Snahlas - on-line úložisko súborov a záloh

KTO ZA KOHO KOPE II.

 zdroj: http://www.prop.wz.sk

 S ú h r n n á  s p r á v a

OBSAH:

 Poznámka autorov

V zahraničí:
US Agency for International Development, USAID, Washington
National Ednowment for Democracy, NED, Washington
International Republican Institute, IRI, Washington
National Democratic Institute, NDI, Washington
Freedom House, FH, Washington
Open Society Institute, OSI, New York, Budapešť
Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe, CEE TRUST, Washington

Doma:
Ministerstvo zahraničných vecí SR, Bratislava
Public Affaires Section, US Embassy, Bratislava
Inštitút pre verejné otázky, IVO, Bratislava
Nadácia otvorenej spoločnosti, NOS, Bratislava
Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, SFPA, Bratislava
Nadácia Ekopolis, Banská Bystrica
Nadácia Pontis, Bratislava
Mesa 10 Consulting Group, s.r.o., Bratislava
Nadácia Milana Šimečku, Bratislava
Človek v ohrození, o.z., Bratislava
Nadácia na podporu občianskych aktivít, Bratislava
Vzdelávacia nadácia Jana Husa, Bratislava
Občianska konzervatívna strana, Bratislava
Domino press spol. s r.o., Bratislava
Domino fórum, týždenník, Bratislava
Konzervatívny inštitút, KI, Bratislava
Vydavateľstvo W PRESS, a.s. Bratislava
Týždenník.týždeň, Bratislava
Artforum spol. s r.o. kníhkupectvo, Bratislava
Kalligram spol. s r.o., maďarské vydavateľstvo
Focus, s.r.o. marketingová agentúra
Literárna a kultúrna agentúra, L.C.A.
Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť
Stála konferencia občianskeho inštitútu, SKOI

Menný register

Súvisiace články:

1. Pavučina. Kto ovládol STV?
2. Tretí sektor- koho zastupuje
3. Vedúci predstavitelia NED, IRI, NDI a FH
4. Senátor Ron Paul v kongrese Spojených štátov o NED a podobných organizáciách
5. Zákon Spojených štátov o registrácii zahraničných zástupcov
6. Kto za koho kope I.
7. Úloha mimovládnych organizácií a tretieho sektora
8. Organizátori pučov: Inštitút Alberta Einsteina
9. Americká globálna piata kolóna
10. Bratislavská stopa
11. Freedom House: Keď sloboda prejavu je iba zámienka
12. Slovenské nadácie v roku 2004
13. Mizantropia maskovaná filantropiou
14. Riaditeľ STV sa odvolal na správu Kto za koho kope

Predkladaná správa je spracovaná podľa pôvodných prameňov uvádzaných inštitúcií. Zameriava sa na politické aktivity týchto inštitúcií, na ovplyvňovanie verejnej mienky a vnútornej politiky na Slovensku zo zahraničia cez mimovládne organizácie. Tieto aktivity boli zvlášť intenzívne pred voľbami v roku 1998 menej už v r. 2002. Teraz sa pozornosť zahraničných dobrodincov presúva ďalej na východ.
"K zásadnému profilovaniu tretieho sektora došlo v polovici deväťdesiatych rokov, keď sa krajina borila s tým, po ktorej línii pôjde. Záujem zahraničných darcov bol oveľa väčší ako teraz keď je krajina považovaná za konsolidovanú demokraciu." (Marián Velšic, analytik Inštitútu pre verejné otázky.)
Základné informácie sú doslovné citácie z ich oficiálnych zdrojov. Preto niekedy znejú nabubrelo a propagandistické frázy pripomínajú bývalý, totalitný režim. Znie to vznešene, demokracia, ľudské práva, občianska spoločnosť, slobodné voľby. Pozrime sa však za oponu. Kto dáva tie miliardy dolárov, komu ich dáva, a čo za to chce. Kto je ten štedrý, dobromyseľný darca a dobrodinec a kto je ten šťastný čo tie peniaze u nás dostáva sa dozviete na ďalších stranách. Na otázku čo za to chce a bude chcieť si odpovedzte sami. Faust opäť predáva svoju dušu. A na Slovensku máme Faustov požehnane.

Ďakujeme našim spolupracovníkom a priateľom doma, v Spojených štátoch a v Kanade za pomoc a podporu tohto projektu. Privítame vaše pripomienky a návrhy.
Proti prúdu, www.prop.sk

Zo štátneho rozpočtu Spojených štátov amerických prúdia finančné zdroje na "podporu demokracie" hlavne do bývalých krajín sovietskeho bloku. Môže to byť priamo od vládnych inštitúcií, napríklad od veľvyslanectva USA v danej krajine alebo od inštitúcií financovaných vládou USA. Zdrojom financií je obyčajne US Department of State, ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov. Americkí daňoví poplatníci financujú US Embassy, US Agency for International Development, USAID a National Endowment for Democracy, NED.
Na ďalšom stupni sú International Republican Institute, IRI, National Democratic Institute, NDI a Freedom House, FH, ktoré sú tiež z väčšiny financované zo zdrojov vlády Spojených štátov. Túto trojicu pomenovali americkí novinári Evil Triumvirate, triumvirát zla.
Rozsiahla je aj sieť súkromných a polosúkromných inštitúcií, ktoré tiež ochotne "financujú demokraciu". Uvádzame dve najznámejšie Open Society Institute, OSI a Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe CEE TRUST.
"Financovanie domokracie" je však rozsiahly projekt, na ktorom sa podieľa aj celý rad ďalších krajín a rôznych inštitúcií.
________________________________________________

THE UNITED STATES AGENCY FOR INTERNATIONAL DEVELOPMENT, USAID
1300 Pensylvania Ave.N.W.
Washington, D.C.
USA
Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj

Agentúra bola založená v roku 1961.
USAID Slovensko spadá pod organizačnú zložku Europe and Eurasia, Riaditeľom je B.D. Bierman. Slovenská zložka agentúry v súčasnosti spadá pod Budapešť.
Kancelária USAID bola v Bratislave zatvorená v roku 2000. Pred voľbami v marci 2002 bola znovu otvorená. Po voľbách, v marci 2003 bola kancelária opäť zatvorená.
Pred voľbami v 1998 agentúra finančne podporila Občianske oko, Nadáciu Pontis, MEMO 98 a Transparency International. Značnú sumu poskytla veľvyslanectvu USA v Bratislave na podporu vybraných, prodemokratických mimovládnych organizácií a jednotlivcov. Finančne aj materiálne, výpočtovou technikou, podporila vybrané súkromné médiá - vlastníkov rozhlasu, televízie a tlače. Veľvyslanectvo z týchto prostriedkov podporuje budovanie demokratickej spoločnosti na Slovensku.
Od roku 1990 dostalo Slovensko spolu 190 mil. USD na rozvoj trhovej ekonomiky, budovanie demokracie a občianskej spoločnosti a na podporu súkromných médií. Celkove bolo udelených viac ako 140 rôznych grantov, o ktoré sa delilo viac ako tisíc organizácií a jednotlivcov.
Do roku 2003 dostalo Slovensko tiež vojenskú pomoc vo výške 44,2 mil. USD.
V roku 2002 dostalo finančné prostriedky vo výške 10,3 mil. USD. (Pre porovnanie Ukrajina dostala v roku 2004 celkom 248 mil. USD na podporu demokracie a slobodných volieb.)
Pred voľbami v 1998 a v 2002 sa volebná podpora, z US Embassy, orientovala na cieľovú skupinu mladších moderne mysliacich voličov vo väčších mestách Slovenska.

Finančné prostriedky dostali:
International Republican Institute, Bratislava
National Democratic Institute, Bratislava
Občianske oko, Bratislava
Združenie miest a obcí, ZMOS
Konfederácia odborových zväzov, KOZ
Centrum pre nezávislú žurnalistiku, Bratislava
Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, Bratislava
Slovenský syndikát novinárov, Bratislava
Nadácia otvorenej spoločnosti, Bratislava
Nadácie EKOPOLIS a ETP dostali v rokoch 1999-2002 spolu 2 mil. USD, hlavne na výchovu k tolerancii a na podporu menšín
Združenie Citizen Action, Bratislava
MEMO 98, Bratislava
Grémium tretieho sektora, Bratislava
Nadácia Pontis, Bratislava
Transparency International, Bratislava
Spolu 70 odborníkov zo Slovenska dostalo štipendium na Georgetown University vo Washingtone na štúdium demokratizácie, privatizácie a politického aktivizmu.

V oblastiach a krajinách kde priamy vplyv nie je celkom možný, alebo je obmedzený, vytvára USAID podmienky pre vznik občianskej spoločnosti, podporuje demokraciu a ľudské a menšinové práva prostredníctvom vhodných mimovládnych organizácií .

________________________________________________

NATIONAL ENDOWMENT FOR DEMOCRACY, NED
1110 Fifteenth Street N.W.
Washington, D.C.
USA
NED podporuje slobodu, demokraciu a demokratické inštitúcie a hodnoty na celom svete.

Organizácia bola založená v USA v 1983.

NED udelí každý rok niekoľko stoviek grantov prodemokratickým skupinám na celom svete od niekoľko tisíc až po státisíce dolárov.

Aktivity NED na Slovensku.
V roku 2003 dostali granty:
National Democratic Institute, Bratislava 325.000,00 USD
International Republican Institute, Bratislava 100.000,00 USD
Inštitút pre verejné otázky, IVO, Bratislava 73.800,00 USD
Aliancia Fair Play, Bratislava 22.000,00 USD
Transparency International, Bratislava 20.000,00 USD

Spolu bolo poskytnuté viac ako pol milióna dolárov na ovplyvňovanie politických procesov na Slovensku.
Polročné študijné pobyty v USA dostali:
" v rokoch 2000 až 2001 Zora Bútorová, pracovníčka Inštitútu pre verejné otázky, IVO. Zaoberala sa problematikou rovnoprávnosti žien a menšín na Slovensku.
" v roku 2003 Oľga Gyarfašová, pracovníčka IVO. Študovala otázku ako ovplyvniť politiku a politikov cez prieskumy verejnej mienky

Britská Konzervatívna strana dostala od NED státisíce britských libier a dolárov na podporu politických strán na Slovensku. Podporu dostali KDH, SDKÚ, SDĽ a Sociálnodemokratická strana i Mladá demokratická ľavica. Cieľom bolo pred voľbami v 1998 vytvoriť pomocou finančných grantov potenciálnu koalíciu. SDKÚ dostala 28.900,00 libier a Mladá demokratická ľavica dostala 9.000,00 libier. Celkove dostali vybrané slovenské politické strany pred voľbami v 1998 zo zdrojov NED asi štvrť milióna libier šterlingov, čo je 15 miliónov korún.
Ďalšie granty a finančné podpory dostali:
" Agentúra FOCUS dostala 35.000,00 USD v 1994
" Nadácia Človek v ohrození 22.000,00 USD v 2001
" SDKÚ a KDH dostali spolu 35.000,00 libier v 1998
" International Republican Institute, Bratislava dostal 320.000,00 dolárov
na prípravu volieb v rokoch 1994 a 2001
" Vzdelávacia Nadácia Jána Husa dostala v 1998 a 2002 55.000,00 libier
" SDĽ dostala v roku 1998 45.000,00 libier
" Nadácia pre občiansku spoločnosť dostala 35.000,00 USD v 1998
" KDH a SDĽ dostali na nákup výpočtovej techniky 51.000,00 libier v 1998
" Nadácia Milana Šimečku dostala v roku 1996 spolu 17.000,00 libier na nákup výpočtovej techniky pre 14 regionálnych novín. Noviny majú rovnakého vlastníka ako denník SME, ktorého šéfredaktorom je Martin M. Šimečka.
" Rôzne ďalšie organizácie na Slovensku dostali od NED v 1998 na prípravu volieb 238.000,00 dolárov a v roku 2001 to bolo 245.000,00 dolárov.

Podstatná časť finančných prostriedkov bola poskytnutá vybraným politickým stranám a mimovládnym organizáciám pred voľbami v roku 1998 a v roku 2002.
________________________________________________

INTERNATIONAL REPUBLICAN INSTITUTE, IRI
1225 Ege Street, N.W.
Washington, D.C.
USA

Kancelária na Slovensku: Zástupca: Walter Lindsay Lloyd
International Republican Institute, Slovakia Michalská 19
Krížna 4083/14, Bratislava Bratislava
81101 Bratislava tel.: 02/5292 7949

IRI podporuje rast politickej a ekonomickej slobody, dobrú vládu a ľudské práva na celom svete tým, že pomáha vzdelávať občanov, politické strany a vlády o hodnotách a praxi demokracie.
Inštitút bol založený v roku 1983 a jeho cieľom je pomáhať krajinám budovať infraštruktúru demokracie.
Spolu s National Democratic Institute (NDI) dostáva peniaze priamo od Kongresu Spojených štátov cez National Endowment for Democracy (NED).
"IRI pomáhal mimovládnym organizáciám a reformným politickým stranám počas kampane pred voľbami v septembri 2002. Používajúc prieskumy verejnej mienky a vybrané cieľové skupiny IRI pomáhal prodemokratickým politickým stranám. Pomoc od IRI mala za následok ich lepšiu volebnú kampaň, ktorá viedla k volebnému víťazstvu koalície štyroch proreformných strán, ktoré potom vytvorili vládu. IRI bude pokračovať v podpore tejto proreformnej vlády."
Citát z výročnej správy IRI pre strednú a východnú Európu.
________________________________________________

NATIONAL DEMOCRATIC INSTITUTE, NDI
2030 M.Street, N.W.
Washington, D.C.
USA

Kancelária na Slovensku: National Democratic Institute, Slovakia
Ventúrska 14
81101 Bratislava
tel.: 02/5441 1635

NDI je organizácia pracujúca na posilnení demokracie a jej rozšírení na celom svete. Pomáha politickým vodcom, politickým stranám, demokratom na celom svete, nevládnym organizáciám a inštitúciám budovať demokraciu založenú na našich morálnych hodnotách

Inštitút bol založený v roku 1984.
Spolu s International Republican Institute (IRI) dostáva peniaze priamo od Kongresu Spojených štátov cez National Endowment for Democracy.
________________________________________________

FREEDOM HOUSE
1319 18 th. Street, N.W.
Washington, D.C.
USA
Kancelária na Slovensku: Freedom House Slovakia
Grösslingova 4
81109 Bratislava
tel.: 02/5296 8593

Freedom House je jasný hlas pre demokraciu a slobodu na celom svete. Zameriava sa na postsocialistické krajiny.

Podporuje aktivity: Demokracia, Srbsko
Demokratická alternatíva, Kuba
Politika, Ukrajina
Ľudské práva, Kazachstan
Občianska spoločnosť, Rumunsko

V centrále vo Washingtone pracuje 32 ľudí, v Maďarsku 8, na Ukrajine 13, v Srbsku 9, Kazachstane 5, Uzbekistane 4, Poľsku 4. Na celý Blízky východ, v Jordánsku, má 1 pracovníka.

Na rôzne granty poskytol 15,1 mil. USD. Z väčšiny dával granty organizáciám v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Celkové výdavky boli v roku 2003 spolu 17,4 mil. USD. Z tejto sumy poskytla vláda Spojených štátov 11,1 mil. USD. Finančne bol Freedom House zainteresovaný aj vo voľbách na Slovensku - financoval Slovak Election Activities Program.
Svoje aktivity nepriamo vyvíja aj v Bielorusku, Rusku a na Ukrajine a na Kube.
Pred parlamentnými voľbami v septembri 2002 finančne podporil FH na Slovensku 45 projektov. Cieľom bolo podporiť proreformné smerovanie vlády.
________________________________________________

OPEN SOCIETY INSTITUTE, OSI
Soros Foundations Network
400 West 59th Street
New York
USA

Cieľom je vybudovať globálnu alianciu pre otvorenú spoločnosť.
Zakladateľ OSI je finančník George Soros.

Regionálny riaditeľ pre Slovensko je Jonas Rolett

Celosvetová sieť nadácií pozostáva z 33 pobočiek hlavne v bývalom sovietskom bloku. Slovenská pobočka je riadená a financovaná z Budapešti.
Open Society Institute a Soros Foundations Network majú ročne k dispozícii 400 až 500 miliónov dolárov na podporu svojich aktivít. Slovenská Nadácia otvorenej spoločnosti sa na tejto sume podieľa 3-5 miliónmi dolárov ročne. Prijaté prostriedky distribuuje podľa svojho uváženia slovenským prodemokratickým subjektom.
Hlavné kancelárie OSI sú v New Yorku a v Budapešti.
________________________________________________

TRUST FOR CIVIL SOCIETY IN CENTRAL AND EASTERN EUROPE, CEE TRUST
Washington, D.C. Solariego 1
USA Varšava
Poľská republika

Čestný prezident Trustu: Martin Bútora
Inštitút pre verejné otázky, IVO, Bratislava, Slovensko

Tust financuje vytváranie občianskej spoločnosti v Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Slovinsku.
Do roku 2012 venuje Trust na tento účel 75 miliónov USD.

Trust bol založený v roku 2001 a v USA funguje ako dobročinná organizácia.

Na Slovensku spolupracuje s Nadáciou otvorenej spoločnosti a s Nadáciou EKOPOLIS. Každá z týchto nadácií dostala od Trustu grant vo výške 2 milióny USD.

Nadácia otvorenej spoločnosti spolupracuje a financuje Vzdelávaciu nadáciu Jana Husa a Nadáciu pre deti Slovenska. Nadácia EKOPOLIS spolupracuje a financuje Centrum pre filantropiu a ďalšie mimovládne organizácie zamerané na podporu demokracie a občianskej spoločnosti.

Čisté aktíva Trustu: 33,7 mil. USD

Uvádzame len tie najznámejšie organizácie zamerané na ovplyvňovanie politiky, volieb, verejnej mienky, financované väčšinou zo zahraničia. Tieto prostriedky celkovo čerpá okolo 65 organizácií na Slovensku.
Spektrum je veľmi široké, od rôznych inštitútov cez celú sieť nadácií a rôznych občianskych združení a nasociácií až po obchodné spoločnosti a rôzne navonok nezávislé organizácie.

MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECÍ SR
Hlboká cesta 2
83336 Bratislava
tel.: 02/5978 2215

Ministerstvo financuje projekty oficiálnej slovenskej pomoci pre Srbsko a Čiernu Horu, Bielorusko a Ukrajinu. Program SLOVAKAID. Poskytované granty sú zamerané na podporu inštitúcií občianskej spoločnosti, na rozvoj demokracie a všeobecnú pomoc týmto krajinám.
Srbsko a Čierna Hora dostali cez Fond Bratislava-Belehrad : 2003 48,6 mil. Sk
2004 60,6 mil. Sk
Bielorusko na 2 projekty a Ukrajina na 4 projekty dostali: 8,9 mil. Sk
V cieľových krajinách sú finančné prostriedky určené hlavne pre prodemokratické mimovládne organizácie a pre prodemokratických politikov.

Na Slovensku dostali granty:
Nadácia Pontis, Bratislava, Občianske oko, Slovenská Spoločnosť pre zahraničnú politiku, INEKO, Academia Istropolitana Noa a občianske združenie Človek v ohrození, Bratislava - dostali granty na podporu demokracie v Bielorusku a na Ukrajine
Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku
Transparency International

Riaditeľka Fondu Bratislava - Belehrad je Katarína Vajdová.
Ďalšie granty dostali rôzne prodemokratické organizácie v Srbsku a Čiernej Hore, Bielorusku a na Ukrajine.
________________________________________________

UNITED STATES EMBASSY
Public Affairs Section
Hviezdoslovovo námestie 4
81102 Bratislava

Veľvyslanectvo Spojených štátov spadá pod US Department of State, Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov a je oficiálnym predstaviteľom USA na Slovensku.
Public Affairs Officer je Barbora Zigli.
Poštová adresa: Public Affairs Section, Embassy of the USA, P.O.Box 309, 81499 Bratislava, tel.: 02/5922 3335.
Political Officer je Debra Hevia.
Veľvyslanectvo má za úlohu podporovať národné záujmy a zahraničnú politiku USA v krajine, v ktorej sídli. Nie všetko sa dá dosiahnuť oficiálnymi prostriedkami, preto vláda Spojených štátov založila celý rad výmenných programov, školiacich a informačných programov ponúkaných na amerických veľvyslanectvách na celom svete, ktoré pomáhajú realizovať ciele americkej politiky.
Finančné prostriedky na tieto aktivity vo fiškálnom roku 2004 (skončil 30. septembra 2004) boli z nasledujúcich kapitol Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov:
Medzinárodné porozumenie 1,516 mld. USD
Mier, bezpečnosť, stabilita 1,067 mld. USD
Ekonomická prosperita a bezpečnosť 858 mil. USD
Demokracia a ľudské práva 525 mil. USD

Z týchto zdrojov boli a sú podporované aj proamerické aktivity na Slovensku.
Úlohu, ktorú teraz plní priamo ambasáda Spojených štátov plnila pôvodne United States Information Service, USIS založená v 1953 po vypuknutí studenej vojny. Prezident Regan premenoval USIS na USIA, United States Information Agency (1982). K 1. októbru 1999 bola USIA zrušená a aktivity a povinnosti agentúry boli prevedené na ministerstvo zahraničných vecí. Misia, cieľ Public Affairs Section na ambasáde v Bratislave, je ovplyvňovať verejnosť na Slovensku v záujme USA, vysvetľovať americkú politiku, urobiť túto politiku dôveryhodnou. V cieľovej krajine to robiť prostredníctvom súkromných médií, novinárov, rôznych súkromných skupín, nadácií, občianskych združení a podporou proamerických think tanks. Na Slovensku sú to napríklad Inštitút pre verejné otázky alebo Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku či Konzervatívny inštitút.
Po zániku USIA v 1999 sa začal pre túto činnosť používať nový termín Public Diplomacy. Pôvodné názvy informačná služba a informačná agentúra nezneli v zahraničí dôveryhodne a boli spájané so špionážou.Výraz Public Diplomacy mal takisto nahradiť sprofanovaný výraz propaganda, ktorý bol dovtedy používaný.
Public Diplomacy v oficiálnom slovníku americkej zahraničnej politiky znamená vylepšovanie obrazu Spojených štátov v zahraničí metódami moderného marketingu a reklamy. Úloha je stále tá istá. "Ovplyvňovať verejnosť v cieľovej krajine tak aby ľudia súhlasili s našou politickou doktrínou, s našou formou slobody a demokracie, ovplyvňovať verejnosť v záujme USA, aby podporovala naše národné záujmy. Je to oficiálna snaha vlády Spojených štátov formovať informačné a komunikačné prostredie v danej krajine v našom záujme. "
Uvedené citáty sú z dokumentácie Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov.
________________________________________________

INŠTITÚT PRE VEREJNÉ OTÁZKY, IVO
Institute for Public Affairs
Baštova 5
81103 Bratislava
tel.: 02/5443 4030

Cieľom inštitútu je presadzovať hodnoty otvorenej spoločnosti a demokratickej politickej kultúry.

Prezident: Grigorij Mesežnikov
Čestný prezident: Martin Bútora

Zakladatelia: Martin Bútora, Grigorij Mesežnikov, František Šebej, Zora Bútorová, Ivan Mikloš, Oľga Gyarfášová, Vladimír Krivý
V Správnej rade sú: Katarína Mathernová, Eduard Žitňanský, Igor Rintel, Anton Vavro, Ernest Valko
Analytici: Miroslav Kollár, predseda rady STV
Jozef Majchrák, Michal Vašečka, Marián Velšic

Finančné zdroje k dispozícii 23,3 mil. Sk
Majetok 22,5 mil.Sk
Počet pracovníkov 23

Partneri IVO:
Agentúra FOCUS Nadácia otvorenej spoločnosti
Centrum nezávislej žurnalistiky Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku
Agentúra GFK Úrad vlády SR
Ľudia proti rasizmu Veľvyslanectvo USA
Mesa 10 Denník SME
Nadácia Ekopolis Televízia TA 3
Nadácia občan a demokracia

Darcovia:
Ford Foundation, USA Nadácia Jana Husa, Bratislava
Open Society Institute, Budapest Nadácia otvorenej spoločnosti, Bratislava
Nadácia Ekopolis, B. Bystrica Nadácia pre deti Slovenska, Bratislava Centrum pre Filantropiu, Bratislava Freedom House USA
German Marshall Fund of the United States Veľvyslanectvo USA
National Endowment for Democracy, USA World Bank, Washington
________________________________________________

NADÁCIA OTVORENEJ SPOLOČNOSTI
Open Society Foundation, NOS - OSF
Baštova 5 Weberova 8
81103 Bratislava 08001 Prešov
tel.: 02/5441 4730 tel.: 051/7732 469

Cieľom nadácie je prispieť k vzniku otvorenej, občianskej spoločnosti na Slovensku. Je súčasťou celosvetovej siete nadácií amerického podnikateľa a finančníka Georgea Sorosa.

Riaditeľka: Alena Pániková

V Správnej rade sú: Iveta Radičová, predsedníčka
Grigorij Mesežnikov - podpredseda, Ján Hrubala, Katarína Vajdová

Spolupracovníci: Lajoš Grendel, Rudolf Chmel, Martin Porubjak, Pavel Vilikovský, Peter
Zajac, Šarlota Pufflerová, Oliver Brunovský, Zuzana Wienk

Finančné zdroje k dispozícii 155 mil. Sk
Majetok 90,7mil. Sk
Počet pracovníkov 27

Darcovia:
CEE TRUST dal NOS grant 2 milióny USD
Open Society Foundation Maďarsko,Švajčiarsko, USA
Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických
Úrad vlády SR
National Endowment for Democracy, USA
Informačná kancelária Rady Európy
Ministerstvo školstva SR

Udelené granty:
Nadácia Občan a demokracia 920.000,- Sk
Slovenský helsinský výbor 1,150.000,-Sk
Vydavateľstvo Kalligram 450.000,- Sk
Nadácia Milana Šimečku 1,640.000,-Sk
Nadácia Charty 77 1,200.000,-Sk
Občianske oko 350.000,- Sk
Vzdelávacia nadácia Jana Husa 7,700.000,-Sk
Mesa 10 20.000,- Sk
Nadácia Pontis 197.000,- Sk
Nadácia Pontis na aktivity v Bielorusku 612.000,- Sk
Občianske združenie Človek v ohrození 133.000,- Sk
________________________________________________

SLOVENSKÁ SPOLOČNOSŤ PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU
Slovak Foreign Policy Association
Panenská 33
81103 Bratislava
tel.: 02/5443 3151

Pobočky v Banskej Bystrici a v Prešove.

Cieľ: Nestranícke diskusné fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike SR. Šíri
objektívne informácie o medzinárodných vzťahoch.

V Správnej rade sú: Juraj Stern, predseda
Magda Vašáryová, čestná predsedníčka
Peter Weiss, podpredseda
Pavol Demeš, Rudolf Chmel, Eduard Kukan, František Šebej

Riaditeľ výskumu: Alexander Duleba
Výskumní pracovníci: Ivo Samson, Vladimír Bilčík

Počet pracovníkov 18

Darcovia: Ford Foundation Veľvyslanectvo USA
German MArshall Fund of the US Veľvyslanectvo Veľkej Británie
Freedom House, USA Ministerstvo zahraničných vecí SR
Karpatská nadácia Národná banka Slovenska
Nadácia na podporu občianskych aktivít Ministerstvo obrany SR Nadácia otvorenej spoločnosti
________________________________________________

NADÁCIA EKOPOLIS
Ekopolis Foundation
Komenského 21 Medená 5
97401 Banská Bystrica 81102 Bratislava
tel.: 048/414 5259 tel.: 02/5443 5359

Cieľom nadácie je vytváranie občianskej spoločnosti, kde je rešpektovaná demokracia a ľudské práva, tolerovaná rôznorodosť a inakosť a rešpektované životné prostredie.

Riaditeľ: Peter Medveď
Programový riaditeľ: Boris Strečanský

V Správnej rade sú: Juraj Mesík (zakladateľ nadácie, Svetová banka, Washington)
Vladimír Michal

Finančné zdroje k dispozícii 39,7 mil. Sk
Majetok 54 mil. Sk
Počet pracovníkov 11

Darcovia:
CEE TRUST dal nadácii grant 2 milióny USD Rockefeller Brothers Fund, USA
Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj, USAID Nadácia otvorenej spoločnosti

Nadácia Ekopolis spolupracuje so Vzdelávacou Nadáciou Jana Husa a s Nadáciou otvorenej spoločnosti.
Mediálny partner nadácie je denník SME. Nadácia bola založená v r. 1991. Postupne sa preorientovala z ekologickej nadácie na nadáciu na rozvoj občianskej spoločnosti a na podporu demokracie.
Podporuje nadácie na rozvoj demokracie v Srbsku, v Kosove a v poslednom čase v Bielorusku, na Ukrajine, v Rumunsku a v Bulharsku.

Nadácia má partnerské kancelárie v Českej republike, Poľsku, Maďarsku a v Rumunsku.
________________________________________________

NADÁCIA PONTIS
Pontis Foundation
Grösslingova 4
81109 Bratislava
tel.: 02/5296 2215

Cieľom nadácie je posilňovať demokraciu a pomáhať občianskym hnutiam vo vybraných, neslobodných krajinách.
Cieľové krajiny sú: Bielorusko, Ukrajina, Srbsko a Kuba
Nadácia Pontis chce pokračovať v tejto misii voči ďalším štátom Európy a sveta, ktorých občania zatiaľ ešte nežijú v slobode a demokracii.

Riaditeľka: Lenka Surotchak
Programový manažér: Milan Nič, Inštitút občianskej diplomacie

V Správnej rade sú: Juraj Alner, Pavol Erben
Poradca: Milan Ježovič, poradca predsedu vlády SR, Ingrid Brocková

Finančné zdroje k dispozícii 8,3 mil. Sk
Majetok 9,6 mil. Sk
Počet pracovníkov 10

Darcovia:
Freedom House, USA Citibank Slovakia a.s.
Worl Bank, Washington US Steel Košice
Nadácia otvorenej spoločnosti National Endowment for Democracy, USA

Vydáva mesačník venovaný Bielorusku. Na aktivity v Bielorusku, dostala grant od Nadácie otvorenej spoločnosti 612.000,- Sk.
Nadácia bola založená ako pobočka americkej nadácie The Foundation for a Civil Society.
V r. 1997 sa premenovala na Nadácia pre občiansku spoločnosť a v roku 2001 na Nadácia Pontis (mosty).
Nadácia Pontis zohrala na Slovensku kľúčovú úlohu pred voľbami v roku 1998, hlavne v prísune medzinárodných skúseností a donorov. Tieto aktivity poslúžili nielen na Slovensku, ale aj v regióne ako výborný model. Nadácia pomáhala v období volieb v Bielorusku, Srbsku, na Ukrajine, Chorvátsku a Rumunsku.
V septembri 2004 vyslala nadácia misiu na pomoc prodemokratickým organizáciám Bielorusku.
Doporučenie misie: Podstatne zvýšiť politickú a finančnú podporu opozície, lebo ich akcií sa zúčastňuje len pár stoviek ľudí. Najbližším cieľom musí byť nájsť vhodného demokratického kandidáta pre bieloruské prezidentské voľby v roku 2006, ktorý by mohol byť oponentom Alexandra Lukašenka.
________________________________________________

MESA 10 Consulting Group s.r.o.
Center for Economic and Social Analyses
Hviezdoslavovo nám. 17
81102 Bratislava
tel.: 02/5443 5328

Riaditeľ: Viktor Nižňanský

V Správnej rade sú: Ivan Mikloš, Pavol Kinčeš, František Kurej, Gabriel Palacka, Juraj Stern, František Šebej, Vladimír Rajčák

Darcovia: German Marshall Fund, USA Svetová banka, Washington
Foundation for a Civil Society USA Veľvyslanectvo USA
Open Society Institute Budapest Slovak American Enterprise Fund
United States Information Agency - USIS Nadácia na podporu občianskych Freedom House, USA aktivít, Bratislava
Nadácia Ekopolis, B. Bystrica

Spolupráca: Stála konferencia občianskeho inštitútu - SKOI
Inštitút pre verejné otázky - IVO
Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku
Divadlo Stoka
Academia Istropolitana Nova

MESA 10 Consulting Group s.r.o. je vlastnená Občianskym združením MESA 10.
________________________________________________

NADÁCIA MILANA ŠIMEČKU
Milan Šimečka Foundation
Panenská 4
81103 Bratislava
tel.: 02/5443 3552

Cieľom nadácie je podporovať aktivity smerujúce k rozvoju demokracie, kultúry, humanity a občianskej spoločnosti.

Riaditeľka: Ingrid Antalová
Zástupca riaditeľky: Laco Oravec
Office Manager: Róbert Hass

V správnej rade sú: Martin Bútora
Spolupracovníci: Egon Gál, Eva Salnerová, Peter Salner, Peter Hunčík, Martin Porubjak, Miloš Žiak, Ľubomír Feldek, Zuzana Mistríková, Peter Tatár, Peter Zajac, Eugen Gindl, Lajoš Grendel, László Szigeti, Ernest Valko, Vladimír Čečetka, Daniel Brezina

Finančné zdroje k dispozícii 6,7 mil. Sk
Majetok 10,3 mil. Sk
Počet pracovníkov 10

Darcovia:
National Endowment for Democracy, USA Open Society Institute, Budapešť
Nadácia otvorenej spoločnosti Conference on Jewish Claims against Germany
Nadácia Ekopolis, B. Bystrica Nadácia na podporu občianskych aktivít, Bratisl.
Nadácia Konráda Adenauera, Bratislava Holocaust Testimonies
United States Information Service The Ford Foundation
Ministerstvo kultúry SR

Nadácia vznikla v roku 1991. Udeľuje cenu Dominika Tatarku.

V porote pre udeľovanie ceny sú: Martin Porubjak
Valér Mikula
Peter Zajac
Martin M. Šimečka

Súčasťou nadácie je Dokumentačné stredisko holokaustu spravované v spolupráci so Židovskou náboženskou obcou v Bratislave.
Oblasťou záujmu je aj vysídlenie Maďarov a Nemcov zo Slovenska po roku 1945. "Neslovanské národnostné menšiny od jari 1945 prechádzali rôznymi formami prenasledovania, ktoré v dovtedajšej histórii nemalo obdobu" citát z materiálov nadácie.
________________________________________________

ČLOVEK V OHROZENÍ
Občianske združenie
Svätoplukova 1
82109 Bratislava
tel.: 02/5542 2254

Cieľom občianskeho združenia je pomoc ľuďom, ktorí trpia dôsledkami konfliktov, katastrof a autoritárskych režimov doma i vo svete.

Zakladateľ a predseda: Andrej Bán

V správnej rade sú: Andrej Bán, Eva Beerová, Zora Bútorová, Boris Koreň
V zahraničí sa občianske združenie venuje hlavne podpore slobody a demokracie na Kube. Doteraz rozdali disidentom viac ako 4000.00 US dolárov. Podnikli šesť ciest na Kubu na podporu disidentských aktivít. Výdavky na cestovné boli asi 18.000 US dolárov.
V roku 2001 dostala Nadácia Človek v ohrození USD 22.000 od National Endowment for Democracy. Spolu s českým združením rovnakého mena vyvíja prodemokratické aktivity aj v Srbsku a Čečensku. Na prácu v Čečensku dostalo toto české združenie rozsiahlu finančnú pomoc z nepublikovaných zdrojov. Pracuje tam pre ňu 115 aktivistov. Niektorí pracovníci tohto združenia prešli špeciálnym školením v USA.

Poznámka
Občianske združenie Človek v ohrození má k dispozícii značné finančné prostriedky, ich zdroj však nie je celkom jasný.
Zbiera peniaze na nákup potravín a zdravotného materiálu pre Čečensko a potom namiesto potravín a obväzov sa v suteréne ich budovy v Groznom nájdu debny so zbraňami. Zbiera peniaze na pomoc Prahe postihnutej povodňou a následne čelí predseda tohto občianskeho združenia obvineniam, že si za vyzbierané peniaze vydal knihu svojich fotografií z Prahy. Predstaviteľ združenia sa v novinách a v televízii pohoršuje, že Slováci málo prispeli na obete katastrofy v Ázii, ale sám berie kráľovský niekoľko desaťtisícový plat z peňazí darcov. Píše protesty Alexandrovi Lukašenkovi do Bieloruska na ochranu "prenasledovaných obrancov demokracie", ale zabíjanie civilných obyvateľov v Iraku alebo Srbov v Kosove zostáva nepovšimnuté.
________________________________________________

NADÁCIA NA PODPORU OBČIANSKYCH AKTIVÍT
Civil Society Development Foundation
Karpatská 7
81105 Bratislava
tel: 02/5720 6171

Cieľom nadácie je podporovať občianske aktivity na Slovensku a v zahraničí.

Riaditeľka: Katarína Vajdová

V Správnej rade sú: Pavol Demeš, predseda
Zuzana Szatmáry
Michal Kravčík

Finančné zdroje z MZV SR 60,6 mil. Sk
Finančné zdroje k dispozícii (vlastné) 6,7 mil. Sk
Majetok 59,4 mil. Sk
Počet pracovníkov 4

Darcovia:
MZV SR Platforma rozvojových MVO, Bratislava
The German Marshall Fund of the United States The Balkan Trust for Democracy

Okrem vlastných finančných zdrojov nadácia spravuje Fond Bratislava - Belehrad Ministerstva zahraničných vecí SR. Ministerstvo vyčlenilo na tieto aktivity, na pomoc Srbsku včítane Kosova, v roku 2003 sumu 48,6 mil. Sk. V roku 2004 je to 60,6 mil. Sk. Slovensko si takto plní svoj záväzok k medzinárodnému spoločenstvu.
Financie sú určené pre mimovládne organizácie v Srbsku, Kosove a na ďalšie aktivity v rámci demokratizácie srbskej spoločnosti.
Slovenským mimovládnym organizáciám sa spolu s MVO z iných krajín podarilo v Srbsku motivovať procesy demokratizácie a posilnenia občianskej spoločnosti.

Udelené granty na Slovensku pre aktivity v Srbsku:
Občianske OKO, dostalo 1 mil. Sk na podporu prodemokratického kandidáta vo voľbách v Srbsku
Nadácia Pontis dostala grant na podporu demokracie. Program vedie Milan Nič.
Grant na aktivity v Srbsku dostala Nadácia Človek v ohrození
Grant dostala aj Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, SFPA

Granty boli udelené v rámci slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci pre Srbsko a Čiernu Horu.
________________________________________________

VZDELÁVACIA NADÁCIA JANA HUSA
Jan Hus Educational Foundation
Kalinčiakova 2
83104 Bratislava
tel.: 02/5542 3664

Poslaním nadácie je podporovať rozvoj vzdelávania, ktoré je základom zdravej občianskej spoločnosti.

Riaditeľka: Jana Malovičová

Medzi patrónmi sú: Ján Čarnogurský
Petr Pithart
Victoria Rotschild

V Správnej rade sú: Vladimír Krivý

V grantovej komisii sú: Katarína Vajdová
Finančné zdroje k dispozícii 10,2 mil. Sk
Majetok 25 mil. Sk
Počet pracovníkov 3

Darcovia: Open Society Institute, Budapešť, 12,1 mil. Sk
Nadácia otvorenej spoločnosti, Bratislava
Nadácia na podporu občianskych aktivít
The National Endowment for Democracy, USA
US Embassy, Bratislava

Spolupracujúce inštitúcie: Artforum kníhkupectvo
Domino Fórum

Nadácia založila Fond na rozvoj demokracie na šírenie demokratických myšlienok v krajinách kde sú dnes tieto hodnoty ohrozované.
Stav Fondu - 83.000,- Sk
Podporuje knihy vydávané vydavateľstvami ARCHA, KALLIGRAM, Inštitút judaistiky UK, Sofa, Chrons a ďalšími.
Podporuje vzdelávacie aktivity v humanitných smeroch.
Udelila granty: Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 1.000.000,- Sk
Vzdelávací nadace Jana Husa, Brno 700.000,- Sk

Program rozvoja občianskej spoločnosti dostal 5,1 mil. Sk
Program rozvoja vzdelávania dostal 1,8 mil. Sk
________________________________________________

OBČIANSKA KONZERVATÍVNA STRANA, OKS
Žabotova 2
81104 Bratislava
tel.: 02/5244 4179

Predseda strany: Peter Tatár
Podpredsedovia: Ondrej Dostál
Peter Martinovič
Juraj Lang
Peter Osuský

Predsedníctvo OKS má 11 členov, vrátane: František Šebej, René Bílik

Ústredný tajomník je Ľubomír Mikuška

Predseda programovej rady je Peter Zajac

OKS má predstaviteľov v každom krajskom meste.

Strana bola zaregistrovaná na MV SR dňa 7.12.2001.
________________________________________________

DOMINO PRESS spoločnosť s r.o.
Panská 13
81101 Bratislava
tel.: 02/5930 4088

DOMINO PRESS spol. s r.o. vydavateľstvo

Riaditeľka vydavateľstva : Silvia Prepirová
Základné imanie 3,000.000,-Sk

Spoločníci: Silvia Prepirová, vklad 2,850.000,-Sk
Štefan Hríb, vklad 150.000,-Sk

Konatelia spoločnosti: Silvia Prepirová
Roman Kičko

Spoločnosť vydáva týždenník Domino fórum.
________________________________________________

DOMINO FÓRUM
Týždenník pre politiku, ekonomiku, civilizáciu a kultúru
Panská 13
81101 Bratislava
tel.: 02/5930 4086

Šéfredaktor: Róbert Kotian

Spolupracovníci: Štefan Hríb, František Šebej, Ján Štrasser, Eva Čobejová, Vladislav Galis, Marína Galisová, Martin Hanus, Marek Vagovič, Róbert Žitňanský,
Martin Lengyel, Michal Havran, Ján Füle, Miloš Žiak, Ivan Štulajter, Ingrid Brocková, Peter Schutz

Týždenník Domino fórum vydáva vydavateľstvo Domino Press spol. s r.o.
________________________________________________

KONZERVATÍVNY INŠTITÚT, KI
Kozia 28
81103 Bratislava
tel.: 02/5463 0061

Zmyslom existencie KI je šírenie a obhajoba konzervatívnych hodnôt v slovenskej spoločnosti.

Prezident: Peter Zajac
Riaditeľ: Ondrej Dostál

S KI spolupracujú na rôznych úrovniach:
Peter Tatár, Oleg Pastier, František Šebej, Vladimír Palko, Ján Čarnogurský, Lászlo
Gyurovszky, Pavol Hrušovský, Štefan Hríb, František Mikloško, Fedor Gál, Ernest
Valko, Dušan Sloboda, Radovan Kazda

KI je podporovaný z prostriedkov Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe.

Spolu s nadáciou Milana Šimičku udeľuje literárnu cenu Dominika Tatarku.

Donormi sú:
Americká ambasáda
Trust pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe
Nadácia Ekopolis
Nadácia otvorenej spoločnosti
Nadácia na podporu občianskych aktivít
Ministerstvo zahraničných vecí SR

Partnermi a podporovateľmi KI sú:
Inštitút pre slobodnú spoločnosť
Združenie za sociálnu reformu
Nadácia Konráda Adenauera
Nadácia Hanns Seidel
Stála konferencia občianského inštitútu
Kresťanskodemokratické hnutie
Občiansko-demokratická mládež
Inštitút pre verejné otázky
________________________________________________

VYDAVATEĽSTVO W PRESS, a.s.
Dr. V. Clementisa
82102 Bratislava
tel.: 02/5263 2764

Predseda predstavenstva: Peter Petruňa
Podpredseda : Štefan Hríb
Člen : Juraj Kušnierik

Základné imanie: 12,000.000,- Sk
300 akcií po 40.000,-Sk

Dozorná rada: Fedor Gál
Vladimír Čečetka
Juraj Rehák

Spoločnosť bola založená 26.10.2004
Vydavateľstvo vydáva týždenník . týždeň.
________________________________________________

TÝŽDENNÍK . týždeň
Pribinova 24
81524 Bratislava
tel.: 02/5710 8211

Šéfredaktor: Štefan Hríb

Zástupcovia šéfredaktora: Róbert Žitňanský, Juraj Kušnierik

Editor: Daniel Bútora

Redakcia: Eva Čobejová, Vladislav Gális, Marína Gálisová, Martin Hanus, Martin Mojžiš, František Šebej, Marek Vagovič

Spolupracovníci: Oľga Gyarfášová, Peter Zajac, František Mikloško, Dušan Sloboda, Radovan Kazda, Milan Lasica, Peter Schutz, Ondrej Dostál, Martin Lengyel, Peter Zajac, Zuzana Mistríková

Reklamní partneri: Denník SME
Slovenská televízia
TA 3
Televízia JOJ
Rádio express
US Steel
ČSOB

Týždenník je vydávaný vydavateľstvom W PRESS, a.s.
________________________________________________

ARTFÓRUM spol. s r.o. kníhkupectvo
Kozia 20
81103 Bratislava
tel.: 02/5441 1898

Spoločnosť bola založená 5.2.1997
Pôvodne vznikla ako "dobrovoľná, kultúrna organizácia" v roku 1990.

Spoločník a konateľ: Vladimír Michal

Základné imanie: 200.000,- Sk

Partneri: denník SME
www.anarchy.sk
ZION kultúrny magazín
DELET židovské noviny
________________________________________________

KALLIGRAM spol. s r.o., maďarské vydavateľstvo
Staromestská 6/d
81000 Bratislava
tel.: 02/5441 5028

Spoločnosť bola založená 29.4.1991.

Spoločníci: László Szigeti, vklad 170 000,-
Bálint Szigeti, vklad 30 000,-

Konatelia: László Szigeti
Ľudovít Kossár

Základné imanie: 200.000,- Sk

Medzi zakladateľov patrí aj Lajoš Gendel.

Riaditeľ vydavateľstva: László Szigeti
Zástupca riaditeľa: Ľudovít Kossár
Vydavateľstvo dostalo od Ministerstva kultúry SR viac ako 2,2 mil. Sk na podporu vydávania kníh pre maďarskú národnostnú menšinu.
________________________________________________

FOCUS s.r.o.
Grösslingova 37
81109 Bratislava
tel.: 02/5293 1366

Centrum pre sociálna a marketingovú analýzu, prieskum trhu a verejnej mienky.

Spoločnosť bola založená 18.11.1991.

Základné imanie: 240.000,- Sk

Spoločníci: Ivan Dianiška, Oľga Gyarfášová, Michal Bláha, Vladimír Čečetka, Ján Králik, Mária Timoracká, Martin Slosiarik
Konatelia: Ivan Dianiška, Vladimír Čečetka

Spolupracovníci: Martin Bútora, Zora Bútorová, Mário Dobrovodský, Pavol Frič, Miroslav Kúska, Tatiana Rosová, Marián Timoracký

Agentúra má 11 zamestnancov.

________________________________________________

Literárna a kultúrna agentúra, L.C.A.
Ludanská cesta 27 Staromestská 6/D
93405 Levice 81103 Bratislava , tel. 02/5441 5366

Agentúra L.C.A. bola založená v roku 1991. Spoločnosť sídli v Leviciach. Bratislavskú pobočku má zriadenä v priestoroch nadácie Charta 77, s ktorou úzko spolupracuje.

Riaditeľom agentúry je Koloman Kertesz Bagala.

Hlavní sponzori a mediálni partneri vydavateľstva:

•  Nadácia CEEBP Amsterdam, Holandsko, v roku 2001 finančne prispela agentúre na nákup výpočtovej techniky
•  Nadácia otvorenej spoločnosti podporuje L.C.A. od roku 1996
•  Mediálnymi partnermi vydavateľstvo sú denník SME, týždenník Domino - fórum a rádio TWIST
•  Firemnými partnermi sú Gratex International a EuroTel
________________________________________________

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť
Slovak Governance Institute, SGI
Bajkalská 25
82718 Bratislava 212 , 02/5823 3447

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť je nestranícka organizácia, ktorá sa neviaže na žiadnu ideológiu ani politickú stranu. Výkonný riaditeľ: Andrej Salner
Inštitút má 7 pracovníkov
Inštitút je riadený Správnou radou: Miroslav Beblavý, Eugen Jurzyca, Peter Mederly, Katarína Stareňová, László Szigeti, Martin Šimečka, Vladimír Tvarožka, Zuzana Wienk, Daniela Zemanovičová

Aktivity SGI financujú:

Nadácia otvorenej spoločnosti, OSF, Bratislava
Britské veľvyslanectvo, Bratislava
Svetová banka, Bratislava
INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy, Bratislava
Veľvyslanectvo Spojených štátov, Bratislava

Partnerské organizácie:
Transparency International
Nadácia Milana Šimečku
Gutrum pre hospodársky rozvoj, CPHR

Medzi spolupracovníkmi Inštitútu sú: Ferdinand Devínsky, Oľga Gyarfašová, Emília Sičaková, Róobert Žitňanský
________________________________________________

Stála konferencia občianskeho inštitútu, SKOI
Sládkovičova 4
81106 Bratislava , 02/5249 2947

SKOI podopruje a buduje otvorenú, slobodnú a zodpovednú občiansku spoločnosť formou stretnutí so študentmi stredných a vysokých škôl. Má v úcte mravné ideály a dodržiavanie princípov právneho štátu.
Predseda: Juraj Hrabko
Podpredseda: Peter Tatár
Predsedníctvo: Rudolf Zajac, František Šebej, Jaroslav Pilát, Mária Žemlová, Zuzana Dzivjaková Riaditeľka kancelárie: Oľga Kubalová
SKOI má 2 pracovníkov.

Medzi zakladateľmi SKOI sú:

Vladimír Čečetka, Jozef Dančo, Martin Demeš, Pavol Hoffman, Jozef H ü bel, Jozef Kučerák, Ivan Mikloš, Lászlo Nagy, Vladimír Ondruš, Martin Porubjak, Ladislav Snopko, František Šebej, Milan Šútovec, Peter Tatár, Ernest Valko, Anton Vavro, Oskar Világi, Helena Woleková, Peter Zajac

Spolupracovníci:

Peter Schutz, František Mikloško, Martin Hanus, Ivo Samson, Štefan Hríb, Juraj Kušnierik, Róbert Žitňanský, Peter Osuský, Jozef Jablonický, Juraj Alner, Ivan Šimko, Ján Hrubala, Daniel Pastirčák, Marek Vagovic, Daniel Lipšic, Ľudovít Kaník, Ján Štrasser, Tomáš Zálešák

Donori SKOI:

Finančnú podporu poskytli:
•  Nadácia Konráda Adenauera
•  Európska únia
•  National Endowment for Democracy, NED
•  The German Marshall Fund, GMF
•  US Agency for International Development, USAID
•  Open Society Foundation, OSF
•  US Investigations Services, USIS
•  Freedom House
•  Nadácia na podporu občianskych aktivít

Partnerské organizácie:

•  Nadácia Milana Šimečku
•  Inštitút pre verejné otázky, IVO
•  Nadácia na podporu občianskych aktivít
•  Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, MESA 10
•  Centrum pre hospodársky rozvoj
•  Transparency International Slovakia
•  Nadácia otvorenej spoločnosti, OSF
•  Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, SFPA
•  Nadácia Ekopolis

MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE V KAPITALISTICKOM ŠTÁTE očami jednoduchého, radového občana

http://members.chello.sk/

Mimovládne organizácie v našej spoločnosti Žijeme vo svete plnom konfliktov. To sa odráža v plnej miere aj na slovenskú občiansku spoločnosť, na každého jedinca z nás bez rozdieľu či sa na politickom dianí priamo či nepriamo neak podielame, bez rozdielu na naše politické a náboženské presvedčenie a postavenie v spoločnosti ako jedinca vôbec. V akom spoločenskom zriadení žijeme a ak to premeníme na drobné, aké občianske organizácie nas zaťahujú do tohto spoločenského života, ovplyvňujú náš život v jeho dennej praxi a čo z toho pre nás plynie. Určite aj otázka čo by sme mali vedieť ale dosť často nevieme, či sa tým vôbec nezapodievame ( k našej škode ) o vážnych veciach ako sú napríklad mimovládne organizácie. aké rozličné združenia a nadácie fungujú u nás, v akých podmienkách sa zrodili a aký majú dosah na nás samotných a podiel mocenského rozhodovania v našej slovenskej spoločnosti. Z najznámejších a aj podľa významu uvediem Inštitút pre verejné otázky ( IVO ), Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť ( SGI ), Nadácia otvorenej spoločnosti, Stredoeuropský inštitút pre ekonomické a sociálne reformy ( INEKO ), a ďalšie desiatky viac i menej významých. Najväčšiu pozornosť si získava inštitút, ktorý sa nás a aj ako jedincov dotýka najviac, Inštitút pre verejné otázky ( ďalej len IVO ) IVO je organizácia, ktorá sa sformovala u nás v polovici deväťdesiatych rokoch, keď sa rozpútal boj o zahraničnopolitické smerovanie Slovenskej republiky. V tomto čase čoraz väčšmi stúpal záujem zahraničných darcov o profiláciu mimovládnych organizácií na Slovensku. Najväčšie finančné zdroje k nám prúdili a prúdia zo štátneho rozpočtu Spojených štátov amerických prostredníctvom rozličných agentúr a nadácií. K štedrým donorom patria aj americký miliardár Soros, Svetová banka, mnohé anglické a nemecké inštitúcie. Počas Dzurindových vlád to boli aj domáce finančné fígle ( fígle rozumej dnes kauzy ) - napríklad IVO dostal od štátu niekoľko dotácií, roku 2002 záskal inštitút od Úradu vlaády SR v rokovacom konaní BEZ uverejnenia objednávky za 2,5 miliónov korún - zrejme išlo o vypracovanie "Vízie vývoja SR do roku 2020". Jej editormi boli Fedor Gál, Grigorij Mesežnikov, Bútora a Miroslav Kollár ( zaujímavá trojica, napríklad Gál emigroval do ČR ), autorský kolektív tvorili členovia a spolupracovníci tzv. tretieho sektora. To hovorí za všetko a aj zato čo bude ešte ďalej uvedené. Nevieme ako a komu táto "prognostická" práca poslúžila, ale ako verejnosť aj my, obyčajní ľudia zaslúžili by sme si poznať pravdu, keďže vízia bola až do 2020. Z tohoto všetkého plynie otázka, čo vlastne vie radový občan o mimovládnych organizáciách u nás. Ako ich vníma v dennej praxi jeho života. aké občianske organizácie nas zaťahujú do tohto víru udalostí súčasného politického a spoločenského života u nás. Z tohoto pohľadu potom sa žiada otázku pozmeniť a premeniť na vetu opytovaciu, teda "čo nevieme o mimovládnych organizáciích" a toto bude aj predmetom ďalších odkazov, ktoré sú uvedené na začiatku tejto webovej stránky.

Histótia mimovládnych organizácií Organizácia a poslanie Inštitútu pre verejné otázky Pracovná náplň Inštitútu pre verejné otázky Mimovládky extra postavenie Na Slovensku Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku Mimovládne organizácie v našej spoločnosti Žijeme vo svete plnom konfliktov. To sa odráža v plnej miere aj na slovenskú občiansku spoločnosť, na každého jedinca z nás bez rozdieľu či sa na politickom dianí priamo či nepriamo neak podielame, bez rozdielu na naše politické a náboženské presvedčenie a postavenie v spoločnosti ako jedinca vôbec. V akom spoločenskom zriadení žijeme a ak to premeníme na drobné, aké občianske organizácie nas zaťahujú do tohto spoločenského života, ovplyvňujú náš život v jeho dennej praxi a čo z toho pre nás plynie. Určite aj otázka čo by sme mali vedieť ale dosť často nevieme, či sa tým vôbec nezapodievame ( k našej škode ) o vážnych veciach ako sú napríklad mimovládne organizácie. aké rozličné združenia a nadácie fungujú u nás, v akých podmienkách sa zrodili a aký majú dosah na nás samotných a podiel mocenského rozhodovania v našej slovenskej spoločnosti. Z najznámejších a aj podľa významu uvediem Inštitút pre verejné otázky ( IVO ), Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť ( SGI ), Nadácia otvorenej spoločnosti, Stredoeuropský inštitút pre ekonomické a sociálne reformy ( INEKO ), a ďalšie desiatky viac i menej významých. Najväčšiu pozornosť si získava inštitút, ktorý sa nás a aj ako jedincov dotýka najviac, Inštitút pre verejné otázky ( ďalej len IVO ) IVO je organizácia, ktorá sa sformovala u nás v polovici deväťdesiatych rokoch, keď sa rozpútal boj o zahraničnopolitické smerovanie Slovenskej republiky. V tomto čase čoraz väčšmi stúpal záujem zahraničných darcov o profiláciu mimovládnych organizácií na Slovensku. Najväčšie finančné zdroje k nám prúdili a prúdia zo štátneho rozpočtu Spojených štátov amerických prostredníctvom rozličných agentúr a nadácií. K štedrým donorom patria aj americký miliardár Soros, Svetová banka, mnohé anglické a nemecké inštitúcie. Počas Dzurindových vlád to boli aj domáce finančné fígle ( fígle rozumej dnes kauzy ) - napríklad IVO dostal od štátu niekoľko dotácií, roku 2002 záskal inštitút od Úradu vlaády SR v rokovacom konaní BEZ uverejnenia objednávky za 2,5 miliónov korún - zrejme išlo o vypracovanie "Vízie vývoja SR do roku 2020". Jej editormi boli Fedor Gál, Grigorij Mesežnikov, Bútora a Miroslav Kollár ( zaujímavá trojica, napríklad Gál emigroval do ČR ), autorský kolektív tvorili členovia a spolupracovníci tzv. tretieho sektora. To hovorí za všetko a aj zato čo bude ešte ďalej uvedené. Nevieme ako a komu táto "prognostická" práca poslúžila, ale ako verejnosť aj my, obyčajní ľudia zaslúžili by sme si poznať pravdu, keďže vízia bola až do 2020. Z tohoto všetkého plynie otázka, čo vlastne vie radový občan o mimovládnych organizáciách u nás. Ako ich vníma v dennej praxi jeho života. aké občianske organizácie nas zaťahujú do tohto víru udalostí súčasného politického a spoločenského života u nás. Z tohoto pohľadu potom sa žiada otázku pozmeniť a premeniť na vetu opytovaciu, teda "čo nevieme o mimovládnych organizáciích" a toto bude aj predmetom ďalších odkazov, ktoré sú uvedené na začiatku tejto webovej stránky. Späť História mimovládnych organizácií Mimovládne organizácie nie sú výmyslom naších ľudí. Pochádzajú zpoza mora a v čase studenej vojny zohrávali významú úlohu. Vtedy sa im hovorilo tzv. súkromné organizácie. Čo si nemohli a ešte stále nemôžu dovoliť oficiálne miesta, snažili sa presunúť na iné, tzv. súkromné organizácie. Tak vznikol v máji 1949 výbor "Slobodnej Európy". O Európe bez Európy na čele s Američanmi ( neskorej sústava pirátskych rozhlasových staníc so sídlom v západnom Nemecku v Mníchove ). V zakladajúcej, vyše 30- člennej skupine výboru boli aj tieto osobnosti: Allen W. Dulles, vtedajší šéf Ústrednej spravodajskej služby, W. Donnovan, šéf vojenskej výzvednej služby za druhej sv. vojny, generál D. Eisenhower, vtedy prezident Kolumbijskej univerzity v New Yorku, predtým náčelník armádneho štábu USA a ďalší... Už tieto mená naznačujú inšpirácie a ciele "Slobodnej Európy" a jej úzke kontakty s aparátom spravodajskej služby, ozbrojených síl a diplomacie USA. Významnú funkciu pri založení zohrala aj organizácia "Križiacke hnutie za slobodu" na čele s riaditeľmi veľkých monpolov, predstaviteľmi generality, cirkevnej hierarchie a podobne. Tieto Súkromné organizácie zhromažďovali diverznými a propagandistickými organizáciami prostriedky na boj proti komunizmu ( Dodávalo ilegálne cez hranice a iné kanály disidentom a špionážnej sieti deštrukčné, propagandistické prostriedky, dolárovú a inú materiálnu pomoc, verbovanie kriminálno- politických živlov, teroristické akcie proti aktivným občanom na úseku vnútropolitickej čínnosti, teroristické akcie proti poľnohospodárskym pracovníkom v teréne, Vypúšťanie obrovských balonov zo západného Nemecka s letákmi proti štátnemu zriadeniu a s menami občanov, ktorí sa mimoriadne na budovaní spoločnosti podielali, inštrukcie ako ich konfrontovať. Balony ohrožovali životy cestujúcich v cicilnej leteckej doprave a na zemi po páde deti, ktoré zo zvedavosti doplatili často na svoje životy, dalšie a dalšie z času studenej vojny známe, podobné teroristické metody ). O podobnej propagande písal americký psychológ Boring už v roku 1945, že Súkromné organizácie majú "privilegium nezodpovednosti". Súkroné organizácie umožňovali rozširovať klebety a robiť škandály a nediskreditovať pritom svoju vládu. Súkromné organizácie mohli podnikať akcie, hraničiace s provokáciou, bolo na ne možno naložiť väčšinu najšpinavejšiej diverznej práce. Organizátori výboru "Slobodnej Európy nezakrývali od samého začiatku svoje pravé úmysly. Jeden z jeho významných členov, generál Lucius Clay, jasne vyhlasoval, že výbor robí "neľútostnú, širokú kampaň psychologickej vojny", ktorá chce zvrhnúť komunistické režimy. Predáci tohto výboru rokov šesťdesiatych už neboli takí úprimní. Bola iná doba.vrcholila "Studená vojna" a nemohli si podobnú úprimnosť dovoliť bez rizika straty medzinárodnej prestíže. Napriek tomu však roku 1962 predseda výboru " Slobodnej Európy" ( áno, čítaš správne) John RICHARDSON ml. napísal, že jeho inštitúcia je "najúčinnejšia zbraň proti komunizmu". A aké sú metódy práce tohoto Inštitútu pre verejné otázky ( IVO ) u nás, na akých ideologických, politických a ekonomických princípoch pôsobia, aký arzenál používajú pri manipulácii verejnou mienkou, ako ovplyvňujú predovšetkým mladých ľudí, vysokoškolákov, medzi nimi i začínajúcich adeptov politologie, ekonómie a žurnalistiky môžeme sa presviedčať denne v naších verejnoprávnych médiách v rôznych politických reláciach na vlastné oči, keď moderátori napríklad "z prvej ruky" po nástupe novej vlády Radičovej uprednostňujú teraz politológov, ekonómov, prognostikov z radov mladých absolventov ktorý sú ovplyvnení ideologiou, politikou a ekonomickými principami z kuchyne IVO a poslušne papúškujú a dopľňajú dopredu pripravené myšlienky moderátorov ako si ich dopredu vylinajkovali. Politológovia, ekonómi, prognostici pôsobiaci v čase minulej vlády mali iné myslenie, ostro kritizovali všetko o čom sa hovorilo a tieto ich postupy ak by uplatňovali aj dnes proti vláde Radičovej v postupe ich žurnalistickej kariére by im určite neprospelo a nie len v kariere ale po novom splinutí televízie a rozhlasu ministra kultury v novej organizačnej štruktúre by mohli prísť aj o svoje pracovné miesta.

Organizácia a poslanie Inštitútu pre verejné otázky V kapitalistickom svete ktorého sme teraz súčasťou k tomuto režimu k termínu "kapitalistické Slovensko" sa akosi Slovensko nehlási a nahrádza sa termínologickým názvom "demokratické Slovensko". Na rozdiel od minulosti keď sme žili v socialistickom svete sme sa za názov nehanbili a mali sme ho oficiálne pred celým svetom v názve: Československá socialistická republika ( ČSSR ). Ale to nie je až také dôležité, je to potrebné len k vykresleniu toho všetkého čo tu bolo, čo je, pretože občan je neustále denne konfrontovaný s minulým socialistickým režimom ktorý je už vyše 20 nahradený kapitalistickým. Nie je zmysluplné toto stále oživovanie obdobia socialistického systému u nás, ktorý sa vyvíjal v ťažkom, zložitom období studenej vojny porovnávať v súčasnosti s kapitalistickým systémom, keďže tento sa prirodzeným spôsobom ďalej rozvíjal a ďalej rozvíja vo všetkých oblastiach vedy, techniky a ľudského myslenia a teda takéto prirovnanie s roztdielnym odstupom vyše 20 rokov je nezmyseľné, slúži iba na zastieranie všetkých spoločenských nedúh, ktoré terajší systém plodí do takej miery, že človek ako tvor začína rozmýšlať, čo sa to s nim deje, kam ľudstvo speje a kam dospeje a to ho znepokojuje. Toto neustále porovnávanie je kontraproduktívne a v dennej praxi života jednoduchého občana vyznieva do prázdnoty. Nepochopil to ešte stále ani pán Mesežnikov, ktorý sa dopracoval na prezidenta jednej zo spomínanej mimovládnej organizácie takzvaného "Inštitutu pre verejné otázky" na prezidenta a z pomýlenej vďačnosti nášmu štátu za vybudovanie svojej životnej existencie sa oddal inému štátu, aby z jeho mocenskej pozície vnucoval Slovensku smer politiky nadiktovaný z poza mora a vďačne, usilovne vypľňal spomenutú prázdnotu

Pracovná náplň Inštitútu pre verejné otázky A aké sú metódy práce tohoto Inštitútu pre verejné otázky ( IVO ) u nás, na akých ideologických, politických a ekonomických princípoch pôsobia, aký arzenál používajú pri manipulácii verejnou mienkou, ako ovplyvňujú predovšetkým mladých ľudí, vysokoškolákov, medzi nimi i začínajúcich adeptov politologie, ekonómie a žurnalistiky môžeme sa presviedčať denne v naších verejnoprávnych médiách v rôznych politických reláciach na vlastné oči, keď moderátori napríklad "z prvej ruky" po nástupe novej vlády Radičovej uprednostňujú teraz politológov, ekonómov, prognostikov z radov mladých absolventov ktorý sú ovplyvnení ideologiou, politikou a ekonomickými principami z kuchyne IVO a poslušne papúškujú a dopľňajú dopredu pripravené myšlienky moderátorov ako si ich dopredu vylinajkovali. Politológovia, ekonómi, prognostici pôsobiaci v čase minulej vlády mali iné myslenie, ostro kritizovali všetko o čom sa hovorilo a tieto ich postupy ak by uplatňovali aj dnes proti vláde Radičovej v postupe ich žurnalistickej kariére by im určite neprospelo a nie len v kariere ale po novom splinutí televízie a rozhlasu ministra kultury v novej organizačnej štruktúre by mohli prísť aj o svoje pracovné miesta. Svetová pavučinová sieť rozpínavosti americkej doktriny- ovládať celý svet, stáva sa čoraz nebezpečnejšia z pohľadu politického, ekonomického a vojenského globalizovania na čele so Spojenými štátmi severoamerickými. Svet je posiaty americkými vojenskými základnami. Svet je posiaty americkými mimovládnymi organizáciami, ktoré pod kepienkom rôznymi zámienkami tvoria už celosvetovú pavučinovú sieť bez hranic vo svetovú skrytú sústavu, rozčlenenú do všetkých tazvaných demokratických krajin, ale aj do krajin ktoré sú stredobodom pozornosti záujmu americkej diplomacie zahraničnej politiky. Mimovládne organizácie sa stali predľženou rukou, ktorá chmáta pod kepienkom občianskej slobody hlavne po demokratických nástrojoch, aby zastierajúc pravú podstatu veci rozširovala, a upevnovala veľkomocenské postavenie USA vo svete- tieto mimovládne organizácie, rôzne nadácie sa stali piatou kolónou Spojených štátov severoamerických, hlavne ich diplomacie vykonávanej zahraničnej politiky. Ich hlavným poslánim je spriadať nitky tejto svetovej pavučinovej siete a nahrádzať oficiálnu diplomaciu zahraničnej politiky metódami, ktoré nie sú prípustné v protokole diplomacie zahraničnej politiky ako sú napríklad špionáž, vmešovanie sa do vútorných záležitostí iných štátov, sabotáže, organizovaný disident, podrievať štátnu moc iných krajín, a podobne. Majstrami v tomto smere sú aj rozličné združenia, nadácie, ktroré vznikli v polovici deväťdesiatych rokokoch, keď sa rozpútal boj o zahraničnopolitické smerovanie Slovenskej republiky a ktoré sa tvária ako slobodné a nazávislé. Nezávislé od Slovenska, od života slovenských občanov a závislé od peňazí, od mocnej sily neoliberalizmu v celom msvet, najmä však od dolárikov plynúcich z USA a z ďalších krajín a to takým nezávislým spôsobom ako to robilo svojho času, použijúc myšliemku publicistu Eduarda Chmelára, rádio Slobodná Európa, ktoré každý večer končilo svoje vysielanie komickou formulkou - sme nezávislá rozhlasová stanica financovaná Kongresom Spojených štátov. Svet ako taký sa beztak raz začne zaoberať týmito násilníckymi protizákonnými metodami, ktoré nemajú nič spoločné s občianskym právom a slobodou, a sú v skutočnosti zle maskovanou pravdou. Robí sa veľká nespravodlivá, násilnícka krivda ktorá bude už v krátkom časovom horizonte prekážať v pokračovaní spolužitiu medzi silnými europskými mocenskými štátmi a slabými zväčša slovanskými krajinami, ktoré boli tak či onak násilne dotlačené, aby sa stali nakoniec podvodnými, intrigánskymi metodami najmodarnejšími, najrafinovanejšímí a najhanobnejšími koloniami EU, aké kedy svet spoznal. A svet sa už aj zaoberá. Začal najskôr v zemiach tretieho sveta Tunisko, Egypt, Jemen ale aj v iných ďalších a ďalších. Táto vlna môže zmietnúť zo sveta nenávidenú, imperialistickú, vojenskú snahu USA, ovládať celý svet

Mimovládky extra postavenie Na Slovensku A aké sú metódy práce tohoto Inštitútu pre verejné otázky ( IVO ) Zle predstieraná nestrannosť údajne nezávislých organizácií tretieho sektora Po roku 1990 začali rásť ako huby po daždi nevládne organizácie alebo tzv. tretí sektor, ktorý niekedy v roku 2002 dostal presnejšie pomenovanie - mimovládne neziskové organizácie. Už vtedy počet stálych zamestnancov v mimovládkach dosiahol podľa sociologičky Heleny Wolekovej, súčasnej predstaviteľky nadácie SOCIA, číslo 18 627. Dnes sa činnosťou v tisícoch týchto organizácií zapodievajú ďalšie desaťtisíce ľudí, ktoré dostávajú na svoju činnosť mnohomiliónové sumy z rozličných, zväčša zahraničných zdrojov. Previazanosť so stranami i vládou. Podľa charakteristiky, ktorú si môže nájsť každý pomocou internetového vyhľadávača, „mimovládne organizácie sú organizácie s právnou subjektivitou vytvorené súkromnými osobami alebo organizáciami, ktoré sa nepodieľajú na vláde a ani vo vláde nemajú svojich zástupcov. V prípadoch, keď sa štát podieľal na ich založení, ich mimovládny charakter je daný tým, že štát (vrátane orgánov územnej samosprávy) a ani jeho predstavitelia nemajú nijaký vplyv na riadenie organizácie alebo iné ovplyvňovanie jej činnosti". Mimovládne organizácie predstavujú široký diapazón občianskych záujmov a obsahujú množinu charitatívnych, humanitárnych, environmentálnych, profesných, ľudskoprávnych aj náboženských či politických združení. Podľa Metodiky John Hopkins Comparative Nonprofit Sector Project však do neziskového sektora nepatria náboženské spoločnosti, cirkev a politické strany vzhľadom na ich odlišný charakter a účel. Pri bližšom pohľade na neobyčajne širokú mozaiku slovenských neziskových organizácií zisťujeme, že sociálne, zdravotné, výchovno-vzdelávacie a kultúrne služby tzv. tretieho sektora pokrývajú iba jednu tretinu ich činnosti. Spomínaná šéfka nadácie SOCIA konštatuje, že na rozdiel od nás, v krajinách Európskej únie predstavuje táto základná náplň práce neziskoviek dve tretiny činnosti. Naše mimovládne organizácie sa teda zaoberajú väčšmi životným prostredím, otázkami demokracie, ľudských a občianskych práv i politikou. Politiku, pravdaže, nemožno z nášho občianskeho života vylúčiť, veď nás ňou každodenne zaplavujú médiá, ale nie je v demokratickom systéme v norme, ak si mimovládne organizácie popri svojom názve uvádzajú prívlastok „nezávislé" a pritom svojimi výstupmi, ovplyvnenými aj personálnym obsadením, vykonávajú praktickú politiku a sledujú ciele istých politických strán. Možno hovoriť o nezávislosti týchto mimovládnych organizácií, ak majú v správnych a dozorných radách ministrov, poslancov a členov vládnych strán? Evidentná politická prepojenosť politikov a vysokých štátnych úradníkov pravicovo-liberálneho zoskupenia s mnohými tzv. nezávislými a k tomu všetkému vraj mimovládnymi organizáciami sa nedá odškriepiť, tak ako sa nedá poprieť a ani sa nepopiera ich závislosť od zahraničných donorov a sponzorov. Previazanosť s politickými stranami a vládou má aj nepriame formy, vyplývajúce z príbuzenstva riaditeľov a programových manažérov mimovládok s konkrétnymi vládnymi či straníckymi činiteľmi, ako aj z bývalej účasti týchto politikov pri zakladaní mimovládnych organizácií, a najmä ich účasti vo vrcholných orgánoch. Premiérka - Sorosova pravá ruka. Za príkladmi spomínanej previazanosti netreba chodiť ďaleko. Samotná premiérka súčasnej vlády Iveta Radičová (SDKÚ-DS) ešte donedávna stála na čele správnej rady jednej z najvýznamnejších mimovládnych organizácií - Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation), pričom prezidentom tejto spoločnosti bol v rokoch 1993 - 2000 aj vicepremiér slovenskej vlády Rudolf Chmel (Most-Híd). Nadácia so sídlom na Slovensku, ktorá je súčasťou celosvetovej siete amerického finančného špekulanta, miliardára Georgea Sorosa, disponuje majetkom v hodnote približne 3 milióny eur. Administratívnu, finančnú a technickú pomoc slovenskej organizácii poskytujú Open Society Institut v New Yorku a Open Society Institut v Budapešti. Medzi jej najdôležitejších súčasných donorov patrí OSI, súkromný neziskový fond pôsobiaci vo Švajčiarsku a USA, Ch. S. Mott Foundation, Flint, MI, USA, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe, Washington D. C., USA a Svetová banka. Druhou, často slovenskými médiami citovanou mimovládnou organizáciou je Transparency International Slovakia (TIS), ktorú donedávna viedla Emília Sičáková-Beblavá, manželka bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce v Dzurindovej vláde Miroslava Beblavého. Dnes je Beblavý poslancom NR SR za SDKÚ-DS a jeho manželka programovou riaditeľkou TIS. Medzi hlavnými donormi projektov TIS figurujú: European Commision - DG for Justice, Freedom and Security - 63 826 eur, Open Society Institut - 80 000 eur, Siemens 125 632 USD a iné. Na margo proklamovanej transparentnosti predstaviteľky TIS iba poznámka: Keď pani Sičákovej-Beblavej v roku 2005 novinári položili otázku, za koľko kúpili rodinný dom, odpovedala, že sa nepamätá a nedovolila svoj dom odfotografovať. Zamestnancom TIS je Ivan Rončák, ktorý sa vo voľbách na prezidentský úrad angažoval v prospech Františka Mikloška (KDH) propagačným volebným blogom Mikloško bude môj prezident. V prezidentskej volebnej kampani sa zúčastnil celý rad mimovládnych organizácií podpisovou akciou Volíme Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS). Jednou z organizátoriek tejto akcie bola Šarlota Pufflerová (známa od roku 1998, keď sa výrazne angažovala v antimečiarovskom politickom „odboji"), výkonná riaditeľka mimovládnej organizácie Občan a demokracia, (dnes Občan, demokracia a zodpovednosť). Túto organizáciu vytrvalo podporuje Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation, v ktorej - ako sme už spomenuli - prezidentská kandidátka Iveta Radičová pôsobila ako predsedníčka správnej rady. Koaličná rada v cudzích službách. Medzi mediálne preferované tváre tretieho sektora patrí aj Zuzana Wienková, šéfka Aliancie Fair-play. Bola organizátorkou niekoľkých pouličných protestných demonštrácií, ktoré mali poukazovať na prešľapy polície a niekdajšieho ministra vnútra Róberta Kaliňáka, a niekdajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina. V prípade policajného vyšetrovania kauzy Hedvigy Malinovej bola iniciátorkou petície Výzvy na prešetrenie údajného napadnutia vysokoškoláčky maďarskej národnosti, ktorá sa skončila neúspechom, a v inscenácii proti Harabinovi a Ficovi neváhala použiť pôsobivé rekvizity ako rakvu s nápisom Pochovávanie slovenskej spravodlivosti, ktorú niesla na pleciach Lipšicova mládež z KDH. Na novinársku otázku, z čoho je Aliancia Fair-play financovaná, Wienková odpovedala: „Máme dva veľké granty - jeden pochádza z amerických súkromných peňazí - z The Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe. Druhý grant sme získali z Budapešti z Open Society Institute, čo je súčasť Sorosovho ,networku‘." Politickou odnožou Občianskej konzervatívnej strany, ktorá má zastúpenie v parlamente, je mimovládna organizácia Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, konzervatívne orientovaný think-thank. Hovoriť o nezávislosti tejto nadácie by bolo výsmechom zdravého rozumu. Jej prezidentom je Peter Zajac, predseda OKS, a riaditeľom Ondrej Dostál, podpredseda OKS (momentálne obidvaja poslanci zvolení do NR SR na kandidátke SaS). Medzi jej významnejších donorov patria Nadácia Pontis, Veľvyslanectvo USA, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe a partnermi periodiká Trend, Týždeň Štefana Hríba, agentúra SITA a webový portál Aktuálne sk. Mimovládnym zoskupením, v ktorom má hlavné zastúpenie súčasná vláda, je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, založená v auguste 1993 ako otvorené nestranícke diskusné fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike. Slovo nestranícke priam bije do očí, keďže predsedom jej správnej rady je predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí (ex offo), a medzi členmi rady sú členovia Radi­čovej kabinetu Rudolf Chmel (Most-Híd), Ján Figeľ (KDH), poslanec NR SR za Most-Híd František Šebej (OKS) a poslankyňa SDKÚ-DS Magda Vášáryová. Dalo by sa povedať, že v tomto „nestraníckom diskusnom fóre" má zastúpenie Koaličná rada, s výnimkou novej strany SaS. Partnermi Dzurindovej spoločnosti sú najmä German Marshall Fund of the U. S., Karpatská nadácia, Informačná kancelária Európskeho parlamentu v SR, Nadácia Friedricha Eberta, Nadácia Konrada Adenauera a Nadácia pre podporu občianskych aktivít. Ďalšou nadáciou s prepojením na vládu Ivety Radičovej, podpredsedníčky SDKÚ, je M.E.S.A. 10 - centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, a podľa poslania uvedeného v noticke - „ekonomický think-thank, nezávislá, mimovládna a nezisková organizácia". Spoločnosť M.E.S.A. 10 v roku 1992 založili Pavol Hofman, Jozef Kučerák, František Šebej, Mikuláš Dzurinda, Ján Langoš, Anton Vavro, Ivan Mikloš, Gabriel Palacka, Pavol Kinčeš a Anton Dančo. Medzi deviatimi členmi tejto mimovládnej organizácie sú v súčasnosti vysokí štátni úradníci: Milan Ježovica, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, Ivan Mikloš, podpredseda vlády a minister financií, Viktor Nižňanský, vedúci Úradu vlády SR, a Jana Červenáková, vedúca služobného úradu ministerstva financií. „Nezis­kovka" M.E.S.A. 10 má svoju komerčnú (ziskovú) dcérsku spoločnosť M.E.S.A. 10 Consulting Group, s. r. o., zaoberajúcu sa spracúvaním ekonomických štúdií a analýz. Deficit demokracie a morálky. Medzi mimovládne organizácie, majúce v erbe nezávislosť, patrí Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť - Slovak Governance Institut (SGI), ktorý má pod názvom uvedené: „SGI je nestranícka, nezisková, mimovládna organizácia. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani politickú stranu." Pravda, ak nikomu neprekáža, že symbolmi „apolitickosti a nestraníckosti" sú dvaja členovia správnej rady, riadiacej túto mimovládku - minister vnútra Daniel Lipšic a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Jedným z členov správnej rady inštitútu bol aj súčasný minister školstva Eugen Jurzyca, vo voľbách 2010 kandidujúci za SDKÚ-DS, ktorá ho nominovala aj do ministerského kresla. V správnej rade SGI s ním svojho času sedeli i Miroslav Beblavý, László Szigeti, Martin Šimečka, Vladimír Tvarožka či Zuzana Wienková, ktorá dnes nezávislo dohliada na to, či pán minister vykonáva svoju funkciu fair-play. Aktivity SGI financujú Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti, OSF Bratislava, britské i americké veľvyslanectvo na Slovensku, INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy i Svetová banka. Dalo by sa pokračovať ďalšími „nepolitickými a nezávislými nadáciami", napríklad Stálou konferenciou občianskeho inštitútu (SKOI), kde je predsedom Peter Osuský, podpredseda OKS a poslanec parlamentu za Most-Híd, podpredsedom Peter Tatár (Most-Híd) a členom predsedníctva ďalší podpredseda OKS František Šebej. Členom predsedníctva je aj známy komentátor denníka SME a zároveň moderátor politicko-spoločenskej diskusnej relácie verejnoprávneho Slovenského rozhlasu Juraj Hrabko. O priaznivcoch tejto „nezávislej" mimovládky je pomaly únavné už aj písať. Len pre poriadok - SKOI podporujú: Open Society Foundation (OSF), National Endowment for Democracy (NED), The German Marshall Fund (GMF), US Agency for International Development (USAID), US Investigations services (USIS) a Freedom House (FH). Najlepším príkladom zle predstieranej nestrannosti a apolitickosti slovenských mimovládnych organizácií je Inštitút pre verejné otázky (IVO) pod vedením prezidenta Grigorija Mesežnikova, emigranta z bývalého Sovietskeho zväzu a niekdajšieho pracovníka Ústavu marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského v Bratislave. Túto „občiansky" najaktívnejšiu a najmedializovanejšiu organizáciu tvorí pravicovo-liberálna posádka politológov a analytikov, ktorá si prisvojila úlohu arbitra demokracie v slovenskej spoločnosti. To, že je názorovou platformou súčasnej koalície, je zrejmé z každého medializovaného vyjadrenia predstaviteľov tohto inštitútu. Sotva sa kabinet Ivety Radičovej ujal moci, analytici IVO okamžite oznámkovali kvalitu demokracie vyššou známkou oproti známke, ktorou hodnotili predchádzajúcu vládu Roberta Fica. Nedávno sa inštitút ozval znova. Podľa Mesežnikova dnes neprichádza „k tyranii väčšiny" ako za minulej vlády a politicky účelový plán koalície zmeniť tajnú voľbu prokurátora na verejnú nie je podľa IVO ohrozením demokracie. Uvádzať ďalšie tzv. neziskové organizácie tretieho sektora, ktoré iba s prižmúrením oboch očí možno považovať za mimovládne a nezávislé, by si vyžadovalo oveľa väčší priestor. Osobitnou kapitolou by bola genéza ich vzniku, ich previazanosť s politickými stranami dnešnej vládnej koalície a ich finančné krytie. Na záver iba konštatovanie: Politiku možno robiť aj takto, ale nemožno hovoriť súčasne aj o demokracii. A už vôbec nie o morálke. viac na www.extraplus.sk

Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku Ďalšie mimovládne zoskupenie, v ktorom má hlavné zastúpenie súčasná vláda, vláda Ivety Radičovej je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, založená v auguste 1993 ako otvorené nestranícke diskusné fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike. Slovo "nestranícke" priam bije do očí, keďže predsedom jej správnej rady je predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí (ex offo), a medzi členmi rady sú členovia Radi­čovej kabinetu Rudolf Chmel (Most-Híd), Ján Figeľ (KDH), poslanec NR SR za Most-Híd František Šebej (OKS) a poslankyňa SDKÚ-DS Magda Vášáryová. Dalo by sa povedať, že v tomto „nestraníckom diskusnom fóre" má zastúpenie Koaličná rada, s výnimkou novej strany SaS. Partnermi Dzurindovej spoločnosti sú najmä German Marshall Fund of the U. S., Karpatská nadácia, Informačná kancelária Európskeho parlamentu v SR, Nadácia Friedricha Eberta, Nadácia Konrada Adenauera a Nadácia pre podporu občianskych aktivít. Ďalšou nadáciou s prepojením na vládu Ivety Radičovej, podpredsedníčky SDKÚ, je M.E.S.A. 10 - centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, a podľa poslania uvedeného v noticke - „ekonomický think-thank, nezávislá, mimovládna a nezisková organizácia". Spoločnosť M.E.S.A. 10 v roku 1992 založili Pavol Hofman, Jozef Kučerák, František Šebej, Mikuláš Dzurinda, Ján Langoš, Anton Vavro, Ivan Mikloš, Gabriel Palacka, Pavol Kinčeš a Anton Dančo. Medzi deviatimi členmi tejto mimovládnej organizácie sú v súčasnosti vysokí štátni úradníci: Milan Ježovica, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, Ivan Mikloš, podpredseda vlády a minister financií, Viktor Nižňanský, vedúci Úradu vlády SR, a Jana Červenáková, vedúca služobného úradu ministerstva financií. „Nezis­kovka" M.E.S.A. 10 má svoju komerčnú (ziskovú) dcérsku spoločnosť M.E.S.A. 10 Consulting Group, s. r. o., zaoberajúcu sa spracúvaním ekonomických štúdií a analýz. Deficit demokracie a morálky Medzi mimovládne organizácie, majúce v erbe nezávislosť, patrí Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť - Slovak Governance Institut (SGI), ktorý má pod názvom uvedené: „SGI je nestranícka, nezisková, mimovládna ......organizácia. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani politickú stranu." Pravda, ak nikomu neprekáža, že symbolmi „apolitickosti a nestraníckosti" sú dvaja členovia správnej rady, riadiacej túto mimovládku - minister vnútra Daniel Lipšic a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Jedným z členov správnej rady inštitútu bol aj súčasný minister školstva Eugen Jurzyca, vo voľbách 2010 kandidujúci za SDKÚ-DS, ktorá ho nominovala aj do ministerského kresla. V správnej rade SGI s ním svojho času sedeli i Miroslav Beblavý, László Szigeti, Martin Šimečka, Vladimír Tvarožka či Zuzana Wienková, ktorá dnes nezávislo dohliada na to, či pán minister vykonáva svoju funkciu fair-play. Aktivity SGI financujú Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti, OSF Bratislava, britské i americké veľvyslanectvo na Slovensku, INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy i Svetová banka. Dalo by sa pokračovať ďalšími „nepolitickými a nezávislými nadáciami", napríklad Stálou konferenciou občianskeho inštitútu (SKOI), kde je predsedom Peter Osuský, podpredseda OKS a poslanec parlamentu za Most-Híd, podpredsedom Peter Tatár (Most-Híd) a členom predsedníctva ďalší podpredseda OKS František Šebej. Členom predsedníctva je aj známy komentátor denníka SME a zároveň moderátor politicko-spoločenskej diskusnej relácie verejnoprávneho Slovenského rozhlasu Juraj Hrabko. O priaznivcoch tejto „nezávislej" mimovládky je pomaly únavné už aj písať. Len pre poriadok - SKOI podporujú: Open Society Foundation (OSF), National Endowment for Democracy (NED), The German Marshall Fund (GMF), US Agency for International Development (USAID), US Investigations services (USIS) a Freedom House (FH). Najlepším príkladom zle predstieranej nestrannosti a apolitickosti slovenských mimovládnych organizácií je Inštitút pre verejné otázky (IVO) pod vedením prezidenta Grigorija Mesežnikova, emigranta z bývalého Sovietskeho zväzu a niekdajšieho pracovníka Ústavu marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského v Bratislave. Túto „občiansky" najaktívnejšiu a najmedializovanejšiu organizáciu tvorí pravicovo-liberálna posádka politológov a analytikov, ktorá si prisvojila úlohu arbitra demokracie v slovenskej spoločnosti. To, že je názorovou platformou súčasnej koalície, je zrejmé z každého medializovaného vyjadrenia predstaviteľov tohto inštitútu. Sotva sa kabinet Ivety Radičovej ujal moci, analytici IVO okamžite oznámkovali kvalitu demokracie vyššou známkou oproti známke, ktorou hodnotili predchádzajúcu vládu Roberta Fica. Nedávno sa inštitút ozval znova. Podľa Mesežnikova dnes neprichádza „k tyranii väčšiny" ako za minulej vlády a politicky účelový plán koalície zmeniť tajnú voľbu prokurátora na verejnú nie je podľa IVO ohrozením demokracie. Uvádzať ďalšie tzv. neziskové organizácie tretieho sektora, ktoré iba s prižmúrením oboch očí možno považovať za mimovládne a nezávislé, by si vyžadovalo oveľa väčší priestor. Osobitnou kapitolou by bola genéza ich vzniku, ich previazanosť s politickými stranami dnešnej vládnej koalície a ich finančné krytie. Na záver iba konštatovanie: Politiku možno robiť aj takto, ale nemožno hovoriť súčasne aj o demokracii. A už vôbec nie o morálke!

POZ.

zdroj: http://members.chello.sk/imagine/wpage-601a.html...

ZRKADLO ČASU 11 - Mimovládne organizácie v našej spoločosti, očami jednoduchého občana tejto krajiny, Organizácie spojených národov a od roku 2004 aj Európskej únie

Tento dokument html nie je pre profesionálnych politikov, ľudí vo vysokej politike na Slovenskej politickej scéne, politológov odchovaných na univerzitách SR, ale o nich. Vytvoril ho jednoduchý občan bez vysokoškolského vzdelania, bez akademického titulu, dostatočných publikačných skuseností, ale s veľkými životnými skúsenosťami získaných z obdobia pred druhou svetovou vojnou, po druhej svetovej vojne a z rôznych spoločenských režimov, demokracií rôznych typov od kapitalistickej, socialistickej, opäť kapitalistickej až po pokročilú, vyspelú americkú demokraciu nanucovanú celému svetu a teda aj nám, občanom Slovenska ( Regime change - okupačná demokracia).

 Pojem štát, nejde oddeliť od pojem spoločnosť. Spojuje ich základ. Sú vlastne združením spoločenstvom ľudí, sú formované usporiadaním spoločenského poriadku. Dá sa povedať, že sú sociálnymi kategoriami. Štát je považovaný za politickú spoločnosť, zatiaľ čo spoločnosť je považovaná ako taká sférou nepolitickou, sférou mimovládnou. Odtiaľ pravdepodobne "Mimovládne organizácie" Toľko na úvod. Ak sa na toto konštantovanie pozeráme z uhlu pohľadu tej- ktorej koncepcie múdrych školených ľudí nejde nič namietať. Tu však nejde o neaké poučky, ale holú kutočnosť ktorá nás obklopuje a sprevádza v praxi nášho denného života takmer na každom kroku a tento náš život, strpčuje, ovplyvňuje často proti našej vôli. Tento štát ( dnes riadení skupinou pravicových politických strán tzv. "Koaličnou radou", čo nie je až tak v súlade s ústavným zákonom a parlamentarizmom ), nesie prvky autokratickej diktatúry, v ktorom nadmerá sloboda vyúsťuje do obmedzenej slobody. Na začiatku sa vláda usilovala ukázať v najlepšom svetle, začala zavádzať sociálne opatrenia. Keď však svoju moc upevnila, postupne prenasleduje a likviduje svojich protivníkov, ktorí sú pre nú nebezpeční a v snahe zdôvodniť svojú nepostrádateľnosť vháňa štát do rozdeleného tábora a spoločenských konfliktov. Aké prostriedky k tomu používa je aj využívanie a zneužívanie Mimovládnych organizácií a sme u koreňa veci. O aké mimovláde organizácie ide, lebo tieto sú veľmi až bujne neodôvodnene rozmnožené a neplnia účel pre obyvateľov, a tiež zaťažujú finančne štát ( nás občanov ) za poskytované mu služby. Preto otázky občana by mohli znieť prečo, načo, komu za akú cenu slúžia. To by nám mohla povedať snád pani sociologička Helena Woleková, súčasná predstaviteľka nadácie SOCIA, ktorá nad týmto všetkým svojim spôsobom vládne a bola kýmsi, kedysi poverená. Dnes sa činnosťou v tisícoch týchto organizácií zapodievajú ďalšie desaťtisíce ľudí, ktoré dostávajú na svoju činnosť mnohomiliónové sumy z rozličných, zväčša zahraničných zdrojov. Aká je previazanosť so stranami a vládou sa dozvieme. Najsamprv bude zaujímavý zoznam, tých najviac zapojených do politiky a odhaľuje ich nezávislosť, ktorú proklamujú a ospevujú ako ódu na čistotu ich poslania

INŠTITUT PRE VEREJNÉ OTÁZKY ( IVO ) pod vedením prezidenta Grigorija Mesežnikova, emigranta z bývalého Sovietskeho zväzu a niekdajšieho pracovníka Ústavu marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského v Bratislave. Túto „občiansky" najaktívnejšiu a najmedializovanejšiu organizáciu tvorí pravicovo-liberálna posádka politológov a analytikov, ktorá si prisvojila úlohu arbitra demokracie v slovenskej spoločnosti. To, že je názorovou platformou súčasnej koalície, je zrejmé z každého medializovaného vyjadrenia predstaviteľov tohto inštitútu. Sotva sa kabinet Ivety Radičovej ujal moci, analytici IVO okamžite oznámkovali kvalitu demokracie vyššou známkou oproti známke, ktorou hodnotili predchádzajúcu vládu Roberta Fica. Nedávno sa inštitút ozval znova. Podľa Mesežnikova dnes neprichádza „k tyranii väčšiny" ako za minulej vlády a politicky účelový plán koalície zmeniť tajnú voľbu prokurátora na verejnú nie je podľa IVO ohrozením demokracie.

 Oganizácia, ktorá sa sformovala u nás v polovici deväťdesiatych rokoch, keď sa rozpútal boj o zahraničnopolitické smerovanie Slovenskej republiky. V tomto čase čoraz väčšmi stúpal záujem zahraničných darcov o profiláciu mimovládnych organizácií na Slovensku. Najväčšie finančné zdroje k nám prúdili a prúdia zo štátneho rozpočtu Spojených štátov amerických prostredníctvom rozličných agentúr a nadácií. K štedrým donorom patria aj americký miliardár Soros, Svetová banka, mnohé anglické a nemecké inštitúcie. Počas Dzurindových vlád to boli aj domáce finančné fígle ( fígle rozumej dnes "kauzy" ) - napríklad IVO dostal od štátu niekoľko dotácií, roku 2002 záskal inštitút od Úradu vlády SR v rokovacom konaní BEZ uverejnenia objednávky za 2,5 miliónov korún - išlo o vypracovanie "Vízie vývoja SR do roku 2020". Jej editormi boli Fedor Gál, Grigorij Mesežnikov, Bútora a Miroslav Kollár ( zaujímavá trojica, napríklad Gál emigroval do ČR, Kollár sa zas z emigrácie vrátil ).

NADÁCIA OTVORENEJ SPOLOČNOSTI (Open Society Foundation) Za príkladmi spomínanej previazanosti netreba chodiť ďaleko. Samotná premiérka súčasnej vlády Iveta Radičová (SDKÚ-DS) ešte donedávna stála na čele správnej rady jednej z najvýznamnejších mimovládnych organizácií - Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation), pričom prezidentom tejto spoločnosti bol v rokoch 1993 - 2000 aj vicepremiér slovenskej vlády Rudolf Chmel (Most-Híd). Nadácia so sídlom na Slovensku, ktorá je súčasťou celosvetovej siete amerického finančného špekulanta, miliardára Georgea Sorosa, disponuje majetkom v hodnote približne 3 milióny eur.

TRANSPARENCY INTERNATIONAL SLOVAKIA (TIS) Túto donedávna viedla Emília Sičáková-Beblavá, manželka bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce v Dzurindovej vláde Miroslava Beblavého. Dnes je Beblavý poslancom NR SR za SDKÚ-DS a jeho manželka programovou riaditeľkou TIS. Medzi hlavnými donormi projektov TIS figurujú: European Commision - DG for Justice, Freedom and Security - 63 826 eur, Open Society Institut - 80 000 eur, Siemens 125 632 USD a iné. Na margo proklamovanej transparentnosti predstaviteľky TIS iba poznámka: Keď pani Sičákovej-Beblavej v roku 2005 novinári položili otázku, za koľko kúpili rodinný dom, odpovedala, že sa nepamätá a nedovolila svoj dom odfotografovať

OBČAN A DEMOKRACIA ( dnes ) OBČAN, DEMOKRACIA A ZODPOVEDNOSŤ Túto organizáciu vytrvalo podporuje Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation, v ktorej - ako sme už spomenuli - prezidentská kandidátka Iveta Radičová pôsobila ako predsedníčka správnej rady.

ALIANCIA FAIR-PLAY Alianci Fair-play. Bola organizátorkou niekoľkých pouličných protestných demonštrácií, ktoré mali poukazovať na prešľapy polície a niekdajšieho ministra vnútra Róberta Kaliňáka, a niekdajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina. V prípade policajného vyšetrovania kauzy Hedvigy Malinovej bola iniciátorkou petície Výzvy na prešetrenie údajného napadnutia vysokoškoláčky maďarskej národnosti, ktorá sa skončila neúspechom, a v inscenácii proti Harabinovi a Ficovi neváhala použiť pôsobivé rekvizity ako rakvu s nápisom Pochovávanie slovenskej spravodlivosti, ktorú niesla na pleciach Lipšicova mládež z KDH. Na novinársku otázku, z čoho je Aliancia Fair-play financovaná, Wienková odpovedala: „Máme dva veľké granty - jeden pochádza z amerických súkromných peňazí - z The Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe. Druhý grant sme získali z Budapešti z Open Society Institute, čo je súčasť Sorosovho ,networku‘."

KONZERVATÍVNY INŠTITÚT M.R.ŠTEFÁNIKA Je odnožou Občianskej konzervatívnej strany, ktorá má zastúpenie v parlamente, konzervatívne orientovaný think-thank. Hovoriť o nezávislosti tejto nadácie by bolo výsmechom zdravého rozumu. Jej prezidentom je Peter Zajac, predseda OKS, a riaditeľom Ondrej Dostál, podpredseda OKS (momentálne obidvaja poslanci zvolení do NR SR na kandidátke MOST-HÍD). Medzi jej významnejších donorov patria Nadácia Pontis, Veľvyslanectvo USA, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe a partnermi periodiká Trend, Týždeň Štefana Hríba, agentúra SITA a webový portál Aktuálne sk.

CENTRUM PRE EKONOMICKÉ A SOCIÁLNE ANALÝZY je ďalšou nadáciou s prepojením na vládu Ivety Radičovej, podpredsedníčky SDKÚ, a podľa poslania uvedeného v noticke - „ekonomický think-thank, nezávislá, mimovládna a nezisková organizácia". Spoločnosť M.E.S.A. 10 v roku 1992 založili Pavol Hofman, Jozef Kučerák, František Šebej, Mikuláš Dzurinda, Ján Langoš, Anton Vavro, Ivan Mikloš, Gabriel Palacka, Pavol Kinčeš a Anton Dančo. Medzi deviatimi členmi tejto mimovládnej organizácie sú v súčasnosti vysokí štátni úradníci: Milan Ježovica, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, Ivan Mikloš, podpredseda vlády a minister financií, Viktor Nižňanský, vedúci Úradu vlády SR, a Jana Červenáková, vedúca služobného úradu ministerstva financií. „Nezis­kovka" M.E.S.A. 10 má svoju komerčnú (ziskovú) dcérsku spoločnosť M.E.S.A. 10 Consulting Group, s. r. o., zaoberajúcu sa spracúvaním ekonomických štúdií a analýz.

SLOVAK GOVERNANCE INSTITUT ( SGI ) Má v erbe nezávislosť. Ako inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. Inštitút, ktorý má pod názvom uvedené: „SGI je nestranícka, nezisková, mimovládna organizácia. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani politickú stranu." Pravda, ak nikomu neprekáža, že symbolmi „apolitickosti a nestraníckosti" sú dvaja členovia správnej rady, riadiacej túto mimovládku - minister vnútra Daniel Lipšic a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Jedným z členov správnej rady inštitútu bol aj súčasný minister školstva Eugen Jurzyca, vo voľbách 2010 kandidujúci za SDKÚ-DS, ktorá ho nominovala aj do ministerského kresla. V správnej rade SGI s ním svojho času sedeli i Miroslav Beblavý, László Szigeti, Martin Šimečka, Vladimír Tvarožka či Zuzana Wienková, ktorá dnes nezávislo dohliada na to, či pán minister vykonáva svoju funkciu fair-play. Aktivity SGI financujú Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti, OSF Bratislava, britské i americké veľvyslanectvo na Slovensku, INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy i Svetová banka.

STÁLA KONFERENCIA OBČIANSKEHO INŠTITÚTU ( SKOI ) kde je predsedom Peter Osuský, podpredseda OKS a poslanec parlamentu za Most-Híd, podpredsedom Peter Tatár (Most-Híd) a členom predsedníctva ďalší podpredseda OKS František Šebej. Členom predsedníctva je aj známy komentátor denníka SME a zároveň moderátor politicko-spoločenskej diskusnej relácie verejnoprávneho Slovenského rozhlasu " z prvej ruky ) Juraj Hrabko. O priaznivcoch tejto „nezávislej" mimovládky je pomaly únavné už aj písať. Len pre poriadok - SKOI podporujú: Open Society Foundation (OSF), National Endowment for Democracy (NED), The German Marshall Fund (GMF), US Agency for International Development (USAID), US Investigations services (USIS) a Freedom House (FH).

SLOVENSKÁ SPOLOČNOSŤ PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU Ďalšie mimovládne zoskupenie, v ktorom má hlavné zastúpenie súčasná vláda, vláda Ivety Radičovej je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, založená v auguste 1993 ako otvorené nestranícke diskusné fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike. Slovo "nestranícke" priam bije do očí, keďže predsedom jej správnej rady je predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí (ex offo), a medzi členmi rady sú členovia Radi­čovej kabinetu Rudolf Chmel (Most-Híd), Ján Figeľ (KDH), poslanec NR SR za Most-Híd František Šebej (OKS) a poslankyňa SDKÚ-DS Magda Vášáryová. Dalo by sa povedať, že v tomto „nestraníckom diskusnom fóre" má zastúpenie Koaličná rada, s výnimkou novej strany SaS. Partnermi Dzurindovej spoločnosti sú najmä German Marshall Fund of the U. S., Karpatská nadácia, Informačná kancelária Európskeho parlamentu v SR, Nadácia Friedricha Eberta, Nadácia Konrada Adenauera a Nadácia pre podporu občianskych aktivít.

D o s l o v Po roku 1990 začali rásť ako huby po daždi nevládne organizácie alebo tzv. tretí sektor, ktorý niekedy v roku 2002 dostal presnejšie pomenovanie - mimovládne neziskové organizácie. Od času zostavy zoznamu Mimovládnych organizácií tak ako je hore uvedený, čas postúpil. Autor nemôže zaručiť vsúčasnosti preobsadenie funkcií uvedených inštitúcií, ale ani nie je potrebné. Funkcie sa sice menili, ale osoby na slovenskejpolitickej scéne účinkujú naďalej a to ako v politických stranách, tak v orgánoch štátnej moci. Už vtedy počet stálych zamestnancov v mimovládkach dosiahol podľa sociologičky Heleny Wolekovej, súčasnej predstaviteľky nadácie SOCIA, na počet obyvateľov Slovenska neuveriteľné číslo. Dnes sa činnosťou v tisícoch týchto organizácií zapodievajú ďalšie desaťtisíce ľudí, ktoré dostávajú na svoju činnosť mnohomiliónové sumy z rozličných, zväčša zahraničných zdrojov.

 Slobodomurári rýchlo pochopili, že jednoduchšie ako ovládať ľudí akoukoľvek diktatúrou, je dať im falošný pocit slobody, demokracie, názoru a myslenia v kapitalizme. Preto sionisti spolu so slobodomurármi už vyše storočia vlastnia takmer všetky dôležité médiá vo svete (CNN, Warner Bross, Metro Goldwin Mayer, Spelling, Times, BBC a mnoho ďalších) teraz už i u nás. Pomocou obrovskej moci, akú im dávajú médiá, dokážu zmeniť verejnú mienku zo dňa na deň. Ich médiá vedú tvrdú kampaň za liberalizáciu potratov, homosexuality, pornografie, drog, multikulturalizmu, multirasovosti, rozpad tradičnej rodiny a pod. Všetko, čo je zlé, amorálne, médiá premenili na módne, moderné a „IN“ Takáto ohlúpnutá masa je najjednoduchšie ovládateľná. Slobodomurári to nazývajú „urobili sme z človeka rozumné zviera“. Takto zaslepené národy nemôžu vidieť, že sa ich národy rútia do záhuby, že volia bábkové vlády, že im pred oči predkladajú falošný obraz slobody, pričom sa stávajú čoraz väčšími otrokmi vo vlastnej zemi. V našej slovenskej spoločnosti sa sionisti roztrúsili do všetkých významných nevládnych organizácií od začiatku ich vzniku a postupne posilňujú ich rady a zastávajú najvyššie funkcie prezidentov, predsedov a podobne. Nasmerovanie politiky ich chlebodárcov u nás sa im podarilo neuveriteľne rýchlo a v dobre skrytej tichosti zrealizovať podľa predom pripraveného plánu a koordinovať stále podľa nových inštrukcii, aké si vyžaduje aktuálna doba na politickej scéne sveta, ktorú ovládajú najvýznamnejšie sionistické organizácie v USA

Mimovládne pole poorané

 http://www.extraplus.sk

 Zle predstieraná nestrannosť údajne nezávislých organizácií tretieho sektora Ľudovít Števko

 Po roku 1990 začali rásť ako huby po daždi nevládne organizácie alebo tzv. tretí sektor, ktorý niekedy v roku 2002 dostal presnejšie pomenovanie - mimovládne neziskové organizácie.

 Už vtedy počet stálych zamestnancov v mimovládkach dosiahol podľa sociologičky Heleny Wolekovej, súčasnej predstaviteľky nadácie SOCIA, číslo 18 627. Dnes sa činnosťou v tisícoch týchto organizácií zapodievajú ďalšie desaťtisíce ľudí, ktoré dostávajú na svoju činnosť mnohomiliónové sumy z rozličných, zväčša zahraničných zdrojov.

 Previazanosť so stranami i vládou

Podľa charakteristiky, ktorú si môže nájsť každý pomocou internetového vyhľadávača, „mimovládne organizácie sú organizácie s právnou subjektivitou vytvorené súkromnými osobami alebo organizáciami, ktoré sa nepodieľajú na vláde a ani vo vláde nemajú svojich zástupcov. V prípadoch, keď sa štát podieľal na ich založení, ich mimovládny charakter je daný tým, že štát (vrátane orgánov územnej samosprávy) a ani jeho predstavitelia nemajú nijaký vplyv na riadenie organizácie alebo iné ovplyvňovanie jej činnosti". Mimovládne organizácie predstavujú široký diapazón občianskych záujmov a obsahujú množinu charitatívnych, humanitárnych, environmentálnych, profesných, ľudskoprávnych aj náboženských či politických združení. Podľa Metodiky John Hopkins Comparative Nonprofit Sector Project však do neziskového sektora nepatria náboženské spoločnosti, cirkev a politické strany vzhľadom na ich odlišný charakter a účel.

 Pri bližšom pohľade na neobyčajne širokú mozaiku slovenských neziskových organizácií zisťujeme, že sociálne, zdravotné, výchovno-vzdelávacie a kultúrne služby tzv. tretieho sektora pokrývajú iba jednu tretinu ich činnosti. Spomínaná šéfka nadácie SOCIA konštatuje, že na rozdiel od nás, v krajinách Európskej únie predstavuje táto základná náplň práce neziskoviek dve tretiny činnosti. Naše mimovládne organizácie sa teda zaoberajú väčšmi životným prostredím, otázkami demokracie, ľudských a občianskych práv i politikou.

 Politiku, pravdaže, nemožno z nášho občianskeho života vylúčiť, veď nás ňou každodenne zaplavujú médiá, ale nie je v demokratickom systéme v norme, ak si mimovládne organizácie popri svojom názve uvádzajú prívlastok „nezávislé" a pritom svojimi výstupmi, ovplyvnenými aj personálnym obsadením, vykonávajú praktickú politiku a sledujú ciele istých politických strán. Možno hovoriť o nezávislosti týchto mimovládnych organizácií, ak majú v správnych a dozorných radách ministrov, poslancov a členov vládnych strán? Evidentná politická prepojenosť politikov a vysokých štátnych úradníkov pravicovo-liberálneho zoskupenia s mnohými tzv. nezávislými a k tomu všetkému vraj mimovládnymi organizáciami sa nedá odškriepiť, tak ako sa nedá poprieť a ani sa nepopiera ich závislosť od zahraničných donorov a sponzorov. Previazanosť s politickými stranami a vládou má aj nepriame formy, vyplývajúce z príbuzenstva riaditeľov a programových manažérov mimovládok s konkrétnymi vládnymi či straníckymi činiteľmi, ako aj z bývalej účasti týchto politikov pri zakladaní mimovládnych organizácií, a najmä ich účasti vo vrcholných orgánoch.

 Premiérka - Sorosova pravá ruka Za príkladmi spomínanej previazanosti netreba chodiť ďaleko. Samotná premiérka súčasnej vlády Iveta Radičová (SDKÚ-DS) ešte donedávna stála na čele správnej rady jednej z najvýznamnejších mimovládnych organizácií - Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation), pričom prezidentom tejto spoločnosti bol v rokoch 1993 - 2000 aj vicepremiér slovenskej vlády Rudolf Chmel (Most-Híd). Nadácia so sídlom na Slovensku, ktorá je súčasťou celosvetovej siete amerického finančného špekulanta, miliardára Georgea Sorosa, disponuje majetkom v hodnote približne 3 milióny eur. Administratívnu, finančnú a technickú pomoc slovenskej organizácii poskytujú Open Society Institut v New Yorku a Open Society Institut v Budapešti. Medzi jej najdôležitejších súčasných donorov patrí OSI, súkromný neziskový fond pôsobiaci vo Švajčiarsku a USA, Ch. S. Mott Foundation, Flint, MI, USA, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe, Washington D. C., USA a Svetová banka. Druhou, často slovenskými médiami citovanou mimovládnou organizáciou je Transparency International Slovakia (TIS), ktorú donedávna viedla Emília Sičáková-Beblavá, manželka bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce v Dzurindovej vláde Miroslava Beblavého. Dnes je Beblavý poslancom NR SR za SDKÚ-DS a jeho manželka programovou riaditeľkou TIS. Medzi hlavnými donormi projektov TIS figurujú: European Commision - DG for Justice, Freedom and Security - 63 826 eur, Open Society Institut - 80 000 eur, Siemens 125 632 USD a iné. Na margo proklamovanej transparentnosti predstaviteľky TIS iba poznámka: Keď pani Sičákovej-Beblavej v roku 2005 novinári položili otázku, za koľko kúpili rodinný dom, odpovedala, že sa nepamätá a nedovolila svoj dom odfotografovať. Zamestnancom TIS je Ivan Rončák, ktorý sa vo voľbách na prezidentský úrad angažoval v prospech Františka Mikloška (KDH) propagačným volebným blogom Mikloško bude môj prezident. V prezidentskej volebnej kampani sa zúčastnil celý rad mimovládnych organizácií podpisovou akciou Volíme Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS). Jednou z organizátoriek tejto akcie bola Šarlota Pufflerová (známa od roku 1998, keď sa výrazne angažovala v antimečiarovskom politickom „odboji"), výkonná riaditeľka mimovládnej organizácie Občan a demokracia, (dnes Občan, demokracia a zodpovednosť). Túto organizáciu vytrvalo podporuje Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation, v ktorej - ako sme už spomenuli - prezidentská kandidátka Iveta Radičová pôsobila ako predsedníčka správnej rady.

Koaličná rada v cudzích službách Medzi mediálne preferované tváre tretieho sektora patrí aj Zuzana Wienková, šéfka Aliancie Fair-play. Bola organizátorkou niekoľkých pouličných protestných demonštrácií, ktoré mali poukazovať na prešľapy polície a niekdajšieho ministra vnútra Róberta Kaliňáka, a niekdajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina. V prípade policajného vyšetrovania kauzy Hedvigy Malinovej bola iniciátorkou petície Výzvy na prešetrenie údajného napadnutia vysokoškoláčky maďarskej národnosti, ktorá sa skončila neúspechom, a v inscenácii proti Harabinovi a Ficovi neváhala použiť pôsobivé rekvizity ako rakvu s nápisom Pochovávanie slovenskej spravodlivosti, ktorú niesla na pleciach Lipšicova mládež z KDH. Na novinársku otázku, z čoho je Aliancia Fair-play financovaná, Wienková odpovedala: „Máme dva veľké granty - jeden pochádza z amerických súkromných peňazí - z The Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe. Druhý grant sme získali z Budapešti z Open Society Institute, čo je súčasť Sorosovho ,networku‘."

Politickou odnožou Občianskej konzervatívnej strany, ktorá má zastúpenie v parlamente, je mimovládna organizácia Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, konzervatívne orientovaný think-thank. Hovoriť o nezávislosti tejto nadácie by bolo výsmechom zdravého rozumu. Jej prezidentom je Peter Zajac, predseda OKS, a riaditeľom Ondrej Dostál, podpredseda OKS (momentálne obidvaja poslanci zvolení do NR SR na kandidátke Most-Híd). Medzi jej významnejších donorov patria Nadácia Pontis, Veľvyslanectvo USA, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe a partnermi periodiká Trend, Týždeň Štefana Hríba, agentúra SITA a webový portál Aktuálne sk.

Mimovládnym zoskupením, v ktorom má hlavné zastúpenie súčasná vláda, je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, založená v auguste 1993 ako otvorené nestranícke diskusné fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike. Slovo nestranícke priam bije do očí, keďže predsedom jej správnej rady je predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí (ex offo), a medzi členmi rady sú členovia Radi­čovej kabinetu Rudolf Chmel (Most-Híd), Ján Figeľ (KDH), poslanec NR SR za Most-Híd František Šebej (OKS) a poslankyňa SDKÚ-DS Magda Vášáryová. Dalo by sa povedať, že v tomto „nestraníckom diskusnom fóre" má zastúpenie Koaličná rada, s výnimkou novej strany SaS. Partnermi Dzurindovej spoločnosti sú najmä German Marshall Fund of the U. S., Karpatská nadácia, Informačná kancelária Európskeho parlamentu v SR, Nadácia Friedricha Eberta, Nadácia Konrada Adenauera a Nadácia pre podporu občianskych aktivít.

 Ďalšou nadáciou s prepojením na vládu Ivety Radičovej, podpredsedníčky SDKÚ, je M.E.S.A. 10 - centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, a podľa poslania uvedeného v noticke - „ekonomický think-thank, nezávislá, mimovládna a nezisková organizácia". Spoločnosť M.E.S.A. 10 v roku 1992 založili Pavol Hofman, Jozef Kučerák, František Šebej, Mikuláš Dzurinda, Ján Langoš, Anton Vavro, Ivan Mikloš, Gabriel Palacka, Pavol Kinčeš a Anton Dančo. Medzi deviatimi členmi tejto mimovládnej organizácie sú v súčasnosti vysokí štátni úradníci: Milan Ježovica, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, Ivan Mikloš, podpredseda vlády a minister financií, Viktor Nižňanský, vedúci Úradu vlády SR, a Jana Červenáková, vedúca služobného úradu ministerstva financií. „Nezis­kovka" M.E.S.A. 10 má svoju komerčnú (ziskovú) dcérsku spoločnosť M.E.S.A. 10 Consulting Group, s. r. o., zaoberajúcu sa spracúvaním ekonomických štúdií a analýz.

 Deficit demokracie a morálky

Medzi mimovládne organizácie, majúce v erbe nezávislosť, patrí Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť - Slovak Governance Institut (SGI), ktorý má pod názvom uvedené: „SGI je nestranícka, nezisková, mimovládna organizácia. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani politickú stranu." Pravda, ak nikomu neprekáža, že symbolmi „apolitickosti a nestraníckosti" sú dvaja členovia správnej rady, riadiacej túto mimovládku - minister vnútra Daniel Lipšic a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Jedným z členov správnej rady inštitútu bol aj súčasný minister školstva Eugen Jurzyca, vo voľbách 2010 kandidujúci za SDKÚ-DS, ktorá ho nominovala aj do ministerského kresla. V správnej rade SGI s ním svojho času sedeli i Miroslav Beblavý, László Szigeti, Martin Šimečka, Vladimír Tvarožka či Zuzana Wienková, ktorá dnes nezávislo dohliada na to, či pán minister vykonáva svoju funkciu fair-play. Aktivity SGI financujú Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti, OSF Bratislava, britské i americké veľvyslanectvo na Slovensku, INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy i Svetová banka.

 Dalo by sa pokračovať ďalšími „nepolitickými a nezávislými nadáciami", napríklad Stálou konferenciou občianskeho inštitútu (SKOI), kde je predsedom Peter Osuský, podpredseda OKS a poslanec parlamentu za Most-Híd, podpredsedom Peter Tatár (Most-Híd) a členom predsedníctva ďalší podpredseda OKS František Šebej. Členom predsedníctva je aj známy komentátor denníka SME a zároveň moderátor politicko-spoločenskej diskusnej relácie verejnoprávneho Slovenského rozhlasu Juraj Hrabko. O priaznivcoch tejto „nezávislej" mimovládky je pomaly únavné už aj písať. Len pre poriadok - SKOI podporujú: Open Society Foundation (OSF), National Endowment for Democracy (NED), The German Marshall Fund (GMF), US Agency for International Development (USAID), US Investigations services (USIS) a Freedom House (FH).

 Najlepším príkladom zle predstieranej nestrannosti a apolitickosti slovenských mimovládnych organizácií je Inštitút pre verejné otázky (IVO) pod vedením prezidenta Grigorija Mesežnikova, emigranta z bývalého Sovietskeho zväzu a niekdajšieho pracovníka Ústavu marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského v Bratislave. Túto „občiansky" najaktívnejšiu a najmedializovanejšiu organizáciu tvorí pravicovo-liberálna posádka politológov a analytikov, ktorá si prisvojila úlohu arbitra demokracie v slovenskej spoločnosti. To, že je názorovou platformou súčasnej koalície, je zrejmé z každého medializovaného vyjadrenia predstaviteľov tohto inštitútu. Sotva sa kabinet Ivety Radičovej ujal moci, analytici IVO okamžite oznámkovali kvalitu demokracie vyššou známkou oproti známke, ktorou hodnotili predchádzajúcu vládu Roberta Fica. Nedávno sa inštitút ozval znova. Podľa Mesežnikova dnes neprichádza „k tyranii väčšiny" ako za minulej vlády a politicky účelový plán koalície zmeniť tajnú voľbu prokurátora na verejnú nie je podľa IVO ohrozením demokracie.

 Uvádzať ďalšie tzv. neziskové organizácie tretieho sektora, ktoré iba s prižmúrením oboch očí možno považovať za mimovládne a nezávislé, by si vyžadovalo oveľa väčší priestor. Osobitnou kapitolou by bola genéza ich vzniku, ich previazanosť s politickými stranami dnešnej vládnej koalície a ich finančné krytie. Na záver iba konštatovanie: Politiku možno robiť aj takto, ale nemožno hovoriť súčasne aj o demokracii. A už vôbec nie o morálke.

 Poznámka:

zdroj: http://www.internet.sk/skoi/vznik2.html   

 Ako vznikla SKOI

 V septembri roku 1993, pätnásť mesiacov po voľbách, ktoré rozhodli o tom, že nová vláda Slovenskej republiky nebude už ďalej pokračovať v radikálne demokratickej politike slovenských a československých vlád z porevolučného obdobia, viacerí čelní predstavitelia tejto politiky, rozhodnutí i naďalej verejnou nepolitickou činnosťou chrániť, pestovať, všemožne zveľaďovať a šíriť ideály Novembra 1989 aj v samostatnej Slovenskej republike, zišli sa v Svätom Jure pri Bratislave a založili občianske združenie

 Zakladatelia SKOI

 Ján Bencúr Bohuslav Beňo Vladimír Čečetka Jozef Dančo Martin Demeš Emil Ehrenberger Ján Hacaj Pavol Hoffman Jozef Hübel Cyprián Juráň Pavol Košťál Kevin Kotrus Jozef Kučerák Ján Langoš Gustáv Matijek Ivan Mikloš László Nagy Vladimír Ondruš Martin Porubjak Anton Prokain Ladislav Snopko Marcel Strýko František Šebej Milan Šútovec Peter Tatár Ernest Valko Anton Vavro Oskár Világi Hana Volková-Zemanová Helena Woleková Peter Zajac

 Vedenie SKOI

 Predseda Martin Demeš

Podpredseda Peter Zajac

Členovia predsedníctva Jozef Dančo Ján Hacaj Ján Štrasser

Rada SKOI Z. Bartošová M. Bútora Z. Bútorová E. Ehrenberger C. Juráň D. Kováč M. Kravčík D. Liška P. Macko J. Mesík V. Nižňanský V. Ondruš D. Pustaj J. Satinský L. Snopko M. Šimečka M. Šimečková M. Šútovec D. Trančík

Výkonná riaditeľka Ivana Pavúková

Programový management Katarína Prónayová Jana Šupová

 Čo je to SKOI?

 Prečo sa voláme Stála konferencia Občianskeho inštitútu? Lexikón hovorí, že inštitút je okrem iného aj spoločenstvo ľudí, združených na základe spoločne vyznávaných hodnôt. Členovia, priaznivci a sympatizanti Občianskeho inštitútu vyznávajú hodnoty liberálnej demokracie, ktoré tvoria základ občianskej spoločnosti. Názov Stála konferencia signalizuje, že ľudia združení v Občianskom inštitúte sa rozhodli čo najčastejšie sa schádzať a diskutovať o všetkých problémoch, čo v tejto krajine znepokojujú všetkých ľudí, ktorým leží na srdci osud našej rodiacej sa demokracie.