V auguste minulého roku ste v rozhovore pre náš portál Aktuality.sk povedali, že to, čo sme zažívali vtedy, nie je ešte kríza, ale že kríza nastane až v januári 2012. Dovoľte preto otázku: Ako ste spokojný so svojou predpoveďou – vyšla vám? Sme už naozaj v kríze toho pravého razenia?

Po dlhovej kríze sa začína naplno prejavovať kríza globálnej spotreby, presne podľa mojich predpokladov. Táto fáza krízy znamená, že sa všade vo veľkom prepúšťa, všetko sa mrazí a reálna úroveň väčšiny obyvateľstva klesá alebo stagnuje. Nie je to len domáci jav, je to vidieť napríklad aj na tom, že už aj Nemci začínajú siahať na svoje úspory. Takáto situácia znamená, že klesá spotreba vo všetkých typoch odvetví, väčšina podnikateľov sa dostane do stavu optimalizácie, vrátane optimalizácie počtu zamestnancov. Na rad pôjdu najskôr agentúrni a dočasní zamestnanci, a kmeňových si ponechajú a budú dúfať, že situácia sa o pol roka, o rok zlepší. Ale ona sa nezlepší, a tak začnú prepúšťať aj kmeňových zamestnancov. Kríza sa prejaví naplno, sme svedkami napríklad 30-percentnej nadprodukcie v automobilovom priemysle, a tak krízu globálnej spotreby vystrieda kríza nezamestnanosti a po nej príde sociálna kríza.

V tejto situácii prichádza k dôležitým zmenám, napríklad v oblasti Zákonníka práce. Konkrétne zmeny nastanú napríklad pri dohodároch. Je podľa vás reálne, že každý tretí dohodár dostane od zamestnávateľa riadnu pracovnú zmluvu, ako to očakáva vláda?

Pokiaľ budú hovoriť rôzne skupiny, že to prepúšťanie, ku ktorému bude ďalej dochádzať, je otázkou zmien v Zákonníku práce, tak to nebude pravda. Kľúčovým problémom je recesia a prebytok vo výrobe. Samozrejme sa popri tom zvezie aj prepúšťanie agentúrnych zamestnancov a podobne, ale kľúčový problém nie je v zaťažení odvodmi, ale v celkovej recesii. Problémom, ktorý sa týka dohodárov, je ten, že ak sa im príjem z dohody stal jediným príjmom a oni si neplatia rôzne odvody, napríklad aj na penzijné poistenie, tak z čoho im neskôr tie penzie budú vyplácané? A budú chcieť aspoň minimálnu sadzbu. A z čoho im tie penzie budú vyplácané, keď do systému nič nepriniesli? Smutným paradoxom je to, že sa môže stať, že tí, ktorí nepracovali, budú mať vyššie penzie ako tí, ktorí pracovali alebo pracovali na dohodu. Celkovo za zhoršeným postavením dohodárov nebudú zmeny v Zákonníku, ale tá celková recesia a kto tvrdí, že za to môže zákonník, klame. Dostávame sa do recesie, ktorej výsledkom bude menšia potreba práce, to je ten problém.

Hospodárstvo, vlastne celý HDP, v poslednom čase opäť držia nad vodou automobilky. Ako si vysvetľujete, že tento segment sa oklepal z krízy ako prvý? Zrejme nejde len o bezodný ázijský trh, keďže už aj Čína hlási prvé stagnačné príznaky... Alebo si myslíte, že je to len dočasné vyšvihnutie nahor? A ako budú na tom slovenské automobilky?

Prvá vec, ktorá by nás mala zaraziť, je, že šéfom Kie v Žiline sa stáva šéf stratégie z Hyundai. To znamená, že Hyundai sa chystá na strategickú zmenu. Ďalšia vec – Peugeot v Trnave zastavuje na tri týždne produkciu. Tretia vec – Volkswagen hovorí o výrobe elektromobilov. A čo je výhoda elektromobilov? Nenávratná dotácia 5 500 eur na predaný voz, a tá sa vyplatí z peňazí krajiny, kde sa automobil predá. A teraz si zoberte, že si tu Nemci, alebo hocikto iný, budú môcť nakúpiť takéto autá, odvezú si tieto ekologické autá domov a slovenský rozpočet bude zaťažený sumou 5 500 eur na každé jedno predané u nás. Samozrejme, bude sa vyrábať, zaznamená sa export, HDP bude 2 – 2,5 %, ale...

Stále si myslíte, že je reálna hyperinflácia na úrovni od 20 do 40 %? Kedy by takáto apokalypsa mohla nastať?

Problém nekrytých peňazí sa určite musí prejaviť skôr či neskôr aj v hyperinflácii. Inflácia nie je dôsledok ekonomického rozhodnutia, ale je to otázka politického rozhodnutia. Ide o tri veci. Prvá – otázne je, ako je viazaný európsky rozpočet na obdobie 2014 – 2020 na eurozónu. Druhá – žiadna krajina nechce dať do rozpočtu viac ako dostane, to znamená 1,2 % HDP. To znamená, že európsky rozpočet bude na úrovni 160 miliárd eur ročne. Tretia – to znamená, že to nebude stačiť na pokrytie potrieb, ktoré európsky rozpočet má. Ďalej to znamená, že nebudú peniaze na ďalších nových členov. Aby ste vyriešili rovnováhu medzi potrebami a zdrojmi, musíte sa rozhodnúť – buď domáce kofinancovanie, možno desať, pätnásť, niekde dvadsať, tridsať percent, revolving znamená, že časť prostriedkov budete musieť Európe vrátiť, nikto nevie v akom čase, niektoré do dvoch, do piatich rokov a podobne. A nebudú sa podporovať regionálne projekty, ale nadnárodné, ako napríklad Podunajská stratégia.

Možno trochu zjednodušená otázka, ale predsa: ktorá z vlád, ktorá zažila krízu, teda prvá Ficova, vláda Ivety Radičovej, alebo súčasný kabinet – podľa vás zápasí s krízou najlepšie? Kto prijíma najlepšie opatrenia?

Nechcem sa vyjadrovať na tému kvality vlád. Prvá vláda bola 4 roky, druhá rok a pol a tretia šesť mesiacov. Čiže už takto je to nezrovnateľné. Prvá Ficova vláda celkom úspešne zvládla prvé fázy krízy, podarilo sa jej vyhnúť nástrahám, ktoré stretli iné krajiny. Otázka je, či sa ďalším problémom dalo vyhnúť používaním nástrojov ako v rokoch 2006 až 2010, alebo neskôr nástrojmi prijatými v rokoch 2010 a 2011. Môj názor je, že nedalo, lebo kríza sa modifikovala. Začínala ako hypotekárna, potom banková, neskôr dlhová v Európskej únii, tá prešla do krízy spotreby a tu sa neodvážim hodnotiť činnosť vlád. Otázne je, či sa riešia príčiny krízy. Žijeme v čase obrovskej polarizácie, kedy 5 % ľudí vlastní 90 % svetového kapitálu. Tí obyčajní proste riešia svoju spotrebu úvermi a keď je tých úverov veľa, je jasné, že to raz muselo padnúť. Teórie rastu jednoducho nefungujú – teda že keď budem zvyšovať spotrebu, zvýši sa produkcia a zvýšia sa aj platy. No a ešte je tu rakovina spoločnosti – obrovská korupcia, obrovský rozmer daňových únikov, šedej či inej ekonomiky. O rozmere korupcie si môžeme spraviť úsudok aj podľa toho, že podľa analýz spoločnosti McKenzie a Gartner sa v Európe odhaduje na úroveň 320 až 350 miliárd eur. Preto sa hovorí o neudržateľnosti európskeho modelu. Odhad korupcie na Slovensku je na úrovni štyroch miliárd eur ročne. Ďalším problémom je presun head office spoločností zo Slovenska do daňových rajov. Česká ekonomika príde takto o sto miliárd korún ročne. Na Slovensku odhadujeme aj spolu s daňovými únikmi stratu troch miliárd eur ročne. Ďalej tu máme optimalizáciu daňových nákladov, operácie na hrane zákona. Nemecké firmy robia takéto operácie podľa nemeckých odhadov na úrovni 400 miliárd eur ročne. Nikto nič nerieši. K tomu máte šedú ekonomiku, ktorá sa odhaduje na bilióny eur ročne, ďalej máte čiernu ekonomiku, ďalšie miliardu, samozrejme bez daní, bez odvodov. Stále má právo niekto v Európe tvrdiť, že nie sú peniaze na riešenie problémov a že sa dajú riešiť len pomocou zvyšovania daní, škrtov sociálnych dávok a podobne? Rieši niekto na Slovensku napríklad, že verejné obstarávanie na úrovni 4 miliárd eur ročne prinesie záťaž navyše (korupcia) na rozpočet na úrovni miliardy eur ročne? A rieši tu niekto tieto veci? Aj keď máme novelu zákona o verejnom obstarávaní a pani podpredsedníčka úradu, ktorý ma na to dohliadať, odchádza, pretože jej došiel domov náboj? Nezabudnite, že ide o obrovské peniaze, kedy náklady na odstránenie nepohodlného človeka sú v porovnaní s tým zanedbateľné. Zoberme si také Grécko. Z Grécka odtieklo vyše 260 miliárd eur do zahraničia. Keby nemali korupciu, nepotrebovali by žiadne pôžičky. Áno, mali tam trinásty a štrnásty dôchodok pre ľudí v štátnej správe, skorý odchod do dôchodku, ale ide o omrvinky proti tomu, koľko korupčných peňazí bolo v obehu. Keby mala nemecká vláda k dispozícii úroky z kont 1 700 najbohatších ľudí, ktorí majú peniaze vo Švajčiarsku, ročne by z týchto úrokov mala k dispozícii 11 miliárd eur. Keby mala prístup k všetkým úsporám, ktoré sú uložené mimo zákony Nemecka, ten príjem by mohol byť na úrovni vyše 120 miliárd eur. Stále má niekto právo hovoriť, že nie sú peniaze na riešenie krízy? Politici o tom na úrovni Bruselu vedia, preto je zásadná otázka, prečo sa tieto peniaze nepoužijú na riešenie dlhovej krízy.

Aký je podľa vás hlavný motivátor toho nevšímania?

Veľmi jednoduchý. Zoberte si príklad jedného nemenovaného mediálneho magnáta. Politické elity sú závislé na jeho peniazoch, a tak mu vytvárajú priestor na zarábanie. On ovplyvňuje a zosadzuje vlády v demokratických krajinách. Trikrát hádajte, koho tým myslím. Jeho majetok je výrazne väčší ako majetok Georga Sorosa, presahuje 6 miliárd dolárov.

Ktoré z odvetví hospodárstva považujete s dnešnými informáciami za najohrozenejšie? Inak povedané, zamestnanci ktorého sektoru sa môžu najviac obávať o otrasy na pracovnom trhu?

Stavebníctvo. Po utlmení výstavby administratívnych priestorov či bytov stavebníctvo nemá priestor na rozvoj. Stavebníctvo možno prepustí 50 tisíc ľudí, výstavba diaľnic sa týka len troch štyroch firiem a tie malé a stredné firmy, ktoré by sa mohli zviesť na zatepľovaní budov, tak čakajú na spustenie tohto projektu, ktorý sa nerozbehol ani po troch rokoch. Jeho trvanie by pritom mohlo byť vyše 10 rokov, znižovali by sa náklady na prevádzku týchto budov a udržala by sa zamestnanosť.

Pred rokom ste radili občanom, aby na úspory nesiahali. V mnohých rodinách však napríklad vplyvom straty zamestnania sa tieto úspory vyparili. Máte v tejto situácii nejakú radu?

Čokoľvek dnes spravíte, je otázkou strát. Aj nákup zlatých tehál, ak by na to niekto mal, tak prináša straty. Osobne odporúčam sa pri uvažovaní, čo s financiami, nehýbať sa. Zotrvajte v pozícii, v ktorej ste. Akýkoľvek pohyb znamená zvýšenie rizika. V žiadnom prípade by som neinvestoval do sľubovaných výnosov akciových a kapitálových trhov. Všetko sú to len bubliny. Určite treba aj kvôli zvyšujúcej sa hrozbe nezamestnanosti myslieť na rezervu. Aj kvôli tomu, že zmrazené platy nie sú krátkodobá záležitosť. Ale to neznamená, že životné náklady nebudú rásť. V takomto prípade sa rezerva nestáva zdrojom príjmu na starobu, ale na prežitie. Zaujímavé je sledovať projekt bankovej únie. Európska centrálna banka bude rozhodovať o prežití bánk. Ale ak tieto banky skrachujú, tak náklady budú znášať jednotlivé krajiny, kde sa nachádzajú. A ak budú, a to budú, banky rozdelené na strategické a nestrategické, sporitelia by si mali svoje vklady uložiť do tých strategických. Ak si myslíte, že tento projekt má slúžiť na ochranu vyše 6-tisíc bánk v Európskej únii, tak ste na omyle. 8 finančných konglomerátov ovplyvňuje 80 % finančných trhov v EÚ. Ak zachraňujeme španielske banky, zachraňujeme v skutočnosti nemecké banky.

Ako vnímate fakt, že ani po zavedení fiškálnych modulov do registračných pokladní sa nedarí bojovať s daňovými únikmi? Pritom práve výber daní je priestorom, ktorý by mohol štát lepšie využiť na svoje príjmy...

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Čoraz väčšie množstvo efektívnych subjektov odchádza do daňových rajov. Tí neefektívni ostanú tu. Pri daňovom zaťažení jedno percento nemôžete konkurovať ani s 21-percentnou sadzbou dane, ani s 19-percentnou. Keďže platí smernica únie proti dvojitému zdaneniu, ak ste už raz zdanení napríklad v daňovom raji, dodatočne už dane platiť nemôžete. Kým pred troma rokmi bolo asi tisíc takýchto subjektov zo Slovenska, dnes je to vyše 3 a pol tisíca. A pri únikoch desiatok miliárd je to samozrejme cítiť. Vždy je tu snaha firiem optimalizovať svoje daňové zaťaženie, vrátane možnosti odchodu do daňového raja. Ak by niekto v Únii chcel s tým bojovať, ako prvé by sa musela zmeniť legislatíva na Cypre, Bahamách a podobne. V roku 1995 prišla OECD so smernicou boja proti daňovým rajom. O sedem rokov neskôr túto smernicu analyzovala francúzska akadémia vied a zistila, že najväčším porušovateľom smernice proti úniku daní boli vlády národných štátov. A na ich čele stála vláda Veľkej Británie. O akej snahe o zamedzenie daňových únikov hovoríme? Nejde už len o snahu niektorých firiem, ide už o systémové prekážky v boji s týmto problémom.

Dokedy bude podľa vás Nemecko zachraňovať euro? Nie je eurozóna a aj celé euro už za zenitom?

Nemecko už dávno hovorí o zoštíhlení Európskej únie, sme svedkami rečí o dvojrýchlostnej Európe a podobne. Zatiaľ nebudú robiť nič, lebo ich na budúci rok čakajú voľby a táto téma by sa hneď stala predmetom predvolebného boja. Druhá vec je, že keď Nemci zaplatili daň za zjednotenie Nemecka, a tá bola 2 bilióny eur, nikto im z Európy nepomohol. Dnes preto vzniká logická otázka, prečo by oni mali sanovať iné krajiny. Odpoveď je jediná – pretože 40 % ich produkcie ide do krajín Európskej únie. Nemecko má trvalé prebytky produkcie, a preto vyhovovalo, keď ho umiestňovali na európsky trh. To, že sa tieto krajiny pri tom zadlžovali, bola druhá vec. V momente, kedy aj Nemci prijímajú úsporné opatrenia, možno očakávať, že časť tejto produkcie už nebudú vyvážať do krajín únie. Pred Nemcami vyvstáva otázka, kde nájdu nové odbyty a či domáca spotreba dokáže vykryť straty z exportu. Nové trhy budú problém, aj Čína, ktorá je obrovským trhom, má vlastné produkčné kapacity a firmy, ktoré budú chcieť tovar exportovať. India je inde, 70 % produkcie, ktoré sa tam vyrobia, sa tam aj spotrebuje. Arabské krajiny podporujú z 30 percent zisku používanie nových technológií, tretinu na odsoľovanie vody a tretinu využívajú na vnútornú infraštruktúru. Krajiny ako Nemecko, ale aj iné, budú mať obrovský problém, pretože už teraz odhady vianočných tržieb hovoria o dvadsaťpercentnom prepade a navyše vláda odporúča svojim občanom šetriť, šetriť, šetriť, a tak zvýšenie domácej spotreby je otázne.

Kde bude postavenie Slovenska v takto prerozdelenej, alebo inak povedané zoštíhlenej Európskej únii?

Mnohé nemecké kruhy berú kvôli previazanosti ekonomík Slovensko ako ďalší spolkový štát. Našťastie sa slovenskej elite nepodarilo spraviť také kroky, ktoré by vzbudili nedôveru voči Slovensku. Aj keď existujú isté výhrady napríklad voči pomalosti súdnych konaní a podobne. Zatiaľ je Slovensko brané ako súčasť toho nového jadra eurozóny. A ak nespravíme žiadnu chybu, mali by sme byť tak braní aj naďalej. Treba si uvedomiť ale jednu vec – Európa sa začína deliť na severnú a južnú. Jazýčkom na váhach sa stane stredná Európa. Tá má dobré vzťahy na východ, teda Rusko a Čínu, i na západ. Tým myslím vyspelé ekonomiky. V takom prípade nastáva otázka, či stredná Európa bude hovoriť jedným hlasom, alebo štyrmi rozdielnymi hlasmi. Je pravdepodobné, že takýto stav, kedy bude stred hrať kľúčovú rolu, nastane a bude dôležité, akým hlasom bude hovoriť. A je všeobecne známa previazanosť českého hospodárstva na nemeckú ekonomiku, rovnako tak aj slovenského. Zatiaľ máme na to, aby sme boli v lepšom klube, všetky predpoklady.

Predstavte si hypoteticky situáciu – máte disponibilných 10-tisíc eur. Kam s nimi dnes? Uložiť v banke, investovať do nehnuteľností? Čo najmenej stráca hodnotu?

Nech ich nechá tam, kde ich má. Treba sa však vrátiť k tomu, čo som už povedal, o delení na strategické a menej strategické banky. Strategické banky nenechajú padnúť. Tým som vám odpovedal, čo s tými peniazmi treba spraviť. Problémom Slovenska ale je, že Die Erste Bank i Reifeisen Bank sú chápané ako malé banky.

Zaujímavá diskusia prebiehala na Slovensku v súvislosti s otázkou, či majú alebo nemajú byť obchody v nedeľu zavreté. Stali sme sa svedkami rôznych argumentov – od sociálnych, podľa ktorých by mali mať ľudia viac času na spoločné, rodinné trávenie, až po ekonomické – obchod sa bál, že zákazník odíde do zahraničia a to by viedlo k strate pracovných miest pre predavačov. Boli to racionálne úvahy? Myslíte si, že by zatvorené obchody jeden deň v týždni ovplyvnili ekonomiku?

Pri tom zhone, ktorý zažívame, je nedeľa pre mnohých mála z chvíľ, kedy si môžu nakúpiť. Navyše myslieť si, ako niektorí politici na Slovensku, že zavrieme obchody a rodina bude tráviť čas spolu, je naivné. Navyše je tu otázka, či by obchod držal taký stav zamestnancov, ako má dnes. No ale ak by obchodníkom záležalo na tom, čo sa tu deje, stačí im zvýšiť podiel domácich výrobcov na svojich pultoch. Prispeli by tak nielen k vyššej zamestnanosti u svojich slovenských dodávateľov, a tým aj k vyššej kúpyschopnosti domáceho obyvateľstva. Načo by som si mal kupovať čínske sušené slivky, keď si môžem kúpiť slovenské a pritom ide o výrobok, ktorý bol typický pre Slovensko. Prečo sa ale na prácu pozerať len cez stereotypy 8 hodinových úväzkov? Čo keď niekomu vyhovuje pracovať len tri hodiny a viac chce byť s rodinou? Porovnáva sa produktivita práce medzi jednotlivými krajinami, no zoberte do úvahy, že v Európe sa pracuje aj o 200 hodín ročne menej ako v USA. Ale keby sa ľuďom, ktorým to vyhovuje, umožnilo pracovať napríklad tie tri hodiny a takto zamestnaný človek by chodil do práce spokojný, malo by to väčší vplyv na zamestnanosť ako úvahy o tom, čo by so zamestnanosťou spravili zavreté obchody jeden deň v týždni.

Irán hrozí zastavením dodávok ropy do Európy, rôzne ďalšie špekulácie prichádzajú aj z iných krajín. Ak by prišlo k vojne na Blízkom východe, plus k tomu súčasná kríza – čo by to všetko znamenalo pre životnú úroveň v Európe?

Takáto situácia, kedy by Irán zastavil prísun ropy a podobne, by vyhovovala všetkým tým, ktorí nebojovali s krízou, schovalo by sa všetko pod toto vysvetlenie. A mienka sa ovplyvní tak, že tam niektorý štát napochoduje a obnoví dodávky ropy do Európy... Ak je však konflikt s Iránom len súčasťou reťazca vojen, od Arabskej jari, cez Egypt, Afganistan, tak si treba položiť otázku, akú úlohu hrá dnes geopolitika. Geopolitika používa ekonomiku ako nástroj na dosiahnutie nových mocenských pozícií. A pokiaľ geopolitika, a všetky náznaky hovoria, že tomu tak je, rozohráva takúto hru, tak to, o čom hovoríte, bude prejavom nového prerozdelenia vplyvu na Zemi so všetkými dôsledkami. Zoberte si Irak. Myslíte si, že keby médiá a politici tak výdatne nepodkurovali pod nenávisťou, že by americká verejnosť tak podporovala vojenský zásah. Navyše následnú ekonomickú deštrukciu a chaos využili niektoré kruhy na ospravedlňovanie reštrikčných opatrení smerovaných ku kontrole spoločnosti. Takže tam vôbec nejde o to, aký tam je Ajatolláh a podobne, ide o nové prerozdelenie vplyvy na planéte Zem. To je aj odpoveď na otázku, prečo sú americké zbrojárske zásoby také obrovské, hoci zdanlivo nemajú nepriateľov. A na boj proti teroristom nepotrebujete také gigantické zbrojárske výdavky. Hlavne v čase, keď máte bezpilotné lietadlá a podobne, ako sa to robilo nedávno pri likvidácii príslušníkov Hizzballáhu. Nepotrebujete stovky miliárd dolárov.

Podľa analýzy Svetovej banky sa v priestore V4 najlepšie podniká na Slovensku. Čím to však je, že žiadne mohutný nával investorov neprichádza? Slabé štátne stimuly, alebo proste len recesia?

Logicky ani nemohol prísť, pretože v čase krízy všetci osekávajú náklady, rozvojové programy, firmám ide o prežitie. Nezabudnite napríklad na to, čo sa stalo v BMW, nemecká vláda nedovolila presun výroby do Čiech, pretože išlo aj o zamestnanosť v Nemecku. Ide o výmenný obchod, kedy štát bojujúci s nezamestnanosťou vyžaduje od firiem, aby prílišná redukcia miest neohrozila jeho chod.

Vláda chystá vyššie dane. Zvýšia sa ale skutočne príjmy do štátnej pokladne? Nebude to ďalšou brzdou v spotrebe, keď už teraz ľudia radšej kúpu menej potrebných vecí odkladajú? Čo všetko bude mať toto zvýšenie za následok?

Áno, štát môže podporovať spotrebu tým, že dá väčšie dôchodky, že zvýši platy. Ale na to nemá. A na korupciu peniaze sú? A na daňové úniky, na rozkrádanie? Stačil by len zlomok z peňazí, ktoré takto stratíte a dala by sa stimulovať spotreba. Môžete podporiť malé a stredné podniky, lebo tie tvoria až 80 percent zamestnanosti a máte stabilné sociálne prostredie. Zvýšenie daní je fiškálny krok, ktorý má zvýšiť príjem štátu, no pritom máte otvorené kanály, kade vás ďalšie príjmy unikajú.

Vláda opäť otvorila druhý pilier. Vyjadrujú sa k tomu všetci, no s rôznymi odhadmi a odporúčaniami, komu je ten druhý pilier vlastne prospešný a kto by doň vstúpiť nemal. Sociálna poisťovňa hlási lepší výber poistného, no DSSky nechcú, napriek nižším odvodom do druhého piliera, o klientov prísť. Môžete dať jednoduchú hranicu, pre koho dvojpilierový systém je a pre koho už nie?

Aby ste mali zisk z druhého piliera, musíte mať príjem aspoň 900 eur a perspektívu, že ho budete mať aj ďalších tridsať rokov. Nesmiete byť chorý, nezamestnaný. Je to splniteľný predpoklad pre 1,2 milióna sporiteľov, ktorí sú v druhom pilieri? Sám pán exminister Kaník pri kreovaní druhého piliera očakával 200-tisíc sporiteľov z vyšších príjmových skupín. Ak si tu naozaj niekto myslí, že pri súčasných priemerných zárobkoch si našetrí na švajčiarsky dôchodok, tak je na omyle. Aj Svetová banka vyhlásila, že súkromný pilier nie je riešením dôchodkového zabezpečenia. Opakujem, nie je riešením, je len jedným z možných systémov, ktoré môžu zmierniť tlak. Keď však štát odkloní časť odvodov do druhého piliera, musí ho financovať dvadsať-tridsať rokov, pretože tí budúci dôchodcovia vám k nasledujúcemu roku nezomrú, aby ste ich nemuseli platiť. Pri priemernom poberaní dôchodku 11 rokov si vypočítajte koľko a v akom rozsahu musí štát vykrývať tento deficit. Teraz máme silné povojnové ročníky, ktoré pôjdu do dôchodku, tak si domyslite, s čím bude štát zápasiť. Keď príde nejaký politik s názorom, že štát bude garantovať len časť dôchodkov a ostatné budú mať penzisti z toho, či si nasporili, tak ten to musí mať v hlave pomotané. Ide o generácie ľudí, ktorí celý život pracovali, platili dane, odvody a zrazu sa môže stať, že dostanú zlomok z toho, na čo majú nárok. Aby sa nestalo to, že gangy dôchodcov budú prepadávať banky či DSS-ky. Sme v situácii, kedy sa časť mladých ľudí uberá cestou singles, časť navyše nie že by podporovala svojich rodičov, ale naďalej potrebuje ich pomoc.

Nezamestnanosť je na úrovni 13,44 percenta. Prekvapilo vás toto číslo v porovnaní s informáciami, ktoré ste mali pred rokom? Aké číslo „vypľuje“ Štatistický úrad za september 2013 – váš tip?

Porastie. Niekde na úroveň 14,5 percenta, možno 15 percent. Koľko to bude presne o rok nechcem odhadovať. Vzhľadom na predchádzajúce i súčasné prepúšťania nebudeme už hovoriť len o hladových dolinách niekde na východe. Zoberte si oblasť Senice a Myjavy. Pokiaľ odíde Delphi, v oblasti nemáte žiadneho veľkého zamestnávateľa. Armatúrka je preč, výroba pletiva v Brezovej končí, priemyselný park v Senici sa ani nerozbehol. Ostanú menší zamestnávatelia, ale tí problém v kraji nevyriešia. A budeme mať hladové doliny naprieč Slovenskom. A to je to riziko sociálnych nepokojov, aké momentálne vidíme napríklad v Grécku, Taliansku, Španielsku. A okamžite to posilní populistov, extrémistov a podobne a z toho mám pomaly väčšie obavy ako z ekonomického vývoja. Navyše sa žiadne nové miesta na Slovensku prakticky nevytvárajú. Navyše je dôležité porovnať, ako platené miesta zanikli a aké ťažko vzniknú. A ak budú vznikať miesta s platom 350 alebo 450 eur, tí ľudia si určite nebudú môcť vyskakovať, aj keď budú mať prácu.

Pred časom ste sa angažovali v projekte širokorozchodnej železničnej trati. Okolo toho je momentálne ticho. Má to zmysel v tomto stave, v akom sa nachádzame?

Ten projekt, dá sa povedať, spí. Ruská strana stále čaká na vyjadrenie Slovenska, Česká republika a Rakúsko sa k tomu vyjadrilo pozitívne, Maďarsko sa k tomu nevyjadrilo. Únia sa na jednej strane vyjadrila, že nepodporí ten projekt, ale na druhej strane sú tu významné podnikateľské skupiny, ktoré ho podporiť chcú. Ale musí byť k tomu jednoznačná medzivládna dohoda, pretože sa týka piatich krajín. Dá sa povedať, že je to vo fáze prípravných štúdií.

Slovensko zrejme čaká vlna štrajkov – začnú to asi učitelia. Sú očakávania na zvyšovanie platov adekvátne? Nemyslím ľudsky, to určite, ale vzhľadom na finančnú kondíciu Slovenska...

Opäť sa vrátim k otázke korupcie. Keď máte korupciu v štáte v rozsahu 4 miliárd, dá sa pochopiť stanovisko pedagóga s príjmom 400 eur, ktorý má pocit krivdy. Ak tú korupčnú chobotnicu useknete aspoň z polovice, máte okamžite peniaze na učiteľov, zdravotníkov a podobne. Môže sa diskutovať o výške navýšenia, ale nemôžete tým ľuďom povedať, že absolútne žiadne navýšenie nepripadá do úvahy. Je ale eticko-morálnou povinnosťou elít, v tomto prípade politikov, aby sa o svojich občanov starala.

Veľmi zjednodušená otázka na záver: poraďte občanom nejaký liek na krízu. Ako by sa mali finančne správať?

Potrebujú si vytvoriť takú rezervu, ktorá by vykryla chod domácnosti na jeden rok. Treba oželieť všetko z toho, po čom túžime, no žiť bez toho sa dá a treba si zaobstarať dnes, pri dnešných cenách, všetko to, čo naozaj potrebujeme alebo budeme potrebovať. Nikdy vás nefascinovalo to, čo sa deje v spoločnosti? Že spoločnosť prestáva plniť svoje základné úlohy, že dochádza k extrémnym javom? Že sa vráža klin medzi mladých a starých rečami typu „Starí už dávno mali odísť na dôchodok a nechať miesto mladším“? Na druhej strane im zvýšime vek odchodu do dôchodku. Pracovných miest pritom niet. A niet ich ani pre absolventov. Napríklad v takom Španielsku nie je alarmujúca len celková nezamestnanosť, ale fakt, že 47 % absolventov univerzít nemá prácu ani 12 mesiacov po skončení školy. Nie je to teda nespokojná mládež, jav, ktorý rozdúchal Arabskú jar? Dnes Únia vyčleňuje osemdesiat miliárd eur na zamestnanie absolventov, len aby, preboha, tí absolventi nevyšli do ulíc robiť násilie. Nikomu nedochádza, že je tu plno náznakov kríz a politici toto neriešia? Sme svedkami totálnej krízy etiky a morálky a pritom morálka je alfou a omegou fungujúcej spoločnosti. Pritom dôležitosť morálky si uvedomujú aj liberáli, dokonca Hayek hovoril o nutnosti morálky, prečo o tom nehovoria napríklad naši liberáli?