Choď na obsah Choď na menu
 


Bohatstvo nesteká k chudobným – jednoducho odteká do zahraničia, odhalil výskum

Nová ďalekosiahla štúdia naznačuje, že ohromných 21 biliónov dolárov aktív sa stratilo v globálnych daňových rajoch. Ak by boli zdanené, stačilo by to na vrátenie častí Afriky naspäť na nohy – a dokonca vyriešenie krízy eura

Najbohatší ľudia sveta využili laxné daňové zákony, aby odčerpali prinajmenšom 21 biliónov dolárov, a zrejme dokonca až 32 biliónov dolárov, zo svojich domácich krajín a ukryli ich v zahraničí – sumu väčšiu ako celá Americká ekonomika.

James Henry, bývalý hlavný ekonóm konzultanskej spoločnosti McKinsey a odborník na daňové raje vykonal nový prelomový výskum pre kampaň skupiny Tax Justice Network [Sieť daňovej spravodlivosti] – prešiel dátami Bank for International Settlements (BIS), the International Monetary Fund (IMF) a analytikov súkromného sektora, aby vytvoril alarmujúci obraz ukazujúci kapitál odtekajúci z krajín po celom svete a miznúci v trhlinách finančného systému.

Komik Jimmy Carr sa v Británii v tomto roku stal verejne známou tvárou vyhýbania sa daniam, keď vyšlo najavo, že na osekanie svojej dane z príjmu využil trust [finančná inštitúcia ponúkajúce isté služby] založený na Kajmanských ostrovoch.

Tento typ schémy, na ktorej sa podieľal Carr je podľa Henryho správy nazvanej The Price of Offshore Revisited, vrcholkom ľadovca. Navzdory otvoreným rozhodnutiam vedúcich ekonomík skupiny G20 riešiť daňové tajomstvo, sú investori v desiatkach krajín –vrátane USA a Británie- stále schopní ukryť niektoré či všetky svoje aktíva pred vyberačmi daní.

„Táto offshore ekonomika je dosť veľká na to, aby mala podstatný vplyv na odhad majetkovej a príjmovej nerovnosti; na odhad národného príjmu a dlhu; a –najdôležitejšie- aby mala veľmi významný negatívny dopad na domáci základ dane ´zdrojových´ ekonomík,“ hovorí Henry.

Použitím hodnôt BIS o „offshore vkladoch“ – peniazoch držaných mimo domácej krajiny vkladateľa – a ich prirovnaním k časti portfólia, ktoré zvyčajne majú veľkí investori v hotovosti odhaduje, že vo finančných aktívach bolo pred daňovými úradmi sveta ukrytých niečo medzi 21 a 32 biliónmi dolárov (13-20 bil. libier).

„Tieto odhady odhaľujú ohromné zlyhanie,“ hovorí John Christensen zo Siete daňovej spravodlivosti. „Nerovnosť je omnoho, omnoho horšia ako ukazujú oficiálne štatistiky, no politici sa stále spoliehajú na trickle-down, aby bolo bohatstvo presúvané aj k chudobným ľuďom.

„Tieto nové údaje ukazujú, že sa stal úplný opak: po tri dekády sa neuveriteľné bohatstvo valilo na zahraničné účty malého počtu superbohatých.“

Podľa Henryho analýzy celkovo 10 miliónov jednotlivcov po celom svete má aktíva v zahraničí; no takmer polovicu minimálneho odhadu 21 biliónov -9,8 bilióna dolárov- vlastní len 92 000 ľudí. A to nezahŕňa nefinančné aktíva –umenie, jachty, panské sídla v Kensingtone-, ktoré mnoho svetových „sťahovákov“ rado používa ako domov pre obrovské bohatstvo.

„Ak by sme vyriešili ako zdaniť všetky tieto offshoreové majetky bez toho, aby sme zabili tú príslovečnú zlatú hus, alebo aspoň prilákali jej vlastníkov, aby to opätovne investovali doma, je tento sektor globálneho podzemia nesporne dosť veľký na to, aby významne prispel k daňovej spravodlivosti, investíciám a zaplateniu nákladov svetových problémov ako klimatické zmeny,“ tvrdí Henry.

Svoje výsledky potvrdzuje prostredníctvom národných účtov, aby zhromaždil odhady kumulatívneho toku kapitálu z viac ako 130 nízko- až strednepríjmových krajín za takmer 40 rokov a priznaní, ktoré ich majetní vlastníci pravdepodobne urobili.

V mnohých prípadoch celková hodnota týchto aktív ďaleko presahuje hodnotu zahraničných dlhov krajín, z ktorých pochádzajú.

Boj úradov v Egypte o znovunadobudnutie rozsiahlych súm ukrytých v zahraničí Husní Mubarakom, jeho rodinou a ďalšími kumpánmi počas mnohých rokov, kedy bol pri moci nedávno poskytol zarážajúci príklad faktu, že kleptokratickí vládcovia môžu využiť svoj čas na nahromadenie obrovských majetkov, zatiaľ čo sú mnohí obyvatelia uväznení v chudobe.

Najchudobnejšie krajiny sveta, obzvlášť v subsaharskej Afrike, posledné roky dlho a ťažko bojovali za to, aby od medzinárodného spoločenstva dostali odpustenie dlhu; no tento výskum naznačuje, že v mnohých prípadoch, ak by boli schopní dotiahnuť svojich najbohatších obyvateľov do daňovej siete, mohli sa v prvom rade vyhnúť stiahnutiu do zadĺženosti. Napríklad, na ropu bohatá Nigéria zažila od roku 1970 únos viac ako 300 miliárd dolárov, kým Pobrežie Slonoviny stratilo 141 miliárd dolárov.

Ak predpokladáme, že najbohatší investori zarábajú relatívne skromné 3% ročne zo svojich 21 biliónov dolárov, zdanenie tohto obrovského množstva peňazí o 30% by vytvorilo veľmi užitočných 189 miliárd dolárov ročne – teda viac ako bohaté ekonomiky míňajú na pomoc zvyšku sveta.

Samotná veľkosť skrytých aktív vlastnených superbohatými tiež naznačuje, že štandardné miery nerovnosti, ktoré sa zvyknú opierať o preiskumy príjmu domácností či bohatstva jednotlivých krajín, radikálne podceňujú skutočný rozdiel medzi bohatými a chudobnými.

Milorad Kovacevic, hlavný štatista Správy o ľudskom rozvoji Rozvojového programu OSN, hovorí, že ako veľmi bohatí, tak aj tí veľmi chudobní zvyknú byť vylúčení z mainstreamových výpočtov nerovnosti.

„Ľudia, ktorí majú na starosti meranie nerovnosti založenej na údajoch z prieskumoch vedia, že oba konce rozdelenia sú nedostatočne zastúpené – či lepšie, skreslené,“ tvrdí.

„Je tam sotva domácnosť z horného 1% s najväčším príjmom, ktorá by sa podieľala na prieskume. Na druhej strane, chudobní ľudia buď nemajú adresy, aby mohli byť vybraní do vzorky, alebo ak sú vybraní, tak svoje zárobky nesprávne citujú – zvyčajne ich skresľujú nahor.“

Je vidieť, že za posledné desaťročie či viac nerovnosť v mnohých rozvinutých krajinách prudko vzrástla – ako to opisuje nedávna správa z MMF, ktorá ukázala výrazné zvýšenie v takzvanom Gini koeficiente, ktorí používajú ekonómovia na meranie toho, ako rovnomerne je v spoločnostiach zdieľaný príjem.

Globalizácia vystavila nízko kvalifikovaných pracujúcich konkurencii lacných ekonomík ako Čína, zatiaľ čo nárast ziskovosti priemyslu finančných služieb –a rozšírenie sa kultúry veľkých bonusov pred úverovou krízou- viedol k tomu, čo ekonómovia nazývajú „únik“ na vrchol príjmovej škály.

Avšak, Henryho výskum ukazuje, že tento priznaný skok v nerovnosti je dramaticky podhodnotený. Stewart Lansley, autor nedávno vydanej knihy The Cost of Inequality, konštatuje: „Niet absolútne žiadnych pochýb, že všetky štatistiky o príjme a majetku tých hore problém zmierňujú.“

Prieskumy, ktoré sa používajú na zostavenie Gini koeficientu „sa jednoducho nedotýkajú tých najbohatších,“ hovorí. „Nezachytíte multimilionárov a miliardárov, a ak aj, nemôžete to urobiť riadne.“

Vlastne sa niektorí odborníci domnievajú, že množstvo vkladov ponechávaných v zahraničí je tak veľké, že ich úplné zarátanie by radikálne zmenilo rovnováhu finančnej moci medzi krajinami. Francúzsky ekonóm Thomas Piketty, odborník na nerovnosť, ktorý pomáhal zostaviť Databázu svetových príjmov, hovorí, že výskum jeho kolegov ukázal, že „bohatstvo držané v daňových rajoch je pravdepodobne dostatočne podstatné na tom, aby, s ohľadom na zvyšok sveta, zmenilo Európu na veľmi veľkého čistého veriteľa.“

Inými slovami, dokonca i riešenie zdanlivo nekonečnej, hlavnej dlhovej krízy eurozóny by bolo v dohľade – ak by len európske vlády pevne uchopili peňaženky svojich najbohatších obyvateľov.


[ Zdroj: http://www.guardian.co.uk/business/2012/jul/21/offshore-wealth-global-economy-tax-havens ]

 

 

 

 

http://www.danarionline.cz

 Bohatí podle studie skrývají v daňových rájích až 32 bilionů USD

 

  Bohatí podle studie skrývají v daňových rájích až 32 bilionů USD
Bohatí lidé a jejich rodiny mají na účtech v daňových rájích ukryto až 32 bilionů USD (672 bilionů Kč). To představuje ztrátu na daních z příjmů 280 miliard USD (5,9 bilionu Kč). Vyplývá to ze zprávy zveřejněné skupinou bojující proti daňovým rájům Tax Justice Network, kterou vypracoval bývalý ekonom konzultační společnosti McKinsey & Co. James Henry.

 Objem majetku v daňových rájích je větší, než velikost americké a japonské ekonomiky dohromady. Studie odhaduje pouze objem soukromých financí na účtech v daňových rájích, nezahrnuje nefinanční majetek jako reality, zlato, jachty nebo dostihové koně. Podle Henryho odhadů se částka na účtech na konci roku 2010 pohybovala v rozmezí 21 až 32 bilionů USD.
Soukromý majetek v daňových rájích představuje "obrovskou černou díru ve světové ekonomice", uvedl Henry v prohlášení. Studie použila údaje od Světové banky, Mezinárodního měnového fondu, Organizace spojených národů a centrálních bank a byla zveřejněna v době rostoucích obav veřejnosti i politiků z daňových úniků a vyhýbání se placení daní. Úřady v některých zemích, včetně Německa, dokonce platí za informace o možných daňových únicích ukradené z bank.
Zpráva také zdůrazňuje dopad, jaký má přesun peněz bohatých lidí do daňových rájů na rozvahy 139 rozvojových zemí. Podle průzkumu od 70. let minulého století nahromadili nejbohatší občané těchto zemí v daňových rájích 7,3 bilionu až 9,3 bilionu USD, napsala agentura Reuters.

Zdroj: ČTK

 

 

  

Nizozemsko
- firemní daň: 20-25 %
Země je oblíbená především díky tradičnímu a vyspělému podnikatelskému prostředí i dobré vymahatelnosti práva.
Nejde o tradiční daňový ráj. Firmy musejí plnit obvyklé povinnosti, jako je vedení účetnictví i audit hospodářských výsledků.

USA
- firemní daň: různá
Mezi daňové ráje se paradoxně řadí i USA. Některé členské státy totiž nabízejí daňové výhody srovnatelné s offshorovými jurisdikcemi, sazby se liší.
Sídlo v USA firmám rovněž zajišťuje lepší přístup na tamní trh.

Kypr
- firemní daň: 10 %
Země má nejnižší firemní daň ze zemí Evropské unie. Od daně jsou osvobozeny dividendy.
Vedení účetnictví i audit hospodářských výsledků jsou pro firmy povinné.

Lucembursko
- firemní daň: 20-21 %
Země je využívána především jako sídlo holdingových společností. Vzhledem k výši daní, veřejně přístupnému registru firem či povinnému auditu slouží spíše jako "prestižní adresa" než k daňové optimalizaci.

Britské Panenské ostrovy
- firemní daň: 0 %
Na firmy podnikající za hranicemi se vztahuje pouze paušální daň 350 dolarů ročně. Země po nich nepožaduje vedení účetnictví a předkládání auditu.
Registr firem není přístupný veřejnosti. Pro české firmy ale tato destinace přestává být atraktivní - s Českem podepsala dohodu o výměně daňových informací.

Seychelská republika
- firemní daň: 0 %
Destinace oblíbená především díky vysoké ochraně soukromí a anonymitě.
Veřejnost nemůže nahlížet do registrů. Účetnictví firmy vést musejí, není ovšem nutný audit.

Lichtenštejnsko
- firemní daň: 7,5-15 %
Země je proslulá především vyspělým bankovním systémem. Vedení účetnictví i audity jsou povinné. Umožňuje založit investiční fondy s licencí platnou v celé EU, které podléhají pouze čtyřprocentní dani z kapitálu.

Panama
- firemní daň: 0 %
Je považována za nejstarší daňový ráj.
Pro firmy podnikající za hranicemi odpadá placení daní (kromě ročního paušálu 300 dolarů), nutnost vedení účetnictví i auditu.
Registr firem je neveřejný.

Belize
- firemní daň: 0 %
Firmy se sídlem v Belize, jejichž podnikatelská činnost probíhá za hranicemi státu, platí pouze paušální roční daň 100 dolarů. Nemusejí podávat finanční výkazy a nepodléhají ani auditu.

Gibraltar
- firemní daň: 0 %
Destinace vhodná pro zajištění anonymity vlastnictví firmy, jména vlastníků nejsou zpřístupněna úřadům.
Neplatí se daň ze zisku, ale ani dividend, úroků nebo převodu cenných papírů.

Monako
- firemní daň: 33,3 %
Firmy jsou v prvních letech osvobozeny od daní. Země je oblíbená především u fyzických osob z celé Evropy, protože zde nemusejí platit daně z příjmů, platí pouze daně dědické a darovací.

Kajmanské ostrovy
- firemní daň: 0 %
Nabízí všechny obvyklé výhody offshorových destinací - nulové zdanění i vysokou anonymitu.
Navíc jde o oblíbené finanční centrum - sídlí zde stovky bank i mnoho hedgeových fondů.

Bahamy
- firemní daň: 0 %
Firmy na Bahamách neplatí daně ze zisků, dividend, kapitálových zisků ani z přidané hodnoty. Jediným odvodem je roční "paušál" ve výši 350 dolarů.
Země poskytuje také vysokou míru anonymity.

Nizozemské Antily
- firemní daň: 2,4-5,5 %
Destinace podléhá nizozemskému právnímu, a tedy i daňovému systému.
Přesto však nabízí vysokou míru anonymity. Rejstříky firem nejsou veřejně přístupné.

Bermudské ostrovy
- firemní daň: 0 %
Oblíbený daňový ráj s nulovými daněmi ze zisku nebo dividend podepsal loni s Českem dohodu o výměně daňových informací. Jeho atraktivita pro české firmy tím klesá.

 

 

 

 

 

 

http://ekonato.tvnoviny.sk

 Ficovi utekajú boháči do daňových rajov

 

 

 

Záujem slovenských podnikateľov o presun sídla do daňového raja v prvom polroku 2012 výrazne vzrástol.

Robert Fico prichádza stále s novými daňami pre obyčajných ľudí, zatiaľ čo podnikatelia mu utekajú do zahraničia. Záujem slovenských podnikateľov o presun sídla do daňového raja totiž v prvom polroku 2012 výrazne vzrástol.

Najviac láka Holandsko a Cyprus

Podľa údajov českej agentúry ČEKIA totiž počet slovenských podnikateľov, ktorí presídlili svoju firmu do destinácie považovanej za daňový raj, sa od konca minulého do polovice tohto roku zvýšil o 7,1 %. Celkovo sa tak počet firiem v daňových rajoch zvýšil o 213 subjektov na 3 208 firiem.

tabulka, raje, danove

 

K najatraktívnejším daňovým rajom pre Slovákov patria naďalej Holandsko, Cyprus a Luxembursko. Najväčší relatívny prírastok v prvom polroku zaznamenali Seychelské ostrovy, kde sa počet presídlených firiem zvýšil o 111 %.

Dôvodom je politická a ekonomická situácia

muž, oceán, more, ostrov
K najatraktívnejším daňovým rajom pre slovenských podniakteľov patria naďalej Holandsko, Cyprus a Luxembursko. Ilustračná snímka. 

Ak sa budú slovenskí podnikatelia aj po zvyšok roka presúvať do daňových rajov ako doteraz, pôjde podľa agentúry ČEKIA o najväčší odliv za posledné tri roky. Silným impulzom k presunu sídla do daňového raja je zrejme podľa agentúry aktuálna ekonomická a politická situácia na Slovensku.

Absolútne najviac slovenských firiem bolo ku koncu prvého polroka spomedzi daňových rajov kontrolovaných z Holandska, a to 1 068 subjektov. Nasledoval Cyprus s 672 firmami a Luxembursko s 360 firmami.

 

 

 

  

 

http://www.24hod.sk 

Slováci si obľúbili daňové raje, sťahujú tam firmy

Záujem slovenských podnikateľov o presun sídla do daňového raja v prvom polroku tohto roku výrazne rastie. Podľa údajov českej agentúry ČEKIA totiž počet slovenských podnikateľov, ...

 BRATISLAVA 8. augusta  - Záujem slovenských podnikateľov o presun sídla do daňového raja v prvom polroku tohto roku výrazne rastie.

william a catherine pocestuju na seyche


Podľa údajov českej agentúry ČEKIA totiž počet slovenských podnikateľov, ktorí presídlili svoju firmu do destinácie považovanej za daňový raj, sa od konca minulého roku do 30. júna tohto roku zvýšil o 7,1 %.

Absolútne sa počet firiem presťahovaných do daňových rajov zvýšil o 213 subjektov na 3 208 firiem. "Z daňového raja je aktuálne kontrolovaných 1,62 % zo 191 tis. firiem registrovaných na Slovensku," konštatuje v tlačovej správe ČEKIA.

K najatraktívnejším daňovým rajom pre Slovákov podľa správy patria naďalej Holandsko, Cyprus a Luxembursko.

Najväčší relatívny prírastok v prvom polroku zaznamenali Seychelské ostrovy, kde sa počet presídlených firiem zvýšil o 111 %.

"Ak by slovenskí podnikatelia zachovali tempo zapojovania svojich firiem do medzinárodných holdingov po celý zvyšok tohto roka, išlo by o najväčší odliv za posledné tri roky,“ komentovala aktuálne čísla analytička agentúry ČEKIA Petra Štěpánová.

Silným impulzom pre slovenských podnikateľov k presunu sídla do daňového raja je zrejme podľa nej aktuálna ekonomická a politická situácia na Slovensku.

Absolútne najviac slovenských firiem bolo ku koncu prvého polroka spomedzi daňových rajov kontrolovaných z Holandska, a to 1 068 subjektov.

Nasledoval Cyprus s 672 firmami a Luxembursko s 360 firmami. Vyše 680 takýchto podnikov bolo evidovaných aj v USA, ktoré však nie sú považované za klasický daňový raj, aj keď za splnenia určitých podmienok tak fungujú. Z mimoeurópskych destinácií okrem spomínaných USA je najobľúbenejším daňovým rajom Belize s 86 podnikmi.

Počet slovenských firiem s vlastníkom zo zahraničných offshore a onshore destinácií:

Onshore daňové raje - Offshore daňové raje

Daňové raje obľubujú aj Česi

Záujem českých spoločností o presun sídla do takzvaných daňových rajov rastie.

Česká kapitálová informačná agentúra (ČEKIA) o tom v utorok informovala s tým, že počet českých firiem s vlastníkom z daňového raja presiahol 12 tisíc, čo je 3,29 percenta firiem registrovaných v Českej republike.

"Počet vlastníkov českých firiem, ktorí pochádzajú z destinácií považovaných za daňové raje, sa od konca roku 2011 do 30. júna 2012 zvýšil o 294, čo predstavuje nárast o 2,5 percenta na 12 046 spoločností," uviedla Petra Štěpánová, analytička skupiny Bisnode, pod ktorú ČEKIA spadá.

Ako uviedla Štěpánová, ak by českí podnikatelia zachovali tempo zapájania svojich firiem do medzinárodných holdingov po celý zvyšok tohto roku, išlo by o najväčší odliv za posledné tri roky.

Celkový počet českých firiem s majiteľom z daňového raja by na konci roku 2012 dosiahol 12 340, čo by predstavovalo medziročný prírastok o 10,5 percenta.

"Zdá sa, že ani pravicová vláda zatiaľ nedokázala zastaviť, ale ani zbrzdiť záujem českých podnikateľov o presun sídla do daňového raja," uzavrela Štěpánová.

 

 

 

 

 

 Právní a daňové ráje - zastavme skandál Francouzská platforma pro problematiku daňových a právních rájů, 36 str., formát A5, překlad z francouzského originálu pro Česko proti chudobě, 2007