Závody na materiálové zhodnocovanie odpadov v Senici / Spaľovňa v Senici nebude, ale otázky zostávajú.
odpady-portal.sk :
S projektmi na zhodnocovanie odpadov v priemyselnom parku v Senici sa „roztrhlo vrece“. Tri nové prevádzky by mali Senici priniesť investície vo výške presahujúcej 32 mil. EUR. Najvýznamnejšou investíciou je závod na zhodnocovanie pneumatík. Ďalšou významnou investíciou je stredisko zhodnocovania plastov. Závod na zhodnotenie textílií, ktorý je treťou investíciou, je v slovenských podmienkach prvým podobným špecializovaným podnikom.
1 Zhodnocovanie pneumatík
Jedným z projektov pre Senicu je závod na materiálové zhodnocovanie polymérnych odpadov pyrolýzou, ktorý predkladá bardejovská spoločnosť KFŠ – DELTA. Odpadom, ktorý bude zhodnocovaný, sú opotrebované pneumatiky, zaradené v kategórii ostatné odpady. Výstupným produktom technológie budú pyrolýzny uhlík, pyrolýzny olej, pyrolýzny plyn a podružne oceľový kord, ktoré budú určené k distribúcii pre ďalšie odvetvia priemyslu. Spracovaním bude vznikať pyrolýzny plyn, ktorý má byť využitý na výrobu tepla a elektrickej energie. Projekt je mimoriadne náročnou investíciou, ktorá by mala dosiahnuť 20 mil. eur. Po spustení prevádzky by mal vytvoriť 111 pracovných miest.
senica.sk : Mesto Senica oznamuje, že Ministerstvo životného prostredia SR podľa § 32 zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení určilo, že pre ďalší postup posudzovania vplyvov na životné prostredie pripravovanej činnosti „Závod na materiálové zhodnocovanie polymérnych odpadov pyrolýzou - Senica“, ktorej navrhovateľom je KFŠ – Delta s.r.o., Bardejov, nie je potrebné vypracovať správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie. V ďalšom procese posudzovania bude zámer plniť funkciu správy o hodnotení.
Zároveň oznamujeme verejnosti, že zámer je sprístupnený v zmysle § 34 zákona č. 24/2006 Z.z. na MsÚ v Senici č. dverí 305. V prípade záujmu môžete do tohto zámeru nahliadnuť a oboznámiť sa s ním, robiť z neho výpisy, odpisy, alebo na vlastné náklady zhotovovať kópie, v termíne od 21. 4. 2010 do 20. 5. 2010
!!! Poznámka: Parcelné čísla: 1582 E (parcela nepatrí mestu ale Foma s.r.o. alebo Devis s.r.o. ?)
(zo zámeru investora) " Lokalita je lokalizovaná v juhozápadnej okrajovej časti mesta Senica, v priestoroch priemyselného parku, v lokalite Kaplinské pole. Pre plochu, ktorá bola v minulosti súčasťou PPF, bolo vydané ObPÚ v Trnave Rozhodnutie č. Poľn. 3941/s.207/08/2009-Mik. zo dňa 24.3.2009, o trvalom odňatí z PPF, za účelom vytvorenia priemyselného parku Kaplinské pole."
Download - Zámer investora
diskusia na faceboobu:
Petícia proti spalovni pneumatík na facebooku.
Spoločnosť KFŠ - Delta s.r.o. mala takýto podnik stavať aj v Stropkove. Ako to prebiehalo? Zdroj: espektrum.sk atď.
Pyrolýzu zastavili vo viacerých mestách na Slovensku O zamýšľanom projekte vybudovania fabriky na pyrolýzne spracovanie starých pneumatík sme informovali v minulom vydaní. Bardejovská spoločnosť KFŠ Delta, s.r.o., chce do jej výstavby investovať 34 mil. eur (vyše 1 mld. Sk) a pri financovaní projektu by chcela využiť prostriedky zo štrukturálnych fondov. Podnik by chceli umiestniť neďaleko areálu STS smerom k toku Ondavy na pozemku o rozlohe bezmála 5 hektárov. Reakcie verejnosti na vybudovanie podniku sú rôzne. Jedni odôvodňujú pozitíva investície vo vytváraní nových pracovných miest, argumenty protistrany smerujú k negatívnym vplyvom na životné prostredie i celkovému nebezpečenstvu fungovania „spaľovne“. Je potrebné uviesť, že o podobnom projekte sa v minulosti uvažovalo vo viacerých mestách Slovenska. Potenciálnym investorom sa však ani v jednom prípade pyrolýzny závod nepodarilo vybudovať. V niektorých prípadoch bola proti verejnosť, samospráva či ekológovia, inde zas projekt nebol kompletne spracovaný.
V roku 2001 chceli takýto závod postaviť v banskobystrickej mestskej časti Radvaň. V dvoch reaktoroch chceli spracovávať 10 tis. ton pneumatík ročne. Proti výstavbe sa však postavilo OZ Za dôstojnú Radvaň. Ako nám povedala členka OZ a poslankyňa banskobystrického mestského zastupiteľstva Ing. arch. Ľudmila Priehodová, združenie malo k dispozícii viacero štúdií, podľa ktorých by závod umiestnený asi 750 m od obytných zón nepriaznivo ovplyvnil kvalitu životného prostredia v jeho širšom okolí. Dôležitým argumentom bolo podľa Ľ. Priehodovej aj riziko spojené so skladovaním a prevozom získaných nebezpečných látok – pyrolýzneho plynu a oleja. Zamietavé stanovisko k výstavbe zaujal aj vtedajší Odbor životného prostredia OÚ v B. Bystrici. Zdôraznil, že spomínaná technológia likvidácie pneumatík nie je na Slovensku odskúšaná. Podobná fabrika vraj podľa Ľ. Priehodovej funguje v odľahlom bývalom vojenskom areáli v Maďarsku. Investor napokon od zámeru odstúpil.
V roku 2006 sa takáto fabrika mala vybudovať v areáli hnúštianskych Slovenských lučobných závodov. Podobne ako v Radvani, aj tam sa projekt stretol s odmietnutím verejnosti i samosprávy. V záverečnom stanovisku, v ktorom Ministerstvo životného prostredia v júli 2006 odporučilo projekt realizovať sa okrem iného uvádza, že podľa súčasnej legislatívy, ako smerníc európskych inštitúcií, za spaľovňu odpadov sa považujú tiež zariadenia spracúvajúce odpady pyrolýzou, ak sa látky vzniknuté týmto procesom následne spália. V tomto prípade má byť vznikajúci pyroplyn následne spaľovaný za účelom získania energie potrebnej pre pyrolýzu. Z tohto dôvodu sa na predmetné zariadenie budú vzťahovať relevantné požiadavky pre spaľovne odpadov. Keďže mesto Hnúšťa nemalo k dispozícii dostatočne spracovaný projekt, ako ani detailne spracované vplyvy na prostredie, pochybovalo o neškodnosti prevádzky na obyvateľov mesta a životné prostredie. Aj napriek tomu, že potenciálny investor neočakával škodlivé vplyvy, keďže pyrolýza prebieha v uzatvorenom okruhu, pripúšťa, že činnosť spôsobí v území miernu záťaž vplyvom tepla a zápachu. Mestské zastupiteľstvo v Hnúšti dalo napokon projektu, po predchádzajúcom verejnom prerokovaní, zamietavé stanovisko. Spoločnosť Delta KFŠ Bardejov sa nedávno nedohodla na výstavbe podniku so samosprávou v Bardejove. Podľa našich informácií bol scenár podobný ako v predchádzajúcich prípadoch. Proti sa postavila verejnosť i mesto.
Aj v našom prípade bude mať konečné slovo pri realizácii mesto. Projektom sa minulý piatok zaoberali na pracovnom zasadnutí členovia mestskej rady. Dohodli sa, že na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva (23. marca) bude poslancov o projekte informovať zástupca potenciálneho investora. Nie je podmienkou, aby investíciu odobrili poslanci, aj keď v podobných prípadoch by malo byť určite zohľadnené minimálne ich stanovisko. Bolo by dobré, aby súčasťou schvaľovacieho procesu bolo, podobne ako v iných mestách, aj verejné prerokovanie návrhu, kde by svoje pripomienky mohla tlmočiť aj verejnosť.
V každom prípade ide o dôležitý projekt, ktorý bude mať (pozitívny či negatívny) vplyv na kvalitu života v meste, kde momentálne neexistuje významnejší znečisťovateľ životného prostredia. Okrem samotného fungovania prevádzky je potrebné zodpovedať viacero zásadných otázok. Napríklad sadze sú podľa nariadenia vlády SR č. 46/2002 Z. z. zaradené medzi látky s rizikom chemickej karcinogenity. Ich zneškodňovanie je možné iba spaľovaním, pričom v Stropkove sa predpokladá produkcia až 5600 ton ročne. Ďalší produkt, pyroolej, je na energetické účely (spaľovanie) určený len výnimočne. Iné použitie nie je definované a v skutkovom stave (ak nie sú k dispozícii súhlasy na zaradenie do kategorizácie palív) je to nebezpečný odpad. To isté platí aj pre pyroplyn, ktorý je zaradený do kategórie toxických emisií. Ďalším negatívom môže byť zvoz 16000 ton pneumatík a následný vývoz získaných látok (investor predpokladá 16 kamiónov denne). Už dnes je dopravná situácia v meste kritická, pričom ani pripravovaný obchvat by v tomto prípade kamióny smerujúce do a von z mesta neodklonil. Napríklad v Hnúšti mala byť doprava riešená železnicou, kamiónmi len vo výnimočných prípadoch. Téme výstavby podniku sa budeme venovať aj v nasledujúcich vydaniach Spektra. Diskusné príspevky Stropkovčanov týkajúce sa tejto problematiky nájdete na webstránke www.espektrum.sk. Priestor na diskusiu môžete využiť takisto na stránkach nášho týždenníka.
Ďalšie:
Priatelia zeme - Pyrolýza v Stropkove
Odborník na toxické látky upozorňuje na chýbajúce analýzy v zámere
Závod na spracovanie starých pneumatík v Stropkove nebude
Stropkov prišiel v čase krízy o 111 pracovných miest
Pyrolýzu v Stropkove podmienečne odporučili
2 Zhodnocovanie textílií a použitého šatstva
Spoločnosti SK-TEX s.r.o. plánuje vybudovať v Senici závod na výrobu zvukovej a tepelnej izolácie. Senica priemyselný parkProdukty by mali byť vyrábané zo spracovania odpadov z textilu a použitého šatstva. Technológia predpokladá využitie výhradne nie nebezpečných odpadov textilnej povahy. Väčšinovým výstupom zo zhodnotenia bude vláknina (88%), ktorú bude možné využiť na výrobu zmesových netkaných štruktúr predovšetkým pre stavebníctvo a automobilový priemysel. Investor predpokladá využitie i ostatných produktov separácie na obchodovateľné položky. Kapacita by mala dosiahnuť 7000 t spracovaných odpadov ročne. Nový podnik by mal zamestnať 22 ľudí. Náklady na výstavbu by mali dosiahnuť 3 mil. eur.
!!! Poznámka: Neviem či lokalitu umiestnenia považovať za priemyselný park, nakoľko závod sa bude nachídzať v tesnom susedstve obytnej zóny IBV a I.ZŠ " Stavba je situovaná v katastrálnom území mesta Senica na, na parcelách - parc. č. 1213/16, 1213/12, a 1213/17, zapísaných na liste vlastníctva č.8091 vedených na Katastrálnom úrade Senica, Správa katastra Senica, katastrálne územie na spoločnosti . EUROMAN s.r.o . a časti parcely č. 1213/1 (1213/45) vedenej na Katastrálnom úrade Senica, Správa katastra Senica, katastrálne územie na spoločnosti MSB Bratislava, a.s., Svoradova 1, Bratislava, PSČ 811 01, SR 1/1 Predkladateľ zámeru na základe nájomných zmlúv pozemky a budovy prenajal od vlastníka pozemku spoločnosti na dobu 15 rokov a má na nich predkupné právo." (zo zámeru investora)
Download - TEXT ZÁMERU
podobné odkaz: webnoviny.sk
V Senici chcú postaviť závod za 3 mil. eur
Záverečné stanovisko MŽP k zámeru.
3 Zhodnocovanie plastov
Tretím významným projektom je výstavba strediska na zhodnocovanie plastov, teda vybudovanie zariadenia na recykláciu plastového odpadu s kapacitou 12 tisíc ton odpadu ročne. S projektom prichádza mestský úrad Senica. Technológia využíva metódu katalytickej depolymerizácie na komponent tekutých palív. Odpadom pri chemickom procese depolymerizácie je kamenno-hlinitá drť, ktorá sa dá použiť v stavebnom priemysle ako klasická štrkodrva pre podsyp ciest a chodníkov. Výsledný produkt je ropný derivát uhľovodík – ĽVO, ktorý je určený na ďalšie spracovanie. Pri predpokladanej účinnosti 92-98% by tak podnik mal vyprodukovať 11 ton ĽVO ročne. Vzniknutý ropný derivát je tmavočierna tekutina podobná rope. Celkové náklady investície sú odhadnuté na 9,5 mil. eur.
Zámer - Senica zhodnocovanie plastov
Úrad pre verejné obstarávanie - predbežné oznámenie mesta ( verejné obstarávanie - 8538000,€ )
odpady.portal.sk - verejne obstaravanie
podobné odkaz : sme.sk Senica chce recyklovať plast za desať miliónov eur
Workspop Senica prezentácia priemyselnej časti Čáčov - (zhodnocovanie plastov)
aktualizované 30.12.2010 zdroj:sme.sk
Leitner vybuduje v Senici stredisko na zhodnocovanie plastov Firma z Nového Mesta nad Váhom získala zákazku za 9,9 mil. eur vrátane dane z pridanej hodnoty v tendri s troma doručenými ponukami. Investícia má byť financovaná z európskych peňazí . SENICA. Stredisko na zhodnocovanie plastov v Senici vybuduje firma Leitner Slovensko, s.r.o. z Nového Mesta nad Váhom za 9,9 mil. eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Zákazku na vykonanie prác získala spoločnosť vo verejnej súťaži s troma doručenými ponukami, keď ich predpokladaná cena bola 8,54 mil. eur bez dane. Stredisko sa bude zaoberať druhotným spracovaním a zhodnocovaním plastových odpadov pomocou technologického procesu, ktorého výsledkom bude surovina použiteľná v ďalšom reťazci spracovania s minimálnym dopadom na okolité životné prostredie a ovzdušie. Linka na depolymerizáciu plastov bude zhodnocovať termoplasty katalytickou depolymerizáciou. Investícia má byť financovaná z európskych peňazí cez Operačný program Životné prostredie, vyplynulo z oznamu o výsledku tendra vo Vestníku verejného obstarávania. Zmluva o výstavbe strediska bola uzatvorená 22. novembra. Mesto Senica vyhlásilo tender na uvedené práce v septembri tohto roka. Firma Leitner Slovensko, s.r.o. je zapísaná v Obchodnom registri SR od 4. augusta 1997, pod predchádzajúcim obchodným menom Reley, s.r.o. fungovala do 7. mája 2004. Eviduje základné imanie 298,75 tis. eur, spoločníkmi sú dve fyzické osoby. Uskutočňuje pozemné stavby a ich zmeny, stavebné úpravy a udržiavacie práce, jednoduché stavby a poddodávky, ako aj prípravné práce pre stavbu, demolačné, zemné a výkopové práce. Vykonáva činnosť stavebného dozoru, vyrába a predáva betónové zmesi i výrobky z cementu a betónu a zaoberá sa aj ďalšími aktivitami.
4 Recyklačné centrum Senica
senica.sk : úradná tabuľa - Piatok, 14 máj 2010 Mesto Senica oznamuje, že mu bol doručený zámer "Recyklačné centrum Senica“ podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, že prebieha zisťovacie konanie pre tento zámer činnosti. Navrhovateľom je Devis s.r.o. so sídlom v Senici. Zámer predmetnej činnosti je verejnosti prístupný na MsÚ v Senici č. dverí 305. V prípade záujmu verejnosť môže do tohto zámeru nahliadnuť a oboznámiť s ním v termíne od 14. mája 2010 do 3. júna 2010
18.júna 2009 bol na MsZ Senica odhlasovaný predaj pozemkov Technickým službám za cenu 100,- Sk/m2. Zaujímavé je , že navrhovateľom projektu je spoločnosť Devis. Predjú spomínané pozemky TS Senica spoločnosti Devis? Za koľko? Bolo nutné pozemky "pretiahnuť" cez TS Senica?
Z á p i s n i c a 17 zas msz 18.6.2009 predaj pozemkov Technickým službám - parcela reg. E č.2147/2 a reg. C č.34208/5 34208/6
Download - zamer na Recyklačné centrum Se
enviroportal (miesto realizacie- parc.č. 34210/3) Recyklačné centrum Se RC DEVIS Senica EIA Komplet
5 Kompostáreň
Ministerstvo životného prostredia SR schválilo mestu Senica dotáciu vo výške 3,5 milióna eur na vybudovanie kompostárne biologicky rozložiteľných odpadov. Celkový rozpočet projektu je takmer 3,7 milióna eur, pričom spoluúčasť mesta je päť percent. Kompostáreň by mala vyrásť na ploche približne desaťtisíc metrov štvorcových na mestských pozemkoch v lokalite za poľnohospodárskym družstvom Čáčov. V súčasnosti je spracovaná projektová dokumentácia a pripravuje sa verejné obstarávanie stavebných prác. Ako informovala hovorkyňa mesta Viera Barošková, so stavebnými prácami by sa malo začať na budúci rok a ich ukončenie je plánované na rok 2011. Kompostáreň bioodpadov bude spracovávať odpady z údržby verejnej zelene, drevený odpad zo stromov a kríkov a ďalšie bioodpady zo Senice a blízkeho regiónu. Ročne by mala vyprodukovať približne 2000 ton kompostu, čím sa zhodnotenie odpadu zvýši oproti súčasnosti štvornásobne.
podobné odkaz: Mesto získalo príspevok na...
enviroportal - Kompostáreň bioodpadov Senica
MŽP stanovislo
odpady.pordal.sk - verejne obstaravanie ( 3065542,00 € )
výzva na predkladanie ponúk - senica.sk
Spaľovňa v Senici nebude, ale otázky zostávajú.
Závod na likvidáciu pneumatík v Senici nechcú. Hoci ministerstvo životného prostredia dalo tomuto projektu zelenú, proti sa postavili obyvatelia aj vedenie mesta. Investor tvrdí, že systém zhodnocovania odpadu je ekologický a obavy ľudí sú zbytočné.
Zabudlo sa však odpovedať na niekoľko otázok. Napríklad : (vyberám z internetu)
Prečo so spoločnosťou jednal primátor takmer rok, v čase petície sa vyjadril že pri rozhodovaní sa nebude prihliadať na petíciu a teraz vystupuje takmer ako odporca spaľovne?
Prečo o projekte nevedeli poslanci ani v čase petície proti spaľovni?
Prečo primátor neponúkol spoločnosti voľné mestské pozenky v priemyselnej zóne, ale uprednostnil súkromné pozemky?
Koho pozemok určil pán Parizek na zastavanie pre spalovňu, kedy, ako a za koľko daná osoba pozemok nadobudla?
Kto financoval výstavbu inžinierskych sieti v priemyselnom parku (ak sa teda jedná o sůkronmý pozemok a myslím že inžinierske siete financovalo mesto Senica)?
Koho pozemky sa takto zhodnotili?
O koľko sa takýmto spôsobom zvýšila cena týchto pozemkov (zrejme sa myslí zmenou ornej pôdy na ...)?
O koľko klesnú ceny stavebných pozemkov a bytov a rodinných domov v okoli ?
Aký finančný užitok bude mať z toho mesto Senica a seničania?
Ako by sa vedenie mesta zachovalo pri schvaľovaní zámeru, ak by nebol zmedializovaný protest občanov proti spaľovni?
Týmto a podobným otázkav sa venuje okruh ľudí, ktorí vás budú o zisteniach informovať.
sme.sk : Seničania: Spaľovňu si postavte pred svoj dom
