Choď na obsah Choď na menu
 


Chudoba na Slovensku.

27. 8. 2013

 

 Poznámka:  Ta šme še pobavili ! :-)    "Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou rizika chudoby v rámci Európskej únie."

Takže vačšina krajín EU má vyššie percento ľudí v "chudobe" . AAAAAkorát že na Slovenku 14% chudoba = 4000 eur ročne,  Luxembursko 15% chudoba = 16000 eur ročne a  Nórsko 14% chudoba = 14000 eur ročne. Vlastne, Nórsko tuším nie je v EU, tak preto na to majú :-)

 http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/images/c/c0/At-risk-of-poverty_rate_and_threshold%2C_2009.png

 

 

 

 

27.8.2013 zdroj: http://banky.sk

 Rizikom chudoby bolo vlani ohrozených 13,2 % Slovákov

27.08.2013 (11:00)

 
Rizikom chudoby bolo v minulom roku ohrozených 13,2 % obyvateľov Slovenska. V absolútnych číslach je to približne 715 tisíc ľudí.

V porovnaní s rokom 2011 tak miera rizika chudoby vzrástla o 0,2 percentuálneho bodu. "Hranica rizika chudoby bola podľa posledných údajov zisťovania 4 156 eur na rok, čo v prípade jednočlennej domácnosti predstavuje približne 346 eur na mesiac," uviedla na utorkovej tlačovej besede predsedníčka Štatistického úradu (ŠÚ) SR Ľudmila Benkovičová. Samotná hranica chudoby v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 vzrástla 9,8 %, teda o 31 eur na mesiac.

Mieru rizika chudoby na Slovensku najvýraznejšie ovplyvňuje ekonomická aktivita ľudí, najvyššie riziko chudoby štatistici zaznamenali u nezamestnaných, kde sa vyšplhalo až na 44,6 %. Oproti roku 2011 tak vzrástlo o dva percentuálne body. Medzi ďalšie najohrozenejšie skupiny patria domácnosti s tromi a viac závislými deťmi, kde riziko chudoby dosiahlo 35,1 percenta.

Treťou najohrozenejšou skupinou sú neúplné domácnosti, kde sa toto číslo vyšplhalo na 27,5 %. Výrazne ohrozené sú aj deti do 18 rokov, ktoré čelia 21,9-percentnému riziku chudoby. Spomedzi pracujúcich bolo rizikom chudoby vystavených 6,3 % obyvateľov. V porovnaní s rokom 2011 vzrástol počet ohrozených dôchodcov o 1,4 % na 7,7 percent.

Veľké rozdiely sú aj medzi jednotlivými regiónmi. Kým v Bratislavskom kraji sa riziko chudoby pohybovalo v priemere na úrovni 6,3 %, naopak najhoršie čísla zaznamenal Prešovský kraj, kde miera rizika chudoby dosiahla až 19,9 %. Nitriansky a Banskobystrický kraj zaznamenali podobné výsledky, chudobou tu bolo ohrozených vyše 15 % ľudí. Miera rizika chudoby v Košickom kraji dosiahla 13,5 %.

Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou rizika chudoby v rámci Európskej únie. "Nižšiu mieru mali len krajiny ako Island, Česká republika, Nórsko, Holandsko a Rakúsko. Chcel by som však zdôrazniť, že táto miera rizika je počítaná vo vzťahu k národným hraniciam chudoby jednotlivých krajín," skonštatoval vedúci oddelenia štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR Róbert Vlačuha. Pre porovnanie, v susednej Českej republike je riziko chudoby 9,6 %, vo Fínsku 13,2 % a v Maďarsku 14 %.

Zdroj: SITA, Foto: © Ivan Sedlak

 

 

 

 

 

 

7.12.2012 zdroj: http://aktualne.atlas.sk

Slováci chudobnejú už takmer dva roky. Lepšia budúcnosť je v nedohľadne

 Slováci si zo svojich výplat môžu dovoliť nakúpiť menej tovarov a služieb. Platy totiž rastú pomalšie ako ceny v obchodoch. Takto sa to s nami vlečie už bezmála dva roky.

 Mzdy síce Slovákom rastú, no ceny stúpajú ešte rýchlejšie, v skutočnosti si tak zo zarobených peňazí môžu dovoliť nakúpiť menej.

 Mzdy idú stále nadol

 Reálne mzdy klesali na Slovensku počas celého vlaňajška a v mínusoch pokračujú aj v tomto roku. Výnimkou nebol ani tretí štvrťrok, keď sa podľa štatistického úradu prepadli o 1,6 percenta. „Reálne mzdy klesli už siedmy kvartál v rade,“ konštatuje analytik Tatra banky Juraj Valachy.

 Keď sa ohliadneme ešte ďalej do minulosti, zistíme, že reálne mzdy rástli Slovákom aj v krízovom roku 2009. No vtedy stúpali nahor ceny len veľmi pomaly, inflácia tak nezhltla nominálny nárast miezd. Nižšie mzdy ako Slováci majú v regióne len Maďari

 Reálne mzdy v posledných dvoch rokoch klesajú pre rýchlejší rast cien aj kvôli zlej situácii na trhu práce. „Vyjednávacia pozícia zamestnancov ohľadom vyšších platov je v časoch vysokej miery nezamestnanosti veľmi zložitá. Mnohí ľudia totiž uprednostňujú možnosť pracovať, hoci za cenu nemeniaceho sa platu,“ hovorí analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Budúci rok môžu platy mrznúť

 Sadovská predpokladá, že pokles reálnych miezd čaká Slovákov aj počas posledných troch mesiacov tohto roka.

 No budúci rok by sa mohol pokles zastaviť. No nie preto, že by sa mala zlepšiť situácia na trhu práce. „Očakávame, že reálne mzdy by mali v budúcom roku stagnovať, keďže rast nominálnych miezd podobný tohtoročnému by mal byť sprevádzaný nižšou infláciou,“ hovorí Baláž. Zahraničné firmy si na Slovensku cenia aj lacnú pracovnú silu

 No iný ekonóm pochybuje, že Slováci prestanú v budúcom roku chudobnieť. „V nasledujúcom roku odhadujeme v nominálnom vyjadrení len veľmi mierny rast miezd, čo povedie k poklesu reálnej mzdy a ďalšiemu oslabeniu spotreby domácnosti,“ predpokladá analytik VÚB banky Andrej Arady.

 

 

8.12.2012 zdroj: http://www.hlavnespravy.sk 

Slovensko má “najdrahšie dane” zo všetkých rozvinutých krajín sveta

 Bratislava 8. decembra (TAR/HSP/Infografika: HSP)

 OECD: Slovensku by prospel lepší výber daní a zmena ich štruktúry

 Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) by mala vláda SR posilniť fiškálny rámec, zlepšiť aktivačnú politiku v rámci redukcie nezamestnanosti a zvýšiť inklúziu vzdelávacieho systému. Ako po dnešnom stretnutí s premiérom Robertom Ficom povedal generálny tajomník OECD Ángel Gurría, zlepšiť by sa mal aj výber daní. “Všade na svete je ťažké vyberať dane, ale mám taký pocit, že na Slovensku je to ešte ťažšie,” uviedol Gurría.

 Upozornil však aj na štruktúru daní, ktorá by sa mala zmeniť tak, aby bola menej škodlivá pre ekonomický rast. Všade vo svete sa totiž pristupuje skôr k nižšiemu zaťažovaniu práce a vyššiemu zdaňovaniu spotreby či majetku. Prispieva to totiž k vytváraniu nových pracovných pozícií, ktoré sú potrebné pre ekonomický rast. “Toto všetko je potrebné si dať do perspektívy, aby sme dokázali rozmýšľať do budúcna v dlhodobom horizonte,” dodal Gurría.

 Zmena daní môže zvýšiť výkon hospodárstva 

 Slová šéfa OECD prichádzajú v čase, kedy Slovensko do istej miery menilo svoju daňovú štruktúru. Urobilo však presný opak, než odporúčal Gurría. Najväčší rozdiel medzi Slovenskom a ostatnými rozvinutými krajinami je najmä v majetkových daniach. Kým vo svete je bežné, že z týchto daní zvlášť samospráva financuje svoje aktivity (podiel majetkových daní na celkových daniach v OECD je 8%), Slovensko nezdaňuje majetok nijako výrazne (zo všetkých daňových príjmov sú na Slovensku dane z majetku len 1%). Pritom práve na daniach z majetku možno vynikajúco zohľadniť “sociálny prístup”. Zdaniteľný majetok totiž vlastnia len bohatí. Na druhej strane vyspelé krajiny sveta majú nižšie pracovné dane a zvlášť odvodové zaťaženie, čo vedie k tomu, že firmy sú ochotné zamestnávať viac – a tak vznikajú pracovné príležitosti práve pre tých chudobnejších. 

 Stropy na vládne výdavky

 Vláda by mala podľa neho zaviesť výdavkové stropy a dodržiavať ich. Zároveň však posilniť monitorovanie a vyhodnocovanie výdavkových programov. V tejto súvislosti Gurría ocenil vytvorenie Fiškálnej rady. V rámci redukcie nezamestnanosti, ktorej miera je na Slovensku piata najvyššia v rámci OECD, odporúča nasadiť efektívne politiky na trhu práce. Najmä však zvyšovanie efektívnosti a rozsahu verejných služieb nezamestnanosti. Zároveň tajomník odporučil investovať viac do zručností ľudí.

 

 

2.9.2012 zdroj: sme.sk

 

Počet ľudí na hranici chudoby sa medziročne zvýšil o približne 50-tisíc ľudí.

BRATISLAVA. Chudobou bolo vlani na Slovensku ohrozených 700-tisíc Slovákov, čo je až 13 % obyvateľov celej krajiny.

Ich počet sa podľa výberového zisťovania o príjmoch a životných podmienkach EU SILC, realizovaného Štatistickým úradom, medziročne zvýšil o jeden percentuálny bod, teda o 50.000 ľudí.

Mieru rizika chudoby ovplyvňuje najmä ekonomická aktivita. Najväčšie riziko bolo totiž zaznamenané u nezamestnaných osôb.

"Riziko je takmer trojnásobne väčšie ako u ekonomicky aktívneho obyvateľstva, dosahuje takmer 43 %," objasnila na utorkovej tlačovej konferencii riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie Štatistického úradu Ľudmila Ivančíková.

Vedúci oddelenia štatistiky životnej úrovne obyvateľstva Róbert Vlačuha však upozornil, že chudoba rástla aj v skupine ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

"Miera rizika chudoby u dôchodcov a pracujúcich bola na rovnakej úrovni 6,3 %," zdôraznil.

Na riziko chudoby vplýva aj typ domácnosti, vek a pohlavie. Viac sú ohrozené domácnosti s troma a viacerými deťmi, osamelí rodičia, deti do 17 rokov a z hľadiska pohlavia ženy.

Hranica rizika chudoby sa podobne ako po minulé roky zvýšila aj vlani. Podľa EU SILC 2011 predstavovala v prípade jednočlennej domácnosti príjem 3748 eur na rok, teda 315 eur na mesiac. Medziročne tak ide o nárast o 3 %, čo je v absolútnom vyjadrení 10 eur na mesiac.

Pri výpočte hranice rizika chudoby sa berie do úvahy medián ekvivalentného disponibilného príjmu, pričom ten dosahoval vlani 525 eur na mesiac.

 

 

 

 

 

 

http://aktualne.atlas.sk  

Chudobou je ohrozených 700-tisíc Slovákov. Aj ľudia, ktorí majú prácu

Až 700 tisíc Slovákov bolo v minulom roku ohrozených chudobou. Najviac chudobných je v radoch nezamestnaných, finančný nedostatok trápi aj ženy a rodiny s viacerými deťmi. No najnovšie sa rozrastá skupina Slovákov, ktorí padajú pod hranicu chudoby aj napriek tomu, že majú prácu.

Zhruba dvanásť percent Slovákov spadlo minulý rok pod hranicu chudoby, informoval Štatistický úrad SR. Predstavuje to bezmála 700-tisíc osôb a oproti vlaňajšku sa táto skupina rozrástla zhruba o 50-tisíc, doplnila šéfka úradu Ľudmila Benkovičová.

Pod hranicu chudoby sa podľa štatistiky dostali tí ľudia, ktorí museli vyžiť s nižším príjmom ako 315 eur mesačne. 

Nezamestnaní aj zamestnaní

Najviac chudobou ohrozených Slovákov nájdeme medzi ľuďmi bez práce. Generálna riaditeľka sekcie sociálnej štatistiky a demografie Ľudmila Ivančíková informuje, že takmer 43 percent ľudí postihnutých chudobou sú nezamestnaní.

Keď chudobných varia pomaly, nebúria sa

No hmotným nedostatkom trpí aj čoraz viac zamestnaných ľudí. „Postupný nárast rizika chudoby u pracujúcich sa v tomto roku prejavil tak, že miera rizika chudoby u dôchodcov a pracujúcich bola na rovnakej úrovni, a to 6,3 percenta“ povedala Ivančíková.

Vedúci oddelenia štatistiky životnej úrovne obyvateľstva Róbert Vlačuha vysvetľuje, že je to spôsobené tým, že štatistici berú do úvahy celú domácnosť. A keďže na Slovensku rástla nezamestnanosť, ľudia bez práce stiahli pod hranicu chudoby aj svojich pracujúcich príbuzných alebo iných členov domácnosti.

Rodiny s deťmi

Keď sa pozrieme na typ domácností, najviac boli chudobou ohrozované rodiny s tromi a viac závislými deťmi, no rizikovejší je aj osamelý rodič, ktorý sám vychováva aspoň jedno dieťa. Rodičia s malými deťmi boli zhruba dvojnásobne viac ohrození rizikom chudoby ako domácnosti bez závislých detí.

Slovenky starnutím chudobnejú. Žijú z 265 eur mesačne

Platí tiež, že viac trápi chudoba ženy ako mužov. Najviac tento rozdiel pritom badať medzi staršími ľuďmi nad 65 rokov, no môže to byť aj kvôli tomu, že viac žien sa dožíva vyššieho veku.

 

 

 

 

 

 

 Poz:

 

http://www.aktuality.sk

Takmer 41.000 Slovákov je odkázaných na nezamestnaneckú dávku

Nezamestnaneckú dávku poberá na Slovensku v priemere každý desiaty nezamestnaný evidovaný na úrade práce. Podľa aktuálnych údajov Sociálnej poisťovne (SP) za september tohto roka je na túto dávku odkázaných 40.912 ľudí. Počet poberateľov si drží už niekoľko mesiacov stabilnú úroveň, pričom od februára minulého roka sa nevie dostať pod hranicu 40.000.

V roku 2011 boli najvyššie údaje o poberateľoch dávky v nezamestnanosti zaznamenané v apríli, a to 45.617 odkázaných osôb. Ich počet počas roka kolísal, avšak okrem januára sa neustále držal nad 40.000. Priemerná mesačná výška dávky predstavovala 289 eur a celoročné výdavky poisťovne na túto oblasť podpory boli 163,51 milióna eur.     

Najvyššie údaje za rok 2010 sa dosiahli v marci, keď dávku dostávalo 48.716 osôb. Počet poberateľov uvedenej dávky počas spomínaného roka klesol, a to z januárových 45.300 na decembrových 37.408 ľudí. Výdavky na tento počet ľudí odkázaných na šesťmesačnú podporu po strate zamestnania predstavovali za celý rok 150,68 milióna eur, pričom priemerná výška dávky bola 257 eur.     

V roku 2009, v krízovom období, rástol počet ľudí odkázaných na uvedenú dávku takmer počas celých 12 mesiacov. Vrchol dosiahol v auguste so 63.495 poberateľmi. V roku 2009 poberalo uvedenú dávku v priemere 50.602 ľudí. Ich počet medziročne vzrástol o 125 %, keď v roku 2008 ich bolo 22.527. Viac poberateľov zaznamenalo Slovensko ešte v roku 2005, a to 75.897. Uvedené dávky vyšli SP v roku 2009 na 172,58 milióna eur.