Snahlas - on-line úložisko súborov a záloh

zdroj: http://beo.sk

  Napísal PETER MINÁR, RICHARD MIERNY   

„Antisemitizmus = zločinná ideológia hlásajúca nenávisť k Židom. Má väčšinou iracionálny charakter nenávisti priemerných a deklasovaných proti komunite, ktorá sa odlišuje od ostatnej spoločnosti a na ktorú (sa často pragmaticky) zvaľuje zodpovednosť za problémy, ktorými spoločnosť trpí...“

Takýto je dnešný náhľad na tých, ktorí si dovolia povedať, že aj Židia páchajú zlo. Avšak aj mnoho historických osobností, o ktorých ťažko možno vyhlásiť, že boli deklasované, iracionálne alebo priemerné, malo negatívny postoj k Židom. Medzi nimi napríklad Cicero, ktorý ako prvý použil pojmy ako humanita a ľudskosť, jeden z najvýznamnejších osvieteneckých filozofov, Voltaire, či slávny ruský spisovateľ Fiodor Michajlovič Dostojevskij. Takisto jeden z najväčších českých spisovateľov – Jan Neruda a jeden z najväčších hudobných géniov – Richard Wagner zanechali za sebou texty vykresľujúce Židov v silne negatívnom svetle.

Mnohé z týchto osobností sú historicky uznávané za ich zásluhy, avšak zamlčiava sa práve ich „antisemitizmus“, čo má za dôsledok výrazné skresľovanie faktov a náhľadu na históriu, čo je v rozpore s dnes tak propagovaným „slobodným prístupom k informáciám“.

„Antisemitizmus“ je vykresľovaný ako iracionálny, vznikajúci bez akéhokoľvek opodstatnenia či viny druhej strany. Nechajme ale už hovoriť historické osobnosti. Názor a záver nech si utvorí každý sám.

Marcus Tullius Cicero

(106 – 43 pr.nl.) – Rímsky filozof, politik, rečník

„Židia sú veľmi súdržní, ale pred Nežidmi sa uzatvárajú a sú k nim nepriateľskí.“

„Židia patria k temným a odpudzujúcim silám. Kto vie, aká početná je táto klika, ako sa držia pospolu a akú moc môžu predstavovať vo svojej jednote?“

Lucius Anneus Seneca (Seneca mladší) (4 pr. n. l. – 64 n. l.)

Rímsky filozof, básnik, prozaik a senátor

„Tento národ (Židia) je mor. Dokázal získať taký vplyv, že nám, víťazom, diktuje svoje zákony.“

Publius Gaius Cornelius Tacitus

(56 – 120?) Rímsky dejepisec, filozof a politik

„Medzi sebou sú poctiví a pripravení k zľutovaniu, ale na zvyšok sveta sa pozerajú ako na nepriateľov.“

Marcus Aurelius

(121 - 180) Rímsky cisár a filozof

„Keď Marcus Aurelius na výprave do Egypta prechádzal cez Palestínu, podchvíľou vraj býval vyvedený z miery a zhnusený smradľavými a hašterivými Židmi, takže raz s bolesťou zvolal: ‚Ó, Markomani, Kvádi, Sarmati! Konečne som našiel iných ľudí priečnejších od vás!‘“ (Ammianus Marcellinus: Rímske dejiny XXII, 5, 5)

Justinián I.

(527 zač. vlády – 565) Byzantský cisár

„Židia boli vždy v pozadí prenasledovania kresťanov. Cestovali po krajinách, všade nenávidiac a podkopávajúc základy kresťanskej viery.“

Ondrej II. a ostatní uhorskí králi

Židia boli v Uhorsku prenasledovaní prakticky už od svojho príchodu. Už v roku 1222 v Zlatej bule Ondreja II. im bolo zakázané zastávať významné posty v štátnej správe.

„24. Komorskými grófmi, mincovníkmi, soľníkmi a mýtnikmi nech sú poprední našej krajiny.
§ I. Izmaeliti (moslimskí kupci - pozn. autora) a Židia sa nemôžu nimi stať.
...
26. Ďalej majetky mimo krajiny nech sa neudeľujú.
§ I. Ak sú také venované alebo predané, nech sa vrátia obyvateľstvu krajiny, aby si ich odkúpilo.“

Zlatá bula Ondreja II., 1222

Ostatní králi ešte viac rozšírili obmedzenia Židov.

„Židia neboli vôbec v slobodných kráľovských mestách, lebo tu im kráľ na začiatku 16. storočia zakázal bývať a do banských miest vôbec nesmeli chodiť.“ Aj reformy Jozefa II., známeho ľudomila, sa Židov dotkli len málo. „Tolerancia (Tolerančný patent Jozefa II. z roku 1781 takmer úplne zrovnoprávnil náboženstvá v celej ríši - pozn. aut.) sa však nevzťahovala na Židov. Ich situácia sa tiež o niečo zlepšila, ale usadzovať sa v mestách, navštevovať školy pre kresťanov, nadobudnúť meštianske právo, vykonávať remeslo alebo zastávať úrady aj naďalej nesmeli alebo im tieto práva, ak ich nadobudli, po smrti Jozefa II. okamžite odobrali.“

Peter Stuyvesant

(1610 – 1672) Holandský koloniálny guvernér v Amerike

(úryvok z listu riaditeľovi West India Company):

„Židia, čo prišli, tu očividne takmer do jedného zostanú, ale vzbudzujú (tou svojou zvyčajnou úžerou a tým odsúdeniahodným spôsobom obchodu s kresťanmi) nevôľu u podriadených úradov i v ľuďoch, čo vás uznávajú. Dekanát (ktorý sa staral o biednych) sa tiež obáva, že vzhľadom na súčasný nedostatok môžu byť bremenom cez nadchádzajúcu zimu... Bolo by treba priateľsky ich požiadať, aby odišli. ...v tejto súvislosti sa tiež vrúcne modliac, ...aby tejto odsúdeniahodnej rase ...nebolo už dovolené infikovať túto novú kolóniu a vnášať do nej neporiadky.“

Krátená odpoveď riaditeľa P. Stuyvesantovi dňa 26. apríla 1655:

„Radi by sme splnili Vaše želanie..., že by sa nemalo dovoliť infikovať nové teritória ľuďmi židovského národa, pretože i my predvídame tiež ťažkosti, ktorých sa obávate Vy. Ale po ďalšom zvažovaní tejto záležitosti sa nazdávame, že by to nebolo rozumné a nebolo by to správne vzhľadom na ťažké straty tohto národa, spolu s inými, pri zaberaní Brazílie, a tiež preto, že napriek tomu investovali veľký kapitál do účastín našej spoločnosti. ...Preto sme sa rozhodli ponechať im právo cestovať a obchodovať v Novom Holandsku a zdržiavať sa tam – za predpokladu, že biedni spomedzi nich nebudú záťažou spoločnosti alebo komunity, ale že si budú navzájom pomáhať.“

François Marie Arouet Voltaire

(1694 – 1778) Francúzsky filozof a spisovateľ

„Ja viem, že aj v anglických kolóniách sú Židia. Títo idú vždy tam, kde sa dá prísť k peniazom... Ale to, že títo obrezaní Židia, čo predávajú obnosené šaty divochom, vyhlasujú, že sú z kmeňa Naftali či Issachar, vôbec nezaváži. Toto sú bezpochyby tí najväčší ničomníci, akých kedy nosila zem.“

„...(K Židom): Vy sa mi zdáte byť najšialenejší z ľudí. Kaffíri, Hotentoti a negri z Guiney majú viac rozumu a sú poctivejší, než boli vaši predkovia – Židia. Prevyšujete všetky národy, pokiaľ ide o impertinentné historky, zlé správanie a barbarizmus. Zaslúžite si byť strestaní, pretože taký je váš osud.“

„...Títo (Židia) sa, všetci do jedného, rodia s krikľavým fanatizmom v srdciach, tak ako Bretónci a Nemci sa rodia so svetlými vlasmi. Vôbec by som nebol prekvapený, keby títo ľudia v budúcnosti privodili skazu ľudskej rasy.“

Napoleon Bonaparte

(1769 – 1821) Francúzsky cisár a vojvodca

„Židia sú kobylky, ktoré zožerú Francúzsko.“

Karol Marx

(1818 – 1883) Sociálny filozof (židovského pôvodu)

„Čo je základom judaizmu?
Praktická potreba, sebazáujem.“
„Čo je svetským kultom Žida?
Obchodníčenie.“
„Čo je jeho svetským bohom?
Peniaze...“
„Čo bolo samo o sebe, základom židovského náboženstva?
Praktická potreba, egoizmus. ...Peniaze sú horlivým bohom Izraela. ...Židovského boha sekularizovali a stal sa z neho boh tohto sveta. ...Sociálna emancipácia Židov, to je emancipácia spoločnosti od judaizmu.“

Fiodor Michajlovič Dostojevskij

(1821 – 1881) Ruský spisovateľ

„Už nejakú dobu dostávam listy od nich (Židoch), v ktorých ma celkom vážne a s trpkosťou obviňujú, že vraj na nich útočím, že ich nenávidím... nie kvôli nedostatkom, "nie ako vykorisťovateľov", ale ako rasu...

A kedyže som ja vyhlásil, že nenávidím Židov? Keďže takú nenávisť som v srdci nikdy nemal a tí Židia, čo ma poznajú a s ktorými som prišiel do styku, to vedia... než poviem čo len slovo, vyvrátim toto obvinenie raz navždy, aby som sa k tomu už nemusel neskôr vracať.“

„...Je pravda, že spoznať 40-ročnú históriu takých ľudí, ako sú Židia, je ťažké, ale toľko viem, že v celom svete sa sotva nájdu ľudia, čo by sa toľko ponosovali na svoj údel - tak nepretržite, na každom kroku, po každom jednom slove – ako ich ponižujú, o ich utrpení, o ich mučeníctve. Človek by si mohol myslieť, že panujú v Európe, teda, aspoň pokiaľ ide o obchod s účastinami, a teda aj o politiku, domáce záležitosti, morálku v štátoch...“

„...Ja jednoducho neverím tomuto nariekaniu Židov, že ich tak strašne potupujú, utláčajú a ponižujú. Podľa môjho názoru je ruský roľník – a všeobecne ruský občan – oveľa viac utláčaný než Žid.“

„...Židia sa hlasitým krikom dožadovali pre seba takých práv, aké ruský ľud nemá; vrieskali a ponosovali sa, že ich utláčajú, že sú obeťami, že by im mali dať viac práv, ‚až potom od nás požadovať, aby sme si plnili povinnosť voči štátu a voči ruskej populácii‘.“

„Ale potom prišiel Osloboditeľ a oslobodil domáce obyvateľstvo. A komu hneď ako prvému padlo za obeť? Kto hneď začal zneužívať ich necnosti? Kto – všade, kde to len bolo možné – nahradil vlastníkov pôdy, s tým rozdielom, že aj keď títo tiež vykorisťovali ľudí, snažili sa pritom – možno vo vlastnom záujme – nezničiť roľníka, nevyčerpať ho úplne prácou, pričom Žid sa nestará o vyčerpanosť z práce; ten zhrabne, čo je jeho, a ide ďalej. Ja viem, že keď toto budú Židia čítať, hneď začnú vykrikovať, že je to lož; že je to osočovanie; že klamem; že ja som o tomto nezmysle mylne presvedčený preto, že ‚nepoznám 40-ročnú históriu týchto bezúhonných anjelov, ktorých nemožno k nikomu inému prirovnať, pokiaľ ide o morálku – a to nielen k iným národom, ale ani k ruskému ľudu, ktorý ja tak bránim‘ (podľa slov toho, čo mi písal)... Povedzme, že mám v poznaní o spôsobe života Židov medzery, ale jednu vec viem naisto a som pripravený pohádať sa o tom s každým, a tým je to, že medzi našimi obyčajnými ľuďmi nieto vžitej, a priori, neokrôchanej nenávisti k Židom – toho – čo by zodpovedalo myšlienke: ‚Judáš predal Krista.‘ Aj keď to možno občas počuť od detí alebo z úst nejakých opilcov, naši ľudia, ako celok, sa pozerajú na Židov bez predsudkov a nenávisti.

Mal som možnosť toto pozorovať päťdesiat rokov. Dokonca som žil s tými ľuďmi, priamo medzi nimi, v tých istých barakoch, spiac s nimi na tých istých pričniach. Bolo tu aj pár Židov, ale nik nimi nepohŕdal, nik im v tom nebránil, nik sa nevysmieval – čo by sa dalo očakávať od takých surovcov (podľa vášho hodnotenia ako sú Rusi). Naopak, keď toto videli zvykli vravievať: ‚Také je ich náboženstvo, tak sa oni modlia.‘ A len ticho prechádzali okolo, takmer to schvaľujúc. A predsa títo istí Židia v mnohých ohľadoch Rusmi opovrhovali, odmietali spolu s nimi jesť, dívali sa na nich zvrchu (a kde? – vo väzení!) a všeobecne prejavovali nadradenosť a boli neprívetiví k Rusom, teda k domácemu obyvateľstvu. A to isté sa týka ozbrojených zložiek – všade, po celom Rusku; spýtajte sa, či Žida prenasledujú preto, že je Žid, preto, že je židovského pôvodu, kvôli viere a zvykom. Nikde nič také nenájdete a toto platí o ľuďoch všeobecne. Naopak, ubezpečujem vás, že v ozbrojených zložkách, a inde obyčajný ruský človek veľmi dobre rozumie a chápe (napokon, Židia to veru neskrývajú), že Žid s ním jesť nechce, že k nemu cíti averziu, že sa mu snaží vyhýbať. A namiesto, aby sa cítil urazený, obyčajný Rus nato povie: ‚také je ich náboženstvo, to kvôli ich viere, že so mnou nechce jesť a stráni sa ma‘ (teda nie preto, že by bol zlomyseľný). A keďže toto veľmi jasne pochopil, veľkodušne Židom odpúšťa. Z času na čas sa zamýšľam: ako by to asi bolo, keby v Rusku neboli tri milióny Židov, ale iba tri milióny Rusov a 80 miliónov Židov... Snažili by sa Rusov obrátiť na svoju vieru? Ako by sa k nám správali? Dovolili by, aby mali rovnaké práva? Dovolili by im, aby medzi nimi vyznávali vieru po svojom? Nepremenili by ich na otrokov?

A čo horšie: nezodrali by ich z kože? Či by ich nepozabíjali do posledného, až k úplnej exterminácii, ako to zvykli robiť s cudzincami v staroveku, počas svojej histórie? Nie veru, ubezpečujem Vás, že v Rusoch niet predsudkov a nenávisti voči Židom; možno je to však nevôľa – a v niektorých oblastiach až veľká nevôľa. Ale tomu sa vyhnúť nedá. Toto tu je, ale to nemá korene v tom, že ide o Židov; to veru nie je rasizmus alebo náboženská nenávisť; to má korene v iných príčinách, ktoré nemožno pripisovať domácemu obyvateľstvu, ale len a len Židom. Dokonca v detstve som čítal a počul legendu o Židoch; že tí údajne neochvejne musia čakať Mesiáša, všetci do jedného, od najnižšieho až po toho najvyššieho a najvzdelanejšieho – filozofa a kabalistu, rabiho; že oni veria, že Mesiáš ich znovu v Jeruzaleme všetkých zjednotí a svojím mečom im ostatné národy zmetie pod nohy; že práve toto je príčina, prečo väčšina Židov má sklon k jedinej profesii – k obchodu so zlatom a zlatníctvu. A toto všetko je vraj preto, že keď príde Mesiáš, aby sa nestalo, že budú pôdou a majetkom viazaní k cudzím krajinám; keďže budú mať všetko premenené na zlato a šperky, lepšie sa im to ponesie, keď zažiari lúč úsvitu: Svoju flautu, svoj tábor a cimbal, / svoje bohatstvo a posvätný symbol / ponesie späť k prastarej svätyni, / k svojmu starému domovu - do Palestíny.

Všetko toto – opakujem – som počul ako legendu, ale som presvedčený, že je v tom aj zrnko pravdy vo forme inštinktívnej, neprekonateľnej tendencie.“

„...namiesto aby svojím vplyvom povznášal a vzdelával, namiesto, aby šíril poznanie, ekonomicky vzmáhal domáce obyvateľstvo – namiesto toho všetkého Žid všade, kde sa usadil, ešte viac znížil a morálne skazil ľudí; tam sa humanita ešte viac potlačila a vzdelanostná úroveň sa znížila; tam sa ešte viac rozmohlo neľudské utrpenie, proti ktorému sa nijako nedalo brániť. Spýtajte sa domácich naokolo: ‚Povedzte, čo poháňa Žida – čo ho hnalo vpred celé stáročia?‘ Všade dostanete rovnakú odpoveď: neľútostná bezohľadnosť. A tak teda, je tu na to dôvod, že Židia dnes všade riadia obchod s účastinami; je tu na to dôvod, že kontrolujú kapitál, že sú majstri v úvere... že sú potom následne i páni medzinárodnej politiky, a čo sa odohrá v budúcnosti, to je jasné i Židom: ich vláda, ich úplná nadvláda sa blíži! Blížime sa k úplnému triumfu tých ideí, pred ktorými sa budú musieť klaňať city ľudstva, smäd po pravde, kresťanské a národné cítenie, ba dokonca i národná dôstojnosť. Poháňame sa presne opačným smerom – k materializmu, k zaslepenému hromadeniu peňazí za každú cenu.“

Henry Adams

(1838 – 1918) Americký historik a románopisec

„Sme v rukách Židov; robia si s našimi hodnotami, čo chcú.“

Svetozár Hurban Vajanský

(1849 – 1916) Slovenský prozaik, básnik a publicista, ideológ SNS

„Niet väčšieho aristokrata ako je žid, bárs má v ústach demokratické frázy, niet neliberálnejšieho človeka ako je žid, trebárs majú dnešnú slobodomyseľnosť v árende. Len zaslepený hlupec nevidí, že pod liberálnosťou rozumie žid slobodu pre seba, dovolenie, aby mohol nadávať na kresťanské náboženstvo, posmechy robiť z cirkvi, z pápeža, z dogmy tých alebo oných! Netolerantnosť židovská nemá medzí, tak ako vypínavosť a bezohľadná drzosť, ktorá rastie pomerne k sile a vážnosti, aké nadobúda si semitské plemeno.“

„Negatívne hospodárenie židov javí sa u nás najciteľnejšie v národno-hospodárskom a spoločenskom ohľade; len na tieto dve veci vzťahuje sa u nás židovská otázka, ktorá z roka na rok stáva sa aktuálnejšou.“

Beatrice Webbová

(1858 – 1943) Britská socialistka

„Ako je možné, že každý, kto sa dostane do kontaktu so židovskou populáciou, skončí napokon tým, že má voči nim predsudky?!“

Karel Kálal

(1860 – 1930) Český učiteľ, organizátor školstva a spisovateľ

Spolu s českým právnikom a žurnalistom Edvardom Ledererom a českým básnikom Adolfom Heydukom takto informovali Björnstjerna Björnsona o stave slovenského národa na začiatku 20. storočia (1907):

„Židia slúžia maďarizácii obrovským kapitálom aj dôvtipom. (...) A na každom mieste Židia slúžia maďarizácii, samozrejme, za veľkú cenu: za takmer neobmedzenú slobodu, s ktorou nepoctivým spôsobom bohatnú, ožobračujúc rodiny i celé obce. (...) Je isté, že Židia na Slovensku zdierajú, až to do neba volá.“

Vavro Šrobár

(1860 – 1950) Minister s plnou mocou pre správu Slovenska

V roku 1919 Šrobár zrušil privilégiá Židov (trafiky a iné licencie) a v nariadení o udeľovaní kinematografických koncesií výslovne prikázal, že ten, kto sa o ne uchádza, nesmie byť Žid.

Obhajoval to nasledovne:

„Židia boli vykorisťovatelia a vysávači slovenského ľudu, a za posledného pádu sme videli, že sa židovstvo nezachovalo podľa sľubov daných vláde.“

Henry Ford

(1863 – 1947) Otec výrobnej linky v automobilovom priemysle a modelu T

„Židia vždy kontrolovali obchod... Filmársky priemysel v Spojených štátoch a v Kanade... je tiež pod absolútnou kontrolou – morálne i finančne – židovských manipulátorov verejnej mienky“

Na dvoch tabuliach na bráne zamestnaneckého parkoviska výrobného závodu Ford Motor Company bolo možno v roku 1939 čítať tento text:

„Židia, to sú zradcovia Ameriky a nedá sa im veriť. Kupuj od Nežida!
Židia vyučujú komunizmus
Židia vyučujú ateizmus
Židia ničia kresťanstvo
Židia kontrolujú tlač
Židia vyrábajú amorálne filmy
Židia majú kontrolu nad peniazmi“

H. G. Wells

(1866 – 1946) Britský spisovateľ, historik a sociálny kritik

„Židia boli presvedčení, že Boh, boh celého sveta, je spravodlivý, lenže oni ho tiež chápali ako boha, s ktorým sa dá jednať a ktorý s otcom Abrahámom urobil obchodnú zmluvu o nich – a veruže výhodnú zmluvu pre nich, aby ovládli zem. Preto s veľkým zdesením a hnevom počúvali Ježiša, keď ich oberal o všetko to, čo do nich vnášalo istotu. Ježiš učil, že Boh nie je žiadny obchodník, že Židia nie sú vyvolení a že nemajú prednosť pred druhými, pokiaľ ide o Kráľovstvo Božie. Boh je milujúcim Otcom všetkého tvorstva, On nikoho neuprednostňuje – tak, ako to nerobí ani univerzálne slnko. ...A Ježiš v mene Božej otcovskej a bratskej lásky pre celé ľudstvo nielenže zaútočil na patriotizmus a rodinné putá, ale jeho učenie tvrdo odsudzovalo i to kastovníctvo ekonomického systému, všetko to súkromné bohatstvo a osobné výhody.“

Hilaire Belloc

(1870 – 1953) Britský básnik a spisovateľ

„Židia by si mali uvedomiť, že nielenže ich nadvláda vzbudzuje trpkú nevôľu, ale ich prítomnosť v hocijakej pozícii kontroly je neprijateľná pre tú rasu, v ktorej sa pohybujú... Priemerný britský vojak a občan nemá vzťah a necíti žiadne sympatie k Židom...“

„Bohatí Európania, ktorí... si zvykli nedbať o svoju dôstojnosť z dôvodov ešte viac sa obohatiť, vydávajú svoje dcéry za Židov...“

„Odvaha Židov, to je odvaha židovského druhu, dizajnovaná k židovskému prospechu a poznačená osobitnou židovskou pečaťou...“

„Pojem národného cítenia musí byť Židom všade veľmi smiešny a ak nie smiešny, nuž určite podradný v porovnaní s pre nich oveľa dôležitejšou individuálnou výhodou.“

„...Ak sa židovská rasa v mase európskej krvi a tradícií, čo ju obklopuje, nestratí a nerozplynie, ten kontrast a jeho dôsledky sa v blízkej budúcnosti vystupňujú, až sa napokon dostavia tie najhoršie plody: útlak, nespravodlivosť a pretrvávajúca nenávisť.“

Josif Visiaronovič Stalin (Džugašvili)

(1879 – 1953)

R. Payne: „Stalinov vzostup a pád":

„V Stalinových očiach Židia predstavovali smrteľné nebezpečenstvo pre jeho režim – veď či si Vorošilov nevzal za manželku ženu židovského pôvodu? A nielen ten; boli tu aj iní v jeho bezprostrednej blízkosti, čo boli poznačení semitskou krvou. Kaganovič bol Žid, Molotov si vzal za manželku Židovku, matka Beriju bola položidovka a Chruščov dovolil dcére vydať sa za mladého novinára židovského pôvodu.“

„...Zvolal schôdzu do Kremľa a predložil svoje plány. Keď Mikojan a Vorošilov živo protestovali, argumentujúc tým, že predsa bojujú vo vojne proti Hitlerovi a že sa z toho nič nezíska, keď ho budeme napodobňovať, Stalin dostal záchvat zúrivosti. Kaganovič plakal a prosil, ale zbytočne. Dokonca navrhol, že odovzdá svoju stranícku legitimáciu. Komunistickí lídri odchádzali z tej schôdze s vedomím, že Stalin je zrejme mentálne pomätený, ale pritom do poslednej bodky schopný splniť svoje hrozby.“

„...Stalinova vyhrážka poslať všetkých ruských Židov a každého, kto by mal s nimi niečo spoločné, na studený Sever, sa týkala polovice prezídia.“

Evelyn Waugh

(1902 – 1966) Britský spisovateľ

„Ja som prv ani najmenej nemal antisemitské presvedčenie, až kým som neprišiel do Hollywoodu. Ale teraz mám. To je nehorázne vidieť, ako si tu voľkajú.“

George Orwell

(1903 - 1950) Britský spisovateľ a novinár

„Títo ľudia obyčajne píšu veľmi rozumné, vyrovnané listy, popierajúc, že by boli rasisti, a dokazujú, čo vravia, množstvom výstižných príkladov. Pripúšťajú, že sú tu aj ‚dobrí‘ Židia a obyčajne vyhlasujú (napokon Hitler hovorí v Mein Kampf to isté), že spočiatku tu vôbec nebolo antisemitské presvedčenie; že ich k tomu dohnalo číre pozorovanie, ako sa Židia správajú.“

Zdroje:

Bakalář P. 2003. Tabu v sociálních vědách. Praha: Votobia, 2003. 343 s. ISBN 80-7220-135-2
Bollová D. 2003. Šokujúca pravda o zločinoch komunizmu. Bratislava: Eko-konzult, 2003. 44 s. ISBN 80-89044-76-X (brož.)
Ďurica M.S. 2003. Dejiny Slovenska a Slovákov (v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí) . Bratislava: Lúč, 2003. ISBN 80-7114-386-3
Ferko J. 2004. Maďarské (seba)klamy. Martin: Matica slovenská, 2004. 200 s. ISBN 80-7090-730-4
Chomsky N. Pohľady zvnútra. Bratislava: KUBKO-GORAL. ISBN 80-88858-39-9
Kálal K. 1928 Karla Kálala spisy slovákofilské, zv.5. Praha: L. Mazáč, 1928.
Marsina R. a kol. 1998. Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava: Národné literárne centrum, 1998. 403 s. ISBN 80-88878-12-8
Ratkoš P. a kol. 1974. Pramene našich dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1974. SPN 67-220-74
Špiesz A. 2002. Ilustrované dejiny Slovenska. Bratislava: Perfekt, 2002. 304 s. ISBN 80-8046-190-2

Defamation - Izraelský film s SK titulkami od režiséra Yoava Shamira o židovskom antisemitizme, ADL, Izraeli, židovskej lobby v USA, izraelskej výchove školákov...atd. Ak chceš poznať vznik a udržiavanie antisemitizmu vo svete, tak tu sa to dozvieš.

https://www.youtube.com/watch?v=YliXrPmhTfE

David Duke - Hrubé rasistické pokrytectvo Izraela a svetového sionizmu

Dovedu to pochopit ?

Židia a nwo

Nadvláda Židů - mýtus?

svatá pravda o Židech

Slzy Gazy

Židoizraelská sionistická okupace Palestiny

zdroj: http://pospolitost.wordpress.com

60 rokov teroristického štátu Izrael

Celé stáročia žili naši predkovia v krajine, ktorá bola ich vlasťou a domovom. Hoci sa tadiaľto prehnali mnohí dobyvatelia, nikto nás nedokázal zničiť a priviesť na pokraj totálnej likvidácie. Nežijeme tu celkom sami, okrem nás tu žijú aj iné národy, no ich význam je celkom nepatrný. Jedného dňa však začínajú prichádzať cudzinci, prisťahovalci, neovládajúci našu reč, nechápajúci našu kultúru, náboženstvo i mentalitu. Sú z radov nepatrnej menšiny, ktorú sme si nemuseli doteraz vôbec všímať. Prichádzajú z ďalekých krajín a tvrdia, že naša zem je ich zemou, ktorú sme im zabrali. Odvolávajú sa pri tom na takmer 2000 rokov staré udalosti. Vydávajú sa za potomkov národa, ktorý túto zem opustil už dávno pred nami. Majú s ním však spoločné len veľmi málo. To im však nebráni, aby za pár rokov masívnym prisťahovalectvom prečíslili náš národ, aby sa z 4% menšiny stala v našej zemi väčšina. A vtedy sa začína ten skutočný teror. Títo cudzinci, nás začínajú vyháňať z našich domovov, vypaľujú naše dediny, znesväcujú hroby, vraždia a znásilňujú naše ženy a deti. Našu pôdu okupujú a tých čo napriek všetkému pred ich vyčíňaním neutiekli stále ponižujú, oberajú o slobodu, majetok, ale často aj o zdravie a životy. Desaťtisíce z nás už zahynuli rukou týchto vrahov, hoci sme túžili len po živote, aký mali aj naši predkovia. Teraz sme vo svojej vlasti vystavení tvrdému útlaku, diskriminácii a rasizmu. Nesmieme voľne cestovať, či obchodovať. Nesmieme si vykopať ani studňu vo svojej vlastne záhrade, ak nám to nepovolia cudzí votrelci. Ba čo viac títo cudzinci nás nepovažujú ani za ľudí, sme pre nich len zvieratá, ktoré by najradšej vyhubili. Nenájde sa však nikto zo svetových veľmocí, ktorý by sa zastal našich ľudských práv, ktorý by zabránil tejto postupnej genocíde. Kým inde v mene „ľudských práv a demokracie“ tieto štáty zasahujú, v našom prípade ticho tolerujú vyčíňanie týchto vrahov… Dokonca im posielajú zbrane a financie… Rozmýšľajúc nad tým, prečo je to tak, dochádzame len k jednému záveru. Cudzinci, ktorí si vytvorili v našej krajine svoj štát a z nás spravili zbedačených ľudí, do ktorých si môže každý z nich beztrestne kopnúť, nevládnu len nám, ale celému svetu…!14. mája uplynulo 60 rokov od vzniku židovského štátu Izrael. Na oslavách jeho štátnosti sa objavil aj premiér Fico. Čo vlastne oslavoval? Ako Izrael vznikol a akú politiku vedie? Na tieto otázky aspoň čiastočne odpovie tento článok.

Židia alebo Chazari?
Územie dnešného Izraela sa po stáročia nazývalo Palestínou. Žili v ňom rôzne národy, z ktorých mali väčšinu už od 6. storočia semitskí Arabi. Okrem moslimov v krajine žila aj početná kresťanská komunita. Židia boli v roku 1880, pred inváziou prisťahovalcov, len 4% menšinou! O 10 rokov neskôr sa ich počet zdvojnásobil. Drvivá väčšina pôvodných semitských židov (známych z Biblie) zahynula alebo Palestínu opustila ešte v čase rímskej nadvlády, po porážke Bar Kochbovho povstania v roku 135. Zvyšok sa takmer celkom asimiloval alebo zmiešal s okolitými národmi.
Dnešní židia sa delia na niekoľko skupín, rôzneho etnického pôvodu, kultúry a jazyka. Spája ich len názov, náboženstvo, resp. z neho vyplývajúce predpisy, ideológia a ciele. Najpočetnejší z nich sú aškenázki židia, ktorí v súčasnosti tvoria až 80% svetovej židovskej populácie (v roku 1931 dokonca až 92%, kým v 11. storočí len 3%). Tí tvoria väčšinu židovskej populácie v USA,aj v samotnom izraelskom štáte, nakoľko židovskí prisťahovalci za posledných sto rokov boli hlavne Aškenazovia. O tom ako si táto skupina židov uzurpovala právo vládnuť nad všetkými ostatnými píše aj Jack Bernstein, sám Aškenáz v knihe Život amerického žida v rasisticko-marxistickom Izraeli.
Ak sa bližšie pozrieme na pôvod týchto židov, zistíme, že s tými biblickými nemajú z etnického hľadiska nič spoločné. Aškenázovia pochádzajú z východnej Európy a sú potomkami tureckého národa Chazarov a ďalších Chazarmi ovládaných národov. Tí pod vplyvom ekonomicky a politicky vyspelejších miestnych Židov a v snahe zabezpečiť si neutralitu v bojoch medzi kresťanskými a moslimskými štátmi, konvertovali na judaizmus. Tak vznikol na území kaspických a povolžských stepí židovský štát, ktorý zobral pod ochranu zvyšky židov roztrúsených po Európe. Po porážke Chazarov ruskými kniežatami v 10. storočí sa postupne začali rozširovať do strednej a západnej Európy. Ich dôležitým strediskom sa stalo Porýnie, odkiaľ pochádza aj názov „Aškenaz“, ktorý označoval v hebrejčine územie Nemecka. Črty mnohých z nich ešte i dnes pripomínajú ázijských Turkov, rovnako ako tradične oblečenie (kaftan) používané tureckými národmi.
Zvyšok židov dnes tvoria rôzne skupiny miešancov a konvertitov (ako napr. španielski Sefardi, blízkovýchodní Mizrahi) a preto nezriedka nájdeme aj čiernych židov (v Etiópii), či šikmookých v Číne. Nielen tureckí Chazari, ale aj jemenskí a iní Arabi, či niektorí Peržania konvertovali v prvom tisícročí na judaizmus. Okrem toho všetky skupiny židov sa pri rozličných vlnách sťahovania miešali navzájom. Toľko stručne k pôvodu dnešných židov.

Izrael – sionistický cieľ
S plánom vytvoriť štát Izrael na území Palestíny, toho času spravovanej Osmanskou ríšou, prišlo svetové sionistické hnutie, ktoré pod vedením maďarského žida Theodora Herzla usporiadalo v roku 1897 Prvý sionistický kongres v Bazileji. Odvolávalo sa pri tom na tvrdenie, že židia majú právo na návrat do krajiny, ktorú pred stáročiami opustili. Klasické argumenty čerpali z talmudistického (farizejského) výkladu Starého zákona, podľa ktorého je Palestína židovskou zasľúbenou zemou. To, že židia, žijúci v dobe Starého zákona boli etnicky celkom iní židia, ako predstavitelia a podporovatelia sionistického hnutia, samozrejme zamlčali. Nepripustili si ani fakt, že aj z kresťanského, náboženského hľadiska stratili túto zem a stali sa prekliatymi po tom, čo zavrhli a ukrižovali Božieho syna Ježiša Krista. Už ich proroci jednoznačne hovorili, že ak sa budú protiviť Bohu, budú prekliati a roztrúsení po celom svete. Tak sa aj stalo. Tento názor bol po stáročia v kresťanskom svete všeobecne uznávaným a dnes ho opúšťajú jedine tí, čo práve pod vplyvom sionizmu, alebo priamo pod ich vedením smerujú k celkovej liberalizácii prastarých kresťanských hodnôt a konečnej likvidácii a ovládnutiu kresťanstva zo strany jeho úhlavných nepriateľov.

Votrelci v Palestíne
Židia sa do Palestíny sťahovali v niekoľkých vlnách, zvaných Alijah, ktoré pokračujú až do dnešných čias. Prvá vlna prisťahovalcov prišla v rokoch 1882-1903 prevažne z Ruska a Jemenu. Tvorilo ju asi 35 000 židov. Keďže prvým osadníkom chýbali potrebné skúsenosti s farmárčením, potrebné na vznik nových usadlostí, udržali sa len vďaka obrovskej finančnej podpore britského židovského bankára Edmunda Rothschilda. Ako napísal aj izraelský historik Benny Morris, sionisti desaťročia tajili svoje skutočné ciele v Palestíne zo strachu pred zásahmi osmanských úradov a arabských obyvateľov. Korešpondencia osadníkov však hovorila jasnou rečou. Tak napr. Ben-Yehuda, ktorý sa usadil v Jeruzaleme v roku 1881, píše v liste Peretzovi Smolenskemu: „Vec, ktorú musíme teraz urobiť, je stať sa čo najsilnejšími, aby sme si podrobili krajinu, skryto, kúsok po kúsku… Nebudeme si ustanovovať komisie, tak by Arabi vedeli, čo dosiahneme potom, mali by sme konať ako tajní agenti, mali by sme kupovať, kupovať, kupovať.“ Do konca druhej svetovej vojny nasledovali ešte štyri Alijahi židov prevažne z východnej Európy, vďaka ktorým sa ich počet v Palestíne zvýšil až na takmer 32% v roku 1947.

Takto židia prečíslili pôvodné palestínske obyvateľstvo

Plán OSN zlyhal
Plány židov ako prvá otvorene podporila britská vláda, v známej Balfourovej deklarácii z roku 1917. V tom čase už bola pod silným vplyvom sionistov, zvlášť bankárskej rodiny Rotschildovcov, ktorí získali aj barónsky titul a zohrávali vo finančníctve Veľkej Británie dôležitú úlohu (v rokoch 1874-80 bol britským premiérom žid Benjamin Disraeli). Po prvej svetovej vojne Spoločnosť národov Palestínu pridelila Britom. Tí na jednej strane umožňovali židovskú imigráciu, na strane druhej sa ju snažili kontrolovať a zamedziť tomu, aby prebiehala ilegálne.
Pred skončením britského mandátu, pristúpila novovytvorená OSN k riešeniu, ktoré tragicky predznamenalo ďalší vývoj na Blízkom východe. Valné zhromaždenie prijalo 29.11.1947 rezolúciu č. 181, podľa ktorej mali vzniknúť na území Palestíny dva štáty – arabský a židovský, pričom Jeruzalem a niekoľko menších území mali zostať pod medzinárodnou správou. Proti plánu hlasovali okrem arabských a moslimských štátov aj India, či Grécko. Rezolúcia OSN nielenže odobrovala neprirodzené demografické zmeny za posledné desaťročia urobené na úkor pôvodného palestínskeho obyvateľstva, ale dala 32%-tnej židovskej menšine, vlastniacej len 12% všetkej pôdy až 56% územia Palestíny! Kým v plánovanom arabskom štáte by žilo len 1% židov (asi 10 000) v izraelskom by sa dostalo pod vládu židov 407 000 Arabov, ktorí by tvorili až 45% obyvateľstva. Preto sa nemožno čudovať, že Palestínci plán odmietli a začali ozbrojený odpor voči židovským plánom. Dodajme, že v súčasnosti však neexistuje ani plánovaný arabský štát, hoci len v oklieštenej podobe a židia si pričlenili alebo okupujú celé územie niekdajšej britskej Palestíny. Medzinárodné organizácie, USA, NATO, či EÚ podobne, ako v iných prípadoch nepodnikli nič, čo by prinútilo židov rešpektovať a dodržiavať túto, či iné rezolúcie OSN.

Štát postavený na krvi
Prvé konflikty medzi židmi a Palestíncami sa začali objavovať s postupujúcim židovským prisťahovalectvom. Pôvodní obyvatelia časom prehliadli sionistické plány a začali proti nim aktívne vystupovať. Židia si súčasne vytvárali rôzne polovojenské formácie, ktoré mali nielen chrániť nových osadníkov, ale aj terorom dosiahnuť vytvorenie štátu Izrael. S týmto cieľom vyvíjali násilný tlak na britské úrady a zároveň na miestne obyvateľstvo, tak aby toto územie opustilo alebo pasívne umožnilo masívny príliv židov. Počas arabského povstania 1936-39 židovskí teroristi spáchali niekoľko bombových útokov namierených proti civilnému obyvateľstvu. K najznámejším patril útok na trhovisko v Haife v júli 1938 pri ktorom zahynulo 53 Arabov alebo v Jaffe v auguste 1938 s počtom obetí 24. Celkovo zahynulo 5000 Arabov (oproti 400 židom).
K najhorším teroristickým útokom po vojne patril útok židovského Irgunu na hotel Kráľ Dávid v Jeruzaleme (22.7.1946). Ten bol namierený na britské úrady, ktoré v ňom sčasti sídlili. Zahynulo 91 ľudí, medzi nimi aj 17 židov! Irgun v tom čase viedol neskorší izraelský premiér Menachem Begin. Útoky na britské ciele a niektoré britské opatrenia na obmedzenie imigrácie mali vyvolať dojem, že Británia vystupuje proti sionistickým plánom, hoci v skutočnosti ich ticho podporovala. Zároveň mali zalepiť oči a upokojiť Arabov, s ktorými mali Briti tak isto svoje plány a docieliť argument, prečo je nutné židom ustúpiť a dať im vlastný štát, hoci aj s porušením všetkých princípov medzinárodného práva.
Po zverejnení plánu OSN došlo k ďalšej vlne násilia. Židia si uvedomovali, že ak chcú vládnuť na pridelenom území, vzhľadom na ich nízky počet, musí čo najviac Arabov utiecť alebo zomrieť. Jedine tak mohli prečísliť ešte stále početné palestínske obyvateľstvo, vlastniace navyše väčšinu pôdy. Masakra v dedine Deir Jassin (9.4.1948), pri ktorom Irgun zavraždil 100 arabských civilistov, medzi nimi aj ženy, deti a starcov, ako aj mnohé ďalšie tiež so stovkami nevinných obetí, vyvolali medzi Palestíncami paniku, v dôsledku ktorej odišlo do zahraničia až 876 000 utečencov (cca 2/3 všetkých Arabov). Len v rokoch 1947-49 bolo zničených alebo vyľudnených 531 palestínskych miest a dedín. V niektorých oblastiach, ako napr. v Jaffe, židia totálne zničili až 96% palestínskych dedín! Títo utečenci a ich potomkovia sa dodnes nesmú vrátiť do svojich domov. Židia tak nerešpektovali napr. ani rezolúciu VZ OSN č. 194 z decembra 1948, zabezpečujúcu ich návrat a odškodnenie. Ich pôdu naopak hromadne zabrali židovskí osadníci. Za všetko hovoria čísla: z 370 nových židovských osád postavených v rokoch 1948 až 1953 až 350 leží na pôde, ktorá bola protiprávne zabratá pôvodným palestínskym obyvateľom! Ako naviac píše anglický kňaz a prof. Michael Prior: „Izrael sa choval k palestínskym kresťanom podobne ako k moslimom; konfiškoval ich územie, vyháňal ich z domovov a konfiškoval alebo demoloval kostoly. Zašlo to tak ďaleko, že izraelská armáda zmenila niektoré kostoly na nočné kluby alebo dokonca na verejné záchody, napríklad kostol v dedine Én Kárem.“

Židovská expanzia
Kým nespravodlivý prožidovský plán OSN o vytvorení dvoch štátov v Palestíne dával židom 56% jej územia, po vojne s arabskými susedmi z roku 1948 získali až 78% územia! Jednoducho vojensky obsadili a pričlenili si k Izraelu územie vyhnaných a zavraždených Palestíncov. Nové hranice väčšina štátov fakticky uznala, napriek tomu, že k ich zmene došlo násilnou cestou vojnových zločinov a s porušením základných ľudských práv pôvodných obyvateľov. Nikto z veľkých bojovníkov a spojencov proti nemeckému nacizmu a expanzionizmu neprotestoval… Čo sa vyčítalo Nemcom, to sa tolerovalo a dodnes toleruje židom.
K ďalšiemu konfliktu prišlo v roku 1956, keď egyptský prezident Nassir znárodnil Suezský kanál. To viedlo k útoku Britov, Francúzov a Izraelcov na Egypt, výsledkom ktorého bola niekoľkoročná židovská okupácia Sinajského polostrova.
V ďalšej vojne v roku 1967, tzv. šesťdňovej židia opäť zaútočili, tentoraz na Egypt, Sýriu a Jordánsko obsadili aj zvyšok územia Palestíny (východný Jeruzalem, západný breh Jordánu a pásmo Gázy) a zaviedli okupačnú správu, ktorá je na tomto území dodnes. Na okupované územie sa medzitým prisťahovali ďalšie státisíce židovských prisťahovalcov, čo svedčí o tom, že tohto okupovaného územia sa židia nikdy nechceli vzdať. Dlhé roky tak isto okupovali Sinajský polostrov a naďalej okupujú sýrske Golanské výšiny so strategickými zásobami vody, na ktoré sa tak isto prisťahovali protiprávne židia.
O niekoľko rokov neskôr, v roku 1975 sa Egypt a Sýria neúspešne pokúsili znovu získať svoje územia v tzv. Jom-Kippurskej vojne. Izrael pokračoval aj po jej skončení so svojou agresívnou politikou. Tak v roku 1982 zaútočil pod zámienkou zabezpečenia bezpečnosti na Libanon, i keď skutočným cieľom bolo oslabiť potenciálneho konkurenta v priestore Blízkeho východu. Kým židia len počas jednej operácie ešte pred vojnou stratili 20 ľudí, Libanonci až 1200, takmer všetko civilistov (s podobným scenárom vyzerala aj posledný útok na Libanon v roku 2006). Až do roku 2000 okupovali navzdory ďalšej rezolúcii OSN jeho južnú časť. V roku 2006 na Libanon zaútočili po druhý krát, pod rovnakou zámienkou, opäť s ničivým účinkom na jeho ekonomiku a infraštruktúru. Všetky vojny od roku 1948 viedli židia bez súhlasu BR OSN, bez toho, aby na ich územie zaútočili jednotky iných štátov, pričom vďaka ním získali rozsiahle územie (niektoré do dlhoročnej okupačnej správy). Ich útoky smerovali veľakrát voči civilným cieľom a do oblastí, ktoré s týmito konfliktami nemali nič spoločné (napr. Bejrút, ako hlavné mesto nijako nesúviselo s útokmi palestínskych povstalcov z juhu Libanonu). Počet mŕtvych židov, ktorých ako zámienku Izrael viac krát využil, boli vždy len kvapkou v mori oproti tomu, čo nasledovalo po rozpútaní vojny. Bežným bolo uplatňovanie bezohľadnej politiky spálenej zeme, ktorú „demokrati“ tak radi vyčítajú nemeckým nacistom v bojoch s partizánmi. Na zničenie arabských dedín alebo kompletné zdemolovanie stoviek domov, ale aj škôl, či nemocníc stačilo, ak palestínski povstalci pochádzali z jednej z nich. Nezáležalo pri tom na tom, či išlo o domy nevinných civilistov alebo to, že spôsobené škody ďaleko prevyšovali tie spôsobené povstalcami.

Na záver

Toto je realita, ktorú zažívajú Palestínci, moslimského aj kresťanského vierovyznania v Izraeli a na okupovaných územiach Palestíny. Realita, ktorá začala už viac než pred sto rokmi a dodnes pokračuje. Realita židovského štátu Izrael a židovskej rasistickej politiky. Kto nájde odvahu a skritizuje túto politiku je okamžite označený za antisemitu, odkiaľ je už len krôčik k označeniu „fašista“, „nacista“ a pod. Pre mediálne zmanipulovanú verejnosť sa tak ľahko stanete človekom, ktorí schvaľuje všetky hrôzy druhej svetovej vojny, a zvlášť židovský holokaust. Stanete sa vyvrheľom, pretože ste nazvali vraha vrahom a zločinca zločincom. Máte jednoducho smolu, lebo ste sa opovážili takto nazvať žida, ktorí je v dnešnom svete nedotknuteľný. To priznáva aj židovský spisovateľ Baruch Kimmerling, keď tvrdí, že každá kritika voči židom alebo Izraelu sa považuje za antisemitizmus, proti ktorému je treba ostro zakročiť. Ďalej dodáva, že „Izraelská demokracia je limitovaná národne a nábožensky, čo znamená, že je len pre židov a odmieta nežidov, ktorí žijú pod jej mocou.“ Z čoho pramení táto zhubná sionistická ideológia? Odcitujme na záver vyhlásenie izraelských rabínov, uverejnené v izraelských novinách Haaretz 21.11.2000: „Naša náboženská povinnosť, rovnaká ako posvätenie vína v sobotu, je vykonať na nich (Araboch) nie žihad, ale holokaust. Pobiť všetkých, vrátane žien a detí, i domáceho dobytka, do poslednej mačky a psa.“ Možno sa divíte, ako môže toto všetko diať… Možno si kladiete otázku, prečo USA, NATO, EÚ a iné inštitúcie oháňajúce sa ľudskými právami mlčia… Prečo žid môže všetko a nič mu za to nehrozí? Žiadne sankcie, žiadne bombardovanie? Ak sa dobre zamyslíte sami zistíte, že je to preto, lebo majú svetové inštitúcie i médiá v rukách… Ich skutky dokazujú, že tzv. konšpiračné teórie, ako ich s opovrhnutím a zosmiešnením médiá nazývajú, nie sú len teórie, ale zamlčovaná a ubíjaná pravda!

Velislav Slovanský

Židé, judaisti, sionisti, semité, ne-semité, konvertité...rozumíte těmto pojmům?

Daniel Veselý a Roman Joch diskutují o Izraeli, Palestincích a o Blízkém Východě

 Křesťanský univerzalismus ve vztahu k Blízkému a Střednímu východu. Kdo má či nemá právo na sebeurčení v palestinském geografickém prostoru. Blízký východ a hrozba 3 světové války respektive střet křesťanské a islámské civilizace. To jsou témata, o nichž hovořili v Debatním klubu Daniel Veselý a Roman Joch.