http://www.necenzurovane.net/16/kanik.html

Príbeh bývalého ministra Kaníka-repete

Alebo ako sa zmenilo verejné video na súkromné

https://www.youtube.com/watch?v=cOli-5uKew4

Nick s názvom PrecoKlamate  v diskusii položil túto otázku:
Preco sa video s Kanikom stalo sukromnym? Kolko zaplatil za stiahnutie?
Vážený čitateľ, ubezpečujeme Vás, že táto stránka nemá nič spoločné so stiahnutím uvedeného videa. Keďže bolo zálohované, pán Kaník bude musieť zariadiť cez Youtube jeho opätovné stiahnutie. Ubezpečujeme vás, že pokiaľ sa tak stane, toto video bude umiestnené na Rutube, Vimeo a všade kde to len bude možné, aby nedošlo k cenzúre.

Pribeh byvaleho ministra Kanika

Zároveň odpovedáme na otázku Ing. Dany Bobekovej a ďalších, ktorým prekáža anonymita resp. pseudonymy niektorých autorov.
Keďže táto zločinecká republika sa už pomaly dostáva do najvyššieho štádia formou posilňovania policajného štátu a nikdy nepripustí zmenu vo voľbách, pretože ak by tie mohli niečo zmeniť už dávno by ich zakázali, jedinou možnosťou postaviť sa na odpor,  je gerilový alebo partizánsky spôsob boja. Dávid sa proti Goliášovi môže postaviť len zo zálohy a ľsťou. Tak ako partizáni v Juhoslávii alebo gerily Che Guevaru útočili proti po zuby ozbrojenej presile odzadu  snajprami, vyhadzovaním vlakov, alebo  zákerným podrezávaním hrdiel a vrážaním bodákov od chrbta do ľadvín okupantov vo výške päste nad opaskom a potom jeho prudkým stočením, tak isto jedinou možnosťou je útočiť proti systému odzadu v anonymite po partizánsky.  Nepovažujte to za otvorenú výzvu k ozbrojenému odporu ale len za konštatovanie historických skúseností.  Podobnou skúsenosťou je aj fakt, že v Srbsku nikto nechce robiť exekútora, pretože niekoľkých  tam totiž našli s podrezaným hrdlom. Ani to nie je výzva ale len konštatovanie reality a mentality národa. Niektoré národy to riešia fňukaním a skokom z okna alebo pod vlak, iné nožom alebo britvou na gume, no a niektorí prispievatelia uverejňovaním príspevkov pod pseudonymom, čo je prejavom ich racionálneho myslenia, pretože ak nechcú dopadnúť ako ovce na jatkách, jedinou ich obranou je anonymita.

Príbeh bývalého ministra Kaníka...             

Opäť sa potvrdzuje, že slovenská politika je zoskupením zločineckej zberby, bez ohľadu na stranícku príslušnosť a hra na ľavicu a pravicu  je len habaďúra  zamatového podvodu.



Reformátor a politický gumkáč Kaník, s hlavným protagonistom zavádzania fašistických tzv. nevyhnutných ekonomických reforiem v réžii MMF a Svetovej banky Beblavým-antikristom s tvárou neviniatka, vyškoleným špičkovými zločincami v USA.
Gény Beblavého matky, ktorá vyhodila z vysokej školy kresťanských aktivistov Gregora a Šárovského, prešli na jej potomka, ktorý za judášsky groš, v spojení s cudzou mocou ekonomicky likviduje vlastných spoluobčanov. Dnes tento zapredanec a vlastizradca z pozadia riadi prochádzkovú Sieť
https://www.youtube.com/watch?v=c2KJt5NB3rI
SDKÚ-DS: Reformy, nie výjazdy úradníkov

Miroslav Beblavý – cynický produkt ekonomického fašizmu zo Svetovej banky

Podľa autorov knihy Čierna kniha komunizmu sa predpokladá o desiatkach miliónov nevinných obetí tohto najzločineckejšieho systému. Hovorí sa o čísle 60-70 miliónov. Deti a mladší súrodenci komunizmu – fašizmus, má tiež milióny obetí no v porovnaní s komunizmom je toto číslo omnoho menšie. Väčšinu vrahov v mene týchto systémov možno považovať za nevzdelaných a krutých sadistov. Boli medzi nimi aj takí, ktorí trpeli pocitom menejcennosti či ďalšími psychickými úchylkami. Tu im bolo umožnené realizovať sa.

Čo je ale najstrašnejšie, niektorí špičkoví vrahovia či skôr sadistickí vrahovia, boli nielen vzdelaní, ale milovali a vyznávali vážnu hudbu či dokázali namaľovať krásny obraz. Je zdokumentované, ako viacerí fašistickí pohlavári po duševnom vychutnaní si smrti stoviek či tisícok väzňov v plynových komorách, alebo individuálnych strieľaniach do tyla, alebo púšťaním vycvičených trhacích psov na nevinné obete sa išli odľahčiť, odreagovať či prísť na iné myšlienky tým, že si sadli za klavír a začali si prehrávať skladby hudobných velikánov Bethovena, Mozarta, Schillera a ďalších. Kto sa vtedy díval do ich tvárí, a pritom by nepoznal o koho sa v skutočnosti jedná, neveril by, že tie ruky dokážu zabíjať. Kto by sa díval ako ich ruky dokážu láskavo hladiť svoje deti a nepoznal ich, neuveril by, že tieto hladiace ruky kruto, bezcitne a neľútostne vraždia nevinných.

Svetová banka – predvoj novej garnitúry komunisticko-fašistických zločincov a vrahov cez ekonomiku

Päťdesiat rokov od porážky fašizmu a pätnásť rokov od takzvanej porážky či pádu komunizmu si človek naivne môže myslieť, že takéto zločiny sú a budú len históriou. Opak je ale pravdou. Zločiny naďalej pretrvávajú, aj keď nie v takom množstve, ale väčšina z nich ide cez ekonomiku. Symbióza komunizmu a fašizmu v tomto odvetví tu našla živnú pôdu. Možno plným právom hovoriť o ekonomickej genocíde, ekonomickom holokauste či vraždení, alebo páchaní samovrážd kvôli tzv. ekonomickým reformám. Hlavní vinníci – tí skutoční zločinci a vrahovia sa volajú politici a ich predvojom je Svetová banka. V drvivej väčšine majú vysokoškolské vzdelanie či sú absolventmi rôznych renomovaných svetových univerzít. Do kategórie najväčších netvorov tejto novej garnitúry fašistických zločincov, cynikov a vrahov, ktorí robia svoje zločinecké pokusy na bezbranných a najslabších vrstvách slovenských občanov cez ekonomiku, formou takzvaných ekonomických a sociálnych reforiem, možno plným právom zaradiť Miroslava Beblavého, štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Cynik, s tvárou nevinného dieťaťa

Ako dvadsaťsedemročný je najmladším štátnym tajomníkom v strednej Európe. Z oficiálnych materiálov sa môžeme dozvedieť, že vyštudoval Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave a zároveň aj divadelnú réžiu na VŠMU. V štúdiu ekonómie pokračoval na University of St. Andrews vo Veľkej Británii, kde dokončuje externé doktorandské štúdium. Už popri štúdiu na univerzite pôsobil ako prekladateľ a tlmočník z anglického jazyka a pracoval aj ako ekonomický redaktor a komentátor v denníku SME, bol aj poradcom viceguvernérky NBS. Má skúsenosti z ročného pôsobenia na Stredoeurópskom inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy i z kresla výkonného riaditeľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Tri roky bol národným a medzinárodným konzultantom Svetovej banky, rozvojového programu OSN, Európskej komisie, Ministerstva pre Medzinárodnú pomoc Veľkej Británie a programu Phare. Je editorom, autorom a spoluautorom odborných publikácií o hospodárskej a verejnej politike. Ako pedagóg pôsobí externe na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského na Filozofickej fakulte UK. Vo voľnom čase sa venuje literatúre a písaniu. Publikoval umelecké preklady a vlastné poviedky. Manželka Emília je šéfkou mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko.

Pokiaľ si normálne či priemerne mysliaci a uvažujúci človek prečíta tento životopis, musí pochopiť, že medzi politikom Beblavým, vzhľadom k jeho ekonomickým vedomostiam a prehľade, by výsledky či realita ním vypracovaných ekonomických a sociálnych reforiem mali mať úplne iné rozmery. Pokiaľ politika Beblavého by som mal hodnotiť ako občana, nepamätám si, že by bol niekedy verejne povedal, že v sociálnej a ekonomickej oblasti nemožno robiť reformy tak, že budú na nich profitovať politickí zločinci, zlodeji a tunelári, ktorí pomocou vedome pripravených a schválených zločinecko-zlodejských zákonov rozkradli či umožnili, aby v tejto republike sa za posledných 13 rokov rozkradlo minimálne 9OO miliárd korún, (niektorí hovoria o sume 1 bilión, 200-400 miliárd) ktoré naďalej existujú, stále sú v obehu a tvoria hodnoty pre ich zlodejských majiteľov, pričom v úlohe porazených ostali bezbranní slovenskí občania. Tí občania, ktorí nikdy nič neukradli, no zločineckí politici vo forme kolektívnej viny preniesli na ich plecia celú ťarchu zodpovednosti za svoje vlastné zločiny.

Realita

Tak, ako po skončení druhej svetovej vojny či už počas jej blížiaceho sa konca politici víťazných mocností si delili svoj mocenský vplyv, niečo podobné sa realizovalo aj pred a po novembri 1989. História za posledných 100 – 150 rokov jednoznačne dokazuje, že žiadna zmena v tom čase fungujúceho mocenského systému sa nerobila na náhodu. Keď toto všetko porovnáme s realitou prednovembrového a ponovembrového Československa či neskôr samostatného Česka a Slovenska, urobilo sa tu niekoľko vecí nielen k vedomému ekonomickému vydrancovaniu týchto, dnes už samostatných štátov, ale aj ich ekonomickej závislosti na cudzích mocnostiach. Začala sa realizovať strata národnej identity, prísun drog mal slúžiť nielen k morálnemu rozkladu spoločnosti ale aj následnému zvyšovaniu kriminality. Politici vedome pracovali na strate ľudských hodnôt, so snahou docieliť nezáujem ľudí o veci verejné a z toho následne vyplývajúcu apatiu a beznádej.

Ľuďom sa začala podsúvať cielená a dopredu vypracovaná propaganda za masívnej podpory novín, rozhlasu a televízie, ako nám západ bude nápomocný pri našom ekonomickom rozvoji a zvyšovaní životnej úrovne. Mali sme uveriť, že bez USA, NATO a Európskej únie Slovensko bude čakať ekonomický a politický kolaps. Opak je ale pravdou. Keď Svetová banka za pomoci zločineckých vlastizradcov z ponovembrových vlád a parlamentov urobila zo slovenských občanov jednu z najlacnejších pracovných síl v Európe, pomocou ktorej si u nás cez svoje investície vyspelé západné krajiny zvyšujú svoju ekonomickú a životnú úroveň, začali sa robiť ekonomické pokusy s vysokým stupňom fašistického cynizmu na väčšine slovenských občanoch. Nazvali ich reformami.

Položme si otázku, či Slovensko je na tieto investície odkázané? Nie, nemuselo byť. Aj tu možno hľadať odpoveď, prečo Svetovej banke vyhovovalo ekonomické drancovanie Slovenska či vznik novej kapitálotvornej vrstvy bez vstupného kapitálu. Za tie stovky a stovky rozkradnutých miliárd, našich miliárd, sme si všetko mohli vybudovať zo svojho vlastného. Nové fabriky, vyspelú technológiu, moderné školstvo, fungujúce zdravotníctvo, skrátka, všetko to, čo má byť súčasťou prosperujúcej spoločnosti. O toto všetko sme boli okradnutí v mene zločincov a vlastizradcov z ponovembrových vlád a parlamentov v spolupráci s cudzou štátnou mocou.

Anatol Lieven predseda Nadácie Carmegie pre medzinárodný mier vyslovil na adresu postkomunistických krajín zaujímavú myšlienku – Nútiť chudobných, aby priniesli ďalšie obete po tom, čo ich krajiny rozkradli skupiny vyvolených, je určite nepekné. Čo si o tomto myslíte, zločinci mečiarovskí, dzurindovskí, miklošovskí, kaníkovskí, zajacovskí, vy, takzvaní reformátori ekonomiky, zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí, v skutočnosti nová garnitúra fašistických zločincov a vrahov po ekonomickej a sociálnej línii, pod dohľadom a s pomocou Svetovej banky?

Sadofašistická Beblavého filozofia

Snažme sa vyjsť z tejto myšlienky A. Lievena, k tomu si pridajme vzdelanie Miroslava Beblavého a jeho funkciu, ako jedného z hlavných reformátorov v sociálnej oblasti, ako aj jeho špičkových informácií nielen o skutočnom stave slovenskej ekonomiky od novembra 1989 či o rozkrádaní a tunelovaní našich ekonomických zdrojov, tak mi vychádza len jedno.

Miroslav Beblavý, štátny tajomník na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR je odporný zločinecký netvor s vysokým stupňom fašistického cynizmu. Systémom kolektívnej viny na účet nevinných, ktorá sa realizuje aj jeho zásluhou, dokázal, že nesie priamu vinu a zodpovednosť za napomáhanie k samovraždám, ktoré tu spáchali viacerí nezamestnaní kvôli týmto takzvaným ekonomickým a sociálnym reformám. Znovu opakujem, že sa jedná o mimoriadne nebezpečného zločinca a vraha.

Keď viacerí fašistickí zločinci počas druhej svetovej vojny po vraždách nimi či na ich príkaz spáchanými, relaxovali hraním melódií od svetových hudobných velikánov na klavíri či iných hudobných nástrojoch, Beblavý sa odreagúva písaním poviedok. “Vždy ma bavilo písať, tvoriť. To robím aj teraz, ale chýba mi snaha o uchopenie reality aj cez intuíciu a cit,” povedal v obsiahlom rozhovore pre denník SME z 17. 1. 2004 na otázku – Vyštudovali ste aj Vysokú školu múzických umení. Čo zostalo z divadelníka? A ja, ako autor, si kladiem otázku, či mu skutočne chýba snaha o uchopenie reality, alebo ju vo svojom cynizme už nechce poznať a uchopiť?

Naruby obrátená pravicová svätožiara Ľudovíta Kaníka a SDKÚ-DS o obyčajného občana              

Na Slovensku sa dejú vskutku neuveriteľné a šokujúce veci. Patrí medzi ne až „dojemná“ starostlivosť Ľudovíta Kaníka o obyčajných slovenských občanov – a to práve po voľbách, ktoré skončili pre slovenskú pravicu totálnym fiaskom. Neuveriteľné, že práve tento politik, ktorý na Slovensku ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny zaviedol fašistický systém kolektívnej viny, keď následky a vinu za rozkrádanie politikov – preniesol na plecia nevinných ľudí. V rámci ekonomických experimentov na vlastnom národe, ktoré vypracoval jeho štátny tajomník Beblavý, za týmto účelom vyškolený Svetovou bankou, aj sociálne samovraždy sa stali súčasťou nevyhnutných ekonomických reforiem. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že zločiny proti ľudskosti sa tu realizovali aj cez zákony. Citujem: V správnom súdnictve súdy nemajú právomoc rozhodovať o nesúlade zákona s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovormi o ochrane ľudských práv na primeraný život a ani rozhodovať o doplatení sumy na peňažnom príspevku za opatrovanie.

          Prečo o tom píšem? Na stránke www.necenzurovane.sk sme urobili rubriku pre príspevky zakladateľky Charty 2012 pani Eleny Ištvánovej, http://necenzurovane.sk/charta2012/forum/t.php?c=1337579657
ktorá emailom dňa 16. 5. 2012 odoslala poslancovi Kaníkovi tento text: Dobrý deň, pán Kaník, obraciam sa na Vás ako iniciátora a priameho realizátora návrhu zmeny v dôchodkovom systéme so žiadosťou o osvetlenie dôvodov toho, že sa do zápočtu odpracovaných rokov k dôchodku prestal zohľadňovať počet vychovaných detí ženám – matkám. Ako pracujúca žena – matka pokladám tento krok Slovenskej republiky voči pracujúcim ženám – matkám za zločinný, pretože zvýšil freeriding spoločnosti na ich domácej práci. Prosím Vás, z čoho ste vychádzali v danom návrhu? Išlo o nejakú požiadavku EÚ, resp., to bol len názor v Slovenskej republike? Za skoré vyrozumenie Vám vopred ďakujem.

          No a ako sa zachoval poslanec Kaník? Ako obyčajný špinavý chrapúň, ktorý doteraz nebol schopný odpovedať. Aj preto budem veľmi pozorne sledovať tohto farizeja a dvojtvárnika, keď zas opätovne bude na tlačovkách prejavovať „dojemnú“ starostlivosť o pracujúceho človeka. Lebo aj on je jeden z tých, že na Slovensku nás korupcia oberie každý rok o 4 miliardy euro a daňové úniky o 3 miliardy euro – a potom tieto miliardy chýbajú všade tam, kde sú potrebné.