Choď na obsah Choď na menu
 


Lipšic

 

Kalinak- Pravda o Lipsicovi

 

 

 

 

zdroj:  https://www.faktyadokazy.cc/2019/07/29/co-je-zac-pravne-eso-z-harvardu-daniel-lipsic/?fbclid=IwAR3bQTEmLEZsED4oz7uYFWCxa3nFNYm6juJyUsAo390e2Wq5tJWAG_2koy4

Čo je zač „právne eso“ z Harvardu (Daniel Lipšic)

 

Je naozaj vynikajúce, že existuje taký internetový nástroj ako web.archive.org. Človek si tam dokáže nájsť veľa údajov z internetových stránok, ktoré už dnes neexistujú. My sme sa prehŕňali prostredníctvom tohto nástroja v obsahu webovej stránky www.lipsic.net a tam sme narazili na mimoriadne vhodný článok, ktorý bol síce zverejnený v roku 2013, ale aktuálny je stále.

Ide o Psychologický profil Daniela Lipšica, ktorého bývalý predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabín nenazval inak než „Právne eso“ z Harvardu. Tie úvodzovky tam samozrejme patria.

 

Potrebu prevziať tento článok pre nás znamená vystupovanie Lipšica na súdnom (zmenkovom) procese vedenom proti Mariánovi Kočnerovi a Pavlovi Ruskovi. Ako aj jeho komentáre a vynášanie informácií, čo sa týka vyšetrovania kauzy zavraždenia novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky. Nebudeme čitateľov na nič ďalej navádzať, doporučujeme si najprv prečítať psychologický profil Daniela Lipšica, následne si preštudovať jeho komunikácie s banskobystrickou právničkou, ako aj ďalšími ženami, ktoré viedol tento „svätec“ (https://www.faktyadokazy.cc/special-informacie-z-www-danielito-info/komunikacie/). Napriek všetkému čo rozpráva Lipšic, on sám vie veľmi dobre, že tieto komunikácie sú autentické! Pre nás je úplne nepochopiteľné a scestné, kde všade sa tento človek napchá, hoci svoju morálku pozná najlepšie práve ON sám.

 

Príjemné čítanie…

 

Psychologický profil Daniela Lipšica.

Je to konzervatívny muž, ktorý navonok prezentuje hodnoty klasickej konzervatívnej spoločnosti. Nie je rodený líder. Ide skôr o ambiciózneho technokrata, ktorý túži byť uznávaným a rešpektovaným lídrom. V jeho správaní pozorovať emočný chlad a citovú vypočítavosť. Nemá rád dotyky, dokonca nemá rád ľudí. Ľudí vníma ako nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie svojich ambícií. Je ako vodič, ktorý nemiluje svoje auto, ale vie, že bez neho sa nedostane z bodu A do bodu B. To znamená, že venuje ľuďom len toľkú pozornosť a zaujatie, aby sa dokázal dostávať k stanoveným cieľom. Ak to dosiahne, potom ho už človek prestane zaujímať.

 

Vďaka emočnému chladu, nie je predpoklad že dokáže osloviť masy ľudí. Je príliš zaujatý sebou na to, aby dokázal „cítiť dav“. Jedná sa o človeka, ktorému mimoriadne záleží na tom, aby vynikal. Paradoxne chce vyniknúť preto, lebo o sebe pochybuje. Trpí komplexom menejcennosti, hoci navonok vyvoláva dojem mocného muža. Predpokladá sa, že jeho komplex sa zrodil v mladosti a súvisí s vysoko ambicióznym prostredím lekárskej katolíckej rodiny.

Jeho brat dvojča, vždy mal prirodzene bližšie k otcovskej akceptácii, nakoľko šiel úspešne v lekárskych šľapajach svojho otca a matky. On sa snaží vybojovať si svoju slávu vysokým až najvyšším spoločenským postavením. Tento boj bude prebiehať dovtedy, kým bude jeho komplex existovať. Je negatívne orientovaný na všetkých a všetko, čo bude vnímať ako hrozbu, pre zneistenie vlastnej identity.

Dochádza k presvedčeniu, že úctu a rešpekt si zabezpečí jedine tým, že bude silný, prestížny a vysoko postavený. Tu treba hľadať pohnútky jeho až extrémnej túžby presadiť sa a byť rešpektovaný.

Cíti, že tieto túžby mu pomôže zabezpečiť štúdium práva (volí zámerne aj Harvard Law School v Cambridge a študijný pobyt na Georgetown University Law Center vo Washingtone a na University of Minnesota Law School v Minneapolise – je to prestížny krok. V kariérnom profile to pôsobí mimoriadne kompetentne.

V mladom veku a veľmi skoro sa stáva vedúcim úradu Ministerstva spravodlivosti a krátko na to podpredsedom KDH. To všetko vďaka pomoci a podpore rešpektovaných autorít z prostredia strany.

Neskôr člen vlády, minister spravodlivosti, minister vnútra. To mu zabezpečovalo uspokojenie potreby vynikať, ovládať, mať moc. A hlavne, budovať presvedčenie o svojej sile, o ktorej vnútorne neustále pochybuje…..

Počas jeho pôsobenia vo verejných funkciách sa vyznačoval silnými autoritárskymi prejavmi. V prejavoch na pozícii ministra bola prítomná skrytá agresivita, v niektorých prípadoch dokonca škodoradosť. Snažil sa vystupovať ako „silový minister“. V rámci argumentačnej podpory často krát používa ukazovanie verejnej listiny (pozrite hovorím pravdu, som nepriestrelný). Ku konkurentom a odporcom je nemilosrdný až pomstychtivý.

Človek v jeho situácii si potrebuje neustále posilňovať svoje ego, aby neupadol do pochybností o sebe samom. On však na verejnosti hrá stále „druhé husle“. Večne druhý….. to mu pripomína to, proti čomu stále bojuje od mladosti. Vo vláde je minister „len“ súčasť tímu podliehajúcemu premiérovi. A v materskej strane KDH ? Snaží sa presadiť, ale naráža na tvrdý odpor (nie je vylúčené že niekedy sa dočkal aj ironického výsmechu, ktorý ho provokuje…) Kladie si otázky: „ako to, že nevidia aký som skvelý?!“ Alebo: „Boja sa, že ich všetkých preskočím, preto mi kladú polená pod nohy. Chcú ma eliminovať, ale ja im ukážem! Je to banda hlupákov a tupcov…“

Navyše je denne svedkom, ako iní „tupci“ (podľa neho) zakladajú strany, sú úspešní a tvrdia muziku v politických kruhoch. Len on s jeho skvelými schopnosťami je stále akoby v tieni. Stále sa musí niekomu podriaďovať. Jediné, kde je v očiach verejnosti ako BOSS, sú tlačové besedy na ktorých prezentuje úspechy jemu zvereného rezortu. To mu však prestáva stačiť. Má pocit že dozrel jeho čas, len nikto to nevidí….

Doma je síce číslo jedna , ale to berie ako samozrejmosť, to ho neuspokojuje. A práve v tejto situácii môže prísť niekto, kto mu povie „môžeš byť prvý, ak ……“ Považuje to za „božie znamenie“, za šancu konečne sa presadiť a všetkým (aj otcovi a bratovi) ukázať kým je! Urobí čokoľvek. Agresivita v jeho prípade má charakter vypočítavého lovca, ktorý čaká na vhodnú príležitosť udrieť. Nemá problém si racionalizovať násilné správanie, ak je to v mene napr. nejakej ideológie , alebo jeho presvedčenia. Spojenie tzv. „božieho znamenia“ a zakomplexovanosti na pozadí agresivity, vytvára nebezpečnú kombináciu…. V tomto je rizikový a nevypočítateľný.

Na rozumovej úrovni si uvedomuje nevyhnutné mechanizmy politickej moci. Nemá s tým problém. Spraví čokoľvek, aby sa dostal k moci. V tomto momente je však rozpoltený. Svoje mocenské praktiky oblieka do plášťa svätého bojovníka. Sám seba presviedča o romantickom obraze svätého bojovníka, ktorý v mene dobra, bojuje proti zlu. Snaží sa uveriť tomuto obrazu, pretože táto predstava mu v čase samoty a intimity dodáva odvahu, ktorej nemá na rozdávanie. Isté je, že za všetkou tou bublinou o morálnom boji proti nespravodlivosti a korupcii, sa skrýva prozaický motív: Prekonať vlastný vnútorný strach. Dokázať sebe a okoliu, že je chlap! Že je chlap – BOJOVNÍK…. Takýto motív, je možné u politika akceptovať za určitých okolností. Voliča svojim spôsobom nemusí zaujímať motív politika, ale jeho výsledky. Ale tu je veľké riziko smerom do budúcnosti. Potláčaná agresivita, komplex „večne druhého“ a účelovo používané tzv. božie impulzy, profilujú nebezpečného agresora. Tento človek je individualista. Nie je tímový hráč. Čím viac bude dostávať podporu od verejnosti, tým je väčší predpoklad, že sa „vymkne spod kontroly“ a bude hrať len na vlastné tričko. Uverí, že prekonal svoj komplex a stane sa neriadenou strelou…..

Je reálny predpoklad, že uprednostňuje spoločenský systém, ktorý sa vyznačuje silnou kontrolou, poriadkom, jediným povoleným názorom, perfektným systémom a potlačovaním všetkého rušivého a odlišného.

Ide o muža, ktorý disponuje pomerne dobrým intelektovým potenciálom. Avšak nie je v tomto aspekte nadpriemerný. Skôr horné pásmo priemeru. V čom však vyniká, je výborná pamäť a komunikačné zručnosti. Vďaka tomuto pôsobí na okolie presvedčivo a oveľa sofistikovanejšie, než je objektívna realita jeho schopností. V rozhovoroch je argumentačne veľmi silný, pokiaľ sa dokáže pripraviť. Problém má s improvizáciou. Nevie improvizovať. Ak sa objaví nečakaná skutočnosť, na ktorú nebol pripravený, zachváti ho nepokoj, ktorý môže prerásť až do vnútornej paniky. V jeho prípade ventilom môže byť aj agresivita, ktorú vo verejných diskusiách v takýchto situáciách s vypätím všetkých síl potláča. Následkom toho môže mať časté bolesti hlavy, zmeny nálad a pod. V rozhovore potrebuje mať posledné slovo, potrebuje víťaziť. Aj v situáciách, kedy o nič nejde napr. rodinná party. Aj tu musí byť ten najmúdrejší a najdokonalejší. Víťazstvo tohto druhu mu prináša pocit vlastnej dôležitosti a slastné uspokojenie. V politickej aréne proti oponentom určite cenená vlastnosť, v tímovom prostredí a v súkromí nešťastie pre jeho partnerov. Tí musia niekedy až servilne dávať najavo svoju podriadenosť a nekompetentnosť na úkor jeho „dokonalosti.“ Byť v blízkosti takéhoto človeka znamená, potlačiť svoju osobnosť a všetko čo s tým súvisí (vrátane vzdania sa vlastných názorov), pokiaľ nechcete byť neustále v konflikte.

Ide o pedanta, niekedy až chorobne pedantného. Všetky predmety v jeho okolí musia mať svoje miesto, všetko musí byť v presne stanovenom čase. Ak niečo nie je na svojom mieste, zneistie. Poriadok vecí a presnosť ľudí mu dodávajú istotu. Nedokáže existovať v „tvorivom chaose“. Tak ako ho dokáže zneistiť „neporiadok vecí“, tak ho dokážu zneistiť aj neočakávané reakcie ľudí. Svoje reakcie naopak si dôkladne premyslí. Málokedy reaguje spontánne a prirodzene. Občas má takéto „svetlé momenty“ v súkromí v prítomnosti svojich detí, s pribúdajúcim časom menej už u manželky.

Má mimoriadne rád niekoľko vecí zo svojho šatníka, ktoré by najradšej nosil stále. V odievaní má dve polohy. Prvá – konzervatívny politik (dnes s núteným liberálnym stylingom,) druhá – tzv. TOP GUN predstavujúci mužskú dobrodružnosť a odvahu. K tejto podobe treba dodať, že takýto by chcel byť. Oblečenie tomu zodpovedajúce, mu dodáva túto ilúziu.

Je citlivý, ľahko zraniteľný. Keby nebol politik, bol by viac utiahnutý do seba. Vo vzťahu k ženám očakáva poslušnosť. Chce ich ovládať, chce aby sa mu podriadili – to je navonok (ale inak je závislý na ich priazni, pretože mu to dodáva istotu, že je silný muž). Ako ho žena odmietne, vníma to ako vlastné zlyhanie. V podstate má strach zo žien, preto ich chce ovládať. Ak nemôže ovládať svoju životnú partnerku, je predpoklad že túto túžbu bude kompenzovať v mimomanželskom vzťahu.

Jeho správanie sa vyznačuje nutkavou potrebou po kontrole a perfekcionizme. Potláčaná agresivita má pedanticko – mocenský charakter. Obáva sa aj vlastných emócií, ktoré by mohli uniknúť jeho racionálnej a logickej kontrole. Kladie dôraz na systém a poriadok a tým pádom drží aj svoju agresivitu na uzde. Agresivita sa u neho prejavuje ako chladná moc, kontrola. Vzťah (hlavne k ženám), si zaisťuje opanovaním (vládou), ktoré môže vyústiť až v sadistický pocit uspokojenia nad tým, ako je druhá osoba nútená všetko potlačiť a podriadiť sa (napríklad: https://www.faktyadokazy.cc/wp-content/uploads/2019/02/Lipsic_Miadokova_SMS1.pdf).

V jeho súčasných pohnútkach správania prevláda želanie zmeniť pôvodnú situáciu. „Už nebudem ten, kto musel byť poslušný, ale sám im budem vládnuť!“ Takýmto spôsobom presmeruje pocit v minulosti potláčanej agresie, vyplývajúcej z pocitu bezmocnosti a neuskutočneného protestu. Svoju potrebu vládnutia vo vzťahoch, realizuje manipulatívnym násilím, pretože mu chýba viera v silu autentického citového vzťahu. Výnimkou môžu byť jeho vlastné deti do obdobia, kým budú malé. Čím budú staršie, bude jeho potreba ovládať aj ich stále silnejšia.

Redakcia

 

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 

 

zdroj: https://adamkemeny.blog.pravda.sk/2014/07/11/ako-sa-minister-lipsic-s-izraelskym-agentom-zaplietol/

Ako sa minister (! ) Lipšic s izraelským agentom zaplietol

O tom, že nákup „nového“ odpočúvacieho systému sprevádzali klientelizmus a korupcia, písali viacerí. Teraz vychádza najavo, že Daniel Lipšic s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou v tomto tendri konal podľa nôt, ktoré mu dal izraelský spravodajský ex/dôstojník Aron Shaviv.

Už dávnejšie sa tejto kauze venoval článok Prečo Lipšic spolupracuje s „bývalým“ spravodajským dôstojníkom Izraela? Nové svetlo do týchto udalostí však vnášajú ďalšie emailové komunikácie od môjho anonymného informačného dobrodinca.

 

O čo presne išlo

Ide o občana štátu Izrael Arona Shaviva. Pôvodne pracoval v izraelskej vojenskej spravodajskej službe Aman, čo sám potvrdil v rozhovore pre Jerusalem Post. V súčasnosti je spoločníkom konzultačnej firmy Shaviv Strategy and Campaigns, ktorá na Slovensku pracovala hlavne pre politikov KDH ako Ján Figeľ či Dušan Pekár.

Práve starosta Ružinova Dušan Pekár mal sprostredkovať stretnutie Lipšica so Shavivom, ktorý mu v tom čase pomáhal s politickým marketingom. Stretnutie Shaviva s Lipšicom sa uskutočnilo 20. júna 2011.

Lipšic pre Nový čas povedal, že „stretol som sa s ním na päť minút na ministerstve, odvtedy som ho nevidel“. Lipšic povedal, že mu Shaviv mal navrhnúť poradenstvo v oblasti PR, čo odmietol. Dôležité je nezabudnúť na fakt, že Lipšic stretnutie so Shavivom potvrdil.

Podľa môjho názoru to však také nevinné, ako tvrdí Lipšic, nebolo.

 

Very discreet: V hlbokej tajnosti

EMAIL SHAVIV_PEKAR_1Aron Shaviv požiadal 9. júna 2011 Dušana Pekára o sprostredkovanie stretnutia s Danielom Lipšicom. Chcel, aby sa schôdzka konala 15. júna. Zdôraznil, že ide o osobnú a diskrétnu prosbu. Na záver zdôraznil, že sa to má udržať v hlbokej tajnosti! Teda „very discreet“, ako píše Aron.

Nemyslím si, že rokovanie o poradenstve v oblasti PR je nutné držať v takej veľkej tajnosti. A okrem toho, načo stretnutie s ministrom? Nech sa páči, pozri si ponuku verejných obstarávaní na www.minv.gov.sk, zúčastni sa a vyhraj.

Nasleduje pokračovanie komunikácie, v rámci ktorej Pekár a Shaviv dohadujú termín stretnutia. Až sa napokon zhodli, že sa Shaviv sa s Lipšicom stretne 20. júna 2011.

EMAIL SHAVIV_PEKAR_2_1EMAIL SHAVIV_PEKAR_2_2Čo sa dialo vo februári 2012

V februári sa o Shaviva začal zaujímať Nový čas. Tretieho februára 2012 vyšiel v Novom čase článok Poradenstvo za 29-tisíc EUR: Trénoval politikov KDH izraelský agent? V ňom Aron Shaviv na otázku, či pôsobil niekedy v tajnej službe, odpovedal „nie“. Tým však poprel to, čo hovoril pre Jeruzalem Post. Takže koho klamal, Nový čas alebo Jeruzalem Post?

Tomuto článku opäť predchádzala emailová komunikácia. Novinár, ktorý písal článok, sa na Shaviva obrátil s tým, aby mu zodpovedal isté otázky. Shaviv sa rozhodol, že musí osoby, ktoré s ním na Slovensku spolupracujú, varovať. Preto 1. februára 2012 o 19:02 preposlal otázky novinára svojej spriaznenej osobe v SR Michalovi Repovi. Ten email zase preposlal Dušanovi Pekárovi.

EMAIL REPA_PEKARPekár obratom varoval Lipšica – email preposlal na súkromnú adresu jeho vtedajšieho hovorcu Gábora Grendela (gabor.grendel@gmail.com).

EMAIL PEKAR_GRENDELTakže Lipšic a jeho okolie už od 1. februára vedeli, že novinári sa zaujímajú o človeka, s ktorým sa osobne stretol, a ktorý očividne pôsobil v izraelských spravodajských zložkách.

Na tlačovke 7. februára 2012 sa dopredu inštruovaný Lipšic usiloval tváriť suverénne a odrážať otázky o Aronovi Shavivovi. Veľmi mu to však nešlo a bol na to podľa všetkého veľmi dobrý dôvod.

Ak bolo stretnutie s izraelským agentom nepodstatné, prečo by Pekár Lipšica varoval? Môže sa len tak hocikto stretnúť s ministrom vnútra? Lipšic ako minister vnútra musel absolvovať stovky stretnutí, avšak v tomto prípade si presne „pamätal“, že sa stretli len na päť minút a „vedel“ aj to, o čom bola reč. Keď sa ho opýtate, či si jeho občianske združenie alebo strana objednali prieskum verejnej mienky, tak si nepamätá nič. Pozoruhodne nedôsledná pamäť…

Inak Lipšicove vystúpenie na tlačovke bolo veľmi nepresvedčivé. Bol napätý a viackrát si protirečil. Prečo? Ponúkam čitateľom logické vysvetlenie.

 

Potrebovali si zladiť noty?

Drísty o tom, že Shaviv ponúkal Lipšicovi PR služby odmietam. Bol by to príliš veľký cirkus pre tak málo muziky.

Poďme radšej spolu analyzovať známe fakty. Lipšic sa so Shavivom stretli 20. júna 2011. Čo sa dialo v tom období?

Od novembra 2010 bežal proces dodávky nového odpočúvacieho zariadenia pre Ministerstvo vnútra SR. Bolo o tom napísaných veľa článkov, napríklad v Plus 7 dní, Pravde a na internete je aj dokument KOCÚR, ktorý súvislosti „nákupu“ detailne osvetľuje. Obstarávanie prebiehalo za podozrivých okolností. Bodaj by aj nie, keď mal celý proces pod palcom poradca pre rómsku problematiku ministra vnútra Milan Krajniak.

Nebudem popisovať celý priebeh. Stačí sústrediť sa na to, čo bolo aktuálne v júni 2011. Lipšic tender spustil bez schválenia vlády a bez vedomia koaličnej rady. A teraz pozorne sledujte dátumy:

14. 4. 2011 bola podpísaná zmluva medzi spoločnosťou ORGA-TRADE a ministerstvom vnútra na dodávku odpočúvacieho systému, čo potvrdzuje aj článok v Pravde z 25. 5.2011. Bleskurýchle prebehli prvé miliónové zálohové platby. Nové zariadenie, ktoré dodnes leží nevybalené v krabiciach, lebo chýbajú viaceré dôležité komponenty, mala cez ORGA-TRADE dodať spoločnosť VERINT SYSTEMS z Izraela, rodnej krajiny ex/agenta Shaviva. VERINT SYSTEMS, pochopiteľne, dodáva spravodajskú techniku aj pre izraelské tajné služby.

3. 6. 2011 muselo ministerstvo po nátlaku vládnej koalície požiadať ORGA-TRADE (VERINT SYSTEMS) o pozastavenie prác na projekte. Informovali o tom aj médiá. Lipšic sa ocitol v slepej uličke. Z jednej strany musel akceptovať požiadavku koaličných partnerov a vypísať nové výberové konanie. Z druhej strany tam už bola podpísaná zmluva s ORGA-TRADE, ako aj zaplatené prvé zálohy.

20. 6. 2011 sa uskutočnilo stretnutie Arona Shaviva s Danielom Lipšicom.

29. 6. 2011 predávajúci akceptoval pozastavenie prác. Takže s daným procesom súhlasili VERINT SYSTEMS aj ORGA-TRADE. Namiesto toho, aby trvali na dodržaní zmluvy, čo by bolo z podnikateľského hľadiska logické.

Na jeseň prebehol akože nový tender, v ktorom opäť uspel tandem ORGA-TRADE a VERINT SYSTEMS. Tento fakt je aj odpoveďou na dve otázky: Prečo sa potreboval Shaviv „very discreet“ stretnúť s Lipšicom? Prečo VERINT SYSTEMS aj ORGA-TRADE neprotestovali proti „pozastaveniu“ tendra?

Neviem, ako vám, ale mne to celé začína do seba zapadať…

 

Adam Kemény

 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

zdroj: https://adamkemeny.blog.pravda.sk/2013/07/15/kto-este-financuje-politicku-stranu-nova-daniela-lipsica/

Kto EŠTE financuje politickú stranu NOVA Daniela Lipšica?

V mojom poslednom blogu som upozornil na „americké“ pozadie, resp. „americký sen“ Daniela Lipšica. V rámci tohto článku upozorním na úplne opačnú, ale veľmi zaujímavú vec, k poznatkom o ktorej som sa dostal čírou náhodou. Tento článok, spoločne s článkom anonymných autorov na http://www.lipsic.net/kniha-a-financovanie-nova.html, ako aj mojím posledným článkom o organizácii ADF (http://adamkemeny.blog.pravda.sk/2013/06/26/dalsi-zaujimavy-sponzor-zamestnavatel-daniela-lipsica/) vnesie ešte viac svetla do pozadia financovania strany NOVA.

Neviem ako vy, ale ja mám veľmi rád Slovensko. V apríli tohto roka som sa náhodou zatúlal do obce Smolenice (Malé Karpaty). V centre (ak sa to dá tak nazvať) obce, som uvidel postavené základy k hotelu. Dal som sa do reči s miestnou paňou, ktorá sa mi predstavila ako Mária. Vysvetlila mi, že v strede dediny stál starý kaštieľ, ktorý pred niekoľkými rokmi kúpil nejaký pán. Plány boli údajne nádherné – nový hotel a krásny park. Ako obvykle na Slovensku, stavba začala, aj prestala.

Spýtal som sa Márie, kto to vlastne kúpil. Odpovedala, že kaštieľ pred rokmi kúpila spoločnosť Premier Consulting, ktorú zastupoval Miroslav LOPATA. Mária tvrdila, že kúpna zmluva obsahuje bod, kde sa firma zaväzuje, že do obnovy priľahlého parku investuje 1 200 000, Sk. Mária taktiež poznamenala, že nehnuteľnosť má už nového majiteľa – Kepta, s.r.o. .

Bral som to ako štandardný slovenský „o….“ (nie Máriu, jej som nemal dôvod neveriť), ale spozornel som, keď skonštatovala, že v marci 2013 o tom písala aj Danielovi Lipšicovi. Keď som sa spýtal prečo práve jemu, odpovedala, že Miroslav LOPATA je jedným zo sponzorov strany NOVA. Zaujalo ma to.

———————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————

Takže kto je Miroslav LOPATA?  

Jeden zo zakladajúcich členov NOVA. V roku 2002 pôsobil ako predseda ODM (liaheň, z ktorej vyšli Lipšic, Krajniak a iní členovia vedenia strany NOVA). Na stránke http://www.nova.sk/darcovia-2012/, figuruje ako najväčší darca za rok 2012. Vtedy poskytol strane príspevok vo výške 28 000 EUR. Ako druhý najväčší darca je tu uvedený Ing. Miroslav Švec, ktorý poskytol 22 000 EUR. Tieto dve osoby spája vlastníctvo spoločnosti Premier Consulting (presne tej, ktorá kúpila spomínaný objekt v Smoleniciach). Spoločnosť sa zaoberá poradenstvom pri získavaní eurofondov najmä v oblasti pôdohospodárstva.

Okrem iného je Miroslav Lopata aj okresným koordinátorom politickej strany NOVA väčšina – dohoda v okrese Komárno.

Blízkosť Lopatu k politickej strane NOVA nie je možné poprieť.

———————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————-

Rozhodol som sa overiť si, či mi pani Mária zo Smoleníc hovorila pravdu. Podarilo sa mi dopátrať sa ku Kúpnej zmluve (samotná zmluva je/bude zverejnená na mojom FB), kde ako zmluvné strany vystupujú obec Smolenice, zastúpené Pavlínou Hornáčkovou (starostkou obce) a spoločnosť Premier Consulting, spol. s r.o. (IČO: 35 860 235), zastúpená Miroslavom LOPATOM. Zmluva bola podpísaná 24.júna 2005. Vklad bol Správou katastra Trnava povolený 19.9.2005.

V skratke, obec predala firme Premier Consulting nehnuteľnosti na parcele č. 755/4, list vlastníctva č. 1910 o výmere 2529 m2 a parcelu č. 754 (ten istý list vlastníctva) o výmere 1132 m2. Cena nehnuteľností bola 2 379 650 Sk, čiže 650 Sk za štvorcový meter. Pritom samotná zmluva je naviazaná na realizáciu projektu výstavby hotela s kongresovým centrom. Nenašiel som tu nič, čo by OTVORENE hovorilo o záväzku Lopatu investovať nejaké financie do parku. Ale beriem to tak, že v tomto prípade mi pani Mária hovorila pravdu.

Výpis z listu vlastníctva č. 2680 (viď na mojom FB) nám poskytuje vysvetlenie k tomu, čo sa dialo po tom, ako Premier Consulting kúpila vyššie spomínané nehnuteľnosti. Takmer 2,5 roka sa s nehnuteľnosťami nedialo nič, a následne boli dňa 30.01.2008 predané / prevedené na základe Kúpnej zmluvy č. 425/08 na spoločnosť Kepta, s.r.o. (Františkánov 3, Komárno). Až dodnes vlastní spomínané nehnuteľnosti táto spoločnosť. Keďže obidve spoločnosti vlastnili vtedy tie isté osoby, zaujímala by ma cena, ktorú Kepta zaplatila Premier Consulting.

Pani Mária mi povedala, že pán Lopata tzv. vysvetľujúci email ohľadom nečinnosti na stavbe poslal až vo februári 2013! Čiže takmer 8 rokov od podpísania kúpno-predajnej zmluvy! Vraj sa vyhováral na to, že jeho firma nedostala nenávratný finančný príspevok z eurofondov. Že vraj potom začal hľadať iných investorov, a údajne našiel nejakú ruskú firmu Prisma, ktorá vraj v Ruskej federácii prevádzkuje niekoľko desiatok hotelov. K tejto firme neskôr.

To, že sa Lopata choval voči obyvateľom maximálne neseriózne, keď informoval obec o skutočnom stave veci až po 8 rokoch, je ťažké poprieť. Rovnako neseriózne sa choval aj LIPŠIC, keď odbil Máriu jednoduchým konštatovaním, že pozná Lopatu ako poctivého človeka a že celú vec preveril. Pani Mária mi sľúbila, že v prípade potreby mi prepošle daný email.

———————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————–

LOPATA a spoločnosť Kepta, s.r.o.      

Spoločnosť bola zapísaná do registra 31.05.2004. Medzi jej spoločníkmi figurovali Silvia Vargová, Miroslav Lopata a spoločnosť AWARD, s.r.o. (IČO: 35 709 928). Veľmi zaujímavá je práve posledná spoločnosť – medzi jej spoločníkmi ako aj konateľmi figurovali mená: Milan Krajniak (bývalý poradca Daniela Lipšica na MV SR pre rómsku problematiku, v súčasnosti marketingový guru NOVA), Ján Lazar (člen vedenia NOVA, riaditeľ Ekonomickej sekcie na MV SR za Daniela Lipšica), Ľudovít Tóth (súčasť biznis projektov bratov Krajniakovcov, v súčasnosti marketingový a eventový poradca NOVA) a iní. Pol roka pred uzavretím zmluvy medzi obcou Smolenice a Premier Consulting, bola spoločnosť AWARD zo zoznamu spoločníkov spoločnosti Kepta vymazaná.

Od 20.03.2008 je jediným spoločníkom firmy Kepta, s.r.o. ruská spoločnosť Prizma so sídlom Lenina 42, Zarečnyj 442 960, Rusko. Vklad tejto spoločnosti predstavuje 797 073 EUR (splatené 07.07.2009). Podotýkam, v spoločnosti Kepta naďalej figuruje ako konateľ Miroslav LOPATA (to znamená, že požíva dôveru spoločníka a nesie zodpovednosť za spoločnosť) – http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=51466&SID=9&P=0.

SPOLOČNOSŤ „OOO PRIZMA“

INN / DIČ:     5838043058

Dátum vzniku: 18. februára 2004

Základné imanie: 740 759 292 rubľov = cca. 18 518 982 EUR

Sídlo: ul. Lenina 42, obec Zarechnyj, Penzenská oblasť, Ruská federácia

Hlavný predmet činnosti: nákup a predaj nehnuteľností

Generálny riaditeľ (konateľ):  Belova Tatiana Rafaeljevna

Tatiana Belova nefigurovala ako konateľ v žiadnych iných ruských spoločnostiach. Vlastní 100 % podiel v spoločnosti OOO „Rio-Systema“, moskovskej spoločnosti podnikajúcej v oblasti účtovníctva.

Tu je potrebné poznamenať, že časť názvu „RIO“ predstavuje brand spájajúci skupinu spoločností okolo Jevgenija Kogana a jeho partnera Jefima Ľva, ktorí spoločne vlastnia aj spoločnosť OOO PRIZMA.

 

Vlastníci OOO PRIZMA:

Kogan Jevgenij Iľjič –  65,2 %

Kogan Marina Nikolajevna – 4,5 %

Lev Jefim Felixovič – 20,3 %

Lev Jelizaveta Jefimovna – 3,6 %

Lev Margarita Alexandrovna – 6,4 %

Ako je jasne vidno, spoločnosť OOO PRIZMA je kontrolovaná dvoma rodinami Kogana a Ľva. Samotná spoločnosť OOO PRIZMA disponuje podielmi v deviatich ruských spoločnostiach. Nejdem ich tu rozpisovať, nakoľko to nie je podstatné.

OOO PRIZMA je súčasťou ruskej tzv. biznis skupiny s názvom „Rio“.

———————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————–

Jevgenij KOGAN.

Narodený 25.06.1966. Vzdelanie – technik – mechanik. Holding „Rio“ vznikol ešte v roku 1988 (počas vlny tzv. kooperatívneho hnutia). Prvotne sa spoločnosť zaoberala importom biliardových stolov zo Španielska, neskôr sa sústredila na vybavenie pre hazardné zariadenia.

Od roku 2000 sa skupina spoločností „Rio“ stala jedným z najväčších dodávateľov vybavenia pre hazardný biznis a taktiež prevádzkovala hracie kluby. V období schválenia zákona limitujúceho hazard (jeseň 2006) vlastnil koncern „Rio“ len v Moskve okolo 200 hazardných klubov. Celkový počet klubov na území Ruska a SNŠ predstavoval okolo 1500.

V novembri 2010 spoločnosť Kogana Termiona zavrela investičnú dohodu s OAO „ROSNANO“ (štátny podnik) o vytvorení projektovej spoločnosti „Termointech“ a príprave masovej výroby termočastíc na základe technológie CERATOM (vyvinutá ruskými vedcami). Celkový rozpočet projektu predstavuje 1,7 mld. rubľov (cca. 40 mil. EUR). Väčšinu rozpočtu zabezpečuje štátne ROSNANO. S týmto ruským podnikom sa spája meno Anatolij ČUBAJS, ktorý svojho času patril do najužšieho kruhu jeľcinovskej „rodiny“.

Jefim LEV.

Narodil sa 19.januára 1958. Vyštudoval Moskovský inžiniersko-stavebný inštitút. Od roku 2002 bol generálnym riaditeľom OOO „Firma Johny – Game“. Spoločnosť je súčasťou koncernu „Rio“. Taktiež je bývalým generálnym riaditeľom OOO „Rio – Capital“, dcérskej spoločnosti OOO PRIZMA.

Od roku 2010 je členom dozornej rady OAO „AGAVA – Resurs“. Je generálnym riaditeľom OOO Termiona.

———————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————

JEVGENIJ KOGAN a jeho druhá stránka.

Doteraz sme sa bavili o „forme“, pozrime sa na obsah. Podrobný screening ruských médií má za následok nájdenie dvoch publikácií, v kontexte ktorých sa Jevgenij Kogan spomína v súvislosti s menami Farit Temirgalijev a Michail Kulikov (do roku 2010 sa volal Abbasov Mechman Agikaši-Ogly). Ide o vysokopostavených dôstojníkov (náčelník a jeho zástupca) Správy K, ÚŠČ Ministerstva vnútra Ruskej federácie, ktorí hrali významnú (negatívnu“) úlohu v „kauze o nelegálnych kasínach“.

Poznámka:

Správa K vyšetruje zločiny v sfére „informačných technológií“. Je súčasťou Úradu špeciálnych činností (ÚŠČ) Ministerstva vnútra RF, ktoré sa zaoberá okrem iného aj zločinmi v oblasti počítačových technológií. Okrem škandálu v súvislosti s kauzou nelegálnych kasín figurovali predstavitelia Správy K aj pri kauze sfalšovania dokumentácie pri vyšetrovaní kontrabandnej aféry spoločnosti „Euroseť“ (zoznam korupčných afér príslušníkov Správy K sa nachádza na adrese: http://www.novayagazeta.ru/inquests/47731.html).

Obidve publikácie sa nachádzajú na adrese http://chinovnic.ru/novosti/pahari_i_pahany.htm.

Citujem z nich:

Zdroj 1:

…Nízke platby Timergalijeva a Abasova nezaujímajú. Majiteľ koncernu „Rio“, pán Kogan až dodnes prostredníctvom bývalých príslušníkov Správy K Seroštanova a Grigorieva im každý mesiac odvádza cca. 30 000 USD v rubľovom ekvivalente za nečinnosť vo vzťahu k šiestim hazardným klubom stále fungujúcim na území Severozápadného moskovského okruhu a v meste Mytišči (Moskovská oblasť)…

Zdroj 2:

…Bolo zistené, že koncom augusta – začiatkom septembra 2007 zmizlo 10 dokumentov obsahujúcich prísne tajné údaje týkajúce sa rozpracovania pôsobenia E. Kogana v hernom biznise pod schválení zákona o limitovaní činnosti kasín…

Pokúsim sa laicky vysvetliť čo sa stalo. V roku 2006 bol schválený predmetný zákon o limitovaní činnosti kasín v Ruskej federácii. Tento zákon uštedril veľmi bolestivú ranu mnohým majiteľom a prevádzkovateľom kasín a hazardných klubov. Bolo vytvorených niekoľko zón, kde kasína mohli ďalej vykonávať svoju činnosť. Len samozrejme, že sa z Moskvy niekde na Ural málokomu chcelo „sťahovať“. Obrovské škody utrpel aj ruský organizovaný zločin, ktorý prišiel o možnosť „prať“ svoje čierne zisky v ruských „zlatých baniach“, ako Moskva alebo Sankt-Peterburg.

Mnohé kasína a kluby fungovali aj naďalej, ale na čierno, čiže vedome porušovali zákon. Toto sa stalo „zlatou baňou“ pre skorumpovaných príslušníkov Sekcie K. Tí uzavreli s majiteľmi kasín a klubov dohodu, že za mierny „poplatok“ privrú oči nad nelegálnym fungovaním kasín. Čiže spokojní sú všetci.

Dokumenty, ktoré zmizli, pochádzajú z leta 2007 a týkajú sa Kogana. To znamená, že ani on svoju činnosť neukončil, ale nelegálne podnikal ďalej. Bol rozpracovaný, vzápätí došlo k uzavretiu dohôd, a odvtedy platí.

Samozrejme, môžu sa objaviť relevantné otázky v duchu, že prečo príslušní figuranti kauzy ešte nesedia? Tu je ľahká odpoveď, spýtam sa, kto z vysoko postavených ruských úradníkov sedí za korupciu? A je tu ešte jedna jednoduchá odpoveď – v tejto kauze figuruje okrem najvyššie postavených predstaviteľov Sekcie K, Kogana, a iných podnikateľov aj syn jedného z najvplyvnejších ruských štátnych úradníkov Juryja Čajku – Arťom Čajka. Juryj Čajka je generálnym prokurátorom Ruskej federácie, takže celá vec „zapadne prachom“.

———————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————-

A sme na konci. Tento článok mal niekoľko cieľov. Upozorniť na nevhodné správanie sa jedného zo sponzorov politickej strany NOVA, blízkeho priateľa Ľudovíta Tótha a Milana Krajniaka – Miroslava Lopatu – voči obyvateľom Smoleníc.

Tým druhým cieľom je upozorniť obyvateľov Smoleníc na to, aby vedeli kto vlastní pozemky v centre ich obce. Spoločnosť, za ktorou stojí človek podozrivý z uplácania vysokopostavených policajtov. Človek, ktorý v Rusku nelegálne prevádzkoval / prevádzkuje kasína a herné kluby. Tieto zariadenia budú vždy prepojené s organizovaným zločinom. Má takéto niečo vzniknúť aj v Smoleniciach?

Posledným cieľom článku bolo upozorniť obyvateľov Slovenska na naozaj neštandardných sponzorov – prispievateľov Daniela Lipšica.

Pozrime sa na to lepšie (a kľudne si to overte na www.nova.sk):

Podnikateľ Ján MOLNÁR (cez syna Dávida) – podrobne na http://www.lipsic.net/kniha-a-financovanie-nova.html.

Organizácia Alliance Defending Freedom – v podobe každomesačných platieb na účet JUDr. Daniela Lipšica, organizácia prepojená s Republikánskou stranou USA podrobne na http://adamkemeny.blog.pravda.sk/2013/06/26/dalsi-zaujimavy-sponzor-zamestnavatel-daniela-lipsica/.

Miroslav LOPATA – osoba prepojená na „zaujímavý“ ruský kapitál.

A to je to čisté a transparentné financovanie, o ktorom rozpráva Lipšic? To sú tí „čistí“ ľudia, ktorí nemajú žiadnych „kostlivcov v skrini“? Pokračovanie nabudúce.

Adam Kemény

 

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 
zdroj: http://dennikpolitika.sk/archiv/78592?fbclid=IwAR1ibN-mvuX9O9PSGxcmmrzqMuK8BargVbeDM2VvH59sli9nuYvi58w3Bmg

Je LIPŠIC ŠPIÓN, BONZÁK, herec, SUDCA, prokurátor, advokát, alebo má kumulovanú funkciu?

Ťažko odpovedať na túto otázku. Lipšicovi po odchode z politiky veľmi chýbalo pretŕčanie sa pred televíznou kamerou. Po tom, čo už nie je verejný činiteľ, sa ako proklamovaný advokát objavuje na obrazovkách ešte častejšie. Aj zdanlivo nezaujímavé a nepodstatné súdne procesy sa objavujú na televíznych obrazovkách. Asi jeho novinárske stádo, o ktorom sme už neraz počuli, funguje presne ako hodinový strojček. Novinári ho vždy ako supy obstúpia a čakajú, čo im vytiahne z vyšetrovacích a zo súdnych spisov. Únikov je v poslednom čase veľa. A mnoho je nepravdivých, len aby to manipulovalo verejnou mienkou. Ja sa už pomaly bojím zapnúť televízor a pozrieť si spravodajstvo, aby ma nestrašil Lipšic.

Z tých istých novinárskych pier sa neustále objavujú priesaky z tajných vyšetrovacích spisov, ku ktorým má aj advokát Lipšic prístup. Je to zaujímavé, že vždy je pri objavení sa v novinách zverejnených informáciach z vyšetrovacích spisov vzdialene advokát Lipšic.

Ani spojenie advokátska etika mu asi veľmi veľa nehovorí. Na jednej strane pri vražde advokáta Valka zastupoval zákon ako minister vnútra a dokonca bol na mieste činu medzi prvými (Vlani verejne odsúdil prítomnosť vysokého funkcionára polície, ktorý nemal čo robiť na mieste činu vraždy novinára.) a na druhej strane, keď už nie je minister sa podujme obhajovať vrahov tohto prípadu, o ktorom vedel ako minister všetko.

V prípade Gorila mal ako minister veľké reči o zriadení vyšetrovacieho tímu, ktorý však zriadil až jeho následník v ministerskom kresle. Je toho naozaj veľa, ako neobjektívne môže v tomto štáte advokát hovoriť a opačne konať – vidieť chyby u protivníkoch a rovnaké u seba zakrývať. Inak ako huncútstvo prvého stupňa u bývalého politika sa to nedá nazvať.

V našom štáte je všetko možné. Môžete autom zabiť človeka a pri výpovediach ako obvinený o skutku klamete a zavádzate, až sa vám z úst práši. Odsúdia vás, síce na podmienku a potom sa z vás stane pre niektorých novinárov najdôveryhodnejší, ale i najpertraktovanejší a najzamestnanejší televízny advokát. No nič nie je zadarmo. Asi neexistuje v Lipšicovom pracovnom kalendári jeden jediný prípad, ktorý by si televízni redaktori nevšimli. Mal som možnosť úplnou náhodou vidieť na neobvyklom mieste, neobvyklé stretnutie advokáta so známou novinárkou. Netrvalo dlho, aby nebolo nápadné. A o dva dni bola na svete zaujímavá informácia.

Aj v súčasnom sledovanom procese o zmenkách nezaujíma len funkciu advokáta. Bratá sa s prokurátorom a oboznamuje sa na rozdiel od advokátov protistrany s jeho predloženými dôkazmi súdu. A pred novinármi rozpráva, ako dôsledne oboznámený s dôkazmi prokurátora s novinármi. Vie o všetkom, aj o tajných dôkazoch a tromfoch prokurátora v procese. A z jeho úst vychádzajú výroky, ktoré súdia, ovplyvňujú a predkladajú verejnosti očakávaný verdikt súdu. Preto si kladiem otázku, bude tento súdny proces regulárny a objektívny, ak jedna strana vie z tajných materiálov prokurátora viac, ako druhá? Prečo v tomto prípade nezasiahne sudca a nezastaví toto advokátske lipšicovské divadlo? Nuž spoločenská objednávka je asi vyšší princíp ako nezaujatosť a spravodlivosť, ktorú môže využiť protistrana až na Európskom súde. Konečný verdikt tohto procesu musí byť objektívny a nezraniteľný a to aj v najmenších detailoch, pretože pri vynaliezavosti našich advokátov, ktorí dokážu využívať aj tie najmenšie chybičky v našich nedokonalých zákonoch, dokážu proces zvrátiť. A práve advokát Lipšic svojou horlivosťou a vynášaním poloinformácií zatiaľ z tajných dôkazov prokurátora, z ktorých je jasné, že ich čítal a zbratal sa s prokurátorom Šantom môže spochybniť rozsudok súdu.

Takže si odpovedajte sami na otázku z titulku, kým je vlastne proklamovane advokát Lipšic?

Pavel Jacz

 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

zdroj:https://www.postoj.sk/17320/politicky-pribeh-daniela-lipsica

Ak raz niekto dobrovoľne odíde z parlamentu, ťažko sa tam vracia.
 

Daniel Lipšic sa vzdal mandátu poslanca parlamentu, hoci to neznamená automaticky jeho koniec v politike, sám povedal, že chce zostať súčasťou verejného života, vrátiť sa do parlamentu bude pre neho ťažké. Tento text však nie je politickým nekrológom, ale skôr istým zhodnotením, čo Daniel reprezentoval a čo s ním dnes z parlamentu odchádza. Či natrvalo, to je iná otázka.

Keďže sa s Danielom poznám, text bude trochu osobný.

Daniela mám rád, poviem prečo.

V čase, keď KDH čelilo posmeškom – v Bratislave za to, že je stranou nevzdelaných a bigotných katolíkov, a na severe a na východe krajiny za to, že je stranou pre ženy, že ju volia najmä ženy, Daniel Lipšic stelesňoval pravý opak. Dobre vzdelaný a rozhľadený právnik, ktorý prišiel z občianskeho prostredia, nie z liahne KDH, sa k Čarnogurského strane prihlásil. Naplno a bez váhania. Bol vzdelanejší a anglicky sa dorozumel lepšie ako kozmopolitní kritici Jána Čarnogurského z liberálnej tlače, a predsa mu rozumel a vážil si ho. A doniesol témy ako trikrát a dosť, tvrdosť voči zločincom aj voči drogám. A vedel na nich trvať.

16. október 2002 Bratislava: Premiér Mikuláš Dzurinda uvádza do úradu ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Na snímke zľava bývalý podpredseda vlády SR pre legislatívu Ľubomír Fogaš, Daniel Lipšic, Mikuláš Dzurinda a bývalý minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.  Foto: Vladimír Benko/TASR

Niektorým čitateľom sa to opäť nebude páčiť, ale treba to povedať: s Lipšicom dnes z parlamentu odchádza posledný politik, ktorý v politike dostal šancu a vyrástol pri Jánovi Čarnogurskom. Je to dlhý rad a sú to významné mená, po dnešku však neostal nikto.

Pamätám si, ako raz jeden bard v hnutí spomínal, že keď Dano prišiel za nimi, jeho prvé slová boli, že chce KDH pomôcť. Keď niekto nemá 30, môže to znieť neskromne. Ale ruku na srdce, kto iný to mohol pred voľbami z jeho generácie povedať? A kto iný sa vtedy hlásil k Hrušovskému, keď KDH bojovalo o prežitie a Dzurindovi išla karta?

Lipšic bol ako nový model škodovky: prihlásil sa k tradícii, ctil si Čarnogurského a Mikloška, ale na rozdiel od nich neprišiel z disidentského prostredia či tajnej cirkvi, jeho rodinné zázemie bolo iné, necitoval až tak Jána Pavla II. ako skôr Reagana, nevzrušovali ho až tak debaty o vzťahoch s Maďarskom ako judikáty amerického súdu. Bol náš a predsa iný, nový. V skutočnosti do politiky vstúpil už po voľbách 1998 ako vedúci úradu ministerstva spravodlivosti a Čarnogurský mu dal dosť priestoru, aby nebol byrokrat, ale vystupoval ako politik. Oplatilo sa. Vo voľbách 2002 už bol šiesty na kandidátke KDH a získal vyše 40 tisíc hlasov.

A nebol to len tak hocaký vstup do politiky. Lipšic sa stal hneď ministrom spravodlivosti. Prostredie poznal, pravica si užívala parlamentnú väčšinu, Lipšicov elán patril k tej dobe rovnako ako reformy.

29. január 2003, Bratislava: Ministri vnútra a spravodlivosti Vladimír Palko a Daniel Lipšic na zasadnutí vlády. Foto: Ivan Majerský/TASR

Treba povedať, že niekedy jeho názor v strane prekvapil, zažil som pár takých diskusií o potratoch, inokedy zaujal a vedel úplne otočiť diskurz. Po jeho príchode do strany sa KDH – aj vďaka nemu a tiež Vladimírovi Palkovi – sprofesionalizovalo, dokázalo otvárať témy, o ktorých  tu nikto netušil, držať krok s diskusiami na Západe, byť partnerom európskym politikom či zaujať svojím rozhľadom vzdelaných veľvyslancov. Hoci verejnosť si vtedy väčšiu profesionalitu spájala s politikmi SDKÚ, nebolo to celkom tak.

Keď KDH odchádzalo vo februári 2006 z koalície pre nedodržanie koaličnej zmluvy, Lipšic nezaváhal. Jeho nominantka na rezorte už áno. Trochu ho to oslabilo, zbytočne. Personálna politika bola jeho prvá slabina. Takéto veci sa nedajú naplánovať, môžu sa len podariť, ale Daniel mal smolu podstatne častejšie, než si zaslúžil. Lucia Žitňanská, Radoslav Procházka, ale aj ďalší sú toho dôkazom.

Napriek svojmu nespornému talentu mal ale dve dôležitejšie slabiny. Odhalili sa, ako to už býva, postupne. Prvá bola, že nedokázal rovnako suverénne vystupovať v témach mimo svojho profesijného záberu. Keď hovoril o zahraničnej politike, keď podporil vojnu v Iraku (na téme sme vtedy spolupracovali), keď chcel z vlastenectva vyškoliť Jána Slotu v priamom  televíznom dueli, vždy sa snažil a všetko si dobre premyslel, ale nefungovalo to. Niekedy to bolo objektívne dané, pri hlasovaní o vojne v Iraku sa mýlil, ale najmä, chýbala tomu akási autenticita, presvedčivosť. Keď napríklad urobil chybu s Irakom, nevysporiadal sa s tým, a keď o pár rokov neskôr vystupoval na mítingu na pomoc prenasledovaných kresťanov v Iraku, bol tam preto prítomný (aj keď nevyslovený) blok. Bushova vojna a neskoršie prenasledovanie kresťanov až príliš súviseli. Tak ako bol presvedčivý pri práve a poriadku, inde to platilo menej.

29. júl 2010, Senec: Minister vnútra SR Daniel Lipšic s predstaviteľmi poriečneho oddelenia poriadkovej polície. Foto: Štefan Puškáš/TASR

Daniel dlhodobo vystupoval v podstate konsolidovane a sústredene. Bol vypočítateľný a čitateľný. Funkcia slúžila jemu, nie on jej. A patril k nemu aj istý drajv a veselosť. Potom sa však niečo zmenilo. Verejne to bolo vidieť pred prezidentskými voľbami, keď podporil Ivetu Radičovú, a nie Františka Mikloška, ale zmena prišla už skôr. Keď Vladimír Palko prehral súboj o predsedu KDH s Pavlom Hrušovským, povedal vtedy ďalším kandidátom, ktorí s ním zdieľali predstavu o zmene hnutia, aby sa sami rozhodli, či chcú kandidovať ďalej. Takmer všetci sa kandidatúry na sneme vzdali, ale Daniel Lipšic sa stal podpredsedom. Dano pritom vedel, že aj jeho predstava o zmene strany prehrala, že KDH sa nezmení, napriek tomu o funkciu stál. 

Niektorí v ňom hľadali budúceho premiéra, ale v skutočnosti to už s ním išlo z kopca. Preto v akých bol stranách, aj preto, že narazil na hranicu. Keď si založil stranu, náhle sa roztrhlo vrece s bizarnými nápadmi na priamu voľbu prokurátorov, zmenami volebného systému, jeho podpredseda Gábor Grendel začal vystupovať ako zástanca homosexuálnych sobášov, bol z toho skrátka chaos. Nelipšicovský chaos. Tie nápady asi ani neboli z jeho hlavy, minimálne niektoré z nich, ale niesol za ne zodpovednosť.

Nešťastnou bodkou bolo, keď sa po posledných voľbách ocitol vedľa Igora Matoviča. Politicky vďaka kandidátke Obyčajných ľudí prežil, dokonca vo voľbách preferenčne ožil, ale ak by to chcel niekto považovať za jeho reštart, nedalo sa, pretože vidieť Daniela sedieť vedľa Matoviča, to proste nejde. Ďalej čítaj tu.

 

 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 zdroj: https://www.faktyadokazy.cc/2019/01/27/o-komunikacii-aleny-zsuzsovej-s-danielom-lipsicom/

O komunikácii Aleny Zsuzsovej s Danielom Lipšicom

S osobami, ktoré v minulosti komunikovali s údajnou objednávateľkou vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky sa ako keby roztrhlo vrece. V súčasnosti sa už vie, že určite komunikovala so súčasným predsedom politickej strany SME RODINA Borisom Kollárom, s už bývalým námestníkom Generálnej prokuratúry René Vanekom, županom Bratislavského samosprávneho kraja – Jurajom Drobom, prokurátorom Petrom Šufliarskym, novinárom Lukášom Filom. Predseda parlamentu Andrej Danko svoje kontakty so Zsuzsovou poprel. A podpredseda parlamentu Martin Glváč zas tvrdí, že „komunikoval so Zsuzsovou prostredníctvom tretích osôb“.

Osobitý prípad

A potom je tu jeden špecifický prípad. Komunikácia Daniela Lipšica a Aleny Zsuzsovej. Komunikácia je všeobecne k dispozícii, či už prostredníctvom webového archívu web.archive.org alebo ju nedávno zverejnil aj novinár Martin Daňo. Resp. dá sa stiahnuť aj priamo na našom portáli. Pritom Lipšic ju označuje za podvrh a diskreditačnú kampaň. Denník N (Monika Tódová) tvrdí, že „takúto komunikáciu vyšetrovatelia ani zatiaľ neobjavili“.

FB_komunikácia Lipšic a Zsuzsová

 

Pani Tódová by sa mohla aj zamyslieť predtým, než opäť začne hájiť Daniela Lipšica, že prečo by mala mať Alena Zsuzsová archivovanú komunikáciu s Danielom Lipšicom? Po tom, ako bola v roku 2014 komunikácia Lipšica s Alenou a ešte ďalšími ženami zverejnená na webovom portáli www.danielito.info, uchovávanie tejto komunikácie pre Zsuzsovú muselo stratiť akýkoľvek zmysel. Ale to len na okraj.

Lipšic ohľadom komunikácie tvrdí: ide o diskreditačnú kampaň voči jeho osobe, konverzácie s viacerými ženami v roku 2012 nie sú autentické, je to podvrh, niekto sústavne hackoval jeho facebook, mal podozrenie, že k jeho kontu má prístup viacej ľudí, podával trestné oznámenie na stránku www.danielito.info. Ku všetkým jeho vyjadreniam sa vrátime na konci článku.

Nedá mi to nezavtipkovať, ak teda podľa Lipšica konverzácie s viacerými ženami v roku 2012 nie sú autentické, tak sú teda autentické tie, ktoré viedol Lipšic so ženami v roku 2013. Na www.danielito.info boli a dajú sa naďalej dohľadať aj komunikácie z roku 2013, či 2014.

Preukázanie alebo vyvrátenie komunikácie Lipšica a Zsuzsovej považujeme za veľmi dôležité nie kvôli tomu, že Lipšic je ženatý a jeho chovanie bolo / možno je, mierne povedané, veľmi nefér voči jeho rodine. Dôležité je to preto, lebo Alena Zsuzsová je obvinená z objednávky vraždy Jána Kuciaka a pritom Lipšic robí právnika rodine zavraždeného, čo v prípade, že spolu komunikovali, je minimálne absurdné.

„Hackol“ niekto Lipšicov FACEBOOK?

Dňa 19.novembra 2013 bol na Facebook účte Daniela Lipšica umiestnený nasledovný status.

Lipšic tvrdí / priznáva, že ho niekto „hackol“. Už toto by vysvetľovalo odkiaľ teda jeho komunikácie s rôznymi ženami (vrátane Zsuzsovej) pochádzajú. Prešli sme celú časovú os na Lipšicovom profile, ako aj na profile FB stránky NOVA a nenašli sme žiadny iný status, ktorý by zmieňoval, že daný profil bol „hacknutý“. Chcelo by sa to spýtať Lipšica, či teda jeho profil bol „hacknutý“ raz alebo bol „sústavne hackovaný“ ako tvrdí on sám. My teraz už vieme, že v rozmedzí 18.11.2013 až 30.mája 2014 bol hacknutý dva krát, ale k tomu sa ešte dostaneme. V každom prípade Lipšic sám potvrdzuje, že niekto mu prenikol do účtu (buď 18 alebo 19.11.2013).

Už prvá veta statusu pôsobí veľmi nepravdepodobne: „V uplynulých hodinách niekto hackol stránku NOVA a moje konto na Facebooku, aby rozšíril vyfabulovaný „odposluch“ mojej komunikácie“. Do cudzieho súkromného účtu sa nepreniká kvôli tomu, aby sa „šírili vyfabulované odposluchy Lipšicovej komunikácie“. Do súkromného konta sa preniká kvôli tomu, aby sa útočník dostal k zaujímavým údajom. A súdiac podľa stránky www.danielito.info sa ten niekto k zaujímavým údajom ohľadom Lipšica aj dostal.

Ten FAKT, že sám Lipšic tvrdí, že ho niekto v novembri 2013 hackol, znamená, že treba počítať s tým, že tzv. „archív“ jeho FB konta je autentický.

Archív v roku 2013 obsahoval aj tzv. položku „security“. Táto položka obsahuje okrem iného aj poznámky o zmene vstupného hesla. My sme túto položku v Lipšicovom archíve preskúmali a zistili sme, že dňa 18.11.2012 o 23:17 bolo zmenené heslo. Tým pádom ide o prienik prostredníctvom tzv. „resetu“ hesla a nastavenia nového prostredníctvom emailovej adresy, priradenej k FB účtu.

Takže áno, niekto sa Lipšicovi skutočne nabúral do FB konta.

Čo hľadal „útočník“ v Lipšicovom konte?

Určite sa všetci zhodneme v tom, že útočníkovi išlo o získanie citlivých informácií. A ak aj spustil platenú reklamu, tak to muselo byť hradené z bankovej karty, ktorá bola zospárovaná s facebook účtom. Kto pozná ako funguje FACEBOOK, vie o čom píšem. Takže Lipšic si to „promo“ zaplatil z vlastného. A útočník neminul ani cent.

Najzaujímavejšou možnosťou, čo sa týka FB konta je možnosť stiahnutia všetkých údajov, vrátane Messengera – vygenerovanie archívu údajov konta. Práve po tomto na 100 % išiel útočník. Zadal požiadavku na generovanie archívu, počkal niekoľko hodín a následne archív stiahol, a už si s ním mohol čokoľvek robiť v offline režime.

O tom, že bol stiahnutý celý archív svedčí práve stránka danielito.info.

Keby sa tu nachádzali len inkriminované komunikácie Lipšica so ženami, možno by som ešte zapochyboval. Aj keď vyrobiť komunikáciu s niekým na 50 – 100 strán tak, aby sedeli aj časové súvislosti, aj so správnymi rodinnými detailami, či detailami napr. z detstva, je priam nemožné. Lenže na danielito.info sa nachádza komplet FB archív Daniela Lipšica so VŠETKÝMI KOMUNIKÁCIAMI! To sú tisíce a tisíce správ.

Takže reálnym dôvodom prieniku do konta mohlo byť len získanie citlivých informácií, vrátane Messenger komunikácie.

Malo v tom čase prístup do Lipšicovho konta viacej ľudí?

Táto časť súvisí s výhovorkou Lipšica, že „mal podozrenie, že ku kontu má prístup viacej ľudí“. Prešli sme tisíce správ, a je možné vyvodiť záver, že okrem Lipšica mal ku kontu ešte prístup jeho „pravá ruka“ a dnes predseda Výboru NRSR pre kontrolu SIS – Gábor Grendel. Ten viac krát v Lipšicovom mene aj odpisoval (pokiaľ písal tomu koho dobre poznal, tak sa aj podpísal „gg“). Rovnako mala prístup ku kontu aj niekdajšia asistentka poslanca Lipšica v období 2012 – 2016 a dnes asistentka Igora Matoviča – Anna Andrejuvová. Na toto nemusel mať Lipšic podozrenie, to vedel. K Grendelovi a Andrejuvovej sa v tomto kontexte ešte vrátime.

Predpokladám, že každý vie ako funguje a vyzerá Messenger či už v telefóne alebo na počítači. Je veľmi málo pravdepodobné, že by ste si za niekoľko rokov nevšimli, že namiesto Vás niekto komunikuje. Tie správy tam ostávajú. Áno, je tu možnosť, že ten, kto komunikuje vo Vašom mene niečo napíše, odošle a potom tú správu vymaže. Tento argument sa dá v Lipšicovom prípade vyvrátiť nasledovne:

  • osoba, s ktorou niekto vo Vašom mene komunikuje, predsa odpovedá. Čiže ten, kto komunikuje vo Vašom mene, by musel byť napojený 24 hodín vkuse, aby niečo neprešvihol;
  • keby tie správy, ktoré boli odoslané údajne bez vedomia Lipšica, boli vymazané, neobjavili by sa v rámci vygenerovaného archívu, získaného v novembri 2013;
  • o tom, že správy neboli mazané svedčí v svojej komunikácii z 1.júna 2012 (18:22) so Zsuzsovou aj samotný Lipšic:

„Včera mi vymenili heslo na FB, keďže som mal podozrenie, že viac ľudí má k nemu prístup“. Šokovaný som si prečítal Vaše správy, keďže som ich neodosielal. Neviem, či malo ísť o pokus o moju diskreditáciu. V každom prípade sa aj Vám ospravedlňujem a verím, že sa to už nezopakuje. D. Lipšic“.

Ide o správu, ktorú Lipšic odoslal po tom, ako ho pravdepodobne niekto upozornil na to, že Zsuzsová môže byť problémová, resp., že môže byť tzv. „volavkou“. Daniel Lipšic tu sám priznáva, že si tie správy predsa prečítal! Ale údajne až 1.júna 2012, pritom komunikácia so Zsuzsovou bežala od 6.apríla 2012. To znamená, že správy neboli vymazané. Boli tam a boli viditeľné. A veriť výhovorke, že Lipšic si ich všimol až 1.júna, asi naozaj nemôže nik.

Ak by chcel Lipšic tvrdiť, že od 6.apríla 2012 do 1.júna 2012 nebol na FB, tak sme sa rozhodli zospárovať dátumy komunikácie so Zsuzsovou s dátumami jeho komunikácií s inými osobami (brali sme do úvahy tie komunikácie, kde Lipšic odoslal aspoň jednu správu):

21.apríla 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 1 osoba
22.apríla 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 1 osoba
23.apríla 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 1 osoba
25.apríla 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 2 osoby (jedna z nich je Lukáš Krivošík, bývalý spolužiak Lipšica zo strednej školy, Lipšic informuje Krivošíka o zdravotnom stave jeho otca a posiela mu tel.číslo na svojho otca)
26.apríla 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 2 osoby
2.mája 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 2 osoby (jedna z nich Peter Oravec – švagor Daniela Lipšica)
3.mája 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 2 osoby
11.mája 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 1 osoba
12.mája 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 1 osoba
24.mája 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 1 osoba
28.mája 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 30 osôb (vrátane Lipšicovej asistentky v NR SR – Anny Andrejuvovej)
29.mája 2012 – komunikácia so Zsuzsovou + 76 osôb

Takže prostredníctvom Lipšicovho FB prebiehala komunikácia aj s ďalšími osobami. Dokonca sa viac krát prekrývali aj časy komunikácie so Zsuzsovou a inými osobami! Tvrdenie Lipšica, že niekto komunikoval so Zsuzsovou (ako aj inými ženami) v jeho mene, naozaj neobstojí. To by muselo znamenať, že si „nevšimol“ stovky správ, ktoré prebehli cez jeho messenger a naďalej v ňom ostali.

Viacerým osobám, s ktorými komunikoval Lipšic prostredníctvom svojho FB konta, sme poslali správu s prosbou potvrdiť, či v tom čase s Lipšicom komunikovali a či ich Messenger obsahuje správy z konta Lipšica v tom znení ako sú na www.danielito.info. Z 12 osôb (ktorým sme prisľúbili anonymitu) nám odpovedalo 9 a všetky predmetné správy potvrdili. Čo opäť potvrdzuje autenticitu archívu na www.danielito.info.

V čase komunikácie so Zsuzsovou mali prístupy do Lipšicovho konta len Anna Andrejuvová a Gábor Grendel. Neveríme, že by so Zsuzsovou komunikovala Anna. A štýl Grendelovej komunikácie je úplne iný, ako bolo jasne vidieť na jeho viacerých v minulosti zverejnených emailoch. V prípade poslednej vety sa môžeme samozrejme aj mýliť.

S údajnou objednávateľkou vraždy Jána Kuciaka prostredníctvom Lipšicovho FB konta komunikoval buď obhájca rodiny Jána Kuciaka DANIEL LIPŠIC alebo poslanec NR SR a predseda Výboru pre kontrolu SIS GÁBOR GRENDEL.

Rozhovor so „znalým“ človekom

Aj keď si myslíme, že naše závery plne postačujú, rozhodli sme sa osloviť niekoho, o kom sme si mysleli, že o tejto veci vie veľa. V roku 2013 na Lipšica útočil hlavne bloger Adam Kemény (dnes neaktívny) prostredníctvom svojho blogu www.adamkemeny.blog.pravda.sk. Preto sme sa ho rozhodli kontaktovať. Lenže nastal problém, nakoľko nikde nebolo možné nájsť žiadny Adamov kontakt. Keďže jeho profil na Pravde je stále aktuálny, rozhodli sme sa ho osloviť prostredníctvom zaslania správy cez blogovací systém. Za týmto účelom sme si zaregistrovali dva profily (keďže správu blogerovi môže odoslať len osoba zaregistrovaná v blogovacom systéme). Týmto sa Pravde ospravedlňujeme za „zneužitie“ a profily môže vymazať. Adamovi sme odoslali správu, kde sme mu vysvetlili dôvody kontaktu a požiadali sme ho, aby nám poslal svoju emailovú adresu. O pár dní Adam zareagoval a kontaktoval nás už napriamo. Zverejňujeme otázky, ktoré sme Adamovi Keménymu položili aj s jeho odpoveďami:

Otázka: Máte poznatky o „hacknutí“ Lipšicovho FB v novembri 2013?
Odpoveď: Áno

Otázka: Máte s tým niečo spoločné?
Odpoveď: Poznám človeka, ktorý to zrealizoval.

Otázka: Akým spôsobom došlo k prieniku do Lipšicovho konta?
Odpoveď: Prostredníctvom resetu hesla.

Otázka: To znamená, že útočník musel mať prístup k emailovej schránke, ktorá slúžila ako „meno užívateľa“ pre vstup do konta?
Odpoveď: Áno, išlo o emailovú adresu daniel_lipsic@nrsr.sk. Momentálne to už určite zmenili.

Otázka: To nemal bývalý minister vnútra ešte nejakú „poistku“ na svojom FB?
Odpoveď: Mal. Išlo o tzv. bezpečnostnú otázku – názov ulice kde vyrastal. Útočník nemal žiadny problém túto odpoveď uhádnuť.

Otázka: Ak to nie je tajomstvo, aká bola odpoveď?
Odpoveď: Zochova

Otázka: Bol vygenerovaný „archív“ Lipšicových údajov na FB?
Odpoveď: Samozrejme.

Otázka: Je to ten archív, ktorý bol zverejnený na www.danielito.info?
Odpoveď: Áno

Otázka: Sú Messenger správy v danom archíve autentické?
Odpoveď: Sú autentické. Sú to tie správy, ktoré boli stiahnuté z jeho FB konta. Všetky.

Otázka: Ako to bolo so šírením „vyfabulovaného“ odposluchu Lipšicovej komunikácie prostredníctvom jeho konta?
Odpoveď: Keď útočník stiahol archív FB konta Lipšica, trošku si zablbol. V FB systéme bola zaregistrovaná banková karta Lipšica, tak spustil dve platené reklamy – jedna z nich bola na Lipšicove „milenecké“ sms s istou právničkou z Banskej Bystrice. Čo sa týka druhej, to už si nepamätám.

Otázka: V rámci portálu www.danielito.info je viacej komunikácií s viacej ženami. My sa tu bavíme o prieniku do Lipšicovho konta v novembri 2013, ale jedna komunikácia, konkrétne s Júliou Malinovskou pochádza z mája 2014. Ako je to možné?
Odpoveď: V máji 2014, bol uskutočnený ďalší prienik do konta Lipšica – ďalší archív. A komunikácia s Malinovskou tam bola, myslím, že išlo o dievča, s ktorým sa Lipšic chcel stretnúť v USA, kam chodí pravidelne.

Pre potvrdenie slov blogera Keményho ponúkame ešte celkom úsmevnú komunikáciu medzi Annou Andrejuvovou (v tom čase asistentkou poslanca Daniela Lipšica), Ľudovítom Tóthom (marketingovým riaditeľom NOVA), Gáborom Grendelom (v tom čase poslaneckým asistentom Daniela Lipšica a podpredsedom politickej strany NOVA) a Natáliou Zajacovou (marketing NOVA).

Dňa 19.11.2013 posiela Anna Andrejuvová ostatným aktérom komunikácie emailovú správu s predmetom „toto som našla na profile DL osobnom“. Táto správa potvrdzuje, že k hacknutiu konta Lipšica skutočne došlo (18.11.2013). Potvrdzuje to aj naše tvrdenia ohľadom toho, že do osobného FB účtu Daniela Lipšica mali prístup aj iné osoby. Rovnako to potvrdzuje naše tvrdenia ohľadom spustenia platenej reklamy a to, že si ju Lipšic zaplatil sám, čo aj pochopil veľmi rýchlo Ľudovít Tóth. A až úsmevne vyznieva otázka Gábora Grendela v poslednej emailovej správe. Čitateľov nech nepletú časy, ktoré FB uvádza v tabuľke, nakoľko útočník určite v snahe zakryť svoju identitu pristupoval z inej krajiny a FB zobrazil aktuálny čas v príslušnej okrajine, odkiaľ bol uskutočnený prienik do Lipšicovho konta.

 

Takže, ako som avizoval vyššie, k argumentácii Lipšica:

„Ide o diskriminačnú kampaň voči mojej osobe.“

K tomuto tvrdeniu sa nevyjadrujeme, možno áno, možno nie. V každom prípade, keďže je jeho komunikácia so Zsuzsovou pravdivá, argument nie je relevantný, a odporúčame Lipšicovi nezavádzať, ale priznať fakt.

„Konverzácie s viacerými ženami v roku 2012 nie sú autentické“.
Lipšic klame. Sú autentické.

„Mal som podozrenie, že k môjmu kontu má prístup viacej ľudí“.

Áno, mali. Grendel a Andrejuvová. Možno mal aj niekto iný, ale určite v mene Lipšica skryte nekomunikoval, inak by si to Lipšic, Andrejuvová, či Grendel všimli.

„Akonáhle bolo moje facebookové konto očistené od hacknutia, komunikácia napriek opakovaným snahám dotknutej osoby zrazu skončila“.

Lipšic všetkým ukázal, že už ani klamanie mu nejde. „Hacknutie“ nie je špina, ktorá sa dá zmyť. Je to jednorázový úkon za účelom získania citlivých informácií. Pravda je taká, že definitívne komunikácia skončila 14.09.2013 (vtedy mu prestala písať Zsuzsová), Lipšic prestal odpisovať ešte podstatne skôr (poslednú správu napísal 5.septembra 2012). K hacknutiu došlo podľa vyjadrení Lipšica, ako aj podľa zistených a overených faktov 18.novembra 2013 (a v apríli 2014 ešte raz). Takže Lipšicove konto najprv „vyčistili od hacknutia“ a potom hackli? No ak sa ešte niekomu nezačal dvíhať žalúdok z klamstiev Lipšica, teraz je ten správny čas. Komunikácia totiž skončila podstatne skôr, než bol hacknutý Lipšicov facebook. A medzi „čistením konta od hacknutia“ a ukončením komunikácie so Zsuzsovou nie je žiadny súvis.

Sumarizácia. Obhajca rodiny zavraždeného Jána Kuciaka Daniel Lipšic intenzívne v minulosti komunikoval a dokonca sa aj stretol s Alenou Zsuzsovou, ktorá je obvinená z objednávky vraždy Jána Kuciaka. Ako zvykne hovoriť Lipšic: „kruh sa uzavrel“.

 
 
 
https://www.faktyadokazy.cc/2019/02/26/lipsic-vodu-kaze-ale-vino-pije/
https://www.faktyadokazy.cc/special-informacie-z-www-danielito-info/