Prečo ten expresívny titulok? Pretože v posledných rokoch sme svedkami mediálnych poľovačiek a “zakáľačiek” na mnohých verejne činných ľudí; “svine” nálepkujú, špinia, démonizujú, diskreditujú, kriminalizujú, zosmiešňujú oponentov liberálnej sorosovskej „otvorenej spoločnosti“ a tendenčne tak manipulujú s verejnou mienkou…
Pozrime sa na módny hit, ktorým sú „investigatívne centrá“ akože „nezávislých“ novinárov. Jedno operatívne vzniklo aj na Slovensku po vražde Jána Kuciaka a dokonca nesie jeho meno. Bez peňazí to, samozrejme, nejde, a tak potvoríme oponu „nezávislej“ a „investigatívnej“ žurnalistiky.
Prečo? Pretože v spojení so Sorosom ide o oxymoron na úrovni porekadla “Mám ťa rád ako koza nôž”… Veľa ľudí netuší, že tento kontroverzný finančný špekulant má pod palcom nielen politicky aktívny tretí sektor, ale aj mediálne centrá ovplyvňujúce informovanie a verejnú mienku.
Rafinovaná pavučina financovania
Primárne na Slovensko do Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK), ktoré akože zverejňuje tendenčne a selektívne vybrané pasáže komunikácie z tzv. Kočnerovej knižnice, tečú peniaze z Českého centra pro investigativní žurnalistiku. To vzniklo už v roku 2013.
Svojmu mladšiemu slovenskému bratovi poslalo deň po Vianociach 2019 sumu 35.009,81 eur, ktoré prišli cez rôzne finančné brány od skutočného pôvodcu – amerických sorosových fondov. V českom centre pôsobí Petra Holcová, ktorá bola v spojení s Jánom Kuciakom a portálom Aktuality.sk a sledovali nepotvrdenú taliansku stopu.
Sorosova pavučina. (Infografika: Rafael Rafaj)
Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy patrí medzi zakladateľov ICJK. Pre Holcovú a české centrum pracuje vo funkcii predsedníčky dozornej rady Marie Němcová. Tá je aj v orgáne amerického Media development investment fund (MDIF), kde sedí zo Slovenska Alexej Fulmek, zakladateľ denníka SME a svojho času aj najväčšieho vydavateľstva Petit Press. Fulmek v predstavenstve MDIF sedí spolu s pravou rukou George Sorosa, Houstonom Spencerom – riaditeľom strategických operácií Open Society Foundation.
Ide o jasné personálne prepojenia vedúce k Sorosovi alebo jeho fondom alebo podporovaným organizáciám, jeho americkému a globálnemu impériu s obrovským globálnym vplyvom na médiá a verejnú mienku. MDIF (investičný fond) sa chváli, že médiám poskytol pôžičky vo výške 227,5 milióna USD.
Fond má astronomický rozpočet 1,1 miliardy dolárov. Investuje do „nezávislých“ (rozumej antinárodných, proti suverénnym vládam zameraných mainstreamových, ultraľavičiarskych a liberálnych) médií po celom svete. A potom vznikajú „priateľstvá“.
Bývalý šéfredaktor denníka SME Martin Šimečka verejne priznal, že George Soros je jeho priateľ a že bez jeho peňazí by sa nedosiahla zmena vlády na Slovensku v roku 1998. Aj vtedy sa pred voľbami rovnako ako teraz mobilizoval tretí sektor, ibaže vtedy nebol ošial #AllforJan, a predsa sa zmena vlády s pomocou médií a mimovládnych aktivistov podarila.
Fulmek vo svojej knižke Bol som dlho v SME veľa prezradil. Okrem iného napísal: „Smena sa vyprofilovala na antinacionalistické a antixenofóbne noviny… bola striktne proti rozdeleniu Československa“ (pozn. Zo Smeny sa aj za pomoci financií od MDLF (predchodca MDIF) a Sorosa „transformovala“ na antinárodný denník SME. „Stále s nami bojuje a chce nás zlikvidovať,” povedal Fulmek o Mečiarovi Georgovi Sorosovi počas návštevy USA v roku 1995.
Neprekvapuje, že denník SME sa od začiatku vyhranil proti politikom, ktorí zastávali národno-štátne záujmy.
Infografika: Rafael Rafaj
Bez Sorosom dotovaného MDLF/MDIF by tento mediálny projekt proti suverenite a štátnosti zrejme nikdy nevznikol. Pokračujme sledovaním peňažného koryta, ktoré je rozvetvené a stráca sa oku bežného pozorovateľa ako dunajská delta. Do MDIF tečie podpora zo Sorosovho Open Society Foundation (OSF), ktoré rozvetvuje peňazovody ďalej na Nadaci Open society fund Praha a tá ich ďalej distrubuuje na Holcovej české centrum.
Soros si vytvoril mechanizmus filtrov, takže je takmer nemožné presne zistiť všetky toky a križovatky, cez ktoré nalieva financie do médií a organizácií novinárov. Pochopil dosah tzv. vyšetrovacej žurnalistiky, a tak začal finančne podporovať investigatívne centrá. Hlavným centrom investigatívcov je americký OCCRP (Organized Crime and Corruption Reporting Project), ktorý je projektom The Journalism Development Network (JDN) – Sieť na rozvoj novinárstva.
Aj tieto organizácie sa tešia trvalej štedrej odpore finančníka a jeho fondov. V decembri 2018 cinklo na transparentný účet ICJK na Slovensku 21.862,70 eur práve od tejto organizácie. JDN je zasa členom siete Global Investigative Journalism Network (GIJN), ktorej hlavným sponzorom je opäť Open Society Foundation, ale financie doň nalieva doláre aj ďalšia miliardárska nadácia – Ford Foundation.
Budete hrýzť do ruky, ktorá vás živí?
Neprekvapí, že aj do projektu OCCRP – kam niekto nezákonne a cielene vyviezol terabajty dát Kočnerovej komunikácie a odkiaľ sa triedia a servírujú zacielené kompromitujúce fragmenty – tiež tečú financie od Sorosovho OSF.
Sorosov fond takisto prispieva na americkú agentúru USAID, ktorá rovnako rozvetvuje peňazovod do OCCRP. Sorosov hlavný fond (OSF) tak má pod palcom USAID, OCCRP, MDIF, JDN a tiež ďalšiu organizáciu tejto záujmovej svetovej pavučiny, Global Investigative Journalism Network (GIJN). Aj tá preposiela karuselovo podporu do českého centra.
Reprodukcia: internet
Všetky tieto centrá, siete, projekty aj investigatívne organizácie sú vzájomne poprepájané, pričom všetky nitky smerujú k Open Society Foundation Georga Sorosa. Vrátane personálnych prepojení. Sorosovi ľudia sedia v rôznych nezávisle a vyšetrovateľsky sa tváriacich „pomáhajúcich“ organizácií.
Spomínaná Marie Němcová ako sorosovský káder pôsobila v rokoch 1994 – 1998 priamo v jeho pražskej centrále Open society fund, takže záujmový Sorosov kruh je dokonale uzavretý. Otvárať sa máme len my jeho liberálnym víziám otvorených spoločností.
Pražská Sorosova nadácia tiež bežne preposiela financie slovenskej dcére a tá dotuje Nadačný fond NOS, ktorý spravuje Fond investigatívnej žurnalistiky. No a ten je samozrejme tiež #AllforJan a otvára tok sorosovho peňazovodu smerom k ICJK. Tam je okrem Bárdyho (Aktuality.sk), aj Arpád Soltész či Zuzana Petková z Nadácie zastavme korupciu (s podporou Esetu).
Sorosova kontaktná osoba na Slovensku je Ondrej Starinský, ktorý je aj členom redakčnej rady kontroverzného, proamerického Denníka N, ktorý vytrvalo útočí práve na alternatívne médiá a ktorý vznikol len vďaka financiám miliardára zo skupiny Eset.
Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie vo februári 2018 uverejnilo vyhlásenie, v ktorom spája „protiruskú informačnú kampaň pred ZOH v Južnej Kórei“ nielen s médiami, ale aj s IT spoločnosťami. Z napojenia na americké spravodajské služby pritom obvinilo aj slovenskú softvérovú spoločnosť Eset. Partnerom ICJK je aj americké veľvyslanectvo.
V sorosovskej žurnalistickej záujmovej pavučine nájdeme aj ďalšiu platformu na formovanie novinárov na tie „správne“ liberálne a antinárodné postoje, a to cez Novinársku cenu, ktorú financuje kto iný ako Nadácia otvorenej spoločnosti. Vplyv si Soros zabezpečuje napríklad aj jeho milovanými témami ako je gender agenda, či téma o ruskej hrozbe. A tak České centrum pre investigatívnu žurnalistiku riešilo bizarný grant „Ruský vplyv vo verejnom priestore“ za 96-tisíc českých korún.
Zvláštne, že nik z investigatívcov nerieši vplyv Sorosa v mediálnom prostredí.
Infografika: Rafael Rafaj
Hoci sme ho teraz ukázali len stručne a jednoducho, je zjavný a priam totálny. No ale budete hrýzť do ruky, ktorá vás živí? Na to odvahu nemá ani Arpád Soltész (riaditeľ ICJK), ktorý si šliape po jazyku tvrdením, že „George Soros pre nás pochybný určite nie je.“
Zakladatelia slovenského investigatívneho centra sa totiž dušovali, že ICJK nebude brať peniaze od veľkých korporácií, politických strán, ani od súkromných osôb, ktoré sú pochybné. Priamo určite nie, ale z prepojenianadácií je zrejmé, že financie aj od kontroverzných miliardárov, sa najskôr nalievajú do nadácií a potom sa cez dve-tri prestupné stanice nakoniec skončia na Slovensku a slúžia na ovplyvňovanie a manipuláciu verejnej mienky.
Voliči to majú v rukách
Každému je jasné, že žaby, čo sedia na prameni Kočnerovej knižnice z nej tendenčne a účelovo vyberajú len tie diskreditačné materiály, ktorú by poškodili proslovensky orientovaných politikov. Dokonca v čase pred voľbami. V istých kruhoch sa takejto špinavej angažovanej práci slangovo hovorí „vysviňovanie“.
Asi nás neprekvapí, že „investigatívny“ Soltész je aj autorom knihy Sviňa, na základe ktorej vznikol predvolebný angažovaný politický film, idúci v línii “blbej nálady” a negativizmu. Mimochodom, za kompilát s názvom Korene mafie na Slovensku si od Investigatívneho centra Jána Kuciaka jeho riaditeľ v decembri 2019 vyfakturoval 3.100 eur. V čase písania článku má ICJK na účte niečo vyše 43.000 eur.
Individuálni darcovia poslali vo februári len 73 eur (slovom: sedemdesiatri eur). Bez darov od Ľudia ľuďom (spolu 408 eur) a najmä Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky 1586 eur (február) by centrum zjavne neprežilo. Fond patrí do portfólia Nadácie otvorenej spoločnosti, takže ICJK živia zasa peniaze od Sorosových nadácií. Na mzdy v januári dalo centrum 3200 eur a 350 na nájom. Bežné výdavky stáli 703 eur. Spolu je to vyše 4200 eur mesačne.
Som zvedavý, dokedy bude mediálny mainstream s liberálnymi a pre otvorené spoločnosti angažovanými (a dobre platenými) novinármi na Slovensku šíriť deravú floskulu a nezlučiteľný oxymoron spájania George Sorosa s tzv. „nezávislou žurnalistikou.“
Prezidentka Zuzana Čaputová vzáva úctu Sorosovým „deťom“: novinárom z tzv. investigatívnych tímov portálu Aktuality.sk, denníka SME a Denníka N, zástupcom Iniciatívy Za slušné Slovensko a sorosovsko-eseťáckej Nadácie Zastavme korupciu. (Foto: archív)
Jedine, ak nezávislou na demokracii (názore väčšiny), národe, pravde, suverenite, zvrchovanosti, objektívnosti, vyváženosti, pluralite a nestrannosti. Ale tieto novinárske zásady predsa „investigatívnec“ vôbec nepotrebuje. Hlavným cieľom súčasnej investigatívy nie je objasňovať, ani informovať, ale ”vysviňovať”. Samozrejme, selektívne.
Vlastné liberálne politické svine sa nevedú na mediálny bitúnok.
„Všetko, čo rozdeľuje ľudí a ničí morálne hodnoty národa, je to správne… potom je táto krajina moja“, sú slová Georgea Sorosa, ktorých obsahom aj možnými dôsledky dlhodobého vplyvu na kľúčové cetrá ovplyvňujúce politickú moc (nielen) na Slovensku by mali analyzovať orgány na ochranu ústavy a demokracie.
A parlament prijať konzekvencie – adresnú prísnu legislatívu mediálnej politiky a transparentnosti tretieho sektora šitú na veľkú Sorosovu dieru v štátu v štáte, ktorú si nik systémovo nevšíma a nechráni národno-štátny záujem pred útokmi informačnej vojny. Zatiaľ. Voliči to majú v rukách. Môžu rozumne hlasy rozdeliť tak, aby sa do parlamentu dostalo čo najviac proslovenských subjektov a Slovensko sme začali efektívne chrániť.
(Autor je riaditeľom Inštitútu národnej politiky a kandidátom na poslanca za SNS vo voľbách do NR SR)
Prepojenie politických mimovládok na médiá hlavného prúdu je možné ukázať na príklade Aktualít, denníka SME a (najvýraznejšie) Denníka N. Všetky štatistiky uvádzané v tejto sekcii sú aktuálne ku dňu písania tohto článku, teda máju 2019.
Aktuality
Portál aktuality.sk je najnavštevovanejším spravodajským webovým portálom; tlačenú podobu toto médium nemá.
Jeho vlastníkom je multimediálny vydavateľský dom Ringier Axel Springer SK, a. s. Od roku 2010 je Ringier Axel Springer SK súčasťou mediálnej skupiny Ringier Axel Springer Media AG, ktorá je tiež aktívna v Poľsku, Srbsku a Maďarsku. Sídlo má vo Švajčiarsku.
Do portfólia patria okrem Aktualít aj ženský magazín Diva.sk, mamičkovský portál Najmama.sk, technologický magazín Živé.sk, športový portál Šport.sk a európsky urban hub Noizz.sk. Súčasťou vydavateľstva sú aj ďalšie významné produkty ako Azet.sk, donášková služba Bistro.sk či komunitný portál Pokec a ďalšie.
Firma, ktorá vlastní aktuality.sk, je dlhodobým donorom a partnerom Nadácie Pontis. Medzi podporovateľmi je Ringier uvedený už v roku 2007. V roku 2011 bol spustený projekt Srdce pre deti, ktorého režijné náklady hradí Ringier. Od roku 2014 je Ringier vedený ako firma, ktorá Pontisu poskytuje 2 % z dane (od roku 2014 zatiaľ každý rok).
Vlastnícka štruktúra vydavateľstva Petit Press, ktoré denník vydáva, je nasledovná:
Prvá slovenská investičná skupina - 57,5 %,
Penta - 39,5 %,
Alexej Fulmek - 3 %.
Skutočnosť, že SME je vlastnené sčasti Pentou, sa často uvádza kritikmi SME ako dôvod, prečo má byť SME neobjektívne médium. Novinári zo SME sa však vyjadrujú o Pente kriticky, napr. Zuzana Kepplová v tomto komentári.
Podobne v dokumente Neverili SME hovorí šéfredaktorka Beáta Balogová (okolo 34:00) o tom, že motív Penty na kúpu SME bol asi "mocenský". Ďalej hovorí: "Nemáme ilúziu, oni nekupovali médiá preto, že chceli byť dobrým vlastníkom médií. Vidíme, čo oni robia s tými médiami, ktoré vlastnia".
A Jakub Filo, zástupca šéfredaktorky, ju doplní, že "Chvalabohu sa ich podarilo vlastne vytlačiť do tej pozície 40 %, kde proste na základe tej akcionárskej zmluvy, ktorá je platná, majú už minimálny vplyv."
Na druhej strane sa nedá povedať, že väčšinový vlastník vydavateľstva by bol apolitický. PSIS totiž napríklad v kampani do eurovolieb 2019 podporila kandidujúcu koalíciu Progresívne Slovensko - Spolu sumou 15-tisíc eur (čo tvorilo asi 14 % celkového financovania kampane; PSIS sa stala najväčším firemným darcom PS spolu na danú kampaň).
SME v kľúčovom momente pomohol George Soros
Prepojenie na politické mimovládky má aj najmenší vlastník Petit Pressu, Alexej Fulmek. Vo svojich spomienkach "35 obrazov zo života SME" popisuje epizódu, ako denníku SME v 90. rokoch pomohol George Soros.
V roku 1995 dve veľké štátom vlastnené tlačiarne odmietli tlačiť denník SME, zrejme z politických dôvodov (aj keď oficiálne tvrdili, že ide o hospodárske dôvody). Denník sa preto musel 8 mesiacov tlačiť v Komárne (miesto Bratislavy) a odtiaľ rozvážať na distribúciu po celom Slovensku.
SME si vďaka pôžičke od Media Development Loan Fund, organizácii podporujúcej nezávislú žurnalistiku v postkomunistických krajinách, vybudovalo dve vlastné tlačiarne - v Bratislave a Košiciach. SME boli prvými novinami, ktoré dostali pôžičku od MDLF, ktorú Fulmek dohadoval priamo s Georgom Sorosom v New Yorku.
"Obe tieto investície [dve tlačiarne] boli kľúčové pre rozvoj nášho vydavateľstva a pre prosperitu a efektivitu nášho podnikania. Vďaka nim sa náš biznis stal ziskovým a obe tlačiarne používame dodnes."
Fulmek píše, že prvá pôžička musela prísť veľmi rýchlo (čo aj prišla) pre potreby prežitia SME. SME ju vrátilo ešte pred dátumom splatnosti. SME neskôr získalo aj ďalšie dve pôžičky od MDLF.
Alexej Fulmek je v súčasnosti členom správnej rady tejto organizácie, ktorá sa medzičasom premenovala na Media Development Investment Fund.
Sorosove Open Society Foundations sú jedným z investorov do MDIF.
Denník N
Denník N má spomedzi vplyvnejších slovenských médií najzjavnejšie väzby na sektor politických mimovládok, nemá však až takú veľkú čítanosť. Nevystupuje medzi prvými piatimi najpredávanejšími tlačenými denníkmi a na webe je až na 19. mieste.
Denník N vlastnia z 51 % šiesti majitelia Esetu; zvyšných 49 % vlastnia zakladatelia a členovia redakcie. Miroslav Trnka, spolumajiteľ Esetu, má vlastnú politickú mimovládku - Nadáciu Zastavme korupciu. Nadácia Esetu podporuje aj iné politické mimovládky (viac o politických aktivitách Esetu).
Väzba na politické mimovládky sa prejavuje aj v zložení redakčnej rady Denníka N. Nenašli sme na stránke Denníka N aktuálne zloženie redakčnej rady, ale zo starších správ ho možno vyčítať.
Nadácia otvorenej spoločnosti spolu s inými nadáciami a americkou vládou pomáha financovať sieť "nezávislých" investigatívnych médií po celom svete. Medzi zastrešujúce organizácie patria:
Projekt prepája 45 investigatívnych centier v 34 krajinách.
Medzi podporovateľmi uvádza aj: Open Society Foundations, Rockefeller Brothers Fund, United States Agency for International Development, U.S. State Department Bureau of Democracy (oddelenie demokracie ministerstva zahraničných vecí USA).
Na svojej stránke sa chváli tým, že na základe jeho vplyvu prišlo na celom svete o post 45 vplyvných ľudí, vrátane prezidenta a premiéra, či realizovali sa viac ako 330 verejných výziev od občianskych, verejných alebo medzinárodných organizácií.
Konkrétne, za rok 2017 mal príjmy 4 571 239 $, z čoho priamo americká vláda prispela 2 068 693 $ (45 %), súkromné nadácie 2 327 573 $ (51 %) a len 174 973 $ (4 %) tvoria príspevky od jednotlivcov a vlastné príjmy. Za rok 2016 bol tento pomer 83 % americká vláda, 12 % súkromné nadácie a 5 % jednotlivci a vlastné príjmy.
Medzi sponzormi a podporovateľmi uvádza aj: Open Society Foundations, Ford Foundation, Konrad-Adenauer Stiftung, Google.
Na stránke sme nenašli výročné správy, ktoré by umožnili určiť presné sumy. Predpokladáme podobnú štruktúru financovania ako v prípade OCCRP, resp. politických mimovládok všeobecne: malý podiel drobných darov od jednotlivcov.
Združuje 249 investigatívnych žurnalistov z viac ako 90 krajín a území.
Medzi donormi za roky 2018 - 2019 uvádzajú aj Open Society Foundations či Ford Foundation. Drvivá väčšina príjmov za rok 2018 išla z inštitucionálnych grantov; malí donori (pod 1 000 dolárov) tvorili menej ako 2 % príjmov.
Pracovalo s viac ako 140 000 novinármi zo 180 krajín.
Medzi sponzormi za rok 2018 uvádza aj: Google, Facebook, Bank of America, National Endowment for Democracy, USAID či United States Department of State (ministerstvo zahraničných vecí USA).
Podieľa sa aj na deklarovanom boji proti dezinformáciám, napr. podporilo projekt, ktorý identifikoval nepravdivé tvrdenia na sociálnych sieťach pred voľbami v Keni a Zimbabwe, čím "zabezpečil, že voliči dostali včasné a presné informácie v reálnom čase".
Nosná časť financovania týchto "nezávislých" sietí pochádza od donorských organizácií financovaných oligarchami, ako napr. Nadácia otvorenej spoločnosti; v prípade projektu OCCRP dokonca priamo od vlády USA.
Zdroje príjmov, sú, samozrejme, diverzifikované a organizácie si zarábajú aj vlastnými službami a drobnými darmi od bežných ľudí, tie však tvoria minimálnu časť ich príjmov.
Okrem zastrešujúcich medzinárodných organizácií vznikajú centrá investigatívneho žurnalizmu na lokálnej (národnej) úrovni. V Česku existuje České centrum pro investigativní žurnalistiku, ktoré ako partnerov uvádza OCCRP, ICIJ aj GIJN. Na jeho stránke sme nenašli výročné správy, ktoré by nám umožnili zistiť presnú štruktúru financovania, avšak za finančnú podporu ďakuje aj Open Society Foundations.
U nás bolo začiatkom roka 2019 zriadené Investigatívne centrum Jána Kuciaka, ktoré bolo podporené grantom od The Journalism Development Network, ktoré je súčasťou vyššie uvedenej siete. Bližšie sme financovanie centra v tomto článku.
Obsah z národných centier je preložený do angličtiny a publikovaný na weboch medzinárodných partnerov, odkiaľ ho potom preberajú vplyvné svetové médiá.
Oligarchami platení investigatívni žurnalisti - za koho kopú?
Hlavnou náplňou skúmania týchto investigatívnych novinárov je skúmanie prepojení vládnej moci a organizovaného zločinu, odhaľovanie korupcie či dokonca analýza uniknutých dokumentov z daňových rajov.
Svoje dáta spravidla zverejňujú v čo najväčšej úplnosti, bezplatne ("open source journalism") a umožňujú iným subjektom ich výstupy preberať. To rozhodne možno oceniť, rovnako ako aj ich transparentnosť, čo sa týka financovania.
Na druhej strane, pokiaľ sú takéto informácie zhromažďované disproporčne ohľadom istého typu politických subjektov, môžu byť ľahko zneužité na mocenský boj. Uveďme si ako príklad činnosť čerstvo zriadeného Investigatívneho centra Jána Kuciaka.
Od svojho vzniku do času písania tohto článku (máj 2019) publikovalo ICJK 7 článkov:
Tri články hovoria o prepojení Roberta Fica na Antonina Vadalu, dva kritizujú Rusko (jeden tunelovanie štátneho rozpočtu, druhý aktivitu údajných ruských špiónov), jeden popisuje vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a jeden je o Jaroslavovi Haščákovi a Pente. Päť zo siedmich článkov teda jasne brojí proti politickým súperom Georga Sorosa.
Ide, samozrejme, zatiaľ len o malú vzorku činnosti, avšak aj činnosť ICJK na Facebooku sa nesie prakticky v rovnakom duchu. Predpokladáme skôr, že publikovanie ICJK v smere tejto jednostrannosti bude pokračovať.
Ak organizácie financované subjektmi zastávajúcimi isté politické postoje zaplatia organizácie novinárov, ktorí následne zhromažďujú informácie kritizujúce či diskreditujúce ich politických oponentov, ťažko to označiť za objektívnu a nezávislú žurnalistiku.
Netvrdíme pritom, že by novinári prijímali priamo pokyny od Georga Sorosa či iných oligarchov. Predpokladám, že veľká časť (zrejme väčšina) z nich to robí z presvedčenia a v dobrej viere. Deformácia prostredia však spočíva v tom, že novinári skúmajúci isté skutočnosti sú zvýhodnení práve tým, že dostávajú granty od oligarchov.
Novinári, ktorí by sa zameriavali na iné témy (napr. skúmanie toho, ako nadnárodná oligarchia zasahuje do politiky cez pôsobenie mimovládnych organizácií), by zrejme grant nedostali. Výsledkom je pomerne jednostranný obraz sveta, ktorý tak v médiách vzniká.
Objektivita médií - jednoduchá otázka
Objektivita médií sa dá overiť jednou jednoduchou otázkou. Dokážete si vybaviť, kedy niektoré z vyššie uvedených médií písalo o politických mimovládkach kriticky? Nehovoríme, že im musia venovať až takú podrobnú kritiku ako my (hoci hlavné kľúčové tézy by vznášať mali), ale či si spomeniete, že by k nim smerovali aspoň nejaké kritické vyjadrenia.
Naša skúsenosť je skôr opačná. Hlavnoprúdové médiá k politickým mimovládkam pristupujú obvykle nekriticky, až ospravedlňujúco a opačné názory prakticky nezaznievajú.
Peknou ukážkou tohto prístupu bolo, keď na prvé výročie vraždy Jána Kuciaka vyšli na aktuality.sk rozhovory s tromi predstaviteľmi sektora politických mimovládok - Jurajom Šeligom, Michalom Vašečkom a Jánom Orlovským. Niektoré tvrdenia boli vyslovene nepravdivé.
Reagovali sme na to napísaním textu, kde sme vecne popísali nedostatky ich vyjadrení a vykreslili širší kontext. Článok bol ponúknutý Aktualitám do rubriky Politická aréna, ktorý je určený práve na takéto polemiky. Aktuality vôbec nereagovali, taktiež nereagovali SME ani Pravda, preto článok vyšiel na Hrote (podrobnejšie tento prípad popisujeme tu).
Podobne, keď bolo zriadené ICJK, písali o tom SME, omediach.com, Denník N aj Hospodárske noviny. Ani jedno z týchto médií neinformovalo o pozadí financovania ICJK. Prehliadli skutočnosť, že štartovacie financie mu poslala organizácia, ktorá dostáva milióny dolárov priamo od americkej vlády - čo je konflikt záujmov.
Iné médiá majú iných vlastníkov
V tomto texte nemáme priestor detailne rozoberať vlastníctvo všetkých médií na Slovensku. Rozhodne však netvrdíme, že vlastníci všetkých médií majú na sektor politických mimovládok prepojenia.
Niektoré médiá sú vlastnené aj lokálnymi podnikateľmi či oligarchami (napr. Hospodárske noviny vlastní Andrej Babiš, denník Pravda vlastnia českí podnikatelia Michal Voráček a Ivo Valenta, denník Nový čas vlastní Anton Siekel z Istrokapitálu a pod. (podrobne o vlastníctve slovenských médií tu)).
Na druhej strane je zjavné, že politické mimovládky majú medzi médiami vplyvných spojencov. Okrem vlastníckych prepojení je dôležitá hlavne ideologická blízkosť.
To znamená, že kampane, ktoré politické mimovládky organizujú, bývajú často propagované v médiách hlavného prúdu, ich predstavitelia dostávajú priestor na šírenie svojich myšlienok bez dostatočnej oponentúry a pod.
Subjekty s iným politickým presvedčením sú v tomto smere znevýhodnené.