Ľuboš Blaha

Pozrel som sa bližšie na mimovládku GLOBSEC a poviem vám úprimne, priatelia, padne vám sánka. Toto stojí za to si prečítať. Toto je normálne, že chobotnica.

KTO FINANCUJE DANIELA MILA?

O čo ide. V denníku SME na mňa v týchto dňoch zaútočil zamestnanec tejto organizácie Daniel Milo, a to veľmi nevyberaným spôsobom - jeho hejty voči Rusku sú na úrovni Adolfa Hitlera. Jeho článok považujem za obludný, a preto som sa rozhodol bližšie preskúmať, čo je vlastne zač ten GLOBSEC, pre ktorý pracuje.

Otázka je, z čoho je vlastne pán Milo platený, aby písal takéto propagandistické článočky. Vyzerá to tak, že predovšetkým z peňazí daňových poplatníkov - haló, z našich peňazí, z peňazí všetkých občanov SR.

Keď som zistil, aké horibilné sumy dostáva mimovládka GLOBSEC od rezortu zahraničia, skoro som spadol zo stoličky.

GLOBSEC AKO ŠTEDRO DOTOVANÁ MIMOVLÁDKA

Vypichnem niekoľko faktov z blogu Artura Bekmatova, ktorý bol pred Vianocami uverejnený na Pravde pod názvom "Militaristi z mimovládky GLOBSEC pripravujú verejnú správu na „hybridné hrozby“. Za státisíce eur."

Podľa tohto článku GLOBSEC nie je iba rovnomenná konferencia, ktorá sa každoročne organizuje, aby sa na Slovensku stretli atlantisti a rusofóbovia z celého sveta, ale je to zároveň sieť niekoľkých inštitúcií s rôznymi štatútmi – od občianskeho združenia cez think-tank až po spoločnosť s ručením obmedzeným.

A vďaka tomu GLOBSEC cucia štát z peňazí, ktoré by sa dali využiť na milión lepších vecí. Veď posúďte sami.

MILIÓN EUR LEN ZA TENTO ROK!!!

Len tento rok ministerstvo zahraničia odkleplo GLOBSEC-u 340 000 eur na organizáciu konferencie.

Na ďalšiu konferenciu v Tatrách to bolo 100 000 euro a keďže prispeli aj ďalšie rezorty, dvojdňová konferencia v Tatrách tak vyšla štát na 370 000 eur.

Liberálne médiá, ktoré za iných okolností rozoberajú každý cent pri výdavkoch štátu, veselo tlieskali. Ako inak.

Ale to nie je všetko. GLOBSEC dostal aj zákazku na to, aby vyprodukoval niekoľko textov či "školení" na tému hybridnej vojny.

Čiže - za peniaze štátu si niekto bude veselo kopať do Ruska a produkovať nezmyselné propagandistické pamflety. GLOBSEC-u za toto pristane na účte 320 000 eur.

To sme už dohromady na milióne eur pre GLOBSEC len za tento rok!

RUSOFÓBIA ZA ŠTÁTNE?

S miliónom eur na účte nie je problém financovať oddaných zamestnancov, ktorí v prípade potreby napíšu do SME nenávistný článoček proti Blahovi či iným "nepriateľom ľudu", keď si dovolia vyjadriť iný názor. Aké jednoduché!

Ak k tomu pridáme ďalšie granty od rôznych atlantických kamarátov, GLOBSEC sa topí v peniazoch. A jedinou úlohou tejto mimovládky je mobilizovať verejnú mienku proti Rusku.

A samozrejme - tvoriť jednostrannú propagandu v prospech NATO. Za peniaze daňových poplatníkov a zahraničných donorov.

ZA PENIAZE ŠTÁTU ÚTOKY NA POSLANCOV?

Keď vládni poslanci prejavia kritický názor na Bezpečnostnú stratégiu SR, ktorú rezort pripravil, úlohou takýchto mimovládok je zjavne spustiť paľbu.

Najskôr petícia, ktorú podpíšu mimovládky, nacucnuté na rezort, prípadne Washington. Vrátane GLOBSEC-u. Potom blogy a články. Opäť od zamestnancov mimovládok, nacucnutých na rezort či Washington.

Rozbehne sa zúrivá kampaň proti Blahovi a všetkým "ľavicovým extrémistom", ktorí si dovolili spochybniť veľkého brata. Kampaň, ktorú nepriamo financuje štát. Proti vlastným poslancom. Fantastické.

ZA ASISTENCIE FINANČNÝCH SKUPÍN

Vďaka takejto finančnej schéme sa vytvára ilúzia, že všetci odborníci na zemeguli sú proatlantickí, milujú USA a nenávidia Rusko, zatiaľ čo priateľskejšie vzťahy s Ruskom a menej servilnosti voči USA chcú len "extrémisti".

K šíreniu tohto nezmyslu radi prispejú liberálne denníky, ktoré vlastnia finančné skupiny Penta či Eset.

A na svete máme štvanicu proti Blahovi, Paškovi a ďalším poslancom, ktorí si dovolili vyjadriť nesúhlas s Bezpečnostnou stratégiou či s prehnanou upnutosťou na NATO.

Nie, priatelia, článok Daniela Mila v SME nie je nevinným názorom nejakého nestranného odborníka. Je súčasťou kampane mimovládnej organizácie, ktorá dostala od štátu len za minulý rok zhruba milión eur. A toto je problém. Vážny problém.

AK NEHEJTUJEŠ RUSKO, VRAJ SI RUSKÝ AGENT - A NAOPAK TO NEPLATÍ?

Keď na Slovensku ktokoľvek napíše niečo pozitívne o Rusku, atlantisti okamžite prskajú, že ide určite o ruského agenta.

Hľadajú sa dôkazy, či dotyčný obhajca Ruska niekedy nedostal od Ruska dvesto rubľov cez nejaký grant alebo - nedajbože - či sa nestretol s nejakým ruským občanom.

Živia sa neskutočné konšpirácie o každom, kto má iný názor. Lebo mať iný názor, to musí byť hybridná vojna!

GLOBSEC VEDIE HYBRIDNÚ VOJNU

Ale keď tu niekto financuje pochybné mimovládky na to, aby v médiách jednostranne propagovali americké záujmy, tak to už vraj hybridná vojna nie je - to vlastne netreba zisťovať, odkiaľ majú granty, platy, financie. Nikoho nezaujíma, kto platí Daniela Mila. A za čo.

Prepáčte, ale ak si niečo zaslúži pomenovanie hybridná vojna, tak potom je to práve to, čo robí GLOBSEC. Mimovládka, ktorá je platená za to, aby útočila na vládnych poslancov.

NASTRČENÉ MIMOVLÁDKY

Ja osobne to považujem za škandál. A budem zisťovať, koľko takýchto nastrčených mimovládok na Slovensku pôsobí a koľko z nich financuje štát či zahraničné nadácie. Lebo toto, čo sa deje, je niečo šialené. Toto je útok na parlament.

Tu ide o Slovensko - o našu demokraciu, o našu suverenitu, o slobodu slova. Toto nesmieme tolerovať.

Štát takéto pochybné mimovládky jednoducho nesmie financovať ani jediným centom. Sú extrémne jednostranné, agresívne a nebezpečné.

 

 

 

zdroj:https://www.hlavnydennik.sk/2019/06/08/skandal-konferencia-globsec-stala-900-000-eur-viac-ako-76-zaplatia-danovi-poplatnici/

ŠKANDÁL: Konferencia Globsec stála 900 000 eur. Viac ako 76% zaplatia daňoví poplatníci

Peter Králik08/06/2019

Výdavky za trojdňovú konferenciu GLOBSEC presiahli sumu 900 000 eur. Vyše 76% zo spomínanej sumy zaplatí štát cez dotácie od jednotlivých rezortov.

Mimovládna organizácia GLOBSEC dostane od štátu na organizáciu konferencie až 700 000 eur. Na Centrálnom registri zmlúv sa dá nájsť aj materiál ministerstva zahraničných vecí, ktorý objasňuje jednotlivé položky.

Ministerstvo financií sa zaviazalo poskytnúť 175 000 eur, Ministerstvo vnútra 175 000 eur a Ministerstvo zahraničných vecí 350 000 eur. Dokopy teda štát podporí konferenciu sumou 700 000 eur. V prepočte to vychádza tak, že na jeden deň konferencie je vyčlenených 300 tisíc eur.

Zmluvy, ktoré GLOBSEC uzavrel s ministerstvami, majú rôzne formy. Pri MZV ide o Dohodu o strategickom partnerstve.  350-tisícový príspevok rieši zas s názvom Vykonávací protokol.

175-tisícový príspevok od MF je tiež zakotvený v Dohode o strategickom partnerstve. Ministerstvo vnútra zas pracuje so Zmluvou o spolupráci, ktorá je v Centrálnom registri zmlúv vedená na 0 eur. Ak si ju človek prečíta, zistí, že ministerstvo sa jej podpisom zaviazalo poskytnúť dotáciu na konferenciu vo výške 175 tisíc eur.

Pokiaľ by konferencia bola súkromným podujatím nič proti tomu. Avšak prečo by mali daňoví poplatníci financovať mimikry zbrojných lobistov s rétorikou vojnových štváčov?

Na túto otázku si odpovedzte sami. Najmä v čase, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa odkladá operácie pacientov v ohrození života.

Naozaj je toto to, čo potrebujeme?

 

 

 

zdroj: https://zemavek.sk/globsec-slovensko-v-ruskom-ohrozeni-nastastie-tu-mame-zomri-a-dennik-n/

GLOBSEC: Slovensko v ruskom ohrození, našťastie tu máme ZOMRI a denník N

 

Obrázok: GLOBSEC

Medzinárodný bezpečnostný think-thank so sídlom v Bratislave GLOBSEC vydal ešte v roku 2017 štúdiu „Index zraniteľnosti voči podvratnému ruského vplyvu v strednej Európe“. GLOBSEC je predĺženou rukou amerických záujmov u nás, organizuje konferencie o bezpečnosti, ktoré navštevujú aj slovenskí vrcholoví politici. Preto je trochu pokrytecké (i keď pochopiteľné), keď organizácia podporujúca vplyv jednej veľmoci, straší vplyvom tej druhej.

GLOBSEC hodnotil situáciu v krajinách V4, pričom najvyšší index zraniteľnosti (57 zo 100) pridelil Maďarsku, potom Slovensku (51), Česku (38) a napokon Poľsku (30). Strašné riziko, že Slovensko podľahne ruskej propagande a odtrhne sa od rodiny západných demokratických krajín, má spočívať najmä v tom, že obyvateľstvo tu tradične pociťuje vysoké sympatie voči ruskému národu a zároveň sú tu rozšírené antiamerické nálady a nízka podpora NATO. A navyše, slovenské vládne strany Smer a SNS sú podľa štúdie voči Rusku „priateľsky pragmatické“, teda chcú s ním normálne vychádzať a obchodovať. Tak to je už naozaj len krôčik k tomu, aby sme sa vydali do rúk Putinovi ako jeho kolónia. Navyše, niektorí politici (vrchol drzosti) poskytli rozhovory alternatívnym médiám, ktoré sú otvorene proruské.

Našťastie tu máme podľa GLOBSEC-u facebookovú stránku ZOMRI, ktorá s humorom demaskuje ruskú propagandu, denník N, ktorý vydal príručku o kritickom myslení pre školy alebo Juraja Smatanu, ktorý vypracoval zoznam konšpirátorov.

Takže milí čitatelia, prestaňme krivdiť ZOMRI alebo denníku N, oni nás vlastne len chcú zachrániť pred smrteľným nebezpečenstvom z východu. Celú štúdiu (v angličtine) si môžete pozrieť tu: https://www.globsec.org/wp-content/uploads/2018/04/GLOBSEC_Vulnerability_Index.pdf.

 

 

 

zdroj: https://www.facebook.com/slobodnyvyber/videos/520135968582853/

Na stránke Ľuba Hrica sa objavil záznam z tlačovej besedy mimovládky Globsec https://www.facebook.com/hricalubos1/videos/430486724506162/

Za pozornosť stojí nielen to video, ale aj komentár Ľuba Hrica nezabudnite si na neho kliknúť. Slobodný výber bol v tej prezentácii spomenutý tiež - vraj ako médium s problematickým obsahom. Pritom jedno z kritérií problematického obsahu bol nedostatok opačného názoru a hodnotený ako polarizajúci.

OK, povedzme, že majú pravdu, že Slobodný výber polarizuje a neprezentuje opačné názory. Je zaujímavé, že podobný argument Globsec neaplikoval napríklad na médiá ako SME, či Denník N, ktoré polarizujú, šíria nenávisť a nedávajú priestor opačným názorom. Slobodný výber sa pritom opačným názorom nebráni, dokonca sme svojho času ponúkali priestor ľuďom z opačného tábora. Samozrejme, nikto sa neozval - ešte by nás náhodou legitimizovali .D

Pritom je tiež zaujímajé, že sa oháňajú autoritou stránky konspiratori a portálu blbec. Iste, tie názvy znejú trocha divne, ale rovnako divný je aj ich obsah a subjektivita zaraďovania do rebríčkov. Stránka konspiratori totiž vznikla ako projekt na potieranie konkurencie v oblasti reklamy a dnes je to projekt na likvidáciu nesúhlasných názorov. Stránka blbec zásadne sleduje, "hodnotí" a kategorizuje iba názory, ktoré nie sú (podľa dikcie minulej doby) v súlade s jednotnou líniou strany a vlády. Je to taká soft ŠtB pre 21.storočie

Treba ešte pripomenúť jednu mimoriadne dôležitú vec vec. Hoci mimovládka Globsec dostáva peniaze aj zo Slovenska, projekt, z ktorého bolo dané video, bol podľa priznania autorov projektu financovaný nadáciou National Endowment for Democracy https://www.facebook.com/GLOBSECforum/posts/10157824397143430. Pre tých, čo nechápu význam tejto informácie je dobré vedieť, že ide o nadáciu financovanú Kongresom USA, čiže podporuje americké záujmy vo svete. Mimovládna organizácia Globsec je podľa kritérií samotných USA a zákona FARA lobistickou organizáciou presadzujúcou zahraničný záujem - zjednodušene "zahraničný agent". Aké má právo hodnotiť zahraničný agent slovenský verejný priestor? Čo potom médiá, ktoré to prezentujú ako slovo božie, vlastne obhajujú?

V kalendári sa síce píše pomaly rok 2020, ale myslenie ľudí bažiacich po moci sa nezmenilo. Neozväzáci opať bojujú, ale už nie proti štvavým západným vysielačkám, ale proti "problematickým" názorom.

 

Globsec sa koná v Bratislave od štvrtka 6. júna do soboty 8. júna.

Zdôraznil tiež potrebu väčšej integrácie a investícií do bezpečnosti a do spoločnej technológie, napríklad európskeho čipu.

Do parlamentu ide v týchto dňoch návrh novej Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky. Oproti doterajšej koncepcii predstavuje výrazný posun, no o týchto zmenách, ako to už býva zvykom, sa nevedie nijaká otvorená verejná diskusia. Nie je to žiadne prekvapenie. Zahraničná a bezpečnostná politika Slovenskej republiky sú jedinými sektorovými politikami, v ktorých neprebieha žiadna pluralitná diskusia o ich podobe a rozvoji. Tvoria ich uzavreté komunity neprístupné kritike, ktoré berú iný názor ako útok a každý alternatívny návrh ich rozruší ako osamelá zdvihnutá ruka hlasujúca na zasadnutí politbyra proti. Vždy, keď som sa ocitol medzi takýmito ľuďmi, cítil som sa tam nepríjemne ako medzi aparátčikmi v bývalom režime. Omieľajú frázy o našich záväzkoch, o našej spoľahlivosti a pripravenosti plniť si úlohy, o našej zodpovednosti – rozumej ochote podporiť každý hlúpy nápad z Pentagonu. Ešte aj koalično-opozičný spor neprebieha v hodnotovej rovine, ale v prekáračkách, či je preukazovaná servilnosť voči hegemónovi dostatočne hlboká. Dokonca ani tradične hyperkritickí novinári si nekladú žiadne dôležité otázky, prestávajú byť ostražití, bezmyšlienkovite preberajú názory zahraničných lídrov ako fakty a namiesto analýzy kárajú domácich politikov, že sa odkláňajú od vopred stanovenej línie. Je v tom niečo desivo orwellovské a choré, ale väčšina si na to zvykla. Je zvláštne, že novinári i opoziční politici, ktorí inak žiarlivo strážia každé vynakladané euro zo štátneho rozpočtu, nemajú v prípade obrany žiadne problémy s netransparentným mrhaním finančných prostriedkov. Šermovanie dvoma percentami, ktoré sme sľúbili vynakladať na obranu, zastiera skutočné náklady, ktoré tento záväzok bude znamenať. Vo vyčíslení to znamená, že do roku 2030 má táto krajina investovať do armády závratných 27 miliárd eur.

Neviem, či si vie bežný smrteľník prerátať, aká nezmyselne obrovská suma je to na takú malú krajinu a čo všetko by sa mohlo za čo i len polovicu týchto peňazí vybudovať. Tí, ktorí omieľajú frázy, že ich prioritou je zdravotníctvo a školstvo, by mali mlčať, ak súhlasia s takmer dvojnásobným navýšením rozpočtu pre rezort, ktorý sa ani nenamáha vecne a exaktne zdôvodniť reálne potreby zabezpečenia našej obrany, ktorý ako jediný sa neriadi zásadou „hodnota za peniaze“ prijatou na vládnej úrovni. Vytvára sa tu neprimeraný tlak na šialené zbrojenie, ktorý neberie do úvahy ani len priority potrieb armády, čo sa najviac odráža na dlhodobom spore ministra obrany Petra Gajdoša so štátnym tajomníkom Róbertom Ondrejcsákom. Problémom nie sú len kšefty komunikačne nemotornej SNS. Aj úlohou Ondrejcsáka na ministerstve je strážiť kšefty. Tento chránenec americkej ambasády, ktorý má v rezorte podobnú úlohu ako sovietski poradcovia v päťdesiatych rokoch, tlačí na čo najväčšie armádne investície vo všetkých oblastiach. Výdatne mu v tom pomáhajú nátlakové lobistické skupiny, najmä think-tank Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI), ktorý vytrvalo odmieta vyjasniť svoje financovanie, aj keď nie je problém nájsť súvislosti. V minulosti bola väčšina takýchto skupín financovaná prostredníctvom National Endowment for Democracy, ktorý bol napojený priamo na rozpočet Kongresu Spojených štátov. SSPI sa objavil ako blesk z jasného neba bezprostredne po ukrajinskom štátnom prevrate na Majdane a hneď sa zameral na odhaľovanie ruskej propagandy a masívnu propagáciu zbrojenia, pričom mal vyhradený takmer monopolný priestor v spravodajstve RTVS. Pre týchto ľudí je typické, že odmietajú ísť do polemiky s každým, kto odhalí ich lži a manipulácie. Ich cieľom nie je konfrontácia rôznych pohľadov, ale totálne ovládnutie informačného priestoru. Ak nám teda normalizáciu spoločnosti priniesli sovietske tanky, potom nám indoktrináciu spoločnosti vnútili proamerické think-tanky. V tejto atmosfére, prirodzene, nie je možné viesť racionálnu verejnú diskusiu o reálnych potrebách našej obrany a prioritách našej bezpečnosti. Sme tlačení do vzorca vypracovaného mimo tejto republiky bez akýchkoľvek výhrad. Otázky sa nepripúšťajú, pochybnosti sa škandalizujú.

Opakujem: v žiadnom inom sektore neexistuje taká dusivá nedemokratická atmosféra bez možnosti zvažovania rôznych alternatív ako vo sfére slovenskej obrany. Peniaze sa tu nevynakladajú efektívne a hospodárne, podľa potrieb štátu, ale podľa záujmov zbrojárskych koncernov. Vôbec sa nepracuje s exaktnými údajmi a reálne čísla o zbrojení vo svete sa ignorujú. Rusko investovalo minulý rok do vojenských výdavkov len 10 percent sumy, ktorú vynaložili Spojené štáty a len 27 percent nákladov európskych členských štátov NATO. Už dnes má Severoatlantická aliancia nad Ruskom bezprecedentnú prevahu, ale títo najatí lobisti zbrojárskych firiem vo vládnych či mimovládnych funkciách nám tvrdia, že je to málo a musíme zbrojiť dvojnásobne. Nemá to žiadnu logiku a my by sme si mali klásť otázky, prečo by mali mať také zoskupenia ako SSPI – ktoré nie sú klasickými mimovládnymi organizáciami v zmysle zoskupenia občanov, ale nátlakovými skupinami platenými Spojenými štátmi a zbrojárskymi koncernami, ktoré nesledujú naše štátne záujmy, ale záujmy cudzích mocností a korporácií – taký veľký vplyv na formovanie našej bezpečnostnej politiky. Tým skôr, ak sa ignoruje verejná mienka, podľa ktorej väčšina občanov európskych krajín s výnimkou Poľska a Holandska nechce dávať viac na zbrojenie (údaje sú z prieskumu, ktorý vykonal Pew Research Center na jar 2016).

Vráťme sa však k číslam. Podľa údajov SIPRI investovalo Rusko minulý rok do obrany 69 miliárd dolárov. USA však vynaložili na vojenské výdavky až 611 miliárd dolárov, pričom Donald Trump už avizoval, že táto neuveriteľná suma tento rok ešte výrazne vzrastie. Porovnajme si to s rokom 1985, teda s časom, keď vrcholilo tzv. horúčkovité zbrojenie medzi ZSSR a USA. Spojené štáty vtedy investovali do zbrojenia 180 miliárd dolárov, Sovietsky zväz 192 miliárd. Na úrovni aliancií však bol pomer mierne odlišný: náklady celej Varšavskej zmluvy predstavovali 293 miliárd, náklady NATO 373 miliárd dolárov. A teraz ten najdôležitejší rozdiel. Žiadny politik alebo analytik sa ešte nepozastavil nad tým, že napriek oficiálnemu právnemu statusu Severoatlantickej aliancie (spojenecká zmluva suverénnych štátov) sa NATO čoraz častejšie správa ako nadnárodná organizácia, ktorá má právo zasahovať do rozhodovania svojich členských štátov. Ponechajme teraz bokom propagandistické táraniny novodobých politrukov, ktorí vám tlačia do hláv, že všetci sme rovnocenní – každý z nich veľmi dobre vie, že za každým dôležitým rozhodnutím Severoatlantickej aliancie je hrubý nátlak Spojených štátov hraničiaci neraz až s vydieraním (ako to bolo napríklad v prípade „spoločného záväzku“ zvyšovať vojenské výdavky). Popiera sa tým samotný zmysel spojeneckej zmluvy ako zväzku suverénnych štátov, ktoré by si mali v prípade vojenského ohrozenia pomáhať bez ďalších podmienok. Je zvláštne, že tomuto agresívnemu nátlaku sa podriaďujú formálne demokratické štáty a ešte zvláštnejšie je, že takýto autoritatívny mechanizmus nepoznalo ani vojenské zoskupenie komunistických štátov. Minulý rok vydal Ústav pro studium totalitních režimů v Prahe rozsiahlu odbornú publikáciu Varšavská smlouva 1965 – 1989, v ktorej podrobne opisuje aj spôsoby rozhodovania tejto aliancie. Okrem iného sa v nej uvádza, že Moskva svojim satelitom výdavky do vojenskej oblasti nikdy nenariaďovala, že výdavky na obranu zostávali v rámci Varšavskej zmluvy všeobecne striktnou záležitosťou členských krajín. Rozprával som sa s viacerými politikmi a bývalými ministrami obrany o nedávnom spore ministra obrany s jeho štátnym tajomníkom o nákupe stíhačiek a všetci mi potvrdili, že aj keby boli ruské Migy lacnejšie, nikdy by nám ich nedovolili kúpiť, hoci spojenecké Turecko s takýmto obchodom s Ruskom nemalo problém. Čo sme to dovolili urobiť s našou slobodou? Ide tu naozaj ešte o našu bezpečnosť alebo o bezprecedentné tunelovanie štátneho rozpočtu v prospech vybraných zbrojárskych firiem?

V zmysle toho, čo som uviedol, mi dovoľte formulovať konkrétne pripomienky a výhrady k navrhovanej Bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky. Na prvý pohľad je vidno, že dokument pripravovali „jastraby“ našej zahraničnej politiky. Oproti doterajšej platnej verzii z roku 2005 nová stratégia nenalieha na dodržiavanie princípov medzinárodného práva a čo som si všimol na prvom mieste – úplne sa z nej vytratilo slovo MIER. Mier ako najvyššia hodnota a cieľ medzinárodných vzťahov. Priateľstvo so všetkými, ktorí chcú žiť s nami v mieri, spolupráci a porozumení. Zásadne sa teda mení filozofia našej bezpečnostnej politiky. Túto zmenu pocítime najmä v nenápadne vložených vetách ukrytých v mori bezobsažných fráz. Nová bezpečnostná stratégia chápe ako hlavnú hrozbu vojenský potenciál a aktivity Ruskej federácie. Takto otvorene nebol pomenovaný nepriateľ ani v doktrínach NATO počas prvej fázy studenej vojny. Dá sa povedať, že dokument výrazne preceňuje ruskú hrozbu a výrazne podceňuje riziká spojené so zmenou klímy, chudobou a migráciou. Veľmi znepokojujúce je vytváranie dojmu, že hybridné hrozby a šírenie propagandy k nám prichádzajú len z Ruska a z toho vyplývajúci záver, že štát sa bude sústreďovať na „strategickú komunikáciu s verejnosťou“. Takýto orwellovský newspeak nie je ničím iným ako šifrovaným označením pre masívnu propagandu, s ktorou máme tie najhoršie skúsenosti, lebo už neraz sme analyzovali, že je plná zámerných lží. Slovenská republika by mala bojovať proti skresleným informáciám a dezinformačným webom absolútnou komunikačnou otvorenosťou a pravdivosťou – to je ten najúčinnejší nástroj proti propagande – ak jej naozaj ide o pravdu a transparentnosť.

Bezpečnostná stratégia kladie extrémny až nezmyselne veľký dôraz na vzťahy so Spojenými štátmi. NATO vníma ako „najvyššiu medzinárodnú záruku obrany“, čo je strategicky zle postavený cieľ. V iných textoch a mediálnych vystúpeniach som už veľakrát zdôraznil, že najvyššou medzinárodnou zárukou je iba teritoriálna obrana, čo predpokladá vytvorenie európskej armády. Naše historické skúsenosti nám hovoria, že na spojenecké zmluvy sa nedá spoľahnúť a naším cieľom preto musí byť dosiahnuť vyššie záruky bezpečnosti ako aliančné. V tomto zmysle ide dokument proti duchu spoločnej európskej obrany, a to celkom zámerne (presadzuje doslova „ucelený prístup“ s NATO), čo považujem z hľadiska našich štátnych záujmov za vyslovene škodlivé. Nepotrebujeme opakovať zaklínadlá o európskom jadre – stačí, keď budeme preferovať európske riešenia. Aj Slovensko by si malo rozmyslieť, či chce kráčať spoločne s francúzskym prezidentom Macronom, ktorý dnes v smelom a vizionárskom prejave vyzval na zjednotenie európskej zahraničnej a obrannej politiky alebo bude nasledovať temné predstavy Donalda Trumpa ako pudlík americkej moci. A za seba odpovedám, že chcem, aby bolo Slovensko rovnocennou súčasťou zjednotenej európskej civilizácie, nie kolóniou amerického impéria. Aj z tohto dôvodu mi v navrhovanej koncepcii bezpečnostnej stratégie chýba ustanovenie, že zahraničné aktivity slovenských ozbrojených síl sú neprípustné v prípade, ak sa uskutočňujú výlučne na podporu mocenských záujmov veľmocí a ak porušujú medzinárodné právo.

Nová Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky je v predkladanej podobe neprimerane militaristická s dôrazom na vyššie zbrojenie, pripravenosť zúčastňovať sa na intervenciách a dokonca záväzok podieľať sa na kontroverznom programe protiraketovej obrany, ktorý vyvolal na celom svete vlnu protestov mierových a ľudskoprávnych organizácií. Chýba širšie chápanie bezpečnosti, ktoré by bralo do úvahy rast rozsahu a významu nevojenských aspektov bezpečnosti. Na iných miestach som už niekoľkokrát upozornil na to, že Slovensko absolútne nevyužíva svoj potenciál sprostredkovateľa mierových rokovaní. Namiesto toho sa sústreďuje na vojenské riešenia a traumatizuje verejnosť čoraz frekventovanejším presunom cudzích vojsk cez naše územie. V posledných mesiacoch sa počet týchto presunov dramaticky zvýšil. Len tento rok ich bolo 24, pričom každý z nich trvá niekoľko dní a od polovice mája majú frekvenciu každý týždeň. Vrcholom cynizmu bol transport armády USA počas výročia intervencie vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta. Na takúto militarizáciu nášho životného priestoru by sme si rozhodne nemali zvykať a mali by sme urobiť všetko pre to, aby naše bezpečnostné prostredie zodpovedne a systematicky formovali holubice, a nie jastraby.