Úvod » POTRAVINY » Slovensko ostáva aj naďalej stokou Európskej únie, v ktorej sa potápa jeho vlastné poľnohospodárstvo
Slovensko ostáva aj naďalej stokou Európskej únie, v ktorej sa potápa jeho vlastné poľnohospodárstvo
12. 12. 2012
zdroj:http://beo.sk
Slovenskí poľnohospodári dostali od EÚ ďalší úder pod pás. Tá im totiž predĺžila obdobie, počas ktorého by sa mali vyrovnať ich dotácie s ostatnými členskými štátmi EÚ.
Sľuby sa sľubujú…
Počas prístupových jednaniach Slovenska do EÚ sme boli ubezpečovaní, že nevýhodne postavenie slovenských poľnohospodárov oproti iným bude dočasné a potrvá „iba“ do roku 2014. Udalosti z posledných dní však nasvedčujú tomu, že to tak nebude. Začína sa totiž hovoriť o roku 2028. Otázne je, či dovtedy ešte na Slovensku nejaké poľnohospodárstvo bude.
Oproti priemeru Európskej únie sú dotácie pre slovenských farmárov nižšie približne o 60 eur na hektár. Podotýkam, že je to porovnanie s priemernou hodnotou dotácií v EÚ. Oproti najdotovanejším štátom (Francúzsko, Nemecko atď.) by to malo byť menej až o niekoľko stoviek eur.
Likvidácia sebestačnosti
Nerovné podmienky na trhu spôsobili Slovensku mnohé problémy. Slovenskí poľnohospodári nedokážu konkurovať lacným potravinám zo zahraničia, preto krachujú a ich zabehnuté agropodniky pustnú, čím sa samozrejme zvyšuje nezamestnanosť. Tento trend pritom zasiahol všetky potravinárske odvetia, čo spôsobilo, že sa hranica sebestačnosti Slovenska prepadla pod 45 % a naďalej klesá.
Okrem nerovných dotácii musia slovenskí poľnohospodári povinne úhorovať aj niekoľko percent obhospodarovanej pôdy, čo ich oberá o ďalšie finančné prostriedky, keďže väčšinu pôdy majú iba v prenájme, za ktorý musia platiť. Samozrejme, že pri klesajúcej potravinovej sebestačnosti je znižovanie počtu obhospodarovaných plôch ďalším klincom do našej rakvy.
Vrásky spôsobuje slovenským poľnohospodárom aj skutočnosť, že od roku 2014 bude slovenská pôda na predaj aj pre cudzincov, čo zrejme zvýši jej cenu. To sa samozrejme premietne aj do výslednej ceny potravín. Na odkúpenie pôdy zatiaľ nemajú mnohé slovenské agropodniky peniaze. Vláda pritom odmieta lobovať za predĺženie lehoty brániacej nákup pôdy cudzincom, čo by mohlo priniesť našim poľnohospodárom cenný čas na to, aby nazbierali dostatok finančných prostriedkov na kúpu pôdy, ktorú mali doteraz iba v prenájme.
Slovensko ako stoka EÚ
Veľkým problémom sú aj obchodné reťazce, ktoré nespolupracujú s domácimi výrobcami, ale radšej dovážajú nekvalitný tovar zo zahraničia, ktorý tam odmietajú jesť aj psy. Zbytočne stanovujú domácim dodávateľom vysoké požiadavky na množstvá dodávaných potravín. Značnú časť pritom aj tak vyhodia. Údajne končí takýmto spôsobom každý rok v celej EÚ až 90 miliónov ton potravín.
Podľa EÚ je taktiež v poriadku, že nadnárodné firmy predávajú v strednej a vo východnej Európe tovar s iným zložením, aké má ten, ktorý ponúkajú na západe. Vraj je používanie náhradných sladidiel, farbív a podobných látok spôsobené tým, že tu máme „iné chute“.
Tovar „inej chute, no rovnakej kvality“ nám dovážajú najmä spoločnosti Coca-Cola, Kraft Foods, Nestlé, Tchibo, Jacobs a Kotányi.
Kto za tento stav môže?
Iniciatívni idioti, ktorí hlasovali za vstup do EÚ, lebo chceli niekde patriť? Alebo lenivci, ktorí neboli ochotní ísť povedať svoje nie? Môžu za to politici, ktorí nebránia záujmy Slovenska alebo poľnohospodári, ktorí nedokázali určité udalosti predvídať? A nie sú náhodou vinní ľudia, ktorí zanevreli na svoju pôdu a lacno ju predali cudzincom? Alebo spotrebitelia, ktorí obdivujú všetko cudzie a nad domácim ohŕňajú nos?
Zrejme to bude zo všetkého niečo, no teraz je už na plač neskoro. Jedine vzájomnou spoluprácou, odmietaním cudzieho a podporovaním domáceho dokážeme tento žalostný stav zmeniť. Ak zlyhali politici, nesmieme zlyhať my. Preto podporujme svojich miestnych výrobcov a začnime sami obhospodárovať slovenskú pôdu.
foto:jangaso.sk
zdroj:www.webnoviny.sk
Farmári vykydli v Bratislave hnoj, smrdí rovnako ako sľuby
Napriek tomu, že Únia deklarovala vyrovnanie dotácií medzi novými a starými členskými krajinami do roku 2014, jej sľuby sa podľa farmárov nenaplnili.
Roľníci došli do hlavného mesta s hnojom.Foto: SITA/Diana Černáková
BRATISLAVA 12. decembra (WEBNOVINY) - Asi tri stovky farmárov prišli v stredu pred ministerstvo pôdohospodárstva vyjadriť nespokojnosť s nerovnakými dotačnými podmienkami pre európskych farmárov.
Na konci svojho protestného pochodu vysypali pred budovu zastúpenia Európskej komisie na Slovensku na bratislavských Palisádoch vlečku hnoja. "Kopa hnoja sa vyrovná sľubom Únie, smrdia rovnako," skandovali farmári.
Ako povedala predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS) Helena Patasiová, napriek tomu, že Únia deklarovala vyrovnanie dotácií medzi novými a starými členskými krajinami do roku 2014, jej sľuby sa nenaplnili.
"Návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ na roky 2014 až 2020, ktorá aj naďalej počíta s nižšími priamymi platbami pre slovenských poľnohospodárov, je toho dôkazom," uviedla Patasiová. Poukázala pritom aj na fakt, že aj grécki farmári z Únie dostávajú viac než slovenskí.
Minister Jahnátek sa ukázal
Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek.Foto: SITA/Diana Černáková
Šéf rezortu pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek na začiatku protestu vyšiel z budovy ministerstva, so sľubom zlepšenia podmienok a snahou o dorovnanie dotácií aspoň na úroveň okolitých krajín.
Keďže sú európske rokovania o dotáciách v rámci CAP už takmer ukončené, spolu s premiérom Robertom Ficom chce minister pri rokovaniach s Bruselom dosiahnuť, aby v rámci obálky, ktorú Slovensko dostane z európskeho rozpočtu v nasledujúcom sedemročnom období, mohlo Slovensko viac peňazí vyčleniť na priame platby.
Podľa Ficových vyjadrení by bolo dobré, keby to v nasledujúcich siedmich rokoch bolo 470 až 500 mil. eur, čo by priblížilo slovenských poľnohospodárov podstatne bližšie ku krajinám, ktoré so Slovenskom susedia. Nekonkretizoval však, na úkor akých položiek by sa zvýšili finančné prostriedky pre podporu poľnohospodárov.
Vláda sľúbila väčšie dotácie
Rekvizita protestujúcich farmárov v Bratislave.Foto: SITA/Diana Černáková
Minister Jahnátek napokon z protestu odišiel, podľa jeho slov išiel na Úrad vlády predložiť návrh na zavedenie nulovej dane z predaja z dvora. Pôvodnú zvýhodnenú 6-percentnú sadzbu totiž exminister Zsolt Simon zrušil s tým, že mala skôr populistický ako reálny účinok a naviac bola v rozpore s pravidlami Únie.
Zastupiteľstvo Euróspkej komisie na Slovensku tvrdenia AKS odmieta. Slovensko totiž podľa jeho predstaviteľov žiadny prísľub na dorovnanie priamych platieb na hektár do výšky priemeru EÚ nedostalo. "V prístupovej zmluve bolo zakotvené, že v roku 2013 Slovensko dostane 100 % svojej národnej obálky (388 mil. eur). Toto sa aj v roku 2013 stane skutočnosťou," uvádza vo svojom stanovisku zastupiteľstvo EK.
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák spolu s ministrom pôdohospodárstva Ľubomírom Jahnátkom pred časom informovali, že farmári by si mohli v priamych platbách polepšiť v porovnaní so súčasným finančným rámcom až o 14 %, aj napriek 10-percentným škrtom prostriedkov na európske poľnohospodárstvo.
Tieto čísla však nie sú zatiaľ definitívne, keďže rozpočet EÚ na roky 2014 až 2020 ešte nie je schválený. "Ale urobíme všetko preto, aby sme v žiadnom prípade nešli dolu," dodal Lajčák. Šéf agrorezortu však pripustil, že úplné dorovnanie by mohlo nastať až v roku 2028.
Protestné zhromaždenie a pochod slovenských farmárov a potravinárov, ktoré organizuje Agrárna komora Slovenska a Potravinárska komora Slovenska s cieľom upozorniť, že EÚ napriek prísľubom nepočíta s vyrovnaním priamych platieb pre poľnohospodárov na Slovensku. Foto: SITA/Diana Černáková
Máte radi umelú hmotu v žalúdku? ja nie...
zdroj: http://jurajpolacek.blog.sme.sk
V minulých dňoch mi jeden známy hovoril o skúsenostiach zo slovenských fariem, kde chovajú kvalitné kurčatá. Vraj tam chodia poľské kamióny nakupovať vo veľkom...
Pýtate sa čo je na tom divné? To že kamióny sem nechodia prázdne - sú naložené lacnými čínskymi a poľskými kurčatami, ktoré predávajú do našej obchodnej siete.
Celé mi to pripadá také - slovenské. Ľudia žijú od výplaty k výplate a tak kupujú v obchodoch čo najlacnejšie. Nestarajú sa o kvalitu, pretože kvalita im nenaplní brucho a rozdiel v cene medzi (na prvy pohľad) rovnako veľkým a ťažkým kurčaťom nie je pre chudobnú rodinu vôbec zanedbateľný.
Avšak kurčatá a potraviny vôbec, prichádzajúce na náš trh sú často tak nekvalitné niekedy aj zdraviu škodlivé, že ich výživná a nutričná hodnota je ďaleko nižšia ako kvalitne spracovaných potravín. Napríklad nekvalitné mäso napustené soľou, aby viazalo vodu sa po upečení scvrkne na desatinu pôvodného objemu, pretože sa voda jednoducho odparí. Ja im hovorím igelitové potraviny a nekupujem ich.
Keď som to preberal v kruhu známych potvrdili mi známy fakt. Potraviny, ktoré su u nás poľského pôvodu sú síce nekvalitné a chuťovo občas odporné, ale to len kvôli tomu, že naši odberatelia sú ochotní nakupovať u Poliakov aj to čo by u nich ani prasatám nedali. Títo známi hovorili že chodia pravidelne nakupovať do Poľska potraviny, ktoré majú úplne inú kvalitu. Mám skúsenosť z nemenovaného reťazca, že poľské výrobky majú chuťovo aj kvalitatívne nevyváženú kvalitu. Niektoré sú dobré, niektoré sú nejedlé, problém je že dopredu neviete ktorý druh výrobku je práve ten jedlý... Preto som rodinu naučil, kupovať slovenské produkty pokiaľ existuje domáca alternatíva.
Napríklad milujem syry. Chcel som skúsiť ako je na tom poľský sortiment, ale musel som ich vyhadzovať, pretože ani jeden syr z Poľska kupovaný v našom obchode skrátka nebol požívateľný
Čo sa týka cien to je úplne iná kapitola. Špirála dotácií zabíja konkurenčné prostredie, korumpuje, potláča invenciu a kreativitu. Pred pár rokmi viac ako 50% rozpočtu Európskej Únie išlo do poľnohospodárstva a celý proces výberu a rozdeľovania živí neuveriteľnú armádu miliónov ľudí. Dokonca aj samotné štáty dotujú vlastných poľnohospodárov, takže bohaté krajiny majú farmárov, ktorí majú zdanlivo najnižšie ceny, ale pritom najdrahšiu pracovnú silu. Dá sa povedať, že dnes nehovoríme o poľnohospodárstve, ale o dotačnom priemysle. Nie som poľnohospodár, ale tie divoké presuny potravín mi pripadajú úplne, ale úplne šialené. Ako je možné že Gréci dovážajú paradajky z Holndska - to si nevymýšľam, to je fakt. Dotácie podľa mňa úplne likvidujú trh. Budem nosiť drevo do lesa, ale okrem mocnej poľnolobby majú svoj diel viny aj eurotechnokrati, ktorí mi pripomínajú burzových hráčov "Are you in truble? Double!". Oni si vážne myslia, že nedostatky centralistického plánovania a určovanía kvót či regulácií sa vyriešia ešte väčším množstvom centralimu a dotácií...
Pritom cestu ukázal Nový Zéland, keď po zrušení dotácií dokázali poľnohospodári prežiť a naviac aj úspešne konkurovať. Celý sektor rástol rýchlosťou 5-6% a skrachovalo len cca 1% farmárov. Keď brali farmári 40% časť rozpočtu z dotácií tak sa stávali prípady že zabili 6miliónov oviec, lebo ich mali veľa... Dnes vyvážajú 90% produkcie a úspešne konkurujú aj bez dotácií...
Ešte mi vadí jedna vec. Na jednej strane máme informovanosť na jeden klik myšou a na druhej strane som na jednom blogu čítal že nadúroda jabĺk v jednom regióne Slovenska je kombinovaná s neúrodou v inom - ľudia bedákajú že nemajú jablká, ale je to pritom len o informovanosti.Ale to len na okraj.