Mimovládky / KAMPAŇ A DOSŤ
ZDROJ: FACEBOOK Koment.Media
Za pra-otca týchto na oko "revolúcií" je pokladaný Slovák Pavol Demeš, ktorý bol v minulosti aktívny pri zvrhávaní politických vodcov v bývalej Juhoslávii, či na Ukrajine. Momentálne je koordinátorom kampane - A dosť, nápadne nesúcej znaky cielenej diskreditačnej a agitačnej propagandy už niekoľkokrát použitej pri iných "revolúciach", prevažne vo východnej a strednej Európe. O ňom viac v našich nasledujúcich príspevkoch.
"Začnem osobnou skúsenosťou. Bola jar roku 1998, na Slovensku v plnom prúde bežala príprava na jednu z prvých „farebných“ revolúcií vo východnej Európe, hoci vtedy o tom nikto nevedel. Spojené štáty pripravovali veľkú vojnu na Balkáne, a ani o tom nikto nevedel. Spojené štáty potrebovali záruky preletu cez vzdušný priestor Slovenska, kde bol vtedy pri moci tvrdohlavý a „proruský“ premiér Vladimír Mečiar, ktorý mal silnú podporu obyvateľstva. Mečiar prekážal, padlo rozhodnutie vystriedať ho, a tak pod notoricky známym americkým sloganom „Chceme zmeny“ veľvyslanec USA na Slovensku zozbieral a vybudoval v bojovom poriadku antimečiarovskú koalíciu.
V tom čase som bol šéfredaktorom istého spoločensko-politického týždenníka, keď sa odrazu na mňa obrátil americký diplomat – druhá či tretia postava na veľvyslanectve – s nečakaným návrhom.
– Čo keby ste založili nevládnu organizáciu?
– A to je čo? prejavil som záujem.
– Akože, vy to neviete? začudoval sa Američan. Všetci to vedia, a vy nie!
Priznal som svoju neznalosť a vypočul som si asi štvrťhodinovú prednášku. Jej podstata spočívala v nasledovnom: ak založím novú nevládnu organizáciu, ktorá sa nejakým spôsobom bude angažovať proti Mečiarovi, potom veľvyslanectvo USA ponúka peniaze.
Bol som udivený, ale hneď som to neodmietol. Mečiara som v tom čase otvorene a dôsledne kritizoval – nie za proruskosť, ale za politický utopizmus. A ako ukázal čas, kritika bola úplne opodstatnená. Ale peniaze za tvorbu podobného druhu, mi nikdy nikto neponúkal. Sám som vydával svoje knihy a robím tak podnes.
O dva dni sa Američan objavil so štosom papierov, ktoré vážili niečo vyše kila a s ponukou vyplniť ich. Keď si všimol, že sa mi do toho veľmi nechce, povedal, že mi v tom pomôžu jeho spolupracovníci. Stačí len zájsť na veľvyslanectvo. Po tomto všetkom som papiere zastrčil do poslednej zásuvky v stole a na celú vec som zabudol.
Nie však nadlho. Antimečiarovskú kampaň na Slovensku v roku 1998 vtedy nikto nebral ako farebnú revolúciu. Nekonali sa žiadne majdany, bola iba politická kampaň všetkých zjednotených proti jednému – populárnemu Mečiarovi. Za kampaňou však stáli USA s celým svojím mäkkým vplyvom v pästi. A tak Mečiar nemal šance.
Podstata Soft Power
Nie je to mäkká sila. Tým viac to nie je mäkká moc. Je to americká technológia prevzatia moci v cudzej krajine a jej odovzdania v danej chvíli potrebným ľuďom. Je to technológia prevratov.
Technológia nenásilná – a to je hlavná črta, ktorou sa Soft Power líši od ruskej Októbrovej revolúcie s útokom na Zimný palác.
Technológia Soft Power neberie moc na to, aby ju udržiavala, či nebodaj niečo reformovala. Hoci slovo „reforma“ bolo veľa rokov posvätným zaklínadlom vo všetkých postkomunistických krajinách.
Soft Power sa využíva na to, aby po tom ako sa nie nadlho prevezme moc, zobralo vlastníctvo nadlho a ešte lepšie – navždy. Slovo „okradnúť“ síce neznie veľmi delikátne, zato presne vystihuje podstatu procesu.
Po zvrhnutí Mečiara v roku 1998, ktorý napriek tomu, že vyhral voľby, neumožnili mu zostaviť vládu, Spojeným štátom boli v rekordnom čase odovzdané všetky strategické podniky Slovenska, o ktoré USA prejavili záujem. Predovšetkým hutnícky kombinát VSŽ v Košiciach, ktorý zamiešal karty v hre o európske trhy. Kombinát bol odovzdaný koncernu US Steel.
Okrem odobratia vlastníctva, sa pomocou Soft Power dosahujú aj iné výsledky – spravidla strategického významu. Napríklad, potrebná je vojenská základňa – a tak sa v Strednej Ázii odrazu začína bojovať za slobodu; treba kontrolovať tranzit ropy a plynu – za slobodu budú bojovať raz Kaukaz, raz Turecko, alebo Grécko. Bojovať budú všetci – Soft Power dokáže prilákať masy k zápasu za americké hodnoty.
Mechanizmus fungovania Soft Power: postupnosť krokov
Spočiatku Soft Power hľadá a nachádza medzi miestnymi „elitami“ – agentov vplyvu. Nie špiónov, ani rozviedčikov, ale sprievodcov svojej vôle. Toto je najdôležitejší a rozhodujúci krok.
Bez Gorbačova a Jeľcina by proamerické Rusko obdobia 1991-1999 nemohlo vzniknúť. Ak by miestne elity boli slabe, agenti vplyvu sa privážajú priamo z USA – chvalabohu, že v Amerike sú všetci emigranti. A ak náhodou v Afganistane alebo Lotyšsku súrne potrebujú nového prezidenta, alebo perspektívny ukrajinský bankár Juščenko potrebuje tú správnu manželku, Amerika bez problémov nachádza v svojich „sýpkach“ potrebné kádre.
Ďalší, nemenej dôležitý krok – pod kontrolu sa dávajú médiá. V malých krajinách sa jednoducho kupujú a nielenže na Soft Power pracujú, ale navyše aj prinášajú zisk.
V médiách, ktoré sú pod kontrolu sa vychovávajú lojálni k Soft Power novinárske tímy. Spravidla sa berú veľmi mladí ľudia, ešte takmer deti – a zaúčajú sa niekoľkým neveľmi chytrým spôsobom obsluhovania mediálnych potrieb Soft Power.
Vytvára sa sieť nevládnych organizácií a fondov. Jej hlavný význam spočíva v príprave kádrov pre Soft Power.
Mechanizmus Soft Power: financovanie
Amerika ako nikto iný vie s veľkou pompou robiť reklamu vlastnej finančnej štedrosti v otázkach Soft Power – ide však o bezočivé a veľmi úspešné PR.
Kedysi existoval jeden múdry aforizmus: „Vec záchrany topiacich sa je dielom rúk samotných topiacich sa“.
Vo vzťahu k Soft Power, tento aforizmus bude znieť takto: „Utopenie plávajúcich sa uskutočňuje na účet budúcich utopencov. So stopercentným preddavkom.“
Soft Power znamená vždy a všade šialene ziskový podnik. Agentov vplyvu Spojené štáty väčšinou kupujú jednoducho za sľuby, alebo za drobné na vreckové. Keď Soft Power víťazí a krádež sa realizuje, agentom vplyvom môžu znovu podhodiť pár drobných na čaj.
Samozrejme, drobné – je pojem dosť relatívny. V meradle Ruska či dokonca aj Ukrajiny tieto drobné na vreckové juščenkov a kasparovov sa obyčajným ľuďom drobnými nezdajú. Ale v meradle toho, čo získajú USA, sú to zanedbateľné výdavky.
Pričom často aj na tieto malé výdavky si Soft Power nachádza nejakého pracháča, ktorý pribehne s nakradnutými peniazmi a požiada o azyl. Ak tento pracháč prinesie dosť peňazí, azyl získa, ale môžu ho ešte poprosiť: pomôžte nám, podporte výhonky slobody v ďalekom Tibete, alebo aspoň v Mongolsku.
Jediná vec, na ktorej Soft Power nikdy nešetrila, bolo vedecké rozpracovanie technológií prevratov a ich informačná a mediálna podpora. Na to bolo v USA vytvorených tisíce inštitútov tej najrozličnejšej úrovne, boli vytvorené pred desaťročiami a stále vznikajú nové."
zdroj: http://www.hlavnespravy.sk/peticiu-za-zrusenie-meciarovych-amnestii-spustila-mimovladka-financovana-georgeom-sorosom-americkou-ambasadou/928382
Petíciu za zrušenie Mečiarových amnestií spustila mimovládka financovaná Georgeom Sorosom a americkou ambasádou
Bratislava 12. marca 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Miguel Angel Morenatti)
V poslednej dobe je opäť na pretrase populistická téma rušenia Mečiarových amnestií, ktorá odpútava pozornosť od dôležitejších vecí súčasnosti. Na internete sa taktiež rozbehla internetová petícia za zrušenie Mečiarových amnestií, za ktorou stojí mimovládna organizácia Via Iuris. Ako sa nám podarilo zistiť, túto mimovládku okrem iných finančne podporuje aj Open Society Foundations Georga Sorosa a Americká ambasáda