V roku 1989 bol Miloš Jakeš generálnym tajomníkom KSČ, ale do udalostí novembrového prevratu príliš nezasiahol. Zato podľa neho zasahovali iní komunisti, ktorým sa ich puč proti vedeniu nakoniec vymkol ak moci sa dostala skupina disidentov, ktorí do tej doby len za západné peniaze tárali. Aj to povedal vo veľkom rozhovore pre magazín Reflex.
November 1989 bol podľa Jakeša skôr súhrou náhod, kedy sa skupine komunistov zvrtol puč proti vedeniu strany. "Menovite to boli generál Alojz Lorenc (vtedajší šéf ŠtB - pozn.red.) A Rudolf Hegenbart. Lenže sa im to vymklo. Chamtivosť po moci otvorila cestu k štátnemu prevratu, "myslí si dnes Jakeš.
Okrem toho vraj v strane bol rad "kohútov", ktorí túžili byť generálnym tajomníkom. Ladislav Adamec, Miroslav Štěpán, takisto Lubomír Štrougal, ktorý sa vraj nikdy nezmieril s tým, že sa v roku 1987 dostal do čela strany Jakeš a nie on.
"November zinscenovala ŠtB. Žiadni disidenti - Havlovci, Vondrovci na tom nemajú zásluhu, tí len prevzali moc. A rovnako sa museli opierať o komunistov. Bez Čalfy by neboli schopní nadiktovať ani jedno vládne uznesenie, "máva rukou. Čalfa sa podľa neho dal celý do ich služieb, dokonca brutálne zastrašoval poslancov, aby zvolili Havla prezidentom.
Pred novembrom vraj komunisti opozícii, reprezentovanej Chartou 77, neprikladali veľký význam. "To bolo tisíc šesťsto ľudí, ktorých základňou bol zahraničný rozhlas," spomína. "U nás žiadna reálna opozícia nebola, to boli takí táraji, ktorí sa nechali živiť zo západných peňazí, schádzali sa a robili šum za pomoci cudzieho rozhlasu," dodáva Jakeš. Význam odmieta prikladať aj skupine ekonómov z Prognostického ústavu. "Dokonale si preštudovali kapitalizmus, druhí houby vedeli, a potom tu s tými svojimi múdrymi boli ako králi. To oni po novembri nastoľovali kapitalizmus so všetkými jeho krásami, "pripomína.
Československých komunistov podľa neho zradil Gorbačov, a jeho spojkou v Československu mal byť pravdepodobne Miroslav Štěpán, ktorý v posledných mesiacoch pred novembrom robil viacmenej vlastnú politiku. "Gorbačov si možno ani neuvedomuje, čo s perestrojkou rozpútal. Nastolil rozkladný systém, "rozčuľuje sa dnes bývalý generálny tajomník.
Nebolo to vraj prvýkrát, keď sami komunisti prispeli k rozkladu systému. "Píšem teraz knižku o povojnovom vývoji, a je potrebné si priznať, že obrovskú ranu komunistickému hnutiu zasadil Chruščov odhalením Stalina. Na dvadsiatom zjazde priviedol na svet antistalinismus, revizionizmus, "hovorí dnes Jakeš.
Podľa neho také slová špinili prácu miliónov ľudí a slúžili nepriateľovi. Podobne sa vraj pozeral aj na procesy päťdesiatych rokov u nás. Ľudia, ktorí stáli pred súdom, podľa neho chceli obnovovať kapitalizmus. "Z Horákovej sa dnes robí hrdina, ale ona sa skutočne tešila na príchod americkej armády a robila všetko pre to, aby tu vznikla základňa, ktorá by ju vítala".
On sám v tej dobe pôsobil v regióne a spomína, ako každý deň, vrátane víkendov, prehováral ľudí k vstupu do JRD. Občas to vraj muselo ísť aj "po zlom", aby bola splnená úloha zabezpečenia výživy ľudu. "Keď niekto nesplnil dodávky a pri prehliadke sa u neho našlo päťdesiat metrákov pšenice, tak išiel do väzenia," pripúšťa. "Všetci ale nakoniec ocenili, že sú v JRD. Začali žiť, mohli ísť na dovolenku, prestali byť otrokmi svojho hospodárstva, "vykladá.
Prezradil napríklad aj to, že vo vedení strany si skutočne všetci dôsledne tykali a oslovovali sa "súdruh", ale inak sa medzi nimi priateľstvo nepestovalo. Len raz vraj doma navštívil chorého Gustáva Husáka, ktorý bol veľký štátnicky formát. Spomínal aj na Leonida Brežneva, ktorý bol vraj veľmi emotívny, a keď na jeseň 1968 na stretnutí s československou delegáciou hovoril o tom, ako mu Československo leží na srdci, nefalšovane sa vraj rozplakal.
O ľuďoch z roku 1968 sa vyjadril skôr pohŕdavo - Dubček a Smrkovský podľa neho boli ovládaní tlačou, zatiaľ čo František Kriegel bol "taký protestný človek". Normalizácia, ktorá ich éru vystriedala, bola podľa neho najväčším vzopätím nášho národného hospodárstva v dejinách. "Prišli ľudia, ktorí tomu rozumeli a robili to poctivo."
Komunizmus toho vraj ľuďom veľa dal. "Po februári sa znárodňovalo, ale potom sa to vyrovnalo," myslí si bývalý generání tajomník. Podľa neho bola v myšlienke komunizmu úplne zásadná spravodlivosť, bez ktorej nie je ani sloboda.
Päťdesiatnici, povedzte nám konečne pravdu ........
Kto vybudoval školské budovy s telocvičňami a ihriskami?
Kto zabezpečil naozaj bezplatné školstvo na všetkých stupňoch?
Kto vybudoval pionierske domy a staral sa o aktivity mládeže vo voľnom čase?
Kto postavil rekreačné zariadenia? Kto postavil zimné štadióny na hokej, futbalové štadióny, športové haly,
plavárne a iné športové zariadenia?
Kto vybudoval bezprašné cesty tak, aby bolo spojenie do každej dediny?
Kto vybudoval železničné trate, kto ich elektrifikoval?
Kto zabezpečil lacné spojenie do každej dediny od rána do polnoci?
Kto poskytoval zľavy na dopravu pre študentov a pracujúcich?
Kto elektrifikoval krajinu?
Kto nastaval vodné a tepelné elektrárne?
Kto plynofikoval krajinu?
Kto postavil fabriky v každom meste?
Kto vybudoval poľnohospodárske družstvá vo väčšine dedín a miest?
Kto nastaval smiešne králikárne pre ľudí, čo dnes majú hodnotu miliónov? - tu by som nesúhlasil, nemajú takú hodnotu, len sú predražené (ale zase kapitál.)
Kto umožnil bývať mladým rodinám v lacných nájomných bytoch?
Kto zabezpečil, že veci pre malé deti boli za smiešne nízke ceny?
Kto zabezpečil, že neboli bezdomovci?
Kto zabezpečil, že ľudia zarábali toľko, aby každý mohol vyžiť?
Kto dával nenávratné pôžičky rodinám na kúpu zaradení a stavbu
rodinných domov?
Kto vybudoval v obciach vodovody, reguláciu potokov?
Kto vybudoval aj vo väčších obciach kiná, knižnice, kultúrne domy,
požiarne zbrojnice, obchody?
Kto dokázal mobilizovať ľudí, aby zveľaďovali svoje obce bez nároku na
odmenu?
Kto dokázal dať prácu všetkým svojim občanom?
Kto poskytol mladým rodinám nenávratné mladomanželské pôžičky?
Kto zabezpečil bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých?
Kto poskytoval pracujúcim rekreácie na zotavenie zadarmo?
Kto postavil nemocnice a zdravotnícke strediská?
Kto vybudoval telekomunikačné systémy, rozhlasové a televízne vysielanie?
Kto zabezpečil, že ľudia sa nebáli chodiť v noci po mestách a dedinách
a cítili sa bezpečne?
Kto zabezpečil, že všetci cigáni museli chodiť do zamestnania?
Kto zabezpečil, že keď do roboty nechodili, nedostali výplatu ani
rodinné príplatky?
Je veľa otázok, ktoré by bolo treba doplniť, ale nie je to až také dôležité.
Treba však pripomenúť, za akých podmienok sa všetko dialo. Socializmus začínal v krajine zdevastovanej vojnou, kde bolo zničená či poškodená väčšina infraštruktúry.
Neexistovala pomoc zo zahraničia, ba naopak. Západné štáty robili všetko možné,
aby brzdili hospodársky rast našej krajiny. USA vstúpili do vojny v Európe, Ázii a Afrike, čím ju "povýšili" na svetovú len preto, aby na nej zarobili.
Krajina sa musela trápiť aj s vnútorným nepriateľom, ktorý sa snažil zvnútra škodiť - pozrime sa na to, koľko ľudí sa dnes hlási k tomu, že aktívne bojovali proti bývalému režimu.
Všetko sa budovalo bez veľkých zahraničných investícií, bez pomoci z
Eurofondov, z ktorých 40 % rozkradnú politici a my ich musíme potom vracať.
Napriek všetkému krajina napredovala, hospodársky rástla a nehrozil jej krach, ako nás dnes strašia novodobí politikári.
Čo dokázal kapitalizmus so slušne vybudovanou krajinou, môže vidieť každý. Len porovnanie nemôže urobiť každý.
Študenti, ktorí roku 1989 mali 18 - 22 rokov, majú dnes 40 – 45 rokov.
Takže generácia do 45 rokov nevie porovnávať a ľahko sa im vtĺka aj nepravda do hlavy.
Cigáni, ktorí sa narodili po roku 1989, majú dnes viac ako dvadsať rokov, nikdy nepracovali a ani nikoho pracovať nevideli. Jediné čo vedia, je ísť raz za mesiac na úrad po peniaze, ktoré im kapitalizmus vypláca zadarmo z peňazí ľudí, ktorí poctivo pracujú. Poctivo pracujúci ľudia sú vykorisťovaní zamestnávateľom a kapitalistickým štátom okrádaní.
Socialistický štát Vám bral z hrubej mzdy 20 %. Za to ste mali zabezpečené :
1. Bezplatné školstvo od materskej až po vysokú školu
2. Bezplatnú zdravotnú starostlivosť až po akúkoľvek operáciu
(za recept sa doplácalo 1 korunu!)
3. Zabezpečený príjem v dôchodkovom veku a dôstojnú starobu
4. Lacné ceny potravín, dopravy, služieb, energií...atď
Kapitalistický štát Vám berie z hrubej mzdy 50 %. Za to nemáte
NIČ.
(Okrem cigánov).
Chcete vedieť ceny za socializmu v československých korunách?
1 liter plnotučného mlieka 1,80 Kčs
1 liter benzínu 95 oktánový 2,20 Kčs
1 chlieb 3,00 Kčs
1 rožok 0,10 Kčs
0,5 litra piva 12 st. 1,80 Kčs
1 lístok na MHD 1,00 Kčs
Nájomné za 3 izbový byt vrátane energií 300,00 Kčs
Nové auto Lada 65.000,00 Kčs, ( 2160 eurˇ)
Nová Škodovka 45.000Kčs, (,1500 eur)
Nový Trabant 32.000,- Kčs (..1062 eur)
nový .....bicykel 560 Kčs ( ....18,5 eura ) !!!!!!!
Splátka úveru mesačne 100,00 Kčs
Mladomanželská pôžička na zariadenie bytu (30.000) nenávratná (V cenách za zariadenie sa zariadil byt kompletne, vrátane spotrebičov)
Ak ste chceli získať byť, stačilo podpísať na 10 rokov pracovnú zmluvu so svojím zamestnávateľom, vstúpiť do bytového družstva za podiel 600,00 Kčs alebo podať žiadosť na Mestský úrad, kde Vám pridelili byt do troch rokov zadarmo.
Dom ste si postavili za 150.000,00 Kčs.
Priemerná mzda za socializmu v r. 1989 bola 3.142,00 Kčs
Nástupný plat stredoškoláka (každého) 1.300,00 Kčs
Nástupný plat vysokoškoláka (každého) 1.800,00 Kčs
Výška dôchodku bola 65 % z dosiahnutej mzdy za posledných odpracovaných 5 rokov.
Toto všetko ste dostali za odrobených 42,5 pracovných hodín
týždenne (170 mesačne). Ak si zoberiete kalkulačku, ľahko si spočítate výšku životnej úrovne ľudí vtedy a teraz.
Politici štát nerozkrádali ako teraz. Peniaze nekapali v bezodných studniach a súkromných vreckách bez toho, aby bol niekto potrestaný.
Čo bolo za socializmu zlé?
Nemohli ste svojvoľne cestovať po svete a politická perzekúcia! Nič iné.
Skupina okolo 45 ročných potom verí kresťanovi Figeľovi a nie len jemu, ktorý tvrdí s tvárou neomylného svätca, že socializmus nikdy nepriniesol nič dobré a odkazuje ich na grécky príklad. Grécky systém nemá nič spoločné so socializmom. Oni štát doslova prežrali a keby tam neboli nemecké a francúzske banky, už dávno skrachuje a neskladáme sa cez Grékov Nemcom a Francúzom všetci.
Sv. Fígeľ to môže robiť. On sa vyspovedá a všetko je vyriešené. Napokon, veď on neklame. Možno sa práve zbožne modlí v čase, keď z televízie znie jeho klamstvo, lebo nič nevie o diamantovej bani v Juhoafrickej republike, ktorú kúpilo Slovensko, ale kto ju vlastní vie aj on veľmi dobre. Alebo iný debil, čo schválil a dokonca
obhájil, že snom každého Slováka je, keď Slovensko kúpi a bude vlastniť voľakde v prdelákovciach dno mora.
Sv. Fígeľ vie, čím sa líši socializmus od kapitalizmu. Líši sa vlastníctvom výrobných prostriedkov. V socializme patria tým, ktorí na nich pracujú- spoločnosti, štátu. To bolo u nás do roku 1989.
V Grécku nie je socializmus, v Grécku je kapitalizmus. Je to zriadenie, kde sa
nenažratí politici a bohatí snažia dostať k moci a k osobným majetkom.
Pre seba. Jedni sa nazývajú kresťanskými, druhí sociálnymi. Ak sa dostanú k moci tí sociálni, neznamená to, že je socializmus. Ani keď sa dostanú k moci kresťanské strany, neuplatnia sa v živote spoločnosti kresťanské princípy. Vždy platia len princípy najmocnejšie - sila peňazí, moc bohatstva jednotlivcov. Toto je vždy kapitalizmus.
Prečo sú ľudia v politike? Iba naivný hlupák môže uveriť, že sa chcú obetovať, aby sme sa my, obyčajní ľudia, mali dobre. Sú tam kvôli tomu, lebo túžia po bohatstve, po moci.
Môže sa dostať niekto do politiky bez peňazí? Áno, môže, ale len ako figúrka tých, čo majú peniaze, ktorí s ním robia, čo chcú. Kto vlastní dnes médiá? Tlač, rozhlas, televíziu, reklamné agentúry. Predsa bohatí! Kde môže zaznieť pravda o tom, čo je
socializmus a čo kapitalizmus? Predsa nikde.
Nemlčme, občania, hovorme mladým, že môže existovať svet, kde nemusia byť také priepastné rozdiely medzi tými, čo pracujú, a tým i , čo špekulujú, že nie je hanba pracovať, ale hanba je nezaplatiť tomu, čo pracuje.
Socializmus vraj nepriniesol nič dobré. Po roku 1989 máme
tu nové veci:
nezamestnanosť, bezdomovcov, nehorázne platby v zdravotníctve, smiešne
dôchodky, preplnené väznice, ale nie politických väzňov.... To je všetko to dobro, čo nám priniesol kapitalizmus.
Pred rokom 1945 bolo Slovensko zaostalým poľnohospodárskym štátom, za tri desaťročia po vojne sa zmenil na vyspelú priemyselnú a poľnohospodársku krajinu s obrovskou výstavbou obytných domov .....A čo je dnes, všetko je rozkradnuté a čo nie je, je v rukách zahraničného kapitálu, sme kolóniou, banánovou republikou,
režiséri prevratu, ktorí stáli na tribúnach sú milionári a chudoba je zbedačená, štrngá kľúčmi ďalej, alebo už ich nemá......
Mimochodom, píšte si a dáme ruku do ohňa, že ak by neprišlo k novembru 1989 dnes by bol súdruh Fígeľ tajomníkom KV KSS v Košiciach, súdruh Dzurinda vedúcim ideologického oddelenia ÚV KSS, alebo dokonca v Prahe. Podobne Kaník, ten by bol v nomenklatúre ÚV KSS a šéfoval závodom v Partizánskom. Proste káder je vždy káder, za každého režimu.
Nerozumiem, kto kedy povedal, že demokratické zriadenie je to jediné a najsprávnejšie zriadenie ľudskej spoločnosti, ale viem, že je to nehorázna blbosť. Myslíme si, že právo voliť a byť voleným je najdôležitejšia potreba človeka. Stačí u nás zvoliť PENTU alebo J&T a oni si už poriadok v politických stranách urobia. To je demokracia, lebo je jedno, ktorá strana je pri koryte. Kde je tu právo na život,
štúdium, zdravie, dôstojnú prácu a dôstojnú starobu. Všetci "tí" demokrati si to dajú do ústavy, ale neurobia preto nič. Ak chcete žiť, byť zdravý, študovať, dožiť sa staroby a dôstojne si ju užiť, právo na to máte, ale musíte si to zaistiť sám. Buďte si istý, že akonáhle toto budete požadovať od kapitalistického štátu, obráti sa
k Vám chrbtom a nechá Vás skapať.
A Slovensko vtedy? Sebestačné vo výrobe potravín, dnes väčšinou dováža druhotriedne a treťotriedne braky, čo v štátoch, v ktorých sa to vyrába nedávajú ani psom (prepáčte psy).
Pred rokom 1989 sa hovorilo o hospodárskom raste, stále väčšom a
lepšom uspokojovaní potrieb pracujúcich, zvyšovaní platov, poľnohospodárskej sebestačnosti, energetickej sebestačnosti (elektrinu sme vyvážali!). Znižovaní cien potravín, energií, služieb. Zvyšovaní životnej úrovne ľudí.
Po roku 1989 nič iné nepočuť. Iba, šetrenie, uťahovanie opaskov, kríza, vyššie dane, zmrazenie platov, zmrazenie odmien, vraždy, samovraždy, okrádanie, lúpeže, neustále zvyšovanie cien potravín energií, služieb, rozkrádanie štátnych peňazí, ozdravenie verejných financií neznamená nič iné, ako zobrať viac peňazí
ľuďom, čo poctivo pracujú. Každý vedel, aký bol príjem štátu a kam peniaze išli. A Slovensko teraz? Na nič niet. Na školstvo, vedu, kultúru, zdravotníctvo, infraštruktúru...zabezpečenie práce pre všetkých, výstavbu domov,
bytov dostupných pre každého. Nik nevie, kde tie miliardy miznú. Nesťažujú sa len politické strany.
Ako je to možné, že zamestnaná matka troch detí dostane na výplatu v čistom 560,00 Eur, ktorá žije v dvojizbovom byte, za ktorý platí mesačne 280,00 Eur a nikdy nezamestnaná cigánka so štyrmi deťmi v cigánskej kolónii, kde naplatí dane, odvoz smetí, za vodu, elektrinu, kúrenie dostane každý mesiac 680,00 Eur? K tomu si prirátajte, že na tie dane, odvoz smetí, vodu, elektrinu a kúrenie sa jej každý mesiac skladáme my všetci!
Viete prečo? Lebo väčšina z nás sme ... .
Preto!
Od vzniku ČR se prodaly firmy za dva biliony Letos v červnu to bylo patnáct let, kdy do centrály někdejší Investiční a poštovní banky (IPB) vtrhlo policejní komando v čele s nuceným správcem. Banku následně převzala za jednu korunu čerstvě zprivatizovaná ČSOB. Za špatné dluhy ji tehdy stát poskytl gigantické záruky až do výše 160 miliard korun. Tento štědrý závazek zatěžuje státní rozpočet miliardovými sumami ještě nyní. Záruka vyprší až příští rok.
V novodobé historii České republiky přitom nešlo o ojedinělou perlu spojenou s privatizací státního majetku. Transakce doprovázené podivnými okolnostmi nepocházejí jen z bank.
Stačí se podívat na telekomunikace či energetiku. Privatizační kauzy zaměstnávají politiky, úředníky i soudy ještě v současné době.
Privatizační pachuť
Od roku 1993 proběhly podle výpočtů společnosti PwC na českém trhu fúze a akvizice v hodnotě přesahující dva biliony korun.
Z toho zhruba třetina – tedy 670 miliard korun – připadá na transakce spojené se státním majetkem. Rekordní z hlediska objemu transakcí je rok 2005. Tehdy došlo k prodeji majetku v hodnotě přes tři sta miliard korun. Končící vláda sociálnědemokratického premiéra Stanislava Grosse tehdy odklepla například prodej Českého Telecomu. Za třiaosmdesát miliard korun tuzemskou telekomunikační jedničku koupila španělská Telefónica.
Privatizace roku za sebou nicméně zanechala jistou pachuť. Hledání nového majitele trvalo několik let. V roce 2002 se už dokonce vláda Vladimíra Špidly dohodla s konsorciem Deutsche Bank a dánským operátorem TDC. Z transakce ale sešlo. Více na: http://euro.e15.cz/archiv/zdevastovane-a-vytunelovane-od-vzniku-cr-se-prodaly-firmy-za-dva-biliony-1237369#utm_source=euro&utm_medium=selfpromo&utm_campaign=e15rss#utm_medium=selfpromo&utm_source=e15&utm_campaign=copylink
Nastupující Grossův kabinet se zavázal, že pokud nevybere nového majitele do konce března 2005, prodá Telecom přes burzu. O prodeji přímo do rukou Španělů nakonec Grossův kabinet rozhodl v dubnu za vládní krize, kdy odstupující ministři čekali, až prezident přijme jejich demisi. Telecom se zařadil na pozici historicky druhé největší privatizační transakce.
Vůbec nevětší privatizací byl prodej plynárenského podniku Transgas, a to včetně šesti regionálních plynárenských společností. Původně státní podnik byl v roce 2001 pod vedením Aleny Vitáskové, současné šéfky Energetického regulačního úřadu, transformován na akciovou společnost.
Tu včetně distribupřesuny torů prodala vláda Miloše Zemana – tehdy ještě premiéra – za velmi dobrou cenu 124 miliard korun německé společnosti RWE. A to přestože favoritem v tendru byly společnosti E. ON a také Ruhrgas v konsorciu s firmami Gaz de France a Snam. K neúspěchu Ruhrgasu nicméně přispělo to, že s nabídkou přišli jeho zástupci pár minut po termínu, takže nebyla přijata. Původně odhadovaná hodnota transakce byla někde na dvou třetinách toho, co vláda nakonec získala.
Tristní bilance
Největší podíl státního majetku se do soukromých rukou dostal prostřednictvím kuponové privatizace. Jen pro připomenutí – prakticky zdarma dostalo okolo šesti milionů lidí akcie v účetní hodnotě 367,5 miliardy korun. K největším transakcím se ale dostalo jen pár vyvolených.
„Předmětem největších transakcí byly jednak společnosti páteřních odvětví ekonomiky, zejména finanční instituce, infrastruktura a energetika a další významné podniky ekonomiky jako Škoda Auto nebo velké pivovary,“ říká Jan Hadrava ze společnosti PwC.
Právě zmiňovaný prodej finančních institucí – zejména pak přesun velké bankovní trojky do soukromých rukou, tehdy označovaný za konec bankovního socialismu – byl považován nejen za páteř celé privatizace, ale rovněž za vstupenku zahraničního kapitálu do tuzemské ekonomiky.
Ani jedna ze tří privatizací největších bank přitom neproběhla způsobem, který by nebudil pochybnosti. Jde zejména o cenu, kterou stát prodejem bank získal v porovnání s tím, kolik stálo očištění bank a jejich příprava na privatizaci.
Jenže pro zdevastované a v podstatě vytunelované bankovní domy nepřicházela v úvahu jiná varianta než očištění bilance a převod do soukromých rukou. Celková bilance je to ale tristní.
Například privatizace České spořitelny. Finanční injekce, kterou této bance poskytl stát, aby ji následně mohl prodat za devatenáct miliard korun, činila dvaačtyřicet miliard.
Mimochodem téma prodeje České spořitelny řešil soud ještě v roce 2009, kdy dva bývalí manažeři mateřské společnosti Erste coby majitele České spořitelny obvinili zaměstnavatele z uplácení politiků během skupování bankovních domů ve střední Evropě. Obvinění nakonec nebylo prokázáno.
Desetimilionová provize, kterou v té době získal od Erste někdejší místopředseda ODS Miroslav Macek za poradenské služby, tvoří jen střípek příběhu.
Rok po České spořitelně následoval prodej Komerční banky, která se „proslavila“ kauzou nikdy nesplaceného úvěru ve výši osm miliard korun do rukou firmy B. C. L. Trading podnikatele Baraka Alona. Obchod označovaný za největší bankovní tunel v polistopadové historii řešil soud ještě v roce 2005.
Nejtučnější privatizační sousta historie (zvětšíte kliknutím)
Kauza protáhla privatizaci banky, stát musel potéma skytnout garance ve výši dvaceti miliard korun a do České konsolidační agentury převedl špatné úvěry v hodnotě šedesáti miliard korun. Na druhé straně však prodej Komerční banky vynesl více než dvojnásobek toho, co stát získal z prodeje České spořitelny. Pokud jde o špatné úvěry, jedničkou mezi privatizovanými bankami je však ČSOB.
Z velké bankovní trojky šla sice do soukromých rukou jako první, do ekonomické historie ji však výrazněji zapsal až husarský kousek v podobě ovládnutí krachující IPB. Podle analýzy transformačních nákladů, která je dostupná na webu ministerstva financí, vycházejí náklady spojené s transformací ČSOB na 171,6 miliardy korun.
Kromě bank, kde dosud figurují původní privatizační majitelé, však většina firem za posledních pětadvacet let již změnila majitele. „V naprosté většině už původní majitelé svůj plán vyčerpali a byznys předali dál. A ta jak v případech privatizačních transakcí, tak i v těch privátních,“ říká ekonom a profesor Univerzity Karlovy Michal Mejstřík, který v době privatizace Transgasu pracoval jako poradce německé RWE.
Všude je Kellner
Zatímco žebříčku historicky největších privatizačních akcí dominují banky, u těch neprivatizačních dominují pivovary a také podnikatel Petr Kellner. Číslem jedna je prodej skupiny, jejíž hlavní součástí jsou Pivovary Staropramen, do rukou amerického gigantu Molson Coors. CVC Partners slušně zhodnotili svůj tříletý pobyt ve firmě, kterou kupovali v roce 2009 za 49 miliard. Molson jim v roce 2012 zaplatil 68 miliard korun.
Z deseti největších transakcí soukromých firem stál Kellner hned u tří. Úvodem do první evropské byznysové ligy bylo jeho spojení s italskou pojišťovací skupinou Generali v roce 2007. Té potom pojišťovací byznys v čele s Českou pojišťovnou výhodně prodal.
Další Kellnerovou megatransakcí byl nákup telekomunikačního podniku s pěti miliony zákazníků pod značkou O2 Czech Republic a následně rozdělil O2 na operátora a poskytovatele infrastruktury. V součtu šlo o byznys za 178 miliard korun. Privátní prodeje dominují zejména posledním deseti letům, přičemž s rostoucí ekonomikou se čile prodává a nakupuje i letos.
Nejdražší fúze a akvizice v historii (zvětšíte kliknutím)
Za tři čtvrtletí roku 2015 se uskutečnily transakce v hodnotě více než 100 miliard korun. To je sice přibližně o čtyřicet procent méně než za stejné období loňského roku, ale i tak jde o jeden z nejúspěšnějších roků v historii Česka. „Investory v současné době zajímají čtyři odvětví. Strojírenství, energetika, oblast IT a mediální sektor,“ domnívá se Hadrava za PwC.
Příchod velkého kapitálu si nyní všichni slibují hlavně z Východu, zejména z Číny. Během květnové výpravy českých podnikatelů v Šanghaji oznámil největší čínský soukromý konglomerát Fosun Group, že plánuje v Česku investovat až 80 miliard korun. Jestli se naděje naplní, je ovšem otázkou. Čínská ekonomika výrazně zpomaluje a tamní kapitálový trh prochází velkými korekcemi.
Faktem je, že celosvětový trh fúzí a akvizic zažívá boom, a to i kvůli štědré politice centrálních bank, které mohutně tisknou peníze. V první polovině letošního roku se hodnota transakcí vyšplhala na svá osmiletá maxima a skončila jen lehce za rekordem roku 2007, kdy za celý rok se hodnota fúzí a akvizic vyšplhala na 4,29 bilionu dolarů. Více na: http://euro.e15.cz/archiv/zdevastovane-a-vytunelovane-od-vzniku-cr-se-prodaly-firmy-za-dva-biliony-1237369#utm_source=euro&utm_medium=selfpromo&utm_campaign=e15rss#utm_medium=selfpromo&utm_source=e15&utm_campaign=copylink
Více na: http://euro.e15.cz/archiv/zdevastovane-a-vytunelovane-od-vzniku-cr-se-prodaly-firmy-za-dva-biliony-1237369#utm_source=euro&utm_medium=selfpromo&utm_campaign=e15rss#utm_medium=selfpromo&utm_source=e15&utm_campaign=copylink
Více na: http://euro.e15.cz/archiv/zdevastovane-a-vytunelovane-od-vzniku-cr-se-prodaly-firmy-za-dva-biliony-1237369#utm_source=euro&utm_medium=selfpromo&utm_campaign=e15rss#utm_medium=selfpromo&utm_source=e15&utm_campaign=copylink
Více na: http://euro.e15.cz/archiv/zdevastovane-a-vytunelovane-od-vzniku-cr-se-prodaly-firmy-za-dva-biliony-1237369#utm_source=euro&utm_medium=selfpromo&utm_campaign=e15rss#utm_medium=selfpromo&utm_source=e15&utm_campaign=copylink
zdroj: http://www.topky.sk/cl/100535/1368799/
Majský o stretnutí, na ktorom si rozdelili podnikatelia a politici krajinu: Nasledovala rabovačka!
Jozef Majský19.11.2013
BRATISLAVA – Známy podnikateľ Jozef Majský sa rozhodol prehovoriť aj o temných časoch privatizácie. Podľa neho to po zmene politického systému a vzniku samostatnej Slovenskej republiky začalo rozhodnutím vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara vytvoriť vlastnú kapitálovú vrstvu. Tí, čo boli pri moci zistili, že je to jediný pravý čas zbohatnúť, čas Klondiku a tak to aj dopadlo. Málokto bol vraj na podnikanie pripravený. A nikto nemal peniaze.
Celé sa to podľa Majského začalo v Prešove. Tam sa stretli politici a podnikatelia, aby si „rozdelili krajinu.“
„Ivan Lexa bol vtedy poverený vedením ministerstva privatizácie. Na tomto stretnutí sme všetci vlastne hľadali spôsob, ako to celé urobiť. Zhodli sme sa na tom, že nie je možné žiadať od nových majiteľov za jednotlivé podniky také sumy, akú mali hodnotu. Vtedy nemal na Slovensku nikto také obrovské peniaze,“ spomína v knihe autorky Ivany Havranovej Som Jozef Majský. Podľa neho bolo vtedy veľa takých, ktorí si povedali, sme pri koryte, prečo by sme nechávali fabriky druhým. „A takto postupne si majetok štátu rozchytávali aj ľudia z nižších politických štruktúr. Pravda je, že tie štátne podniky začali takmer rabovať. Ak podnik pred dvomi tromi rokmi zarobil sto miliónov, čakali, že im zarobí rovnaké peniaze. Zrazu však zistili, že nemajú odbyt, že nemajú ľudí. No a stalo sa, že 60 až 80 percent podnikov išlo do konkurzu.“
Majský prehovoril aj o tom, že vtedy mala zálusk na niektoré firmy aj mafia, ktorá mala veľký vplyv. Podľa neho to bolo obdobie, keď sa všetci stretávali so všetkými, kto s kým potreboval. Či už politici s podnikateľmi, policajti s mafiánmi, mafiáni s politikmi a pod. „Určite mafia s politikmi na ostrie noža nebola, skôr si pomáhali. Podsvetie takto napríklad dostalo Bratislavské mraziarne a mnohé ďalšie podniky.“
Zaujímavým prípadom bolo podľa Majského aj VSŽ. Podľa neho nás kvôli privatizácii železniarní údajne „vydierali“ Američania. Ak ich vraj nedostanú, nedostaneme sa do EÚ a NATO. Mečiar povedal, že VSŽ im nedá a potom ich dostal Alexander Rezeš. Majský však tvrdí, že skazou HZDS bolo to, že sa na túto fabriku napojilo veľa ľudí , ktorí zbohatli cez rôzne firmy a tie potom začali pre VSŽ pracovať.
Salámy za komunistů? O 34 % více masa a o 10 éček méně. Vítejte v demokracii!
Na dovolenou jsme si s rodinou koupili šišku Gothaje. Když jsme ji rozdělali, zjistili jsme, že to není salám, ale jakási nechutná mazlavá hmota. Vše putovalo do koše! Přitom Gothaj si pamatuju z dětství jako dobrý salám, i jako dospělý jsem si ho rád dával v hospodě s cibulí,« napsal nám čtenář Honza. Máte podobnou zkušenost?
Jak vypadalo konzumní zboží za dob komunistů? Salámy obsahovaly více masa a méně éček
Byly salámy za komunistů lepší? Také se vám zdá, že šunkový salám byl dřív lahodný a dnes velmi průměrný? A že gothaj už pomalu nechce jíst ani váš pes? Vlastně máte pravdu! A tušíte, čím to je?
„V dnešní době už neexistují klasické normy pro konkrétní potraviny, jako tomu bylo dříve. Daná jsou jen minimální kritéria, která musí produkt splnit, aby dosáhl na konkrétní označení,“ říku Karolína Hlavatá., odbornice na výživu. Podle vyhlášky musí gothaj obsahovat nejméně 40 procent masa strojově neodděleného, šunkový salám pak 55 procent. Asi je vám jasné, že výrobci se snaží držet na nejnižší možné hranici a vydělat tak co nejvíc.
V rámci retro týdne se v jednom řetězci působícím v Česku prodávaly uzeniny podle norem z roku 1977. A tak spotřebitel mohl srovnávat – a nestačil zírat. Rozdíl s výrobky, které máme v obchodech běžně dnes, je totiž propastný. Jen se podívejte…
Gothaj (1977)
73 % masa, 1 éčko
Složení: vepřové maso 52 %, vepřové sádlo, hovězí maso 21 %… Konzervant E250
Gothaj (2015)
44 % masa, 6 »éček« Složení: vepřové maso 25 %, hovězí maso 19 %… Konzervant: E250, stabilizátory: E451, E450, látka zvýrazňující chuť a vůni: E621, antioxidant: E316, barvivo: E120
Šunkový salám (1977)
89 % masa, jedno éčko
Složení: vepřové maso 82 %, hovězí maso 7 %… Konzervant: E250
Šunkový salám (2015)
55 % masa, 11 éček
Složení: vepřové maso 49 %, hovězí maso 6 %… Konzervant E250, zahušťovadla: E1420, E407a, E415, E410, stabilizátory: EE451, E450, antioxidant: E301, látky zvýrazňující chuť a vůni: E621, E635, barvivo: E120, antioxidant E316.
