Choď na obsah Choď na menu
 


Lipšic

Forisch: Nicholson mal prsty vo vražde novinára Kuciaka aj právnika Valka. Lipšic je upratovačka

*****************************************************************************

Lipšica by rád videl Matovič generálnym prokurátorom. Ten Lipšic, čo bol osobne podporiť vraždenie ľudí na majdane v Ukrajine polovojenskými oddielmi s podporou nacizmu. Lipšic, ktorý bol ako minister spravodlivosti aktér Gorila rozkrádačiek. Lipšic, ktorý zastupoval Pentu na súde v kauze Mecom. Lipšic, ktorý na protestoch proti Pente - Gorila protestoch rozohnal protestujúcich vodným delom * . Lipšic, ktorý zabil človeka. Lipšic, ktorý bol v kontakte so zavraždeným Valkom a na ktorého Valková rodina nemádobré slovo.

https://scontent.fprg2-1.fna.fbcdn.net/v/t1.0-9/96082956_1440450106127321_2601635491333799936_n.jpg?_nc_cat=104&_nc_sid=ca434c&_nc_ohc=PiV4KI1DEO0AX8xLecc&_nc_ht=scontent.fprg2-1.fna&oh=575fba641c44270087d6c0ed88d48eeb&oe=5ED65123

3.5.2020 zdroj: facebook M.Gardian Daniel Lipšic nespĺňa kritériá na post GP!!! a TO NIELEN kritéria vedomostné!

„Je možné, že sa bude meniť zákon kvôli jednému aj druhému. Keď ide o to, aby ste dostali do funkcií tých správnych ľudí, tak pre mňa je prípustná aj zmena zákona,“ povedal Sulík.
Zmeniť by sa malo to, kto všetko môže na tieto funkcie kandidovať a kto môže navrhovať kandidátov. 

Majiteľ Slovenska len zapriahol čerstvé kone...

 

zdroj: infovojna.sk  Slovenský deep state alebo Matovič a Haščákove a Lipšicove opičky známe z kauzy nákupu odpočúvacieho systému z Izraela

https://www.infovojna.sk/article/video-hascakove-a-lipsicove-opicky-alebo-kauza-gorila-a-prepojenie-daniela-lipsica-na-stranu-sme-rodina

VIDEO: Haščákove a Lipšicove opičky alebo Kauza Gorila a prepojenie Daniela Lipšica na stranu Sme rodina

29.04.2020 | 18:34 Krátke video približuje pozadie strany Sme rodina a jej prepojenie na bývalého ministre vnútra Daniela Lipšica.

Matovič kryje gorily, alebo ako vznikla súčasna gorilia vláda

 
zdroj: https://www.infovojna.sk/article/lex-lipsic-temna-minulost-a-konflikty-zaujmov-daniela-lipsica-ako-kontroverznej-postavy-slovenskeho-deep-state?fbclid=IwAR3_vUIvD3RLygS9CtC_9VEKKyyMaq9FPXCXy4lAUHvmBn0yXMtp6QlZbH4

Lex Lipšic - Temná minulosť a konflikty záujmov Daniela Lipšica ako kontroverznej postavy slovenského „deep state“

05.05.2020 | 16:18 Advokát Lipšic - človek, ktorý nikdy nechýbal tam, kde sa diali tie najhoršie veci, ktoré v novodobej histórii hýbali Slovenskom.

Nová moc pred voľbami sľubovala, že ľudí do funkcií bude vyberať transparentne, jedine na základe objektívnych kritérií. A teraz, pred voľbou generálneho prokurátora vysvitlo, že by tam chceli dať človeka, ktorého meno mnohým vyrazilo dych.

V pondelok jeho meno potvrdil premiér Igor Matovič: podľa neho výborným kandidátom na funkciu generálneho prokurátora by bol bývalý minister vnútra Daniel Lipšic.

Pravda, súčasný zákon jeho nomináciu neumožňuje, avšak nová moc avizovala, že plánuje zákon zmeniť tak, že by potom už Lipšicovej kandidatúre nestálo nič v ceste.

Rysuje sa tu teda, že do jednej z kľúčových pozícií v štáte by sa mohla dostať jedna z najkontroverznejších postáv slovenského „deep state“ – človek, ktorý nikdy nechýbal tam, kde sa diali tie najhoršie veci, ktoré v novodobej histórii hýbali Slovenskom.

Nie je to ešte isté, ale ak by sa chýr o jeho možnej kandidatúre, ktorý naznačil aj samotný premiér, ukázal ako pravdivý, a ak by Lipšic v konkurze uspel, tak potom by už nebolo treba nič dodávať k sľubom o tom, ako nekorupčne, neprotekčne a transparentne, len podľa zásluh, schopností a osobných vlastností bude nová moc vyberať kádre do dôležitých funkcií.

Dokonca aj samotný Denník N, ktorý je najextrémnejšou hlásnou trúbou kruhov, ktoré Lipšic reprezentuje, sa voči Lipšicovej kandidatúre stavia negatívne: „Bývalý politik má asi tisíc konfliktov záujmov, ako kandidát sa dá spochybniť za minútu premýšľania,“ píše Filip Obradovič.

„V demokraticky vyspelejšej krajine by nepripadalo do úvahy, aby Daniel Lipšic bol kandidátom na generálneho prokurátora. Nie je to dobrá správa a nemá tam čo hľadať. Roky bol vo vrcholovej politike a bol by v nej zrejme dodnes, ak by nedošlo k tragickej nehode, pri ktorej zomrel človek.“

Advokát Matoviča, Kuciakovcov aj Kisku

„Teraz premiér Matovič chce z kolegu Lipšica urobiť jedného z najvplyvnejších ľudí v krajine, ktorý má moc rozhodnúť, ako a či vyšetrovať čokoľvek a kohokoľvek,“ píše ďalej Obradovič a ako jeden z tých mnohých konfliktov záujmov spomína, že Lipšic je advokátom ešte stále predsedu koaličnej strany Za ľudí a exprezidenta Andreja Kisku v jeho daňovej kauze.

Aké sú dnes pravidlá pre výber generálneho prokurátora? Zákon o prokuratúre č. 153/2001, konkrétne § 7 ods. 3 hovorí, že za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej 5 rokov funkciu prokurátora alebo sudcu. Daniel Lipšic tieto podmienky nespĺňa. Podľa ustanovenia § 8 ods. 3 písm. c) prezident odvolá generálneho prokurátora na návrh Národnej rady SR, ak bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu. Lipšic bol odsúdený za to, že zavinil dopravnú nehodu a smrť človeka, takže problémom by u neho bol aj tento bod.

V Lipšicovom prípade však je oveľa viac vecí vzbudzujúcich pochybnosti, než len formálne nesplnenie podmienok. Hovorí sa napríklad o tom, či sa vôbec stal advokátom regulérnym spôsobom. Píše o tom aj sudca Štefan Harabin vo svojej knihe Súdnosť, ktorý tam Lipšica dokonca oslovuje priamou rečou: „…ste jednoznačne zneužili svoju právomoc, keď ste na ministerstve, kde ste pracovali, urobili justičnú skúšku. Na urobenie skúšky je potrebná trojročná prax na súde alebo na prokuratúre, taký bol vtedy zákon. Na vojenskej prokuratúre ste neboli ani rok a súd ste videli akurát tak možno z rýchlika, ale nepraxovali ste tam. Pokúšali ste sa urobiť skúšku na vojenskej prokuratúre, čo vám zo zákonných dôvodov zamietli, a tak ste si sám sebe a ďalším mladým nominantom KDH umožnili ju urobiť bez splnenia zákonných podmienok. Vy ste si sám sebe podľa dokumentov odporučili urobiť skúšku.“

Harabin ďalej píše: „A je tu ešte jedna zaujímavosť. Skúška má písomnú časť písanie rozsudkov, ktorá sa píše vlastnou rukou. Doposiaľ ani jeden z 1370 sudcov, ani jeden zo 4682 advokátov, ani jeden z 327 notárov a rovnako ani jeden z 806 prokurátorov nemohol používať pri písaní notebook. Iba jedna osoba v histórii ho mohla používať a mať šancu takto podvádzať. Skúsite hádať kto to bol? Pán Daniel Lipšic.“

Iné zdroje zase hovoria, že Lipšic údajne nemohol v roku 1997 získať hodnosť PhD. zákonným spôsobom, pretože neabsolvoval v zmysle zákona doktorandské štúdium. Novinárka Jana Teleki poukazuje na jeho profesný životopis, podľa ktorého nemal ani teoreticky kedy absolvovať doktorandské štúdium.

Priateľ, či nepriateľ zavraždeného Ernesta Valka?

Najzaujímavejšou časťou príbehu o Lipšicovi však je skutočnosť, že sa nejakým spôsobom zjavuje vo všetkých mediálne významných prípadoch, ktoré sa na Slovensku dotýkajú zločinu a zároveň aj politiky. Teleki k tomu hovorí: „Páchateľov trestných činov, zastúpených advokátom Danielom Lipšicom spája jedna podstatná vec: ich popis skutku nezodpovedá policajným nálezom zaisteným na mieste činu. Otázkou zostáva, či sa  pred rekonštrukciou na mieste trestného činu vôbec niekedy ocitli.“ A pýta sa: „Prečo akoby zázrakom páchatelia, ktorých zastupuje, sú v čase objasnenia skutku vo väzbe za inú trestnú činnosť?“

Lipšic bol v dobe vraždy Ernesta Valka ministrom vnútra, ktorý okamžite prišiel na miesto Valkovej vraždy a povedal, že urobí všetko pre potrestanie páchateľa. Údajne bol Valkovým priateľom, ale podľa Teleki to tak nebolo: „Dôvodom na jeho okamžitý príchod na miesto vraždy nepochybne nebol zármutok nad stratou priateľa. Zábery odvysielané bezprostredne po nehode a výrazy v Lipšicovej tvári nevypovedajú o priateľskom vzťahu.“

A čuduj sa svete, stal sa obhajcom obžalovaného Jaroslava Klinku v tomto prípade. Prečo ho zastupuje, to pôvodne vysvetľoval potrebou objasnenia vraždy a odsúdenia páchateľa: „Urobil som tak preto, lebo vražda Ernesta Valka takto môže byť vyšetrená a jeho vrah odsúdený.“ Lenže namiesto spravodlivého trestu pre páchateľa Lipšicova obhajoba napokon viedla k dohode o vine a treste. Ten prípad je zamotaný a podozrivý, keď dokonca aj rodina zosnulého Valka má pochybnosti o Klinkovej vine a hovorí, že celý proces bol veľmi podivný.

Lipšic bol ministrom vnútra aj v čase, keď jemu podriadená polícia „vyšetrila“ brutálnu vraždu ex-primátora Hurbanova Basternáka, ktorá sa stala v roku 2010, teda krátko po nástupe Radičovej vlády. Za túto vraždu bol odsúdený ešte v roku 2011 Štefan Kaluz, obyčajný pešiak, nájomný vrah, ktorý chcel po zadržaní usvedčiť objednávateľov, ale bál sa o svoju rodinu. Dnes sa vie, že vraždu sprostredkovávala rovnaká osoba, ako tá, ktorá sprostredkovala vraždu Kuciaka: Alena Zsuzsová. „Keby Lipšicova polícia dokázala vraha doviesť k tomu, aby ukázal prstom na Zsuzsovú, Kuciak dnes mohol žiť. Prečo sa tak nestalo? A prečo nikoho vtedy nezaujímalo, kto stál za touto vraždou?“ pýta sa poslanec Národnej rady Ľuboš Blaha.

Lipšicovo stádo

Po internete koluje pikantná komunikácia zo sociálnych sietí z roku 2012 medzi Zsuzsovou a Lipšicom, o ktorej Lipšic tvrdí, že je falošná. Nuž, to isté tvrdí o svojej zverejnenej komunikácii s kadekým aj Kočner...

A dnes Lipšic robí právnika rodine Zsuzsovej obete – Jána Kuciaka! Hneď po vražde sa ponúkol, že to bude pre nich robiť, čo viacerí zasvätení komentovali, že mu asi veľmi záležalo na tom, aby mal prístup k vyšetrovaciemu spisu. K tomu spisu, z ktorého teraz unikajú práve také informácie, ktoré sa ani náhodou nijako nedotýkajú Lipšica a ľudí z jeho okolia...

Potom je tu kauza „Lipšicovo stádo“, kauza Privatbanka, v ktorej niekto novinárom prezradil informácie o Kočnerových účtoch v tejto banke a obvineným bol Lipšic spolu s bývalým podpredsedom Národnej rady Gáborom Grendelom. Lipšicovo meno sa nachádza aj v Kočnerovej Threeme v komunikácii Kočnera so Jaroslavom Haščákom z roku 2016, kde Kočner Haščáka pred Lipšicom varuje, na čo mu Haščák mal odpovedať poznámkou „Už je kúpený”. Lipšic zastupoval aj TV Markíza v kauze zmenky, ktorá tiež všeličím smrdí.

A tak ďalej, a tak ďalej... uvedené prípady, samozrejme, ani zďaleka nevyčerpávajú celú tému. Kto by sa chcel dozvedieť kompletný príbeh o Danielovi Lipšicovi, potreboval by naozaj dobrý skafander, aby sa mohol bezpečne ponoriť do takých hĺbok štátnych a justičných štruktúr, v ktorých plávajú ryby tejto veľkosti. Hlavný záver je však zrejmý už na prvý pohľad, a preto mnohí iba neveriaco krútia hlavami: hádam ani nie je možné, aby sa koalícia takýmto hrubým spôsobom zdiskreditovala hneď na úvod svojho vládnutia a dosadila do kresla generálneho prokurátora práve tohto človeka.

Radačovského výhrady

O šialenej možnosti, že by sa Lipšic mohol stať generálnym prokurátorom, pochybuje aj bývalý sudca, dnes europoslanec Miroslav Radačovský: „Nepredpokladám, že by súčasná vláda, viazaná aj aktami EÚ, účelovo, politicky, zmenila zákon, kvôli jednej osobe. Pritom som viac ako len presvedčený, že ani Lipšic by sa takýmto spôsobom nechcel zapísať do histórie demokratických zmien na Slovensku. Nebolo by to tiež prospešné aj kvôli trestným stíhaniam niektorých koaličných ale aj opozičných politikov, pretože či už by bolo trestné stíhanie ukončené v ich prospech alebo neprospech, malo by vždy pečať a nádych možnej neobjektivity a absencie nestrannosti. A to nie je pre zachovanie právneho štátu a demokracie dobré.“

„Je to jedno z tých veľmi kvalitných mien,“ odpovedal na otázku o Lipšicovej nominácii minister hospodárstva a predseda vládnej strany SaS Richard Sulík. Podľa neho premiér o kandidátovi koalície na generálneho prokurátora bude detailnejšie informovať, keď sa dohodnú.

„Na jednej strane si uvedomujem, že dnes je obrovská šanca, možno prvýkrát za 30 rokov, posunúť Slovensko v oblasti práva a spravodlivosti radikálne dopredu. Na druhej strane ja v súčasnosti nespĺňam podmienky na kandidovanie na generálneho alebo špeciálneho prokurátora, keďže nie som prokurátorom,“ povedal o svojej možnej kandidatúre sám Lipšic. Lenže to nemusí byť prekážkou, ak si koalícia zmyslí prijať „Lex Lipšic“.

Zdroj: extraplus.sk

 

 

zdroj: https://www.eurorespekt.sk/jednym-z-kandidatov-na-generalneho-prokuratora-je-aj-daniel-lipsic/?fbclid=IwAR1-mK9bqiWvjWydibp63BzQwZC_BxwdQRfr54XDv3jcQeBctDLkZBl4tpY

Jedným z kandidátov na generálneho prokurátora je aj Daniel Lipšic

V relácii Na telo to povedal Richard Sulík. „Je to jedno z tých veľmi kvalitných mien.“

„Premiér bude detailnejšie informovať po tom, keď tá dohoda vznikne,“ povedal predseda SaS o možných kandidátoch. Pred voľbou generálneho a špeciálneho prokurátora sa podľa neho možno bude meniť zákon.

„Je možné, že sa bude meniť zákon kvôli jednému aj druhému. Keď ide o to, aby ste dostali do funkcií tých správnych ľudí, tak pre mňa je prípustná aj zmena zákona,“ povedal Sulík. Zmeniť by sa malo to, kto všetko môže na tieto funkcie kandidovať a kto môže navrhovať kandidátov.

Peter Pellegrini povedal, že sa mu nepáči, že koalícia chce zosadiť policajného prezidenta Milana Lučanského.

Lipšica s Grendelom usvedčil mail Tódovej s popisom ich trestnej činnosti a listiny zo spisu, ktoré odovzdala polícii

Obvinenia JUDr. Lipšica zo zločinov a prečinov zniesla zo sveta prokurátorka JUDr. Beáta Vítková


*****************************************************************

 

zdroj: facebook Ľuboš Blaha

Keby som bol Veľký brat a potreboval by som mať všetky informácie z trestných spisov pri politicky citlivých kauzách, čo by som urobil?

Našiel by som si agenta s krycím menom Daniel a nasadil ho do všetkých prípadov.

Daniel by sa stal advokátom v kauze vraždy Ernesta Valka. Obhajoval by páchateľa. A mal by kontrolu nad prípadom. A prístup k spisu. A ktovie, čo ešte.

Skoro ako v gangsterských filmoch - pamätáte si na Chobotnicu a advokáta Terrasiniho? Alebo na Tana Caridiho? Podobnosť čisto náhodná... La Piovra...

Daniel by sa ešte ako minister išiel pozrieť aj na miesto činu. Že podozrivé? Áno, ale Daniel má krytie médií, o Danielovi nikto nebude pochybovať.

Daniel by ako minister prihliadal, ako sa spacká vyšetrenie vraždy ex-primátora Hurbanova. Chytili vykonávateľa, no nechali ubziknúť Zsuzsuovú ako objednávateľku. Daniel tomu šéfoval ako minister. Ach, tie náhodičky.

Daniel by samozrejme zastupoval aj Markízu, respektíve jej amerického vlastníka. Veľký brat predsa potrebuje mať informácie. A vplyv. Ide o ťažké prachy. Daniel pomôže.

Daniela by ako podpredsedu vládnej strany KDH využili aj na to, aby KDH v 2004 nominovalo Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora. Veď viete, Danielov generálny prokurátor - to sa vždy zíde.

Samozrejme, Daniel musí zastupovať aj hlavného agenta Veľkého brata - Andreja Kisku. V kauze Kiskových daňových podvodov. Daniel bude predĺžená ruka ambasády, o všetko sa postará.

A Daniel, ako inak, nechýba ani ako obhajca rodiny Kuciakovcov. Prístup k trestnému spisu je predsa kľúčový. Veď ide o kauzu, ktorá mala viesť v prevratu na Slovensku. Daniel musí byť pri tom!

Všetky tieto kauzy sú veľmi podozrivé a neuveriteľne politicky citlivé. A všade je Daniel.

Ten istý Daniel, ktorý kedysi chvíľu študoval v USA vo Washingtone. A potom mu tu niekto pripravil kariéru v politike ako hrom. Takýto Daniel sa vždy zíde.

Hej, hej, chybičky sa vlúdia všade. Daniel si napísal do životopisu, že "rok 1997 - PhD.", ale zabudol dodať, že žiadne PhD. nemá a to bol iba začiatok jeho štúdia. Hanba ako hrom.

Daniel sa k justičnej skúške dostal z pozície veľkého zvieraťa na Ministerstve spravodlivosti, a to bez potrebnej praxe, čo je zákonne nemožné. Škandál ako hrom.

Daniel si založil aj vlastnú stranu. NOVA. Išiel spasiť Slovensko. Ale ľudia ho mali plné zuby. Mal takú nízku podporu, že sa musel zavesiť na plecia bláznovi Matovičovi. Taký je Daniel - ľudí odpudzuje.

Potom Daniel dokonca zabil človeka. Na priechode pre chodcov. Dovtedy vyzapoval, že smrť na priechode znamená rovno basu. Odrazu to už neplatilo. Taký je Daniel. Dostal podmienku. A ďalej sa veselo hrá na spasiteľa.

Dokonca ešte aj po tom, čo Zuszsuová vyhlásila, že spolu "obcovali". A po internete lieta prepis ich šteklivých rozhovorov. Daniel ustojí, Daniel má krytie.

Daniel sa objavuje vo všetkých politických prípadoch. A zhodou okolností sa zo živých kauz vynášajú informácie.

Danielova kamoška Monika z Denníku N tu mesiace dávkuje Threemu. Americkí mimovládkari z OCCRP disponujú celým trestným spisom. A vždy je nablízku Daniel.

Byť Veľkým bratom a mať takéhoto Daniela, bol by som veru rád.

Ale Daniel samozrejme neexistuje. Žiaden takýto agent nie je. To všetko sú len kozmické náhodičky.

 

 

 

Kalinak- Pravda o Lipsicovi

 

 

 

zdroj:  https://www.faktyadokazy.cc/2019/07/29/co-je-zac-pravne-eso-z-harvardu-daniel-lipsic/?fbclid=IwAR3bQTEmLEZsED4oz7uYFWCxa3nFNYm6juJyUsAo390e2Wq5tJWAG_2koy4

Čo je zač „právne eso“ z Harvardu (Daniel Lipšic)

 

Je naozaj vynikajúce, že existuje taký internetový nástroj ako web.archive.org. Človek si tam dokáže nájsť veľa údajov z internetových stránok, ktoré už dnes neexistujú. My sme sa prehŕňali prostredníctvom tohto nástroja v obsahu webovej stránky www.lipsic.net a tam sme narazili na mimoriadne vhodný článok, ktorý bol síce zverejnený v roku 2013, ale aktuálny je stále.

Ide o Psychologický profil Daniela Lipšica, ktorého bývalý predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabín nenazval inak než „Právne eso“ z Harvardu. Tie úvodzovky tam samozrejme patria.

 

Potrebu prevziať tento článok pre nás znamená vystupovanie Lipšica na súdnom (zmenkovom) procese vedenom proti Mariánovi Kočnerovi a Pavlovi Ruskovi. Ako aj jeho komentáre a vynášanie informácií, čo sa týka vyšetrovania kauzy zavraždenia novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky. Nebudeme čitateľov na nič ďalej navádzať, doporučujeme si najprv prečítať psychologický profil Daniela Lipšica, následne si preštudovať jeho komunikácie s banskobystrickou právničkou, ako aj ďalšími ženami, ktoré viedol tento „svätec“ (https://www.faktyadokazy.cc/special-informacie-z-www-danielito-info/komunikacie/). Napriek všetkému čo rozpráva Lipšic, on sám vie veľmi dobre, že tieto komunikácie sú autentické! Pre nás je úplne nepochopiteľné a scestné, kde všade sa tento človek napchá, hoci svoju morálku pozná najlepšie práve ON sám.

 

Príjemné čítanie…

 

Psychologický profil Daniela Lipšica.

Je to konzervatívny muž, ktorý navonok prezentuje hodnoty klasickej konzervatívnej spoločnosti. Nie je rodený líder. Ide skôr o ambiciózneho technokrata, ktorý túži byť uznávaným a rešpektovaným lídrom. V jeho správaní pozorovať emočný chlad a citovú vypočítavosť. Nemá rád dotyky, dokonca nemá rád ľudí. Ľudí vníma ako nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie svojich ambícií. Je ako vodič, ktorý nemiluje svoje auto, ale vie, že bez neho sa nedostane z bodu A do bodu B. To znamená, že venuje ľuďom len toľkú pozornosť a zaujatie, aby sa dokázal dostávať k stanoveným cieľom. Ak to dosiahne, potom ho už človek prestane zaujímať.

 

Vďaka emočnému chladu, nie je predpoklad že dokáže osloviť masy ľudí. Je príliš zaujatý sebou na to, aby dokázal „cítiť dav“. Jedná sa o človeka, ktorému mimoriadne záleží na tom, aby vynikal. Paradoxne chce vyniknúť preto, lebo o sebe pochybuje. Trpí komplexom menejcennosti, hoci navonok vyvoláva dojem mocného muža. Predpokladá sa, že jeho komplex sa zrodil v mladosti a súvisí s vysoko ambicióznym prostredím lekárskej katolíckej rodiny.

Jeho brat dvojča, vždy mal prirodzene bližšie k otcovskej akceptácii, nakoľko šiel úspešne v lekárskych šľapajach svojho otca a matky. On sa snaží vybojovať si svoju slávu vysokým až najvyšším spoločenským postavením. Tento boj bude prebiehať dovtedy, kým bude jeho komplex existovať. Je negatívne orientovaný na všetkých a všetko, čo bude vnímať ako hrozbu, pre zneistenie vlastnej identity.

Dochádza k presvedčeniu, že úctu a rešpekt si zabezpečí jedine tým, že bude silný, prestížny a vysoko postavený. Tu treba hľadať pohnútky jeho až extrémnej túžby presadiť sa a byť rešpektovaný.

Cíti, že tieto túžby mu pomôže zabezpečiť štúdium práva (volí zámerne aj Harvard Law School v Cambridge a študijný pobyt na Georgetown University Law Center vo Washingtone a na University of Minnesota Law School v Minneapolise – je to prestížny krok. V kariérnom profile to pôsobí mimoriadne kompetentne.

V mladom veku a veľmi skoro sa stáva vedúcim úradu Ministerstva spravodlivosti a krátko na to podpredsedom KDH. To všetko vďaka pomoci a podpore rešpektovaných autorít z prostredia strany.

Neskôr člen vlády, minister spravodlivosti, minister vnútra. To mu zabezpečovalo uspokojenie potreby vynikať, ovládať, mať moc. A hlavne, budovať presvedčenie o svojej sile, o ktorej vnútorne neustále pochybuje…..

Počas jeho pôsobenia vo verejných funkciách sa vyznačoval silnými autoritárskymi prejavmi. V prejavoch na pozícii ministra bola prítomná skrytá agresivita, v niektorých prípadoch dokonca škodoradosť. Snažil sa vystupovať ako „silový minister“. V rámci argumentačnej podpory často krát používa ukazovanie verejnej listiny (pozrite hovorím pravdu, som nepriestrelný). Ku konkurentom a odporcom je nemilosrdný až pomstychtivý.

Človek v jeho situácii si potrebuje neustále posilňovať svoje ego, aby neupadol do pochybností o sebe samom. On však na verejnosti hrá stále „druhé husle“. Večne druhý….. to mu pripomína to, proti čomu stále bojuje od mladosti. Vo vláde je minister „len“ súčasť tímu podliehajúcemu premiérovi. A v materskej strane KDH ? Snaží sa presadiť, ale naráža na tvrdý odpor (nie je vylúčené že niekedy sa dočkal aj ironického výsmechu, ktorý ho provokuje…) Kladie si otázky: „ako to, že nevidia aký som skvelý?!“ Alebo: „Boja sa, že ich všetkých preskočím, preto mi kladú polená pod nohy. Chcú ma eliminovať, ale ja im ukážem! Je to banda hlupákov a tupcov…“

Navyše je denne svedkom, ako iní „tupci“ (podľa neho) zakladajú strany, sú úspešní a tvrdia muziku v politických kruhoch. Len on s jeho skvelými schopnosťami je stále akoby v tieni. Stále sa musí niekomu podriaďovať. Jediné, kde je v očiach verejnosti ako BOSS, sú tlačové besedy na ktorých prezentuje úspechy jemu zvereného rezortu. To mu však prestáva stačiť. Má pocit že dozrel jeho čas, len nikto to nevidí….

Doma je síce číslo jedna , ale to berie ako samozrejmosť, to ho neuspokojuje. A práve v tejto situácii môže prísť niekto, kto mu povie „môžeš byť prvý, ak ……“ Považuje to za „božie znamenie“, za šancu konečne sa presadiť a všetkým (aj otcovi a bratovi) ukázať kým je! Urobí čokoľvek. Agresivita v jeho prípade má charakter vypočítavého lovca, ktorý čaká na vhodnú príležitosť udrieť. Nemá problém si racionalizovať násilné správanie, ak je to v mene napr. nejakej ideológie , alebo jeho presvedčenia. Spojenie tzv. „božieho znamenia“ a zakomplexovanosti na pozadí agresivity, vytvára nebezpečnú kombináciu…. V tomto je rizikový a nevypočítateľný.

Na rozumovej úrovni si uvedomuje nevyhnutné mechanizmy politickej moci. Nemá s tým problém. Spraví čokoľvek, aby sa dostal k moci. V tomto momente je však rozpoltený. Svoje mocenské praktiky oblieka do plášťa svätého bojovníka. Sám seba presviedča o romantickom obraze svätého bojovníka, ktorý v mene dobra, bojuje proti zlu. Snaží sa uveriť tomuto obrazu, pretože táto predstava mu v čase samoty a intimity dodáva odvahu, ktorej nemá na rozdávanie. Isté je, že za všetkou tou bublinou o morálnom boji proti nespravodlivosti a korupcii, sa skrýva prozaický motív: Prekonať vlastný vnútorný strach. Dokázať sebe a okoliu, že je chlap! Že je chlap – BOJOVNÍK…. Takýto motív, je možné u politika akceptovať za určitých okolností. Voliča svojim spôsobom nemusí zaujímať motív politika, ale jeho výsledky. Ale tu je veľké riziko smerom do budúcnosti. Potláčaná agresivita, komplex „večne druhého“ a účelovo používané tzv. božie impulzy, profilujú nebezpečného agresora. Tento človek je individualista. Nie je tímový hráč. Čím viac bude dostávať podporu od verejnosti, tým je väčší predpoklad, že sa „vymkne spod kontroly“ a bude hrať len na vlastné tričko. Uverí, že prekonal svoj komplex a stane sa neriadenou strelou…..

Je reálny predpoklad, že uprednostňuje spoločenský systém, ktorý sa vyznačuje silnou kontrolou, poriadkom, jediným povoleným názorom, perfektným systémom a potlačovaním všetkého rušivého a odlišného.

Ide o muža, ktorý disponuje pomerne dobrým intelektovým potenciálom. Avšak nie je v tomto aspekte nadpriemerný. Skôr horné pásmo priemeru. V čom však vyniká, je výborná pamäť a komunikačné zručnosti. Vďaka tomuto pôsobí na okolie presvedčivo a oveľa sofistikovanejšie, než je objektívna realita jeho schopností. V rozhovoroch je argumentačne veľmi silný, pokiaľ sa dokáže pripraviť. Problém má s improvizáciou. Nevie improvizovať. Ak sa objaví nečakaná skutočnosť, na ktorú nebol pripravený, zachváti ho nepokoj, ktorý môže prerásť až do vnútornej paniky. V jeho prípade ventilom môže byť aj agresivita, ktorú vo verejných diskusiách v takýchto situáciách s vypätím všetkých síl potláča. Následkom toho môže mať časté bolesti hlavy, zmeny nálad a pod. V rozhovore potrebuje mať posledné slovo, potrebuje víťaziť. Aj v situáciách, kedy o nič nejde napr. rodinná party. Aj tu musí byť ten najmúdrejší a najdokonalejší. Víťazstvo tohto druhu mu prináša pocit vlastnej dôležitosti a slastné uspokojenie. V politickej aréne proti oponentom určite cenená vlastnosť, v tímovom prostredí a v súkromí nešťastie pre jeho partnerov. Tí musia niekedy až servilne dávať najavo svoju podriadenosť a nekompetentnosť na úkor jeho „dokonalosti.“ Byť v blízkosti takéhoto človeka znamená, potlačiť svoju osobnosť a všetko čo s tým súvisí (vrátane vzdania sa vlastných názorov), pokiaľ nechcete byť neustále v konflikte.

Ide o pedanta, niekedy až chorobne pedantného. Všetky predmety v jeho okolí musia mať svoje miesto, všetko musí byť v presne stanovenom čase. Ak niečo nie je na svojom mieste, zneistie. Poriadok vecí a presnosť ľudí mu dodávajú istotu. Nedokáže existovať v „tvorivom chaose“. Tak ako ho dokáže zneistiť „neporiadok vecí“, tak ho dokážu zneistiť aj neočakávané reakcie ľudí. Svoje reakcie naopak si dôkladne premyslí. Málokedy reaguje spontánne a prirodzene. Občas má takéto „svetlé momenty“ v súkromí v prítomnosti svojich detí, s pribúdajúcim časom menej už u manželky.

Má mimoriadne rád niekoľko vecí zo svojho šatníka, ktoré by najradšej nosil stále. V odievaní má dve polohy. Prvá – konzervatívny politik (dnes s núteným liberálnym stylingom,) druhá – tzv. TOP GUN predstavujúci mužskú dobrodružnosť a odvahu. K tejto podobe treba dodať, že takýto by chcel byť. Oblečenie tomu zodpovedajúce, mu dodáva túto ilúziu.

Je citlivý, ľahko zraniteľný. Keby nebol politik, bol by viac utiahnutý do seba. Vo vzťahu k ženám očakáva poslušnosť. Chce ich ovládať, chce aby sa mu podriadili – to je navonok (ale inak je závislý na ich priazni, pretože mu to dodáva istotu, že je silný muž). Ako ho žena odmietne, vníma to ako vlastné zlyhanie. V podstate má strach zo žien, preto ich chce ovládať. Ak nemôže ovládať svoju životnú partnerku, je predpoklad že túto túžbu bude kompenzovať v mimomanželskom vzťahu.

Jeho správanie sa vyznačuje nutkavou potrebou po kontrole a perfekcionizme. Potláčaná agresivita má pedanticko – mocenský charakter. Obáva sa aj vlastných emócií, ktoré by mohli uniknúť jeho racionálnej a logickej kontrole. Kladie dôraz na systém a poriadok a tým pádom drží aj svoju agresivitu na uzde. Agresivita sa u neho prejavuje ako chladná moc, kontrola. Vzťah (hlavne k ženám), si zaisťuje opanovaním (vládou), ktoré môže vyústiť až v sadistický pocit uspokojenia nad tým, ako je druhá osoba nútená všetko potlačiť a podriadiť sa (napríklad: https://www.faktyadokazy.cc/wp-content/uploads/2019/02/Lipsic_Miadokova_SMS1.pdf).

V jeho súčasných pohnútkach správania prevláda želanie zmeniť pôvodnú situáciu. „Už nebudem ten, kto musel byť poslušný, ale sám im budem vládnuť!“ Takýmto spôsobom presmeruje pocit v minulosti potláčanej agresie, vyplývajúcej z pocitu bezmocnosti a neuskutočneného protestu. Svoju potrebu vládnutia vo vzťahoch, realizuje manipulatívnym násilím, pretože mu chýba viera v silu autentického citového vzťahu. Výnimkou môžu byť jeho vlastné deti do obdobia, kým budú malé. Čím budú staršie, bude jeho potreba ovládať aj ich stále silnejšia.

Redakcia

 

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 

 

zdroj: https://adamkemeny.blog.pravda.sk/2014/07/11/ako-sa-minister-lipsic-s-izraelskym-agentom-zaplietol/

Ako sa minister (! ) Lipšic s izraelským agentom zaplietol

O tom, že nákup „nového“ odpočúvacieho systému sprevádzali klientelizmus a korupcia, písali viacerí. Teraz vychádza najavo, že Daniel Lipšic s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou v tomto tendri konal podľa nôt, ktoré mu dal izraelský spravodajský ex/dôstojník Aron Shaviv.

Už dávnejšie sa tejto kauze venoval článok Prečo Lipšic spolupracuje s „bývalým“ spravodajským dôstojníkom Izraela? Nové svetlo do týchto udalostí však vnášajú ďalšie emailové komunikácie od môjho anonymného informačného dobrodinca.

 

O čo presne išlo

Ide o občana štátu Izrael Arona Shaviva. Pôvodne pracoval v izraelskej vojenskej spravodajskej službe Aman, čo sám potvrdil v rozhovore pre Jerusalem Post. V súčasnosti je spoločníkom konzultačnej firmy Shaviv Strategy and Campaigns, ktorá na Slovensku pracovala hlavne pre politikov KDH ako Ján Figeľ či Dušan Pekár.

Práve starosta Ružinova Dušan Pekár mal sprostredkovať stretnutie Lipšica so Shavivom, ktorý mu v tom čase pomáhal s politickým marketingom. Stretnutie Shaviva s Lipšicom sa uskutočnilo 20. júna 2011.

Lipšic pre Nový čas povedal, že „stretol som sa s ním na päť minút na ministerstve, odvtedy som ho nevidel“. Lipšic povedal, že mu Shaviv mal navrhnúť poradenstvo v oblasti PR, čo odmietol. Dôležité je nezabudnúť na fakt, že Lipšic stretnutie so Shavivom potvrdil.

Podľa môjho názoru to však také nevinné, ako tvrdí Lipšic, nebolo.

 

Very discreet: V hlbokej tajnosti

EMAIL SHAVIV_PEKAR_1Aron Shaviv požiadal 9. júna 2011 Dušana Pekára o sprostredkovanie stretnutia s Danielom Lipšicom. Chcel, aby sa schôdzka konala 15. júna. Zdôraznil, že ide o osobnú a diskrétnu prosbu. Na záver zdôraznil, že sa to má udržať v hlbokej tajnosti! Teda „very discreet“, ako píše Aron.

Nemyslím si, že rokovanie o poradenstve v oblasti PR je nutné držať v takej veľkej tajnosti. A okrem toho, načo stretnutie s ministrom? Nech sa páči, pozri si ponuku verejných obstarávaní na www.minv.gov.sk, zúčastni sa a vyhraj.

Nasleduje pokračovanie komunikácie, v rámci ktorej Pekár a Shaviv dohadujú termín stretnutia. Až sa napokon zhodli, že sa Shaviv sa s Lipšicom stretne 20. júna 2011.

EMAIL SHAVIV_PEKAR_2_1EMAIL SHAVIV_PEKAR_2_2Čo sa dialo vo februári 2012

V februári sa o Shaviva začal zaujímať Nový čas. Tretieho februára 2012 vyšiel v Novom čase článok Poradenstvo za 29-tisíc EUR: Trénoval politikov KDH izraelský agent? V ňom Aron Shaviv na otázku, či pôsobil niekedy v tajnej službe, odpovedal „nie“. Tým však poprel to, čo hovoril pre Jeruzalem Post. Takže koho klamal, Nový čas alebo Jeruzalem Post?

Tomuto článku opäť predchádzala emailová komunikácia. Novinár, ktorý písal článok, sa na Shaviva obrátil s tým, aby mu zodpovedal isté otázky. Shaviv sa rozhodol, že musí osoby, ktoré s ním na Slovensku spolupracujú, varovať. Preto 1. februára 2012 o 19:02 preposlal otázky novinára svojej spriaznenej osobe v SR Michalovi Repovi. Ten email zase preposlal Dušanovi Pekárovi.

EMAIL REPA_PEKARPekár obratom varoval Lipšica – email preposlal na súkromnú adresu jeho vtedajšieho hovorcu Gábora Grendela (gabor.grendel@gmail.com).

EMAIL PEKAR_GRENDELTakže Lipšic a jeho okolie už od 1. februára vedeli, že novinári sa zaujímajú o človeka, s ktorým sa osobne stretol, a ktorý očividne pôsobil v izraelských spravodajských zložkách.

Na tlačovke 7. februára 2012 sa dopredu inštruovaný Lipšic usiloval tváriť suverénne a odrážať otázky o Aronovi Shavivovi. Veľmi mu to však nešlo a bol na to podľa všetkého veľmi dobrý dôvod.

Ak bolo stretnutie s izraelským agentom nepodstatné, prečo by Pekár Lipšica varoval? Môže sa len tak hocikto stretnúť s ministrom vnútra? Lipšic ako minister vnútra musel absolvovať stovky stretnutí, avšak v tomto prípade si presne „pamätal“, že sa stretli len na päť minút a „vedel“ aj to, o čom bola reč. Keď sa ho opýtate, či si jeho občianske združenie alebo strana objednali prieskum verejnej mienky, tak si nepamätá nič. Pozoruhodne nedôsledná pamäť…

Inak Lipšicove vystúpenie na tlačovke bolo veľmi nepresvedčivé. Bol napätý a viackrát si protirečil. Prečo? Ponúkam čitateľom logické vysvetlenie.

 

Potrebovali si zladiť noty?

Drísty o tom, že Shaviv ponúkal Lipšicovi PR služby odmietam. Bol by to príliš veľký cirkus pre tak málo muziky.

Poďme radšej spolu analyzovať známe fakty. Lipšic sa so Shavivom stretli 20. júna 2011. Čo sa dialo v tom období?

Od novembra 2010 bežal proces dodávky nového odpočúvacieho zariadenia pre Ministerstvo vnútra SR. Bolo o tom napísaných veľa článkov, napríklad v Plus 7 dní, Pravde a na internete je aj dokument KOCÚR, ktorý súvislosti „nákupu“ detailne osvetľuje. Obstarávanie prebiehalo za podozrivých okolností. Bodaj by aj nie, keď mal celý proces pod palcom poradca pre rómsku problematiku ministra vnútra Milan Krajniak.

Nebudem popisovať celý priebeh. Stačí sústrediť sa na to, čo bolo aktuálne v júni 2011. Lipšic tender spustil bez schválenia vlády a bez vedomia koaličnej rady. A teraz pozorne sledujte dátumy:

14. 4. 2011 bola podpísaná zmluva medzi spoločnosťou ORGA-TRADE a ministerstvom vnútra na dodávku odpočúvacieho systému, čo potvrdzuje aj článok v Pravde z 25. 5.2011. Bleskurýchle prebehli prvé miliónové zálohové platby. Nové zariadenie, ktoré dodnes leží nevybalené v krabiciach, lebo chýbajú viaceré dôležité komponenty, mala cez ORGA-TRADE dodať spoločnosť VERINT SYSTEMS z Izraela, rodnej krajiny ex/agenta Shaviva. VERINT SYSTEMS, pochopiteľne, dodáva spravodajskú techniku aj pre izraelské tajné služby.

3. 6. 2011 muselo ministerstvo po nátlaku vládnej koalície požiadať ORGA-TRADE (VERINT SYSTEMS) o pozastavenie prác na projekte. Informovali o tom aj médiá. Lipšic sa ocitol v slepej uličke. Z jednej strany musel akceptovať požiadavku koaličných partnerov a vypísať nové výberové konanie. Z druhej strany tam už bola podpísaná zmluva s ORGA-TRADE, ako aj zaplatené prvé zálohy.

20. 6. 2011 sa uskutočnilo stretnutie Arona Shaviva s Danielom Lipšicom.

29. 6. 2011 predávajúci akceptoval pozastavenie prác. Takže s daným procesom súhlasili VERINT SYSTEMS aj ORGA-TRADE. Namiesto toho, aby trvali na dodržaní zmluvy, čo by bolo z podnikateľského hľadiska logické.

Na jeseň prebehol akože nový tender, v ktorom opäť uspel tandem ORGA-TRADE a VERINT SYSTEMS. Tento fakt je aj odpoveďou na dve otázky: Prečo sa potreboval Shaviv „very discreet“ stretnúť s Lipšicom? Prečo VERINT SYSTEMS aj ORGA-TRADE neprotestovali proti „pozastaveniu“ tendra?

Neviem, ako vám, ale mne to celé začína do seba zapadať…

 

Adam Kemény

 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

zdroj: https://adamkemeny.blog.pravda.sk/2013/07/15/kto-este-financuje-politicku-stranu-nova-daniela-lipsica/

Kto EŠTE financuje politickú stranu NOVA Daniela Lipšica?

V mojom poslednom blogu som upozornil na „americké“ pozadie, resp. „americký sen“ Daniela Lipšica. V rámci tohto článku upozorním na úplne opačnú, ale veľmi zaujímavú vec, k poznatkom o ktorej som sa dostal čírou náhodou. Tento článok, spoločne s článkom anonymných autorov na http://www.lipsic.net/kniha-a-financovanie-nova.html, ako aj mojím posledným článkom o organizácii ADF (http://adamkemeny.blog.pravda.sk/2013/06/26/dalsi-zaujimavy-sponzor-zamestnavatel-daniela-lipsica/) vnesie ešte viac svetla do pozadia financovania strany NOVA.

Neviem ako vy, ale ja mám veľmi rád Slovensko. V apríli tohto roka som sa náhodou zatúlal do obce Smolenice (Malé Karpaty). V centre (ak sa to dá tak nazvať) obce, som uvidel postavené základy k hotelu. Dal som sa do reči s miestnou paňou, ktorá sa mi predstavila ako Mária. Vysvetlila mi, že v strede dediny stál starý kaštieľ, ktorý pred niekoľkými rokmi kúpil nejaký pán. Plány boli údajne nádherné – nový hotel a krásny park. Ako obvykle na Slovensku, stavba začala, aj prestala.

Spýtal som sa Márie, kto to vlastne kúpil. Odpovedala, že kaštieľ pred rokmi kúpila spoločnosť Premier Consulting, ktorú zastupoval Miroslav LOPATA. Mária tvrdila, že kúpna zmluva obsahuje bod, kde sa firma zaväzuje, že do obnovy priľahlého parku investuje 1 200 000, Sk. Mária taktiež poznamenala, že nehnuteľnosť má už nového majiteľa – Kepta, s.r.o. .

Bral som to ako štandardný slovenský „o….“ (nie Máriu, jej som nemal dôvod neveriť), ale spozornel som, keď skonštatovala, že v marci 2013 o tom písala aj Danielovi Lipšicovi. Keď som sa spýtal prečo práve jemu, odpovedala, že Miroslav LOPATA je jedným zo sponzorov strany NOVA. Zaujalo ma to.

———————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————

Takže kto je Miroslav LOPATA?  

Jeden zo zakladajúcich členov NOVA. V roku 2002 pôsobil ako predseda ODM (liaheň, z ktorej vyšli Lipšic, Krajniak a iní členovia vedenia strany NOVA). Na stránke http://www.nova.sk/darcovia-2012/, figuruje ako najväčší darca za rok 2012. Vtedy poskytol strane príspevok vo výške 28 000 EUR. Ako druhý najväčší darca je tu uvedený Ing. Miroslav Švec, ktorý poskytol 22 000 EUR. Tieto dve osoby spája vlastníctvo spoločnosti Premier Consulting (presne tej, ktorá kúpila spomínaný objekt v Smoleniciach). Spoločnosť sa zaoberá poradenstvom pri získavaní eurofondov najmä v oblasti pôdohospodárstva.

Okrem iného je Miroslav Lopata aj okresným koordinátorom politickej strany NOVA väčšina – dohoda v okrese Komárno.

Blízkosť Lopatu k politickej strane NOVA nie je možné poprieť.

———————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————-

Rozhodol som sa overiť si, či mi pani Mária zo Smoleníc hovorila pravdu. Podarilo sa mi dopátrať sa ku Kúpnej zmluve (samotná zmluva je/bude zverejnená na mojom FB), kde ako zmluvné strany vystupujú obec Smolenice, zastúpené Pavlínou Hornáčkovou (starostkou obce) a spoločnosť Premier Consulting, spol. s r.o. (IČO: 35 860 235), zastúpená Miroslavom LOPATOM. Zmluva bola podpísaná 24.júna 2005. Vklad bol Správou katastra Trnava povolený 19.9.2005.

V skratke, obec predala firme Premier Consulting nehnuteľnosti na parcele č. 755/4, list vlastníctva č. 1910 o výmere 2529 m2 a parcelu č. 754 (ten istý list vlastníctva) o výmere 1132 m2. Cena nehnuteľností bola 2 379 650 Sk, čiže 650 Sk za štvorcový meter. Pritom samotná zmluva je naviazaná na realizáciu projektu výstavby hotela s kongresovým centrom. Nenašiel som tu nič, čo by OTVORENE hovorilo o záväzku Lopatu investovať nejaké financie do parku. Ale beriem to tak, že v tomto prípade mi pani Mária hovorila pravdu.

Výpis z listu vlastníctva č. 2680 (viď na mojom FB) nám poskytuje vysvetlenie k tomu, čo sa dialo po tom, ako Premier Consulting kúpila vyššie spomínané nehnuteľnosti. Takmer 2,5 roka sa s nehnuteľnosťami nedialo nič, a následne boli dňa 30.01.2008 predané / prevedené na základe Kúpnej zmluvy č. 425/08 na spoločnosť Kepta, s.r.o. (Františkánov 3, Komárno). Až dodnes vlastní spomínané nehnuteľnosti táto spoločnosť. Keďže obidve spoločnosti vlastnili vtedy tie isté osoby, zaujímala by ma cena, ktorú Kepta zaplatila Premier Consulting.

Pani Mária mi povedala, že pán Lopata tzv. vysvetľujúci email ohľadom nečinnosti na stavbe poslal až vo februári 2013! Čiže takmer 8 rokov od podpísania kúpno-predajnej zmluvy! Vraj sa vyhováral na to, že jeho firma nedostala nenávratný finančný príspevok z eurofondov. Že vraj potom začal hľadať iných investorov, a údajne našiel nejakú ruskú firmu Prisma, ktorá vraj v Ruskej federácii prevádzkuje niekoľko desiatok hotelov. K tejto firme neskôr.

To, že sa Lopata choval voči obyvateľom maximálne neseriózne, keď informoval obec o skutočnom stave veci až po 8 rokoch, je ťažké poprieť. Rovnako neseriózne sa choval aj LIPŠIC, keď odbil Máriu jednoduchým konštatovaním, že pozná Lopatu ako poctivého človeka a že celú vec preveril. Pani Mária mi sľúbila, že v prípade potreby mi prepošle daný email.

———————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————–

LOPATA a spoločnosť Kepta, s.r.o.      

Spoločnosť bola zapísaná do registra 31.05.2004. Medzi jej spoločníkmi figurovali Silvia Vargová, Miroslav Lopata a spoločnosť AWARD, s.r.o. (IČO: 35 709 928). Veľmi zaujímavá je práve posledná spoločnosť – medzi jej spoločníkmi ako aj konateľmi figurovali mená: Milan Krajniak (bývalý poradca Daniela Lipšica na MV SR pre rómsku problematiku, v súčasnosti marketingový guru NOVA), Ján Lazar (člen vedenia NOVA, riaditeľ Ekonomickej sekcie na MV SR za Daniela Lipšica), Ľudovít Tóth (súčasť biznis projektov bratov Krajniakovcov, v súčasnosti marketingový a eventový poradca NOVA) a iní. Pol roka pred uzavretím zmluvy medzi obcou Smolenice a Premier Consulting, bola spoločnosť AWARD zo zoznamu spoločníkov spoločnosti Kepta vymazaná.

Od 20.03.2008 je jediným spoločníkom firmy Kepta, s.r.o. ruská spoločnosť Prizma so sídlom Lenina 42, Zarečnyj 442 960, Rusko. Vklad tejto spoločnosti predstavuje 797 073 EUR (splatené 07.07.2009). Podotýkam, v spoločnosti Kepta naďalej figuruje ako konateľ Miroslav LOPATA (to znamená, že požíva dôveru spoločníka a nesie zodpovednosť za spoločnosť) – http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=51466&SID=9&P=0.

SPOLOČNOSŤ „OOO PRIZMA“

INN / DIČ:     5838043058

Dátum vzniku: 18. februára 2004

Základné imanie: 740 759 292 rubľov = cca. 18 518 982 EUR

Sídlo: ul. Lenina 42, obec Zarechnyj, Penzenská oblasť, Ruská federácia

Hlavný predmet činnosti: nákup a predaj nehnuteľností

Generálny riaditeľ (konateľ):  Belova Tatiana Rafaeljevna

Tatiana Belova nefigurovala ako konateľ v žiadnych iných ruských spoločnostiach. Vlastní 100 % podiel v spoločnosti OOO „Rio-Systema“, moskovskej spoločnosti podnikajúcej v oblasti účtovníctva.

Tu je potrebné poznamenať, že časť názvu „RIO“ predstavuje brand spájajúci skupinu spoločností okolo Jevgenija Kogana a jeho partnera Jefima Ľva, ktorí spoločne vlastnia aj spoločnosť OOO PRIZMA.

 

Vlastníci OOO PRIZMA:

Kogan Jevgenij Iľjič –  65,2 %

Kogan Marina Nikolajevna – 4,5 %

Lev Jefim Felixovič – 20,3 %

Lev Jelizaveta Jefimovna – 3,6 %

Lev Margarita Alexandrovna – 6,4 %

Ako je jasne vidno, spoločnosť OOO PRIZMA je kontrolovaná dvoma rodinami Kogana a Ľva. Samotná spoločnosť OOO PRIZMA disponuje podielmi v deviatich ruských spoločnostiach. Nejdem ich tu rozpisovať, nakoľko to nie je podstatné.

OOO PRIZMA je súčasťou ruskej tzv. biznis skupiny s názvom „Rio“.

———————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————–

Jevgenij KOGAN.

Narodený 25.06.1966. Vzdelanie – technik – mechanik. Holding „Rio“ vznikol ešte v roku 1988 (počas vlny tzv. kooperatívneho hnutia). Prvotne sa spoločnosť zaoberala importom biliardových stolov zo Španielska, neskôr sa sústredila na vybavenie pre hazardné zariadenia.

Od roku 2000 sa skupina spoločností „Rio“ stala jedným z najväčších dodávateľov vybavenia pre hazardný biznis a taktiež prevádzkovala hracie kluby. V období schválenia zákona limitujúceho hazard (jeseň 2006) vlastnil koncern „Rio“ len v Moskve okolo 200 hazardných klubov. Celkový počet klubov na území Ruska a SNŠ predstavoval okolo 1500.

V novembri 2010 spoločnosť Kogana Termiona zavrela investičnú dohodu s OAO „ROSNANO“ (štátny podnik) o vytvorení projektovej spoločnosti „Termointech“ a príprave masovej výroby termočastíc na základe technológie CERATOM (vyvinutá ruskými vedcami). Celkový rozpočet projektu predstavuje 1,7 mld. rubľov (cca. 40 mil. EUR). Väčšinu rozpočtu zabezpečuje štátne ROSNANO. S týmto ruským podnikom sa spája meno Anatolij ČUBAJS, ktorý svojho času patril do najužšieho kruhu jeľcinovskej „rodiny“.

Jefim LEV.

Narodil sa 19.januára 1958. Vyštudoval Moskovský inžiniersko-stavebný inštitút. Od roku 2002 bol generálnym riaditeľom OOO „Firma Johny – Game“. Spoločnosť je súčasťou koncernu „Rio“. Taktiež je bývalým generálnym riaditeľom OOO „Rio – Capital“, dcérskej spoločnosti OOO PRIZMA.

Od roku 2010 je členom dozornej rady OAO „AGAVA – Resurs“. Je generálnym riaditeľom OOO Termiona.

———————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————

JEVGENIJ KOGAN a jeho druhá stránka.

Doteraz sme sa bavili o „forme“, pozrime sa na obsah. Podrobný screening ruských médií má za následok nájdenie dvoch publikácií, v kontexte ktorých sa Jevgenij Kogan spomína v súvislosti s menami Farit Temirgalijev a Michail Kulikov (do roku 2010 sa volal Abbasov Mechman Agikaši-Ogly). Ide o vysokopostavených dôstojníkov (náčelník a jeho zástupca) Správy K, ÚŠČ Ministerstva vnútra Ruskej federácie, ktorí hrali významnú (negatívnu“) úlohu v „kauze o nelegálnych kasínach“.

Poznámka:

Správa K vyšetruje zločiny v sfére „informačných technológií“. Je súčasťou Úradu špeciálnych činností (ÚŠČ) Ministerstva vnútra RF, ktoré sa zaoberá okrem iného aj zločinmi v oblasti počítačových technológií. Okrem škandálu v súvislosti s kauzou nelegálnych kasín figurovali predstavitelia Správy K aj pri kauze sfalšovania dokumentácie pri vyšetrovaní kontrabandnej aféry spoločnosti „Euroseť“ (zoznam korupčných afér príslušníkov Správy K sa nachádza na adrese: http://www.novayagazeta.ru/inquests/47731.html).

Obidve publikácie sa nachádzajú na adrese http://chinovnic.ru/novosti/pahari_i_pahany.htm.

Citujem z nich:

Zdroj 1:

…Nízke platby Timergalijeva a Abasova nezaujímajú. Majiteľ koncernu „Rio“, pán Kogan až dodnes prostredníctvom bývalých príslušníkov Správy K Seroštanova a Grigorieva im každý mesiac odvádza cca. 30 000 USD v rubľovom ekvivalente za nečinnosť vo vzťahu k šiestim hazardným klubom stále fungujúcim na území Severozápadného moskovského okruhu a v meste Mytišči (Moskovská oblasť)…

Zdroj 2:

…Bolo zistené, že koncom augusta – začiatkom septembra 2007 zmizlo 10 dokumentov obsahujúcich prísne tajné údaje týkajúce sa rozpracovania pôsobenia E. Kogana v hernom biznise pod schválení zákona o limitovaní činnosti kasín…

Pokúsim sa laicky vysvetliť čo sa stalo. V roku 2006 bol schválený predmetný zákon o limitovaní činnosti kasín v Ruskej federácii. Tento zákon uštedril veľmi bolestivú ranu mnohým majiteľom a prevádzkovateľom kasín a hazardných klubov. Bolo vytvorených niekoľko zón, kde kasína mohli ďalej vykonávať svoju činnosť. Len samozrejme, že sa z Moskvy niekde na Ural málokomu chcelo „sťahovať“. Obrovské škody utrpel aj ruský organizovaný zločin, ktorý prišiel o možnosť „prať“ svoje čierne zisky v ruských „zlatých baniach“, ako Moskva alebo Sankt-Peterburg.

Mnohé kasína a kluby fungovali aj naďalej, ale na čierno, čiže vedome porušovali zákon. Toto sa stalo „zlatou baňou“ pre skorumpovaných príslušníkov Sekcie K. Tí uzavreli s majiteľmi kasín a klubov dohodu, že za mierny „poplatok“ privrú oči nad nelegálnym fungovaním kasín. Čiže spokojní sú všetci.

Dokumenty, ktoré zmizli, pochádzajú z leta 2007 a týkajú sa Kogana. To znamená, že ani on svoju činnosť neukončil, ale nelegálne podnikal ďalej. Bol rozpracovaný, vzápätí došlo k uzavretiu dohôd, a odvtedy platí.

Samozrejme, môžu sa objaviť relevantné otázky v duchu, že prečo príslušní figuranti kauzy ešte nesedia? Tu je ľahká odpoveď, spýtam sa, kto z vysoko postavených ruských úradníkov sedí za korupciu? A je tu ešte jedna jednoduchá odpoveď – v tejto kauze figuruje okrem najvyššie postavených predstaviteľov Sekcie K, Kogana, a iných podnikateľov aj syn jedného z najvplyvnejších ruských štátnych úradníkov Juryja Čajku – Arťom Čajka. Juryj Čajka je generálnym prokurátorom Ruskej federácie, takže celá vec „zapadne prachom“.

———————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————-

A sme na konci. Tento článok mal niekoľko cieľov. Upozorniť na nevhodné správanie sa jedného zo sponzorov politickej strany NOVA, blízkeho priateľa Ľudovíta Tótha a Milana Krajniaka – Miroslava Lopatu – voči obyvateľom Smoleníc.

Tým druhým cieľom je upozorniť obyvateľov Smoleníc na to, aby vedeli kto vlastní pozemky v centre ich obce. Spoločnosť, za ktorou stojí človek podozrivý z uplácania vysokopostavených policajtov. Človek, ktorý v Rusku nelegálne prevádzkoval / prevádzkuje kasína a herné kluby. Tieto zariadenia budú vždy prepojené s organizovaným zločinom. Má takéto niečo vzniknúť aj v Smoleniciach?

Posledným cieľom článku bolo upozorniť obyvateľov Slovenska na naozaj neštandardných sponzorov – prispievateľov Daniela Lipšica.

Pozrime sa na to lepšie (a kľudne si to overte na www.nova.sk):

Podnikateľ Ján MOLNÁR (cez syna Dávida) – podrobne na http://www.lipsic.net/kniha-a-financovanie-nova.html.

Organizácia Alliance Defending Freedom – v podobe každomesačných platieb na účet JUDr. Daniela Lipšica, organizácia prepojená s Republikánskou stranou USA podrobne na http://adamkemeny.blog.pravda.sk/2013/06/26/dalsi-zaujimavy-sponzor-zamestnavatel-daniela-lipsica/.

Miroslav LOPATA – osoba prepojená na „zaujímavý“ ruský kapitál.

A to je to čisté a transparentné financovanie, o ktorom rozpráva Lipšic? To sú tí „čistí“ ľudia, ktorí nemajú žiadnych „kostlivcov v skrini“? Pokračovanie nabudúce.

Adam Kemény

 

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 
zdroj: http://dennikpolitika.sk/archiv/78592?fbclid=IwAR1ibN-mvuX9O9PSGxcmmrzqMuK8BargVbeDM2VvH59sli9nuYvi58w3Bmg

Je LIPŠIC ŠPIÓN, BONZÁK, herec, SUDCA, prokurátor, advokát, alebo má kumulovanú funkciu?

Ťažko odpovedať na túto otázku. Lipšicovi po odchode z politiky veľmi chýbalo pretŕčanie sa pred televíznou kamerou. Po tom, čo už nie je verejný činiteľ, sa ako proklamovaný advokát objavuje na obrazovkách ešte častejšie. Aj zdanlivo nezaujímavé a nepodstatné súdne procesy sa objavujú na televíznych obrazovkách. Asi jeho novinárske stádo, o ktorom sme už neraz počuli, funguje presne ako hodinový strojček. Novinári ho vždy ako supy obstúpia a čakajú, čo im vytiahne z vyšetrovacích a zo súdnych spisov. Únikov je v poslednom čase veľa. A mnoho je nepravdivých, len aby to manipulovalo verejnou mienkou. Ja sa už pomaly bojím zapnúť televízor a pozrieť si spravodajstvo, aby ma nestrašil Lipšic.

Z tých istých novinárskych pier sa neustále objavujú priesaky z tajných vyšetrovacích spisov, ku ktorým má aj advokát Lipšic prístup. Je to zaujímavé, že vždy je pri objavení sa v novinách zverejnených informáciach z vyšetrovacích spisov vzdialene advokát Lipšic.

Ani spojenie advokátska etika mu asi veľmi veľa nehovorí. Na jednej strane pri vražde advokáta Valka zastupoval zákon ako minister vnútra a dokonca bol na mieste činu medzi prvými (Vlani verejne odsúdil prítomnosť vysokého funkcionára polície, ktorý nemal čo robiť na mieste činu vraždy novinára.) a na druhej strane, keď už nie je minister sa podujme obhajovať vrahov tohto prípadu, o ktorom vedel ako minister všetko.

V prípade Gorila mal ako minister veľké reči o zriadení vyšetrovacieho tímu, ktorý však zriadil až jeho následník v ministerskom kresle. Je toho naozaj veľa, ako neobjektívne môže v tomto štáte advokát hovoriť a opačne konať – vidieť chyby u protivníkoch a rovnaké u seba zakrývať. Inak ako huncútstvo prvého stupňa u bývalého politika sa to nedá nazvať.

V našom štáte je všetko možné. Môžete autom zabiť človeka a pri výpovediach ako obvinený o skutku klamete a zavádzate, až sa vám z úst práši. Odsúdia vás, síce na podmienku a potom sa z vás stane pre niektorých novinárov najdôveryhodnejší, ale i najpertraktovanejší a najzamestnanejší televízny advokát. No nič nie je zadarmo. Asi neexistuje v Lipšicovom pracovnom kalendári jeden jediný prípad, ktorý by si televízni redaktori nevšimli. Mal som možnosť úplnou náhodou vidieť na neobvyklom mieste, neobvyklé stretnutie advokáta so známou novinárkou. Netrvalo dlho, aby nebolo nápadné. A o dva dni bola na svete zaujímavá informácia.

Aj v súčasnom sledovanom procese o zmenkách nezaujíma len funkciu advokáta. Bratá sa s prokurátorom a oboznamuje sa na rozdiel od advokátov protistrany s jeho predloženými dôkazmi súdu. A pred novinármi rozpráva, ako dôsledne oboznámený s dôkazmi prokurátora s novinármi. Vie o všetkom, aj o tajných dôkazoch a tromfoch prokurátora v procese. A z jeho úst vychádzajú výroky, ktoré súdia, ovplyvňujú a predkladajú verejnosti očakávaný verdikt súdu. Preto si kladiem otázku, bude tento súdny proces regulárny a objektívny, ak jedna strana vie z tajných materiálov prokurátora viac, ako druhá? Prečo v tomto prípade nezasiahne sudca a nezastaví toto advokátske lipšicovské divadlo? Nuž spoločenská objednávka je asi vyšší princíp ako nezaujatosť a spravodlivosť, ktorú môže využiť protistrana až na Európskom súde. Konečný verdikt tohto procesu musí byť objektívny a nezraniteľný a to aj v najmenších detailoch, pretože pri vynaliezavosti našich advokátov, ktorí dokážu využívať aj tie najmenšie chybičky v našich nedokonalých zákonoch, dokážu proces zvrátiť. A práve advokát Lipšic svojou horlivosťou a vynášaním poloinformácií zatiaľ z tajných dôkazov prokurátora, z ktorých je jasné, že ich čítal a zbratal sa s prokurátorom Šantom môže spochybniť rozsudok súdu.

Takže si odpovedajte sami na otázku z titulku, kým je vlastne proklamovane advokát Lipšic?

Pavel Jacz

 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

zdroj:https://www.postoj.sk/17320/politicky-pribeh-daniela-lipsica

Ak raz niekto dobrovoľne odíde z parlamentu, ťažko sa tam vracia.
 

Daniel Lipšic sa vzdal mandátu poslanca parlamentu, hoci to neznamená automaticky jeho koniec v politike, sám povedal, že chce zostať súčasťou verejného života, vrátiť sa do parlamentu bude pre neho ťažké. Tento text však nie je politickým nekrológom, ale skôr istým zhodnotením, čo Daniel reprezentoval a čo s ním dnes z parlamentu odchádza. Či natrvalo, to je iná otázka.

Keďže sa s Danielom poznám, text bude trochu osobný.

Daniela mám rád, poviem prečo.

V čase, keď KDH čelilo posmeškom – v Bratislave za to, že je stranou nevzdelaných a bigotných katolíkov, a na severe a na východe krajiny za to, že je stranou pre ženy, že ju volia najmä ženy, Daniel Lipšic stelesňoval pravý opak. Dobre vzdelaný a rozhľadený právnik, ktorý prišiel z občianskeho prostredia, nie z liahne KDH, sa k Čarnogurského strane prihlásil. Naplno a bez váhania. Bol vzdelanejší a anglicky sa dorozumel lepšie ako kozmopolitní kritici Jána Čarnogurského z liberálnej tlače, a predsa mu rozumel a vážil si ho. A doniesol témy ako trikrát a dosť, tvrdosť voči zločincom aj voči drogám. A vedel na nich trvať.

16. október 2002 Bratislava: Premiér Mikuláš Dzurinda uvádza do úradu ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Na snímke zľava bývalý podpredseda vlády SR pre legislatívu Ľubomír Fogaš, Daniel Lipšic, Mikuláš Dzurinda a bývalý minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.  Foto: Vladimír Benko/TASR

Niektorým čitateľom sa to opäť nebude páčiť, ale treba to povedať: s Lipšicom dnes z parlamentu odchádza posledný politik, ktorý v politike dostal šancu a vyrástol pri Jánovi Čarnogurskom. Je to dlhý rad a sú to významné mená, po dnešku však neostal nikto.

Pamätám si, ako raz jeden bard v hnutí spomínal, že keď Dano prišiel za nimi, jeho prvé slová boli, že chce KDH pomôcť. Keď niekto nemá 30, môže to znieť neskromne. Ale ruku na srdce, kto iný to mohol pred voľbami z jeho generácie povedať? A kto iný sa vtedy hlásil k Hrušovskému, keď KDH bojovalo o prežitie a Dzurindovi išla karta?

Lipšic bol ako nový model škodovky: prihlásil sa k tradícii, ctil si Čarnogurského a Mikloška, ale na rozdiel od nich neprišiel z disidentského prostredia či tajnej cirkvi, jeho rodinné zázemie bolo iné, necitoval až tak Jána Pavla II. ako skôr Reagana, nevzrušovali ho až tak debaty o vzťahoch s Maďarskom ako judikáty amerického súdu. Bol náš a predsa iný, nový. V skutočnosti do politiky vstúpil už po voľbách 1998 ako vedúci úradu ministerstva spravodlivosti a Čarnogurský mu dal dosť priestoru, aby nebol byrokrat, ale vystupoval ako politik. Oplatilo sa. Vo voľbách 2002 už bol šiesty na kandidátke KDH a získal vyše 40 tisíc hlasov.

A nebol to len tak hocaký vstup do politiky. Lipšic sa stal hneď ministrom spravodlivosti. Prostredie poznal, pravica si užívala parlamentnú väčšinu, Lipšicov elán patril k tej dobe rovnako ako reformy.

29. január 2003, Bratislava: Ministri vnútra a spravodlivosti Vladimír Palko a Daniel Lipšic na zasadnutí vlády. Foto: Ivan Majerský/TASR

Treba povedať, že niekedy jeho názor v strane prekvapil, zažil som pár takých diskusií o potratoch, inokedy zaujal a vedel úplne otočiť diskurz. Po jeho príchode do strany sa KDH – aj vďaka nemu a tiež Vladimírovi Palkovi – sprofesionalizovalo, dokázalo otvárať témy, o ktorých  tu nikto netušil, držať krok s diskusiami na Západe, byť partnerom európskym politikom či zaujať svojím rozhľadom vzdelaných veľvyslancov. Hoci verejnosť si vtedy väčšiu profesionalitu spájala s politikmi SDKÚ, nebolo to celkom tak.

Keď KDH odchádzalo vo februári 2006 z koalície pre nedodržanie koaličnej zmluvy, Lipšic nezaváhal. Jeho nominantka na rezorte už áno. Trochu ho to oslabilo, zbytočne. Personálna politika bola jeho prvá slabina. Takéto veci sa nedajú naplánovať, môžu sa len podariť, ale Daniel mal smolu podstatne častejšie, než si zaslúžil. Lucia Žitňanská, Radoslav Procházka, ale aj ďalší sú toho dôkazom.

Napriek svojmu nespornému talentu mal ale dve dôležitejšie slabiny. Odhalili sa, ako to už býva, postupne. Prvá bola, že nedokázal rovnako suverénne vystupovať v témach mimo svojho profesijného záberu. Keď hovoril o zahraničnej politike, keď podporil vojnu v Iraku (na téme sme vtedy spolupracovali), keď chcel z vlastenectva vyškoliť Jána Slotu v priamom  televíznom dueli, vždy sa snažil a všetko si dobre premyslel, ale nefungovalo to. Niekedy to bolo objektívne dané, pri hlasovaní o vojne v Iraku sa mýlil, ale najmä, chýbala tomu akási autenticita, presvedčivosť. Keď napríklad urobil chybu s Irakom, nevysporiadal sa s tým, a keď o pár rokov neskôr vystupoval na mítingu na pomoc prenasledovaných kresťanov v Iraku, bol tam preto prítomný (aj keď nevyslovený) blok. Bushova vojna a neskoršie prenasledovanie kresťanov až príliš súviseli. Tak ako bol presvedčivý pri práve a poriadku, inde to platilo menej.

29. júl 2010, Senec: Minister vnútra SR Daniel Lipšic s predstaviteľmi poriečneho oddelenia poriadkovej polície. Foto: Štefan Puškáš/TASR

Daniel dlhodobo vystupoval v podstate konsolidovane a sústredene. Bol vypočítateľný a čitateľný. Funkcia slúžila jemu, nie on jej. A patril k nemu aj istý drajv a veselosť. Potom sa však niečo zmenilo. Verejne to bolo vidieť pred prezidentskými voľbami, keď podporil Ivetu Radičovú, a nie Františka Mikloška, ale zmena prišla už skôr. Keď Vladimír Palko prehral súboj o predsedu KDH s Pavlom Hrušovským, povedal vtedy ďalším kandidátom, ktorí s ním zdieľali predstavu o zmene hnutia, aby sa sami rozhodli, či chcú kandidovať ďalej. Takmer všetci sa kandidatúry na sneme vzdali, ale Daniel Lipšic sa stal podpredsedom. Dano pritom vedel, že aj jeho predstava o zmene strany prehrala, že KDH sa nezmení, napriek tomu o funkciu stál. 

Niektorí v ňom hľadali budúceho premiéra, ale v skutočnosti to už s ním išlo z kopca. Preto v akých bol stranách, aj preto, že narazil na hranicu. Keď si založil stranu, náhle sa roztrhlo vrece s bizarnými nápadmi na priamu voľbu prokurátorov, zmenami volebného systému, jeho podpredseda Gábor Grendel začal vystupovať ako zástanca homosexuálnych sobášov, bol z toho skrátka chaos. Nelipšicovský chaos. Tie nápady asi ani neboli z jeho hlavy, minimálne niektoré z nich, ale niesol za ne zodpovednosť.

Nešťastnou bodkou bolo, keď sa po posledných voľbách ocitol vedľa Igora Matoviča. Politicky vďaka kandidátke Obyčajných ľudí prežil, dokonca vo voľbách preferenčne ožil, ale ak by to chcel niekto považovať za jeho reštart, nedalo sa, pretože vidieť Daniela sedieť vedľa Matoviča, to proste nejde. Ďalej čítaj tu.

 

 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 zdroj: https://www.faktyadokazy.cc/2019/01/27/o-komunikacii-aleny-zsuzsovej-s-danielom-lipsicom/

O komunikácii Aleny Zsuzsovej s Danielom Lipšicom

S osobami, ktoré v minulosti komunikovali s údajnou objednávateľkou vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky sa ako keby roztrhlo vrece. V súčasnosti sa už vie, že určite komunikovala so súčasným predsedom politickej strany SME RODINA Borisom Kollárom, s už bývalým námestníkom Generálnej prokuratúry René Vanekom, županom Bratislavského samosprávneho kraja – Jurajom Drobom, prokurátorom Petrom Šufliarskym, novinárom Lukášom Filom. Predseda parlamentu Andrej Danko svoje kontakty so Zsuzsovou poprel. A podpredseda parlamentu Martin Glváč zas tvrdí, že „komunikoval so Zsuzsovou prostredníctvom tretích osôb“.

Osobitý prípad

A potom je tu jeden špecifický prípad. Komunikácia Daniela Lipšica a Aleny Zsuzsovej. Komunikácia je všeobecne k dispozícii, či už prostredníctvom webového archívu web.archive.org alebo ju nedávno zverejnil aj novinár Martin Daňo. Resp. dá sa stiahnuť aj priamo na našom portáli. Pritom Lipšic ju označuje za podvrh a diskreditačnú kampaň. Denník N (Monika Tódová) tvrdí, že „takúto komunikáciu vyšetrovatelia ani zatiaľ neobjavili“.

FB_komunikácia Lipšic a Zsuzsová

 

Pani Tódová by sa mohla aj zamyslieť predtým, než opäť začne hájiť Daniela Lipšica, že prečo by mala mať Alena Zsuzsová archivovanú komunikáciu s Danielom Lipšicom? Po tom, ako bola v roku 2014 komunikácia Lipšica s Alenou a ešte ďalšími ženami zverejnená na webovom portáli www.danielito.info, uchovávanie tejto komunikácie pre Zsuzsovú muselo stratiť akýkoľvek zmysel. Ale to len na okraj.

Lipšic ohľadom komunikácie tvrdí: ide o diskreditačnú kampaň voči jeho osobe, konverzácie s viacerými ženami v roku 2012 nie sú autentické, je to podvrh, niekto sústavne hackoval jeho facebook, mal podozrenie, že k jeho kontu má prístup viacej ľudí, podával trestné oznámenie na stránku www.danielito.info. Ku všetkým jeho vyjadreniam sa vrátime na konci článku.

Nedá mi to nezavtipkovať, ak teda podľa Lipšica konverzácie s viacerými ženami v roku 2012 nie sú autentické, tak sú teda autentické tie, ktoré viedol Lipšic so ženami v roku 2013. Na www.danielito.info boli a dajú sa naďalej dohľadať aj komunikácie z roku 2013, či 2014.

Preukázanie alebo vyvrátenie komunikácie Lipšica a Zsuzsovej považujeme za veľmi dôležité nie kvôli tomu, že Lipšic je ženatý a jeho chovanie bolo / možno je, mierne povedané, veľmi nefér voči jeho rodine. Dôležité je to preto, lebo Alena Zsuzsová je obvinená z objednávky vraždy Jána Kuciaka a pritom Lipšic robí právnika rodine zavraždeného, čo v prípade, že spolu komunikovali, je minimálne absurdné.

„Hackol“ niekto Lipšicov FACEBOOK?

Dňa 19.novembra 2013 bol na Facebook účte Daniela Lipšica umiestnený nasledovný status.

Lipšic tvrdí / priznáva, že ho niekto „hackol“. Už toto by vysvetľovalo odkiaľ teda jeho komunikácie s rôznymi ženami (vrátane Zsuzsovej) pochádzajú. Prešli sme celú časovú os na Lipšicovom profile, ako aj na profile FB stránky NOVA a nenašli sme žiadny iný status, ktorý by zmieňoval, že daný profil bol „hacknutý“. Chcelo by sa to spýtať Lipšica, či teda jeho profil bol „hacknutý“ raz alebo bol „sústavne hackovaný“ ako tvrdí on sám. My teraz už vieme, že v rozmedzí 18.11.2013 až 30.mája 2014 bol hacknutý dva krát, ale k tomu sa ešte dostaneme. V každom prípade Lipšic sám potvrdzuje, že niekto mu prenikol do účtu (buď 18 alebo 19.11.2013).

Už prvá veta statusu pôsobí veľmi nepravdepodobne: „V uplynulých hodinách niekto hackol stránku NOVA a moje konto na Facebooku, aby rozšíril vyfabulovaný „odposluch“ mojej komunikácie“. Do cudzieho súkromného účtu sa nepreniká kvôli tomu, aby sa „šírili vyfabulované odposluchy Lipšicovej komunikácie“. Do súkromného konta sa preniká kvôli tomu, aby sa útočník dostal k zaujímavým údajom. A súdiac podľa stránky www.danielito.info sa ten niekto k zaujímavým údajom ohľadom Lipšica aj dostal.

Ten FAKT, že sám Lipšic tvrdí, že ho niekto v novembri 2013 hackol, znamená, že treba počítať s tým, že tzv. „archív“ jeho FB konta je autentický.

Archív v roku 2013 obsahoval aj tzv. položku „security“. Táto položka obsahuje okrem iného aj poznámky o zmene vstupného hesla. My sme túto položku v Lipšicovom archíve preskúmali a zistili sme, že dňa 18.11.2012 o 23:17 bolo zmenené heslo. Tým pádom ide o prienik prostredníctvom tzv. „resetu“ hesla a nastavenia nového prostredníctvom emailovej adresy, priradenej k FB účtu.

Takže áno, niekto sa Lipšicovi skutočne nabúral do FB konta.

Čo hľadal „útočník“ v Lipšicovom konte?

Určite sa všetci zhodneme v tom, že útočníkovi išlo o získanie citlivých informácií. A ak aj spustil platenú reklamu, tak to muselo byť hradené z bankovej karty, ktorá bola zospárovaná s facebook účtom. Kto pozná ako funguje FACEBOOK, vie o čom píšem. Takže Lipšic si to „promo“ zaplatil z vlastného. A útočník neminul ani cent.

Najzaujímavejšou možnosťou, čo sa týka FB konta je možnosť stiahnutia všetkých údajov, vrátane Messengera – vygenerovanie archívu údajov konta. Práve po tomto na 100 % išiel útočník. Zadal požiadavku na generovanie archívu, počkal niekoľko hodín a následne archív stiahol, a už si s ním mohol čokoľvek robiť v offline režime.

O tom, že bol stiahnutý celý archív svedčí práve stránka danielito.info.

Keby sa tu nachádzali len inkriminované komunikácie Lipšica so ženami, možno by som ešte zapochyboval. Aj keď vyrobiť komunikáciu s niekým na 50 – 100 strán tak, aby sedeli aj časové súvislosti, aj so správnymi rodinnými detailami, či detailami napr. z detstva, je priam nemožné. Lenže na danielito.info sa nachádza komplet FB archív Daniela Lipšica so VŠETKÝMI KOMUNIKÁCIAMI! To sú tisíce a tisíce správ.

Takže reálnym dôvodom prieniku do konta mohlo byť len získanie citlivých informácií, vrátane Messenger komunikácie.

Malo v tom čase prístup do Lipšicovho konta viacej ľudí?

Táto časť súvisí s výhovorkou Lipšica, že „mal podozrenie, že ku kontu má prístup viacej ľudí“. Prešli sme tisíce správ, a je možné vyvodiť záver, že okrem Lipšica mal ku kontu ešte prístup jeho „pravá ruka“ a dnes predseda Výboru NRSR pre kontrolu SIS – Gábor Grendel. Ten viac krát v Lipšicovom mene aj odpisoval (pokiaľ písal tomu koho dobre poznal, tak sa aj podpísal „gg“). Rovnako mala prístup ku kontu aj niekdajšia asistentka poslanca Lipšica v období 2012 – 2016 a dnes asistentka Igora Matoviča – Anna Andrejuvová. Na toto nemusel mať Lipšic podozrenie, to vedel. K Grendelovi a Andrejuvovej sa v tomto kontexte ešte vrátime.

Predpokladám, že každý vie ako funguje a vyzerá Messenger či už v telefóne alebo na počítači. Je veľmi málo pravdepodobné, že by ste si za niekoľko rokov nevšimli, že namiesto Vás niekto komunikuje. Tie správy tam ostávajú. Áno, je tu možnosť, že ten, kto komunikuje vo Vašom mene niečo napíše, odošle a potom tú správu vymaže. Tento argument sa dá v Lipšicovom prípade vyvrátiť nasledovne:

  • osoba, s ktorou niekto vo Vašom mene komunikuje, predsa odpovedá. Čiže ten, kto komunikuje vo Vašom mene, by musel byť napojený 24 hodín vkuse, aby niečo neprešvihol;
  • keby tie správy, ktoré boli odoslané údajne bez vedomia Lipšica, boli vymazané, neobjavili by sa v rámci vygenerovaného archívu, získaného v novembri 2013;
  • o tom, že správy neboli mazané svedčí v svojej komunikácii z 1.júna 2012 (18:22) so Zsuzsovou aj samotný Lipšic:

„Včera mi vymenili heslo na FB, keďže som mal podozrenie, že viac ľudí má k nemu prístup“. Šokovaný som si prečítal Vaše správy, keďže som ich neodosielal. Neviem, či malo ísť o pokus o moju diskreditáciu. V každom prípade sa aj Vám ospravedlňujem a verím, že sa to už nezopakuje. D. Lipšic“.

Ide o správu, ktorú Lipšic odoslal po tom, ako ho pravdepodobne niekto upozornil na to, že Zsuzsová môže byť problémová, resp., že môže byť tzv. „volavkou“. Daniel Lipšic tu sám priznáva, že si tie správy predsa prečítal! Ale údajne až 1.júna 2012, pritom komunikácia so Zsuzsovou bežala od 6.apríla 2012. To znamená, že správy neboli vymazané. Boli tam a boli viditeľné. A veriť výhovorke, že Lipšic si ich všimol až 1.júna, asi naozaj nemôže nik.

Ak by chcel Lipšic tvrdiť, že od 6.apríla 2012 do 1.júna 2012 nebol na FB, tak sme sa rozhodli zospárovať dátumy komunikácie so Zsuzsovou s dátumami jeho komunikácií s inými osobami (brali sme do úvahy tie komunikácie, kde Lipšic odoslal aspoň jednu správu):

21.apríla 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 1 osoba
22.apríla 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 1 osoba
23.apríla 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 1 osoba
25.apríla 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 2 osoby (jedna z nich je Lukáš Krivošík, bývalý spolužiak Lipšica zo strednej školy, Lipšic informuje Krivošíka o zdravotnom stave jeho otca a posiela mu tel.číslo na svojho otca)
26.apríla 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 2 osoby
2.mája 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 2 osoby (jedna z nich Peter Oravec – švagor Daniela Lipšica)
3.mája 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 2 osoby
11.mája 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 1 osoba
12.mája 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 1 osoba
24.mája 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 1 osoba
28.mája 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 30 osôb (vrátane Lipšicovej asistentky v NR SR – Anny Andrejuvovej)
29.mája 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 76 osôb

Takže prostredníctvom Lipšicovho FB prebiehala komunikácia aj s ďalšími osobami. Dokonca sa viac krát prekrývali aj časy komunikácie so Zsuzsovou a inými osobami! Tvrdenie Lipšica, že niekto komunikoval so Zsuzsovou (ako aj inými ženami) v jeho mene, naozaj neobstojí. To by muselo znamenať, že si „nevšimol“ stovky správ, ktoré prebehli cez jeho messenger a naďalej v ňom ostali.

Viacerým osobám, s ktorými komunikoval Lipšic prostredníctvom svojho FB konta, sme poslali správu s prosbou potvrdiť, či v tom čase s Lipšicom komunikovali a či ich Messenger obsahuje správy z konta Lipšica v tom znení ako sú na www.danielito.info. Z 12 osôb (ktorým sme prisľúbili anonymitu) nám odpovedalo 9 a všetky predmetné správy potvrdili. Čo opäť potvrdzuje autenticitu archívu na www.danielito.info.

V čase komunikácie so Zsuzsovou mali prístupy do Lipšicovho konta len Anna Andrejuvová a Gábor Grendel. Neveríme, že by so Zsuzsovou komunikovala Anna. A štýl Grendelovej komunikácie je úplne iný, ako bolo jasne vidieť na jeho viacerých v minulosti zverejnených emailoch. V prípade poslednej vety sa môžeme samozrejme aj mýliť.

S údajnou objednávateľkou vraždy Jána Kuciaka prostredníctvom Lipšicovho FB konta komunikoval buď obhájca rodiny Jána Kuciaka DANIEL LIPŠIC alebo poslanec NR SR a predseda Výboru pre kontrolu SIS GÁBOR GRENDEL.

Rozhovor so „znalým“ človekom

Aj keď si myslíme, že naše závery plne postačujú, rozhodli sme sa osloviť niekoho, o kom sme si mysleli, že o tejto veci vie veľa. V roku 2013 na Lipšica útočil hlavne bloger Adam Kemény (dnes neaktívny) prostredníctvom svojho blogu www.adamkemeny.blog.pravda.sk. Preto sme sa ho rozhodli kontaktovať. Lenže nastal problém, nakoľko nikde nebolo možné nájsť žiadny Adamov kontakt. Keďže jeho profil na Pravde je stále aktuálny, rozhodli sme sa ho osloviť prostredníctvom zaslania správy cez blogovací systém. Za týmto účelom sme si zaregistrovali dva profily (keďže správu blogerovi môže odoslať len osoba zaregistrovaná v blogovacom systéme). Týmto sa Pravde ospravedlňujeme za „zneužitie“ a profily môže vymazať. Adamovi sme odoslali správu, kde sme mu vysvetlili dôvody kontaktu a požiadali sme ho, aby nám poslal svoju emailovú adresu. O pár dní Adam zareagoval a kontaktoval nás už napriamo. Zverejňujeme otázky, ktoré sme Adamovi Keménymu položili aj s jeho odpoveďami:

Otázka: Máte poznatky o „hacknutí“ Lipšicovho FB v novembri 2013?
Odpoveď: Áno

Otázka: Máte s tým niečo spoločné?
Odpoveď: Poznám človeka, ktorý to zrealizoval.

Otázka: Akým spôsobom došlo k prieniku do Lipšicovho konta?
Odpoveď: Prostredníctvom resetu hesla.

Otázka: To znamená, že útočník musel mať prístup k emailovej schránke, ktorá slúžila ako „meno užívateľa“ pre vstup do konta?
Odpoveď: Áno, išlo o emailovú adresu daniel_lipsic@nrsr.sk. Momentálne to už určite zmenili.

Otázka: To nemal bývalý minister vnútra ešte nejakú „poistku“ na svojom FB?
Odpoveď: Mal. Išlo o tzv. bezpečnostnú otázku – názov ulice kde vyrastal. Útočník nemal žiadny problém túto odpoveď uhádnuť.

Otázka: Ak to nie je tajomstvo, aká bola odpoveď?
Odpoveď: Zochova

Otázka: Bol vygenerovaný „archív“ Lipšicových údajov na FB?
Odpoveď: Samozrejme.

Otázka: Je to ten archív, ktorý bol zverejnený na www.danielito.info?
Odpoveď: Áno

Otázka: Sú Messenger správy v danom archíve autentické?
Odpoveď: Sú autentické. Sú to tie správy, ktoré boli stiahnuté z jeho FB konta. Všetky.

Otázka: Ako to bolo so šírením „vyfabulovaného“ odposluchu Lipšicovej komunikácie prostredníctvom jeho konta?
Odpoveď: Keď útočník stiahol archív FB konta Lipšica, trošku si zablbol. V FB systéme bola zaregistrovaná banková karta Lipšica, tak spustil dve platené reklamy – jedna z nich bola na Lipšicove „milenecké“ sms s istou právničkou z Banskej Bystrice. Čo sa týka druhej, to už si nepamätám.

Otázka: V rámci portálu www.danielito.info je viacej komunikácií s viacej ženami. My sa tu bavíme o prieniku do Lipšicovho konta v novembri 2013, ale jedna komunikácia, konkrétne s Júliou Malinovskou pochádza z mája 2014. Ako je to možné?
Odpoveď: V máji 2014, bol uskutočnený ďalší prienik do konta Lipšica – ďalší archív. A komunikácia s Malinovskou tam bola, myslím, že išlo o dievča, s ktorým sa Lipšic chcel stretnúť v USA, kam chodí pravidelne.

Pre potvrdenie slov blogera Keményho ponúkame ešte celkom úsmevnú komunikáciu medzi Annou Andrejuvovou (v tom čase asistentkou poslanca Daniela Lipšica), Ľudovítom Tóthom (marketingovým riaditeľom NOVA), Gáborom Grendelom (v tom čase poslaneckým asistentom Daniela Lipšica a podpredsedom politickej strany NOVA) a Natáliou Zajacovou (marketing NOVA).

Dňa 19.11.2013 posiela Anna Andrejuvová ostatným aktérom komunikácie emailovú správu s predmetom „toto som našla na profile DL osobnom“. Táto správa potvrdzuje, že k hacknutiu konta Lipšica skutočne došlo (18.11.2013). Potvrdzuje to aj naše tvrdenia ohľadom toho, že do osobného FB účtu Daniela Lipšica mali prístup aj iné osoby. Rovnako to potvrdzuje naše tvrdenia ohľadom spustenia platenej reklamy a to, že si ju Lipšic zaplatil sám, čo aj pochopil veľmi rýchlo Ľudovít Tóth. A až úsmevne vyznieva otázka Gábora Grendela v poslednej emailovej správe. Čitateľov nech nepletú časy, ktoré FB uvádza v tabuľke, nakoľko útočník určite v snahe zakryť svoju identitu pristupoval z inej krajiny a FB zobrazil aktuálny čas v príslušnej okrajine, odkiaľ bol uskutočnený prienik do Lipšicovho konta.

 

Takže, ako som avizoval vyššie, k argumentácii Lipšica:

„Ide o diskriminačnú kampaň voči mojej osobe.“

K tomuto tvrdeniu sa nevyjadrujeme, možno áno, možno nie. V každom prípade, keďže je jeho komunikácia so Zsuzsovou pravdivá, argument nie je relevantný, a odporúčame Lipšicovi nezavádzať, ale priznať fakt.

„Konverzácie s viacerými ženami v roku 2012 nie sú autentické“.
Lipšic klame. Sú autentické.

„Mal som podozrenie, že k môjmu kontu má prístup viacej ľudí“.

Áno, mali. Grendel a Andrejuvová. Možno mal aj niekto iný, ale určite v mene Lipšica skryte nekomunikoval, inak by si to Lipšic, Andrejuvová, či Grendel všimli.

„Akonáhle bolo moje facebookové konto očistené od hacknutia, komunikácia napriek opakovaným snahám dotknutej osoby zrazu skončila“.

Lipšic všetkým ukázal, že už ani klamanie mu nejde. „Hacknutie“ nie je špina, ktorá sa dá zmyť. Je to jednorázový úkon za účelom získania citlivých informácií. Pravda je taká, že definitívne komunikácia skončila 14.09.2013 (vtedy mu prestala písať Zsuzsová), Lipšic prestal odpisovať ešte podstatne skôr (poslednú správu napísal 5.septembra 2012). K hacknutiu došlo podľa vyjadrení Lipšica, ako aj podľa zistených a overených faktov 18.novembra 2013 (a v apríli 2014 ešte raz). Takže Lipšicove konto najprv „vyčistili od hacknutia“ a potom hackli? No ak sa ešte niekomu nezačal dvíhať žalúdok z klamstiev Lipšica, teraz je ten správny čas. Komunikácia totiž skončila podstatne skôr, než bol hacknutý Lipšicov facebook. A medzi „čistením konta od hacknutia“ a ukončením komunikácie so Zsuzsovou nie je žiadny súvis.

Sumarizácia. Obhajca rodiny zavraždeného Jána Kuciaka Daniel Lipšic intenzívne v minulosti komunikoval a dokonca sa aj stretol s Alenou Zsuzsovou, ktorá je obvinená z objednávky vraždy Jána Kuciaka. Ako zvykne hovoriť Lipšic: „kruh sa uzavrel“.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

Forisch: Nicholson mal prsty vo vražde novinára Kuciaka aj právnika Valka. Lipšic je upratovačka

 

Zľava: Poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník, poslankyňa za SaS Jana Kiššová, nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic a poslanec NR SR za OĽaNO Igor Matovič na TB na tému  zdravotnícky pakt z Gorily potvrdený

Lipšic: Medical Group a spoločnosť Penty sídlia na Belize v rovnakej chalúpke  Medical Group SK reaguje, hovorí o poškodení mena

 

 

zdroj:pluska.sk

Plus 7 dní Domov Neoverený spis Kocúr spomína Lipšica i mená z kauzy Skupinka

Zvieracie kauzy pokračujú. Po Gorile a Sasanke sa na internete objavil neoverený spis Kocúr, v ktorom sa spomínajú funkcionári ministerstva vnútra počas šéfovania Daniela Lipšica.

Najzaujímavejšia časť spisu opisuje spôsob, akým sa pre ministerstvo obstarával nový odpočúvací systém. Samotný Lipšic tvrdí, že spis je len ďalšia „spravodajská hra na štyri mínus“. Fakt však je, že viacero skutočností je overiteľných a odohrali sa naozaj tak, ako ich opisuje zväzok Kocúr, zverejnený na stránke kocurslovakia.tumblr.com.

Biznis v Izraeli

Informácie o tom, že ministerstvo vnútra plánuje zmeniť odpočúvací systém, začali prenikať na verejnosť už v januári 2011. Od roku 1995 používala naša polícia, tajná služba aj vojenské spravodajstvo jeden systém, známy pod názvom Lion King. Ten dodala izraelská spoločnosť Verint a bol nastavený tak, aby policajný systém odpočúvania mohla kontrolovať Slovenská informačná služba, ktorá bola správcom celého systému. Vedenie ministerstva vnútra však po voľbách v roku 2010 pri šlo s modelom, podľa ktorého by polícia mohla odpočúvať samostatne - mala by oddelený vstup aj výstup z odpočúvacieho systému. Dodávku nového odpočúvacieho zariadenia mala od izraelskej firmy Verint sprostredkovať slovenská firma Atemsec, v ktorej figuroval niekdajší šéf Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) a zároveň člen KDH Ján Mojžiš. Podľa spisu Kocúr slovenská delegácia v zložení minister vnútra Daniel Lipšic, riaditeľ organizačného odboru Vladimír Pčolinský, viceprezident Policajného zboru Ľubomír Ábel a poradca ministra vnútra pre rómsku problematiku Milan Krajniak, navštívila v novembri 2010 Izrael. „Počas uvedenej návštevy si delegácia MV SR vyžiadala produktovú prezentáciu izraelskej firmy Verint, ktorá je dodávateľom od-počúvacieho systému pre rezort vnútra aj SIS. Predstavitelia rezortu na rokovaní s firmou vyslovili požiadavku, aby modernizovala systém v Slovenskej republike. Minister Lipšic uviedol, za MV SR bude Milan Pri overovaní informácie nám ministerstvo potvrdilo, že exminister absolvoval v termíne od 30. októbra do 3. novembra 2010 zahraničnú pracovnú cestu do Izraela. V delegácii bol okrem osôb vymenovaných v spise aj prvý viceprezident PZ Ján Vaľo a ďalších sedem účastníkov zájazdu. „V mesiaci január inicioval Krajniak stretnutie s firmou Verint, ktoré sa uskutočnilo mimo oficiálnych priestorov ministerstva... Mojžiš na rokovaní zastupoval svoju firmu Atemsec, ktorú Krajniak prezentoval ako slovenského obchodného partnera dodávky odpočúvacieho zariadenia,“ pokračuje text spisu Kocúr. Niekdajší riaditeľ NBÚ Ján Mojžiš, ktorý opustil úrad po kauze Skupinka v roku 2003, sa v problematike odposluchov nepochybne orientuje. Nad účinkovaním Milana Krajniaka v kauze modernizácie odpočúvacieho systému sa však pozastavili viacerí politici aj odborníci. Ani jeden z nich si nedokázal logicky vysvetliť, čo také asi mohol robiť poradca pre rómsku kriminalitu na služobnej ceste v Izraeli, kde sa rokovalo o modernizácii odpočúvacieho systému. Navyše, Krajniak bol iba poradca bez akéhokoľvek právneho titulu, ktorý by ho oprávňoval vstupovať do obchodných vzťahov.

Koaličná hádka

V marci 2011 došlo v koalícii k sporu. Jeho spúšťačom bola práve v Izraeli dohodnutá modernizácia odpočúvacieho systému a fakt, že by polícia mala možnosť odpočúvať samostatne a bez akejkoľvek kontroly. Navyše, predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda mal veľké výhrady aj voči Jánovi Mojžišovi a jeho firme Atemsec. Mojžiša mal v zuboch už od kauzy Skupinka z roku 2003, ktorá zatriasla jeho druhou vládou a napokon ju zmenila na menšinovú. Šéf SDKÚ vtedy tvrdil, že Mojžiš je členom skupinky, ktorá mala škodiť štátu, SIS aj SDKÚ, a tento spor napokon stál Mojžiša kreslo. Dzurinda si aj po ôsmich rokoch kauzu dobre pamätal a logicky bol proti tomu, aby odpočúvací systém spravoval niekdajší člen ním nenávidenej „skupinky“.

Výhrady voči samostatnému odpočúvaniu v réžii rezortu vnútra však mal aj šéf Mostu-Híd Béla Bugár. Trval na tom, že odpočúvací systém má mať jedného správcu. S modernizáciou spočiatku súhlasila premiérka Iveta Radičová, neskôr sa však stiahla. Výsledkom bolo, že Lipšic zostal vo svojej snahe zaviesť samostatný systém odposluchov pre vnútro úplne osamotený. „Nevyberalo sa to normálnym spôsobom. Boli sme proti, pretože systém by bol duplicitný a navyše by ho ovládli výhradne Lipšicovi ľudia. Napriek tomu exminister spustil obstarávacie procesy aj bez schválenia vlády a koaličnej rady,“ povedal jeden z bývalých koaličných partnerov, ktorý si neželal byť menovaný.

Za všetkým sú peniaze?

Firmu Atemsec si podľa vtedajšieho hovorcu rezortu Gábora Grendela vybral samotný dodávateľ - izraelská firma Verint. Atemsec by vraj za sprostredkovanie obchodu dostala iba symbolické euro, zarábať mala na správe a údržbe systému. Celková hodnota zákazky mala dosiahnuť cenu šesť miliónov eur. Daniel Lipšic už v marci avizoval, že nový systém začne fungovať od leta. Po výhradách voči Mojžišovi a jeho firme Atemsec sa však zmenila sprostredkovateľská firma. Systém mala po novom dodať akciová spoločnosť ORGA- -TRADE. Ani tá však nie je úplne z cudzieho dvora. Predsedom jej predstavenstva je Rastislav Fábry, ktorý bol v minulosti aj predsedom predstavenstva akciovky Atemsec. „V priebehu mesiacov apríl a máj 2011 MV SR podpísalo zmluvu so spoločnosťou ORGA-TRADE na dodávku modernizovaného odpočúvacieho systému. Spoločnostiam Verint aj ORGA-TRADE rezort vnútra vyplatil päťdesiat percent z celkovej obstarávacej ceny. Izraelský Verint dostal 2,5 milióna eur a slovenská ORGA-TRADE 1,7 milióna eur. Hovorca Grendel pritom médiá informoval, že celková suma dodávky má byť 6 miliónov eur a že dodávka má byť realizovaná bez provízie pre slovenské subjekty,“ upozorňuje spis Kocúr.

Po ďalšom mediálnom tlaku a nesúhlasnom stanovisku vlády malo vraj ministerstvo vnútra pripraviť „formálne výberové konanie na dodávku modernizovaného odpočúvacieho systému, na ktorom sa na základe rozhodnutia poradcu ministra vnútra Krajniaka zúčastnili spoločnosti vybrané cez internet. V takejto netransparentnej súťaži opäť uspela izraelská spoločnosť Verint, pričom MV SR od nej po vypísaní novej súťaže ani nepožadovalo vrátenie zálohy 2,5 milióna eur.“ Nejasný je podľa spisu aj osud peňazí vyplatených spoločnosti ORGA-TRADE, a. s. Podľa spisu totiž vnútro zmluvu s touto firmou nevypovedalo, hoci to mal byť jediný čistý spôsob, ako vyriešiť problém so zálohou. Na našu otázku, či ministerstvo podpísalo v období od roku 2010 do marca 2012 zmluvu aj s izraelskou spoločnosťou Verint, sme dostali odpoveď, že informácie týkajúce sa nákupu odpočúvacieho systému podliehajú stupňu utajenia. Fakt však je, že minimálne jedna zmluva, či už s firmou ORGA-TRADE, alebo s Verintom, podpísaná bola a Lipšicov rezort ju podpísal proti vôli koaličných partnerov. Potvrdil to v máji hovorca ministerstva Grendel. V júni 2011 už aj premiérka potvrdila, že zmluva sa zruší a vypíšu novú súťaž na úplne nový odpočúvací systém.

O dva mesiace padlo ďalšie rozhodnutie - vláda vraj kúpi odpočúvací systém hneď dvojmo. Jedno výberové konanie mala robiť vo svojej réžii SIS, druhé zasa vnútro. Okolnosti nákupu aj cena ostali neznáme. Z jednotlivých ponúk vyberala sedemčlenná komisia, podľa medializovaných informácií v zložení súčasný minister Robert Kaliňák, vedúci služobného úradu Marcel Klimek, ale aj spomínaný poradca Krajniak. Konečný verdikt sa však očakával od ministerstva. Opäť podľa neoficiálnych informácií z médií by dodávateľom nového systému mala byť firma Verint a systém by mal stáť vyše dvanásť miliónov eur. Rezort vnútra považuje informácie o obstarávaní odpočúvacieho systému za utajené, takže je ťažké dopátrať sa oficiálnou cestou k tomu, či nový systém už je kúpený a funguje. „Nový systém zatiaľ nefunguje. Čo sa týka nákupu dvoch systémov pre políciu aj pre SIS, aby sa navzájom mohli kontrolovať, je to, s prepáčením, nezmysel. Bohato by postačil jeden systém, ktorý využívajú všetky zložky. Pointa je v tom, že systém musí byť jeden, musí mať jedného správcu, pretože tým je daná aj zodpovednosť. Navyše nechápem, načo v celej tejto transakcii treba mať sprostredkovateľskú firmu. Zástupcovia rezortu vnútra predsa boli sami na oficiálnom rokovaní s Verintom. Servis a údržbu robia priamo technici Verintu, nie spostredkovateľ. Išlo azda iba o províziu?“ komentuje situáciu expert z prostredia telekomunikačných operátorov.

Odpočúvanie v sieťach GSM - ako to funguje

Zariadenie na odpočúvanie komunikácie v sieťach GSM vlastní oficiálne len Slovenská informačná služba (SIS). Zariadenie si môžeme zjednodušene predstaviť ako stolový počítač so špeciálnym softvérom. Pomocou klávesnice - terminálu - sa zadajú identifikačné údaje, napríklad číslo účastníka mobilného telefónu, prípadne unikátne číslo telefónu IMEI, alebo číslo SIM karty IMSI a odošlú sa do takzvanej čiernej skrinky. Prostredníctvom nej sa odpočúvacie zariadenie elektronicky pripája k ústredni mobilného operátora. Ak potom odpočúvaný telefón uskutoční hovor, prípadne odošle a prijme SMS alebo MMS správu, zariadenie takúto komunikáciu zachytí a automaticky ju zaznamená. Vstupných terminálov tohto odpočúvacieho zariadenia je na Slovensku niekoľko, časť z nich sa nachádza na pracoviskách SIS, ďalšie majú k dispozícii príslušné pracoviská polície. Cez terminály polície uskutočňuje odpočúvanie aj vojenské spravodajstvo, železničná polícia, colná správa a väzenská a justičná stráž. Tým, že SIS vlastní celý systém, môže vidieť aj všetky vstupné údaje potrebné na odpočúvanie, ktoré boli do systému vložené na termináloch polície. Tá však na svojich termináloch už nevidí, koho práve odpočúva SIS. Aj mobilný operátor vidí, kto je či bol odpočúvaný.

Opísaná technika je takzvané aktívne odpočúvacie zariadenie, pretože aktívne sa pripája k ústredni operátora. Zariadenie má aj svoje „back doors“, zadné vrátka, cez ktoré môže výrobca či servisný technik vstúpiť v prípade potreby do systému. Aj on vidí, čo sa odpočúva, aké dáta sú nahodené, a môže dokonca záznamy odposluchov skopírovať a stiahnuť do svojho počítača. Vo svete bolo viacero škandálov s takýmito prípadmi, napríklad v Poľsku, Maďarsku, Holandsku, USA, keď si výrobca pozeral alebo sťahoval dáta, ktoré nepatrili k servisnej prehliadke.

Okrem aktívneho existuje aj pasívne odpočúvacie zariadenie, ktoré iba prijíma príslušnú komunikáciu v sieťach GSM. Môžeme si ho predstaviť ako notebook so špeciálnym softvérom, ktorý je uložený v aute. Notebook je napojený na anténu ukrytú v streche vozidla. Môže to byť napríklad dodávka so zvýšenou strechou, kde sa nachádza príslušný dipól, rozmermi zodpovedajúci frekvenciám 900/1 800 megahertzov. Takéto mobilné odpočúvacie zariadenie musí byť v blízkosti volajúceho alebo volaného účastníka komunikácie, ktorú chceme zaznamenávať. Náš notebook sa tvári ako príslušná bunka - základná stanica operátora (BTS), cez ktorú sa účastník pripája do siete. Odosielané či prijímané hovory a SMS idú potom cez takúto falošnú BTS. Mobilnému odpočúvaciemu zariadeniu sa v žargóne tajných služieb a polície hovorí Agáta. Podľa nedávno zverejnených informácií v českej tlači sa na území Českej republiky nachádza okrem oficiálnych aj niekoľko zariadení typu Agáta v súkromnom vlastníctve, na Slovensku údajne existujú takisto. Cena jedného zariadenia sa odhaduje približne na 20 miliónov českých korún, asi 800-tisíc eur. Zákony v Česku i u nás zakazujú súkromným osobám aj firmám vlastniť alebo používať takéto zariadenia.

 

 

 

zdroj:ihned.cz

Neziskovka platí Lipšica lepšie ako parlament

Práca v neziskovke môže vynášať viac ako politika. Platí to prinajmenšom pre šéfa Novej väčšiny Daniela Lipšica (na snímke), ktorý za viac než pol roka práce vo viedenskej pobočke americkej neziskovky Alliance Defending Freedom zarobil na právnom poradenstve a službách 78-tisíc eur. Bočný príjem, ktorý Lipšic priznal pre HN, prevyšuje aj jeho celoročný ministerský, a neskôr poslanecký zárobok (54-tisíc eur). Neziskovka sa angažuje v kresťanských témach, zastáva konzervatívne hodnoty. Lipšic tak v spore pred maďarským súdom kritizoval komerčné využívanie ľudských kmeňových buniek a v spore na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu sa zasa postavil proti právu homosexuálnych párov na adopciu.

 

 

 

zdroj:http://pavolklein.blogspot.sk

Kto tvorí blízke okolie Daniela Lipšica?

Tento článok som pôvodne publikoval na blogu v Pravde a neskôr v SME. Vydavatelia sa zľakli obsahu a blogy aj s diskusiou vymazali. Opakovaným tvrdým cenzorským zásahom na blogoch Pravdy aj SME sa iba jednoznačne preukázalo, že informácie ktoré som si pospájal z verejne dostupných zdrojov sú pravdivé - verifikovali ich sami hlavní aktéri, nátlakom na vydavateľstvá ktoré blogovacie servre prevádzkujú. Rozhodol som sa zverejniť aj moju komunikáciu s vydavateľstvom PEREX a.s., kašlem na ich práva...

Predmet: Re: blog Od: Administrator Blogu Komu: Pavol Klein Dátum: 3.9. 2012 14:43 dobry den po konzultacii s vedenim vydavatelstva mozem len potvrdit predchadzajuce stanovisko. nemozem vam dat ani suhlas na zverejnenie mailu a ani suhlas na zverejnenie linky Marian Niton pravda.sk Dňa 3. septembra 2012 16:01, Pavol Klein napísal(-a): Dobry den, Vidim ze panovi Lipsicovi nie je vsetko jedno... zaujimave Pan Niton, mali by ste problem s tym keby som na blogu zverejnil tento email do vas? Neskor by som pridal link na clanok, ktory fyzicky zavesim inde - z pravneho hladiska by to uz nemal byt problem? S pozdravom P.Klein ______________________________________________________________ > Od: "Administrator Blogu" > Komu: > Dátum: 03.09.2012 15:51 > Predmet: blog > >Dobry den >Pravda.sk ako siritel obsahu je zodpovedna aj za obsah blogov na svojej stranke > >nasa pravna kancelaria nam odporucila clanok o Lipsicovi a pozadi jeho financovania stiahnut pre riziko pripadnych zalob zo stran spominanych osob > > vdaka za pochopenie > >Marian Niton >pravda.sk

 

"Minulosť, súčasnosť a... sen pre Slovensko – tak znel názov diskusie, ktorá sa uskutočnila v utorok 28. augusta v Banskej Bystrici na pôde hotela Lux. Jej hosťami boli poslanci Národnej Rady SR Daniel Lipšic, Jana Žitňanská a ekonóm Marcel Klimek." Citované z tohto linku. Ako nasvedčuje nadpis, zaujalo ma okolie Lipšica spomínané vyššie. Konkrétne meno Marcel Klimek. Píše sa, že vraj ekonóm. Kto o ňom predtým čo počul? Keď som začal o ňom zháňať nejaké informácie, tak sa mi prostredníctvom internetu podarilo zistiť, že Klimek pôsobil ako výkonný riaditeľ spoločnosti Immocap Group, a.s. - jeden z dôkazov napríklad tu. No a následne sa na Ministerstve vnútra stal vedúcim Služobného úradu. Za čias "panovania" Daniela Lipšica. V súčasnosti behá s Lipšicom po Slovensku a pomáha mu "stretávať sa a balamutiť" obyčajných ľudí.

Poznámka: medzičasom sa mi ozvalo viac ľudí ktorí sa Marcela Klimeka zastávali, že ide o špičkového odborníka ktorý dlhé roky pôsobil v HVB Bank (UniCredit Bank) ako risk manažér čo dokazuje aj tento článok. Otázka teda znie, čo motivovalo "úspešného manažéra" z bankového sektoru prijať ponuku na vedúceho Služobného úradu na Ministerstve vnútra? Výška platu to asi nebola…

V obchodnom registri sa vyskytujú štyri spoločnosti majúce v názve "Immocap" a ktoré sú na prvý pohľad vzájomne prepojené. Ide o: Immocap Office, s.r.o., Immocap Invest, s.r.o., Immocap Group, a.s., Immocap Services, s.r.o.. Vo všetkých spoločnostiach okrem Immocap Invest, s.r.o. je jediným spoločníkom luxemburská offshore spoločnosť IMMOCAP S.A. (rue des Aubépines 180, Luxemburg L-1145, Luxembursko). V spoločnosti Immocap Invest, s.r.o. figuruje ako jediný spoločník a konateľ Ing. Peter Lukeš. V spoločnostiach ktoré sú dcérskymi spoločnosťami luxemburskej "matky", figurujú ako štatutári opäť Ing. Peter Lukeš. a JUDr. Michal Lazar. Takže niet pochýb, že všetky štyri spoločnosti sú prepojené. A takisto nie sú žiadne pochybnosti, že bývalý vedúci Služobného úradu Marcel Kimek je úzko prepojený s osobami Petra Lukeša a Michala Lazara.

Prečo sú tieto dve osoby také zaujímavé? Obzvlášť Ing. Peter Lukeš. Figuruje totiž v spoločnosti Ditec, a.s. (ako predseda dozornej rady). Skúsime zadať do vyhľadávača "Ditec" a "Lipšic". Okamžite vyskočí článok "Ako sa eviduje obyvateľstvo na Slovensku". Veľmi zaujímavý článok. Dokonca aj so zverejnenými dokumentmi a dielami, ktoré mala spoločnosť Ditec dodávať ministerstvu vnútra. Tie sumy až zarážajú. Odporúčam si to prečítať.

Čím je ešte známy Peter Lukeš? Ten kto si vloží do vyhľadávača meno "Peter Lukeš" a pridá k tomu slovo "skupinka", sa dostane k sérii článkov z roku 2003 (vláda Mikuláša Dzurindu) o tzv. "skupinke", ktorá mala podľa vtedajšieho slovenského premiéra škodiť štátnym záujmom. Členov skupinky menoval ešte v roku 2003 vtedajší opozičný poslanec Robert Kaliňák viď. článok. Ten do nej zahrnul nasledovné mená: Miloš Žiak (vtedy aj dnes predseda Izraelskej obchodnej komory v SR), Ján Mojžiš (vtedy riaditeľ Národného bezpečnostného úradu SR, predtým príslušník SIS, dnes spolumajiteľ v ATEMSEC a Orga-Trade, a.s., resp. v iných firmách), Peter Lukeš (áno – práve ten, ktorého spomíname v tomto článku). Ale dosť bolo dávnej minulosti. Poďme k nedávnej minulosti.

Spravodajský materiál "Kocúr" z mája 2012, ktorý už bol spomínaný viacerými slovenskými médiami (najviac sa mu venovalo periodikum Plus 7 dní) spomína mená Peter Lukeš, Miloš Žiak, Ján Mojžiš, Daniel Lipšic, Milan Krajniak v kontexte veľkej štátnej zákazky na dodávku odpočúvacieho zariadenia pre ministerstvo vnútra. Títo všetci páni sa maximálne podľa "Kocúra" podieľali na veľkom zisku spoločnosti Orga-Trade, a.s. . Kocúra nech si prečíta kto chce. V každom prípade, tí, ktorí si ho budú čítať, nech to poctivo dočítajú až do konca, vrátane príloh. Jedna z príloh totiž obsahuje doplnok k zmluve o dodávke tohto odpočúvacieho zariadenia, a môžeme len hádať, kto tú zmluvu podpisoval za rezort vnútra. Nebudem napínať čitateľov a odpoviem priamo teraz. Doplnok podpisoval pán Marcel Klimek. (kvôli ktorému vlastne tento článok vznikol). No a samozrejme musel konať na základe splnomocnenia k danému úkonu, ktoré podpísal, hádajte kto? No predsa Daniel Lipšic!!!

Čo zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva? Že celá hra na "čestného" a " poctivého" a "zásadového" politika Lipšicovi prestáva vychádzať. Jeho okolie tvoria ľudia z veľkých obchodných skupín, v tomto prípade bola príslušnosť Marcela Klimeka k skupine Ján Mojžiš, Peter Lukeš, Miloš Žiak jasne preukázaná. Táto skupina predstavuje finančné krídlo hnutia Lipšica a Žitnianskej a iných politických skrachovancov. Je pochopiteľné, že politici potrebujú na financovanie svojich aktivít finančný kapitál. Daniel Lipšic však nikdy nerozprával o tom, kto ho vlastne financuje (i keď nepochybujem, že by dosť veľa vedel zafinancovať aj sám vďaka províziám z obchodov, keď pôsobil ako minister vnútra – podľa "Kocúra" na vnútre nahrabal dosť). Pre tých, ktorí si prečítajú tento článok, to bude jasné. Máme tu "nového" politika s veľkým kapitálom za chrbtom. Politické krídlo hnutia – Lipšic, Žitnianska, prípadne iní "neuspokojení" politici. Ekonomické krídlo – Milan Krajniak + osoby z kauzy "Skupinka" majúce blízko k izraelskej obchodnej komore. To sme teda dopadli...

Viď zoznam členov Izraelskej obchodnej komory.

Poz. Posledné (zatiaľ) zlodejstvo Lipšica na ministerstve deň pred vymenovaním novej vlády

        Kto nás to volá protestovať do ulíc?

        Kauza „Lipšicova justičná skúška“, ...klapka 158.

 

 

 

zdroj:http://www.lipsic.net

Vysvetlenie kauzy “Lipšic a jeho byt”.

V máji 2012 sa na internete objavil údajne spravodajský spis s názvom “Kocúr”. Daniel Lipšic sa 25. mája 2012 ostro ohradil voči tvrdeniam, ktoré spis obsahuje. Samozrejme iné sme nečakali. Pre Aktualne.sk povedal: “Je to ten istý rukopis ako predtým. Aj vtedy som povedal, že tá spravodajská hra je tak na štyri mínus. A aj tu sú samé nezmysly.”

Pritom ako príklad uviedol informácie ohľadom kúpy jeho bytu. Tvrdil, že médiá už pred časom o tejto téme písali. Médiám údajne predložil kúpnu zmluvu aj iné dokumenty a malo byť zrejmé, že ho kúpil za cenu, za ktorú kupovali všetci na ulici.

Samozrejme, že musíme reagovať na Lipšicove vyhlásenia a uviesť veci na správnu mieru. Aby bolo jasné, čo sú fakty a kto klame.

Lipšic tvrdí, že médiám poskytol všetky zmluvy a doklady ohľadne kúpy bytu. Napriek intenzívnemu pátraniu, sme našli len jeden jediný článok o Lipšicovom byte. V Novom čase Nedeľa, z 26.augusta 2007 s názvom „Takto bývajú naši politici.“ Citujeme: Daniel Lipšic (34):

Sám na 120 metrov Bývalý minister spravodlivosti si úplne sám vychutnáva pohodlie obrovského dvojpodlažného bytu s rozlohou 126 štvorcových metrov na Štetinovej ulici. Byt sa nachádza v podkrovnej nadstavbe staršieho domu. “Mám tam veľkú obývačku, dve spálne, dve kúpeľne,” vymenúva. “Je to veľké, ale neplánujem v ňom byť navždy sám,” odpovedá na otázku, či sa necíti stratený v takom obrovskom byte. Lipšic tvrdí, že chcel menší byt, ale v tejto štvrti už boli “vypredané”. Jediná voľná nadstavba bola tá jeho. “Kúpil som ho v roku 2002. Bola to správna kúpa, vtedy som platil 29-tisíc korún za štvorcový meter plus DPH,” vysvetľuje. Za byt teda zaplatil viac ako 4 milióny korún, z toho si 2,5 milióna požičal na hypotéku. “Dnes môže byť hodnota bytu aj viac ako dvojnásobná,” teší sa Lipšic z dobrej investície…

Žiadny iný článok nájdený nebol. Takže Lipšic nehovorí pravdu keď tvrdí, že predkladal médiám zmluvy a iné dokumenty. Preto to veľmi radi urobíme za neho. Pozrieme sa do časti 6. v spise Kocúr, ktorá odhaľuje okolnosti kúpy Lipšicovho bytu.

V čase, keď Daniel Lipšic kupoval trojizbový mezonetový byt na Štetinovej ulici od spoločnosti HANZA SLOVAKIA s.r.o., bol jej konateľom a spoločníkom Ing. Arch. Marián Hanzalík. Ten Hanzalík, ktorý je predseda Zväzu pre výstavbu KDH. (dá sa overiť na www.orsr.sk).

Záložná zmluva (originál viď pod článkom) medzi zmluvnými stranami HVB Bank Slovakia, a.s. (záložný veriteľ) a HANZA SLOVAKIA, s.r.o. (záložca) z 02.08.2004 (spoločnosť, ktorá Lipšicovi predala byt) hovorí o nasledovnom:

- Predmetom zmluvy je zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa k nehnuteľnostiam uvedeným v článku IV tejto zmluvy.

- Potvrdzuje, že JUDr. Daniel Lipšic a HVB Bank uzavreli dňa 30.12.2002 Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 362/02 HYP v znení jej dodatkov, na základe ktorej sa záložný veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úverovú linku vo výške 2 500 000,- Sk. (Pozn.: Toto môže znamenať, že Daniel Lipšic v roku 2002 dostal niečo ako tzv. “úverový prísľub”. Reálne boli prostriedky z úveru tým pádom použité až v roku 2004.)

- Predmetom záložného práva bol rozostavaný byt č. 17 na 6.mezanine bytového domu na ul. Štetinová 1, toho času vo výstavbe.

v čase podpisu zmluvy pôsobil v HVB Bank Slovakia, a.s. na pozícií Risk Managera istý Ing. Marcel Klimek. Ten istý Ing. Marcel Klimek pôsobil v čase Lipšicovho ministrovania ako Vedúci služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Najnovšie ho Lipšic prezentuje ako “ekonomického experta”. V skutočnosti je to spojka na silnú obchodnú skupinu IMMOCAP a Ing. Petra Lukeša, vo svojej ešte nevzniknutej strane Nová väčšina.

Ďalším dôležitým dokumentom (originál viď pod článkom) je Zmluva o prevode vlastníctva bytu z 16.06.2005. Tá bola uzavretá medzi spoločnosťou HANZA SLOVAKIA, s.r.o. a JUDr. Daniel Lipšic. Na základe tejto zmluvy získal Lipšic vyššie spomínaný byt do svojho vlastníctva. Išlo o novostavbu o ploche 123,36 m2. Cena bytu podľa zmluvy predstavovala 4 385 076,- Sk. Pritom sumu vo výške 4 164 646,- Sk uhradil Lipšic ešte pred podpisom tejto zmluvy a zvyšok mal uhradiť do 10 dní po právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva.

Kde Lipšic klame:

Neposkytol médiám žiadne zmluvy a doklady o kúpe svojho bytu V článku z roku 2007 tvrdí, že kúpil byt v roku 2002?! Pričom záložná zmluva je z roku 2004 a Zmluva o prevode vlastníctva z roku 2005. Žeby boli ceny na nehnuteľnosti v roku 2002 nižšie a on by jednoduchšie dokázal vysvetliť, prečo ten byt kúpil tak lacno?

Suma 4 385 076 Sk je dosť vysoká. Máme potvrdené, že z banky dostal 2 500 000 Sk. Ostáva teda 1 885 076 Sk. Sumu 1 664 646 Sk zaplatil ešte pred podpisom zmluvy, čiže pred 16.júnom 2005. Mohol disponovať takouto hotovosťou? Vie predložiť doklad o tom, že to reálne zaplatil pred 16.júnom 2005? A to nehovoríme o tom, že zariadenie takého bytu tiež niečo stálo.

Zrovnateľný byt za tak nízku cenu, za akú ho “kúpil” v roku 2005 (v čase keď boli nehnuteľnosti veľmi drahé – vrcholila tzv. “realitná bublina”), jednoducho v tej lokalite nenájdete. Napriek tomu, že ceny nehnuteľností dnes, v čase krízy, poklesli aj o 50 %.

V prípade kauzy Lipšicovho bytu, nič nie je také transparentné ako sa snaží Lipšic prezentovať. Pre úplnosť treba ešte doplniť, že v tom istom roku 2005, spoločnosť HANZA SLOVAKIA s.r.o., predala byty aj pánom Martinovi Cebovi a Milanovi Krajniakovi. Osobám blízkym vedeniu KDH. Martin Cebo bývalý generálny riaditeľ ekonomickej sekcie na ministerstve vnútra za Vladimíra Palka. Milan Krajniak, pravá ruka Daniela Lipšica, bývalý poradca ministra vnútra pre rómsku problematiku. Určite, aj v týchto dvoch prípadoch by bolo zaujímavé zistiť hodnotu výhodnej investície.

     

 

 

zdroj:pluska.sk

Lipšicovi muži sú obvinení v kauze nákupu odpočúvacieho systému

Dvoch mužov, ktorí pôsobili na ministerstve vnútra za éry Daniela Lipšica obvinili. Ide o kauzu nákupu odpočúvacieho systému. Informácie priniesla investigatívna novinárka na svojom blogu.

V kauze nákupu odpočúvacieho systému obvinili Milana Krajniaka a Marcela Klimeka, ktorí pôsobili na ministerstve vnútra za éry Daniela Lipšica. Informovala o tom vo svojom blogu investigatívna novinárka Júlia Mikolášiková.

"Vyšetrovateľ oboch obvinil z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spáchaného formou spolupáchateľstva," uviedol pre blog zdroj blízky advokátom obvinených.

Spresnil, že v prípade ide o nákup odpočúvacieho zariadenia cez firmu ORGA-TRADE. "Celková spôsobená škoda je 8,756 milióna eur," dodal. K obvineniu došlo ešte v polovici augusta. Objavil sa v spise Gorila

Ako pripomína novinárka vo svojom blogu, Krajniak bol na ministerstve vnútra Lipšicovým poradcom pre rómsku problematiku. Z funkcie odišiel v januári 2012, pretože sa jeho meno objavilo v údajnom spise Gorila, v ktorom sa okrem iného hovorilo o Krajniakových aktivitách ako člena Prezídia Fondu národného majetku (FNM).

V spise sa uvádza, že Krajniak mal byť jedným z "rozhodujúcich piatich hlasov", ktoré mala na svojej strane Anna Bubeníková (podľa spisu neoficiálne viedla Výkonný výbor FNM).

Keď Lipšic v lete založil stranu NOVA, Krajniak sa pridal k jeho družine. Tento rok v júni zo strany odišiel.

Marcel Klimek je zase aktuálne podpredsedom NOVA, v období, keď Lipšic šéfoval rezortu vnútra, bol na ministerstve vedúcim služobného úradu. Ministerstvo oslovilo osem výrobcov odpočúvacej techniky

Práve Lipšic, keď bol ministrom vnútra, rozhodol, že pre Slovensko je potrebné kúpiť nové zariadenia na odpočúvanie.

"Máme tu systém, ktorý bol inštalovaný v roku 1997 Slovenskou informačnou službou počas pôsobenia Ivana Lexu. Ktovie, ako ten systém bol presne inštalovaný a či umožňuje alebo neumožňuje nelegálne odpočúvanie. To dnes nie je schopný na sto percent garantovať nikto," vyhlasoval Lipšic ako minister.

Pôvodne plánovalo Ministerstvo vnútra SR modernizovať súčasný odpočúvací systém. Lipšic dokonca podpísal zmluvu v hodnote šesť miliónov eur. Vo vtedajšej koalícii však prevládol názor, že bude efektívnejšie kúpiť nový.

 

 

http://adamkemeny.blog.pravda.sk/2014/07/11/ako-sa-minister-lipsic-s-izraelskym-agentom-zaplietol/

 

 

Zlodedej Ľudovít Kaník

zdroj: http://www.mojevideo.sk/video/21a70/zlodedej_ludovit_kanik.html

 

 

Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS)

 

 

 

 

 

 

 

Kanik

 

jan.200  8http://www.pluska.sk/old/2008/01/11/politika/pojde-kanik-do-basy.html

Poputuje Kaník do basy?

AŽ 15 rokov v chládku hrozí Ľudovítovi Kaníkovi, ak na súde uspejú trestné oznámenia jeho obchodných partnerov. „Zlodej kričí, chyťte zlodeja,“ vyhlasuje zas exminister.

„Už neexistuje cesta dohody,“ tvrdí o Kaníkovcoch konateľ spoločnosti JSP Štefan Stanko. Na bratov Ľudovíta a Norberta už podal tri trestné oznámenia. Obviňuje ich z podvodu i ďalších trestných činov. Ak uspeje aj na súde, bratom hrozia až pätnásťročné tresty. Plus jeden deň ako prvý informoval o ťahaniciach exministra Kaníka s obchodnými partnermi v spoločnosti JSP, ktorá stavia lyžiarske stredisko Ski Centrum v Štiavnických vrchoch. Najnovšie sa obe strany snažia tú druhú zo spoločnosti vytlačiť.

Tunelár Kaník?

„Od začiatku minulého roka neinvestovali do projektu ani korunu, práve naopak. Norbert Kaník spoločnosť tuneloval úmyselným navyšovaním dodávateľských faktúr,“ tvrdí Stanko. Ako dôkaz má slúžiť i list písaný údajne Norbertom a adresovaný jednému z partnerov, ktorý máme v rukách. Kaník sa v ňom za svoje skutky už ospravedlňuje. „Je to nezmysel,“ zareagoval na tieto informácie jeho brat Ľudovít s tým, že od novembra projekt financujú vraj iba Kaníkovci. Medzi ďalšie podfuky pripisované bratom patrí snaha ovládnuť spoločnosť zvolávaním nezákonných valných zhromaždení, na ktoré druhá strana nedostala pozvánku. „Tie argumenty sú absolútne nepravdivé,“ vyhlasuje Kaník. Dodáva, že disponuje lístkom potvrdzujúcim prijatie doporučenej zásielky. Zároveň neostáva svojim partnerom nič dlžný.

Mafiánske praktiky

„Sú to kroky typické pre konkurznú mafiu,“ hovorí o ich konaní exminister. Tvrdí však, že nie je v spore so Stankom, ale kýmsi úplne iným. „Stále sa píše o nejakom pánovi Stankovi a nejakej spoločnosti JSP. To je len nastrčená firma, skutočným partnerom je Across Finance s pánmi Strapekom a Fedorom na čele,“ vysvetľuje Kaník. Across však oficiálne ako jeho partner nevystupuje, JSP je však klientom tejto finančnej skupiny. Ďalšie trestné oznámenie viní Kaníkovcov z nezákonného prevodu pozemkov pod strediskom na eseročku Kaník a spol. „Orgány činné v trestnom konaní už zasiahli a prevod pozemkov na katastri zastavili,“ tvrdí Stanko.

Z podobných činov však obviňuje druhú stranu aj sám Kaník, ktorý už tiež podal trestné oznámenia. Začiatkom januára totiž JSP previedlo pozemky Ski Centra na ďalšie firmy. Kaník všetko považuje iba za snahu vytlačiť ho z biznisu. Autor: MATEJ ŠTRBÁK, Foto: J. DUBRAVAY

 

 

 

okt2012 - http://pavolklein.blogspot.sk/2012/10/kto-tvori-blizke-okolie-daniela-lipsica.html

Kto tvorí blízke okolie Daniela Lipšica?

Tento článok som pôvodne publikoval na blogu v Pravde a neskôr v SME. Vydavatelia sa zľakli obsahu a blogy aj s diskusiou vymazali.

Opakovaným tvrdým cenzorským zásahom na blogoch Pravdy aj SME sa iba jednoznačne preukázalo, že informácie ktoré som si pospájal z verejne dostupných zdrojov sú pravdivé - verifikovali ich sami hlavní aktéri, nátlakom na vydavateľstvá ktoré blogovacie servre prevádzkujú.

"Minulosť, súčasnosť a... sen pre Slovensko – tak znel názov diskusie, ktorá sa uskutočnila v utorok 28. augusta v Banskej Bystrici na pôde hotela Lux. Jej hosťami boli poslanci Národnej Rady SR Daniel Lipšic, Jana Žitňanská a ekonóm Marcel Klimek." Citované z tohto linku. Ako nasvedčuje nadpis, zaujalo ma okolie Lipšica spomínané vyššie. Konkrétne meno Marcel Klimek. Píše sa, že vraj ekonóm. Kto o ňom predtým čo počul? Keď som začal o ňom zháňať nejaké informácie, tak sa mi prostredníctvom internetu podarilo zistiť, že Klimek pôsobil ako výkonný riaditeľ spoločnosti Immocap Group, a.s. - jeden z dôkazov napríklad tu. No a následne sa na Ministerstve vnútra stal vedúcim Služobného úradu. Za čias "panovania" Daniela Lipšica. V súčasnosti behá s Lipšicom po Slovensku a pomáha mu "stretávať sa a balamutiť" obyčajných ľudí.

Poznámka: medzičasom sa mi ozvalo viac ľudí ktorí sa Marcela Klimeka zastávali, že ide o špičkového odborníka ktorý dlhé roky pôsobil v HVB Bank (UniCredit Bank) ako risk manažér čo dokazuje aj tento článok. Otázka teda znie, čo motivovalo "úspešného manažéra" z bankového sektoru prijať ponuku na vedúceho Služobného úradu na Ministerstve vnútra? Výška platu to asi nebola…

V obchodnom registri sa vyskytujú štyri spoločnosti majúce v názve "Immocap" a ktoré sú na prvý pohľad vzájomne prepojené. Ide o: Immocap Office, s.r.o., Immocap Invest, s.r.o., Immocap Group, a.s., Immocap Services, s.r.o.. Vo všetkých spoločnostiach okrem Immocap Invest, s.r.o. je jediným spoločníkom luxemburská offshore spoločnosť IMMOCAP S.A. (rue des Aubépines 180, Luxemburg L-1145, Luxembursko). V spoločnosti Immocap Invest, s.r.o. figuruje ako jediný spoločník a konateľ Ing. Peter Lukeš. V spoločnostiach ktoré sú dcérskymi spoločnosťami luxemburskej "matky", figurujú ako štatutári opäť Ing. Peter Lukeš. a JUDr. Michal Lazar. Takže niet pochýb, že všetky štyri spoločnosti sú prepojené. A takisto nie sú žiadne pochybnosti, že bývalý vedúci Služobného úradu Marcel Kimek je úzko prepojený s osobami Petra Lukeša a Michala Lazara.

Prečo sú tieto dve osoby také zaujímavé? Obzvlášť Ing. Peter Lukeš. Figuruje totiž v spoločnosti Ditec, a.s. (ako predseda dozornej rady). Skúsime zadať do vyhľadávača "Ditec" a "Lipšic". Okamžite vyskočí článok "Ako sa eviduje obyvateľstvo na Slovensku". Veľmi zaujímavý článok. Dokonca aj so zverejnenými dokumentmi a dielami, ktoré mala spoločnosť Ditec dodávať ministerstvu vnútra. Tie sumy až zarážajú. Odporúčam si to prečítať.

Čím je ešte známy Peter Lukeš? Ten kto si vloží do vyhľadávača meno "Peter Lukeš" a pridá k tomu slovo "skupinka", sa dostane k sérii článkov z roku 2003 (vláda Mikuláša Dzurindu) o tzv. "skupinke", ktorá mala podľa vtedajšieho slovenského premiéra škodiť štátnym záujmom. Členov skupinky menoval ešte v roku 2003 vtedajší opozičný poslanec Robert Kaliňák viď. článok. Ten do nej zahrnul nasledovné mená: Miloš Žiak (vtedy aj dnes predseda Izraelskej obchodnej komory v SR), Ján Mojžiš (vtedy riaditeľ Národného bezpečnostného úradu SR, predtým príslušník SIS, dnes spolumajiteľ v ATEMSEC a Orga-Trade, a.s., resp. v iných firmách), Peter Lukeš (áno – práve ten, ktorého spomíname v tomto článku). Ale dosť bolo dávnej minulosti. Poďme k nedávnej minulosti.

Spravodajský materiál "Kocúr" z mája 2012, ktorý už bol spomínaný viacerými slovenskými médiami (najviac sa mu venovalo periodikum Plus 7 dní) spomína mená Peter Lukeš, Miloš Žiak, Ján Mojžiš, Daniel Lipšic, Milan Krajniak v kontexte veľkej štátnej zákazky na dodávku odpočúvacieho zariadenia pre ministerstvo vnútra. Títo všetci páni sa maximálne podľa "Kocúra" podieľali na veľkom zisku spoločnosti Orga-Trade, a.s. . Kocúra nech si prečíta kto chce. V každom prípade, tí, ktorí si ho budú čítať, nech to poctivo dočítajú až do konca, vrátane príloh. Jedna z príloh totiž obsahuje doplnok k zmluve o dodávke tohto odpočúvacieho zariadenia, a môžeme len hádať, kto tú zmluvu podpisoval za rezort vnútra. Nebudem napínať čitateľov a odpoviem priamo teraz. Doplnok podpisoval pán Marcel Klimek. (kvôli ktorému vlastne tento článok vznikol). No a samozrejme musel konať na základe splnomocnenia k danému úkonu, ktoré podpísal, hádajte kto? No predsa Daniel Lipšic!!!

Čo zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva? Že celá hra na "čestného" a " poctivého" a "zásadového" politika Lipšicovi prestáva vychádzať. Jeho okolie tvoria ľudia z veľkých obchodných skupín, v tomto prípade bola príslušnosť Marcela Klimeka k skupine Ján Mojžiš, Peter Lukeš, Miloš Žiak jasne preukázaná. Táto skupina predstavuje finančné krídlo hnutia Lipšica a Žitnianskej a iných politických skrachovancov. Je pochopiteľné, že politici potrebujú na financovanie svojich aktivít finančný kapitál. Daniel Lipšic však nikdy nerozprával o tom, kto ho vlastne financuje (i keď nepochybujem, že by dosť veľa vedel zafinancovať aj sám vďaka províziám z obchodov, keď pôsobil ako minister vnútra – podľa "Kocúra" na vnútre nahrabal dosť). Pre tých, ktorí si prečítajú tento článok, to bude jasné. Máme tu "nového" politika s veľkým kapitálom za chrbtom. Politické krídlo hnutia – Lipšic, Žitnianska, prípadne iní "neuspokojení" politici. Ekonomické krídlo – Milan Krajniak + osoby z kauzy "Skupinka" majúce blízko k izraelskej obchodnej komore. To sme teda dopadli...

Viď zoznam členov Izraelskej obchodnej komory. Zverejnil Pavol Klein o 19:53

 

 

 

zdroj: http://slovensko.co.uk/slusny-lider-daniel-lipsic/

Biznis za 20 miliónov eur na ministerstve vnútra počas Lipšicovho pôsobenia.

Je 3. apríla 2012, posledný deň Daniela Lipšica vo funkcii ministra vnútra SR. Na základe ministerského splnomocnenia podpisuje vedúci služobného úradu MV Marcel Klimek so spoločnosťou DITEC zmluvu za 3 057 278 eur.

Dátum uzavretia je 3. 4. 2012. Dátum zverejnenia je 4. 4. 2012, keď prezident Ivan Gašparovič vymenuje novú vládu, ktorá vzišla z marcových predčasných parlamentných volieb. Dátum účinnosti je 5. 4. 2012, keď v sivej budove na Pribinovej ulici v Bratislave už bude vládnuť nový minister.

Nechcený blog Tento závratne objemný a expresne uzavretý kontrakt je symbolickým zavŕšením jedenapolročného Lipšicovho pôsobenia na čele rezortu. Je však len špičkou ľadovca v mútnych vodách nehorázneho biznisu spolu za 20 miliónov eur, ktorý ešte minulé leto opísal bloger Pavel Klein, s presným uvedením čísel na 30 faktúrach, presných súm, dátumov dokladov a predmetov plnenia, ako aj s detailným vysvetlením prepojenia bossov ministerstva so zmluvnou stranou. „Strážni psi demokracie”, ako sami seba nazývajú slovenskí novinári, po blogu nielenže neštekli, ale vydavatelia demokratickej tlače ho promptne odstránili zo svojich internetových serverov.

„Článok som pôvodne publikoval na blogu v Pravde a neskôr v SME. Vydavatelia sa zľakli obsahu a blogy aj s diskusiou vymazali,” uvádza autor a dodáva: „Opakovaným tvrdým cenzorským zásahom sa iba ukázalo, že informácie, ktoré som si pospájal z verejne dostupných zdrojov, sú pravdivé – verifikovali ich sami hlavní aktéri, nátlakom na vydavateľstvá, ktoré blogovacie servery prevádzkujú.”

Materiál sa napokon 25. októbra 2012 objavil na samostatnej webovej stránke autora pod titulkom Keď hovorí, tak klame, keď robí, tak kradne. Dodnes zostal takmer nepovšimnutý. Nie je bez zaujímavosti, že keď sme sa pokúsili vložiť do internetovej diskusie na portáli denníka SME odkaz na Kleinov článok na spomenutom webe, administrátor odkaz do pár minút bez stopy vymazal. Stalo sa nám to dvakrát.

Kšeftárske prepojenia Druhou zmluvnou stranou bola vo všetkých prípadoch spoločnosť DITEC, ktorú materiál predstavuje: „Pumpovali štátne zdroje naozaj vo veľkom štýle. Za touto spoločnosťou stojí veľkopodnikateľ Peter Lukeš. Ten istý Peter Lukeš stojí aj za developerskou skupinou Immocap, ktorá nedávno otvorila v centre Bratislavy nové luxusné obchodné centrum Central, čiastočne postavené aj z našich peňazí…

Pred svojím pôsobením na ministerstve pôsobil ako výkonný riaditeľ skupiny Immocap Marcel Klimek,” spomínaný v úvode článku. Klimek podpísal za ministerstvo nielen zmluvu z 3. apríla, ale aj „väčšinu zmlúv a dodatkov so spoločnosťou DITEC… Je samozrejmé, že o tomto musel vedieť aj Lipšic, keďže ten podpisoval Klimekovi príslušné splnomocnenia.”

Tým sa kruh akoby uzavrel, no Klein poukazuje aj na ďalšie zaujímavé súvislosti: „Ak sa niekomu zdá meno Peter Lukeš známe, tak má pravdu. Meno tohto podnikateľa sa spomínalo v rámci kauzy Skupinka, spoločne s menami ako Miloš Žiak (predseda Izraelskej obchodnej komory v SR) a Ján Mojžiš (vtedy riaditeľ NBÚ).”

Šesťtisíc za stranu textu Blog pokračuje súpisom faktúr so sumarizáciou: „Od 31. 3. 2011 do 31. 8. 2012 si spoločnosť DITEC, a.s., vyfakturovala od MV SR čiastku 19 771 014,31 eur s DPH… A boli uzatvorené ďalšie zmluvy, z ktorých budú plynúť DITEC-u obrovské sumy ešte dosť dlhé obdobie.”

Adekvátnosť vynaložených prostriedkov na zaplatenie práce spoločnosti DITEC Klein ilustruje na jednej zo starších zmlúv: „Uvediem jeden príklad, a ten sa týka plnenia Zmluvy o dielo na IS Registra fyzických osôb (IS RFO) – SE-15-55/OVO-2010. Faktúra 4500191224 (všetky faktúry sú zverejnené na lipsic.net) z 18.5.2011 obsahovala aj položku “Technický návrh”.

Cena tejto položky predstavuje 528 401 eur. Počet človekodní – 655. To ale znamená, že za jeden človekodeň si DITEC účtovala cca 807 eur. Človekodeň znamená 1 osoba a 8 hodín práce. Pohrajme sa ešte s číslami a vypočítajme, koľko si DITEC účtoval na hodinu.

Pri počte človekodní 655 bolo odpracovaných 5 240 hodín. Tým pádom to vychádza, že DITEC si účtuje 101 eur za hodinu. Daný technický návrh obsahuje 89 strán. Tým pádom jedna strana dokumentu vychádza na 5 937 eur. Veľmi slušné… Čo sa týka kvality práce, vidíme, že väčšinou ide o priemerné až podpriemerné plnenie.”

Hrdý na vlastnú minulosť Smrteľník s mesačným príjmom 500 eur teda za jednu stranu dokumentu formátu A4 zaplatil svoju ročnú mzdu. Ak sú aj ostatné zverejnené zmluvy rovnako „výhodné” pre štát, potom daňoví poplatníci investovali do Lipšicovho ministrovania toľko peňazí, že ho jednoducho musia voliť!

„Človeka treba súdiť podľa jeho činov v minulosti,” hlása Lipšic, za ktorého pôsobenia a s ktorého splnomocnením prišlo k podpisu väčšiny týchto kontraktov. Aj po prehratých voľbách, aj počas predvolebnej kampane, v ktorej ešte defiloval s Pavlom Hrušovským a Jánom Figeľom v bielom rúchu kádeháckych anjelov mravnej čistoty.

Teraz spolu s priateľom Klimekom brázdi Slovensko a núka čistotu svojej Novej väčšiny hlásajúc, že „Slušný národ potrebuje lídra”. Slušný národ si za svoje peniaze zatiaľ môže užívať Lipšicovu promokampaň. Slušný líder na ňu má.

 

 

 

zdroj: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/323936-cudne-financovanie-lipsicovej-novy/

Čudné financovanie Lipšicovej Novy

Koľko stálo založenie hnutia Daniela Lipšica Nova, zostane otvorenou otázkou. Jeho zakladatelia totiž nemuseli priznať všetky financie, ktoré pomohli k vzniku strany v roku 2012.

Peniaze na ňu išli cez občianske združenie Sen pre Slovensko, ktoré akoby po založení strany takpovediac zmizlo. Sídlo má na tej istej adrese ako hnutie Nova. Nemá webovú stránku, o tokoch peňazí v združení neinformuje ani web Lipšicovej Novy.

Lipšic založil občianske združenie Sen pre Slovensko 13. júna 2012. Prechod od združenia k strane prebehol počas štyroch mesiacov. Stranu na ministerstve vnútra zaregistrovali 25. októbra.

Občianskemu združeniu oficiálne prispeli podľa jeho predsedu štyria členovia prípravného výboru Novej väčšiny. Išlo o Lipšica, Gábora Grendela, Marcela Klimeka a Janu Žitňanskú. Lipšic vtedy v rozhovore pre denník Sme povedal, že na chod združenia spolu dali 10-tisíc eur. Grendel, ktorý je podpredsedom hnutia, však spomínal 14-tisíc eur.

Tieto tvrdenia sa nedajú overiť, pretože peniaze boli pripísané na účet združenia, a Nova nemá povinnosť uvádzať ich v príjmoch strany. Údaje o financovaní do konca októbra 2012 či o aktivitách združenia sa nedajú dohľadať ani na webe.

Podľa dokumentov, ktoré má denník Pravda k dispozícii, v čase príprav na založenie strany združenie malo získať 83 500 eur od osôb, ktoré nepatrili do prípravného tímu Novej väčšiny. Darovať ich podľa našich informácií mali bývalý hovorca, dvaja futbalisti, herečka a manažér.

V júli 2012 malo združenie dostať 3 500 eur, ktoré mali prísť z účtu Borisa Ažaltoviča. Ten v minulosti pôsobil ako hovorca ministra vnútra Vladimíra Palka.

Začiatkom augusta mali byť na účet združenia pripísané ďalšie tri vklady, spolu vo výške 60-tisíc eur. Darcami mali byť futbalový tréner Tomáš Medveď, ktorý mal dať 30-tisíc eur, ďalej futbalista Andrej Kalina so sumou 20-tisíc eur a herečka z divadla Nová scéna Katarína Ivanková s 10-tisíc eurami. Na konci augusta mal zaslať 20-tisíc eur na účet aj topmanažér agentúry CBRE Slovakia Oliver Galata.

Galata informácie o prevode 20-tisíc eur na účet združenia nepoprel. Bližšie sa však k tomu odmietol vyjadriť. „Pokiaľ viem, jedno bolo Sen pre Slovensko a iné bolo hnutie Nova. Ale nechcem to komentovať, som činná osoba, je to moja súkromná vec. Nepopieram to, ale nechcem ani nič potvrdzovať, ani špekulovať o tom,“ reagoval pre Pravdu. To, aký vzťah ho viaže k Lipšicovi, tiež neprezradil. Galata ponúka na prenájom kancelárie na lukratívnej Radvanskej ulici blízko Bratislavského hradu. Na rovnakej ulici sídli aj hnutie Nova a občianske združenie Sen pre Slovensko. Cena za prenájom štvorcového metra sa tu pohybuje okolo 20 eur.

Kontakt na futbalistu Andreja Kalinu denník Pravda získal cez bratislavský futbalový klub Rača, za ktorý hráva. Informáciu o prevode 20-tisíc eur na účet združenia odmietol komentovať. Tréner futbalového klubu Petržalka, ktorý je v súčasnosti v konkurze, Tomáš Medveď nedvíhal ani nereagoval na SMS. S bývalou herečkou divadla Nová scéna Katarínou Ivankovou a Borisom Ažaltovičom sa redakcii spojiť nepodarilo.

V Nove tvrdia, že občianske združenie je samostatný právny subjekt a jeho aktivity nemajú nič spoločné s činnosťou politického hnutia. „Aktivity smerujúce k založeniu hnutia v roku 2012 tvorili len časť jeho činnosti, ktorá bola hradená z príspevkov členov prípravného výboru. Tvrdenie, že na založení hnutia finančne participovali aj iné osoby, je nepravdivé,“ odkázali z tlačového oddelenia strany.

Denník Pravda má však dokumenty, ktoré hovoria o tom, že z peňazí darovaných združeniu išlo takmer 67-tisíc eur na vyplatenie prieskumných agentúr, výjazdov, grilovačiek či výrobu reklamných predmetov. Len samotné prieskumy verejnej mienky mali vyjsť na 16 210 eur. Nezrovnalosti vo financiách pokračujú aj v prípade samotnej strany. Vo výročnej správe, ktorú každá politická strana musela do konca apríla predložiť do parlamentu, Nova vyčíslila výdavky hnutia za vlaňajšok na 302 172 eur.

Podľa našich informácií sa skutočná suma pohybuje okolo 767-tisíc eur. V nej sú zarátané aj položky za občerstvenie a ubytovanie počas výjazdových mítingov či prenájom sídla strany v sume okolo 22-tisíc eur. Aké z položiek Lipšic do správy nezahrnul, sa nedá presne určiť. Vo výročných správach sa nemusia vymenovať všetky výdavky, stačí ich len včleniť napríklad pod kolónku „osobné výdavky“ či „správne záležitosti“.

Denník Pravda oslovil s otázkami aj hnutie Nova. Pýtal sa ho na to, koľko stojí mesačný nájom na Radvanskej ulici či koľko áut na lízing vlastnia, neodpovedali. „Údaje o príjmoch a výdavkoch hnutia sú zverejnené v zmysle zákona v jeho výročnej správe, ktorá bola schválená náhodne vyžrebovaným audítorom,“ poslali stručné stanovisko z tlačového odboru. © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

 

 

 

 

 

Zvláštny poradca členov vedenia KDH - Aron Shaviv

Kto je Aron Shaviv?

Informácie pochádzajú z a) otvorených zdrojov b) našich izraelských priate¾ov z hnutia Anonymous.

Verejné zdroje:
The Jerusalem Post: One on One: The business of politics (rozhovor Arona Shaviva pre denník The Jerusalem Post)

Linked In (profil Arona Shaviva na sociálnej sieti Linked In)

Shaviv Strategy and Campaigns (oficiálna stránka Shavivovej firmy)

Narodený vo Ve¾kej Británii v roku 1979, jeho rodièia sa stali súèasťou repatriácie Židov na pôvodné územie Izraela, potom sa vrátili do Ve¾kej Británie. Ako dieťa Shaviv ve¾a cestoval po svete, strávil nieko¾ko rokov v Austrálii a Kanade. Do Izraela sa vrátil ako 17-roèný.

V roku 1996 Shaviv narukoval do IDF (izraelské ozbrojené sily). Prakticky hneï mu bola navrhnutá pozícia vojenského tlmoèníka. Avšak bol vyslaný do školy vojenskej rozviedky, ktorá je dislokovaná 5 km severne od Tel-Avivu. Po jej absolvovaní bol vymenovaný za pomocníka operatívneho dôstojníka v jednej zo štruktúr Amanu (vojenská rozviedka). Vo vojenskej rozviedke dosiahol hodnosť kapitána keï slúžil poèas deviatich rokov, do roku 2005. Poèas tohto obdobia pôsobil v Srbsku, Rumunsku, Ghane, Kongu, Macedónsku, na Ukrajine a Cypre. Odozvy na Shaviva majú vysoko pozitívny charakter. V roku 2005 pred Shavivom stála perspektíva povýšenia v hierarchií Amanu, napriek tomu z rozviedky odišiel.


Vojenská rozviedka Aman
Výcvik vo vojenskej rozviedke je na vysokej profesionálnej úrovni, dôstojníci a analytici rozviedky disponujú perfektnou profesionálnou kvalifikáciou.

Izraelská rozviedka a bezpeènostné služby zohrávajú dôležitú úlohu v štátnom, ako aj súkromnom sektore. Mnohí úradníci v rámci štátneho sektoru, priemyselnej sféry priamo alebo nepriamo pracovali pre rozviedku. Podanie výpovede príslušníkov rozviedky a bezpeènostných služieb neznamená koniec ich kariéry, nako¾ko osoby ktoré majú za sebou prax v tajnej službe sú èasto využívané pre prácu vo vládnom aparáte.

Od roku 1996 vedenie vojenskej rozviedky podniklo revoluèné kroky pri jej reformovaní. Tu musíme spomenúť implementáciu nového spôsobu práce analytikov, ktorý si získal názov "systémové myslenie" a ktorý predpokladá komplexnú analýzu dodávaných informácií prièom sa berie do úvahy ideologická a náboženská sféra, verejná mienka, psychológia, literatúra a umenie.

Modernizovaný bol aj školiaci systém spravodajských kádrov. Jedným z takýchto programov (trvá tri roky) sa stal nový systém prípravy na báze civilných akadémií (univerzít), kde špecialne vybraní študenti absolvujú na univerzite školiaci program vyvinutý a schválený špecialistami vojenskej rozviedky. Toto platí aj o už fungujúcich príslušníkoch vojenskej rozviedky.


Je zaujímavé že ešte poèas svojho pôsobenia vo vojenskej rozviedke Shaviv absolvoval trojroèné školenie (2002 - 2005) na univerzite Bar-Ilan fakulta politológie a medzinárodných vzťahov.


Univerzita Bar-Ilan
Ide o izraelskú univerzitu ktorá sa nachádza v meste Ramad-Gan. Vznikla v roku 1955 a je pomenovaná po Meir Bar-Ilanovi, lídrovi nábožensko-sionistického hnutia. Univerzita vznikla s cie¾om vytvorenia vhodného rámca pre skåbenie náboženskej židovskej výuky a bežného vysokoškolského vzdelania. Na univerzite beží aj program výuèby vyvinutý a schválený špecialistami vojenskej rozviedky.


V roku 2006 zaèal pracovať na Ministerstve strategického plánovania, ako poradca ministra pre zahranièné vzťahy. Na ministerstve pôsobil spolu 1 rok aj 6 mesiacov (do októbra 2007).


Ministerstvo strategického plánovania
Poèas koalièných rokovaní medzi stranami Kadima a Náš dom Izrael v roku 2006 Abigdor Lieberman (líder strany Náš dom Izrael) žiadal od vtedajšieho predsedu vlády Ehmuda Olmerta post ministra pre vnútornú bezpeènosť. Vzh¾adom na objektívne dôvody (policajné vyšetrovanie proti Liebermanovi) to nebolo možné zrealizovať preto Olmert navrhol vytvoriť nové ministerstvo priamo pre Liebermana. Ministerstvo strategického plánovania bolo / je zodpovedné za agentúru pre kontakty Nativ a zoberá sa aj iránskou jadrovou hrozbou. Ministerstvo sa stalo súèasťou systému národnej bezpeènosti Izraela a je òou doteraz. Väèšinu vedúcich zamestnancov tvorili / tvoria minulí / súèasní agenti Mossadu a Amanu. V roku 2008 bolo ministerstvo zrušené, v roku 2009 obnovilo svoju èinnosť.


Agentúra pre kontakty Nativ
Agentúra zaèala fungovať v roku 1952. Jej úlohou bola realizácia výzvednej èinnosti a šírenie sionistickej propagandy v ZSSR a krajinách východnej Európy. Poèas deväťdesiatich rokov bola najdôležitejšou úlohou agentúry evakuácia židov zo zón lokálnych konfliktov na území SNŠ a štátov bývalej Juhoslávie. V súèasnosti sa Nativ zmenila na agentúru, ktorá udržuje kontakty so židovskými komunitami v rôznych krajinách. Kontrašpionážne služby viacerých štátov ju naïalej považujú za tajnú službu orientovanú na výzvednú èinnosť.


Už v roku 2005 (napriek svojmi pôsobeniu v rámci štátnej služby) Shaviv založil svoju poradenskú spoloènosť Shaviv Strategy and Campaings. Pod¾a našich informácií ide o spoloènosť spolupracujúcu so spravodajskou komunitou Izraela.

Shaviv pôsobil ako konzultant v rámci viacerých krajín, ktoré navštívil aj ako príslušník vojenskej rozviedky:

  • Marec 2007 - október 2007 Bulharsko vystupuje ako subdodávate¾ predvolebného tímu v parlamentných vo¾bách
  • September 2007 - december 2007 Rumunsko konzultant predstavite¾ov rumunskej vlády poèas predvolebnej kampane do Európskeho parlamentu
  • November 2007 - február 2008 Srbsko ako subdodávate¾ sa podie¾a na predvolebnej kampani tímu Borisa Tadica v rámci prezidentských volieb
  • Február 2008 - máj 2008 Ukrajina vystupuje ako subdodávate¾ pre volebný tím Leonida Èernoveckého v rámci primátorských volieb v Kijeve
  • Máj 2009 - júl 2009 Moldavsko konzultant Jurija Rošku (lídra kresťansko demokratickej národnej strany Moldavska) v rámci parlamentných volieb
  • September 2009 - november 2009 Chorvátsko konzultant prezidenta poèas prezidentských volieb
  • August 2010 - trvá do teraz Slovensko konzultant starostu MÈ BA Ružinov Dušana Pekára
  • Január 2011 - Marec 2011 Cyprus konzultant poèas parlamentných volieb
  • September 2007 - Júl 2011 konzultant pre politické otázky mimovládnej organizácie "Európski priatelia Izraela"
  • September 2010 - Júl 2010 Slovensko konzultant pre medzinárodné politické vzťahy podpredsedu vlády Jána Fige¾a

Pod¾a našich izraelských zdrojov, je považovaný za špecialistu na psychologické operácie a propagandu. Vie geniálne "èitať èísla" z prieskumov verejnej mienky a pod¾a toho riadiť volebné kampane.

Je ženatý, má dve dcéry, žije v obci Modiin blízko Tel-Avivu (Izrael).

 

 


Vývoj udalostí

Je jar 2010 a Dušan Pekár (krajský predseda KDH v BA a súèasný starosta MÈ BA - Ružinov) spoloène s podporujúcimi ho regionálnymi politikmi a podnikate¾skými kruhmi, zaèína plánovať svoju volebnú kampaò na starostu Ružinova. Vtedajší riadite¾ kancelárie Jána Fige¾a - Branislav Staníèek dáva Pekárovi doporuèenie na izraelského špecialistu na volebné technológie Arona Shaviva. Samotný Staníèek sa so Shavivom spoznal v Bruseli.

 

 

Disponujeme dokumentmi dôverného charakteru, ktoré potvrdzujú, že Aron Shaviv a jeho aktivity na území SR sa stali predmetom záujmu slovenských kontrašpionážnych služieb. Dokumenty jasne popisujú návštevy a stretnutia Arona Shaviva v SR. Pod¾a dokumentov Aron Shaviv od 30.augusta do 30.novembra 2010 (výhra Pekára vo vo¾bách), navštívil územie SR minimálne štyri krát (konkrétne dátumy viï v dokumente). Malo ísť o služobné cesty z titulu riadenia volebnej kampane Ing. Dušana Pekára (volebnej kampani budeme venovať pozornosť na inom mieste). V tomto období sa Shaviv stretával hlavne s Pekárom samotným, ako aj èlenmi jeho volebného tímu: Zuzana Bábovková (dnes Maturkanièová), Lucia Weinbergerová a Miroslav Danko (do septembra 2011 top manager v dcérskej spoloènosti BVS a.s. - Infra Services a.s.).

Ïalší dokument rozpisuje aktivity Arona Shaviva od decembra 2010 do decembra 2011. Dokument konštatuje diverzifikáciu kontaktov Arona Shaviva na politické špièky KDH. Zaèiatkom roku 2011 Shaviv vyhráva ponuku na poradenské služby Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (viï èlánok Nový èas z 3.2.2012, viï. zmluva è. 25/1130/2011). Okrem tradiènej zostavy (Pekár, Danko, Maturkanièová, Staníèek) boli spravodajskými zložkami zaznamenané aj opakované stretnutia Shaviva s ministrom vnútra SR Danielom Lipšicom. Dokument jasne špecifikuje dátumy návštev a stretnutí Arona Shaviva na území SR. Spolupráca Arona Shaviva s Dušanom Pekárom a Danielom Lipšicom pretrváva dodnes.

Kontra1

Kontra1

 

 

Kontra1

 

 

 

Kontra1
Ads by CheapMeAd Options

 

 

 

 

Kontra1

 

 

*****************************************************
 
 
Tu je krasne vidiet, ako sa od 89teho , od neznej revolucie zmenily hodnoty, myslenie a postoje politikov, ... a podla slov tohoto pana, zijeme dnes v totalite ako pred 89tym. Vlastenectvo je dnes potlacane, kto sa odvazi je hned fasista, Vtedy vraj bolo vlasenectvo potlacane a nahraddzovane internationalizmom. DNES??? Vlastenec je fasista, staty stratili svojpravnost, je iba EU, vlajky statov v EU parlamente zakazali... TO SME TO DOPRACOVALI . A tento pan je dnes uuuple v pohode. Lebo sluzi viete komu.
 
 
 

Lipsic Majdan na Ukrajine  (Dnes uz vieme ze tento fasisticky prevrat bol riadeny a financovany US a zidovskymi financnikmi ako Soros. Preco klamal, si domislite.)

 
 
 
https://www.faktyadokazy.cc/2019/02/26/lipsic-vodu-kaze-ale-vino-pije/
https://www.faktyadokazy.cc/special-informacie-z-www-danielito-info/