Choď na obsah Choď na menu
 


AKÝ JE V PRIEMERE DLH NA KAŽDÉHO SLOVÁKA, SENIČANA (rok 2011)

18. 4. 2020

*  *  *  *  *  *  * Koľko dlhujeme?    Vývoj verejného dlhu Slovenskav období 2005 - 2015  Dlh na 1 obyvateľa   Vývoj zahraničnej zadlženosti SR v rokoch 1993 až 2012

dlh-slovenska.jpg

zdroj: http://www.idemvolit.sk/1276-kauza/historia-statneho-dlhu-sr-alebo-ako-nas-okradli-pocnuc-meciarom/
História štátneho dlhu SR, alebo ako nás okradli počnúc Mečiarom
1.Vláda Slovenskej republiky od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 (predseda vlády Milan Čič)

2.Vláda Slovenskej republiky od 27. júna 1990 do 22. apríla 1991 (predseda vlády Vladimír Mečiar)

3.Vláda Slovenskej republiky od 23. apríla 1991 do 24. júna 1992 (predseda vlády Ján Čarnogurský

4.Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994 (predseda vlády Vladimír Mečiar)

http://www.nbs.sk/_img/Documents/BIATEC/kyjbal.pdf

Samostatná SR vstupovala pod vedením VM 1.1.1993 zo sumou 2.500.500.000 USD! Už po prvom roku bačovania však tento celkový zahr. dlh stúpol k 31.12.1993 na sumu 3.387.100.000 USD.

Percentuálne napísané: za prvý rok bačovania VM došlo k nárastu CZD o 35,5% !

5.Vláda Slovenskej republiky od 15. marca 1994 do 13. decembra 1994 (predseda vlády Jozef Moravčík)

Rok 1994 CZD SR k 31.12.1994 predstavoval sumu 4.743.300.000 USD, nárast o 40%.

6.Vláda Slovenskej republiky od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998 (predseda vlády Vladimír Mečiar)

K 31.12.1995 už dosahuje tento dlh sumu 5.768.900.000 USD, nárast za rok o 21,6%.

K 31.12.1996 už máme podľa evid. NBS 7.752.800.000 USD Cel. zahr. zadlženosť SR, nárast 34,4%

K 31.12.1997 nám to dosahuje čiastku 9.840.700.000 USD a percentuálne nárast za rok o 26,9%

7.Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002 (predseda vlády Mikuláš Dzurinda)

K 31.12.1998 dosahuje takmer 12mld, 11.979.800.000 USD nárast o 21,7%

A tu nastáva zaujímavá situácia, Mikiho nemusím ale ako sa mu podarilo prvý krát znížiť celkovú zadlženosť? Mnohý tu poukážete na privatizáciu, ale tie prachy aspoň skončili na zníženie celkovej zadlženosti. Veď sa privatizovalo aj za Mečiara, a kde to všetko skončilo? Keď to našlapalo na takmer 12 miliárd za Mečiara a jeho bačovaní od roku 1993, s polročnou prestávkou a vládou Moravčíka?

K 31.12.1999 poklesol CZD SR na sumu 10.584.700.000 USD.Pokles predstavuje percentuálne -11.6%

K 31.12.2000 už zasa CZD SR mierne rastie na 10.866.100.000 USD a nárast predstavuje +2,66%

K 31.12.2001 už aj Mikiho vláda posúva HZD SR na hranicu 11.042.400.000 USD, nárast +1,61%

8.Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006 (predseda vlády Mikuláš Dzurinda)

K 31.12.2002 už posúva Mikiho vláda celkový dlh SR na sumu 13.188.200.000 USD a nárast +19,4%

K 31.12.2003 Bum bác, Mikiho vláda dvíha celkový zahr. dlh SR na 18.090.300.000 USD, +37,1%

K 31.12.2004 Chlapci zistili beztrestnosť, tak už bačujú vo veľkom. 23.763.600.000 USD, +31,3%

K.31.12.2005 Zadlžovanie sa mierne spomalilo a HZD SR dosahuje 27.052.600.000 USD +13,8%

9.Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010 (predseda vlády Robert Fico)

K 31.12.2006 Ficov sen sa splnil a nastupuje, rok končí na sume CZD SR 32.206.100.000 USD +19%

K 31.12.2007 Držte sa, ideme z kopca, ale ešte stále nič moc 44.308.800.000 USD nárast +37,57%

K 31.12.2008 Fico nás rýchlo zadlžuje a predáva do otroctva, CZD SR 52.526.700.000 USD +18,5%

K 31.12.2009 Ficoidi opäť nepotešili a dvíhajú dlh na 65.314.100.000 USD percentuálny nárast +24,3%

10.Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012 (predsedníčka vlády Iveta Radičová)

K 31.12.2010 nástup Mikiho klona a Riška z balónikom, záver roka 65.822.900.000 USD +0,07%

K 31.12.2011 Nárast hrubého dlhu za bačovania Ivetky a Riška dosiahol 68.491.400.000 USD +0,4%

11.Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016 (predseda vlády Robert Fico)

K 31.12.2012 Nárast HZD SR na čiastku 70.924.200.000 USD, teda mierny nárast o +3,55%

K 31.12.2013 Ficoidi dvíhajú už latku o 11,3 miliárd! Na sumu CZD SR 82.310.800.000 USD +16,05%

K 31.12.2014 Historický moment Ficogubernie: mierny pokles na 80.407.000.000 USD -2,31%

K 31.12.2015 POZOR! Prechod na evidenciu v EUR! Po prepočte suma 67.185.100.000 EUR

K 31.12.2016 Už ideme na sumu 73.750.400.000 EUR a percentuálny nárast o +9,77%

K 31.12.2017 Tento nárast považujem za najväčšiu lúpež storočia! 94.148.900.000 EUR! +27,65% v peňažnom vyjadrení : za rok 2017 nás FICOIDI okradli o 20 miliárd 398 milión 500 tisíc € !



Zdroj informácii : Národná banka slovenska

 

 

 

uvery-domacnosti.png

Dlh Senice na obyvateľa                                                      263 €

Dlh župy TTSK na 1 obyvateľa                                              96 €

Dlh domácností bankám na 1 obyvateľa 3180 € 

 

 

 

 

 

 

 Dld štátu na 1 občana  --------------------------------------   5530 €

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

                          V priemere   9069 €

 

 

zdroj: sme.sk

 Dlhy žúp sa priblížili k stropu, každý občan by za ne zaplatil 78 eur

Zadlženosť Košického a Trnavského samosprávneho kraja sa blíži k hranici, kde si už nebudú môcť vziať úver.

BRATISLAVA. Ak by župy chceli splatiť dlh, ktorý mali ku koncu minulého roka, každý občan Slovenska by musel zaplatiť 78 eur.

Dlh vyšších územných celkov totiž dosiahol 428 miliónov eur, čo je o vyše dvadsať miliónov eur viac ako rok predtým.

Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracoval inštitút INEKO.

Dôvod rastu dlhu vidí inštitút nielen v hospodárení samotných žúp, ale aj v poklese príjmov. Tie mali spôsobiť zadlžovanie zhruba spolovice, tvrdia analytici.

Niekde až 90 eur na osobu

Najviac zadlžené boli košická a trnavská župa. Ich dlh sa priblížil k 60 percentám bežných príjmov predchádzajúceho roka.

„Znamená to, že sú blízko hranice, pri ktorej by podľa zákona už nemali mať možnosť prijať ďalšie úvery,“ tvrdí INEKO. Považuje to za varovný signál, že budú musieť v najbližšom období zlepšiť svoje hospodárenie.

INEKO pripomína, že od roku 2015 budú župy po prekročení limitu platiť aj pokutu vo výške päť percent z dlhu presahujúceho povolenú 60-percentnú hranicu.

„Vo všetkých prípadoch ide o dlhy, ktoré vznikli na základe úverových zmlúv,“ hovorí Ľubica Pélyová z kancelárie predsedu Trnavského samosprávneho kraja.

Úvery si župa podľa nej vzala na financovanie rekonštrukcií a modernizáciu ciest, škôl, sociálnych a kultúrnych zariadení a na financovanie projektov Európskej únie. Čerpala ich v rokoch 2010 až 2012. Pélyová tvrdí, že Trnavský samosprávny kraj dlhy spláca podľa dohodnutých splátkových kalendárov.

Ministerstvo financií na otázku, ako chce riešiť zadlžovanie žúp, keď sa už v dvoch prípadoch blíži k 60 percentám príjmov predchádzajúceho roka, do uzávierky novín neodpovedalo.

 

zdroj: http://www.teraz.sk

 Slovenské domácnosti sú v pomere k HDP zadlžené najmenej v eurozóne

Napriek tomu, že zadlžovanie Slovákov neustále narastá, ich dlhy nie sú stále také vysoké ako zadlženie štátu. Slovák dlžil bankám na konci minulého roka v priemere 3180 eur.

Bratislava 15. júla (TASR) - Slovenské domácnosti sú v rámci krajín eurozóny zadlžené najmenej. Tvrdí to Poštová banka na základe údajov Eurostatu. "Úvery slovenských domácností dosiahli na konci roka 2011 úroveň 17,2 miliardy eur, čo predstavovalo iba necelú štvrtinu nášho hrubého domáceho produktu," uviedla banka.

Napriek tomu, že zadlžovanie Slovákov neustále narastá, ich dlhy nie sú stále také vysoké ako zadlženie štátu. Kým každý Slovák dlžil bankám na konci minulého roka v priemere 3180 eur, tak štát svojim veriteľom dlhoval v prepočte na každého obyvateľa krajiny 5530 eur. "Bežní ľudia zväčša investície starostlivo zvažujú a pri svojich výdavkoch často prepočítavajú každý jeden cent. V prípade štátov ale fungovanie na dlh už akosi zľudovelo," konštatovala spoločnosť.

Domácnosti sú v porovnaní s krajinami v eurozóne menej zadlžené v 11 prípadoch. Relatívne málo zadlžené v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) sú popri slovenských domácnostiach aj domácnosti v Slovinsku a Belgicku. Na konci roka 2011 svojim bankám dlžili sumy predstavujúce necelú tretinu HDP. "Aj v ich prípade platí, že dlh vlády je vyšší ako dlh domácností. Verejný dlh Belgicka sa na konci minulého roka nebezpečne priblížil k magickej hranici 100 % HDP," konštatovala banka.

 

 

 

zadlzenost domacnosti 2012