MIKLOŠ
zdroj:http://tv24.li
"Prvou poučkou ekonómie je vzácnosť: ničoho nie je tak veľa, aby sme mohli uspokojiť všetky požiadavky. Prvou poučkou politiky je ignorovať prvú poučku ekonómie" (Thomas Sowell)
Úvodný citát patrí k Ivanovým obľúbeným. Ako sa zdá, stal sa mu životnou filozofiou. Medzi politikov , ktorých vplyv je podstatne širší, ako len hlasovanie v poslaneckých a vládnych laviciach patrí Ivan Mikloš. Ešte na konci osemdesiatych rokov objavil knihu reformného ekonóma Jánosa Kórnaya o maďarskom gulášovom komunizme, a aj vďaka tomu na sklonku socializmu patril k tým zorientovanejším. Ivan Mikloš získaval ostrohy vo vysokej politike skôr ako Mikuláš Dzurinda. K imidžu „schopného ekonóma“ mu pomohlo krátke účinkovanie v kresle ministra privatizácie v rokoch 1991 – 1992, zatiaľ čo Dzurinda si sadol do vládneho kresla ministra dopravy až v Moravčíkovej vláde v roku 1994.
Pripomeňme si teda pár základných faktov z histórie. Ministrom pre správu a privatizáciu národného majetku vo vláde Jána Čarnogurského v rokoch 1991 – 1992 bol Ivan Mikloš. Ten dnes zodpovedá za výsledky „malej“ privatizácie. Predseda ĽS – HZDS Vladimír Mečiar bol vtedy v opozícii. Miklošove pôsobenie neprinieslo ľuďom nič , ale výrazne pomáhalo zahraničnému kapitálu. Podiel má aj na premene verejnej politiky na cynickú hru s voličmi.
Ivan Mikloš, prvý slovenský minister privatizácie, na otázku, či bola kupónová privatizácia dobrá, najprv spontánne vyhŕkol razantné nie. V nasledujúcej vete však spresnil, že „to bol dobrý mechanizmus rozdelenia majetku štátu. Bola to transparentná metóda a prednosťou bola najmä rovnosť šancí.“ Spolu s T. Ježkom tvrdí, že chyby sa stali najmä po privatizácii, predovšetkým pri správe majetku. „Samozrejme, chýbali aj formálne pravidlá, teda zákony. Viac škôd však narobila absencia neformálnych pravidiel. Obávam sa, že aj keby vtedy parlament prijal všetky potrebné zákony, výsledok by nebol iný ako bez nich. Ľuďom chýbala skúsenosť s trhom, nepracovali inštitúcie,“ hovorí. Ako to vlastne bolo, kto na Slovensku privatizoval a ako?
Podstatou privatizácie je premena štátneho majetku na súkromné spoločnosti, na čo sa v jednotlivých krajinách využívajú rôzne metódy. V štandardnej ekonomike, napríklad vo Veľkej Británii, sa akcie štátnych podnikov predávajú cez burzu. Nikto zatiaľ nevymyslel spravodlivejší ekonomický mechanizmus ako trh s cennými papiermi. Má tú výhodu, že sa tu nedajú použiť, diplomaticky povedané, neštandardné výberové metódy. Československo sa rozhodlo pre kupónovú privatizáciu. Pôvodne sa plánovali dve vlny. Po rozdelení štátu sa však druhá vlna uskutočnila už len v Česku. Na Slovensku nebola, pretože nevyhovovala určitým ľuďom.
Prvá a posledná vlna kupónovej privatizácie na Slovensku by sa dala stručne charakterizovať takto: Kde bolo, tam bolo, bola raz krajina, kde sa kupóny liali a majetok sa sypal a presýpal cez tunely. Príbeh privatizácie je u nás najmä príbehom krádeží a podvodov, ktoré pripravili ľudí o miliardy korún. Slovensko od novembra 1989 privatizuje štátny majetok rôznymi spôsobmi, ktoré majú jedno spoločné - netransparentnosť. Bola tu privatizácia veľká, malá, kupónová. Divoké boli najmä začiatky v úvode deväťdesiatych rokov a hoci by to mnohí privítali, podobný raj pre pochybných privatizérov už nastane ťažko.
Od januára 1990 do decembra 1992 sa na Slovensku vystriedali štyri vlády. Premiérom bol najprv Milan Čič, po ňom v júni 1990 nastúpil Vladimír Mečiar, ešte ako nominant Verejnosti proti násiliu, v apríli 1991 ho vystriedal Ján Čarnogurský a v júni 1992 sa k moci, a tentoraz už nadlho, vrátil Mečiar. Čo všetko a akým spôsobom sa na Slovensku v tomto čase sprivatizovalo?
Začiatkom deväťdesiatych rokov sa začala nielen kupónová privatizácia, ale aj vládne predaje. Podniky sa predávali buď vo verejnej súťaži, alebo vopred vybranému vlastníkovi. A súčasťou vtedajšej malej privatizácie boli aj verejné dražby. Prvý vážnejší konflikt nastal medzi Ivanom Miklošom, v tom čase ministrom pre správu a privatizáciu národného majetku, a Ľubomírom Dolgošom, predsedom slovenského Protimonopolného úradu. Konflikt sa týkal kupónovej privatizácie, pretože Protimonopolný úrad pri analýze schválených investičných privatizačných fondov, ktorú robil na prelome rokov 1991 a 1992, zistil, že viaceré zo 184 skúmaných fondov majú spoločného zakladateľa.
Celé to vyvrcholilo následnou rezignáciou Ľubomíra Dolgoša. Bodku za všetkým dal vo svojom prejave na pôde Slovenskej Národnej Rady:
"Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci, Investičné privatizačné fondy vedú v súčasnej situácii skôr k vzniku finančnej oligarchie, my však potrebujeme vybudovať najmä podnikateľskú vrstvu. To sú malé a stredné podniky. Tie by sa mali vyňať z kupónovej privatizácie a mali by sa ponúknuť na verejný odpredaj," povedal Dolgoš v januári 1991. Okrem toho upozornil, že niektoré privatizačné fondy, najmä Prvá slovenská investičná spoločnosť, sú veľmi úzko napojené na ministerstvo privatizácie, konkrétne na členov Občianskej demokratickej únie - VPN. Protimonopolný úrad vypracoval zoznam vyše 100 štátnych úradníkov, poslancov či ich najbližších príbuzných, ktorí figurujú v správnych orgánoch investičných fondov. Pred časom sme na Slovenskom protimonopolnom úrade robili analýzu prihlásených investičných privatizačných fondov. Výsledky tejto analýzy sme spracovali do správy pre vládu Slovenskej republiky. V tejto správe sme navrhli isté opatrenia. Tieto opatrenia boli opodstatnené tým, že v tom čase neexistovala žiadna právna úprava činnosti investičných privatizačných fondov, a výsledky, ktoré sme z nasej analýzy získali, hovorili tak o personálnom, ako aj kapitálovom prepojení, a dávali tušiť vznik pomerne silných finančných skupín, čo by mohlo ohroziť vlastnícku štruktúru trhu. Len tak pre občerstvenie. Medzi naše opatrenia patrilo 10-percentné obmedzenie účasti jedného investičného fondu na majetku jedného emitenta, jedného podniku a 20-percentné obmedzenie pre skupinu fondov, ktoré patria jednému zakladateľovi. Ďalej sme navrhovali, aby sa predkolo stalo súčasťou privatizačnej vlny. Tým sme chceli dosiahnuť to, aby sa nákup prostredníctvom fondov neorganizoval skôr, kým občania nebudú mat dostatok informácií o samotných objektoch v privatizácii, kým nebudú zverejnené informácie o podnikoch, pretože takto by mohlo dôjsť k veľkému zvýhodneniu investičných fondov na úkor priameho investovania. Krátko k priebehu rokovania vlády slovenskej republiky. V podstate naše návrhy boli prijaté s tým, že limity sa zdvojnásobili. To znamená, že limit pre jeden investičný fond bol 20 % a pre skupinu fondov 40 %. Pri tomto čísle treba povedať, že 40 % skutočne spravidla v kupónovej privatizácii bude znamenať kontrolný balík. To znamená, že je to opatrenie, ktoré nič nerieši. Situácia sa ďalej ešte zhoršila, keď včera federálna vláda prijala konečné znenie svojho nariadenia. V tom nariadení sa tie dva limity zakotvili, teda 20 % a 40 %. Treba sa zamyslieť, aj nad tým, prečo pán minister Mikloš tak vehementne zastával zdvihnutie týchto limitov, prakticky ich zdvojnásobenie. Naozaj treba povedať, že tých 40 % znamená v drvivej väčšine prípadov kontrolný balík. Zrejme si to uvedomila aj česká vláda, pretože jej navrhovaný limit bol vo výške 25 % Navyše je tam klauzula, ktorá splnomocňuje Federálne ministerstvo financií urobiť, z týchto limitov výnimku. Vzhľadom na existujúce silné kapitálové skupiny je tu naozaj nebezpečenstvo, že budú isté skupiny preferované, a môže to mať veľmi negatívny dopad na štruktúru našej ekonomiky. Problém teda ostal otvorený. Rovnako šalamúnske riešenie sa našlo v prípade predkola, pretože predkolo sa nestalo súčasťou privatizačnej vlny a vlastne sa spustí len na základe toho, že bude zoznam investičných fondov. Predĺžila sa síce lehota o 14 dní, počas ktorých bude trvať predkolo, to však na podstate nič nemení, pretože ak fondy začnú prijímať kupóny, individuálnemu investorovi neostane nič iné, len investovať cez kupóny, čo je zjavné znevýhodnenie individuálneho investora."
Ďalej sa pozrime na tie naozaj silné kapitálové skupiny.
Skupina fondov - Kto kontroluje aktíva
Agroinvest - Ľudovít Pósa, VÚB Invest - Pavol Krúpa, Jaroslav Haščák, Martin Kúšik, Juraj Herko PSIPS - Miroslav Nakládal, PSIS - Peter Vajda, IF Karpaty - Vladimír Horváth, Dividend -F. A. Zvrškovec , Harvard - Juraj Široký, Istrokapitál - Mário Hoffmann, Branislav Prieložný, Cassovia invest - Alexander Zápotocký, Slov Coupon - Ivan Kmotrík, Creditanstalt - Patrik Tkáč, Jozef Tkáč, Ivan Jakabovič.
Na otázku jedného z poslancov Petra Weisa: „Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán predseda protimonopolného úradu hovoril o personálnych a kapitálových prepojeniach v privatizačných investičných fondoch. Chcel by som sa opýtať odchádzajúceho pána premiéra, či má informácie o tom, že členovia vlády alebo vládni úradníci sú členmi takýchto predstavenstiev alebo správnych rád takýchto fondov, a ako sa to znáša s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 219 Vtedajší premiér Ján Čarnogurský v snahe obhájiť konanie svojho ministra pre privatizáciu Ivana Mikloša odpovedal: Vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som odpovedať na otázku pána poslanca Weissa, ktorá sa týkala účasti členov vlády, námestníkov alebo vyšších funkcionárov vládnych orgánov v správnych radách, dozorných radách a v podobných orgánoch investičných fondov. Skôr, než konkrétne odpoviem na túto otázku, rád by som pripomenul, že obdobnú otázku, pán poslanec Weiss, ste položili asi pred pol rokom na účasť členov vlády, proste týchto kvalifikovaných osôb v správnych radách, kontrolných podnikov, akciových spoločností a podobne. Vtedy som vás informoval o tom, že slovenská vláda prijala uznesenie, zaoberala sa týmto problémom a zaujala taký názor - neviem, či aj členovia vlády, ale v každom prípade minimálne námestníci Ministrov, prípadne vedúci odborov a ďalšie nižšie funkcie, môžu byť členmi správnych rád, dozorných rád a podobne podnikov a spoločností, kde štátny majetok na kvalifikovanú účasť. Ak si dobre pamätám na to uznesenie, spomínalo sa tam 50 %, dá sa to overiť v tom uznesení. Vláda pritom vychádzala z toho, že práva táto osobná účasť vládnych úradníkov je spôsobom kontroly týchto organizácii vzhľadom na to, že je tam štátny majetok. Isteže, dalo by sa to kontrolovať kontrolnými orgánmi, pošleme tam ministerstvo kontroly alebo iné kontrolné orgány, ale nazdávam sa, že účinnejšou kontrolou je, keď je priamo v riadiacich orgánoch takýchto spoločnosti kvalifikovaný vládny úradník. Vtedy som vás informoval o tomto uznesení vlády, pokiaľ si pamätám, plénum to prijalo. Nazdávam sa aj teraz, že je to pragmaticky správne rozhodnutie.
Pokiaľ ide o vašu konkrétnu otázku, ak sa nemýlim, minulý týždeň som obdržal zo Slovenského protimonopolného úradu prehľad účasti v správnych radách, v dozorných radách a v podobných orgánoch investičných fondov. Zatiaľ sme sa ani vo vláde, ani v predsedníctve vlády týmto nezaoberali. Mimochodom, Slovenský protimonopolný úrad predložil tento prehľad na základe uznesenia predsedníctva slovenskej vlády, že to vypracuje a že mi to predloží. Budeme sa tým zaoberať aj z hľadiska uznesenia, ktoré som spomínal, a síce, že vo viacerých týchto investičných fondoch je účastný štátny kapitál prinajmenšom z toho hľadiska, že ich založili banky alebo poisťovne a podobne, ktoré sú buď štátne podniky alebo akciové spoločnosti s prevahou štátneho kapitálu. Z toho hľadiska opäť pragmaticky zvážime, či je v súlade so záujmami štátu, alebo to nie je v súlade so záujmami štátu, aby mali takúto účasť. Poznamenávam, že podľa tohto prehľadu nikto z členov vlády tam nie je. Sú tam niektorí námestníci a rangovo nižší vládni úradníci.“ Nasledovali reakcie poslancov na základe ktorých už snáď môžeme zvážiť, kto bol zodpovedný za VZNIK FINANČNÝCH SKUPÍN (tzv. FINANČNÝCH ŽRALOKOV).
P.Weiss "Dával som tú otázku kvôli tomu, že vládni úradníci jednoducho disponujú určitými informáciami, s ktorými nedisponuje bežný občan. V tejto súvislosti, ak teda prijmem logiku výkladu pána premiéra, že štát má záujem mat určitý dohľad nad tým, ako sa nakladá so štátnym majetkom, vzniká otázka, či vládni úradníci, ktorí sú v týchto predstavenstvách, dozorných radách, dostali menovacie dekréty od príslušných ústavných činiteľov, teda svojich ministrov. Vzniká potom aj ďalšia otázka. Pán premiér vlastne pripustil, že v týchto privatizačných fondoch resp. u ich zakladateľov je štátny kapitál. Domnievam sa, že problém je už v tom, že prostredníctvom tohto štátneho kapitálu niektoré privatizačné fondy si mohli robiť takú reklamu, ktorej cena je za sekundu l 000 korún, a iné fondy toto robiť nemohli. Vzniká tu jeden logický rozpor. Privatizácia má za cieľ štátny majetok dostať do súkromných rúk. A teraz vzniká otázka, aký interes môže mat vládny úradník, teda predstaviteľ štátu, keď sedí v predstavenstve, aby štátny majetok ostal v rukách štátu, alebo aby prešiel do súkromných rúk kohosi? Kto to bude?"
J. Moravčík "Dovolím si jednu poznámku na margo toho, čo povedal pán premiér. Nepovažujem osobnú účasť vysokých úradníkov v štatutárnych orgánoch spoločnosti, ktorú kontroluje štát, za optimálnu, pretože sa to vlastne podobá na to, čo bolo najväčšou slabinou riadenia štátneho vlastníctva v minulosti, a to je byrokratizácia ekonomického rozhodovania. Z tohto hľadiska sa domnievam, že pre ekonomické procesy, kde je najdôležitejší ekonomický úsudok, takáto miera byrokratizácie alebo prelínania byrokratického aparátu s manažmentom, domnievam sa, nie je vôbec pozitívna a ani pragmatická.Z tohto hľadiska sa domnievam, že výhrady, ktoré tu mal pán Dolgoš, sú plne opodstatnené.". Majetok štátu po roku 1990 sa u nás rozpredával aj formou verejnej dražby. S ňou boli spojené dva druhy podvodov, pri ktorých sa cena majetku umelo znižovala, alebo naopak, zvyšovala. Ak chcel niekto potenciálnemu záujemcovi znepríjemniť život, zúčastnil sa na dražbe a umelo ju navýšil. V malej privatizácii sa väčšinou dražili maloobchodné prevádzky ako predajne, bufety, cukrárne, reštauračné zariadenia. Tridsaťosem privatizačných komisií za tri roky svojho pôsobenia sprivatizovalo 9350 prevádzkových jednotiek približne za 14,2 miliardy. Proti ministerstvu privatizácie bolo podaných 70 súdnych žalôb, pretože v prípade 1,8 percenta vydražených prevádzkových jednotiek neboli vyjasnené majetkové vzťahy.
Ku koncu augusta 1992 predala vláda priamymi predajmi majetok v hodnote viac ako 10 miliárd Kčs. Fond národného majetku SR získal za predaj akcií asi tretinu tejto sumy. Hodnota kontraktov pri priamom predaji bola 7,1 miliardy a z toho zahraničný podiel 1,5 miliardy.
Ekonóm Svetovej banky Anton Marcinčin v monografii Hospodárska politika 1990 - 1999 spomína, že z hľadiska podielu cudzincov na privatizovanom majetku bol najúrodnejším rok 1992.
S odstupom času sa E. Šebo sa na tému kupónovej privatizácie vyjadril nasledovne: „Cena za kupónku a za finančné a morálne straty sa dá posudzovať iba podľa konkrétnych prípadov. Jedným pomohla a mnohých pripravila o existenciu. O tomto fakte svedčia dnes spoločnosti, ktoré úspešne fungujú, a o tých druhých hovoria už iba výmazy z obchodného registra.“ Samotné HZDS ktoré sa najčastejšie skloňuje s pojmom privatizácie malo o jej priebehu úplne iné predstavy: „Pravdepodobne bude treba na Slovensku rozhodnúť o ukončení kupónovej privatizácie prvým kolom. Potom bude treba vyčleniť zo štátneho majetku SR objem nominálneho podnikového imania v rozsahu asi 70 000 na každého dospelého obyvateľa SR. Takýto rozsah majetku sa vyčlení zo štátneho majetku v nominálnej hodnote pre odovzdanie obyvateľstvu pomocou tzv. majetkových talónov." Augustín Marián Húska
Kto je Ivan Mikloš? Part Deux
Juraj Karpiš mal pravdu, alebo klamari, zlodeji ci odbornici
http://beo.sk
Napísal VILIAM ČERNÁK : Ivan Mikloš dobre vie, kto sú jeho páni
Nadpis by mohol aj znieť: Keď chceš polemizovať s tvorcami stokrát opakovaných lží a ohradiť sa voči ich kritike, najprv ich musíš vychváliť nad nebesá.
Najnovší blogerský príspevok staronového ministra financií Ivana Mikloša má totiž názov „Mám rád Petra Schutza“. Tú vetu opakuje hneď v úvode článku, kde doslova píše: „Mám rád Petra Schutza, rád čítam jeho komentáre. Sú svieže, šťavnaté, názorovo vyhranené a často okorenené štipľavým slovníkom. Šírkou záberu ašpiruje na pozíciu polyhistora, novodobého slovenského Mateja Bella.“
Zvyšok príspevku sa Mikloš veľmi jemne ohradzuje voči drobnej Schutzovej populistickej kritike plánovaných vládnych opatrení „na zmiernenie krízy“. Je len zarážajúce, že ani nie 2 roky dozadu Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) z opozície volal po znížení dane a teraz ju ide diferencovať a zvyšovať. Nielen Fico je populista a modré ovce majú minimálne tak krátku pamäť ako ovce červené.
Peter Schutz vo svojich „sviežich, šťavnatých a korenistých“ príspevkoch, ktoré píše najmä pre SME a .týždeň, napr. kritizuje novú vládu za to, že nezrušila Ficovu verziu vlasteneckého zákona. V mnohých jeho „názorovo vyhranených“ komentároch jeho postoje k Rusku pomaly hraničia s etnicky motivovanou nenávisťou. Pre Ivana Mikloša je však Peter Schutz ašpirantom na novodobého Mateja Bella. Radšej nech nás to novodobie zďaleka obíde.
Peter Schutz Prečo práve Peter Schutz priťahuje Miklošovu náklonosť? Jednoducho preto, že je najväčší fešák, doslova maskot, redakčného tímu SME. Bežní slovenskí junáci sa tak prirodzene krásni nerodia.
Ivan Mikloš veľmi dobre vie, kto hýbe týmto svetom. Politické strany, aby mohli v „demokracii“ uspieť, potrebujú za sebou obrovský kapitál, ale najmä mediálnu podporu. K tomu však musia spolu ťahať za jeden povraz, ideologicky aj záujmovo. Ivan Mikloš dobre vie, koho si má obchádzať, aby mohol aj naďalej ako minister financií inhalovať ten hnusný z eurobankoviek sa ťahajúci smrad.
zdroj: sme.sk
"Fotografia vznikla počas kampane ODÚ-VPN. Každý mal urobiť nejaké charakteristické gesto ruky, bol to okamžitý nápad. Vtedy sa koncepcia vopred presne neurčovala, fungovalo to na spoločných nápadoch. Mikloš mal možnosť voľby, čo urobí a mám pocit, že dodnes podobné gesto využíva, keď niečo vysvetľuje." FOTO - JENA ŠIMKOVÁ
http://afinabul.blog.cz
Kto je Ivan Mikloš? Part Deux
V roku 1992 vstupuje Ivan Mikloš do Občiansko demokratickej únie ako jedného zo subjektov, na ktoré sa rozpadla Verejnosť proti násiliu a vzápätí je zvolený do funkcie prvého podpredsedu strany. Druhým subjektom bolo Hnutie za demokratické Slovensko vedené Vladimírom Mečiarom (HZDS). V parlamentných voľbách roku 1992 mečiarovci, aj napriek tomu, že ODÚ mala masívnu billboardovú kampaň, porazili. ODÚ získala iba 4,04 % a nedostala sa do parlamentu, napriek tomu, že za ňu kandidovalo niekoľko členov predchádzajúcej vlády medzi inými aj mladý minister privatizácie Ivan Mikloš. Po zdrvujúcom neúspechu ODÚ vo voľbách sa Ivan Mikloš na čas stiahol z výslnia veľkej politiky do úzadia. V období hlbokého mečiarizmu Mikloš založil vplyvný ekonomický think tank M.E.S.A 10. Skupina nazývaná M.E.S.A. 10 vznikla v roku 1992 ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Neskôr sa prezentovala ako mimovládna, nezávislá a nestranícka inštitúcia. V roku 1995 začala pôsobiť ako ekonomický "think tank" a v roku 1997 ako občianske združenie.
Po vzniku samostatnej republiky (1993) sa Ivan Mikloš presúva do Demokratickej strany a doplňuje si vzdelanie na London School of Economics, Veľká Británia. V roku 1994 sa stáva predsedom DS a zúčastňuje sa programu German Marshall Fellowship Programme, USA (1995). V rovnakom období sa stáva členom Medzinárodného poradného orgánu Novej atlantickej iniciatívy.
V roku 1997 stál pri zrode Inštitútu pre verejné otázky (IVO) ktorý sa rovnako ako MESA 10 prezentuje ako nezávislá mimovládna nezisková organizácia združujúcou odborníkov z rôznych oblastí. Je vytvorená so zámerom presadzovať hodnoty otvorenej spoločnosti a demokratickej politickej kultúry vo verejnej politike a spoločenskom rozhodovaní. Pozrime sa však ďalej. Kto dáva peniaze na činnosť týchto inštitúcii, komu ich dáva a čo za to chce. Nikoho asi neprekvapí, že obe spomínané inštitúcie financuje Veľvyslanectvo USA, German Marshall Fund of the United States, Freedom House USA či Svetová banka. Je to veľmi premyslený systém, v ktorom je niekoľko organizácií navzájom prepojených majetkovo, personálne a, prirodzene, ideologicky. Spomenuté organizácie sa prehlasujú za nezávislé, za strážnych psov demokracie. Usporadúvajú okrúhle stoly, semináre, spoločenské aktivity, konferencie, diskusné fóra, školenia, píšu prehľady, analýzy, príučky, výskumné projekty... Jedným z ich hlavných cieľov je vytvárať ilúziu názorovej plurality.
Na STV v určitý deň vystúpi napríklad Grigorij Mesežnikov a vyjadrí sa k pálčivej otázke dňa, vzápätí sa na STV2 koná beseda na rovnakú tému, ktorú čiastočne sponzoruje organizácia Otvorená spoločnosť a na ktorej vystupujú ľudia z mimovládnych organizácií, v TV Markíza sa na rovnakú tému vyjadrí historička Závacká a zavŕši to "nezávislý" politický komentár Františka Šebeja. Na konci dňa diváci idú spať s dobrým pocitom fungujúcej demokracie a názorového pluralizmu. Len málo z nich si uvedomí, že to, čo sa im dostalo je jeden, veľmi úzky názor, veľmi úzkej, dobre prepojenej skupiny. Odlišnosť názorov spočívala len v kozmetických úpravách a rôznych uhloch toho istého pohľadu. Predpoklad, že napriek vplyvom, ktoré vo vysokej politike majú, bude tu snaha týchto zoskupení a ľudí v budúcnosti presadiť sa vo vysokej politike opäť a mať tam svojich priamych zástupcov, sa ukázal ako správny. Pred voľbami v roku 1998 pripravila M.E.S.A. 10 analytické materiály, na základe ktorých vznikol program SDK. Po voľbách viacerí členovia tejto skupiny nastúpili do štátnych funkcií (Ivan Mikloš sa stal podpredsedom vlády )a ponechali si len členstvo v správnej rade tohto občianskeho združenia.
Aktivity skupiny MESA 10 sa stali predmetom rozpravy zasadania parlamentu na 11 schôdzi.
Poslankyňa M. Podhradská: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja budem dnes interpelovať podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša. Pán podpredseda, predstavitelia vládnej koalície majú už teda niekoľko mesiacov plné ústa rečí o stupňovaní boja proti ekonomickej kriminalite. Aj pred voľbami vyhlásili vojnu korupcii a klientelizmu a snažili sa to dokumentovať aj spisovaním čiernych kníh. Po voľbách prišiel rad aj na naprávanie privatizačných krívd údajne v záujme nastolenia právneho štátu. Premiér Dzurinda dokonca 6. marca tohto roku dal zvolať mimoriadne rokovanie za účasti ministrov financií a vnútra, vedúcich funkcionárov Policajného zboru, Colného riaditeľstva a Ústredného daňového riaditeľstva v Slovenskej republike. Hovorilo sa na ňom o tunelovaní, boji proti korupcii a postupe proti neplatičom daní a tak ďalej a tak ďalej. Zdá sa však, že pod lampou býva najväčšia tma. V tomto parlamente sa už hovorilo o spoločnosti MESA. Myslím si, že už všetci vieme, že spoločnosť MESA 10, teda akási výskumná inštitúcia alebo ak chcete ekonomický "think-thank" dnešnej vládnej koalície, je široko-ďaleko známa už občanom tejto republiky. Preslávila sa predovšetkým publikovaním analýz privatizačného procesu v rokoch 1994 - 1998, internetovskými aktivitami a vydávaním ekonomického a politického mesačníka Slovenský spravodaj.
Ekonomické analýzy tejto spoločnosti sa stali alfou a omegou opozičného ťaženia proti bývalej vláde. Táto prominentná eseročka, hneď vysvetlím, prečo ju nazývam prominentnou, vznikla v roku 1992. Jej zakladateľmi boli Mikuláš Dzurinda, dnešný premiér a predseda SDK, jej riaditeľom a súčasne zakladateľom bol terajší ekonomický podpredseda vlády, teda vy pán Mikloš. Medzi ďalších zakladateľov patria Pavol Kinčeš, terajší generálny riaditeľ Slovenského plynárenského podniku, pán Gabriel Palacka, terajší minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, pán František Šebej, podpredseda Demokratickej strany a predseda Parlamentného výboru pre európsku integráciu, Ján Langoš, bývalý federálny minister vnútra a terajší predseda Demokratickej strany, bývalí ministri z radov VPN pán Dančo, Kučerák, Vavro a český občan pán Hoffmann. MESA 10 sa zaoberala organizačným a ekonomickým poradenstvom, sprostredkovaním organizačných a ekonomických služieb a sprostredkovaním predaja tovaru v rozsahu voľnej živnosti.
Táto, dá sa tak povedať, ekonomická zásobáreň mozgov dnešnej vládnej koalície bola ešte začiatkom roka 1994 registrovaná v Obchodnom registri pod názvom MESA 10, makroekonomické a sociálne analýzy, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Bratislave na Kutlíkovej 17. Konateľmi spoločnosti boli podľa Obchodného registra pán Palacka a pán Kinčeš. Ako sa s odstupom času ukazuje, elitná eseročka mala dlhodobé problémy s plnením zákonom stanovených odvodových povinností do štátneho rozpočtu. Dohady premenila prednedávnom na skutočnosť samotná ministerka financií pani Schmögnerová, ktorá v písomnej odpovedi na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu potvrdila, že spoločnosti MESA 10 boli v roku 1994 vyrúbené penále na dani z príjmov právnických osôb.
Výpisy z Obchodného registra dokazujú, že prominenti, pravdepodobne hnaní pudom sebazáchovy, nestáli so založenými rukami a už 10. októbra 1994 bola vykonaná zmena zápisu v Obchodnom registri. Spoločnosť mení svoj obchodný názov, sídlo i konateľov. Z MESA 10, makroekonomické a sociálne analýzy, spoločnosť s ručením obmedzeným, sa stáva MESA 10, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom na Hviezdoslavovom námestí 17 v Bratislave a novými konateľmi spoločnosti sú Ivan Mikloš a František Šebej.
Šachovaniu v Obchodnom registri však nebol koniec. V januári 1996 prichádza k ďalšej zmene. Z povrchu zemského mizne spoločnosť MESA 10, spoločnosť s ručením obmedzeným, do Obchodného registra je zapísaná pod novým obchodným menom Consult, spol. s r. o., a jej konateľmi sa stávajú Pavol Kinčeš a Ivan Mikloš. V tejto chvíli sme svedkami takzvaného paranormálneho javu, pretože podľa výpisu z Obchodného registra v roku 1998 vznikla spoločnosť Consult, spol. s r. o. so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie 17, a s rovnakým IČO ako spoločnosť MESA 10, makroekonomické a sociálne analýzy, spoločnosť s r. o., dňa 27. 11. 1992, hoci zmena obchodného mena spoločnosti na Consult, spol. s r. o., bola vykonaná podľa zápisu v Obchodnom registri až 3. januára 1996, teda o štyri roky neskôr. Aby bola fraška dohraná dokonca, musíme sa vrátiť späť do roku 1995. Podľa výpisu z Obchodného registra dňa 7. apríla 1995 vzniklo neziskové občianske združenie s názvom MESA 10, ktoré má rovnaké sídlo ako Consult, spol. s r. o., ale úplne nové IČO. Registrové rošády neboli samoúčelným krokom. Spoločnosti MESA 10 boli totiž v roku 1998 vyrúbené penále na dani z pridanej hodnoty, ale zaplatiť ich už nemal kto. V tom čase bola totiž MESA 10 už neziskovým združením, na ktoré sa zo zákona nevzťahuje odvodová povinnosť. Vládni prominenti teda ukázali štátu dlhý nos. Je viac než pravdepodobné, že neustálymi zmenami v Obchodnom registri smerovali k jedinému cieľu, vyhnúť sa plneniu odvodových povinností voči štátu.
Svoj zámer dotiahli do úspešného konca. Aktíva MESA prešli na inú spoločnosť a pasíva zostali na združení, ktoré je zo zákona mimo obliga. Riaditeľ MESA 10, teda vy pán podpredseda vlády Mikloš ste dňa 8. júla 1998 v relácii Téma, ktoré odvysielalo Rádio Twist, vysvetľovali občanom tohto štátu, čo vlastne znamená demokracia, právny štát a stabilná ekonomika. Okrem iného ste povedali: "To, čo dnes existuje vo vyspelých krajinách, kde sa ľuďom žije lepšie, nie je totiž len formálna demokracia, ale je to liberálna demokracia. Najdôležitejšie princípy ústavného liberalizmu sú sloboda jednotlivca, dodržiavanie ľudských práv a potom vláda zákona, oddelenie politickej a ekonomickej moci a rovnosť šancí. Ak dôjde k prepojeniu politickej a ekonomickej moci, tak ako k nemu v súčasnosti došlo, tak je to deformácia. Klientelizmus znamená najmä to, že vláda je zneužívaná alebo pôsobí tak, že nevytvára všeobecne platné podmienky, ale naopak, robí takú politiku, ktorá zvýhodňuje konkrétne skupiny s ňou úzko prepojené a zviazané. Potom aj výsledkom takéhoto klientelizmu je prepájanie politickej a ekonomickej moci. A tým prepojením politiky a ekonomiky a zneužívaním politiky na zvýhodňovanie niektorých úzkych skupín sa tento princíp narušuje, čo z dlhodobého hľadiska vedie k zaostávaniu ekonomiky a krajiny ako takej." Koniec vášho citátu, pán Mikloš. Vaše slová naozaj nepotrebujú rozsiahlejší komentár, stačí vari dodať, že v júli 1998 ste dokázali svoje jasnovidecké schopnosti, pretože dnešnú situáciu, ktorej je kauza MESA 10 žiarivým príkladom, ste opísali vo svojom vystúpení v Rádiu Twist úplne dokonale. Súkromná eseročka, personálne prepojená s vládou, eseročka, ktorá nevynikala práve dodržiavaním zákonov, drží dnes v rukách opraty slovenskej ekonomiky. Vážený podpredseda vlády pán Mikloš, svojim voličom ste sľubovali zmenu. Mali ste na mysli to, že novodobí mocní dnes prostredníctvom siete neprehľadných aktivít režírovaných vlastnými eseročkami a s tichým súhlasom vlády ovládajú slovenskú ekonomiku a tá naozaj začína zaostávať? Mali ste na mysli to, že oveľa lepšie sa darí súkromným spoločnostiam ako IMG Culting, spol. s r. o., za ktorou ste vy v pozadí, alebo ďalších eseročiek Devel, PK Invest či Gisana Invest? V pozadí týchto eseročiek je pán Kaník, prezident Fondu národného majetku. Mali ste na mysli zrejme aj to, že úzke prepojenie politickej a ekonomickej moci sa dnes naozaj stalo každodennou realitou. Lebo keby klientelizmus kvitol, tak Slovensko je dnes zasypané kvetmi.
Nuž a napokon chcela by som sa spýtať ešte jednu vec. Pán podpredseda vlády, chceli ste hádam tým, ako ste pôsobili v rámci MESA 10, ukázať našim podnikateľom alebo dať im recept na to, ako si neplniť povinnosti voči tomuto štátu? Ďakujem
O vystúpenie ako reakciu na interpeláciu pani poslankyne požiadal pán podpredseda vlády Mikloš. Podpredseda vlády SR I. Mikloš: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení pani poslanci, pani poslankyňa Podhradská nám tu prečítala článok zo Slovenskej Republiky, ktorý je plný klamstiev a účelových konštrukcií. Takže musím konštatovať, pani poslankyňa, že tak ako ste klamali, keď ste tvrdili, že veľvyslanec Spojených štátov amerických bol na rokovaní vlády, aby vládu ovplyvňoval ohľadom poskytnutia vzdušného priestoru, tak klamete a zavádzate aj teraz.
Takže ako sa veci v skutočnosti majú. Neexistuje žiadna kauza MESA 10, ako sa to snažíte nahovoriť televíznym divákom a slovenskej verejnosti. Na účelové klamstvá a zavádzanie denníka Slovenská Republika som nemienil a nemienim reagovať, avšak na vaše prečítanie tejto znášky nezmyslov reagovať musím. Spomínali ste viacero zmien v registri. Takže rád by som k nim podotkol nasledovné. K zmenám v registri došlo, došlo ale k zmenám z oficiálnych, z legálnych dôvodov a opakujem a zdôrazňujem, ani spoločnosť MESA 10, ani iné eseročky, ktoré spomínate, nedlhujú štátu ani korunu. A žiadnym spôsobom neurobili žiadnu transakciu, v ktorej by sa zbavili akýchkoľvek svojich záväzkov. To je vec, na ktorej trvám a ktorú viem aj dokázať. MESA 10 vznikla ako eseročka a vznikla so sídlom na Kutlíkovej ulici. Keďže sa presťahovala, tak si zmenila sídlo, požiadala o zmenu zápisu v Obchodnom registri s tým, že sa zmenilo najskôr len sídlo, teda ostal názov MESA 10, spol. s. r. o., a zmenilo sa sídlo na Hviezdoslavo námestie. Takže áno, došlo k zmene v Obchodnom registri, pani poslankyňa, pretože spoločnosť zmenila sídlo a následne požiadala o zmenu zápisu v registri. Potom v roku 1995, myslím si, keďže MESA 10 mala právnu formu eseročky, ale robila aj neziskovú činnosť, robila analýzy, štúdie, ale nemohla získavať na tieto aktivity granty, keďže bola eseročkou, tak došlo k rozhodnutiu jej zakladateľov, že sa rozdelia činnosti ziskové a činnosti neziskové. Preto sa vytvorila eseročka Consult premenovaním pôvodnej eseročky MESA 10 a zároveň sa vytvorila nezisková organizácia MESA 10. Eseročka Consult prevzala všetky práva a záväzky eseročky MESA 10 a pokračovala v činnosti v ziskových oblastiach, v poradenskej a konzultačnej činnosti. MESA 10 sa zriadila najskôr ako nadácia, potom došlo k premene právnej formy MESA 10 z neziskovej organizácie, nadácie na občianske združenie jednoducho preto, že ste prijali likvidačný zákon, ktorý likvidoval nadácie. Aj táto zmena sa uskutočnila plne v súlade so zákonom a všetky práva a záväzky a aktíva tej pôvodnej nadácie MESA 10 prevzalo občianske združenie MESA 10. Eseročka Consult pokračovala v činnosti a táto eseročka je dnes v likvidácii s tým, že nedlhuje štátu ani korunu. Všetky záväzky voči daňovému úradu boli splatené. Takisto MESA 10 nemá žiadne podlžnosti voči štátu a voči daňovému úradu.
Takže ak tvrdíte niečo iné, tak klamete. Ak tvrdíte, že dochádzalo k účelovým zmenám v Obchodnom registri a v názve kvôli zbaveniu sa starých dlhov, tak musím len znovu s ľútosťou zopakovať, že klamete, že klamete takisto, ako ste klamali v prípade pána veľvyslanca Johnsona. Takisto čo sa týka účasti mojej alebo prípadne mojich bývalých kolegov v orgánoch obchodných spoločností, tak vám chcem oznámiť za seba a myslím si, že to platí aj o mojich kolegoch, že hneď po nástupe do funkcie, terajšej funkcie v súlade so zákonom som sa vzdal vykonávania funkcií v orgánoch týchto obchodných spoločností a tieto obchodné spoločnosti, ako som vám spomenul, spoločnosť s ručením obmedzeným Consult je v likvidácii s tým, že nemá žiadne záväzky voči štátu, a spol. s r. o. IMG Culting, ktorú ste spomínali, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť.
Takže takto sa majú, pani poslankyňa, fakty, a to, čo ste tu prezentovali, je naozaj na úrovni Slovenskej Republiky, ktorá takéto podobné dezinformácie produkuje ako na bežiacom páse a ja sa musím silno a jednoznačne ohradiť voči týmto nepodloženým obvineniam, ktoré sú nepravdivé.
Poslankyňa M. Podhradská: Vážený pán predsedajúci, ctený parlament, dovoľte mi skôr ako sa vyjadrím k žiadosti o pozbavenie imunity poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu, povedať ešte jednu poznámku, lebo tuším, že v reakcii vo faktických poznámkach kdekoho už teraz svrbí jazyk, aby ma opäť nazval notorickou klamárkou. Chcem vyhlásiť pred týmto parlamentom, že som neklamala ani v prípade pána Materáka, neklamala som ani v prípade pána veľvyslanca Johnsona, dokázali to napokon aj poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí práve v ten deň, keď pán predseda vlády tvrdil, že pán Johnson je mimo republiky, boli v budove amerického veľvyslanectva a potvrdili, že je tu prítomný. Takže kto klamal, o tom sa možno niekedy inokedy porozprávame inak.. - pokračovanie "Čo za to?" na budúce -
Juraj Karpiš mal pravdu (aky je to odbornik)
