EUROVAL, Slovensko zaplatí najviac!

5. 10. 2019

zdroj: http://www.eaq.sk

Slovenský parlament včera (22.6.2012) schválil trvalý euroval. Napriek viacerým kritickým názorom zaň hlasovalo 118 z prítomných 144 poslancov. Proti sa vyjadrili len 20 poslanci, prevažne z politických strán SaS a OĽaNO.

Medzinárodnú zmluvu o vytvorení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), tzv. trvalý euroval, schválila včera podľa očakávaní Národná rada Slovenskej republiky. 118 poslancov z vládnej strany SMER-SD, ako aj opozičných politických strán KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd vyjadrilo svoj súhlas s trvalým eurovalom. Proti boli 20 poslanci z opozičných strán SaS, Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, ale aj poslankyňa za KDH Monika Gibalová a taktiež nezávislí poslanci Daniel Lipšic a Jana Žitňanská.

Počas schôdze nebol prijatý návrh Richarda Sulíka odložiť hlasovanie o EMS minimálne do konca júna, kedy by mal byť euroval schválený aj Spolkovou republikou Nemecko, pričom trvalý euroval nahradí pôovodný Európsky fond finančnej stability (dočasný euroval) v júli tohto roku. Praktické fungovanie EMS musí Národná rada schváliť v rámci osobitnej vnútroštátnej legislatívy na ďalšej júlovej schôdzi. V tejto súvislosti sa snažil Jan Figeľ presvedčiť svojich kolegov, aby parlament získal spolurozhodovaciu právomoc pri fungovaní eurovalu. V praxi by to znamenalo, že ministrovi financií by bol pri každom rozhodnutí o pomoci alebo navýšení imania eurovalu poskytovaný mandát od poslancov, ako je to napr. v Nemecku. Ani tento návrh však nebol poslancami prijatý.

Vlastný, ale neúspešný návrh predložil počas rozpravy aj poslanec Daniel Lipšic, požadujúci záruky pre Slovensko od štátu, ktorý pomoc z eurovalu získa. Radoslav Prochádzka z KDH však svoj procedurálny návrh presadil. Požadoval ešte pred hlasovaním od ministra zahraničných vecí vysvetlenie k stretnutiu predstaviteľov desiatich európskych štátov, ktoré diskutovali o užšej úniii. Miroslav Lajčák zdôraznil, že spomínané stretnutie nie je možné vnímať ako iniciatívu Európskej únie, keďže tieto štáty nedisponovali žiadnym mandátom od EÚ.

Trvalý euroval bude slúžiť ako nástroj na poskytnutie pomoci štátom, nachádzajúcim sa v ťažkej finančnej situácii. Fungovať bude na báze medzivládnej organizácie založenej členskými štátmi eurozóny a prispievať sa do neho bude priamo, upisovaním akcií na základnom imaní spoločnosti, ktorého výška je 700 miliárd eur. V hotovosti sa následne spaltí čiastka 80 miliárd eur a zvyšných 620 miliárd sa bude splácať na vyzvanie. Slovenská republika zaplatí v hotovosti v piatich splátkach takmer 660 miliónov eur, pričom celková hodnota upísaných akcií bude predstavovať 5,768 miliardy eur.

Európsky mechanizmus pre stabilitu bude rozhodovať prostredníctvom Rady guvernérov, pozostávajúcich z ministrov financií jednotlivých štátov. O poskytnutí finančnej pomoci bude Rada rozhodovať jednohlasne. Vo výnimočných prípadoch bude platiť tzv. núdzová procedúra, v rámci ktorej postačí 85% členských hlasov. Pre poskytnutie pomoci bude potrebné splniť isté podmienky k odstráneniu príčin vedúcich k pomoci a zároveň sa vyžaduje aktívne zapojenie štátu, ktorý pomoc z eurovalu získa. Prijímajúci štát musí preukázať najmä dostatočnú angažovanosť súkromného sektora do navrátenia udržateľného rozvoja verejných financií.

Parlamentom schválenú medzinárodnú zmluvu o vytvorení Európskeho mechanizmu pre stabilitu musí v najbližších dňoch podpísať prezident Slovenskej republiky, Ivan Gašparovič.

Stanislava Šerfelová

Poslanci schválili trvalý euroval!

Zásadný prejav R. Sulíka ku šialenstvu menom Euroval

zdroj: DOLEZITE.SK

A) Prijaté dohody

1) Bilaterálna pôžička pre Grécko - resp. DANAJSKÝ DAR PRE GRÉCKO

prijatá: 3. máj 2010 110 mld. EUR jednorázová pôžička pre Grécko Slovensko sa nezúčastnilo! Slovenská vláda túto pôžičku spoločne zamietla; argumentovala úplne správne, že je nesolidárne, aby chudobné Slovensko platilo na grécke dôchodky.

2) Dočasný euroval - resp. PÔŽIČKA SO ZÁRUKAMI

prijaté: august 2010

celková kapacita valu: 250 mld. EUR

obmedzené trvanie: do roku 2013

záruka pre Slovensko - požičané peniaze sa vrátia

Slovensko povedalo ÁNO! - vláda po silnom medzinárodnom lobingu val prijala Slovensko ručí 4 371 000 000 EUR (tretina ročného rozpočtu) Za podmienky prijatia záruk návratu pôžičky

B) Pripravované dohody Perestrojka EU podľa Merkel-Sarkozy paktu

3) Rozšírený euroval - resp. BANKROT SLOVENSKA

Slovenský parlament má rozhodnúť 11. októbra 2011

nárast slovenského dlhu o 30% (zo 40% HDP na 70%) => Slovensko poruší maastrichtské kritériá nezmyslené navýšenie valu o 190mld. EUR (táto suma nič nerieši, veľké štáty nezachráni, malým stačí pôvodný val) nová kapacita valu: 440 mld. EUR

zmena pravidiel: zrušenie záruk pre návrat požičaných financií - z valu budú mocť čerpať krajiny, napr. ako Grécko, čo dlh nedokážu splatiť; ide teda o darovanie a nie pôžičku;

zmena pravidiel: Financie v eurovale môžu byť použité na vyplácanie súkromných bánk zmena pravidiel: Financie v eurovale môžu byť využté na špekulatívne obchodovanie so štátnymi dlhopismi.

Slovensko má ručiť za dlh bankrotujúcich krajín a bánk vo výške 7 200 000 000 EUR => dve tretiny slovenského rozpočtu na rok 2012

vzniknutý dlh nie je šanca v dohladnej dobe zaplatit. Verejný dlh SR, ktorý v roku 1993 predstavoval 28% HDP za 20 rokov hospodárskeho rastu narástol na súčastných 40% HDP. Teda dlhodobo neklesol, ale len rastol. Pozri - Dlh verejnej správy - prehľad

dôsledok: nasledovanie "gréckej cesty" nové: ANALYZA NÁKLADOV pre OBČANOV

4) Trvalý euroval - resp. STRATA SUVERENITY

názov: Európsky stabilizačný mechanizmus - ESM

Slovenský parlament má rozhodnúť do leta 2012

Slovensko má pre ESM vystaviť "BIANKO ŠEK" na voľné čerpanie financií zo slovenského rozpočtu v prípade krízy jednej z krajín EMÚ

ESM má mať moc v prípade potreby nakladať z peniazmi slovenských občanov podľa vlastného uváženia

financie nemajú byť ničím kryté, ani nemá byť garantovaný ich návrat

ide zatiaľ o sumu vo výške rozšíreného eurovalu (skoro celý jeden slovenský ročný rozpočet)

Slovenský parlament stratí kontrolu a suverenitu nad zostavovaním svojho rozpočtu v prípade krízy inej krajiny

zrušenie parlamentnej demokracie, pretože ESM sa nebude zodpovedať slovenským občanom za to, ako bude nakladať s ich peniazmi

nové: ANALÝZA TEXTU ZMLUVY

5) Európska hospodárska vláda (EHV) - resp. EU TOTALITA

navrhla Merkelová spolu zo Sarkozym na parížskom summite 21.júla 2011

zavŕšenie trvalého eurovalu - teda filozofie, že ESM má mať volný prístup do rozpočtov národných štátov

n árodné parlamenty majú presunúť zodpovednosť na zostavovanie fiškálnej politiky do rúk EU vlády

národné parlamenty majú presunúť zodpovednosť na zostavovanie daňovej politiky do rúk EU vlády

odovzdanie vládnej moci vyberať dane a zostavovať rozpočet krajiny má byť presunuté do rúk európskeho centrálneho aparátu

slovenskí občania majú platiť priame dane do EU

koniec parlamentnej DEMOKRACIE - politické strany stratia zmysel - možnosti strán formovať politický program budú obmedzené mantinelmi EHV definovanými v Bruseli

koniec NÁRODNÉHO ŠŤÁTU - slovenskí občania stratia moc rozhodovať o politike vo svojej krajine

TOTALITA - Slovensko sa stane vazalským regiónom Európskeho nedemokratického zriadenia

Riešenie 1), 2) a 3) predstavujú neúnosné zadĺženie Slovenska a okradnutie slovenských občanov, Návrh 4) a 5) znamená postupné vytvorenie európskeho korporatívneho centrálneho štátu.

C) Dôsledky Merkel-Sarkozy paktu pre Slovensko?

Dôsledok: Rozšírený euroval Zadĺženie Slovenska - Slovensko sa extrémne zadĺži. Za pár rokov bude nasledovať neodvratný osud, ktorému teraz čelí Grécko - bankrot. Bankrot a chudoba - RE dokáže dlhovú krízu odsunúť len na pár rokov. Dlhy však zostanú a budú prenesené na menej zadĺžené krajiny ako je Slovensko. Kríza sa však vráti a zasiahne tento krát aj extrémne zadĺžené Slovensko. Akonáhle sa vyčerpajú možnosti krízu ďalej odsúvať, ECB sa pokúsi vyplatiť astronomické dlhy krajín emitovaním nových peňazí (podobne ako sa to teraz deje v USA). Dôsledkom bude devastujúca hyperinflácia. Ľudia prídu o všetky svoje úspory.

Dôsledok: Trvalý euroval Strata suverenity - Slovensko bude zadlžované európskymi inštitúciami, ktoré budú mať moc čerpať financie zo slovenského verejného dlhu. Teda cudzia mocnosť bude mať moc rozhodovať o zadĺžení Slovenska bez vlastného uváženia. Ide o ekonomickú sabotáž na slovenskom hospodárstve a vlastizradu. Slovenský dlh, a teda rozpočet, budú riadiť nadnárodné, nedemokratické štruktúry, na ktoré slovenský občan nebude mať žiaden dosah. Strata slobody - Formálne zanikne parlamentná demokracia na Slovensku -> trvalý euroval znamená dať EU bianko šek čerpať financie z nášho hospodárstva - moc zadlžovať Slovensko => určovať slovenský rozpočet => definovať slovenskú politiku

Dôsledok: Európska hospodárska vláda Strata vplyvu na politiku - Slovenský občan bude platiť dane do EU rozpočtu. EU bude Slovensku kontrolovať rozpočet, a teda určovať politiku. Korupcia - Politika národných štátov stratí svoje opodstatnenie. Rozhodovať o podstatných veciach bude Brusel (za zatvorenými dverami). Parlementná politika sa zmení len na komunálnu. EU totalita - Budeme znova v situácii z pred 22 rokov. Slovensko bude vazalským štátom Európskeho socialistického zväzu.

Izolácia Slovenska

Už teraz je zrejmé, že dopad záchranných balíčkov a valov pre PIIGS (Portugalsko, Taliansko, Írsko, Grécko, Španielsko) sa nebude týkať našich susedov (Čechy, Poľsko, Maďarsko, Ukrajina). Ak prijmeme rozšírený euroval, tak ako jediná krajina V4 budeme niesť následky rozdávania a zadlžovania sa bez nádeje, že peniaze sa nám vrátia. V prípade zavedenia celého plánu Merkelovej a Sarkozyho by sme akojediná z okolitých krajín mali centrálnu daň určenú v Bruseli (to by viedlo k zhoršeniu nášho podnikateľského prostredia a odchod zahraničných inve storov k našim susedom). Ako jediná z okolitých krajín by sme nemali viac štátnu suverenitu. Ako jediná z okolitých krajín by sme nemali kontrolu nad verejnými výdavkami. Slovensko by sa okamžite dostalo do politickej a ekonomickej izolácie v regióne V4ky.

Pravda o eurovale.

zdroj:dolezite.sk

Sulík naložil Schulzovi, predsedovi Európskeho parlamentu - Za každé 1 euro z eurofondov zaplatilo Slovensko únii 90 centov

Do pozornosti dávam zaujímavý záznam z politickej diskusnej relácie z 2.2.2012 na nemeckej stanici ZDF, kde bol hosťom Richard Sulík. V relácii hovoria o Grécku a zbytočnom Eurovale. Martin Schulz vytkol Sulíkovi postoj pri Eurovale, pričom stratil nervy a začal s osobnými útokmi. Martin Schulz je predseda socialistov v EP a aktuálne už predsedom Európskeho parlamentu. Pre tých, ktorí nevedia po nemecky som spravil preklad.

Schulz sa nachytal na vlastných slovách, keď Sulíkovi tvrdil, že zastupuje len veľmi malú časť slovákov. Sulík mu povedal, že jeho volilo 300.000 ľudí, pritom Schulza len pár stoviek, aj to len politikov v EP. Schulz asi nemá rád konfrontáciu s faktami, lebo po týchto slovách od zlosti sčervenal a začal hapkať jak malý chlapec... :-))

Ak by ste našli chyby, budem rád ak mi ich napíšete do diskusie, alebo emailom.

PS: Ešte k tomu "super" čerpaniu eurofondov. Skutočne sme na tom tak ryžovali? Iness: Za každé 1 euro z eurofondov zaplatilo Slovensko únii 90 centov

Slovensko získalo v rámci čerpania eurofondov a členstva v Európskej únii (EÚ) o 11 % finančných prostriedkov viac, ako odviedlo. Za obdobie medzi rokmi 2004 a 2010 tak bolo na prijatie 1 eura z rozpočtu EÚ potrebné vynaložiť 90 centov zo slovenských zdrojov.

"Do roku 2009 to bolo dokonca rovné euro," uviedol v decembrovom mesačníku Market Finesse Richard Ďurana, ktorý je analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

20.5.2012

R.Sulík: Solidarita s Gréckom vyjadrená v peniazoch

Áno viem, musíme byť solidárni s Gréckom. Musíme im pomôcť preklenúť ťažkú dobu a predsa nemôžeme ich nechať len tak napospas samým sebe a nebodaj dodržiavať základné pravidlá (článok 125 Európskej ústavy, podľa ktorého každá krajina ručí za svoje záväzky sama). Tiež viem, že štrukturálne reformy nejdú zo dňa na deň (i keď v Grécku to nejde ani z roka na rok) a pozabudnem na skutočnosť, že Gréci sa do eurozóny dostali podvodom. Často počúvam, že politika nie je účtovníctvo a že sú vyššie hodnoty ako peniaze (to tvrdia najmä tí, ktorí celý život rozdávali z cudzieho), no dovolím si predsa len spísať a sčítať pomoc, ktorú naši grécki bratia dostali od vstupu do EÚ v roku 1981. Nie je to úplne zanedbateľné:

Eurofondy - 141 mld. eur

Gréci sú majstri v čerpaní eurofondov a tak ich dostali neporovnateľne viac ako my, konkrétne:

52,0 mld. eur zo štrukturálnych fondov v rokoch 1981 až 2006

20,4 mld. eur zo štrukturálnych fondov v rokoch 2007 až 2013

8,6 mld. eur na rozvoj vidieka od roku 1981

62,0 mld. eur dotácií pre poľnohospodárstvo od roku 1981

Prvá „pôžička" Grécku (bilaterálna) - 73 mld. eur

Štedré štrukturálne fondy zrejme nestačili (mimochodom, je preukázané, že čim viac EU-fondov krajina dostane, tým horšie hospodári) a dlhy toľko stúpali, až súkromní investori už neboli ochotní Grécku požičiavať. A tak v máji 2010 nastúpili ostatné krajiny eurozóny, ktoré v rozpore s platnými pravidlami rozhodli, že Grécko dostane ďalšiu pomoc a vznikol prvý balík, ktorého sa Slovensko vďaka SaS nezúčastnilo. Prvá pôžička bola pôvodne na sumu 77,3 mld. eur od členských štátov a 30 mld. eur od Medzinárodného menového fondu (MMF), spolu 107,3 mld. eur. Z nej bolo do vzniku dočasného eurovalu (EFSF) vyčerpaných 72,9 mld. eur (z toho 20 mld. eur MMF) a zvyšok bol presunutý do druhej pôžičky.

Dlhopisy vykúpené ECB - 45 mld. eur

Situácia v Grécku bola oveľa horšia ako politici boli ochotní priznať a tak začala v máji 2010 Európska centrálna banka (ECB) v rozpore s pravidlami vykupovať grécke dlhopisy. Do dnes vykúpila vo viacerých vlnách odhadom za 45 mld. eur dlhopisov. Odhadom preto, lebo presné čísla ECB tají.

Druhá „pôžička" Grécku (z EFSF a MMF) - 173 mld. eur

Keďže Grécko je sud bezo dna, nestačili štedré eurofondy, prvá pôžička Grécku a ani výkup gréckych dlhopisov a tak členské štáty, opäť raz v rozpore s platnými pravidlami, išli „zachraňovať" Grécko ďalšími peniazmi. Teraz to nazvali druhá pôžička a samozrejme sa jedná o dar. Štáty eurozóny zaplatia 120,3 mld. eur, k tomu 24,4 mld. eur, ktoré neboli vyčerpané z prvej pôžičky. MMF zaplatí 10 mld. eur (ktoré neboli čerpané z prvej pôžičky) a 18 mld. eur k tomu, spolu 172,7 mld. eur.

Odpustenie dlhu - 100 mld. eur

Žiaľ, ani všetky vyššie uvedené pomoci nestačili a tak sa vo februári 2012 veriteľské banky „dobrovoľne" zriekli polovice svojich pohľadávok voči gréckemu štátu. Samozrejme, že táto suma zďaleka nestačí a je takmer isté, že súkromní veritelia prídu aj o druhú polovicu svojich vkladov. No na druhej strane plne chápem pohľad gréckeho skromného ľudu: život je ťažký, každých sto miliárd eur je dobrých.

LTRO úver od ECB - 80 mld. eur

Okrem gréckeho štátu sú na tom zle aj grécke banky, ktorým tiež nikto pri rozume už nechce požičiavať. Ale aj tu sa našiel štedrý darca, ktorý gréckym bankám poskytol takzvané Long Term Financial Operations (LTRO), v našich končinách aj zvané lotroviny. V dvoch vlnách, v decembri 2011 a koncom februára 2012 požičala ECB gréckym bankám celkovo 80 mld. eur, ktoré posunuli gréckemu štátu alebo gréckym podnikateľom. A keďže grécke banky sú dnes na dne, je aj tu smiešne hovoriť o pôžičke. Jedná sa o nenávratnú dotáciu gréckemu bankovému sektoru.

ELA úver od ECB - 109 mld. eur

Emergency Liquidity Assistance (ELA) je v podstate ešte väčšia lotrovina ako LTRO. Jedná sa o peniaze, ktoré poskytuje priamo Grécka národná banka, teda presnejšie, ktoré tlačí grécka národná banka. Za tieto peniaze sú požadované ešte smiešnejšie záruky a tak ako LTRO, ani ELA úvery nebudú nikdy splatené. Mimochodom, v auguste 2011 boli poskytnuté ELA úvery v hodnote 2 mld. eur, koncom februára to bolo už 109 mld. eur a je predpoklad, že ich objem ešte výrazne porastie. Žiaľ, neexistujú žiadne novšie údaje.

Záväzok voči TARGET2 systému - 104 mld. eur

Z niečoho musia naši grécky priatelia financovať najväčší deficit platobnej bilancie na svete. Nechcem zachádzať do detailu, pretože Trans-European Automated Real-time Gross Settlement Express Transfer System je niečo mimoriadne komplikované a väčšina ekonómov a politikov nemá potuchy o čo ide. TARGET je niečo ako keď hosť v reštaurácii povie „pán hlavny, prosím doneste mi peniaze, chcem platiť". Cez TARGET financujú Gréci svoje importy a najmä Nemci sa síce tešia, ako super dobre im ide export, no neuvedomujú si, že si ho celý platia sami.

Uvedených osem položiek dáva spolu sumu 825 miliárd eur. To je štvornásobok gréckeho HDP a 12 násobok slovenského HDP. Komu to nič nehovorí, Grécko dostalo od európskych spoločenstiev (EÚ, ECB, štáty eurozóny) a od svetových spoločenstiev (MMF, IIF) na každého svojho obyvateľa 76.476 eur. To je ako by každý jeden obyvateľ Grécka, či jedno či dieťa pracujúci alebo dôchodca, dostával po dobu 10-ich rokov slovenskú čistú priemernú mzdu vo výške 610 eur.

Takže zhrniem to. Gréci dostali do daru vyše 76 tisíc eur na každého obyvateľa, aj tak im to nestačí a majú najvyšší dlh v EÚ. Gréci sú oveľa majetnejší ako Slováci, napriek tomu im máme aj my prispievať na ďalšie dary a hovoríme tomu solidarita. Gréci dostali miliardy na infraštruktúru, my nemáme diaľnicu ani len do Košíc, napriek tomu sa diskutuje o ďalšej investičnej pomoci pre Grékov. Gréci skrachovali za posledných 200 rokov päť krát, vždy žili nad svoje pomery, nešetrili a šetriť nebudú a napriek tomu ideme vstúpiť do trvalého eurovalu, z ktorého sa im bude ďalej pomáhať. Bruselskí politici porušili množstvo pravidiel a plytvajú peniazmi daňových poplatníkov. Dokedy ešte máme byť s Grékmi solidárni a máme ich zachraňovať? A kto sa proti tomuto šialenstvu ozve, nie je dobrý Európan, resp. je primitívne vydieraný svojimi koaličnými partnermi.

Richard Sulík, nedeľa 20. mája 2012 19:17

poz: O180stupňov

Pridané 21.2.2012

Tajný dokument: V záchranu Řecka nevěří ani velká trojka

Krachujúce Grécko sa dočkalo aj našej miliardy eur

Nezodpovedná ruleta s účasťou Slovenska

poz:

14.5.2012

Nigel Farage:EU způsobí masivní nepokoje a revoluce v Evropě

R.Sulík:

Odchod Grécka z eurozóny bude stáť každého Slováka 420 eur

27.5.2012

Trvalý euroval - samovražda zo strachu pred smrťou

Na júnovej schôdzi NRSR sa bude hlasovať aj o členstve Slovenska v trvalom eurovale (ESM). ESM je mechanizmus, ktorý má za cieľ „zabezpečiť stabilitu eurozóny". V skutočnosti spôsobí presný opak, lebo umožní nezodpovedným krajinám ďalej robiť dlhy, čím krízu ešte viac zhorší. Vyše dvojročné „zachraňovanie" to potvrdzuje.

Okrem márnych snáh vyriešiť krízu je ESM nebezpečný najmä tým, že obmedzuje suverenitu Slovenska. Po schválení ESM nebude o značných čiastkach slovenského štátneho rozpočtu rozhodovať slovenský parlament, ale nikým nevolení ľudia v Bruseli a Luxemburgu (sídlo ESM).

Pred akýmikoľvek ďalšími úvahami je nevyhnutné si uvedomiť, že zmluvu o pristúpení k (ESM) nie je možné vypovedať, z ESM nie je možné vystúpiť, podiel na ESM nie je možné založiť, predať a dokonca ani len darovať (článok 8, ods. 3). Skratka, keď raz vstúpime do ESM, už nikdy nebudeme môcť vystúpiť.

Koľko a ako budeme platiť?

Vstup do ESM bude pre Slovensko znamenať, že ešte tento rok budeme musieť zaplatiť 263,68 mil. eur, z ktorých polovica zvýši náš verejný dlh. V rokoch 2013 a 2014 budeme musieť zaplatiť ďalších 395,52 mil. eur, ktoré celé zvýšia náš verejný dlh. Spolu tak fyzicky zaplatíme neodvolateľne a bezpodmienečne 659,2 mil. eur (článok 8, ods. 4).

Okrem uvedenej sumy nás zmluva o ESM zaväzuje splatiť takzvané „akcie splatné na požiadanie" vo výške 5,1 miliardy eur. O splatení týchto peňazí nebudú rozhodovať národné parlamenty, ani vlády, ale len takzvaná Rada guvernérov, ktorá pozostáva z ministrov financií (článok 9, ods. 1). V prípade, že nášmu ministrovi financií premiér alebo vláda nariadi hlasovať proti splateniu ešte nesplatených akcií a on toto nariadenie neuposlúchne, nehrozí mu vôbec nič. Má totiž imunitu (článok 35, ods. 1).

Keď sa ESM dostane do straty (napríklad preto, že Grékom odpustí dlh), môže vyzvať Správna rada jednoduchou väčšinou na doplatenie tejto straty. Správna rada už nie sú ministri financií, ale len nimi menovaní úradníci a na jednoduchú väčšinu stačí, keď sa dohodne Francúzsko (20,39%), Taliansko (17,91%) a Španielsko (11,90%) a my budeme platiť miliardy niekam do Grécka či Portugalska.

Najnebezpečnejší je článok 9, ods. 3, ktorý dáva Generálnemu riaditeľovi, teda jednému jedinému človeku, až absurdnú moc: Ak sa zistí potenciálny nedostatok finančných prostriedkov v EMS, generálny riaditeľ vyzve na takúto úhradu čo najskôr s cieľom zabezpečiť, aby mal EMS dostatok prostriedkov na splatenie platieb veriteľom v plnej výške k ich dátumu splatnosti. To však nie je všetko, článok 9 ods. 3 pokračuje priam strašidelne: Členovia EMS sa týmto neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzujú, že akúkoľvek výzvu na úhradu príspevku od generálneho riaditeľa podľa tohto odseku na požiadanie zaplatia, že takáto platba prebehne do siedmich dní od doručenia.

Generálny riaditeľ je fakticky neodvolateľný, lebo na predčasné ukončenie jeho päťročného funkčného obdobia je potrebných 80% hlasov (článok 5, ods. 7e, teda stačí, že Francúzsko so svojimi 20,39% bude proti), má imunitu, ktorej nevie byť pozbavený (článok 35, ods. 3) a podlieha mlčanlivosti (článok 34). Navyše, samotné ESM nesmie byť žalované (článok 32, ods. 3) a všetky jeho objekty a písomnosti sú nedotknuteľné (článok 32, ods. 5 a 6).

Ako sa bude podieľať súkromný sektor?

Peniaze z ESM majú byť použité na „záchranu" členských krajín, no v skutočnosti ide o záchranu súkromných bánk, ktoré vo vidine vyšších ziskov nakúpili dlhopisy nezodpovedných krajín. Kto by však čakal, že pri takto veľkoryso nastavenom zachraňovaní súkromných bánk bude nutná aspoň symbolická účasť súkromného kapitálu, bude sklamaný:

Pôvodná zmluva predpokladala účasť súkromného kapitálu, a preto obsahovala článok 12 ods. 2: „Keď sa členovi EMS v súlade s postupmi MMF poskytne finančná pomoc, bude sa podľa konkrétneho prípadu očakávať zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora.", ktorý bol nahradený neškodnou formuláciou (bod 12 v úvode): „ ...sa vo výnimočných prípadoch môže zvážiť zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora ...". Namiesto toho, aby straty znášali konkrétne súkromné banky a v krajnom prípade štáty, ktoré ručia za ich vklady, budú ich znášať európski daňovníci.

Na záver zopár desivých detailov:

Na rozdiel od pôvodného prísľubu bude možné zachraňovať banky aj tých štátov, ktoré v problémoch nie sú (článok 15, ods. 1). V príkrom rozpore s európskou ústavou bude možné vykupovať štátne dlhopisy aj na primárnych trhoch (článok 17). Celkovú sumu bude možné navýšiť ihneď po vstupe zmluvy do platnosti (bod 6). O použití peňazí bude možné rozhodnúť aj bez súhlasu Slovenska (článok 4, ods. 4). Keď niektorý člen nesplatí imanie, bude rozrátané medzi ostatných členov (článok 25, ods. 2). Záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) majú prednosť pred záväzkami voči ESM (bod 13). ESM môže poskytovať peniaze už aj vtedy, keď len hrozí, že sa niektorému štátu zhorší zvyčajný prístup k financovaniu nezodpovedného štátu, teda keď hrozí, že nebude možné robiť dlhy tak ako doteraz.

Slovensko bude platiť najviac

Žiaľ, nie je pravda, že sa podarilo znížiť sumy, ktoré bude platiť Slovensko nezodpovedným krajinám a súkromným bankám. Nižší podiel je len dočasný (článok 11, ods. 3b) a o pár rokov budeme musieť všetko doplatiť (článok 11, ods. 5).

Slovensko ako jediná krajina odmietla v roku 2010 pôžičku Grécku, čím ušetrila slovenským daňovníkom 820 mil. eur. Dnes už nikto nepochybuje, že požičané peniaze boli vyhodené von oknom.

V októbri 2011 došlo k hlasovaniu o navýšení dočasného eurovalu. Žiaľ servilnosť voči Bruselu zvíťazila nad zdravým rozumom, a tak nielen, že nás naši koaliční partneri primitívne vydierali, aby sme hlasovali v rozpore so svojím názorom i svedomím, ale aj kvôli Grékom stúpol medzičasom slovenský verejný dlh zo 47% na vyše 50%. Ako dnes vieme, dočasný euroval krízu nijak nerieši, akurát nalieva ďalšie miliardy do Grécka a predlžuje agóniu.

Teraz je na stole zmluva o trvalom eurovale. Na rozdiel od dočasného eurovalu postačuje pri trvalom eurovale len 90% hlasov, aby vstúpil do platnosti. Slovensko teda nikoho blokovať nebude. Možno opäť nejakí „zodpovední" politici budú argumentovať, že 16 krajín sa predsa nemôže mýliť. Žiaľ, môže. Trvalý euroval je cesta do záhuby a jediné rozumné a zodpovedné, čo Slovensko môže spraviť, je túto zmluvu odmietnuť.

Richard Sulík, nedeľa 27. mája 2012 21:31

3.6.2012

ESM dluhová diktatura EU - Jozef Kollár Klub Reformy.cz

Richard Sulík: Európska integrácia - Kde sa stala chyba? | SK titulky

Zásadný prejav R. Sulíka ku šialenstvu menom Euroval

zdroj:richardsulik.blog.sme.sk

Okrem všetkých doteraz uvedených dôvodov, prečo rozšírenie eurovalu nepodporiť (morálny hazard, riešenie dlhovej krízy ďalšími dlhmi...), existuje jeden dôvod, ktorý je špecifický pre Slovensko: Sme chudobná krajina a v pomere k nášmu bohatstvu budeme platiť najviac.

Napríklad máme najnižšie mzdy v eurozóne. To určite nie je solidarita, keď majú Slováci s najnižšou mzdou prispievať násobne bohatším Grékom alebo Španielom. V grafe sú uvedené priemerné mzdy v eurozóne(žltým sú vyznačené krajiny s najvyšším ratingom AAA):

Spolu s tým súvisí, že príspevok Slovenska vyjadrený ako podiel na tom, čo Slovensko vyprodukuje, je druhý najvyšší. Zatiaľ čo Luxembursko sa musí v prospech „záchrany" eura (úvodzovky používam preto, lebo najväčším ohrozením eura je samotný euroval) vzdať menej ako 5 percent toho, čo za rok vyprodukuje, Slovensko sa musí vzdať takmer 12-ich percent. V grafe sú uvedené príspevky krajín ako podiel na HDP:

Výsledkom kombinácie týchto dvoch faktorov (najnižšia mzda v eurozóne a druhý najvyšší príspevok) je skutočnosť, že každý Slovák bude musieť v prípade splatnosti záruk odrobiť tristo hodín, zatiaľ čo v ostatných krajinách (okrem Estónska) to je dvesto hodín a menej. V grafe je uvedený počet hodín, ktoré v prípade splatnosti záruk bude musieť odrobiť každý obyvateľ danej krajiny za priemernú mzdu danej krajiny:

Pokiaľ Slovensko už žiadne záruky nevystaví a ostanú len tie, ktoré boli vystavené minulý rok, bude musieť v prípade splatnosti každý odrobiť 169 hodín (na grafe stĺpec „Slovensko alt."). Toto je dôvod, prečo v žiadnom prípade nebudeme súhlasiť s tým, aby Slovensko vystavilo ďalšie záruky. Inými slovami, sme proti tomu, aby rozšírenie eurovalu stálo slovenských daňovníkov čo len cent, ani teraz a ani v budúcnosti. Som rád, že v tomto sa zhodujeme s premiérkou, ktorá sa tiež takto viackrát vyjadrila. Akékoľvek ďalšie vystavené záruky nevedú k záchrane eura, ale len k zbedačovaniu Slovenska.

P.S. Jedna poznámka k Estónsku: Na rozdiel od Slovenska, ktoré ma celkový dlh okolo 45% HDP, je Estónsko prakticky bez dlhu (cca 6% HDP)

Poz.: Pohľad na kríza z iného uhlu