zdroj: http://www.nadhlad.com.

Nová generácia Maďarov sa dostala do vrcholnej politiky po prevrate v novembri 1989. Niektorí z nich sa dostali na významné posty po voľbách v r. 1990. Oskar Világi sa stal podpredsedom komory Federálneho zhromaždenia ČSFR a vytvoril si významné kontakty. Vďaka týmto kontaktom sa zúčastnil prvej privatizačnej vlny a tak sa dostal ku značným majetkom. Neskoršie si založil advokátnu kanceláriu s Erikou Csekešovou z kancelárie podpredsedu SNR Lászlóa Nagya, ktorá kancelária hrala kľúčovú rolu v neskorších privatizačných pohyboch predovšetkým Transpetrolu, Slovnaftu a IRB-OTP.

Peter Hunčík, pôvodným povolaním psychiater, sa stal poradcom prezidenta Havla a neskôr sa zúčastnil s Fedorom Gálom na privatizácii v mediálnej oblasti (Nova TV). Tak získal vysoké majetky. Bývalý novinár László Szigeti sa venoval mediálnej oblasti. S podporou Gjörgya Sörösa si založil vydavateľstvo Kalligram, kde dlhodobo zamestnával okrem iných aj Rudolfa Chmela. Využil možnú vydierateľnosť bývalého šéfredaktora denníka Új Szó Jószefa Szilvásyho (ktorý mal problémy s lustráciami) a cez tri vlny privatizácie s podporou Bélu Bugára sa dostal na post predsedu redakčnej rady tohto denníka, kde figuruje dodnes a riadi tento denník. Bugárovi za túto podporu napísal knihu Žijem v takej krajine a všeobecne sa stará o Bugárov imidž. Počas pôsobenia dvoch Dzurindových vlád sa stal jedným z najvýznamnej ších lobistov SMK a tak získal spolu s Bugárom značné majetky, predovšetkým V prevažnej časti figurujú ako vlastníci rodinní príslušníci. Po volebnom úspechu novej politickej strany Most-Híd jeho nominant Rudolf Chmel sa stal podpredsedom vlády SR, no zásadné slovo na úrade podpredsedu vlády mal L. Szigeti. Venoval sa predovšetkým získaním grantov zo štátneho rozpočtu. Na jeho návrh finančné prostriedky určené na podporu menšinovej kultúry boli predisponované z Ministerstva kultúry SR na Úrad vlády, kde prostredníctvom bývalých redaktorov Új Szó (Ján Lajosom a László Juhász) rozdeľoval podporu na granty. Najväčšiu čiastku v r. 2011 získal denník ÚjSzó a druhú najväčšiu vydavateľstvo Kalligram ( zo 41 žiadostí Kalligramu ší bolo úspešných). Je zaujímavé aj to, že tí redaktori Új Szó, ktorí najviac podporili Bugárove, Hunčíkove a Szigetiho snahy na vytvorenie strany Most-Híd (Ján Lajos a L. Juhász), sa stali v r. 2010 riaditeľmi na Úrade vlády SR.

Hospodársky aktívni ľudia v SMK začali hrať väčšiu hru počas pôsobenia dvoch Dzurindových vlád, predovšetkým v oblasti energetiky, pôdohospodárstva, dopravy, vodného hospodárstva a programov pre samosprávy. K skupine sa pripojili Lászlo Gyurovszky, ktorý sa neskoršie stal ministrom pre regionálnu politiku a Zsolt Simon, ktorý sa stal ministrom pôdohospodárstva. Činnosť týchto ľudí vyšetrovala aj SIS a v niektorých regiónoch Južného Slovenska týchto ľudí volajú „pán 20 percent“. Obdobnú prezývku získal aj Bugárov novodobý poradca Frederik Buza, ktorého 6. júla 2011 tak zbili traja neznámi páchatelia, že musel byť odkázaný na nemocničné ošetrenie tri dni.

Najznámejšími cieľovými osobami však boli Oskar Világi, ktorý jedného času bol členom vedenia alebo dozorných rád až 12 firiem resp. štátnych inštitúcií (od zdravotnej poisťovne Apollo, cez funkciu generálneho riaditeľa Slovenských železníc po Slovnaft). Neskoršie sa tak posilnila jeho pozícia, že už sa hovorilo, že on rozkazuje aj Bugárovi. Je pozoruhodné aj to, že tento pán v r. 2011 nedostal bezpečnostnú previerku NBÚ, predtým bol preverovaný aj SIS ( napr. č.p. 63/950-V-143-82/2006-S zo 17.1.2006).

Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Transpetrolu sa stal Štefan Czucz, počas pôsobenia ktorého došlo aj k predaju Transpetrolu. Spolu s Világim a s pomocou Bugára zariadili aj predaj Slovnaftu aj IRB, vo všetkých prípadoch išlo o vysoké provízie na úrovni niekoľko sto miliónov Sk ( viď citáty z Gorily na konci tohto textu). Világi, Czucz a Bugár sa tak stali najbohatšími Maďarmi na Slovensku spolu s Františkom Hideghétym, bývalým generálnym riaditeľom Slovenského pozemkového fondu. Okrem dobrých ekonomických kontaktov mali dobré vzťahy aj s médiami a vydavateľmi médií, resp. aj s bezpečnostnými zloō kami SR. Jaroslav Spišiak bol pred r. 2006
viceprezindentom Policajného zboru SR a je od r. 2010 prezidentom PZSR. Medzitým bol však bezpečnostným šéfom Slovnaftu pod vedením O. Világiho. Nie sú nezaujímavé aj ich kontakty na Dobroslava Trnku, bývalého generálneho prokurátora.

Majetkové pomery, firmy a sociálna sieť väzieb ľudí okolo Bugára bolo zmapované foaf.sk, z ktorého vyplýva, že Oskar Világi, Béla Bugár, Štefan Czucz, František Hideghéty a László Szigeti patria k najbohatším ľuďom na Slovensku. V Šamoríne, na konci ulici Pomlejská, kde býva aj B. Bugár, sa nachádzajú na enormne veľkých pozemkoch tri kaštiele. V prvom býva Štefan Czucz, v druhom František Hideghéty a tretí je momentálne prázdny. Čaká na svojho majiteľa, ktorým bude podľa Šamorínčanov Béla Bugár.

Agentúra foaf.sk urobila na základe údajov z obchodného registra SR, daňového úradu SR a Sociálnej poisťovne prehľad majetkov najbohatších maďarských politikov na Slovensku. Sú nimi:


Béla Bugár, ktorý vlastní firmu* BB & G sro. Firmy, s ktorými má úzke kontakty (83-100%): KABA Trade sro., Pro Media Studio sro, PARCUS as. Podľa údajov *foaf.sk *k osobe Bélu Bugára a jeho manželky je najbližší podnikateľ bývalý riaditeľ SMK Péter Vörös (98%). Firma B. Bugára má väzbu na ďalších 16 firiem (5%-16%), napr: Poľnohospodárske stavby as., ASTRAS sro., Studio Camadeo sro., Transpetrol as., TSC Capital Consulting... Celkové informácie tu: http://foaf.sk/ludia/297992

Zsolt Simon, ktorý vlastní firmy AGS s.r.o., AGROTRADE, sro. Blízke firmy: 100% firmy: Coburg sro., Agroobchod-Družstvo (údajne sa ruší), Agropex sro. Na 45% ďalších 5 firiem. Podľa foaf.sk najbližší človek k Zsoltovi Simonovi je (100%) Peter Polóni.
Viac tu: http://foaf.sk/ludia/401120


Tibor Bastrnák, ktorý vlastní firmy MEDIFIT sro., PEDIATER BE sro., KVADRÁL sro.
Blízke firmy medzi 71%-100% : Regionálna správa a údržba ciest Komárno Rt., PEDIATER PLUS sro., MEDCom sro., COM-therm, sro. Viac tu: http://foaf.sk/ludia/98912

Gábor Gál, ktorý vlastní firmy Dodak sro., Nemocnica s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta a.s., GAVE a.s. Blízke firmy medzi 50-100%: Kordo, s.r.o., Nemocnica s poliklinikou Skalica
Rt. Dlžník. Ďalších 51 firiem medzi 14%-44% . Viac tu: http://foaf.sk/ludia/107329

László Solymos, ktorý vlastní firmy GRAVEL Land sro, SLOMIK sro., Dôstojná as., BLUE FASHION sro. Ďalších 22 blízkych firiem okolo 50 %, napr. SportLand sro., Development
Hubice, sro., Spirit Slovakia sro.)... Viac tu: http://foaf.sk/ludia/156679

Elemír Jakab, ktorý vlastní podiel vo firmách Zemplínska juhovýchodná vodárenská spoločnosť, as. , AGROSPOLOČNOSŤ sro., Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, EMI, sro Veľké Raškovce, Východoslovenská energetika as. Viac tu: http://foaf.sk/ludia/75047

Péter Vörös, ktorý vlastní sBélom Bugárom Pro Media Studio, sro., BB & G, sro., PARCUS, as. atd... Viac tu: http://foaf.sk/ludia/297996

Igor Sidor , ktorý vlastní firmy: V.O.D.S. - Eko sro., V.O.D.S. - Eko, as., .A.S.A. - V.O.D.S. SANÁCIE, sro., End side trade, sro., Perínsky rybársky klub, sro., MEDIM sro. Strážske, POWER LINE, sro., V.O.D.S.,as., GEVOS Slovakia as. Viac tu: http://foaf.sk/ludia/137873

Edita Pfundtnerová, ktorá vlastní firmy: KMU 1, s.r.o., Eurovalley, a.s., PS 5, s.r.o. ...
Viac tu: http://foaf.sk/ludia/571172http://foaf.sk/ludia/137873

Na miestnej a regionálnej úrovni malo SMK problémy v období medzi 2001 a 2006 predovšetkým v Nitrianskom kraji, kde vznikol problém privatizácie sociálnych zariadení a privatácie levickej nemocnice (kde boli najviac aktívni Csilla Andrusková, Július Fekete a Július Grébner). Je známa aj kauza dvoch pracovníkov Slovenského pozemkového fondu v trnavskom kraji, ktorí boli v r. 2005 PZSR obvinení z korupcie a nasledne aj odsúdení. Je známe aj podanie na Generálnu prokuratúru vo veci trestného oznámenia zo strany firmy Aqua Venture proti TaO- Bašty, spol. s r.o. v Komárne, ohľadne možného predaja Komárenských vodární ; KOMVAK, kde je dotknutý medzi inými aj Tibor Bastrnák, bývalý primátor Komárna a Imre Andruskó, bývalý predseda SMK v Komárne vo veci možnej korupcie z rokov 2006 a 2007 . Je známa aj zápisnica o trestnom oznámení ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004, ktorá hovorí o prípade Čuňo v Košiciach a v ktorej zápisnici na str. 4 sa nachádzajú aj nasledovné vety: „ Kasper ma predstavil poslancovi László Nagyovi. Túto príležitosť som využil k overeniu si skutočnosti, či celá suma 9 mil. Sk bola doručená do Bratislavy a tam odovzdaná. Po určitom čase som si s poslancom Nagyom na chvíľu presadol k inému stolu, kde som sa ho otvorene opýtal, či bola doručená táto suma – a&n bsp;na papierik som napísal číslicu 9. Poslanec Nagy povedal, že áno. Viac sme sa k tejto veci nevracali z dôvodu,že som si potvrdil odovzdanie sumy 9 mil. Sk.


Citáty z Gorily:

Haščák vysvetľuje Malchárkovi súčasný stav v SE: každý v predstavenstve si robí svoje obchody, Pavol Ponca podvádza vlastných ľudí, Igor Grošaft (Haščák sa s ním stretáva, dobre vychádzajú) urobil veľký obchod s elektrinou s dcérskou spoločnosť ruskej RAO UES, OstElektra (Malchárek má dostať 500 tis. EUR z tohto obchodu). Miloš Šujanský tiež podvádza (podviedol aj Haščáka). Najväčšie podvody robí podpredseda predstavenstva Miroslav Wollner (SMK, Világi). Haščák dal Ševčíkovi príkaz stopnúť Wollnerovi všetky veci nad 30 mil. Sk. Miroslav Wollner chce tiež odstaviť Rapšíka a chce sa stať gen. riad iteľom a predsedom predstavenstva SE, a.s. Haščák sa rozhorčuje, že Wollner sa správa ako keby bol ministrom hospodárstva Világi a nie Malchárek.

Haščák má pre Malchárka pripravený zoznam 11-15 vecí v SE nad 100 mil. Sk, ktoré sa budú realizovať. Spolu ide o vyše 1 miliardu Sk. Všetky veci nad 20 mil. Sk schvaľuje dozorná rada SE. Majú v nej 5 ľudí z 12 (Ševčík, Jurica, Bubeníková, Konštiak, pridá sa aj Grošaft). Haščák má s Világim bližšie neurčenú vzájomnú dohodu v energetike, ktorá ale nefunguje a ktorú chce porušiť. Očakávajú protireakciu maďarov (Világi, Bugár) za stopnuté Wollnerove veci, ale v DR ich prehlasujú.

Haščák delí províziu z obstarávania informačného systému v SEPS za cca 165 mil. Sk, ktorý je už schválený v dozornej rade SEPS - 10 miliónov Malchárkovi, 10 miliónov Oszkárovi Világimu. Világi sa zatiaľ neprihlásil. Ak sa neprihlási celých 20 miliónov pôjde Malchárkovi. Generálny riaditeľ SEPS Ladislav Szemet je Világiho človek.


Penta nemôže dostať všetky teplárne a že v privatizácii teplární boli delenia ešte v čase, keď Malchárek nebol ministrom -TEKO (Košická tepláreň) má ísť SMK (Világi), Bratislavská tepláreň má ísť pre Penta Group, KDH má dostať niektorú z menších teplární (Martin) a pod..



Provízia za priamy dopredaj 41% balíka akcií ZSE patrí podľa dohôd SMK (Világi).

U ZSE sa očakáva predajná cena okolo 300 mil. EUR čo predstavuje pre SMK províziu od nemeckého E.ON Energie AG (súčasný vlastník 49% akcií ZSE) cca 4 -6 mil. EUR. Provízia za zvyšný balík akcií VSE sa zatiaľ nebude deliť, pretože súčasný 49% nemecký akcionár RWE Energy zatiaľ neprejavil záujem o kúpu uvedeného balíka.

...Operácia s Transpetrolom je predbežne odsúhlasená aj vo vláde SR. Haščák chcel aby celá provízia išla Malchárkovi. Hybnou silou v transakcii je ale SMK, ktorá bude rozdeľovať províziu (Czucz) a provízia pôjde napoly medzi Malchárka a SMK. SMK chce transakciu s Transpetrolom stihnúť do volieb. Motiváciou nie je iba provízia ale najmä vzťah Transpetrolu k Slovnaft (MOL). Osobami z SMK za transakciou sú predseda predstavenstva a generálny
riaditeľ Transpetrolu Štefan Czucz, predseda SMK Béla Bugár a pravdepodobne aj Világi.

Malchárek sa pýta Haščáka či majú privatizáciu teplární (Bratislava, Trnava, Žilina, Martin, Zvolen, Košice) pod kontrolou. Haščák hovorí, že to len teraz začínajú robiť. Bude tam tiež veľká trenica. Haščák už predbežne o teplárňach rozprával s Világim. Schválenie privatizácie teplární nepôjde cez vládu, len cez FNM.

Malchárek sa pýta Haščáka akú úlohu hrajú v obchode maďari. Haščák potvrdzuje, že sú zaangažovaní a že z obchodu majú provízie aj Miroslav Wollner a Oszkár Világi. Haščák hovorí, že dal Ľubošovi Ševčíkovi (predseda DR SE) príkaz stopnúť všetky Wollnerove obchody v SE. Miroslav Wollner a Oszkár Világi robia v SE najväčšie podvody. Malchárek hovorí, že maďari boli v stredu u neho (Világi, Wollner, Szemet) a že im hovoril, že kým nebudú urobené dohody nebudú môcť pokračovať v svojej činnosti. Világi a Wollner sa údajne usmiali. Generálny riaditeľ Ladislav Szemet je Világiho človek.

Privatizácia zvyšného balíka akcií ZSE bola v minulosti rozrobená maďarmi (SMK) a ministrom hospodárstva Pavlom Ruskom. Provízia za priamy predaj zvyšného 41% balíka akcií ZSE (350 mil. EUR) od nemeckého E.ON Energie AG (súčasný vlastník 49% akcií ZSE) sa bude pohybovať okolo 1%, t.j. 3,5 mil. EUR. Haščák hovorí Malchárkovi, že SDKÚ (pravdepodobne Palacka) si myslí, že zo ZSE má províziu aj Malchárek, pretože vychádza Maďarom v ústrety. Za SMK má túto transakciu na starosti minister výstavby László Gyurovszky. Haščák navrhuje Malchárkovi možnosť robiť SMK problémy pri privatizácii zvyšného balíka akcií ZSE. Túto možnosť mu navrhli Bubeníková a Jurica z FNM. Hovorí všeobecne o priebojnosti Maďarov, o tom ako mediálne nie sú napádaní ako napr. SDKÚ, Penta alebo Malchárek, aj keď sa o ich podvodoch všeobecne vie.


Haščák spomína správy zo SIS o činnosti Oszkára Világiho, ktoré má v počítači a ktoré kolujú po celom trhu a majú ich k dispozícii aj novinári. Haščák hovorí, že sa síce nevie o detailoch, napr. obstarávanie kondenzačných rúr cez Wollnera v SE, ale vie sa o mnohých veciach, napr. o pozícii Štefana Czucza v Transpetrole. Verejná mienka sa ale len pomaly mení v neprospech SMK, Bugár je z toho poriadne nervózny. Malchárkovi sa nechce robiť SMK v ZSE problémy. Hovorí o svojej zdedenej pozícii po Ruskovi a o záujme Ivana Mikloša, ktorý tiež presadzoval ZSE pre SMK v rámci vyriešenia koaličnej krízy. Hašč&aac ute;k radí Malchárkovi, aby sa nenechal Maďarmi manipulovať. Haščák spomína príklad zmeny stanov, ktoré chcel presadiť v SE. S Világim sa dohodol, že nepotrebuje, aby Wollner súhlasil s touto zmenou, ale nemá ju napádať. Keďže Világi nedostal od Haščáka žiadne peniaze, Wollner uvedenú zmluvu napádal. Haščák hovorí všeobecne, že SMK keď nedostane žiadne peniaze ide proti všetkému.

Haščák s Malchárkom sumarizujú a spoločne prechádzajú zoznam obchodov, z ktorých má Malchárek províziu. Nečítajú konkrétne obchody, hovoria len o províziách. Haščák spomína obchod zo SAP v SE, z ktorého má Malchárek 25 mil. Sk, ďalší BN obchod, z ktorého bola provízia 21 mil. Sk rozdelená na tretiny medzi Malchárka, Oszkára Viiágiho a KDH (Világiho a KDH ale ešte možno vynechajú), provízia Transpetrol, provízia 500 tis. EUR od Igora Grošafta (asi za obchod s OstElektra), provízia za poradcu pri rozvodoch, provízia za SSE a ďalšie obchody. Spolu ide o provízie pre Malchárka v hodnote cca 200 - 300 mil. Sk.

Rudolf Chmel - je stále neuspokojený. Snažil sa už cez Malchárka umiestniť 3 ľudí do štatutárnych orgánov štátnych podnikov. V jednom prípade mu Malchárek vyhovel, keď dal jeho človeka do dozornej rady Transpetrolu. Ďalšie 2 osoby sú v súdnom spore s energetickými podnikmi, do ktorých ich chcel Chmel presadiť a sú na ne podané trestné oznámenia. Malchárek sa smeje, že Chmel vyberá tých ľudí asi z basy. Podľa Malchárka má Chmel nereálnu predstavu, že cez týchto ľudí zarobí na stomiliónových obchodoch cca 50 mil. Sk. Podľa Malchárka na to nemá.

Aj v predstavenstve a aj v dozornej rade SE je už schválený projekt informačného systému pre GovCo, a s. za 170 mil. Sk, ktorý dodá americko-izraelská firma NESS Technologies. Obchod riadil za Pentu Peter Benedikt. Provízia z obchodu na rozdelenie je 21,5 mil. Sk. Haščák to pôvodne plánoval rozdeliť na tretiny (Világi, Malchárek, Grošaft) ale nestihol to oznámiť Világimu a Grošaftovi. Haščák sa pýta Malchárka či má dať všetko Malchárkovi, a Grošaftovi. Malchárek sa pýta či to nie je lacné gesto. Haščák reaguje, že teda všetko pôjde Malchárkovi. Haščák uznáva, že Világi by takéto gesto neocenil (myslel by si, že Malchárek má z toho 50 mil. Sk).

(23.12 a 26.12.2005). Malchárek má dostať z obchodu províziu 25 mil. Sk. Haščák nevie aký je celkový rozpočet na provízie v tomto obchode, ale participujú aj Maďari.25 mil. Sk pre Malchárka je ale podľa Haščáka primerané. Haščák mal s obchodom nejaké problémy.

Haščák vytvoril 4 - člennú pracovnú skupinu (Sekerka, Lorincz, ktorého chcú dať do GovCo, a.s., BN človek z VÚJE ktorý ale pracuje pre Haščáka, BN právnik). Uvedená skupina dostáva od predsedu DR SE Ľuboša Ševčíka (Malchárkov poradca pre privatizáciu, ktorého dosadil Haščák) všetky materiály, ktoré majú prejsť predstavenstvom a dozornou radou SE a vyhodnocuje ich. Všetky dokumenty posiela uvedená skupina na vedomie aj Haščákovi. Haščák dal pokyn zastaviť všetky obchody v SE nad 30 mil. Sk. Za posledný mesiac tam boli pripravené obchody za cca 2 mld. Sk. Väčšinou išlo o obchody podpredsedu predstavenstva Miroslava Wollnera (SMK, Világi). Haščák hovorí, že sa mu hneď prihlásil Világi a dohodli si stretnutie na štvrtok 12.1.2006. Haščák vysvetľuje Malchárkovi celkovú situáciu v SE.

Haščák hovorí, že zvykom je vyplácať za privatizácie politické strany osobitne a funkcionárov FNM osobitne, pretože v minulosti keď vyplácali len politické strany tak sa niekedy stávalo, že politická strana ,,zabudla“ vyplatiť svojho funkcionára FNM, ktorý potom nefungoval. Jedinou výnimkou bolo SMK, kde všetky peniaze dával Haščák vždy Világimu, ktorý mal dať niečo aj svojim funkcionárom na FNM (Haščák pripúšťa aj možnosť, že im nič nedal, ale vždy fungovali)

Haščák chce, aby províziu pre Malchárka za predaj Transpetrolu dostali od Štefana Czucza dopredu, pretože neverí ruskej strane (aj keď je neobvyklé pýtať províziu pred realizáciou obchodu). Haščák žil 6 rokov v Rusku a podľa neho sú Rusi len o 20% menší podvodníci ako Číňania, ktorí sú najväčší podvodníci na svete.

zdroj: Necenzurované stránky

zdroj foto:www.17november1989.sk

.

zdroj: ttp://cs.wikipedia.org

Maďarská nezávislá iniciativa

Maďarská nezávislá iniciativa (maďarsky Független Magyar Kezdeményezés, slovensky Maďarská nezávislá iniciatíva zkratka MNI, maďarsky FMK) byla československá a slovenská politická strana, vzniklá roku 1989 jako platforma reprezentující část maďarské etnické menšiny v Československu. V roce 1992 se transformovala do Maďarské občanské strany, jež pak po rozdělení ČSFR působila jen na Slovensku a roku 1998 se sloučila do Strany maďarské koalice.

Dějiny a ideologie

Vznik strany se datuje do 18. listopadu 1989, kdy ji krátce po sametové revoluci na schůzce v Šaľe založila skupina maďarských aktivistů. 23.- 24. února 1990 se konalo 1. valné shromáždění MNI v Komárně. Ideologicky šlo o stranu obhajoby menšinových etnických zájmů s liberální orientací. V jejích řadách působili intelektuálové ale i dělníci. Působila jako paralelní hnutí v řadách etnických Maďarů k hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). S touto koncepcí úzké spolupráce s VPN ale nesouhlasily další názorové proudy v maďarské menšině a proto vznikly i jiné politické subjekty, působící zcela nezávisle a silněji akcentující obhajobu menšinových zájmů, jako hnutí Együttélés‎ (Spolužitie) nebo Maďarské kresťanskodemokratické hnutie. Předsedou MNI se stal Károly Tóth, od roku června 1990 stál v jejím čele László A. Nagy (* 1948). Mezi zakladateli MNI byl i László Szigeti.^[1]

Díky alianci s VPN se MNI brzy po listopadu zapojila do exekutivní moci. V prosinci 1989 se její předák Alexander Varga stal místopředsedou slovenské vlády (vláda Milana Čiče). Už v procesu kooptací počátkem roku 1990 získala i své poslance ve Federálním shromáždění a analogicky i v Slovenské národní radě. Ve volbách roku 1990 kandidovala MNI v koalici s VPN a získala čtyři poslanecké mandáty ve Federálním shromáždění a pět v Slovenské národní radě. Její člen Gábor Zászlós se stal místopředsedou vlády SR (první vláda Vladimíra Mečiara). Získala také posty náměstků ministrů slovenské vlády.^[1][2]

V roce 1992 se MNI přetvořila (paralelně s procesem transformace dalších revolučních hnutí v Československu jako VPN a Občanské fórum) na politickou stranu Maďarská občanská strana, která pak samostatně působila na Slovensku i po zániku Československa a v roce 1998 splynula s dalšími politickými stranami maďarské menšiny trvale do Strany maďarské koalice.^[1][3]