čo si myslí o tom, že aj jeho facebookový profil zaradil Globsec medzi šíriteľov takzvane problematického obsahu.
Chmelár: Hádžu extrémistov a vecnú kritiku do jedného vreca
„Globsec je propagandistická organizácia, ktorá na každé vyvrátenie ich klamstiev reaguje obvineniami, že je to problematické alebo konšpiratívne. Najhoršie je, že takíto politrukovia hádžu do jedného vreca extrémizmus spolu s vecnou kritikou,“ uviedol Chmelár pre Denník S.
Predseda strany Socialisti.sk dodal, že aj normálni ľudia už prestávajú rozlišovať medzi vecnou kritikou a šírením extrémizmu. „Aj organizácie, ako Globsec potom prispievajú k hodnotovému chaosu v našej spoločnosti,“ povedal Chmelár.
Horšie výsledky mainstreamu
Webstránky a spravodajské portály, ktoré Globsec nazýva štandardnými, dosahujú takmer o polovicu nižší priemerný počet komentárov a lajkov na jeden príspevok. Najsledovanejším je portál komentare.hnonline.sk, ktorý dosahuje priemerne 1 549 interakcií na jeden príspevok. Nasledujú dennikn.sk (1 476), slovensko.hnonline.sk (1 017) a topky.sk (867).
V otvorených skupinách na Facebooku ľudia od začiatku októbra do polovice novembra najčastejšie útočili na Andreja Kisku (8 príspevkov), Luciu Ďuriš Nicholsonovú (5 príspevkov) a Zuzanu Čaputovú (4 príspevky). V rámci problematických otvorených skupín sa najčastejšie spomínali strany Vlasť (40 krát), Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) (36 krát), Za ľudí (29 krát) a Smer-SD (28 krát).
Z výskumu mimovládky zároveň vyplýva, že na monitorovaných facebookových stránkach sa objavujú najčastejšie pozitívne príspevky o ĽSNS.
Podľa Globsecu sa často objavovali pokusy zasahovať do parlamentných volieb, a to najmä prostredníctvom problematických facebookových stránok a stránok skupín so sporným obsahom. Zaujímavosťou bolo aj zdieľanie predvolebných prieskumov. „Stránky s pochybným obsahom citujú predvolebné prieskumy rovnako často ako mainstreamové média. Je otázne, prečo ich promujú v približne rovnakej miere ako mainstream, ak zároveň tvrdia, že výsledky týchto prieskumov sú zmanipulované,“ uviedla Miroslava Sawiris z organizácie Globsec.
Mimovládna organizácia Globsec, ktorá sa zameriava na politické štúdie a analýzy rozličných tém v oblasti medzinárodnej politiky a bezpečnosti, bude podobné výskumy uskutočňovať na pravidelnej báze.
